Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/362/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215205544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o.,advokátskakancelária,Dr.Vl.Clementisa10,82102Bratislava,IČO:35855673protižalovanému
T. K., nar. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX F., o zaplatenie 856,17 Eur s príslušenstvom, dňa 26.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Konanie vo veci v časti o zaplatenie 150,- Eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 86,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 28.03.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 150,- Eur od 28.03.2014 do 18.04.2016, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiada žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 856,17 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.3.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovaným
uzavrel zmluvu č. E. a č. E., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle
týchto zmlúv žalobca zapožičal žalovanému 2 kusy SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom.

Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá žalobcovi vznikla za
odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia HTC Desire 500 white a to vo výške 239,-

Eur, Samsung Galaxy S4 mini white vo výške 381,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len
výsledná suma), to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku
sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby.

Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu
predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazalužívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že
žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).

Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 236,17 Eur vyfakturovaných v

období 2013/11 - 2014/01. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.3.2014 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a
vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani
čiastočnou úhradou pohľadávky.

Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami

článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t. j. od 3.4.2014.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu, napriek výzve zo strany súdu a riadnemu doručeniu žaloby s prílohami,
nevyjadril.

Žalobca pred začatím prvého pojednávania súdu oznámil, že svoju žalobu berie v rozsahu zaplatenia
150,- Eur späť a v rozsahu späťvzatia žiada konanie vo veci zastaviť, lebo žalovaný svoj dlh v uvedenej
výške splnil, úhradou dňa 18.4.2010.

Na pojednávanie veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (§ 115 ods. 2 O.s.p.),
keď právny zástupca žalobcu, prostredníctvom ktorého bol predvolaný aj žalobca, predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 29.4.2016, sa žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili.
Svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili, pričom súd požiadali o prejednanie a rozhodnutie

veci v ich neprítomnosti. Na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa nedostavil
ani žalovaný, keď doručenie predvolania na pojednávanie sa predpokladá dňa 19.5.2016, pričom svoju
neúčasť neospravedlnil.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu i žalovaného, lebo

pre takýto postup boli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Vykonal dokazovanie zmluvami
o poskytovaní verejných služieb uzavretých dňa 3.11.2013 a 7.11.2013, dodatkami k týmto zmluvám,
všeobecnými podmienkami poskytovania verejných komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku zo dňa 13.3.2014, faktúrami,
inými v spise pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca dňa 3.11.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo E., ktorej
predmetom bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, dňa 7.11.2013,
pod č. E., predmetom ktorej bolo rovnako poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX
XXX XXX.

Žalobca tvrdí, že aj keď on na základe uvedených zmlúv vyplývajúce plnenie žalovanému poskytol
riadne a včas, žalovaný svoj záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 236,17 Eur vyfakturovanú v období 2013/11 - 2014/01. Sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace žalobca oznámil žalovanému pokusom o pokonávku zo dňa

13.3.2014, žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval.

Zmluvný vzťah založený zmluvami uzavretými žalobcom so žalovaným dňa 3.11.2013 pod číslom E. a
dňa 7.11.2013 pod číslom E., je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa v zmluvách
zmluvné strany aj odvolávajú.

Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, teda ku dňu 3.11.2013,
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo

iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných

služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť

zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnikviazať na písomnú formu. Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez
sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od

oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná

zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite

z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky
a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe

zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je
v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 43 citovaného zákona v znení platnom k uvedenému dňu podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním

zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup

k informačnej službe o telefónnych číslach. Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14
ods. 2 písm. g) , je podnik
poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť
jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej situácie

zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a
verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v
nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov
zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových

situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo
viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo

musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom

informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla
postúpená pohľadávka.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
na strane žalovaného mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na
jednej strane uzavrela právnická osoba Orange Slovensko, a.s. a na strane druhej fyzická osoba -
nepodnikateľ. Napriek tomu, že právny vzťah založený týmito zmluvami je upravený osobitným zákonom

(v čase uzavretia zmlúv citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o
vzťah občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než
len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv, t. j. ku dňu 3.11.2013.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 3.11.2013, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvárala spoločnosť Orange Slovensko,
a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako
o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ
(§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ich uzatváral žalovaný ako fyzická osoba,

ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, v
dôsledku čoho všetky zmluvy uzavreté účastníkmi konania ako zmluvy o poskytovaní verejných služieb
v dňoch 3.11.2013 s 7.11.2013 sú zmluvami spotrebiteľskými.

Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmlúv, ale tiež podmienok, za ktorých zmluvy boli uzatvárané,
je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho
právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy spotrebiteľských
vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky
bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z

25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS, tvoriace
teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 3.11.2013,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvomzabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne
dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť
ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením

je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami
diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže
opak,považujesaopakujúcesaplnenievždyzanevyžiadané.Akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných
služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez

poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa
odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani
odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o

možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,

kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob

úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je spotrebiteľská
zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto
zmluvysvýnimkounázvuzmluvyaoznačeníjejčastí.Zmluvauzatvorenávrozporestýmtoustanovením

je neplatná.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežneformulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi
v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa.
Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie

a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku

alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo

poskytovania služieb.

Podľa§4ods.6tohoistéhozákonaaksazmluvamedzipredávajúcimaspotrebiteľomuzatvárapísomne
a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V

pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je
predmetom kontroly orgánu dozoru.

Zmluvyoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorýchvznikolmedzižalobcomažalovanýmprávny
vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom žalovanému

oproti záväzku žalovaného žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného cenníka a
na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami, ktorých obsah
bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky týchto zmlúv neboli tak individuálne
zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom ako dodávateľom pre široký
okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd ich preto v

zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či neobsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky.Žalovaný sa síce k žalobe žalobcu a tvrdeniam žalobcu v žalobe produkovaným vecne nevyjadril, ale
písomným podaním zo dňa 22.4.2016 súdu oznámil, že so žalobcom dohodol splátkový kalendár, na
základe ktorého mu zaplatil 150,- Eur.

Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe, obsah zmlúv o
poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými žalobca fakturoval cenu poskytovaných služieb
v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo do výšky fakturovaných
cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdeniu žalobcu, že žalovaný cenu služieb za

obdobie november 2013 až január 2014 v lehote splatnosti neuhradil.

Kontrolou samotných zmlúv o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatkov k nim) tak, ako
boli žalobcom predložené, súd nezistil, aby obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanému vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške

podľa cenníka žalobcu zaplatiť.

Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie) a
ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 2217492929 zo dňa 16.11.2013 na sumu 67,54 Eur so
splatnosťou dňa 30.11.2013 ako mesačný poplatok za obdobie od 3.11.2013 - 12.12.2013 (telefóne číslo

XXXX XXX XXX poplatok za aktiváciu SIM karty a hovorné), číslo 2217492262 zo dňa 16.11.2013 na
sumu 67,54 Eur so splatnosťou 30.11.2013 ako mesačné poplatky za obdobie 17.11.2013 - 12.12.2013
a aktiváciu SIM karty (telefónne číslo XXXX XXX XXX), číslo 2221123849 zo dňa 16.12.2013 na sumu
54,30 Eur so splatnosťou dňa 30.12.2013 ako mesačný poplatok a služby (telefónne číslo XXXX XXX
XXX), číslo 2221125795 zo dňa 16.12.2013 na sumu 45,- Eur so splatnosťou 30.12.2013 ako mesačné

poplatky za obdobie od 13.12.2013 - 12.01.2014 (telefónne číslo XXXX XXX XXX) a číslo 2224872080
zo dňa 16.01.2014 na sumu 3,86 Eur so splatnosťou dňa 30.01.2014 ako cena služieb (telefónne číslo
XXXX XXX XXX. Keďže, ako súd už uviedol vyššie, žalovaný jednotlivé faktúry tak, ako ich žalobca
predložil súdu a ako boli, ako príloha žaloby doručené aj žalovanému, nenamietal, neodporoval ani
tvrdeniužalobcu,žefaktúryvtomtozneníboližalovanémuriadneavsúladesozmluvnýmipodmienkami,

doručené, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaný
si túto povinnosť splnil iba čiastočne, keď dňa 18.4.2016 uhradil 150,- Eur, preto mu súd zvyšnú časť
ceny žalobcom poskytovaných služieb vo výške 86,17 Eur uložil žalobcovi zaplatiť. Zároveň podľa § 96
O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 150,- Eur, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom pred
prvým pojednávaním zastavil.

Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 236,17 Eur (v danom prípade ide o
zmluvne dohodnuté mesačné poplatky za hovorné a cenu za aktiváciu SIM kariet) žiadal priznať aj úroky
z omeškania vo výške 5,25 % od 28.3.2014 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku
dňu 28.3.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 13.3.2014 nepoprel, v dôsledku čoho súd musel
predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaný preto v zhode s ustanovením § 563
Občianskeho zákonníka bol povinný cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa jednotlivých
skôrcitovanýchfaktúr,zaplatiťnajneskôrvlehotepodľapokonávky,tedavlehotedo27.3.2014.Žalovaný
cenu služieb ale až dňa 18.4.2016 čiastočne zaplatil vo výške 150,- Eur a zvyšnú časť vo výške 86,17

Eur nezaplatil doposiaľ, preto najneskôr dňom 28.4.2014 sa žalovaný so zaplatením sumy 236,17 Eur
dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa už
citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5 % + základná úroková sadzba ECB, vtedy vo výške
0,25 % p.a.). V omeškaní so zaplatením sumy 236,17 Eur žalovaný bol do 18.4.2016 a od 19.4.2016až doposiaľ je v omeškaní so zaplatením 86,17 Eur. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 86,17 Eur od 28.3.2014 do zaplatenia
a zo sumy 150,- Eur od 28.3.2014 do 18.4.2016.

Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 236,17 Eur domáhal tou istou
žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia
HTC Desire 500 white vo výške 239,- Eur a Samsung Galaxy S4 mini white vo výške 381,- Eur. Podľa
žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil
tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak,
že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Podľa žalobcu žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby
po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne škoda
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia.

Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópie dodatkov jednotlivých zmlúv o poskytovaní
verejných služieb.

Rovnako ako v prípade zmlúv o poskytovaní verejných služieb, aj vo vzťahu k ich dodatkom, žalovaný
sa k ich obsahu nevyjadril a tvrdenia žalobcu i obsah dodatkov nespochybnil. Súd preto nemohol mať

pochybnosti, že žalobca v zhode so svojimi tvrdeniami odpredal žalovanému na základe dodatkov k
zmluvám o poskytovaní verejných služieb mobilné telefóny, typu a v cene podľa jeho tvrdenia.

Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilné telefóny sú
zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických

komunikáciách, zmluvy na základe ktorých žalobca predal žalovanému mobilné telefóny a ktoré
tvoria obsah dodatkov, sú samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku (§ 588 a násl. - kúpna zmluva)

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .

Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v časti
týkajúcej sa predaja mobilných telefónov je zároveň zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi žalobcom
ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu podrobil

súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a násl.
Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj
iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalépraktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní
zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných
služieb. Z ich obsahu tak, ako boli súdu predložené, vyplýva, že žalobca so žalovaným dňa 3.11.2013
uzavreli písomný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo E. uzavretý toho istého dňa,
predmetom ktorého je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Partner 40,- Eur (bod 1.1),

dohoda strán o predaji zariadenia (ďalej len MT) typu HTC Desire 500 white za kúpnu cenu 1,- Euro (bod
1.2 dodatku). Podľa ďalšieho textu tejto časti dodatku „účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná
(spotrebiteľská) cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik MT zo svojho
majetku predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu MT nedohodne
na podmienkach uvedených v tomto dodatku, je 240,- Eur. Účastník si je vedomý, že MT je mu
predávaný za kúpnu cenu uvedenú vyššie v tomto bode, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby

poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú
v bode 2.3 tohto dodatku“. Podľa čl. 2 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT
vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 ako aj poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5 Účastník je
povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo
faktúre, inak do 15 dní odo dňa vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej

ceny v splátkach. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu
cenu MT s DPH a/alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník
uzatvoril tento dodatok, a to vo forme preddavku; to platí, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní
kúpnej ceny v splátkach. Účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v
bode 2.3 tohto článku, bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program (resp. taký variant

účastníckeho programu), u ktorého je výška mesačného poplatku (s DPH) stanovená prinajmenšom na
sumu 40,- Eur (v prípade, že je v kolónke okrem sumy uvedený aj konkrétny účastnícky program alebo
typ účastníckeho programu, účastník neporuší svoje povinnosti, ak bude mať predmetný účastnícky
program, resp. účastnícky program daného typu aktivovaný na SIM karte počas doby uvedenej v bode
2.3 tohto článku ani v prípade, že výška mesačného poplatku uvedeného účastníckeho programu bude

nižšia ako suma uvedená v kolónke; pokiaľ je v kolónke uvedený len konkrétny účastnícky program
alebo viacero účastníckych programov alebo typ alebo viac typov účastníckych programov bez sumy.
Účastník je povinný mať na SIM karte aktivovaný len niektorý z uvedených účastníckych programov
alebo účastnícky program uvedeného typu, a to bez ohľadu na výšku ich mesačných poplatkov) a
teda že počas tejto doby nebude mať na SIM karte aktivovaný (ani nepožiada o zmenu účastníckeho

programu na) účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako je výška mesačného poplatku
uvedená vyššie v tejto vete (pri plnení tohto záväzku sa berie do úvahy výška mesačného poplatku
po uplatnení zliav, ktoré mu na základe akejkoľvek právnej skutočnosti poskytne podnik). Aktivácia
účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM karte alebo aspoň žiadosť o aktiváciu
takéhoto účastníckeho programu na SIM karte (v čl. 1 bode 1.1 dodatku alebo inou formou na to

stanovenou podnikom) a jeho následná skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a
teda aj podmienkou na vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu. Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24
mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“)
a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia

tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Zz. v platnom znení:

b) nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto
povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c) sa nedopustil takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu

z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany
účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol
podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho
programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/budevčasariadneuhrádzaťcenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočipodnikuasúčasnebude

včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku tretej osobe.
V prípade telefónnych čísel, ktoré boli v rámci prenositeľnosti čísla prenesené k podniku od iného
podniku (ďalej len „prenesené čísla“) sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia

platnosti dodatku až do prvej aktivácie SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však
účastník povinný plniť si povinnosti uvedené v čl. 2.3 a), c) a e) po celú dobu pred začatím viazanosti
(odo dňa nadobudnutia platnosti dodatku až do začatia plynutia doby viazanosti), ako aj po celú dobu
viazanosti. V prípade, ak účastník uzatvoril tento dodatok v rámci režimu zásielkového predaja, sa do
doby viazanosti nezapočítava prvých sedem pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí platnosti
dodatku; doba viazanosti tak začne plynúť až po uplynutí siedmich pracovných dní nasledujúcich po

nadobudnutí platnosti dodatku. Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a
v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených

v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadnýobsahprílohyč.1dodatku(pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha),byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie
predchádzajúcej vedy sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo

b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či

skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 194,- Eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 9) a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto

bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.
odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku). Účastník súhlasí s tým, že ak počas doby platnosti
tohto dodatku dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu

pridelenej SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa
zmluvy, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočíta do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť podniku za túto dobu cenu
služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani povinnosti plniť svoje záväzky dohodnuté
v písmenách a) a c) bodu 2.3 tohto článku. Podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré

pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä (i) predať účastníkovi MT za dohodnutú kúpnu
cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k MT a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní
všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu MT za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom; (ii)
poskytovať účastníkovi služby podľa zmluvy a tohto dodatku. V prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku odlišnej od povinností uvedených v písmenách a)

a b) bodu 2.5 tohto článku (najmä ale nielen nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
zneužitie služieb, porušenie povinností podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku) počas doby viazanosti
alebo v období medzi okamihom uzavretia dodatku a začiatkom plynutia doby viazanosti, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa výške zmluvnej pokuty podľa bodu2.5 tohto článku. Nasleduje ďalší text v článkoch 3 a 4, pričom celý dodatok má sedem strán husto
písaného textu veľmi drobnými písmenami. Takmer identický text a podmienky obsahuje aj ďalší dodatok
k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzavretý dňa 7.11.2013 k zmluve č. E., na základe ktorého bol

žalovanému ako spotrebiteľovi tým istým dodávateľom, ktorým bol žalobca, odpredaný telefónny prístroj
Samsung Galaxy S4 mini white za cenu 1,- Euro pri bežnej maloobchodnej cene 400,- Eur.

Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich dodatky boli žalobcom ako dodávateľom dopredu
pripravené a nebol vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo jeho zmenu. Ich súčasťou

boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných
podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

Z obsahu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným
vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovaným, najmä na zabezpečenie jeho
záväzku zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba viazanosti) a po celú dobu
využívaťzvolenýprogramkomunikácie,zvolilinštitútzmluvnejpokuty,upravenejvcitovanomustanovení
§ 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom pochybnosti, že zmluvná pokuta mala pre

žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy, o čom svedčí jej výška rovnajúca sa vždy
poskytnutej zľave.

Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovaným, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných

prípadoch, v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti
o tom, že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne
skončených súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút
dojednanýchzaobdobnýchpodmienokaobdobnýmspôsobom,akovsúdenomprípade,bolneúspešný.
Súdy totiž dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych rozhodnutí. Len
na demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 20.11.2014
č. k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 spisová značka
1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než sankčný,
čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou cenou

mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška. Reparačný účel má plniť aj v
tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý žalobca vyčíslil rovnakým spôsobom
ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou mobilného telefónu a jeho cenou
predajnou (spotrebiteľskou).Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo zmluvy

a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na náhradu
škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na základe
zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom prípade
základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného záväzku
žalovaným.

Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení
záväzku žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú
túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného

súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C
262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa § 53
ods. 5 O.s.p. za neplatnú. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe vyhnúť
saneúspechuvkonanízmenilprávnydôvodsvojhonároku,ktoréhoskutkovýmzákladomsúalerovnaké
skutočnosti ako v už uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu. Súd preto

ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá podľa žalobcu tvorí
skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 2 dodatkov upravujúca podmienky predaja mobilných telefónov)
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a
to z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Ak neplatná zmluvná podmienka

nemôže byť základom úspešnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako tak nemožno, na
základe tej istej zmluvnej podmienky a jej nesplnenia (porušenia) žalovaným sa úspešne domáhať
náhrady škody.

Vzhľadom na zmenu druhu nároku, ktorého uspokojenia sa žalobca v konaní domáha v tomto konaní,

súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd
odvoláva, predsa len dodať.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo zákona, na ktorú

súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá časť dodatku, ktorou
boldojednanýzáväzokžalovanéhozaplatiťzmluvnúpokutu,aleajostatnézmluvnépodmienkydodatkov
k zmluvám o poskytovaní verejných služieb uzavretých žalobcom so žalovaným.

Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné podmienky

vyjadrené v týchto dodatkoch, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich vyhlásili
súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v písomnej
forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú niekoľkostranové,
neprehľadné, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku čoho priemerný
spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, je schopný ho vôbec
prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v
čase uzavretia zmlúv so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená
veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonom číslo 186/2014 Z.z.,
ktorým došlo k novelizácii niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia §53c (článok I bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie
§ 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo

všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Súd
dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď týkajúcich
sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 8C
48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline

zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011 (rozsudok zo
dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.6.2013
sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti uvedeným
rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

Pre absolútnu neplatnosť zmluvných podmienok oboch dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných
služieb, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovať
danosť podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a to
čo do jej vzniku, výšky, zodpovednosti žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a
vznikom škody a žalobu žalobcu v časti o náhradu škody zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods.
2 veta druhá O.s.p. Žalobca v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 podal návrh na náhradu trov konania,
žalovaný takýto návrh nepodal. Vzhľadom však na výsledok konania a podľa zásad ustanovenia § 142
ods. 2 O.s.p. žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Podľa pomeru úspechu a neúspechu

v konaní, na strane žalobcu prevažuje neúspech rovnajúci sa 62 % oproti úspechu, ktorý mal vo výške
38 %. Úspešnejší žalovaný v konaní návrh na náhradu trov konania nepodal. Súd preto vyslovil, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Za úspešného súd žalobcu počítal v rozsahu plnenia vo
výške 236,17 Eur, teda aj v časti, pokiaľ žalobca svoju žalobu vzal späť v dôsledku čiastočného plnenia
žalovaným.

Žalobca dôvodnosť ním uplatňovaného nároku na náhradu škody, vo svojom písomnom podaní zo
dňa 21.4.2016, argumentuje aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2015 č. k. 9Co
377/2015-120, z ktorého vyberá: „Je potrebné zdôrazniť, že nemožno z porušovania zmluvných
povinností vyvodzovať práva pre spotrebiteľa a poskytovať mu neprimeranú ochranu, že bolo by v

rozpore so zákonom a zmluvou, ak z porušovania zmluvných povinností, by žalovaný nemal uhradiť
žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla, pretože pri trvaní zmluvného vzťahu po 24 mesiacov, žalovaný
by kúpnu cenu telefónu prakticky zaplatil, a to všetko za riadneho plnenia zmluvných povinností po
dojednanú dobu 24 mesiacov“. K tomuto záveru súdu, na ktorý poukazuje žalobca, sa žiada uviesť:
ZáverKrajskéhosúduvKošiciachjevzrejmomrozporesoštandardnoujudikatúrounielenväčšinysúdov

Slovenskej republiky, ale aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora i základnými princípmi ochrany
spotrebiteľa, ako nesporne slabšej strany vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Tento záver
súdu, na ktorý žalobca poukazuje v snahe podporiť dôvodnosť svojho nároku, by bolo možné prijať, ale
za podmienky, ak by žalobca preukázal úmyselné konanie žalovaného smerujúce ku kúpe mobilných
telefónov za akciovú cenu s vedomím, že zmluvné podmienky, za ktorých predaj týchto telefónov

žalobca ponúkal, nedodrží, resp. poruší. Takéto konanie zo strany žalovaného však žalobca v konaní
nepreukázal a o prípadnom úmysle žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu nesvedčí ani jeho správanie
po podaní žaloby. Žalovaný totiž žalobcovi časť svojho dlhu dobrovoľne plnil a na zvyšok dlhu žalobcovi
ponúkol splátkový kalendár.

Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že základom
nároku žalobcu na náhradu škody, je neprijateľná zmluvná podmienka (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), ktorá z tohto dôvodu je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, preto
jeho nároku nemožno priznať súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nehľadiac na konanie
žalovaného a zistenie, že žalovaný zmluvné podmienky, v prípade, ak by boli platné, porušil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).