Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Pripúštajúce… Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113210321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanej: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, štátna občianka SR, v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-92 zo dňa 16. júna 2015 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-143 zo dňa 30.06.2016, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 924,87
Eur od 28.8.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-92 zo dňa 16.
júna 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-143 zo dňa
30.06.2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 924,87 Eur od 28.8.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-92 zo dňa 16. júna 2015 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-143 zo dňa 30.06.2016 v napadnutom výroku,
ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p
o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej v podaní doručenom okresnému súdu dňa 30.7.2015 proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-92 zo dňa 16. júna 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Žilina č.k. 20CbZm/23/2013-143 zo dňa 30.06.2016 o d m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 924,87 Eur, úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 Eur od
28.8.2010 do 26.10.2010, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 924,87 Eur od 26.10.2010 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 3,08 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti návrh
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa
návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť zmenkovú sumu 924,87 Eur spolu s úrokom vo

výške 0,25% denne, zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne, zmenkovou odmenou vo výške 3,08 Eur a
trovy konania. Žalobca uviedol, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná
dňa 21.10.2009 na zmenkovú sumu 924,87 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške0,25%denneod28.8.2010.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 21.10.2009 na sumu 924,87 Eur,
pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 28.8.2010, za miesto platenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant zmenku predložil k zaplateniu, pričom vystaviteľ
uhradil 0,- Eur. Žalobca nárok uplatnil podaním návrhu na tlačive návrhu na nariadenie pohľadávky podľa
Článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

2. Okresný súd postupom podľa Článku 5 odsek 2 Nariadenia doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď
spolu s návrhom. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že nie je nič dlžná, úver bol od začiatku
úžerou a predložila oznámenie o postúpení práv zo Zmluvy o úvere č. 507400090 zo spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o. na žalobcu a uznesenie Okresného súdu Žilina, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
žalovanej vo výške 924,87 Eur. Okresný súd v súlade so zásadou písomnosti európskeho konania vo

veciach s nízkou hodnotou sporu nepovažoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie a žiadna zo
strán o jeho nariadenie nepožiadala, a preto podľa Článku 7 bod. 1 a 3 Nariadenia vydal rozsudok.

3. Okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmenkovej sumy s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej žalovanou, ktorá obsahuje

všetky náležitosti zmenk y v zmysle Článku I § 75 Zákona zmenkového a šekového. Okresný súd
ohľadom možnosti obrany žalovanej proti uplatnenému nároku uviedol, že zmenka bola nedatovaným
indosamentom prevedená na žalobcu, ktorý indosáciou získava všetky práva zo zmenky ako originárny
nadobúdateľ týchto práv. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, mal okresný súd za to, že zmenka
bola indosovaná pred uplynutím lehoty na protest, čím bol zachovaný abstrakčný účinok indosamentu,

a preto žalovaná môže vznášať tzv. kauzálne námietky len ak bude v konaní tvrdiť a preukáže, že
navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Okresný súd konštatoval, že
žalovaná v konaní neuniesla povinnosť tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadne splnenia podmienky
pre možnosť vznášania kauzálnych námietok v zmysle Článku I § 17 Zákona zmenkového a šekového
(ďalej aj len ZZŠ), a preto sa okresný súd nemohol zaoberať skutočnosťami uvedenými žalovanou v

jej písomnom vyjadrení. Podľa okresného súdu nebolo v konaní sporné, že zmenka bola žalovanej na
platenie predložená dňa 26.10.2010, ktorým dňom nastala jej zročnosť, a rovnako nebolo sporné, že
žalovaná v deň zročnosti záväzok zo zmenky nesplnila. Okresný súd preto žalobcom uplatnený nárok
považoval za dôvodný v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 924,87 Eur, úroku vo výške 6% ročne zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky 26.10.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške

jednej tretiny percenta zmenkovej sumy 3,08 Eur.

4. K nároku žalobcu, ktorý požadoval zaplatenie zmenkového úroku 0,25% denne od 28.8.2010 do
zaplatenia zmenkovej sumy, okresný súd uviedol, že podľa Článku I § 5 Prvá časť ZZŠ sa pri zmenkách
splatných na videnie alebo na určitý čas po videní pripúšťa úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou

uvedenou na zmenke. Pri zmenkách s iným zákonom predpokladaným časom splatnosti (zmenky
splatné určitý čas po dátume vystavenia a zmenky splatné v určitý deň) úročenie zmenkovej sumy
prípustné nie je a pri týchto zmenkách je dátum ich splatnosti vopred známy, a preto je možné prípadné
úroky do splatnosti zmenky vopred vypočítať a zahrnúť do zmenkovej sumy. Toto v prípade vistazmenky
nie je možné, nakoľko pri jej vystavení nie je známy čas jej splatnosti. Zákon výslovne neustanovuje,

dokedy možno úroky požadovať a podľa názoru okresného súdu je dôvodné tejto úrok počítať len do
dňa splatnosti zmenky, keďže po splatnosti zmenky sa úrok stane súčasťou postihovej sumy a možno
požadovať zmenkový úrok v zákonom stanovenej výške 6% ročne do jej zaplatenia. Postihové nároky
majiteľa zmenky po splatnosti zmenky vyplývajú z ustanovenia Článku I § 48 ods. 1 bod 2., 3. a 4. ZZŠ
a ich rozširovanie považuje okresný súd za neprípustné. Súčasné uplatnenie úroku pri vistazmenkách

a zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do zaplatenia by bolo nedôvodným zvýhodnením
vistazmeniek oproti zmenkám splatným určitý čas po dátume vystavenia alebo v určitý deň, čo nemá
oporu v zákone a je v rozpore s účelom ustanovenia Článku I § 5 Prvá časť ZZŠ. Okresný súd preto
žalobcovi priznal nárok na úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 924,87 Eur od dátumu
uvedeného na zmenke 28.8.2010 do dňa splatnosti zmenky 26.10.2010 a v časti požadovaného úroku

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky 27.10.2010 do zaplatenia zmenkovej sumy žalobu
zamietol.5. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, podľa ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.
Okresný súd pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania vyčíslil hodnotu predmetu konania, ktorého

sa domáhal žalobca, sumou 5.241,19 Eur a hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol žalobca
úspešný, sumou 1.324,37 Eur, čím konštatoval čistý úspech na strane žalovanej v sume 2.592,45 Eur,
ktorý zodpovedá 49,46% predmetu konania. V tomto rozsahu potom podľa okresného súdu svedčí
žalovanej právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovaná návrh na rozhodnutie o trovách
konania nepodala, okresný súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu dňa 30.7.2015. V odvolaní uviedla, že sa odvoláva proti rozsudku, nakoľko súd už niekoľkokrát
zamietol túto kauzu, a to hlavne kvôli zmenke, ktorá nemala všetky náležitosti a chýbajúce údaje. Úver
(vlastne úžeru) si žalovaná brala od Pohotovosť, s.r.o., a keď im to súd zamietol, tak jej prišiel list, že
to posúvajú CD Consulting s.r.o. a konateľ bola tá istá osoba. Keď neuspeli ako Pohotovosť, skúšajú

to ako CD Consulting. Žalovaná žiadala niečo urobiť s týmito hyenami, až chudákov neokrádajú ich
podvodnými spôsobmi. Je to všetko podvod a úžera, ktorá je trestným činom.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie tiež žalobca, a to proti výroku,
ktorým okresný súd priznal zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne len vo výške prijateľnej vzhľadom na

čas vystavenia zmenky, a to len do dátumu začiatku úročenia 6% ročného úroku, ako aj voči výroku o
nepriznanínáhradytrovkonaniažalobcovi,atozdôvodovpodľaust.§205ods.2písm.a),b),f)O.s.p.Vo
vzťahukzáveruprvostupňovéhosúdu,žedohodnutýzmenkovýúrokvovýške0,25%denneječiastočne
nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav
jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola žalovanému známa v

čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008 a na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a
zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa vzťahuje na celý
záväzokobsiahnutýnazmenke,zmenkovýúroknevynímajúc.Záväzokžalovanéhozaplatiťajzmenkový
úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní o to viac, ak žalovaný voči zmenke žiadne

námietky neformuloval. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010 sp.
zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania
nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.
Napriek tomu, že sa tento rozsudok týka inštitútu zmluvnej pokuty, ide o majetkovú sankciu, ktorá má
zabezpečiť,abyzmluvnástranazaplatilariadneavčasavprípade,aksataknestane,slúžilaakosankcia

za nedodržanie zmluvných podmienok. Zmenkový úrok napísaný na zmenke má rovnakú funkciu ako
zmluvná pokuta, a preto je toto rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Žalobca poukázal na
charakter a účel zmluvnej pokuty s tým, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo
výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej
pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome. Žalobca žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná v podaní doručenom okresnému súdu dňa 25.9.2015 (č.l. 119 spisu) vo vzťahu k odvolaniu
žalobcu uviedla, že píšu nezmysly, ako že zmenku vystavila žalovaná, čo je klamstvo a ďalej píšu

nezmysly o zmluvnej pokute 0,25% z istiny pri neplnení povinností vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome. K poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR uviedla, že nevie, či
sú naše súdy podriadené rozhodnutiam súdov ČR. Žalovaná nemá s CD Consulting s.r.o. nič spoločné
a nech si celú záležitosť riešia s Pohotovosťou.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti rozsudku cestou právneho zástupcu uviedol, že ako
dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Žalovaná v podaní doručenom okresnému súdu dňa 14.9.2016 (č.l. 154 spisu) opätovne uviedla, že
sa odvoláva proti zaplateniu zmenkovej sumy s príslušenstvom z dôvodu, že zmenka nemala náležitosti
a bola súdom uznaná ako neplatná. Jedná sa o tých istých úžerníkov, len s iným názvom a so sídlom v
Prahe. Žalovaná nevlastní žiadny majetok a jej dôchodok je veľmi nízky.11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2016 (č.l. 161 spisu) zopakoval svoju argumentáciu
obsiahnutú v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, ktoré zaslal okresnému súdu podaním zo dňa

1.10.2015 (č.l. 120 spisu).

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku
postupom podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19 %

denne zo sumy 924,87 Eur od 28.8.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením v tejto časti zrušil a konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
924,87 Eur od 28.8.2010 do zaplatenia zastavil. Vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý,
krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Krajský súd zároveň postupom podľa ust. § 386 písm. d)
CSP odvolanie žalovanej proti rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného

súdu odmietol ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13.Kprocesnémupostupukrajskéhosúdu,ktorýprejednalodvolaniežalobcuažalovanejbeznariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/21/2016-181 zo

dňa 20.3.2017 s tým, že podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.3.2017, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.

14. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalovanou dňa 30.07.2015 (č.l. 104 spisu) a podaním odvolania žalobcom dňa 03.08.2005
(č.l. 110 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1
CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd vo vzťahu k prvému výroku svojho rozsudku poukazuje na dispozitívny úkon žalobcu zo
dňa 18.12.2015 (č.l. 134 spisu), ktorým žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku

0,19% denne späť. Podľa ust. § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Vzhľadom k uvedenému, ak

odvolaním žalobcu a žalovanej bol rozsudok okresného súdu napadnutý v celom rozsahu, tak tento
rozsudok uplynutím lehoty na podanie odvolania nenadobudol právoplatnosť, a preto žalobca mohol v
odvolacom konaní disponovať so žalobou v celom rozsahu. Žalovaná bola výzvou odvolacieho súdu
zo dňa 18.8.2016 (č.l. 153 spisu), ktorá jej bola doručená dňa 26.8.2016, vyzvaná, aby v stanovenej
lehote oznámila, či s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom súhlasí. Žalovaná reagovala podaním

doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.9.2016 (č.l. 154 spisu), v ktorom sa k otázke svojho súhlasu
či nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nevyjadrila. Odvolací súd potom s ohľadom
na obsah výzvy zo dňa 18.8.2016, v ktorej bola žalovaná poučená, že ak sa v stanovenej lehote
k späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadrí, bude mať krajský súd za to, že k čiastočnému späťvzatiu
žaloby nemá námietky a s týmto súhlasí v zmysle ust. § 157 ods. 2 CSP, vychádzal z prezumovaného

súhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby žalobcom. Krajský súd tak za aplikácie ust. § 370 CSP pripustil
späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 0,19% úroku denne zo sumy 924,87 Eur od 28.8.2010 do
zaplatenia, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v tejto časti zrušil a konanie v
tejto časti zastavil.

16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Krajský súd vo vzťahu k druhému výroku svojho rozsudku uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387
ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu
ohľadom zamietnutia návrhu vo zvyšnej časti a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie
tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie

závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce,
pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia
právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...

„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa
v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...„odvolací súd, ktorý
sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú

argumentáciu.“

21. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že záväzok žalovanej zaplatiť za zmenku je nesporný a táto
nespornosť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke vrátane zmenkového úroku s tým, že
žalovaná námietky voči zmenke neuplatnila. V súvislosti s touto námietkou krajský súd považuje za

potrebné citovať relevantné ustanovenia Zákona zmenkového a šekového.

22.Podľačl.I.§5ods.1zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový(ďalejlen„zákonč.191/1950
Zb.“ alebo „ZZŠ“) v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

23. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať:
1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2/ šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti;
3/ trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

24. Krajský súd uvádza, že citované ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. vymedzuje, aké nároky má
majiteľ zmenky pri postihu, ktorý majiteľ môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky.
Majiteľ tak môže vždy žiadať zmenkový peniaz, teda zmenkovú sumu, na ktorú bola zmenka vystavená,

a to spolu s úrokmi, ak tieto boli dojednané podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový pritom umožňuje dojednať úročenie len pri zmenkách na videnie (vistazmenkách)
a zmenkách, ktoré sú splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky). Tieto zmenky nemajú
pri vystavení exaktne stanovenú splatnosť, pretože splatnosť je závislá na činnosti majiteľa zmenky v
budúcnosti. Preto len tu zákon pripúšťa úročenie. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I. § 48 ods. 1 zákona č.

191/1950 Zb. ohľadom dojednania úrokov nemožno brať doslova ako zmluvu uzavretú medzi účastníkmi
zmenkovo-právneho vzťahu, ale len ako skutočnosť, že výstavca v zmenke na videnie alebo v lehotnej
zmenke uviedol úrokovú doložku a remitent takúto zmenku prevzal. Krajský súd sa tak nestotožnil s
názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvnápokuta. Ohľadom časového obdobia, za ktoré patria na zmenke uvedené úroky, krajský súd poukazuje
na ust. § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb, v zmysle ktorého sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný. Zákon tak rieši otázku, odkedy sa začína počítať na zmenke uvedený

úrok, nerieši však otázku, dokedy sa úročí zmenková suma úrokovou mierou uvedenou na zmenke.
S ohľadom na skutočnosť, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa
úrokovejdoložkyazozákonanevyplývažiadnaprekážka,ktorábybránilavdispozíciisdobouukončenia
lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy
považované za neúčinné. Odvolací súd je názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou

doložkou nie je možné stanoviť ľubovoľne a záver lehoty tak nemožno určiť na dátum neexistujúci
alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nie je možné
určiť ani tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je dotknutá
požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu
od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu preberajú od dohodnutých
úrokov zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú súčasťou postihového zmenkového plnenia podľa

ust. § 48 a § 49 Článku I. zákona č. 191/1950 Zb. Krajský súd je potom názoru, že okresný súd
rozhodol vecne správne, pokiaľ napadnutým výrokom návrh žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške
0,25% denne za obdobie nasledujúce po splatnosti zmenky, ktorá nastala dňa 26.10.2010, zamietol.
Krajský súd nezistil ohľadom procesného postupu súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by prípadne
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

dostatočným spôsobom zodpovedal na relevantné otázky nastolené v konaní, a preto krajský súd
pristúpil k potvrdeniu rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti. Výrok o trovách
prvoinštančného konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

25. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

26. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

27. Krajský súd vo vzťahu k odmietnutiu odvolania žalovanej uvádza, že na to, aby došlo k vecnému
prejednaniu odvolania odvolacím súdom, musí odvolanie spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky
prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z takýchto podmienok je, aby odvolanie
spĺňalo zákonom v ust. § 363 CSP požadované náležitosti odvolania. Krajský súd po oboznámení sa s
odvolaním žalovanej, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 30.7.2015 (č.l. 104 spisu), uvádza, že

žalovaná v podanom odvolaní uviedla len skutočnosť, že podáva odvolanie proti rozsudku a že súd už
niekoľkokrát zamietol túto kauzu kvôli zmenke, ktorá nemala všetky náležitosti. Ďalej poukázala na to, že
úver brala od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a bol jej doručený list o tom, že to bolo postúpené na žalobcu.

28. Krajský súd z obsahu spisového materiálu konštatuje, že okresný súd po doručení odvolania

postupoval v zmysle ust. § 209 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a uznesením č.k.
20CbZm/23/2013-128 zo dňa 4.11.2015 žalovanú vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto
uznesenia odstránila vady odvolania proti rozsudku doručeného dňa 30.7.2015, a to doplnením
skutočností: uviesť v akom rozsahu sa rozsudok napáda, t.j. či odvolanie smeruje voči všetkým alebo len
niektorým výrokom rozsudku a uviesť čoho sa odvolateľ domáha, t.j. ako navrhuje, aby odvolací súd o

odvolanírozhodol.Okresnýsúdvodôvodnenítohtouzneseniapoukázalnanáležitostivyžadovanévtedy
platným ustanovením § 205 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaná bola v uznesení zároveň poučená, že ak
napriek výzve vady podaného odvolania náležitým spôsobom neodstráni, bude odvolanie predložené na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý v zmysle vtedy platného ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolanie,
ktoré nemá predpísané náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., odmietne. Toto uznesenie okresného

súdu bolo žalovanej doručené podľa doručenky žurnalizovanej na č.l. 131 súdneho spisu, kedy sa
zásielka obsahujúca uvedené uznesenie po uložení na pošte vrátila okresnému súdu dňa 10.12.2015
s poznámkou pošty o jej neprevzatí v odbernej lehote. V zmysle vtedy platného ust. § 47 ods. 2 O.s.p.
sa deň, kedy bola zásielka vrátená okresnému súdu, považuje za deň doručenia aj v prípade, ak sa otom adresát nedozvedel. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalovaná na predmetné uznesenie
okresného súdu nereagovala a vady podaného odvolania neodstránila.

29. Krajský súd potom konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná na vyššie uvedené
uznesenie okresného súdu nereagovala a z jej strany nedošlo k odstráneniu vád ňou podaného
odvolania doručeného okresnému súdu dňa 30.7.2015 a s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto
odvolaní nebolo uvedené, v akom rozsahu sa rozhodnutie okresného súdu napáda a čoho sa žalovaná
ako odvolateľ domáha, jedná sa o odvolanie, ktoré nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Tieto

vady mali taký charakter, ktorý bráni vecnému prejednaniu odvolania žalovanej a tým aj prieskumu
rozsudku súdu prvej inštancie krajským súdom ako súdom odvolacím, a to aj vo vzťahu k ustanoveniu
§ 364 CSP, podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Vady odvolania vymedzené v ust. § 363 CSP možno považovať
za odstrániteľné vady odvolania a je preto vo všeobecnosti v dispozícii odvolateľa, aby na výzvu súdu
prvej inštancie a v ním stanovenej lehote predmetné vady odvolania odstránil. Žalovaná mala možnosť

odstrániť okresným súdom vytýkané vady odvolania až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o
odmietnutíodvolania.Krajskýsúdvšakpooboznámenísasospisovýmmateriálomosobitnespodaniami
žalovanej, ktoré boli doručené okresnému súdu dňa 25.9.2015 (č.l. 119 spisu) a krajskému súdu dňa
14.9.2016 (č.l. 154 spisu), konštatuje, že ani s prihliadnutím na obsah týchto dodatočných podaní
žalovanej nie je možné konštatovať, že by žalovaná určila rozsah, v akom napáda rozsudok súdu prvej

inštancie, ani že by uviedla, čoho sa ako odvolateľ vo veci domáha (odvolací návrh). Nakoľko okresný
súd vo vyššie uvedenom uznesení, ktorým vyzýval žalovanú na odstránenie vád podaného odvolania,
zároveň žalovanú poučil o následkoch, že v prípade neodstránenia vád podaného odvolania odvolací
súd odvolanie odmietne, a napriek tomuto poučeniu žalovaná vady podaného odvolania neodstránila,
krajský súd za dodržania podmienok v ust. § 373 ods. 1 CSP (obdobne podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p.)

odvolanie žalovanej v jej podaní zo dňa 30.7.2015 odmietol podľa ust. § 386 písm. d CSP, keďže
toto odvolanie nemalo náležitosti podľa § 363 CSP (§ 205 ods. 1 O.s.p. platný v čase podania odvolania
žalovanou).

30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 2 a ust. § 262 ods. 1 CSP. Krajský súd konštatuje, že zastavenie konania v časti
o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne procesne zavinil žalobca, ktorý bol zároveň vo vzťahu
k ním podanému odvolaniu proti rozsudku okresného súdu v odvolacom konaní procesne neúspešný.
Zároveň možno konštatovať, že podaním odvolania žalovanou, ktoré nespĺňalo zákonom vyžadované
náležitosti, došlo k procesnému zavineniu na strane žalovanej, ktorého výsledkom bolo odmietnutie ňou

podaného odvolania. V odvolacom konaní potom tak žalobca ako aj žalovaná boli vo vzťahu k podaným
odvolaniam procesne neúspešnou stranou sporu, a preto krajský súd o náhrade trov tohto odvolacieho
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu týchto trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.