Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200887
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu COMPRO Trade, s.r.o.,
Budovateľská č. 50, Prešov, IČO: 36 503 312, právne zastúpený JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom,
so sídlom Hlavná č. 29, Prešov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova č. 10,
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2012/02677-2.1 zo dňa
19.októbra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
uvedeného v úvodnej časti rozsudku, v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa
13.08.2012 č.k.: P: 44/2012-R, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi
priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového správneho
orgánu a uviedol, že rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov a postupom tohto správneho orgánu

a rovnako aj rozhodnutím žalovaného a jeho postupom bol ukrátený na právach. Nezákonnosť
postupu a rozhodnutí vidí v tom, že podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce)
závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu za
podmienok ustanovených v tomto zákone, aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je
podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Inšpektorátom práce vytýkaný rozpor s týmto
zákonným ustanovením je absolútne neopodstatnený, nezákonný a ničím nepodložený, keďže žalobca

žiadnym spôsobom toto zákonné ustanovenie neporušil. Vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 223 ods.
1 Zákonníka práce poukázal na to, že podľa judikatúry v zmysle R: 22/1980 pre posúdenie otázky, či
zamestnanec vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
alebo či zamestnanec pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať len z
označenia písomnej dohody uzavretej účastníkmi, ale aj z jej obsahu.

Per naalogiam je treba podľa názoru žalobcu postupovať v prípade, ktorý sa mu v predmetnej veci

vytýka. Má na mysli to, že aj keď sú dohody medzi uvedenými zamestnancami a zamestnávateľom
(žalobcom) označené ako dohody o vykonaní práce, z ich obsahu možno vyvodiť, že v skutočnosti
vzhľadom na charakter vykonávaných prác ide o dohody o pracovnej činnosti. Žalobca zdôraznil, že
nesprávne formálne označenie právneho úkonu nemá vzhľadom na citovaný judikát vplyv na platnosťprávneho úkonu. Konštatoval, že je nepochybné, že z jeho strany nejde o simulovaný právny úkon,
ani o žiadne nezákonné konanie. Nesprávne označenie právneho úkonu v tomto prípade nezakladá vo
vzájomnom vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec žiadnu nerovnomernosť, diskrimináciu zamestnanca

alebo ukrátenie jeho nárokov. Podobne vo vzťahu k štátnym orgánom a to daňovému úradu, sociálnej
poisťovni, zdravotnej poisťovni nespája zákon s nesprávnym označením týchto dvoch právnych úkonov
žiadne následky, resp. v oboch prípadoch nastáva vo vzťahu k povinnostiam zamestnávateľa rovnaký
právny režim, a teda akcentuje, že z jeho strany ako zamestnávateľa nedošlo k porušeniu ustanovenia
§ 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf 71/2009 z 08.04.2010, z
ktoréhocitoval,že„aknebolprejavvôlesporný,potomajprejavenávôľabolazrozumiteľnáaurčitá.Akby
prejavená vôľa nebola zrozumiteľná a určitá, potom prejav vôle mohol byť sporný a sporným mohol byť aj
úmysel konajúcej osoby a obsah právneho úkonu. V danom prípade žalovaný (daňový úrad) bol povinný
postupovať podľa ustanovenia §35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a úmysel konajúcej osoby možno

považovať za rozhodujúci faktor pre posúdenie právneho úkonu účastníkov zmluvného vzťahu. Pokiaľ
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu nebol sporný, nebolo možné, aby prejav ich vôle správca dane
posúdil iným spôsobom, ako ho vyjadrili samotní účastníci dohody. Bude teda potrebné, aby žalovaný
v ďalšom konaní doplnil dokazovanie tak, aby mohol byť posúdený skutočný obsah právneho úkonu
medzi žalobcom a jeho zamestnancami a to vykonaním takých dôkazov, podľa ktorých by bol zistený

skutočný úmysel, ako aj skutočná vôľa účastníkov úkonu, podľa ktorých by bol zistený skutočný úmysel,
ako aj skutočná vôľa účastníkov úkonu. K prekvalifikácii uvedeného vzťahu by mohlo dôjsť správcom
dane iba v prípadoch, keby boli pochybnosti o prejavenej vôle zmluvných strán k dohode, čo však nie
je možné uskutočniť bez výsluchu účastníkov dohody k týmto okolnostiam.“

Na základe tohto právneho názoru a s poukazom na ustanovenie § 15 Zákonníka práce v spojení
s § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak inšpektorát práce mieni vytýkať
neopodstatnenosťprávnehoúkonu,muselbyvykonaťdokazovanievovyššieuvedenomsmere.Žalobca
namietal, že inšpektorát práce v tejto veci nevykonal dokazovanie v naznačenom smere s tým, že
otázka výnimočnosti práce nie je v zákone ani definovaná, preto nevidí dôvod, prečo bola pri vydávaní

rozhodnutia posudzovaná. V predmetnej veci ide o výnimočnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
t.j. dokladaním tovaru v konkrétnom hypermarkete. S poukazom na uvedené skutočnosti, právne
ustanovenia, ako aj súdne rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal, sú
absolútne nezákonné, ich odôvodnenie nedostatočné, nepreskúmateľné. Ide o šablónové rozhodnutie,
kde inšpektorát práce iba mení účastníkov konania a výšku pokuty. V napadnutom rozhodnutí chýba

skutočnosť, ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníka konania zo dňa 10.01.2011, je teda
potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku,
ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré mu predchádzalo, zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že

vychádzajúc z ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh,
alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickým osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak sa jedná o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda
o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej

činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu poukázal na to, že na posúdenie právneho úkonu ako dohody
o vykonaní práce nevychádzal správny orgán iba z názvu, teda nesprávneho formálneho označenia
tohto právneho úkonu, ale aj z jeho obsahu, konkrétne z ustanovenia rozsahu práce (pracovnej úlohy),

prípadne z ustanovenia predpokladaného rozsahu práce v hodinách, ktoré sú v zmysle ustanovenia §
226 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 znakmi dohody o vykonaní práce.

Uviedol, že aplikácia judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 71/2009 vo vzťahu k určeniu úmyslu
konajúcej osoby (zamestnávateľa) je neopodstatnená, pretože žalovaný správny orgán prejav vôle

účastníka konania neposúdil iným spôsobom, ako ho tento vyjadril, prejav vôle účastníka konania
považoval za zrozumiteľný a určitý, resp. nedošlo k prekvalifikovaniu predmetného právneho vzťahu
žalovaným správnym orgánom ako v prípade uvedeného judikátu a z tohto dôvodu tento nepovažoval
za potrebné vykonať výsluch účastníkov dohôd v naznačenom smere.V súvislosti s návrhom žalobcu na vykonanie výsluchu účastníkov dohody žalovaný argumentoval
ustanovením § 21 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie,

ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný
zákon. V danom prípade je žalovaný toho názoru, že vykonaním uvedeného dôkazu by sa neprispelo k
objasneniu veci, keďže bol predmetný nedostatok dostatočne preukázaný. Ak žalobca tvrdí, že v oboch
prípadoch a to v prípade dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti nastáva vo vzťahu
k povinnostiam zamestnávateľa rovnaký právny režim, žalovaný zdôraznil, že uvedené tvrdenie nie je

pravdivé.Povinnosťouzamestnávateľavprípadeuzavretiadohodyovykonaníprácejeurčiťprácu,ktorá
je vymedzená výsledkom, zatiaľ čo v prípade dohody o pracovnej činnosti ide o príležitostnú činnosť,
ktorá je vymedzená druhom práce. Jednotlivé druhy dohôd sa vzájomne odlišujú ustanovením rôzneho
limitu rozsahu prác.

Žalovaný zdôraznil, že správnymi orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil

ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 tým, že zamestnávateľ
využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby M. C., nar. XX.XX.XXXX
v zmysle dohody o vykonaní práce zo dňa 02.08.2010... .

Uzavrel, že porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 bolo

zo strany žalobcu jednoznačne odôvodnené, preukázané a dôkazovo podložené.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Prešov ako prvostupňový
orgán podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci účastníka konania COMPRO Trade, s.r.o....
rozhodnutím zo dňa 13.08.2012 č.k.: P: 44/2012-R, S/3956/13012/12 uložil pokutu vo výške 500,-- EUR
podľa §19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.
a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce a to konkrétne v § 223 ods. 1 zákona
č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce) v znení účinnom do 31.08.2011 a to tým, že zamestnávateľ využíval
v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby M. C., nar. XX.XX.XXXX, dohoda
o vykonaní práce zo dňa 02.08.2010, v mesiaci august 2010 závislú prácu fyzických osôb - Y. J., nar.

XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 07.08.2010... v rozpore s podmienkami ustanovenými
v Zákonníku práce a to tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami dohody o vykonaní práce na
výkon prác, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka
konania v období od 17.12.2010 do 07.01.2011.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že u žalobcu vykonal v období od 17.12.2010 do
07.01.2011 inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v spojení s ustanovením §13 ods. 2 a § 14 Zákona
o inšpekcii práce inšpekciu práce. Z výkonu vyhotovil protokol č. IPV-1-38-2.3/P-E24, A25-11 zo dňa
07.01.2011, ktorý prerokoval so žalobcom, tento ním bol podpísaný a prevzatý v ten istý deň s konateľom
U. I.. K protokolu sa vyjadril písomným podaním doručeným Inšpektorátu práce Prešov dňa 12.01.2011

a podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa sa inšpektor práce s námietkami zamestnávateľa
vyrovnal a to v stanovisku inšpektora práce zo dňa 13.01.2011. Pokuta bola navrhovaná a ukladá sa za
nedostatok, ktorý je uvedený v tomto protokole v časti III/B/1.

Na základe uvedeného listom zo dňa 13.06.2012 bolo začaté správne konanie pod č. P: 44/2012-Z a

to vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca
uviedol, že otázka výnimočnosti práce nie je v zákone definovaná, a preto nevie, prečo bola pri kontrole
posudzovaná. Pre neho, ako aj pre zamestnanca, išlo jednoznačne o výnimočnú prácu, ktorá bola
vymedzená výsledkom, t.j. dokladaním tovaru v konkrétnom supermarkete a vzhľadom na závažnosť
údajného porušenia povinnosti z jeho strany nie je potrebné ukladať pokutu podľa § 19 ods. 6 Zákona

o inšpekcii práce.

Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára podľa § 223 ods.
1 Zákonníka práce na práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce. (Podľa § 223 ods. 1Zákonníka práce - zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb
výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak

ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú
činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti.)

Inšpektorát práce Prešov má za to, že pri dohodách o vykonaní práce, ktoré uzatvoril zamestnávateľ
s vyššie menovanými zamestnancami, a v ktorých bola uvedená dohodnutá pracovná úloha -
dokladanie tovaru v konkrétnom supermarkete, sa nejedná o prácu jednorazového charakteru
vymedzenú výsledkom. Jedná sa o pracovnú činnosť určenú druhovo a o výkon práce pozostávajúci
z opakovania určených činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce.
Inšpektorát práce Prešov zastáva názor, že povaha prejednávanej veci si nevyžaduje nariadenie

pojednávania a nariadením ústneho pojednávania sa neprispeje k objasneniu prejednávanej veci,
pretože Inšpektorátom práce Prešov nedostatok uvedený v predmetnom protokole v časti III/B/1. bol
dostatočne preukázaný na základe predložených dokladov (dohôd o vykonaní práce zamestnancov).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov -
správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k

jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Uložená výška pokuty podľa Inšpektorátu práce Prešov zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku
a jeho rozsah. Podľa prvostupňového správneho orgánu je výška navrhnutej pokuty primeraná

skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce.

Povinnosti zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce - zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Inšpekciou práce bolo z predložených dokladov (dohody o vykonaní práce) zistené, že zamestnávateľ
využíval v období od augusta do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. C., v mesiaci august
2010 závislú prácu fyzických osôb - Y. J., nar. XX.XX.XXXX, v období od septembra do novembra 2010
závislú prácu fyzickej osoby - T. M.... v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, a

to tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami dohody o dokladanie tovaru v supermarketoch,
dokladanietovaru,dokladanietovaruvHPPrešov,dokladanietovaruvsupermarketeKošice,dokladanie
tovaru v hypermarkete Košice, dokladanie tovaru v supermarkete Stará Ľubovňa, dokladanie tovaru v
supermarkete Sečovce, dokladanie tovaru v supermarkete, dokladanie tovaru v HP Košice, ktoré nie sú
vymedzené výsledkom, ale jedná sa o pracovné činnosti určené druhovo a o výkon prác pozostávajúci

z opakovania určených činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce.

Správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce
inšpektorát práce, podľa ktorého je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,
zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §

2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, štátna služba a predpisy na
zaistenie BOZP) a šiestom bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového sporenia) alebo
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR.

Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky

pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet
zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne
zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty za tento nedostatok, skutočnosť, či zistené
porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľaalebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. Na základe
preukázaného porušenia povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo strany účastníka konania je
uloženie pokuty odôvodnené.

Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán opakovane prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Bolo
opäť prihliadnuté na fakt, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce u tohto účastníka konania. Taktiež sa
zhodnotilo, že zamestnávateľ spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce, predložil
doklady, ktoré mal k dispozícii a prejavil snahu odstrániť nedostatky. Vzhľadom na tieto skutočnosti

bola už pri navrhovaní výšky pokuty zvážená závažnosť nedostatkov, ich počet (v danom práce jeden
nedostatok), ale aj skutočný stav firmy. Pokuta preto bola za tento nedostatok uložená v sume 500,--
EUR. Uvedený nedostatok sa týkal porušenia pracovnoprávnych vzťahov (Zákonníka práce). Jednalo
sa o to, že zamestnávateľ využíval v uvedených obdobiach závislú prácu 13 fyzických osôb, s ktorými
uzatvoril dohody o vykonaní práce a to na výkon prác, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čím porušil
ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené, veľkosť zamestnávateľa (približne 21 zamestnancov v čase výkonu
inšpekcie práce) nemožno považovať pokutu uloženú v sume 500,-- EUR za neprimerane vysokú ani
za zvlášť zaťažujúcu alebo likvidačnú. Výška pokuty zohľadňuje všetky zistené skutočnosti, ako aj
zákonné limity. V súlade s vyššie uvedeným vo veci bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia. Rozhodnutie sa vydáva na základe protokolu č.: IPV-1-38-2.3/P-E24,A25-11 zo
dňa 07.01.2011, dokladov predložených pri inšpekcii práce, vyjadrení účastníka konania a stanovísk
inšpektora práce.

Na základe odvolania žalobcu rozhodnutím zo dňa 19.10.2012 pod č. S/2012/02677-2.1, O-190/2012

žalovaný ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodol tak, podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov menil napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce
Prešov č.k.: P: 44/2012-R zo dňa 13.08.2012 s tým, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia

sa vypúšťa uloženie pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 vo vzťahu k zamestnancom - fyzickým osobám
N. M., nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 29.03.2007, K. Q., nar. XX.XX.XXXX,
dohoda o vykonaní práce zo dňa 05.04.2008 a K. Y. nar. XX.XX.XXXX, dohoda o vykonaní práce
zo dňa 11.09.2009 a uložil pokutu vo výške 380,-- EUR podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.

125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode
(pracovnoprávne vzťahy) Zákona o inšpekcii práce, konkrétne v § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.

Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 s tým, že zamestnávateľ využíval v období od augusta
do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. C., nar. XX.XX.XXXX v zmysle dohody o vykonaní
práce zo dňa 02.08.2010, v mesiaci august 2010 závislú prácu fyzických osôb - Y. J., nar. XX.XX.XXXX
(dohoda o vykonaní práce zo dňa 07.08.2010), K. L., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo
dňa 06.09.2010), v období od septembra do novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - T. M., nar.

XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 01.09.2010), v období od júna do novembra 2010 závislú
prácu fyzickej osoby - X. T., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 24.06.2010), v období
od júna do októbra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - E. L., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce
zo dňa 16.06.2010), v mesiacoch máj a jún 2010 závislú prácu fyzickej osoby - T. Y., nar. XX.XX.XXXX
(dohoda o vykonaní práce zo dňa 03.05.2010), v období od mája do júla 2010 závislú prácu fyzickej

osoby - M. G., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 03.05.2010), v období od mája do
novembra 2010 závislú prácu fyzickej osoby - E. U., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa
03.05.2010), v období od marca do júna 2010 závislú prácu fyzickej osoby - L. H., nar. XX.XX.XXXX
(dohoda o vykonaní práce zo dňa 28.02.2010), v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku
práce tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami dohody o vykonaní práce na výkon prác, ktoré

nie sú vymedzené výsledkom, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka konania v období
od 17.12.2010 do 07.01.2011.Pokuta vo výške 380,-- EUR je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia... .
V ostatných častiach ostáva napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov nezmenené.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup prvostupňového orgánu, na obsah odvolacích námietok,
ktoré sú totožné so žalobnými námietkami, s ktorými sa vyporiadal nasledovne.

Zdôraznil, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce na práce
jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, kde podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce môže

zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať
s fyzickými osobami dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to dohodu o
vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o
prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov).
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa

vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Žalovaný zdôraznil, že podľa jeho názoru pri dohodách o vykonaní práce, ktoré uzatvoril žalobca s
menovanými zamestnancami, a v ktorých bola uvedená dohodnutá pracovná úloha - dokladanie tovaru
v konkrétnom supermarkete, sa nejedná o práce jednorazového charakteru vymedzené výsledkom. Ide

o pracovnú činnosť určenú druhovo a o výkon práce pozostávajúci z opakovania určených činností, čo
je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Zákonníka práce.

V dohodách o vykonaní práce uzatváraných s uvedenými zamestnancami bol namiesto pracovnej úlohy,
ktorá má byť vymedzená výsledkom práce dojednaný druh práce na pravidelne sa opakujúcu činnosť,

konkrétne dokladanie tovaru v konkrétnom supermarkete, pričom výsledok, resp. produkt pracovnej
aktivity nebol bližšie určený, ani do kvality, ani kvantity. Pracovnú úlohu určenú ako dokladanie tovaru
v konkrétnom supermarkete nie je možné považovať za vymedzenie pracovnej úlohy v súlade so
zákonom. Ide o výkon práce, ktorá ma charakter opakujúcej sa činnosti, a ktorá je vymedzená konkrétne
stanoveným výsledkom práce.

Žalovaný konštatoval, že na základe uvedeného mal za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ
využíval v kontrolovanom období závislú prácu menovaných zamestnancov v rozpore s podmienkami
ustanovenými v Zákonníku práce, nesplnil požiadavky platných právnych predpisov a dohodol s
menovanými zamestnancami v dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy, ktoré by boli vymedzené

výsledkom tak, ako mu to nariaďuje ustanovenie platných právnych predpisov. Dohodnutá práca, ktorú
žalobca uviedol v dohodách o vykonaní práce uzatvorených ako pracovnú úlohu, nie je možné vymedziť
výsledkom, keďže sa jedná o dojednanie opakovanej činnosti. Takto dojednanú činnosť je možné
vykonávať iba v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo výnimočne na základe dohody o
pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov, nie na základe dohôd o vykonaní práce.

V súvislosti s námietkami žalobcu v odvolaní, že prvostupňový správny orgán nevykonal v predmetnej
veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, žalovaný poukázal na ustanovenia Zákona o správnom
poriadku a to konkrétne § 32, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Uviedol, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho

podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Zákona o správnom
konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,
listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú
mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať.Národný inšpektorát práce poukázal na to, že podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní
preskúmal skutkový stav, posúdil súvisiaci dôkazový materiál, ktorý sa nachádza v spise predloženým
prvostupňovým správnym orgánom a zistil, že správny orgán prvého stupňa odôvodnil porušenie

právneho predpisu a vo výrokovej časti oprel svoju právnu kvalifikáciu o skutkový stav. Poukázal na to,
že podľa §19 ods. 1 písm. a/ Zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu
zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v §
2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode (pracovnoprávne vzťahy, štátna služba a predpisy
na zaistenie BOZP) a šiestom bode (dodržiavanie povinného doplnkového dôchodkového sporenia),

alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR. Uviedol, že pri
ukladaní pokuty inšpektorát práce zohľadňuje preventívne pôsobenie a prihliada najmä na závažnosť
zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a
riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (ak
ide o uloženie pokuty za tento nedostatok), skutočnosť, či zistení porušenie povinnosti je dôsledkom
neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt

nedostatku, resp. opakované zistenie toho istého nedostatku.

Žalovanýzdôraznil,žejednoznačnebolopreukázané,žežalobcakonalvrozporesuvedenýmipredpismi
tak, ako uvádza napadnuté rozhodnutie.

Pokiaľ ide o skutkový a právny stav, konštatoval, že tento bol zistený riadne a preukázaný, a preto
žalovaný považoval dôvody uloženia pokuty za opodstatnené. Žalovaný bol v priebehu odvolacieho
konania zistil, že z procesného hľadiska nie je možné uložiť pokutu z dôvodu, že inšpektorát práce v
popise skutku napĺňajúceho znaky správneho deliktu vo výroku uviedol fyzické osoby - zamestnancov
a to N. M., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce zo dňa 29.03.2007), K. Q., nar. XX.XX.XXXX

(dohoda o vykonaní práce zo dňa 05.04.2008) a K. Y., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o vykonaní práce
zo dňa 11.09.2009), pretože podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. uplynula trojročná prekluzívna
lehota dňom 29.03.2010, 05.04.2011 a 11.09.2012, v ktorej bolo potrebné právoplatne rozhodnúť o
uložení pokuty. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalovaný prehodnotil výšku uloženej
pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo Zákonníka práce a so zreteľom na to, že prvostupňový

orgán preukázal porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011 vo vzťahu
k uvedeným dvom (správne trom) menovaným zamestnancom, avšak žalovaný postupoval v súlade
s ustanovením § 19 ods. 4 Zákona o inšpekcii práce a upravil jej výšku, ktorú uvádza vo výroku
rozhodnutia.

Podľa názoru žalovaného porušenie Zákonníka práce Inšpektorát práce Prešov posúdil správne a
odôvodnil dostatočne s tým, že pokuta nebola uložená za porušenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce, ale
za porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Žalovaný k uvedenej námietke konštatoval, že inšpekciou práce bolo zistené, že účastník konania

využíval závislú prácu fyzických osôb v rozpore s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce tým,
že uzatvoril s fyzickými osobami uvedenými v rozhodnutí dohody o vykonaní práce na výkon prác
(dokladanie tovaru v Kauflande Stará Ľubovňa, dokladanie tovaru, dokladanie tovaru v supermarketoch,
dokladanie tovaru , dokladanie tovaru v HP Prešov, dokladanie tovaru v supermarkete Košice,
dokladanie tovaru v hypermarkete Košice, dokladanie tovaru v supermarkete Stará Ľubovňa, dokladanie

tovaru v supermarkete Sečovce, dokladanie tovaru supermarkete, dokladanie tovaru v HP Košice),
ktoré nie sú vymdzené výsledkom, ale jedná sa o pracovné činnosti určené druhovo a o výkon prác
pozostávajúci z opakovania určených činností, čo je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami
Zákonníka práce. K návrhu účastníka konania na ústne pojednávanie tak, ako Inšpektorát práce Prešov,
tak aj žalovaný zastáva právny názor, že si to povaha prejednávanej veci nevyžaduje a nariadením

ústneho pojednávania sa neprispeje k objasneniu prejednávanej veci, nakoľko Inšpektorát práce Prešov
považoval nedostatok uvedený v predmetnom protokole v časti III/B/1. za dostatočne preukázaný na
základe predložených dokladov (dohôd o vykonaní práce zamestnancov).

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nariadi

správny orgán ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej
objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na miestne ohliadky.Uložená výška pokuty podľa žalovaného zohľadňuje závažnosť zisteného nedostatku a jeho
rozsah. Výška uloženej pokuty je primeraná skutočnostiam zisteným pri inšpekcii práce. Povinnosti
zamestnávateľa vyplývajú predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z uvedeného je teda nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a
postupov správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Prvá hlava piatej časti
O.s.p.vustanovení§244ods.3upravuje,žerozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 3 O.s.p.).

Žalobca v žalobe namieta, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu

veci, vec nesprávne právne posúdili a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že na základe vyžiadania Inšpektorátu
práce Prešov zo dňa 17.12.2010 žalobca predkladal kópie pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov,
ktorí pre neho vykonávali prácu v roku 2010. Z kópie dohody o vykonaní práce uzavretej medzi

zamestnávateľom COMPRO Trade, s.r.o., Levočská 77, Prešov a zamestnancom Y. J. vyplýva, že
dojednaná pracovná úloha je dokladanie tovaru, dojednaný rozsah práce (pracovné úlohy) v hodinách
spolu podľa harmonogramu, rubrika pracovná úloha bude vykonaná do - táto je nevyplnená, odmena
1,95 EUR /hod., nástup od 10.08.2010, v dohode uzavretej medzi žalobcom T. M. dohoda o vykonaní
práce, dohodnutá pracovná úloha dokladanie tovaru v Kaufland Stará Ľubovňa, dohodnutá odmena

1,95 EUR/hod., doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať - nevyplnená rubrika, predpokladaný
rozsah práce (pracovnej úlohy) v hodinách spolu 20 hod./týždeň, s nástupom od 06.09.2010, vo vzťahu
k dohode o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancom K. L.
dojednaná pracovná úloha je dokladanie tovaru v HP Prešov, dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy)
v hodinách - nevyplnená rubrika, pracovná úloha bude vykonaná do - nevyplnená rubrika, dojednaná

odmena 1,95 EUR/hod., atď..

Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v §1 predmet zákona upravuje
tak, že tento zákon

a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu,
c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 citovaného zákona - inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili

15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie... .

Správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka
práceupravujúcehodohodyoprácachmimopracovnéhopomerutak,žezamestnávateľmôženaplneniesvojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej
činnostiadohoduobrigádnickejprácištudentov),akideoprácu,ktorájevymedzenávýsledkom(dohoda

o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa
vzťahujú ustanovenia prvej časti.

Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 je nesporné, že inšpekcia práce vykonáva dozor
nad čistotou pracovnoprávnych vzťahov a v súvislosti s námietkami žalobcu, že správne orgány boli
povinné k veci vypočuť zamestnancov, s ktorými žalobca uzavrel dohody o vykonaní práce, sa súd
nestotožňuje. V preskúmavanej veci nejde o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale o
zistenie, či zamestnávateľ dodržiava pracovnoprávne predpisy, v predmetnej veci ustanovenie § 223

ods.1Zákonníkapráce.Zdohôdoznačenýchakodohodaovykonaníprácejenesporné,žeideodohody
o pracovnej činnosti a za ďalšie je rovnako nesporné, že musí ísť o dohody uzatvárané výnimočne,
pričom v prejednávanej veci nemožno hovoriť o výnimočnosti.

Ak žalobca tvrdí, že medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti nie je rozdiel, v

tejto súvislosti je treba poukázať na to, že dohodu o vykonaní práce uzatvára zamestnávateľ s fyzickou
osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hod. v kalendárnom roku. Ak zamestnanec už
predtým podpísal so svojim zamestnávateľom inú dohodu, do rozsahu prác sa započítava aj táto práca.
Dohoda sa uzatvára písomne, najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. V dohode o vykonaní
prácemusíbyťvymedzenéatopracovnáúloha,dohodnutáodmenazavykonanúprácu,doba,vktorejsa

má pracovná úloha vykonať, predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia
pracovnej úlohy. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od
dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že
mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu,
ktorá mu tým vznikla (§ 226 ods. 1 až 5 Zákonníka práce).

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10
hod. týždenne. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedené dohodnutá práca, dohodnutý rozsah
pracovného času, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Okamžité
zrušenie dohody možno dohodnúť len pre tie prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný

pomer, jednostranne možno zrušiť dohodu len s pätnásťdňovou výpovednou dobou, ktorá začína dňom
doručenia písomnej výpovede (§ 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce).

Len z citácie niektorých dohôd je zrejmé, že ak žalobca tvrdí, že z obsahu dohody je zrejmé, že ide o
dohodu o pracovnej činnosti a nie dohodu o vykonaní práce, z vyššie citovaného jednoznačne vyplýva,

že tomu tak nie je.

Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene Zákona o nelegálnej práci v ustanovení § 19
upravujúcom správne delikty v odseku 1 písm. a/ upravuje, že inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených

v § 2 ods. 1 písm. a/ treťom až šiestom bode až do 100.000,-- EUR, a ak v dôsledku tohto porušenia
došloksmrteľnémupracovnémuúrazuzamestnanca,najmenej33.000,--EUR,zanesplneniepovinnosti
uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/, možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie písm.

a/ povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom a druhom bode alebo za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- EUR.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pokutu podľa odseku 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa
prerokovaniaprotokoluovýsledkuinšpekciepráce,najneskôrdotrochrokovododňa,keďbolaporušená

povinnosť.

Ustanovenie § 19 ods. 5 upravuje, že inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadne najmä naa/ závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce

u zamestnávateľa, alebo či nejde o ojedinelý výskyt nedostatku,
d/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Je nepochybné, že v rámci uvedeného je výška pokuty ukladaná na základe správneho uváženia, teda
správnej úvahy.

Podľa § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
uváženia.

Z citovaných ustanovení Zákona o inšpekcii práce nevyplýva, že by správny orgán mohol upustiť od
uloženia pokuty za správny delikt a podľa názoru súdu správna úvaha žalovaného vo vzťahu k výške
uloženej pokuty nevybočila z medzí a hľadísk logického úsudku.

Námietka žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 1 ods. 3 Zákonníka práce je nedôvodná, lebo správne orgány

pokutuneuložilizaporušenietohtoustanovenia.Aplikáciaustanovenia§15Zákonníkapráce(prejavvôle
treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom)
v tejto veci neprichádza do úvahy vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1
zákona č. 125/2006 Z.z..

Ak žalobca vytýka správnym orgánom, že sa nevyrovnali s jeho námietkami v podaní zo dňa 10.01.2011
(vyjadrením k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.01.2011). Z obsahu odôvodnení je zrejmé,
že aj táto námietka nie je dôvodná. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je protokol zo dňa 07.01.2011
č. IPV-I-38-2.3/P-E24,A25-11, ktorý bol s konateľom žalobcu prerokovaný a k jeho obsahu sa žalobca

mal možnosť vyjadriť, čo aj urobil uvedeným vyjadrením.

Z odôvodnení rozhodnutí je nesporné, že správne orgány otázku výnimočnosti práce podľa § 223 ods.
1 Zákonníka práce vôbec nezdôrazňovali ani tým neargumentovali. V súlade s ustanovením § 21 ods.

3 zákona č. 125/2006 Z.z. správne orgány v konaní aplikovali zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších
predpisov, lebo na konanie podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak. Rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci.

Zustanovenie§34Správnehoporiadkuvyplýva,žesprávnyorgánjeoprávnenýrozhodnúť,ktorédôkazy
netreba vykonať a to najmä v prípade, ak ide o preukazovanie skutočnosti zjavne nepotrebných pre
rozhodnutie vo veci. Rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3
Správneho poriadku.

Krajský súd preskúmal postup a rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto podľa §250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca v konaní nemal úspech a žalovaná
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol
odvolací súd.