Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Heldáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 29P/23/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212122
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723212122.1
Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky,
dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX a otec E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G.
XX, H., právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Mária Baranová, LL.M., so sídlom Baštová 6,
Kežmarok, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom z 21.11.2023 sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke
maloletej uložil povinnosť podávať informácie o maloletom dieťati v pravidelných mesačných intervaloch,
a to o zdravotnom stave maloletej vrátane absolvovaných vyšetrení, jej záujmoch, aktivitách ako aj
podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej.
2. Návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.: 1P/106/2022 bolo
manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky. Matka neumožňuje otcovi sa stretávať tak, ako bolo stanovené súdom, odmieta
podávať informácie o maloletej dcére. Sama otca nekontaktuje vôbec, robí to cielene s úmyslom, aby
otec dcéru nevidel a nič o nej nevedel. Neinformuje otca o tom, ako sa dieťa má, či je v poriadku,
nedvíha mobil, neposkytne informácie. V októbri, keď otec musel z dôvodu choroby ostať v zahraničí,
maloletú nevidel mesiac a matka mu odmietla poskytnúť akékoľvek informácie. Jedinú informácia, ktorú
po dlhej komunikácii dostal je tá, že malá sa má dobre a spí. Otec nevie nič o záľubách dieťaťa, ako je
na tom zdravotne, ako napreduje. Chce vedieť viac, no s matkou sa nedá rozprávať. Nechcel riešiť vec
súdne, no napriek maximálnemu úsiliu o poskytnutie informácií matkou ako sa dieťa má, či je zdravotne
v poriadku, matka nereaguje. Otec sa obrátil na ÚPSVaR Kežmarok, kde malo byť matke dohovorené
o povinnosti podávať informácie ako aj o styku s maloletou.
3. Otec k návrhu priložil kópiu vyššie označeného rozsudku ako aj výpisy niektorých sms správ medzi
otcom a matkou maloletej.
4. Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.: 1P/106/2022-83 z 20.1.2023 je zrejmé, že manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené a na čas po rozvode manželstva súd schválil rodičovskú dohodu
ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej.
5. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane
okrem iného uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8.Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinný chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
13.Cieľomneodkladnýchopatreníjeprovizórna(dočasná)úpravapomerovúčastníkovkonaniascieľom
umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka
efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je
rozhodnutím vo veci samej. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov.
14. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené neodkladné opatrenie, avšak
súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude
ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie, ktorým sa nadobúdajú definitívne
práva.
16. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len
na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
17. Súd teda neodkladné opatrenie nariadi, ak existuje predpoklad osvedčujúci danosť práva a súčasne
nemá vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných
opatreniach v konaní o starostlivosti o maloletých treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia.
18. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany
týchto záujmov je možné zabezpečiť aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo
veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad.19. Z návrhu otca súd nezistil žiadne závažné dôvody, pre ktoré by mali byť pomery maloletej
upravené neodkladným opatrením, nakoľko v návrhu nebol preukázaný stav na strane maloletej, ktorý
by vyžadoval urgentný a bezodkladný zásah zo strany súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
otec v návrhu nevymedzil obdobie, odkedy dochádza ku zhoršenej komunikácii medzi rodičmi ohľadne
maloletej dcéry, zdôraznil, že maloletú pre objektívne dôvody (choroba a pobyt v zahraničí) mesiac
nevidel a výpis komunikácie odkazuje na obdobie od konca septembra, pričom aj napriek veľmi stručným
odpovediam možno konštatovať, že matka aspoň v minimálnej miere s otcom komunikuje.
20. V danom prípade súd dospel k záveru, že záujem maloletej nie je ohrozený. Inštitút neodkladného
opatrenia slúži na dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má byť ochrana poskytovaná zjavne ohrozeným
právam dieťaťa a to do doby, kým o nich nebude rozhodnuté meritórne v zmysle príslušných ustanovení
zákona o rodine. Aj napriek tomu, že otec má právo domáhať sa súdnou cestou uloženia povinnosti na
pravidelné informovanie, skutočnosť, že otec pociťuje potrebu byť informovaný ohľadne maloletej sama
o sebe nepredstavuje akútne ohrozenie práv dieťaťa, ktorým by mala byť poskytnutá ochrana v podobe
neodkladného opatrenia.
21. Nakoľko právo rodiča na informácie ohľadne maloletého dieťaťa nie je možné zabezpečiť
neodkladným opatrením, a to z dôvodu absencie zákonného dôvodu, ktorý by si vyžadoval bezodkladný
zásah súdu kvôli možnému poškodeniu, resp. ohrozeniu záujmov maloletých detí, súd návrh otca ako
nedôvodný zamietol.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
24. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.