Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112200220
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112200220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803,
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: K.. U. Š., W..
XX.X.XXXX, F. I. XXXX/XA, Ž., štátna občianka SR, o zaplatenie 3.894,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta .

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
v návrhu označenú odporkyňu zaviazal na zaplatenie istiny 3.844,18 eur s úrokom z omeškania

13 % ročne zo sumy 2.489,54 eur od 25.10.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh
skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom
Všeobecná úverová banka, a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcovi. Postupca a odporca uzatvorili 14.7.2004 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu
zákazníka XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie
spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru
riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3.844,18 eur, ktorá pozostávala z
istiny 2.489,54 eur, riadneho úroku 1.305,92 eur, úroku z omeškania 6,30 eur a ostatného príslušenstva
a poplatkov 42,42 eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom
25.10.2005, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadrila.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavila odporkyňa, doručenie predvolania na pojednávanie mala
riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani z dôležitého dôvodu nepožiadala o odročenie
pojednávania. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti
odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 14.07.2004, odstúpením od

zmluvy a žiadosť o predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 18.01.2005, všeobecnými obchodnými
podmienkamiVÚB,a.s.preposkytovaniespotrebnýchúverovapoistenýchspotrebnýchúverovfyzickým
osobám - občanom, výpisom z bankového systému, zmluvou o postúpení pohľadávok, pokusom o zmierzo dňa 03.10.2011, dohodou o uzavretí splátkového kalendára uznaní záväzku zo dňa 10.11.2009 a
celým spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi Všeobecnou úverovou
bankou a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom dňa 14.7.2004 súd zistil, že veriteľ sa zaviazal,
že poskytne peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné
prostriedky vráti, zaplatí úrok, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy.
Základné podmienky zmluvy boli dojednané nasledovne: výška úveru 75.000,- Sk, lehota splatnosti 24

mesiacov, druh úrokovej sadzby pevná, mesačná anuitná splátka 3.740,68 eur, počet splátok 24, dátum
prvej splátky 14.8.2004 a dátum poslednej anuitnej splátky 14.7.2006. Listom zo dňa 18.1.2005 veriteľ
oznámil odporkyni, že v súlade s čl. III, bodom 6 zmluvy odstupuje od úverovej zmluvy a požaduje
predčasné splatenie úveru, príslušenstva do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok I zo dňa 8.12.2006 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou
a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo

postúpenie pohľadávok na postupníka, ktorý sa stáva novým veriteľom pohľadávok. Z prílohy k
zmluve o postúpení vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči odporkyni zo zmluvy
č. XXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.11.2009 uzavretej medzi
účastníkmi konania malo dôjsť v bode 2/ zo strany odporkyne k uznaniu čo do právneho dôvodu

a výšky záväzku voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom
Všeobecnou úverovou bankou a.s. číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, pričom dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške 2.489,54 eur. Ďalej v bode 3 sa mali účastníci dohodnúť na splatení záväzku v mesačných
splátkach, na zaslaní splátkového kalendára s vyhlásením odporkyne, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Nakoniec v bode 4 bola medzi účastníkmi dohodnutá rozhodcovská doložka.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu. Mal za to, že v tejto časti
záväzok voči navrhovateľovi nie je premlčaný a javí sa aj ako nesporný. Ak by bola pochybnosť o tom,
či došlo k poučeniu o tom, či záväzok je premlčaný, aké následky má premlčanie, navrhol predvolať
ako svedka U. M., ktorý za navrhovateľa uzatváral túto dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o
uznaní záväzku.

Vyjadrením zo dňa 8.8.2014 navrhovateľ zaujal stanovisko k oznámeniu súdu o právnom posúdení
veci a to vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., teda na povinnosť súdu prihliadať
na premlčanie nároku z úradnej povinnosti. Navrhovateľ uviedol, že aplikáciou uvedeného ustanovenia
dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu
ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho

práva, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu a k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov konania. Právna úprava platná do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti
pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Národná rada
SR prijala § 5b ZoOS bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach.
Ak by súd aplikoval § 5b ZoOS na všetky prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého

právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu
návrhu na začatie konania, došlo by k zotretiu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.
Prijatím § 5b ZoOS zákonodarca uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok
veriteľa zamietnuť a skúmať dôkazy v tom svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie

súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti
účastníkov konania a nestrannosti súdu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd podal návrh na konanie
Ústavného súdu o súlade § 5b ZoOS s Ústavou SR, prípadne aby súd viazaný čl. 152 ods. 4 Ústavy
postupoval v súlade s Nálezom ÚS SRz 8.3.2011, III. ÚS XXX/XX-XX a ust. § 5b ZoOS neaplikoval.
K systému vykonávania osobných návštev a podpisovania DoUZ (dohoda o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku) uviedol, že pri podpise DoUZ je dlžník vždy upovedomený o aký dokument
sa jedná a na čo slúži. Dlžník má priestor DoUZ v prípade záujmu prečítať, prípadne sú mu jednotlivé
body vysvetlené. V predmetnej právnej veci bola prvá návšteva vykonaná dňa 10.11.2009. Jej výkonom
bol poverený U. M.. Správa“ „Po telefonickom rozhovore uskutočnené stretnutie s dlžníčkou na námestí
v Žiline. Dlžníčka bez uvedeného trvalého pobytu v občianskom preukazuje (uvedené len mesto Žilina),

jej korešpondenčná adresa T..I..F. Z., XXX XX Ž.. Inú adresu odmietla uviesť. Dlžníčka je vydatá, má 3
deti a je nezamestnaná. Majetkové pomery nezistené, manžel zamestnaný. Má záujem splácať svoj dlh
formou mesačných splátok a to po 90,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bude uhradená do
20.11.2009. Dlžníčka podpísala DoUZ. Žiada vystaviť splátkový kalendár a zaslať na korešpondenčnúadresu.“ Spis bol riešený v mesiaci v roku 2009. Medzi časom U. M. vykonal niekoľko tisíc osobných
návštev u rôznych dlžníkov a podpísal niekoľko sto kusov DoUZ. Z tohto dôvodu nie je možné, aby si
detailne pamätal osobné riešenie uvedenej pohľadávky.

Podľa ust. § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZSÚ), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písmeno b) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa§387Obchodnéhozákonníkaprávosapremlčíuplynutímpremlčacejdobyustanovenejzákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§1ods.1zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľatentozákonupravujeprávaspotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa ods. 2 tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza
na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie
zmluvnej slobody.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 7 ods. 1, 2 nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej
transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporkyňa zmluvu uzatvárala
akospotrebiteľ,keďžesajednáofyzickúosobu,ktorápriuzatváranípredmetnejzmluvynekonalavrámci

svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov, pričom subsidiárne použil Obchodný zákonník a to ustanovenia o úprave úverovej
zmluvy ako tzv. absolútneho obchodu a ustanovenia upravujúce premlčanie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 14.7.2004 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni peňažné prostriedky vo výške 75.000,- Sk
(2.489,54 eur), pričom odporkyňa porušila povinnosť peňažné prostriedky vrátiť dohodnutým spôsobom.
Zo zmluvy vyplýva dohoda o splácaní úveru vo forme 24 mesačných splátok so splatnosťou poslednej

splátky dňa 14.7.2006.

Pokiaľsatýkanavrhovateľompredloženejdohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzo
dňa 10.11.2009, súd dospel k záveru, že na základe tejto dohody nedošlo k účinnému uznaniu záväzku
s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z vyjadrenia samotného navrhovateľa

vyplýva, že k podpísaniu tejto dohody došlo na námestí v Žiline, kde ho odporkyni na podpis predložil
navrhovateľom poverený pracovník U. M., a je zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, ktoré bolo vopred
vyhotovené navrhovateľom. Ako vyplýva zo správy povereného pracovníka navrhovateľa, ktorý toto
tlačivo predložil odporkyni na podpis, táto mala vôľu splatiť dlh v splátkach, a teda ak chcela dohodu
o splátkach s navrhovateľom uzavrieť, musela podpísať celé formulárové tlačivo, obsahom ktorého

je aj uznanie záväzku, ako i rozhodcovská doložka. Je nepochybné, že navrhovateľ tak vo vzťahu
k svojim dlžníkom v záujme predĺženia premlčacej lehoty prostredníctvom svojich pracovníkov týchto
dlžníkov kontaktuje a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára do tejto listiny
inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom. Navrhovateľ takýmto konaním podstatne narušuje
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa tým, že dosiahne pre seba výhodu spočívajúcu v

predĺžení premlčacej lehoty, ktorú by inak nedosiahol. Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Zz.) a ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Zz.).Zuvedenýchdôvodovjeprávnyúkonuznaniadlhuodporkyňouprávnyúkonomneplatnýmvzmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Súd nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz výsluch svedka U. M., ktorý mal byť vypočutý k otázke
poučenia odporkyne o premlčaní záväzku a následkoch premlčania. Tento dôkaz súd nevykonal z
dôvodu, že samotný navrhovateľ uviedol, že nie je možné, aby si tento svedok detailne pamätal osobné
riešenie predmetnej pohľadávky, nakoľko navrhnutý svedok vykonal niekoľko tisíc osobných návštev u

rôznych dlžníkov a podpísal niekoľko sto kusov dohôd o uznaní záväzku.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov a teda aj rovnosť
zmluvných strán. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá narovnosti formálnej, ktorá je však rovnosťou nerovných. Táto nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených
i inak vzniknutých rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej hospodárskej a spoločenskej pozície
právnych subjektov, ktoré podmieňuje ich faktické možnosti, prístup k informáciám a pod. V oblasti

spotrebiteľských záväzkových vzťahov požiadavka ochrany slabších subjektov preniká ako spoločenská
ochrana do práva súkromného, pričom zároveň reflektuje ochranu spotrebiteľov v rámci únijného práva..
Prejavuje sa jednotlivými inštitútmi, ktorých okruh sa sústavne rozširuje. Je pre ňu charakteristické, že
princíp rovnosti strán sa ňou neruší, ale naopak prehlbuje a to tým, že touto ochranou sa kompenzujú
niektoré nerovnosti, ku ktorým dochádza pri presadení formálnej nerovnosti. Uvedená ochrana sa

prejavila aj formou prijatia novely zákona č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne ustanovenia § 5b. Vychádzajúc
aj z uvedeného súd nevidel dôvod na podanie návrhu na konanie Ústavného súdu SR o súlade § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Podľa názoru súdu neobstoja tvrdenia navrhovateľa,
že pri aplikácii § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa by došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako
jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci a k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Navrhovateľ v čase, keď podával

žalobný návrh na súd, vedel, že uplatňovaná pohľadávka je premlčaná a teda nemohol predvídať
rozhodnutie súdu, nakoľko toto v tom čase záviselo od toho, či odporkyňa uplatní alebo neuplatní
námietku premlčania.

Vychádzajúc z uvedeného súd pri konštatovaní, že splatnosť celého úveru nastala dňa 14.7.2006

(navrhovateľ nepreukázal účinnosť odstúpenia od zmluvy, ktorá by nastala doručením tohto právneho
úkonu odporkyni), mohol navrhovateľ dňom nasledujúcim, t.j. 15.7.2006 po prvý raz uplatniť svoje právo
na zaplatenie dlžnej výšky úveru na súde a zároveň začala plynúť všeobecná štvorročná premlčacia
doba, ktorej koniec pripadá na deň 14.7.2010. Navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 16.11.2011,
t.j. po uplynutí premlčacej doby. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času ustanoveného v

zákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,abysaprávobolovykonalo,vdôsledkučohopovinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má
za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd
v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na

nemožnosť uplatnenia práva z dôvodu premlčania nároku, čo má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať.

Na základe uvedeného súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP.
Odporkyňa ako úspešná účastníčka v spore má právo na náhradu trov konania. Nakoľko však návrh na
ich priznanie v konaní neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).