Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015167
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122015167.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: E.

U., nar. XX.X.XXXX pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. U., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom XXX, XXX XX F., adresa na doručovanie
písomností: Z. ulica XXXX/X, K.,

je vinný, že

po predchádzajúcom požití alkoholu dňa 07.05.2022 v čase o 00:18 hod. v podzemnej garáži obytného
domu na ulici Z. XXXX/X v K. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky F. T., evidenčného čísla:
K kde pri vychádzaní z parkovacieho miesta narazil zadnou časťou svojho vozidla do nosného stĺpa,
následne pravou prednou časťou vozidla narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla F. X,
evidenčného čísla: K ďalej pri vychádzaní z podzemnej garáže poškodil s vozidlom stenu a pokračoval v
jazde po ceste I/61 v smere od Trnavy na obec Bučany, kde v úseku 58.5 km v čase asi o 00:25 hod. zišiel

mimo cestu vpravo, narazil do stromu, v dôsledku čoho utrpel zranenia, pre ktoré bol prevezený do FN
Trnava, kde mu bola v čase o 01:10 hod. odobratá krv a bola zistená koncentrácia etanolu v predloženej
vzorke krvi 2.45 g/kg (hmotnostné promile), pričom následkom konania obžalovaného vznikla na vozidle
F. X, evidenčného čísla: K škoda vo výške 1.915,12 € a na nosnom stĺpe a stene podzemnej garáže
škoda vo výške 500 €,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin: ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého
druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- spoločnosť ISPE TECHNOLOGIES SE, so sídlom Skladová 6B, 917 01 Trnava, IČO: 52 709 949,
- spoločnosť BYTREX , s.r.o., so sídlom Tomášikova 26, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
50 457 250 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 3Pv 218/22/2207-9 podanej na súd
dňa 14.11.2022 prejednal súd trestnú vec obžalovaného E. U..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.9.2023 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257
Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd

podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o
treste a náhrade škody a to: výsluchom obžalovaného, odpis RT zo dňa 19.12.2023, CESDAP zo dňa
20.12.2023, výpis z účtu za máj 2023.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine
tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval tak ako je uvedené v právnej vete výroku o vine.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať
podrobný obsah výpovede obžalovaného k výroku o treste a vykonaných listinných dôkazov. V rámci
záverovopreukázanýchskutkovýchzisteniachsúdnajednotlivédôkazyaznichvyplývajúceskutočnosti
poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke trestu a škody. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a
ostatnýobsahspisovéhomateriáluposkytujeucelenýobrazovšetkýchdôkaznýchprostriedkoch,oktoré
súd svoje zistenia opiera.

K výroku o treste obžalovaného.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Trestný zákon pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona

ustanovuje v osobitnej časti trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok.

U obžalovaného súd zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. k), teda, že
nahradil škodu spôsobenú trestným činom poškodeným a § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa
k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej

vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Súd teda pri prevahe poľahčujúcich okolnostíupravil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, že túto znížil o jednu tretinu a ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby až na 8 mesiacov.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku

individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru,
že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie
si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s odkladom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona vo výmere
3 (tri) roky.

S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné

pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho okamžitým výkonom,
tak ako to navrhol prokurátor vo výmere 2 mesiacov. Súd mal na hlavnom pojednávaní preukázané, že
obžalovaný prijal kajúcny postoj k tu súdenej trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval, škodu na majetku,
ktorú spôsobil dopravnou nehodou, uhradil v celom rozsahu, čo potvrdil i na hlavnom pojednávaní
oboznámený výpis z účtu. Z hľadiska možností nápravy obžalovaného možno skonštatovať, že

obžalovaný nie je kriminálne narušená osobnosť. V minulosti nemal stret so zákonom na trestnoprávnej
úrovni, teda nebol súdený a ani odsúdený, v minulosti bol len priestupkovo riešený a to celkom 4 krát,
pričom je pravdou, že mal uložený administratívny zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, keďže dňa
27.5.2019 viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti viedol
motorové vozidlo pod vplyvom omamnej látky a dostal sa do rozporu so zákonom na priestupkovej

úrovni, súd nenechal bez povšimnutia a uvedené v spojení s tým, že v súdenej veci viedol motorové
vozidlo značne pod vplyvom alkoholu premietol práve do výmery trestu, kedy tomuto uložil trest odňatia
slobody na hornej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Súd zároveň obžalovanému
určil pomerne dlhú skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného
zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti,

eventuálne priestupkov závažnejšieho charakteru.

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a
ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o
trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa

na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj a to sa v
danej veci aj stalo. Potrestanie obžalovaného trestom odňatia slobody aj keď v kratšej výmere avšak
spojenéhosjehookamžitýmvýkonom,vzmyslenávrhuprokurátora,vzhľadomnazisteniahoreuvedené,
by z pohľadu súdu nepôsobilo na obžalovaného výchovne, ale skôr demoralizujúco, bolo by v zjavnom

nepomerekzávažnostispáchanéhotrestnéhočinuamalobynegatívnydopadinarodinuobžalovaného,
ktorýmámaloletéhosynavoveku4rokovasjehomatkounežijevspoločnejdomácnostiavstarostlivosti
o dieťa sa striedajú podľa dohody.

Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho

výkonu) súdom upozorňuje, že počas celého roka bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne
sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a
to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej
doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavenýchpravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom
obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou
individuálnej a generálnej prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný
svojím protiprávnym konaním dopustil.

K výroku o náhrade škody.

Čo sa týka škody, súd poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keď v
priebehu dokazovania mal preukázané, že obžalovaný škodu nimi uplatnenú v tomto trestnom konaní
zaplatil v celosti.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní

od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).