Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010307
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4218010307.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich

A. B. a A. C. v trestnej veci obžalovaného D. E. pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k §
188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Komárne dňa 23.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. E., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom F., prechodne bytom G. F. XXX, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od dňa 22.9.2022,

je vinný, že

dňa 18. decembra 2014 v čase od 13.00 hod. prišiel spoločne s H. E. a I. E. vozidlom zn. VW Passat,
EČ: J. XXX K. do mesta G. L. F. H., ktorého šoférom bol Rastislav Králik, zaparkovali na I. M. vedľa
herne J., následne I. E. vystúpil z vozidla a vošiel za účelom monitorovania situácie pod zámienkou
výmeny Eur za České koruny do predajne odevov na ulici J. C. F. XXX, odkiaľ odišiel a vzápätí vošiel
do predajne obžalovaný D. E., ktorý predávajúcu L. G. G. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H., G., O.

F. XXXX a požiadal o zvesenie mikiny z vešiaka a keď sa táto po mikinu natiahla, zasiahol ju do oblasti
krku a tváre elektrickým paralyzérom, načo poškodená spadla na zem a napriek tomu, že ležala na zemi
a útoku sa bránila, opätovne ju zasiahol elektrickým paralyzérom, pričom sa jej podarilo pred ďalšími
útokmi uniknúť do protiľahlého rohu predajne, na čo obžalovaný D. E. pristúpil k predajnému pultu a zo
zásuvky vzal finančnú hotovosť vo celkovej výške 57.000,- CZK (2.064,77 Eur) a 700,- Eur a bežiac
von z predajne mu spadla z hlavy šiltovka, následne neďaleko herne J. nastúpil do tam čakajúceho
osobného motorového vozidla zn. VW Passat, EČ: J. XXX K., ktorého šoférom bol H. E. a z miesta
činu odišli, pričom poškodená L. G. G. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H., G., O. F. XXXX utrpela

poranenia mäkkých tkanív pravej strany tváre pod nosom, uchom a krku, opuch pravého oka a jedenásť
povrchových škrabancov a poškodenému N. G. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., F. H., O. F. XXXX
spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 2.764,77 Eur,

pričom obžalovaný D. E. takto konal napriek tomu, že bol právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/117/1992 zo dňa 29.3.1993 odsúdený za trestný čin lúpeže
v spolupáchateľstve podľa § 9 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších

predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do
II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 21.10.1997 a právoplatným rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/40/1999 zo dňa 23.4.2001 v spojitosti s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To/37/2001 zo dňa 4.10.2001 odsúdený ako obzvlášť nebezpečný
recidivista za trestný čin lúpeže podľa § 42 odsek 1, § 234 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13
rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 25.6.2010,

tedaspoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobili ním väčšiu
škodu, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

čím spáchal

zločinlúpeževspolupáchateľstvepodľa§20k§188odsek1,odsek2písmenob),písmenoc)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzuje

podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, za zistenia
priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona a s použitím § 47 odsek
2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25

(dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Komárnosp.zn.3T/60/2017zodňa19.9.2017,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného D. E. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry

Komárno pod číslom 2 Pv 256/15. Na hlavnom vypočul obžalovaného D. E., svedkov P. Q., I. E., H.
E., prečítal zápisnice o výpovediach svedkov poškodených N. L. G. G., N. G. I., vypočul znalca PhDr.
Róberta Máthé, prečítal a oboznámil aj obsah ďalších na vec sa vzťahujúcich dôkazov.

Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. Pri výsluchu v prípravnom

konaní uviedol, že je pravdou a že urobil to, čo sa mu kladie za vinu v uznesení. H. E. mu navrhol,
aby urobili lúpež v Čechách. Súhlasil s návrhom, lebo bol bez peňazí, nezamestnaný a tak urobili lúpež
v Tachove v čínskom obchode s oblečením. Do Tachova došli na aute zn. VW Passat, ktoré patrilo
priateľke H. E. a ktorá v tom meste v minulosti pracovala, od nej vedeli, že v tom obchode sa aj na čierno
zamieňajú Eurá na České koruny. H. E. vošiel do obchodu, zamenil nejaké peniaze a dal signál, že tam

niktonieje.UrobilitospolueštesI.E..BolsnimiajP.Q.,aletenlensedelvaute.AkoH.vyšielzpredajne
vošiel tam obžalovaný a nechal predavačku zvesiť pulóver z vešiaka, ako sa preň načiahla, priložil jej
na krk paralyzér, na čo padla na zem, ešte tam jej znova priložil paralyzér, zo šuflíka pokladne vybral
asi 70.000,- CZK, 200 – 300 Eur a rozbehol sa preč, pričom mu z hlavy padla šiltovka. Vonku nasadol
do naštartovaného auta, kde ho čakali ostatní a odišli na Slovensko. Peniaze H. podelil jemu a sebe na

polovicu a I. dali tie eurá. P. Q. tam nemal žiadnu úlohu, iba bol v aute a ani nevedel, čo idú urobiť.

Svedok P. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vypovedať odoprel.

Svedok H. E., toho času už právoplatne odsúdený bývalý spoluobvinený D. E., na hlavnom pojednávaní

uviedol, že predmetnej veci išli niekde do F., on ako šofér a jeho brat I. E. ako náhradný šofér, pretože to
bolo ďaleko a na otočku. Tam na parkovisku čakali v aute na jeho brata, ktorý niekam odbehol. Potom za
ním niekde odišiel na chvíľu D. E., vrátil sa do auta a povedal, že môžu ísť domov. Svedok ešte dodal,
že sa v tej veci priznal aj za to už bol odsúdený.

Svedok I. E., toho času už právoplatne odsúdený bývalý spoluobvinený D. E. na hlavnom pojednávaní
uviedol, že už za tento trestný čin bol odsúdený, že bol vtedy na parkovisku v aute, kým D. E. si odišiel
niečo vybaviť, on im robil len šoféra. Svedkovi bol predložený a oboznámený rozsudok o jeho odsúdení
Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/33/2017-581, po čom svedok uviedol, že predmetný skutok sa stal
tak, ako je uvedené v tomto rozsudku a za čo aj bol už odsúdený.Svedok N. G. I. uviedol, že s manželkou prevádzkuje obchod, kde k lúpeži došlo, avšak v tom čase bol
na návšteve vo vedľajšej predajni asi 20 m vzdialenej a v ich predajni ostala len jeho manželka. Počul
kričať o pomoc, vybehol na ulicu a videl utekať muža smerom k herni J., ešte ho videl, že nastúpil do

auta namiesto spolujazdca a ako rýchlo odišlo. Bol to VW Passat, tmavej farby na registračnej značke
si zapamätal len písmeno „M“ alebo „G“. Jeho žena volala po vietnamsky „prepadnutie“ a ukazovala na
toho muža, čo za ním bežal.

SvedkyňapoškodenáN.L.G.G.uviedla,ženiekedypo13.00hod.dňa18.12.2014prišieldojejpredajne

muž a chcel zameniť 10,- Eur, až následne po lúpeži si dala dohromady, že patril k tej skupine, čo lúpila.
Následne vošiel samotný páchateľ, ktorý chcel ukázať nejakú mikinu, keď sa pre ňu natiahla priložil jej
paralyzér na krk a potom na tvár, pričom spadla a snažila sa to odstrčiť, pričom ju kopol do hlavy a ešte
na ju snažil zasiahnuť paralyzérom. Potom vnímala nejaké zvuky v priestore pokladne a videla, že si
útočník niečo dáva pod bundu a vybehol z predajne smerom na J.. Vybehla za ním na ulicu, manžel
bol na návšteve vedľajšej predajne, počul jej volanie o pomoc a vybehol za páchateľom smerom k herni

Baroko, kde videl, že nasadol do auta a odišiel. V predajni ostal po ňom prevrátený pult a našla sa tam pri
ohliadke políciou aj útočníkova čapica. Svedkyni po útoku zostali podliatiny pri oku, škrabance na tvári
s bolesťami trvajúcimi ani mesiac. Na tvári jej zostali v dôsledku zranení spôsobených páchateľom jazvy.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná

psychológia v znaleckom posudku ohľadom osoby obžalovaného dospel k záveru, že prognózu
jeho resocializácie možno hodnotiť ako neprimeranú, nakoľko kvantitatívne zastúpenie ukazovateľov
nepriaznivej sociálnej prognózy dosahuje uňho hranicu významnosti. Jeho prejav ľútosti nad spáchanou
trestnou činnosťou z psychologického hľadiska sa nejavia dostatočne autentické pre nedostatočne
rozvinuté vyššie city a jeho vyšší myseľ pre morálne problémy. Jeho prejavy ľútosti sa javia takto

viac racionálne ako citovo podmienené. Čo sa týka prípadného trestu odňatia slobody na dobu do 25
rokov, je nejednoznačné a diskutabilné, či by zo psychologického hľadiska mohol splniť preventívny
a prevýchovný charakter, vzhľadom na očakávané problematické správanie po prípadnom prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody v relatívne vysokom veku, najmä ak by nemal podporu zo strany okolia.
Je v záujme spoločnosti v každom prípade indikované jeho dlhodobé podrobenie nápravnovýchovným

opatreniam v kompetencii justície. Aj samotná lúpež, pre ktorú je obvinený zapadá u jeho osoby do
rámca doterajšej trestnej činnosti a predstavuje aj jej určitú gradáciu, čo znalec považuje tiež za dôležitý
faktor podmieňujúci skôr nepriaznivú prognózu resocializácie.

V rámci obhliadky miesta činu bola zaistená biologická stopa – ster z držadla zásuvky pultu a vecná

stopa – šiltovka, kde znaleckým skúmaním bola zistená zhoda DNA profilu z týchto stôp s DNA profilom
obžalovaného D. E.. Z vyhodnotenia záznamov bezpečnostných kamier v meste G. v čase 7.00 hod. do
14.00 hod. presne vyplýva trasa, po ktorej sa pohybovalo vozidlo VW Passat, EČ: J. XXXXX a najmä
okolnosť, že osoba z osádky daného vozidla, ktoré zaparkovalo pri herni Baroko o 13.13 hod. odchádza
k predmetnej predajni, vstupuje do nej, o 13.15.42 hod. z nej vybehla a beží k parkovisku pri herni J.,

pričom za páchateľom z predajne vybieha napadnutá občianka. Páchateľ o 13.16.06 hodine je už na
uvedenom parkovisku, nasadá do predmetného osobného motorového vozidla namiesto spolujazdca
vodičaavozidloodchádzazparkoviska.Zkamerovéhozáznamujetiežvidieť,žepredherňouJ.pribieha
manžel napadnutej a snaží sa bežať za vozidlom smerom do ulice L.. Predpokladá sa, že vozidlo ďalej
pokračovalo v jazde z ul. L. R. O. a ďalej smerom obec Q., S. T. R. U., prípadne na ul. V. a pokračovalo

smerom na sídlisku H., alebo obec L. H. alebo z ul. V. smerovalo na diaľničný privádzač.

Vyhodnotením vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru,
že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a že ho spáchal obžalovaný,
ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže

v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, keď v čase a spôsobom popísaným vo výrokovej
časti tohto rozsudku napadol poškodenú L. G. G. N. so zámerom zmocniť sa finančných prostriedkov
nachádzajúcich sa v pokladni predmetnej predajne, pričom si ich aj následne po útoku zobral v prepočte
na Eurá sumu 2.764,77 Eur, teda spôsobil väčšiu škodu (§ 125 odsek 1 Trestného zákona – suma

dosahujúca najmenej výšku 2.660 Eur). K tomuto došlo zároveň závažnejším spôsobom konania – so
zbraňou, ktorú v tomto prípade predstavoval elektrický paralyzér, ktorým opakovane pri čine zasiahol
poškodenú (§ 138 písmeno a) Trestného zákona). Uvedené skutočnosti boli preukázané výpoveďou
samotného obžalovaného z prípravného konania, ktorá korenšpondovala s výpoveďou napadnutejpoškodenej, kde podrobne popísala priebeh lúpeže. Rovnako toto z časti popísal aj jej manžel, najmä
akým spôsobom opustil miesto činu. Obžalovaného usvedčovali rovnako výpovede svedkov H. a I. E.,
bývalých spoluobvinených a toho času už odsúdených, ktorý mu po dohode pomáhali a zúčastnili sa na

tejto trestnej činnosti. Osoba obžalovaného ako páchateľa tejto lúpeže bola bez pochybnosti ustálená aj
skúmaním DNA profilu na šiltovke, ktorá mu v predmetnej predajni spadla z hlavy, kde bola aj nájdená
a zaistená, keď po lúpeži utekal z tejto predajne. Rovnako aj obžalovaného usvedčovali aj kamerové
záznamy, z vyhodnotenia ktorých vyplývajú detailne časy a miesta akou trasou a kedy sa obžalovaný
s ďalšími osobami na osobnom motorovom vozidle dostavil bezprostredne blízko k miestu činu a ako

ho následne opustili.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že sa obžalovaný prejednávaného protiprávneho konania
dopustil úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona), keď chcel týmto konaním porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom, v danom prípade záujem na ochrane osobnej slobody jednotlivca
a jeho majetku, ktorého sa obžalovaný zmocnil. Záverom súd uvádza, že obžalovaný v podstate počas

celého konania spáchanie prejednávanej činnosti ani nepopieral. Jeho obrana spočívala v tvrdení, že
by ale mal byť súdený za tento skutok súdom v F. H., respektíve, že by mal tento súd pri ukladaní trestu
aplikovať ustanovenia Trestného zákona Českej republiky a tam uvedené trestné sadzby (kde zásada
tzv. “trikrát a dosť“ § 47 odsek 2 Trestného zákona neexistuje). Zo spisového materiálu však súd zistil,
že na základe žiadosti Okresného štátneho zastupiteľstva v G., F. H., podľa čl. 21 odsek 1 Európskeho

dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 došlo k prevzatiu trestnej veci – trestného
oznámenia podozrivého D. E. a spol. V danom prípade má súd za to, že pôsobnosť Trestného zákona
(zák č. 300/2005 Z. z.) zakladá v tejto veci ustanovenie § 4 Trestného zákona (tzv. osobná pôsobnosť
Trestného zákona), ktorá bola založená tým, že obžalovaný D. E. je občanom Slovenskej republiky
a spáchal trestný čin mimo územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené nebol dôvod

obžalovanému ukladať trest podľa zákonných úprav nejakého iného štátu (konkrétne v tomto prípade
podľa trestnoprávnych ustanovení platných a účinných na území F. H.)

Pri právnom posúdení skutku ako zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1,
odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov

trestu odňatia slobody do 12 rokov trestu odňatia slobody, pričom zistil u obžalovaného dve priťažujúce
okolnosti a to, že mu súd ukladal trest, teda trest za viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného
zákona), keď bolo potrebné zrušiť výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn.
3T/60/2017 zo dňa 19.9.2017 a podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona uložiť súhrnný trest a priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona teda, že doposiaľ bol v desiatich prípadoch odsúdený

pre trestnú činnosť, naposledy rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 1T/40/1989 zo dňa 23.4.2001
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1T/40/1999 zo dňa 4.10.2001,
kde bol odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestný čin lúpeže podľa § 42 odsek 1
Trestného zákona, § 234 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.) na trest odňatia
slobody v trvaní 13 rokov so zaradením na jeho výkon do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením

Okresného súdu Trnava sp. zn. 7Pp/54/2010 zo dňa 25.6.2010 bol z výkonu tohto trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený s určením skúšobnej doby v trvaní 7 rokov. Obžalovaný bol tiež rozsudkom
Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 2T/117/1992 zo dňa 29.3.1993 odsúdený za trestný čin
lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona (zákona č. 140/1961
Zb.) na 5 rokov trestu odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do druhej nápravnovýchovnej

skupiny, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 21.10.1997. Vzhľadom na vyššie uvedené
odsúdenia a okolnosť, že v tejto trestnej veci sú obžalovaného D. E. odsudzoval za dokonaný trestný
čin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, ukladal mu trest
odňatia slobody za použitia § 47 Trestného zákona (trest odňatia slobody na doživotie). Zo znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie klinická psychológia dospelých vyplýva, že prognóza

resocializácie obžalovaného je nepriaznivá, prevažuje u neho racionálne spracovanie spáchaného
trestného činu. Pravdepodobnosť splnenia prevýchovného a preventívneho účelu trestu odňatia slobody
do 25 rokov je z psychologického hľadiska nejednoznačná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov, pričom s prihliadnutím na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho

pomery, možnosť nápravy má súd za to, že takto uložený trest bude spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu,
teda na ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že predovšetkým mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, s poukazom na zistenia znalca snáď vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, abyviedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Zároveň súd rozhodol, že ho na výkon tohto trestu zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, keď v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu už bol vo
výkone trestu odňatia slobody uloženého mu pre úmyselný trestný čin a to vo veci vedenej na Krajskom
súdeNitrapodsp.zn.1T/40/1999,kdebolzvýkonutrestuodňatiaslobodypodmienečneprepustenýdňa
25.6.2010. Obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia vo veci vedenej na Krajskom súde Nitra pod sp. zn. 1T/40/1999 (kde bol odsúdený pre
obdobnú trestnú činnosť).

Zároveň súd konštatuje, že odmietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného D. E..
Obžalovanýsatýmtodomáhal,abypoškodenáL.G.G.N.,trvalebytomG.,O.XXXXvF.H.–predavačka
z butiku, kde malo dôjsť k lúpeži sa osobne dostavila na hlavné pojednávanie a vypovedala pred súdom.

Poškodenú súd predvolával z miesta jej bydliska a pobytu v F. H. na hlavné pojednávanie ako svedka,
avšak bezvýsledne. Keďže sa jedná o svedka, ktorým sa zdržiava v cudzine a inými prostriedkami jeho
účasť zabezpečiť nemožno, je pred súd v podstatne nedosiahnuteľný a takýto dôkaz je nevykonateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.