Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200580
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, Mgr.

Jany Fandákovej, L.L.M a JUDr. Renáty Smajdovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Pavel Liška, nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. B. C. XX, XXX XX C., adresa na doručovanie JUDr. Pavel Liška, P. O.
BOX č. 298, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov,
Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (ďalej aj len „prvostupňový
správny orgán“) rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 zo dňa 28.10.2019 uložil pokutu vo výške
150,- Eur, podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o diaľničnej známke“ alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) žalobcovi
ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: C., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle

vymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona
č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. užíval vymedzený úsek cesty
D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. K rozkazu je pripojený záznam
Národnej diaľničnej spoločnosti č. 8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia 02:27:40 hod. o
vykonaní kontroly dodržiavania úhrady diaľničnej známky, spolu s plnoformátovou fotografiou vozidla
a plnoformátovou fotografiou evidenčného čísla vozidla, s uvedením čísla kontrolného zariadenia,
času a miesta vyhotovenia fotografie (pozn. zhodne s časom a miestom uvedenom vo výroku vyššie

označeného rozkazu).

2. Proti rozkazu o uložení pokuty podal žalobca odpor.

3. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 25.11.2019 doručenou žalobcovi 09.12.2019, označenou
ako „Vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia – výzva“ oznámil žalobcovi podľa § 3 ods.
2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, že do siedmich dní od doručenia výzvy, pred vydaním rozhodnutia

správneho orgánu, má možnosť sa písomne vyjadriť k podkladom spáchania správneho deliktu,
prípadne navrhnúť ich doplnenie v rámci správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o odpore prijatom
dňa 19.11.2019 proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.4. Žalobca dňa 19.12.2019 doručil prvostupňovému správnemu orgánu svoje písomné vyjadrenie
zo dňa 13.12.2019, v ktorom s poukazom na požiadavku presného a úplného zistenia skutočného
stavu veci správnym orgánom vyjadrenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku namietal, že záznam o

kontrole a obrazové záznamy (pozn. boli pripojené k rozkazu) sú nepreskúmateľné a nedostatočné
pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt, ktorý je predmetom konania, pretože z obrazových
záznamov nie je zrejmý VIN, farba a typ motorového vozidla a evidenčné číslo je nečitateľné. Tiež
uviedol, že v spisovej dokumentácii absentuje dôkaz o tom, že meracie zariadenie spĺňa všetky
stanovené podmienky podľa zákona o metrológii a ďalších právnych predpisov. Žalobca ďalej uviedol,

že pokiaľ je v napadnutom rozkaze uvedené, že v danom čase užíval vymedzený úsek cesty, tieto
tvrdenia nie sú ničím preukázané. Tiež podľa žalobcu z predložených obrazových záznamov nevyplýva,
kde malo vozidlo na diaľnicu vojsť a kde z nej malo zísť. Ďalej žalobca namietal uloženie pokuty po
uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Vyjadril svoj názor o nezákonnosti a hrubom rozpore
postupu správneho orgánu so základnými zásadami správneho konania z dôvodov už ním uvedených
v podanom odpore, aj z dôvodu nedoručovania zásielok na adresu oznámenú žalobcom správnemu

orgánu a z dôvodu, že jeho vec je vybavovaná tým istým zamestnancom, ktorý vybavoval vec v
rozkaznom konaní čo nasvedčuje vylúčeniu tohto zamestnanca. V časti VI. svojho vyjadrenia žalobca
žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o odkopírovanie a doručenie
úplnej kópie administratívneho spisu, a to uložením na nosiči a zaslaním tohto nosiča na ním udanú
adresu. Záverom žalobca uviedol, že po doručení požadovaných informácii bude môcť podať vyjadrenie

k veci a žiadal o predĺženie lehoty uvedenej vo výzve správneho orgánu na 7 pracovných dní od
fyzického sprístupnenia všetkých informácii, o ktorých sprístupnenie požiadal v tomto podaní. Zároveň
žalobca žiadal o prerušenie správneho konania.

5. Prvostupňový správny orgán výzvou zo 17.01.2020 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, aby sa

vyjadrila k námietke žalobcu uvedenej v jeho písomnom vyjadrení, a to, že absentuje dôkaz o tom,
že meracie zariadenie spĺňa všetky stanovené podmienky, najmä podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o
metrológii. Národná diaľničná spoločnosť vo svojom vyjadrení z 22.01.2020 uviedla, že kontrolný systém
diaľničnej známky je záznamové zariadenie, a nie meracie zariadenie, kamery snímajúce EČV nie sú
meradlami v zmysle zákona o metrológii.

6. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa
10.02.2020 uložil pokutu vo výške 150,- Eur, podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. žalobcovi
ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: C., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle
vymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona

č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní
vymedzeného úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky. K tomuto rozhodnutiu sú pripojené totožné listiny ako k rozkazu.

7. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2020.

8. Žalovaný - Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako druhostupňový správny orgán
rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020 zamietol odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2020 a predmetné rozhodnutie
potvrdil.

9. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. tvoriacu obsah
jeho vyjadrenia zo dňa 13.12.2019, z administratívneho spisu, tiež vyplýva, že prvostupňové fiktívne
rozhodnutie o tejto žiadosti bolo na odvolanie žalobcu druhostupňovým orgánom zrušené (rozhodnutie
z 20.02.2020), následne o žiadosti rozhodol prvostupňový orgán tak, že jej nevyhovel (rozhodnutie z

25.02.2020) a na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím druhostupňového
orgánu (rozhodnutie zo 14.04.2020).

II.
Súdne konanie

10. Žalobou osobne doručenou dňa 14.09.2020 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného – Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.
OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, ako aj týmto rozhodnutím potvrdenéhoprvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii
č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu
orgánu. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe žiadal o

nariadenie pojednávania vo veci. K žalobe pripojil rozhodnutia oboch stupňov. Zároveň žalobca k žalobe
pripojil doklad (e-kolok Slovenskej pošty a. s.) o úhrade správneho súdneho poplatku v sume 70,- Eur.
Žalobcom vznesené žalobné námietky v podstatnej časti boli nasledovné:

- Žalobca namietal, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi

rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v tejto súvislosti poukázal na
to, že mu správnym orgánom nebola doručená kópia celého AS, o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z
13.12.2019 a tiež poukázal na to, že správny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho
o takomto práve nepoučil.

- Ďalej žalobca namietal, že výzva správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 sa týkala správneho konania,

v ktorom sa rozhoduje o odpore (teda sa skúmajú len náležitosti odporu a danosť podmienok na jeho
odmietnutie) a nie správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty. A teda žalobca v ním
podanom vyjadrení po tejto výzve poukázal na skutočnosti uvedené v jeho odpore s cieľom predísť
odmietnutiu odporu.

- Žalobca namietal, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ako boli zistené
dôvody na začatie konania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní
vykonané, ako správny orgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie resp. chýba uvedenie dôvodu
rozhodnutia o trovách.

- Podľa žalobcu správny orgán porušil zásadu prezumpcie neviny, keď uviedol, že spáchanie správneho
deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k
spáchaniu deliktu nedošlo, čím podľa žalobcu správny orgán opomenul, že dôkazné bremeno neznáša
žalobca a nie on je povinný preukazovať svoju nevinu ale správny orgán je povinný preukázať jeho vinu.

- Tiež namietal, že zo strany správneho orgánu nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej
spoločnosti zo dňa 22.01.2020.

- Ďalej namietal iný opis skutku v rozkaze a iný v prvostupňovom rozhodnutí, keď v rozkaze je
uvedené, že „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“ pričom v prvostupňovom rozhodnutí

je uvedené, že „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky“, čím uložil pokutu za skutok iný než ten, ktorý je predmetom správneho konania a tým
porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie, keďže žalobca nebol v priebehu konania oboznámený
s opisom skutku, za ktorý bol sankcionovaný a nemohol sa voči nemu účinne brániť. Podľa žalobcu
skutočnosť, že obe skutky majú rovnakú právnu kvalifikáciu na uvedenom nič nemení. Tiež namietal

nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, keď sa s touto zmenou opisu skutku nijak
nevysporiadal.

- V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné námietky, ktoré boli žalobcom vznesené aj ako odvolacie
námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca namietal, že žalovaný sa s nimi v napadnutom

rozhodnutí dostatočne nevysporiadal a pochybenie prvostupňového orgánu neodstránil.

11. Žalovaný v podstatnej časti vyjadrenia k žalobe zo dňa 21.01.2021 (čl. 35-40) uviedol, že neporušil
základné zásady správneho konania, nie je povinnosťou správneho orgánu nariaďovať pojednávanie s
poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku, zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo žalobcovi

odopreté právo nahliadnuť do spisu. Ďalej uviedol, že síce prvostupňový orgán pri formulovaní výzvy
zo dňa 25.11.2019 pochybil, avšak napriek nesprávnej formulácii bol žalobca touto výzvou vyzvaný
k vyjadreniu sa k podkladom vo veci správneho deliktu - „k správnemu deliktu zo dňa 08.08.2017
na vymedzenom čase a úseku cesty D1 podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.
z.“ (pozn. súdu: teda bez inej špecifikácie skutku). Žalovaný tiež uviedol, že v súlade s usmerneniami

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré označil, prílohu tak rozkazu, ako aj
prvostupňového rozhodnutia tvorili dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodoval (záznam o kontrole a
fotografie). K námietke žalobcu, čo sa týka odlišného vymedzenia skutku v rozkaze a v prvostupňovom
rozhodnutí žalovaný uviedol, že rozkaz je generovaný systémom, tento bol podaním odporu zrušenýa v prvostupňovom rozhodnutí je skutok vymedzený správne. Tiež nepovažoval za dôvodnú žalobnú
námietku o porušení zásady prezumpcie neviny formuláciami zvolenými prvostupňovým orgánom v jeho
rozhodnutí. Nakoniec mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a správne vysporiadal s

odvolacími námietkami žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia, keďže si zásielku doručovanú na
ním označenú adresu, v odbernej lehote neprevzal (čl. 51), s obsahom vyjadrenia sa žalobca oboznámil
pri nahliadnutí do spisu, kde si tiež vyhotovil kópiu tohto vyjadrenia. (čl. 52).

13. Žalobca v replike zo dňa 31.03.2021 (čl. 53-55) zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok.

14. Žalovaný dupliku nepodal a v reakcii na zaslanú repliku žalobcu podaním doručeným súdu
02.07.2021 predložil súdu originály doručeniek k doručeniu druhostupňového rozhodnutia žalobcovi
(dňa 15.07.2020) a prvostupňovému orgánu (dňa 01.07.2020).

15. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.03.2024, na ktorom účastníci zotrvali na svojich
doterajších stanoviskách.

III.

Relevantná právna úprava

16. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) správnou žalobou
sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, Druhej hlavy (Správna žaloba vo veciach správneho trestania) správnym
trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku,
správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení v rozhodnom
období aj v aktuálnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v
konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a

iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

20. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa

má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

21. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

22. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sapovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

23.Podľa§47ods.1Správnehoporiadkurozhodnutiemusíobsahovaťvýrok,odôvodnenieapoučenieo
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu. Podľa ods. 2 výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v
rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota

nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa 2 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení v rozhodnom období aj v aktuálnom znení (ďalej aj len „zákon o diaľničnej známke“
alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) diaľničná známka je časový poplatok za užívanie vymedzených úsekov
ciest.

25. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. povinnosť úhrady diaľničnej známky má vodič vozidla alebo

vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“).

26. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri
užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky.

27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. správcom výberu úhrady diaľničnej známky je Národná
diaľničná spoločnosť, a. s. Správca výberu úhrady diaľničnej známky je oprávnený výkonom činností
podľa tohto zákona poveriť inú osobu; táto osoba musí byť zapísaná v registri partnerov verejného
sektora,15a) inak správca výberu úhrady diaľničnej známky poverenie zruší.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla
a vodiča podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi
Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia osobami poverenými výkonom kontroly sú a)zamestnanci správcu

výberu úhrady diaľničnej známky, b)zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej
známky podľa § 8 ods. 1.

29. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 488/2013 Z. z. na účely rozkazného konania podľa § 11 až
13 môže správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo

osoba poverená výkonom kontroly vykonávať kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla
a vodiča podľa tohto zákona stacionárnymi elektronickými zariadeniami a mobilnými elektronickými
zariadeniami správcu výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej podľa § 8 ods. 1 bez
zastavenia vozidla a jazdnej súpravy aj bez súčinnosti orgánov Policajného zboru.

30. Podľa § 9 ods. 11 zákona č. 488/2013 Z. z. na účely rozkazného konania podľa § 11 až 13 správca
výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 je oprávnená a) získavať
a zaznamenávať údaje podľa § 8 ods. 3 stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným
elektronickým zariadením, b) zabezpečovať dôkazy o nesplnení povinností vyplývajúcich z tohto zákona
a poskytovať ich okresným úradom.

31. Podľa § 9 ods. 12 zákona č. 488/2013 Z. z. dôkaz o porušení povinnosti získaný a zaznamenaný
spôsobom ustanoveným v odseku 10 možno použiť aj pri rozhodovaní v konaní o priestupku podľa §
10 alebo v konaní o správnom delikte podľa § 10a.

32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič použije
vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia za priestupok
podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 100 eur do 500 eur a v blokovom konaní od 50 eur do 200 eur.33.Podľa§10aods.1zákonač.488/2013Z.z.správnehodeliktusadopustíten,ktoakoprevádzkovateľ
vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia za správny delikt podľa
odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.

34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej podľa
§ 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa §
12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.(...)

35. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods.
1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a
zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré
používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba
poverená výkonom kontroly.

36. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
príslušnýokresnýúraddozvedeloporušenípovinnosti,najneskôrvšakdotrochrokovododňaporušenia
povinnosti. (Pozn. podľa znenia účinného od 30.03.2022 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa,
keď k porušeniu povinnosti došlo.)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

37. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „konajúci
súd“ alebo „správny súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel
z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých
veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

38. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 194 a nasl. SSP

v medziach žalobných bodov a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1
SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov.

39. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového orgánu o uložení pokuty v sume 150 Eur žalobcovi za správny delikt vymedzený v
§ 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako
prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vozidla
zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky. Dôkazný materiál, na základe ktorého prvostupňový orgán aj

žalovaný mali spáchanie správneho deliktu žalobcom ako prevádzkovateľom motorového vozidla EČ:
C., kategórie M1, dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. na úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN za
preukázané bol záznam Národnej diaľničnej spoločnosti č. 8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia
02:27:40 hod. o vykonaní kontroly dodržiavania úhrady diaľničnej známky, spolu s plnoformátovou
fotografiouvozidlaaplnoformátovoufotografiouevidenčnéhočíslavozidla,suvedenímčíslakontrolného

zariadenia, času a miesta vyhotovenia fotografie, všetko zhodne s časom a miestom uvedeným vo
výroku prvostupňového rozhodnutia. Tento dôkazný materiál je súčasťou administratívneho spisu a tiež
bol žalobcovi zaslaný najskôr spolu s rozkazom o uložení pokuty a následne aj spolu s prvostupňovým
rozhodnutím.

40. Žalobca vo svojich žalobných námietkach v podstate zhodujúcich sa s jeho odvolacími námietkami
proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdí, že nebol prevádzkovateľom vozidla, ani že dotknuté vozidlo
v rozhodnom čase neužívalo vymedzený úsek cesty, ako ani, že bola uhradená diaľničná známka na
predmetné vozidlo v rozhodnom čase. Podstatu námietok žalobcu tvorí vytýkanie procesných pochybení
v postupe prvostupňového orgánu a dostatočnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a v nadväznosti na

spôsob vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami aj dostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.41. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu správny súd nevyhodnotil
ako dôvodnú, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu
doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia

žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení
žalobcuvoveci,uvedenéniejemožnéhodnotiťakopodstatnépochybeniekonajúcehoorgánuvzhľadom
k tomu, že samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu
dôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený. Pokiaľ
žalobca neuplatnil a nevyužil svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť

si z neho kópie, uvedenú pasivitu žalobcu nie je možné pričítať konajúcemu orgánu. A to ani pri
opomenutí poučenia žalobcu o takomto práve, nakoľko ide o účastníka konania disponujúceho (podľa
svojom označenia) právnickým vzdelaním. Pokiaľ nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podľa zákona o
slobodnom prístupe k informácia, ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho spisu, v
príčinnej súvislosti s uvedeným nemohlo dôjsť k pochybeniam v procesnom postupe konajúceho orgánu
v konaní o uložení pokuty za správny delikt.

42. Ani námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť k veci samej, pretože spravujúc sa
formuláciou výzvy prvostupňového orgánu (ktorá mu bola doručená potom ako podal odpor proti rozkazu
prvotne vydanému vo veci) vo svojom vyjadrení reagujúcom na túto výzvu sa nevyjadroval k veci samej a
teda ku konaniu o uložení pokuty za správny delikt, ale len ku konaniu o odpore a splnení jeho náležitostí,

správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Nakoľko formulačná nepresnosť vo výzve prvostupňového
orgánu sama osebe nebola takého charakteru, že by mohla odôvodňovať záver, že nebolo žalobcovi
umožnené sa vyjadriť k veci, napokon podľa vlastného obsahu vyjadrenia žalobcu nie je pochybné,
že sa ním k veci samej vyjadroval.

43. Pokiaľ žalobca namietal potvrdenie prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím, napriek
ním namietanej nedostatočnosti jeho odôvodnenia (pretože z neho nevyplýva, ako boli zistené dôvody
na začatie konania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní vykonané,
ako správny orgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie, resp. chýba uvedenie dôvodu rozhodnutia
o trovách), správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé tak to, akým

spôsobom boli zistené dôvody na začatie konania, ako aj to o aké dôkazy tvoriace obsah spisového
materiálu opiera konajúci orgán svoje závery. Zároveň za stavu, ak bola žalobcovi uložená pokuta
za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za takýto delikt
(minimálne 150 a maximálne 500 Eur) samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu úpravu sa javí ako
dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. Absencia dôvodov rozhodnutia

o trovách štátu v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia za stavu, ak vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj z uvedením konkrétneho
zákonnéhoustanovenia,podľaktoréhosatátopovinnosťukladá, niejespôsobilásamaosebeodôvodniť
záver o nedostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Preto správny súd ani túto námietku žalobcu
nevyhodnotil ako dôvodnú.

44. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôrazňuje, že v prípade
deliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého
zodpovedného subjektu, pričom „vyvinenie sa“ resp. „liberácia, oslobodenie sa“ z pod tejto objektívnej
zodpovednosti, ktorú správny orgán na základe dôkazov, ktorými disponuje má za preukázanú, logicky

predpokladá aktivitu zo strany dotknutého subjektu smerujúcu a spôsobilú k preukázaniu opačného
záveru, než ktorý vyplýva z dôkazov ktorými disponuje správny orgán. Preto rozhodne formulácia
správneho orgánu, že „spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak,
nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo“ nemôže znamenať žalobcom
tvrdené porušenie zásady prezumpcie neviny, ako ani nie je v rozpore so znášaním dôkazného bremena

konajúcim správnym orgán v zákonnom rozsahu.

45. Nakoniec ak žalobca namietal absenciu totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení
pokuty (keď podľa rozkazu žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty
bez diaľničnej známky“) a v prvostupňovom rozhodnutí (keď podľa tohto rozhodnutia žalobca ako

prevádzkovateľvozidla„nezabezpečil,abypriužívanívymedzenéhoúsekucestybolasplnenápovinnosť
úhrady diaľničnej známky“), správny súd uvádza, že formulačná odchýlka pri vymedzení skutku sa v
okolnostiach veci nejaví ako relevantná a spôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Nakoľko vymedzenie
skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne subsumované pod skutkovú podstatu správneho deliktupodľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne žalobca titulom
svojej objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla, ktorá zodpovednosť
je daná, či užíval dotknutým motorovým vozidlom v rozhodnom čase, konkrétny (spoplatnený) úsek

cestybezúhradydiaľničnejznámkysamotnýprevádzkovateľvozidla,čiakákoľvekináosoba.Vyplývajúc
z uvedeného formulačná odlišnosť pri vymedzení skutku označená žalobcom nemôže byť spôsobilá
spochybniť totožnosť skutku vzhľadom na zachovanie totožnosti následkov.

46. Na záver správny súd zdôrazňuje, že parciálne drobné pochybenia konajúcich správnych orgánov

zvýraznené žalobcom v jeho námietkach síce môžu zakladať záver, že postup a rozhodnutia správnych
orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa ich správny orgán vyvaroval, avšak
tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, a to ani v ich súhrne, nepredstavujú tak závažné
vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach, ktoré by dovoľovali konštatovať
záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť samotného prvostupňového a následne
napadnutého druhostupňového rozhodnutia, resp. záver o nepreskúmateľnosti, či nedostatočnosti

dôvodov týchto rozhodnutí.

47. Správny súd preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. (výrok I.)

48. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému ich výnimočne priznať, správny súd
žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.) Keďže pri úspechu žalovaného
súd rozhoduje trovách žalovaného podľa § 168 SSP, nerozhoduje o trovách žalobcu podľa § 167 SSP.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania. (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v
spojení s § 493e SSP)

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP v znení do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
(§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
(§ 440 ods. 2 SSP)