Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201871
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114201871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci žalobcu: EOS KS1 Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o, Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: N. V., bytom V. XX, o návrhu žalobcu na zaplatenie
sumy vo výške 168,14 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomne podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sum;u vo výške 168,- eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 OZ, zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom

Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, (ďalej aj „postupca") a
navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči žalovanému.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 06.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky.
Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných

obchodných podmienkach.
Podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 896,24 EUR, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 24 eur vždy k 10 dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 10.03.2010 do 10.09.2010 v počte 7 a celkovej výške 168,00 EUR.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 6.10.2005,
s oznámením o postúpení pohľadávky, s vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav :Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 6.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe čoho bola žalovanej poskytnutá finančná čiastka vo výške 27.000,- Sk, v prepočte 896,23 eur
s označením ako Mini úver do 10 minút, s úrokovou sadzbou vo výške 17,30 %, pričom žalovaná mala

predmetný úver splácať v mesačných splátkach po 723,- Sk mesačne, čo je v prepočte 23,999 eur a
to vždy k 1,. dňu v mesiaci splatnosťou prvej splátky dňa 10.10.2005 a s konečnou splatnosťou úveru
dňa 10.9.2010.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 právny predchodca navrhovateľa Slovenská
sporiteľňa, a. s. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava postúpila predmetnú pohľadávku na EOS KSI

Slovensko, s.r.o, so sídlom Údernícka 5, Bratislava
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa15.3.2016 uviedol, že splatnosť úveru nastala dňom
konečnej splatnosti úveru uvedeným v čl. I. Zmluvy o splátkovom úvere.
Žalobca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi
úver vo výške 896,24 eur , ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 24,- eur vždy k 10.
dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.03.2010 do 10.09.2010

v počte 7 a celkovej výške 168,00 EUR (započítanie splátok je uvedené v amortizačnej tabuľke), Zvyšné
splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Z platobnej histórie žalovanej bolo zistené, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu
vo výške 1.021,25 eur, pričom poslednú platbu vykonala dňa 13.3.2009 vo výške 26,02 eur.
Podľa § 4 ods. 2, 3 Zákona č. /258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete
plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s
tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy (oferent) vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách.
Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho

alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom,ktorýjenajčastejšiepredávajúci,zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a
oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných

spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju

podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah
pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho

spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za
preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 06.10.2005 Zmluvu o splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX, pričom predmetom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančnej hotovosti vo
výške 27.000,- Sk, v prepočte vo výške 896,23 eur, ktorú mala žalovaná splácať v mesačných splátkach
vo výške 723,- Sk v prepočte vo výške 23,99 eur mesačne s 17,30 % ročnou úrokovou sadzbou.
Z výpisu z konta platieb žalovanej bolo zistené, že žalovanej bol dňa 6.10.2005 poskytnutý úver v
celkovej čiastke 896,24 eur a žalovaná vrátila žalobcovi z predmetného úveru celkovú sumu vo výške
1.021,25 eur, čo je v prepočte 30.766,14 Sk.

Právnyvzťahmedziúčastníkmizaloženýpredmetnouzmluvouoúverezodňa06.10.2005jenevyhnutné
posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípadejezák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 397 ods. I Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené ak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 ochrany spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája
2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne sťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej any, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z .z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku
navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v
zmysle Občianskeho zákonníka.
Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s

účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia.
Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bezvznesenianámietkypremlčaniazostranyspotrebiteľa,titulomskutočnosti,ktorejsasúdnajskôrzaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.
V danom prípade na základe Zmluvy o splátkovom úvere č.XX.XXX,- bolo predmetom predmetnej
zmluvy poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 27.000,- Sk, v prepočte vo výške 896,23 eur, ktorú mala
žalovaná splácať v mesačných splátkach vo výške 723,- Sk v prepočte vo výške 23,99 eur mesačne,
pričom žalovaná vrátila žalobcovi z predmetného úveru celkovú sumu vo výške 1.021,25 eur, čo je v
prepočte 30.766,14 Sk, pričom poslednú splátku uhradila na účet právneho predchodcu navrhovateľa

dňa 13.3.3009 vo výške 26,02 eur.

Na základe vykonaného dokazovania ako aj po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že
žalobca si nárok v tomto konaní uplatnil nedôvodne.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 6.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX.
Zmluva o splátkovom úvere, je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku. Keďže pôvodný
oprávnený mal pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.10.2005 postavenie dodávateľa, nakoľko pri
jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvárala ako fyzická

osoba, súd vyhodnotil vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o pôžičke spĺňajúcou všetky
definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka,
ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval jednak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a
jednak i príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa zák. č. 258/2001 Z.z..

Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde podaním žaloby a to dňa 24.01.2014, pričom súd mal za to, že
žalobca si svoj návrh na uplatnenie predmetnej sumy podal oneskorene, teda po uplynutí zákonom
danej premlčacej doby, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná poslednú splátku z predmetného úveru
uhradila dňa 13.3.2009, podľa zmluvy konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 10.9.2010, pričom
právny predchodca žalobcu si mohol žalobu na súd uplatniť nasledujúci deň po omeškaní žalovanej

so splácaním predmetnej pôžičky a to po uhradení poslednej splátky dňa 13.3.2009 a najneskôr,
nasledujúci deň po splatnosti úveru, pričom žalobca žalobu podal na súd až dňa 24.01.2014, čiže po
márnom uplynutí premlčacej doby a na základe vyššie cit. zák. ustanovenia súd aplikoval ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. a mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaným,
nakoľko v zmysle § 101 OZ uplynula trojročná premlčacia doba, pričom je nevyhnutné predmetný

právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa Obchodného zákonníka, kde je podľa § 397
ods. I Obchodného zákonníka premlčacia doba štyri roky a vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva
žalobcu voči žalovanej z dôvodu premlčania nároku , na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 aj bez návrhu, a taktiež súd za premlčané

považoval aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na
ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno
ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh žalobcu ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, ktorý mal z procesného

hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si trovy konania neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.