Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015167
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122015167.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2024 v Trnave prejednal odvolanie okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.12.2023, sp. zn.

5T/75/2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

po predchádzajúcom požití alkoholu dňa 07.05.2022 v čase o 00:18 hod. v podzemnej garáži obytného
domu na ulici D. XXXX/X E. C. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Mitsubishi ASX,
evidenčného čísla: C., kde pri vychádzaní z parkovacieho miesta narazil zadnou časťou svojho vozidla
do nosného stĺpa, následne pravou prednou časťou vozidla narazil do zaparkovaného osobného

motorového vozidla Mazda 6, evidenčného čísla: C., ďalej pri vychádzaní z podzemnej garáže poškodil
s vozidlom stenu a pokračoval v jazde po ceste I/61 v smere od Trnavy na obec Bučany, kde v úseku
58.5 km v čase asi o 00:25 hod. zišiel mimo cestu vpravo, narazil do stromu, v dôsledku čoho utrpel
zranenia, pre ktoré bol prevezený do FN Trnava, kde mu bola v čase o 01:10 hod. odobratá krv a
bola zistená koncentrácia etanolu v predloženej vzorke krvi 2.45 g/kg (hmotnostné promile), pričom
následkom konania obžalovaného vznikla na vozidle Mazda 6, evidenčného čísla: C. škoda vo výške

1.915,12 € a na nosnom stĺpe a stene podzemnej garáže škoda vo výške 500 €.
Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákonauložilobžalovanémutrestzákazučinnostiriadiťmotorové
vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených: spoločnosť ISPE TECHNO-LOGIES SE, so
sídlom Skladová 6B, 917 01 Trnava, IČO: 52 709 949, a spoločnosť BYTREX, s.r.o., so sídlom
Tomášikova 26, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 457 250 odkázal s nárokom na

náhradu škody na civilný proces.Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 156-160 spisu.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry
a to čo do výroku o treste (č.l. 155 spisu), ktoré dodatočne odôvodnil osobitným písomným podaním

doručeným okresnému súdu dňa 23.02.2024 (č.l. 163-165 spisu).
Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva podať odvolanie a zároveň vyhlásil, že
nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedeným v § 308 ods. 2 Trestného
poriadku (č.l. 155 spisu).
Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania po podrobnej rekapitulácii záverov

napadnutého rozsudku namietal (skrátene), že s napadnutým rozsudkom, pokiaľ ide o jeho výrok o
treste, sa nestotožňuje, nakoľko trest považuje za neprimeraný - príliš mierny.
V odôvodnení odvolania okresný prokurátor poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku argumentuje, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval, prijal k trestnej
činnosti kajúcny postoj a nahradil škodu na majetku, ktorú trestným činom spôsobil, čo znamená, že
na jeho strane boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadať aj pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona, avšak zákonné ustanovenie
predpokladá prihliadnutie aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, k čomu uviedol, že obžalovaný
bol v čase spáchania skutku značne pod vplyvom alkoholu (2,45 promile), vozidlo šoféroval spôsobom,
že v podzemnej garáži obytného domu najprv narazil do stĺpa, potom do iného vozidla, neskôr do
steny garáže a nakoniec narazil s vozidlom do stromu, teda konanie obžalovaného možno jednoznačne

hodnotiť ako predstavujúce značné nebezpečenstvo nielen pre seba, ale tiež pre iných a cudzí majetok,
ktorým navyše obžalovaný spôsobil škodu, ktorá takmer dosahuje hranicu väčšej škody.
Okresný prokurátor mal za to, že popísaný spôsob spáchania činu obžalovaným a jeho následok
nebol zo strany okresného súdu pri ukladaní trestu náležite zohľadnený, pričom okresný súd z vyššie
popísaného zmienil jedine to, že obžalovaný bol v čase skutku značne pod vplyvom alkoholu, avšak

ostatné okolnosti skutku (spôsob jazdy obžalovaného, spôsobený následok) nevyhodnotil, hoci tieto
svedčili jednoznačne v neprospech obžalovaného. Ďalšou okolnosťou, na ktorú súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliada, je osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. K uvedenému
zdôraznil, že podľa oboznámenej evidenčnej karty vodiča (obžalovaného) sa tento v minulosti dopustil
siedmich priestupkov v cestnej premávke, za ktoré mu boli ukladané blokové pokuty od 10 € až po 200

€. Nad rámec uvedeného bol obžalovaný dňa 27.05.2019 postihnutý uložením pokuty vo výške 400 € a
zákazomčinnostivtrvaní5mesiacovzdôvodu,žedňa19.02.2019viedolvozidlopodvplyvomnávykovej
látky. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil celkovo viacerých priestupkov ako
uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku.
V ďalšom uviedol, že okresný súd síce uviedol, že nenechal bez povšimnutia to, že obžalovaný viedol

už v minulosti vozidlo pod vplyvom návykovej látky, a že obžalovaný viedol motorové vozidlo značne
pod vplyvom alkoholu, čo premietol do výmery trestu a skúšobnej doby, napriek tomu zastával názor,
že berúc do úvahy všetky okolnosti, na ktoré je potrebné pri ukladaní trestu prihliadnuť, nebolo uloženie
trestu odňatia slobody hoci na hornej hranici zníženej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 3 roky, adekvátnym a primeraným trestom k spáchanému trestnému činu. Za

situácie, kedy obžalovaný sa už v minulosti dopustil viacerých priestupkov v cestnej premávke, z toho
v jednom prípade mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za vedenie vozidla
pod vplyvom návykovej látky, a napriek tomu znova spáchal skutok, kedy viedol vozidlo pod vplyvom
návykovej látky, tentokrát už ale právne kvalifikovaný v trestnoprávnej rovine ako trestný čin, kedy
spôsob jeho spáchania a následok predstavujú jeho väčšiu závažnosť, bolo potrebné na obžalovaného

pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody ukladaným v kratšej výmere, pričom prokurátorom
bola navrhovaná výmera 2 mesiacov.
Nestotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, že potrestanie obžalovaného trestom odňatia
slobody spojeným s jeho okamžitým výkonom by nepôsobilo na obžalovaného výchovne, ale skôr
demoralizujúco, bolo by v zjavnom nepomere k závažnosti spáchaného trestného činu a malo

by negatívny dopad i na rodinu obžalovaného, k čomu uviedol, že na zabezpečenie prevýchovy
odsúdeného a uvedomenie si negatívnych následkov svojho konania je zjavne potrebné na
obžalovaného pôsobiť práve kratším, ale nepodmienečným trestom odňatia slobody, pretože opakované
nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky spojené s opätovným vedením vozidla pod vplyvom
návykovej látky predstavujú okolnosť, kedy sa pôsobenie trestom odňatia slobody s podmienečným

odkladom nejaví ako adekvátne a primerané. Zastával preto názor, že trest odňatia slobody by plnil
voči obžalovanému výchovný účel práve za predpokladu jeho uloženia ako nepodmienečného trestu.
K tvrdeniu okresného súdu, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo negatívny
dopad i na rodinu obžalovaného, ktorý má maloletého syna vo veku 4 rokov a s jeho matkou nežijev spoločnej domácnosti a v starostlivosti o dieťa sa striedajú podľa dohody uviedol, že obžalovaný pri
svojom výsluchu uviedol, že syn má respiračné problémy, ale zlepšuje sa mu to, matka dieťaťa pracuje
a má prispôsobivé zmeny, pričom v starostlivosti o dieťa sa obžalovaný strieda s matkou a v prípade

potreby pomôžu aj rodičia.
Z uvedeného podľa jeho názoru nemožno vyvodzovať záver, že v prípade uloženia nepodmienečného
trestu odňatia slobody by bola podstatnejším spôsobom ohrozená alebo narušená starostlivosť o
maloleté dieťa, pričom dikcia zákona, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, neznamená, že uložený trest nemôže mať

žiadny vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, pričom je zrejme nepochybné, že v prípade
nepodmienečného trestu odňatia slobody by to v určitej miere vplyv na rodinu obžalovaného skutočne
malo, avšak pokiaľ nebol preukázaný podstatnejší vplyv, tak tento argument súdu nepovažoval za taký,
ktorý by mal brániť uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Na záver uviedol, že trest má plniť aj funkciu generálnej prevencie, teda má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti, kedy potrestanie obžalovaného za
všetkých známych okolností prípadu iba podmienečným trestom odňatia slobody podľa jeho názoru nie
je schopné dostatočne odradiť iných od páchania obdobných trestných činov a tak naplniť generálnu
prevenciu ako jednu z hlavných funkcií trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 321 ods. 1 písm.

e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému A. B. uloží podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. k), písm. I) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a tiež mu uloží podľa § 61 ods. 1, ods. 2

Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 (tri) roky.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,
obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený,
upovedomenie prevzal 24.04.2024.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje vyhovieť
odvolaniu Okresnej prokuratúry Trnava.
Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že nepodmienečný trest by mal na neho a rodinu negatívny
vplyv, nakoľko by prišiel o prácu, bolo by nevhodné, kedy syn v škôlke rozprával, že má otca vo väzení
a mal by problém so splácaním pôžičky. Navrhol, aby mu bola uložená podmienka ako na okresnom

súde.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

preto ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods.1 trestného poriadku odvolací súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné a to z nesledujúcich dôvodov.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd,
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že:

· prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14.11.2022 pod číslom 3 Pv 218/22/2207-9 podľa
§ 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom
základe, ako je uvedené v obžalobe ako i v skutkovej vete napadnutého rozsudku;
· Okresný súd Trnava trestným rozkazom zo dňa 19.01.2023, č. k. 5T/75/2022-126, uznal obvineného A.

B. za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Proti tomuto trestnému rozkazu okresný prokurátor podal odpor;
·následneokresnýsúdnariadilhlavnépojednávanienadeň06.09.2023,naktoromvykonaldokazovanie
výsluchomobžalovanéhoA.B.,ktoréboloodročenéaďalšiehlavnépojednávaniebolonariadenénadeň
20.12.2023, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to čítaním výpisu z účtu

za máj 2023 č.l. 142, CESDAPu zo dňa 20.12.2023, odpisu RT zo dňa 19.12.2023, výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov č.l. 108-109 a EKV č.l. 104-106.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa §333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom
prokurátor nemal k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhol tieto vyhlásenia prijať, tak okresný súd
postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a náhrady škody. Keďže v tomto smere žiadne sporné
otázky neboli, krajský súd nepovažoval za potrebné sa k tejto otázke bližšie vyjadrovať.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže
nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a
individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie

poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest
podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov,
kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako

preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného
konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický
a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom na uvedené teoretické východiská, odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri
postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal

na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne zohľadnil všetky skutočnosti
k osobe obžalovaného, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere okresný
súd správne poukázal na kajúcny postoj obžalovaného k tu súdenej trestnej činnosti, keďže tento
svoje konanie oľutoval, škodu na majetku, ktorú spôsobil dopravnou nehodou, uhradil v celom rozsahu,
čo potvrdil i na hlavnom pojednávaní oboznámený výpis z účtu ako i na to, že obžalovaný je bez

kriminálnej minulosti. V neprospech obžalovaného svedčí to, že v minulosti bol priestupkovo riešený
na úseku cestnej premávky a to celkom 7-krát, pričom mal uložený aj administratívny zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo, keďže dňa 27.05.2019 viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky a zároveň
aj okolnosti stíhaného skutku, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom značného množstva alkoholu,
pričom spôsobil na cudzom majetku značnú škodu.

Pokiaľ potom ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného
skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil dve
poľahčujúce okolnosti, jednak že nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k) Trestného zákona) a tiež
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie
úprimne oľutoval. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Následne okresný

súd správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď znížil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a ukladal trest v rozmedzí 0-8 mesiacov. Okresným súdom vymeraný trest odňatia
slobody na hornej hranici modifikovanej trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje za
zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne

naplní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Nakoľko sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd
prvostupňový uložil správne aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 rokov, pričom
opäť zohľadnil najmä osobu obžalovaného ako aj konkrétnu závažnosť predmetného konania. Uloženietohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov
cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti.
K odvolacím námietkam okresnej prokuratúry

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).
Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu. Aj preto sa v hierarchii
sankcií chápe ako "ultima ratio", a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. Zákon

preto predpokladá, že tento trest sa bude ukladať len v prípade, keď účel trestu nemožno dosiahnuť
miernejšími druhmi trestov, alebo v prípadoch, keď ide o typovo najzávažnejšie trestné činy.
Potom k odvolacím námietkam okresnej prokuratúry odvolací súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ ide
o povahu spáchaného prečinu, správne okresný prokurátor v odvolaní poukázal na to, že obžalovaný
bol v čase spáchania skutku značne pod vplyvom alkoholu (2,45 promile) a vozidlo šoféroval spôsobom,

že v podzemnej garáži obytného domu najprv narazil do stĺpa, potom do iného vozidla, neskôr do
steny garáže a nakoniec narazil s vozidlom do stromu, teda konanie obžalovaného možno jednoznačne
hodnotiť ako predstavujúce značné nebezpečenstvo nielen pre seba, ale tiež pre iných a cudzí majetok,
ktorým navyše obžalovaný spôsobil škodu, ktorá takmer dosahuje hranicu väčšej škody. Na strane
druhej však podľa názoru odvolacieho súdu netreba opomínať fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide

pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v jeho základnej skutkovej podstate (podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona) stále o trestný čin, ktorý je jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone.
Ide o prečin, za spáchanie ktorého je možné páchateľa potrestať dokonca (za splnenia zákonných
podmienok) aj len niektorým z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody (peňažný trest, povinná
práca), najmä v prípade, ak ide o tzv. prvopáchateľa trestnej činnosti. Je tomu tak z dôvodu, že okrem

stupňaopitostimajúcehovplyvnazávažnosťspáchanéhoprečinujepotrebnézvážiťajmožnostinápravy
páchateľa týmto druhom trestu. A práve táto zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru
krajského súdu stále splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom
odňatia slobody v zmysle návrhu okresného prokurátora.
V tejto súvislosti je potrebné zopakovať, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, teda do rozporu s

normamitrestnéhoprávasadostalvôbecpoprvýkrát,pričomnahlavnompojednávanípriznalspáchanie
skutku a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň nahradil poškodeným spôsobenú škodu. Pokiaľ ide o
priestupky na úseku cestnej premávky, postihnutý bol od roku 2009, kedy získal vodičské oprávnenie na
vedenieosobnéhomotorovéhovozidla,celkovo7-krát(zaprekročeniepovolenejrýchlosti,zapoužívanie
telefónne prístroja počas vedenia vozidla, za bezpečnostné pásy), jeho priestupky boli vyriešené

uložením blokovej pokuty v rozmedzí od 10,- € do 200,- €, pričom v jednom prípade (dňa 19.02.2019)
mu bol okrem blokovej pokuty vo výške 400,- € uložený aj zákaz činnosti v trvaní 5 mesiacov z dôvodu,
že viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Naposledy bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za
priestupok na úseku cestnej premávky v roku 2019, pričom od tohto postihnutia ubehlo už 5 rokov.
Počas tohto obdobia obžalovaný viedol riadny život, nedopúšťal sa trestnej činnosti v podobe trestných

činov a nebol ani priestupkovo postihnutý na úseku cestnej premávky. Z pohľadu odvolacieho súdu ide
o dostatočne dlhú dobu, kedy obžalovaný bez ďalších excesov na úseku cestnej premávky preukázal,
že má snahu o začlenenie sa do spoločnosti ako riadny občan a vodič, ktorý vie dodržiavať pravidlá
cestnej premávky a taktiež, že to so svojím polepšením sa, myslel vážne.
Ak teda prokurátor navrhoval súdu uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, naopak

podľa názoru odvolacieho súdu by bol tento druh trestu pre obžalovaného neprimerane prísny, no
najmä by nebolo naplnené ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, pretože tento druh trestu by nepostihol
samotného obžalovaného, ale jeho rodinu, keďže ako vyplynulo z výsluchu obžalovaného, tento žije
s rodičmi, má štvorročného syna, s jeho matkou nežije v spoločnej domácnosti a v starostlivosti o dieťa
sa striedajú podľa dohody. Uložením nepodmienečného trestu (hoc aj navrhovaného dvojmesačného

trvania) by mohlo spôsobiť stratu zamestnania a potrebného príjmu pre zabezpečenie rodiny.
Z uvedeného je zrejmé, že síce nejde o najvzornejšieho vodiča, no na strane druhej obžalovaný
prejavil snahu po náprave a po vedení riadneho života. V prejednávanom prípade teda postačovalo
podmienečné odsúdenie s určením skúšobnej doby a nie prokurátorom navrhovaný nepodmienečnýtrest, keďže podstatné je hlavne to, aby bol obžalovaný opätovne po určitý čas vedený k riadnemu životu,
odstavený od možnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke a nie to, či iba na krátke obdobie bude
obmedzený na osobnej slobody vo väzenskom prostredí. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti je

podľa názoru odvolacieho súdu teda možné racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel
trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona.
V súhrne potom odvolací súd konštatuje, že uložený podmienečný trest v trvaní 8 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a trest zákazu činnosti v trvaní 3 roky je v primeranej výmere

a s dostatočne dlhým pôsobením na osobu páchateľa. Totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je krajský súd toho názoru, že okresným súdom vymerané tresty sú vo svojom súhrnne zákonné,
spravodlivé a je od nich možné dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného. K uloženiu
podmienečného trestu odvolací súd dodáva, že správanie obžalovaného počas skúšobnej doby bude
súdom sledované a v prípade, že by neviedol riadny život, bude mu nariadený výkon uloženého trestu

odňatia slobody.
K výroku o náhrade škody
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, v odôvodnení odvolania okresného prokurátora žiadne chyby voči
tomuto výroku vytýkané neboli a ani odvolací súd odvolacím prieskumom žiadne porušenie zákona
nezistil. K uvedenému potom možno len doplniť, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu, čo

okresný súd aj riadne a v dostatočnom rozsahu v napadnutom rozsudku zdôvodnil, keď uviedol, že v
priebehu dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný škodu nimi uplatnenú v tomto trestnom konaní
zaplatil v celosti, preto poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietal ako nedôvodné.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.