Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422010349
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4422010349.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B. pre pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv
465/21/4404 zo dňa 27.06.2022, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 13.09.2023
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E.,D. E. XXX/XX,

je vinný, že

1. v období od začiatku mesiaca december 2008 do 06.07.2009 v byte F. X G. H.. B. bytového domu č.
XX G. I. D. E. C. E., dcéru svojej družky J. K. – maloletú poškodenú L. K., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou
žil v spoločnej domácnosti, sexuálne obťažoval tým spôsobom, že maloletú poškodenú proti jej vôli
opakovane,ajniekoľkokráttýždenne,včase,keďbolsňouvbytealebovizbebytuosamote,obchytkával

najmä na zadku a prsiach, a to aj dňa 07.06.2009 v kuchyni bytu počas osláv 1. svätého prijímania brata
maloletej poškodenej, a tiež maloletú poškodenú proti jej vôli opakovane v tomto období pobozkal na
ústa, čo pokračovalo tým, že

2. v období od 06.07.2009 až do 06.07.2012 v presne nezistených dňoch a časoch, aj niekoľkokrát
týždenne, v rôznych miestnostiach bytu č. 5 na druhom poschodí bytového domu č. XX G. I. D. E. C. E.,
pokračoval v sexuálnom obťažovaní maloletej poškodenej L. K., nar. XX.XX.XXXX - dcéry svojej družky
a neskôr manželky J. K. (od 12.11.2011), s ktorou žil v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že túto

v čase, keď bol s maloletou poškodenou osamote, proti jej vôli chytal za prsia aj zadok, verbálne o ňu
prejavoval sexuálny záujem, dňa 03.08.2011 vošiel do izby maloletej poškodenej v uteráku, ktorý si
stiahol a ukazoval sa jej nahý a tiež na maloletej poškodenej proti jej vôli vykonal sexuálne praktiky,
keď v presne nezistenom dni v mesiaci december 2009 v období od 06.12.2009 do 31.12.2009 súc
oblečenýibavspodnejbielizni, pristúpilzozadukpoškodenejmaloletejL.K.počastoho,akosapozerala
von z okna, svojim telom maloletú poškodenú pritlačil k oknu a svojim pohlavným údom sa pritlačil
na maloletú poškodenú tak, aby cítila jeho stoporený pohlavný úd a keď sa poškodená z jeho zovretia

vymanila s tým, že to povie svojej matke, udrel maloletú poškodenú, v dôsledku čoho spadla medzi
skrine, vyhrážajúc sa jej súčasne, že jej matke zničí život pre prípad, že jej to povie, ďalej v presne
nezistených dňoch a časoch v období od 06.07.2009 až do 06.07.2012 v kuchyni opakovane pristúpil
zozadu k maloletej poškodenej v čase, keď umývala riad, pritlačil ju svojim telom ku kuchynskej linke
a pritlačil na zadok maloletej poškodenej svoj pohlavný úd, pričom mal erekciu a tiež v tomto období od
06.07.2009 do 06.07.2012 v presne nezistenom dni a čase, keď sa maloletá poškodená učila v kuchyni,
k tejto podišiel, stiahol si boxerky a odhalil pred ňou svoj pohlavný úd, pričom chytil ruku maloletej

poškodenej, ktorá ju zovrela v päsť, nasilu jej roztiahol prsty rúk a následne si jej ruku pritlačil k svojmu
pohlavnému údu,teda

v bode 1
- osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe (blízkej osobe),

v bode 2
- násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a spáchal čin na chránenej osobe (dieťati a blízkej
osobe),

č í m s p á c h a l

v bode 1
-zločinsexuálnehozneužívaniapodľa§201odsek1,odsek2písmenoa),písmenob)Trestnéhozákona
v znení zákona č. 59/2009 Z.z. s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č.
59/2009 Z.z. a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v znení zákona č. 59/2009

Z.z.

v bode 2
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č.
313/2011 Z.z. s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona č. 313/2011

Z.z.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona č. 313/2011 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s použitím § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákonaanezisteniažiadnejpriťažujúcejokolnostipodľa§37Trestnéhozákona),§41odsek2Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 27.06.2022 pod sp.zn. 2Pv/465/21/4404

obžalobu na obvineného A. B. v bode 1 obžaloby pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno
b) Trestného zákona a s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a v bode 2
pre pokračovací prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

1/ vo svojom L. F. X G. M. B. L. M. F. XX G. I. D. E. C. E., C. ktorom žil približne od mesiaca apríl roku
2008 v spoločnej domácnosti so J. N. (od 12.11.2011 do 28.09.2017 B. B.) , narodenou XX.XX.XXXX
a jej deťmi – O. K., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelým XX.XX.XXXX a L. K., narodenou XX.XX.XXXX,
túto poškodenú L. K. približne od začiatku mesiaca december roku 2008, do 06.07.2009 obťažoval tým
spôsobom, že ju denne, najmä počas neprítomnosti jej matky, v predmetnom byte obchytkával po celom

tele, a to najmä na zadku a prsiach, a zároveň v presne nezistenom dni a čase v tomto období vošiel do
jej izby nahý s uterákom okolo pása, ktorý si dal dolu a požadoval od poškodenej L. K., aby ho chytila
za pohlavný úd, čo pokračovalo tým, že
2 /v období od 06.07.2009 až do 06.07.2012 poškodenú L. K., narodenú XX.XX.XXXX v presne
nezistených dňoch a časoch, takmer denne, v rôznych miestnostiach bytu F. X G. M. poschodí bytového

domu č. XX G. I. D. E. C. E., v ktorom s ňou žil približne od mesiaca apríl roku 2008 v spoločnejdomácnosti ako druh jej matky a následne ako jej otčim, naďalej obťažoval tým spôsobom, že ju najmä
počas neprítomnosti jej matky v byte, proti jej vôli chytal za prsia aj zadok, ďalej v presne nezistenom dni
a čase v období od 06.12.2009 – 31.12.2009 poškodenú L. K., narodenú XX.XX.XXXX v jednej P. N. L. F.

X G. M. poschodí bytového domu č. XX G. I. D. E. C. E., v ktorom s ňou žil približne od mesiaca apríl roku
2008 v spoločnej domácnosti ako druh jej matky, počas toho, ako sa pozerala von oknom zozadu chytil
za ruky a svojím telom ju pritlačil k oknu, počas čoho mal erekciu, pričom jej povedal, že ju chce dostať,
ďalej C. L. F. X G. M. B. L. M. F. XX G. I. D. E. C. E. , v ktorom žil približne od mesiaca apríl roku 2008
s poškodenou L. K., narodenou XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti ako druh jej matky a následne

jej otčim, presne nezistených časoch a dňoch v období od 06.07.2009 až do 06.07.2012 opakovane
k tejto prišiel počas toho, ako sa učila v kuchyni, stiahol si boxerky a ukazoval jej svoj pohlavný úd,
pričom jej viackrát chytil ruku, ktorú mala zovretú v päsť a túto pritláčal ku svojmu pohlavnému údu,
a taktiež niekedy, najmä počas neprítomnosti jej matky v byte, jej roztiahol prsty na ruke, ktorú mala
zovretú v päsť a túto jej následne priložil ku svojmu pohlavnému údu, ďalej v L. F. X G. M. B. L. domu
č. XX G. I. D. E. C. E., v ktorom žil približne od mesiaca apríl roku 2008 a poškodenou L. K., narodenou

XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti ako druh jej matky, túto v presne nezistených dňoch a časoch
v období roka 2010 opakovane, približne 5-6 krát počas toho, ako v kuchyni uvedeného bytu umývala
riad, svojím telom zozadu pritlačil k drezu, počas toho mal erekciu, pričom jej vyššie uvedeným konaním
nespôsobil žiadne zranenia.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný z oboch skutkov uvedených v obžalobe
a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: L. K., J. N., Q. P., R. K.,
znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný spáchanie žalovaných skutkov popieral. Vypovedal, že poškodená sa aj s jej matkou

a ďalším dieťaťom jej matky k nemu nasťahovali v roku 2008, v roku 2011 sa s jej matkou zosobášil, mali
normálne rodinné vzťahy bez konfliktov, poškodenej pomáhal s učením a dokonca deti svojej manželky
vozil aj k ich biologickému otcovi. Tvrdil, že poškodenú fyzicky netrestal, tejto nikdy nenaznačil, že by
mal o ňu záujem po sexuálnej stránke, neukazoval sa jej nahý. Tiež vypovedal, že poškodená ho nikdy
nekonfrontovala s jej tvrdeniami o sexuálnom obťažovaní, po prvý krát sa o týchto obvineniach dozvedel

až z doručeného uznesenia súdu, ktorým mu bol zakázaný styk s jeho N. M. P. a ktorého prílohou bola
kópia trestného oznámenia na jeho osobu. Obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia rešpektoval priateľa
poškodenej Q. P., aj keď ho považoval za človeka, čo sa nemá k ničomu a mal k nemu vlažný vzťah.
Obžalovaný obvinenia zo strany poškodenej vysvetľoval tým, že v marci 2021 na neho jeho bývalá
manželka podala trestné oznámenie, že sa počas Vianoc 2020 až do 10.1.2021 mal dopustiť sexuálneho

obťažovania jeho maloletej dcéry P. a to tak, že sa počas sprchovania mal dotýkať jej intímnych miest
rukou. Podľa obžalovaného vedeli, že toto im neprejde a preto sa potrebovali poistiť a bývalá manželka
nahovorila poškodenú, aby aj ona podala na neho trestné oznámenie. Chceli ho tak zdiskreditovať, aby
mu bola odopretá osobná starostlivosť o dcéru P., F. by im súčasne umožnilo žiadať o vyššie výživné,
keďže teraz platí 80,- Eur a oni požadovali 250,- Eur mesačne, mali finančné ťažkosti, nevedeli splácať

pôžičku. Trestné konanie ohľadne P. bolo zastavené, žiadal zrušenie zákazu stretávania sa s ňou, tento
aj bol zrušený, má možnosť sa s ňou stýkať podľa rozhodnutia súdu, avšak tento styk sa nerealizuje,
pretože v určenom čase príde k ich bydlisku a buď sa neozvú, alebo dcéra príde dole a povie, že ho
nechce vidieť. Podľa obžalovaného je poškodená na svoju matku citovo naviazaná, čo súvisí s tým, že
poškodená sa od detstva až do skorej dospelosti v noci pomočovala, mala problémy so zaspávaním,

pričom jej matka mala tiež v minulosti takéto problémy a bola za to bitá, u poškodenej to preto chápala,
tolerovala ju a preto sa medzi nimi vytvorilo silné puto s tým, že poškodená je na svojej matke až závislá.
Brat poškodenej bol naviac od narodenia chorý, matkina starostlivosť bola zameraná predovšetkým
na neho, poškodená sa preto chcela dostať do sféry pozornosti svojej matky tým, že jej vo všetkom
vyhovela. Obžalovaný potvrdil, že počas ich spolužitia nastali situácie, keď bol s poškodenou v byte

sám, a to vtedy, keď bola manželka v práci, tiež počas venčenia psa, keď išla manželka do obchodu,
vtedy ale žil aj syn jeho manželky a aj ten zvykol byť v byte a tiež sa stalo, že aj do rodičovského domu
S. C. T. išiel s poškodenou sám. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal pre prípad, že by nesplnila nejakú
jeho požiadavku, tiež to, že by sa snažil dostať k poškodenej do kúpeľne, nehovoril jej, že je hlúpa
alebo bambavá a podľa jeho vyjadrenia v období rokov 2008 až 2012 mával s manželkou intímny styk

sporadicky, v ktorej súvislosti uviedol frekvenciu trikrát do týždňa.

Poškodená L. K. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedala, že všetko
sa začalo v decembri 2008, keď ju obžalovaný začal obchytkávať za prsia a to tak, že keď sedelav miestnosti s televízorom, sadol si k nej po jej ľavej strane, ruku dal cez jej rameno a dotkol sa jej
pŕs. Tiež sa stalo, že jej dal bozk na ústa, pociťovala hnus, utrela si ústa a obžalovaný sa rozhorčoval,
že nemá svrab. V jeden deň v decembri potom, ako dostali psa, keď ho bola jej matka venčiť, vošiel

k nej do izby, pritlačil ju k oknu, svoje telo pritlačil úplne k nej, pričom mal boxerky a ona to všetko
cítila. Keď poškodená reagovala tak, že to svojej matke, obžalovaný ju udrel do tváre, spadla medzi
dve skrine a vyhrážal sa jej pritom, že keď to povie svojej matke, tejto zničí život. Keď raz v kuchyni
umývala riad, pristúpil zozadu k nej v boxerkách, svoj pohlavný úd pritlačil k jej zadku a ona cítila, ako
sa mu postavil pohlavný úd, načo všetko zhodila z rúk a odišla. Poškodená opísala aj to, ako sa stalo,

že keď varila, šepkal jej do ucha, že vyčká na vhodnú príležitosť, keď sa mu oddá, pretože po nej veľmi
túži a tiež opísala aj tú situáciu, keď sa učila v kuchyni, obžalovaný si pred ňou napoly stiahol boxerky,
poškodená reflexívne zovrela ruku v päsť, obžalovaný sa ale smial, nasilu jej roztiahol prsty na ruke a dal
jej ruku k svojmu pohlavnému údu. Poškodená tiež tvrdila, že raz obžalovaný vošiel k nej do kúpeľne,
keď sa sprchovala a odtiahol záves, keď sa pri ďalšom sprchovaní zamkla, obžalovaný začal vypínať
a zapínať svetlo a potom sa jej vyhrážal, že keď sa nabudúce opováži zamknúť dvere, tak ich zvesí.

Obžalovaný tiež raz prišiel za ňou do izby, keď sa učila, chytil si pohlavný úd, začal si oblizovať pery
a potichu stonal. Keď sa poškodená v roku 2012 zoznámila s U. C., obžalovaný robil všetko preto, aby
ich rozdelil, nabúral sa do jej messengeru, vedel vždy, kde sa poškodená nachádza a vo svojom počítači
mal nakopírované niektoré vety z ich komunikácie a časti z nej zvýraznené. Poškodená sa v roku 2013
zoznámila s priateľom Q. P., nechcela dopustiť, aby jej obžalovaný zničil aj tento vzťah, obžalovaný

ale hovoril, že on nie všetko zariadil a nedostal, čo chce, vydieral ju psychicky, hovoril, že po nej veľmi
túži, po panenskej nevinnosti. Podľa poškodenej ju obžalovaný obchytkával aj v dome C. C. T., tiež ju
obchytkával aj vtedy, keď s ním raz išla do C. T. sama, a to hneď ako nasadli do auta, keď ruku pritlačil
k jej pohlavnému orgánu. Poškodená vypovedala, že obžalovaný ju obchytkával aj vtedy, keď s ním
bola doma sama aj po jeho operácii v roku 2016, obchytkával ju na zadku a prsiach, raz jej dal ruku

aj do nohavičiek, čo bolo posledný krát. Poškodená bola preto v ten deň rozrušená a obžalovanému
všetko vykričala do očí, čo jej stále robil, tento sa ale smial, že všetko poprie a že to nevie preukázať
a poškodená sa potom zdôverila matke. Poškodená tiež opísala, že v roku 2011, keď jej matka odišla
za bratom M. K. N., zostala s obžalovaným sama doma, tento po kúpaní prišiel za ňou do izby v uteráku
a ten si dal pred ňou dole, načo poškodená otočila hlavu, obžalovaný sa iba smial, vynadal jej, že ju chce

iba školiť a ona mu to nedovolí. Podľa poškodenej ju obžalovaný obchytkával za prsia a zadok viackrát,
a to niekoľkokrát do týždňa, pričom išlo väčšinou o silnejšie dotyky, pričom bola v týchto momentoch
väčšinou v byte s obžalovaným sama, alebo s bratom, ktorý však bol zavretý vo svojej izbe. Poškodená
uviedla, že obžalovaný ju na ústa pobozkal viackrát, tiež sa opakovane stali prípady, keď sa jej dotýkal
pri varení alebo umývaní. Poškodená ňou uvádzané konanie obžalovaného voči nej C. C. T. datovala

do obdobia rokov 2009 až 2012, po konfrontácii s jej skoršou výpoveďou v prípravnom konaní, keď tieto
udalosti spájala s narodením svojej sestry, t.j. s rokmi 2013 až 2014, uviedla, že pre dostup času nevie
uviesť, kedy sa tieto konkrétne udalosti stávali. Poškodená potvrdila, že motívom iniciovania trestného
konania v tejto veci bola sestra P. Q. udalosti, ktorej sa jej týkali a v tejto súvislosti uviedla, že raz, keď
sa P. vrátila od obžalovaného, matka jej chcela pomôcť pri umývaní, zo strany P. ale prišla taká zvláštna

reakcia a keď sa to poškodená dozvedela, začala P. sledovať, pretože nechcela dopustiť, aby sa jej stalo
niečo také, ako jej. Do uvedeného času necítila potrebu svoju sestru chrániť, pretože nepostrehla nič
vzbudzujúce obavy a myslela si, že jej ako vlastnej dcére nič také obžalovaný robiť nebude. Poškodená
zdôvodňovala, že trestné oznámenie podala tak neskoro z dôvodu, že nebola v takom psychickom
rozpoložení, aby to vedela podať a bola rada, že zo spoločnej domácnosti s obžalovaným odišli. Tiež

vysvetľovala, že sa snažila aj po odsťahovaní mať s obžalovaným normálny vzťah, aby mohla sledovať
P., pokiaľ sa s ním stretla, bola tam aj P. a pokiaľ mu telefonovala, tak iba preto, aby jej dal k telefónu P..
Poškodená na otázku upresnila, že udalosť, keď obžalovaný vošiel do jej izby v uteráku a odhalil sa pred
ňou, sa stala iba raz, a to v roku 2011, ako vypovedala na hlavnom pojednávaní. Tiež vysvetľovala, že
nevie udalosti zaradiť do konkrétneho časového obdobia preto, že nevnímala, kedy sa to deje, pamätá

si iba okolnosti. Tiež uviedla, že potom, ako všetko okolo leta roku 2016 vykričala obžalovanému, ihneď
sa zdôverila svojej matke, ktorá začala vybavovať podnájom, matka chcela vec riešiť podaním trestného
oznámenia, ale poškodená si to neželala.

Matka B. J. N. ako svedok pred súdom vypovedala, že k obžalovanému sa aj s deťmi L. K. a O. K.

nasťahovala v roku 2008, dochádzalo medzi ňou a obžalovaným k hádkami, tento nepotreboval jej
objatia, ale poškodenú stále objímal, bol pri nej a ponúkal jej pomoc. Tvrdila, že obžalovaný trval na
tom, aby si poškodená nezatvárala dvere v kúpeľni pri sprchovaní a vyhrážal sa, že ak sa ešte raz
zamkne, zvesí dvere. Svedkyňa tiež v počítači obžalovaného našla fotky, na ktorých poškodená sedína záchode, obžalovaný sa jej výčitke iba smial s tým, že sa má dať psychiatricky liečiť a nie je na
tom nič zlé. Podľa svedkyne obžalovaný nemal záujem o sex s ňou, vyhováral sa na to, že bude dlho
pozerať televízor alebo ide k počítaču. Dňa 11.01.2021, na druhý deň potom, ako sa ich spoločná dcéra

P. vrátila od obžalovaného, sa táto umývala, svedkyňa sa jej pýtala, či sa u otca sprchovala, P. začala
plakať, nevedela prestať, preto sa jej svedkyňa pýtala, ako sa zvykla u otca umývať, dcéra ale stále
plakala, preto telefonovala poškodenej a vtedy jej táto povedala, že jej už musí uviesť pravdu. Na druhý
deň so P. aj súčasným manželom svedkyne išli do bytu, v ktorom býva poškodená s jej priateľom Q. P.
a vtedy jej poškodená všetko porozprávala. Hovorila, že raz keď išla pre syna O. do K. N., obžalovaný

sa išiel osprchovať, vyšiel z kúpeľne v uteráku, dal si pred ňou dole uterák a ukazoval sa jej nahý, keď
sa táto otočila, smial sa jej, že ju hlúpa a že vyzerá ako zajačik. Tiež jej poškodená povedala, že keď
v kuchyni umývala riad, obžalovaný prišiel za chrbtom k nej, pritláčal sa k nej, nemohla odísť, mala
zovreté ruky v päsť a on sa jej ich snažil otvoriť, aby mu chytila pohlavný úd. Svedkyňa vypovedala,
že vtedy si spomenula, že raz v lete 2016, keď prišla z práce, poškodená strašne plakala, povedala
jej iba toľko, že nevládze, ale jej nemôže nič povedať, pretože obžalovaný sa jej vyhrážal, že svedkyni

ublíži a poškodená bude na vine, pričom poškodená jej tiež povedala, že raz sa v obývačke nenechala
obžalovaným obchytkávať za prsia, dostala od neho facku, tiež jej hovorila, že keď sa učila v kuchyni,
obžalovaný si pred ňou stiahol slipy a ukazoval sa jej. Svedkyňa uviedla, že už vtedy v lete 2016 chcela
ísť na políciu, niekde to nahlásiť, ale poškodená to odmietla. Svedkyňa uvádzala, že obžalovaný stále
chodil po byte v slipoch, obliekol sa iba vtedy, keď prišla nejaká návšteva a tvrdila, že jej syna O. nazval

genetickým odpadom. Svedkyňa vysvetlila, že s obžalovaným najskôr žila ako druh a družka, 11.02.2011
sa zosobášili a odsťahovali sa od neho v januári 2017. Svedkyňa tvrdila, že vnímala, že poškodená
sa zmenila, podľa nej atmosféra v ich domácnosti nebola dobrá, obžalovanému veľa vecí prekážalo,
aj syn O. sa chcel od nich odsťahovať k jeho otcovi, pretože sa tam necítil dobre. Tiež vypovedala,
že keď posielala poškodenú, aby pomohla obžalovanému vo C. T., táto nechcela ísť a svedkyňa vtedy

nerozumela, prečo. Opísala jednu udalosť, súvisiacu s prvým svätým prijímaním svojho syna, keď boli
všetci doma, boli u nich aj jej rodičia, bola tam veľmi príjemná atmosféra, jedli a bavili sa, jej otec
odišiel na záchod a keď sa vrátil, hneď chcel ísť domov. Svedkyňa tomu nerozumela, pýtala sa na
dôvod, ale aj tak musela rodičov odviezť domov. Otec svedkyne zomrel v roku 2011, jej matka išla na
operáciu v roku 2018 a pred smrťou jej povedala, že dôvodom, pre ktorý vtedy z oslavy prvého svätého

prijímania odišli, bolo to, že jej otec vtedy videl pri prechádzaní okolo kuchyne, keď išiel zo záchoda,
ako obžalovaný poškodenú v kuchyni obchytkáva. Podľa svedkyne sa sexuálny život s obžalovaným
zhoršoval, bolo obdobie, že aj dva mesiace nemali sex, aj keď sa ho dožadovala a potom obžalovanému
zistili cukrovku, vyhováral sa na zdravotné problémy. Podľa svedkyne jej poškodená v januári 2021
hovorila, že obžalovaný sa takéhoto konania voči nej dopúšťal v byte, v ktorom bývali, vo C. T., dokonca

aj pred tým, ako s ním začali bývať, jej počas jazdy sanitkou dával ruku medzi stehná, tiež keď ju učil
šoférovať, cestou do C. T. a dokonca aj po absolvovaní operácie srdca v roku 2016, keď sa poškodená
o neho doma starala. Svedkyňa upresnila, že pokiaľ jej poškodená hovorila o správaní sa obžalovaného
vtedy, keď mala ísť po syna do K. N., že to bolo v deň, keď mal syn O. narodeniny, piekla mu tortu, s tým,
že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Uviedla tiež, že v lete 2016 jej poškodená povedala, že nevládze

to sexuálne obťažovanie obžalovaného, keď potom obžalovaný prišiel domov, svedkyňa zhodila smetiak
z ruky a keď to uvidel, hneď odišiel. Neskôr všetko popieral, smial sa im a nazýval ich kurvami. Svedkyňa
si chcela zobrať pôžičku, preto kontaktovala svojho terajšieho manžela U. N., pôžičku ale nemohla
získať, pretože už bola ručiteľom inej pôžičky, ale v októbri 2016 dostala životnú poistku po zomrelom
bratovi a druhý brat jej požičal 5.000,- Eur a následne našla podnájom, do ktorého sa v januári 2017

všetci presťahovali. Podľa svedkyne bol obžalovaný po operácii v lete 2016 schopný chôdze a chodil
aj mimo byt.

Otec poškodenej R. K. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená mu o správaní
obžalovaného povedala v januári 2021. Vtedy mu hovorila, že keď sa išla kúpať, obžalovaný zvesil dvere

na kúpeľni, že chodil za ňou aj vtedy, keď bola na záchode. Tvrdil, že do spoločnej domácnosti bývalej
manželky a obžalovaného chodieval, pretože syn O. nevedel ísť za ním kvôli chorobe a vždy, keď tam
bol, obžalovaný bol iba v slipoch. Uviedol, že raz sa k nemu poškodená presťahovala, a to vtedy, keď
mala 14-15 rokov, pretože už nevedela doma vydržať hádky medzi obžalovaným a jej matkou, ale po
týždnisavrátilaspäťkmatke.Svedokvypovedalajosprávanísaobžalovanéhokjehobývalejmanželke,

a to ohľadne financií. Vypovedal, že mal záujem sa od poškodenej dozvedieť aj viac, avšak táto o tom
nechcela hovoriť s tým, že sa hanbí. Svedok verbalizoval, že 10 rokov navštevuje psychológa z dôvodu
smrti svojho syna a užíva lieky.Svedok Q. P. (súčasný priateľ poškodenej) vo svojej výpovedi uviedol, že poškodená sa mu priznala,
ale spočiatku mu nepovedala všetko, ale iba to, že ju obžalovaný obchytkával a sexuálne ju obťažoval.
Následne po iniciovaní trestného konania mu síce povedala viac, ale dodnes nevie všetko a všetko ani

nechce vedieť. Podľa svedka mu o týchto udalostiach poškodená po prvýkrát povedala v lete 2016. Na
otázku,čipoškodenákonkretizovalasexuálneobťažovanie,ktoréhosamalobžalovanývočinejdopustiť,
svedok odpovedal, že ju obžalovaný obchytkával, otvoril jej dvere, keď sa kúpala, chcel ju znásilniť,
ale sa to nepodarilo, pričom mu hovorila, že k obchytkávaniu zo strany obžalovaného došlo viackrát,
chytal ju za prsia, pritlačil ju k oknu alebo k stene, ale poškodená mu nehovorila, kedy to bolo. Svedok

síce podľa vlastného vyjadrenia nevidel žiadne nevhodné správanie obžalovaného voči poškodenej,
ale cítil, že sa tam niečo deje, pretože poškodená nechcela byť doma a stále chcela ísť preč. Svedok
uviedol, že s poškodenou sa zoznámil na konci roka 2013, v roku 2014 sa nasťahoval do domácnosti
obžalovaného, asi v roku 2015 sa s poškodenou odsťahovali na istý čas do podnájmu, ale poškodená
sa stále bála o svoju matku, po nejakom čase sa preto presťahovali naspäť a bývali u nich do januára
2017. Podľa svedka bol účastný konfrontácie poškodenej a jej matky s obžalovaným v lete 2016 ohľadne

týchto skutočností, bola z toho hádka, obžalovaný na nich išiel päsťou, ale nakoniec z toho nebolo nič
a povedal im, že aj tak nemajú dôkazy a on to bude popierať. Vysvetľoval, že pokiaľ hovoril o pokuse
znásilnenia , išlo o prípad, keď obžalovaný chytil poškodenú za prsia a pritlačil ju k stene s tým, že
poškodená mu povedala, že obžalovaný sa s ňou chcel silou mocou vyspať a hovoril jej, že ak sa s ním
vyspí, bude všetko v poriadku a budú šťastná rodina. Pokiaľ sa mal svedok vyjadriť k zdravotnému

stavu obžalovaného v čase, keď sa mu poškodená so všetkým zdôverila, tvrdil, že podľa neho chodil do
roboty, následne uvádzal, že má vedomosť o tom, že obžalovaný absolvoval operáciu srdca, pričom sa
mu zdá, že to bolo predtým, ako sa mu poškodená zdôverila, pričom stav obžalovaného bol zlý a tento
neopúšťal byt.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých a psychológie sexuality RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., ktorý zotrval na záveroch ním
podaného písomného znaleckého posudku zo psychologického vyšetrenia obžalovaného, v tom čase
majúceho v konaní procesné postavenie svedka.
V písomnom znaleckom posudku znalec skonštatoval, že v prípade obžalovaného ide prevažne

o introvertného jedinca s preferenciou racionálnych mechanizmov v procesoch rozhodovania, pričom
ich kvalita situačne klesá pod vplyvom vyhýbavosti a intenzívneho emočného zaplavenia, sociálna
zrelosť je znížená a takáto je aj sociosexuálna adaptácia, ktorá môže viesť k voľbe nekompatibilných
partneriek. Hodnotový systém žalovaného je väčšinový, prosociálne orientovaný, jeho sebahodnotenie
je menej realistické, znížené v pozitivite s častými negatívnymi introspektívnymi vpádmi. Takto je

sociálne odkázaný na stabilné prostredie, ktoré ho dokáže oceniť. Pokiaľ sa prehlbuje sociálna
izolácia a teda znižuje kvalita a stabilita podporného prostredia, dochádza k negatívnemu prežívaniu.
Znalec u obžalovaného nezistil tendenciu skresľovať, zahmlievať a zatajovať ním vnímané a následne
reprodukované skutočnosti a udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou, neprejavujú sa u neho sklony
ku konfabulácií a netrpí poruchami pamäte. Znalec obžalovaného nezistil patologické funkcie intelektu

a ich prejavy, jeho osobu označil za menej sociálne zrelú so sklonmi k sociálnej závislosti a teda aj
zvýšene manipulovateľnú, ovplyvniteľnú. Podľa znalca psychosexuálny vývin obžalovaného nevykazuje
zásadné narušenia vo svojich fázach, tento nevykazuje z hľadiska psychológie sexuality príznaky nijakej
sexuálnej úchylky voči maloletým osobám, rovnako nevykazuje znaky svedčiace pre deviáciu in objecto
- pedofília, hebefília, jeho osobnosť nie je pre disponovaná k sexuálne úchylnému (deviantnému)

správaniu. Pokiaľ bol obžalovaný vyšetrený falopletyzmografiou, ide o záznam reprezentujúci vzhľadom
k veku priemernú tumescenčnú aktivitu jedinca s aktívnym záujmom o uspokojovanie svojich sexuálnych
potrieb heterosexuálnou orientáciou na osoby dospelého veku, nebola zistená afinita k podnetom s
obsahmi detských objektov, prípadne dospievajúcich objektov a znalec ani nepredpokladá vzhľadom
k absencii signifikantných odoziev na pedofilné orientované podnety, že pedofilné formy sexuálnej

interakcie by mohli významným spôsobom patriť do spektra podnetových foriem smerujúcich k vzrušeniu
a následnému uspokojovaniu pohlavného pudu. Znalec v záveroch skonštatoval, že keďže neboli
zistené znaky pre deviáciu, do úvahy prichádzajú len nedeviantné motivačné činitele vyvolávajúce
neadaptívne sexuálne správanie smerujúce k uspokojeniu pohlavného pudu ako motívu. V tomto
smere znalec odkázal na tú časť znaleckého posudku, kde uvádza, že v prípade nedeviantných

zneužívateľov maloletých osôb zneužívanie nie je motivované deviáciou, ale je rezultátom situačných
zlyhaní na báze mechanizmov osobnosti pri strate kontroly v nápore záťaže zo zdrojov neuspokojeného
pohlavného pudu. Zvýšené riziko takéhoto sexuálneho správania je dané akcentáciou rysov emočnej
nestability, impulzivity, zvýšenej agresivity pri absencii, resp. závažnej destabilizácii kvality regulačnýchmechanizmov, ako aj rysov osobnosti hlavne v okruhu disociálnej poruchy osobnosti. Nejde teda o
páchateľov, ktorí by jednoznačne preferovali maloleté objekty, ale ide napr. o tzv. náhradné sexuálne
správanie s cieľom dosiahnuť zníženie napätia pri absencii primeraného uvoľňovania sexuálneho

napätia.Utýchtopáchateľovsapredpokladáodklonodväčšinovéhohodnotovéhosystému,narušovanie
etických a morálnych noriem, musí byť zaznamená tendencia k riešeniu záťažových situácií v rozpore
so sociálnymi nárokmi väčšinovej spoločnosti. Znalec súhrnne skonštatoval, že u obžalovaného
neboli zistené žiadne faktory, ktoré by zvyšovali pravdepodobnosť uspokojovania pohlavného pudu
neadaptívnym, sociálne neakceptovateľným spôsobom, u obžalovaného nezistil skutočnosti, ktoré by

zvyšovali jeho rizikovosť vo vzťahu k uspokojovaniu pohlavného pudu interakciou s maloletými objektmi
tak na úrovni deviantnej, ako aj nedeviantnej.
Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že v prípade vzťahu s nekompatibilnom partnerkou existujú
rôzne možnosti uspokojovania sexuálnych potrieb, keď jedinec môže masturbovať, alebo rezignuje na
uspokojovanie svojich sexuálnych potrieb, pričom odkázal na časť znaleckého posudku na strane 16.
Odozvy pri samotnom PPG vyšetrení hodnotil z hľadiska veku ako primerané s tým, že pokiaľ by išlo

o jedinca vo veku 30 rokov s jemu primeranými odozvami, považoval by to za rizikový faktor. Znalec
tiež uviedol, že existujú charakteristiky osobnosti, ktoré nie sú relatívne trvalé a k týmto sa radí aj
sila pohlavného pudu, ktorá kolíše v čase a nevieme objektivizovať mieru takejto intenzity minulosti.
Znalec označil za svoju domnienku, že sexuálna aktivita obžalovaného bola vždy skôr nižšia, pričom sa
odvolal na charakteristiky jeho osobnosti, keď jeho kapacita pre zvládanie stresu je nižšia v sociálnych

situáciách, v bežnom rozsahu sa necíti dobre, vykazuje negatívnu sebaobraz a styku s emóciami sa
cíti menej prijateľne, čo všetko ako komplex prispieva k znižovaniu sexuálnej túžby. Znalec označil
za pravdepodobné, že intenzita záujmu obžalovaného bola v mladšom veku vyššia ako je tomu v
súčasnosti. Súčasne uviedol, že skutočnosť, že u obžalovaného neboli psychologickým vyšetrením
zistené rizikové faktory pre také konanie, aké opisuje poškodená, neznamená, že sa takého konania

nemohol dopustiť a v takom prípade je možné takéto konanie zo psychologického hľadiska vysvetliť ako
málo pravdepodobné narušenie kontroly správania. Podľa znalca je opakujúce sa neadaptívne sexuálne
správanie po dlhú dobu dôsledkom významných osobnostných charakteristík, ktoré by podporovali
úvahu o možnosti takéhoto konania, takáto tendencia u obžalovaného znalcom zistená nebola. Znalec
sa priklonil k úvahe, že stabilita hodnotového systému obžalovaného a neexistencia podkladov pre

úvahu o jeho disociálnosti je postačujúca k tomu, aby považoval 8 rokov trvajúce asociálne správanie
so sexuálnym motívom za menej pravdepodobné. Znalec u obžalovaného nezistil potenciál konať
agresívne, agresívne správanie u neho nie je prevažujúcim spôsobom, akým presadzuje uspokojovanie
svojich potrieb. Podľa znalca v prípade konfliktného vzťahu s nekompatibilnou partnerkou je jednou z
možností riešenia zameranie sa na iný objekt, pričom znalec na otázku, či ním uvádzané nedeviantné

faktory pre také sexuálne správanie musia byť na zjavné a pozorovateľné aj okolím, odpovedal, že
disociálne správanie určite áno, toto je rozpoznateľné pre každého, ale iné nedeviantné faktory takto
rozpoznateľné byť nemusia. Znalec vypovedal, že z explorácie psychosociálneho vývoja obžalovaného
nevyplynulo, že by tento spontánne deklaroval nespokojnosť s pohlavným životom, pričom zdôraznil, že
priame otázky na subjektívne vnímanie stavu uspokojenia pohlavného pudu vedú často k nevedomému

skresleniu a preto znalec uprednostňuje spontánne obsahy, ktoré lepšie odrážajú vnímané frustrácie.
Podľa zistenia znalca v prípade obžalovaného nenastalo nijaké pnutie, ktoré by malo viesť k potrebe
uvoľňovania pohlavného pudu iným spôsobom. Znalec uviedol, že nie je v rozpore s jeho závermi
tvrdenie obžalovaného, že s bývalou manželkou období rokov 2008 až 2012 mával intímny styk
sporadicky, a to trikrát do týždňa, pretože na takéto priame otázky vyšetrovaní obyčajne nedávajú

relevantnú odpoveď, nakoľko často odpovedajú tendenčne, majúc za cieľ dosiahnuť pre nich prospešný
záver.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých B. Q. P. zotrvala na záveroch
ňou podaného znaleckého posudku z psychologického vyšetrenia poškodenej L. K..

V písomnom znaleckom posudku znalkyňa dospela k záveru, že intelektová výkonnosť poškodenej je
v pásme inferiority, ktorá je výrazne disharmonicky profilovaná, jej psychomotorická aktivita a tempo sú
významne spomalené, najmä v nových či náročnejších životných situáciách. Poškodená ovláda a plne
rešpektuje mravné hodnoty a normy, k úcte a rešpektu ostatných bola vedená od detstva, reaguje na
ne precitlivelo tak ako na veľa oblastí zo života, rozumové schopnosti poškodenej sa pohybujú v pásme

populačnej normy, výrazne insuficietná je jej vzdelanostná zložka ako aj logicky náročnejšie myšlienkové
operácie. Podľa znalkyne má poškodená všetky predpoklady správne vnímať javy a udalosti z okolitého
sveta a aj keď pomalšie, ich aj správne spracuje, utriedi a následne reprodukuje. Podľa záverov
posudku je poškodená schopná vierohodne vypovedať, pričom jej schopnosť zapamätať a vybaviťsi prežité udalosti je primeraná veku a je u nej predpoklad vernej reprodukcie najmä verbálnych
interakcii, u poškodenej neboli zistené znaky procesuálneho ochorenia alebo organického poškodenia
CNS, táto je schopná v uvádzanej miere vnímať, zapamätať a reprodukovať prežité udalosti. Znalkyňa

u poškodenej nezistila konfabulačnú produkciu, špecifickú vierohodnosť poškodenej mala za zachovalú
čo do predmetu vyšetrovania, počas vyšetrenia u poškodene nezaznamenala potrebu akejkoľvek
osobnej pomsty poškodenej, či potrestania, za spochybniteľnú znalkyňa označila iba mieru verbalizácie,
a to: „veľmi, stále...........vždy.“, a to z dôvodu nadmernej citlivosti poškodenej a mierou senzitivity.
Správanie, konanie a usudzovanie poškodenej je limitované jej danosťami, vlastnými zážitkami, jej

oddanosťou a pozornosťou matke, o ktorej pozornosť sa vždy snažila a rovnako podstatný je pre
ňu názor či postoj autorít, ktorý si dokáže pohotovo prispôsobiť- prijať, či neprijať. Poškodená dokáže
vyhovieť požiadavkám, ak je to pre ňu dôležité, či podstatné, ale nemodifikuje svoje postoje, zvládne
ich kritiku, ak sa cíti v bezpečí a vzhľadom na to, že bezpečie toho času má, je podľa znalkyne veľmi
nepravdepodobné, že by sa poškodená nechala vzhľadom na svoje životné skúsenosti zmanipulovať
inou osobu. Znalkyňa vyšetrením dospela k záveru, že poškodená mala zrejme od obžalovaného

nadmerné očakávania, pretože sa jej nedostalo očakávanej podpory a porozumenia ani zvýšenej
pozornosti od matky, nakoľko ešte stále bol v popredí ich pozornosti brat. Druh pozornosti obžalovaného
poškodenú zneistil a zraňoval. Poškodená neprejavila záujem vedome ublížiť obžalovanému a znalkyňa
považovala za potrebné zdôrazniť, že v uvedenom období boli kvalita života poškodenej a jej nároky na
zvládanie udalostí na hranici rezervy jej síl, čo poznačilo ešte do väčšej miery najmä jej sebavedomie

a sebahodnotenie.
Znalkyňa vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní podrobnejšie rozviedla vývoj poškodenej
a jej rodinnú genézu, ktoré hodnotila v rámci znaleckého vyšetrenia poškodenej a uviedla, že vzťah
poškodenej k obžalovanému bol dobrý do momentu, keď sa jej ako 14-ročnej dotkol pŕs, toto jej vadilo
a keď to obžalovanému povedala, tento sa iba smial. Podľa znalkyne poškodená opísala ešte ďalšie

dve udalosti- moment, keď ju obžalovaný pritlačil k oknu, keď pozerala na venčenie psa a správanie
obžalovaného k nej pri úmrtí jej brata O., pričom tieto tri udalosti opísala rovnako ako pri výsluchu na
polícii, používala rovnakú dikciu aj slovosled. Znalkyňa dospela k záveru, že poškodená tieto udalosti
vnímala a prežívala tak, ako ich opisovala. Vysvetlila, že intelektová výkonnosť poškodenej v pásme
inferiority znamená pásmo medzi retardáciou a subnormou, pamäťové schopnosti poškodenej súd však

priemerné, čo znamená, že pokiaľ by sa jej dostalo viac pozornosti a záujmu pri učení, jej intelektová
výkonnosť by bola vyššia. Poškodená podľa znalkyne veci súdi cez seba a všetky udalosti týkajúce sa
jej blízkych sa týkajú aj jej, udalosti opisuje chudobne pre nedostatočnú slovnú zásobu, na druhej strane
je veľmi učenlivá a dokáže následne opakovať a používať termíny, ktoré už počula v nejakej súvislosti.
Pre poškodenú ako aj pre jej sestru P. je charakteristické, že preberajú vo svojich vyjadreniach to, čo

počuli od matky, ide o rétoriku ich matky, pretože v ich očiach je matka tá, ktorú treba rešpektovať,
uznávať a akceptovať. Z tohto vzťahu poškodenej k matke vyplýva to, že tejto neopisovala a nepovedala
o správaní sa obžalovaného k nej a to preto, že matka bola s obžalovaným spokojná a poškodená k
veciam pristupovala tak, aby to matku chránilo. Poškodená nemala z obžalovaného strach alebo obavy
z toho, že sa bude takto zase správať, mala možnosť odísť a vyhýbať sa situáciám, v ktorých by bola s

obžalovaným sama, ale nerobila tak, zostávala s ním, pozerala s ním televízor, dokonca si vybrala voľno
v práci, keď bol doma po operácii. Poškodená neuviedla, prečo sa nevyhýbala týmto situáciám a pokiaľ
ide o to, že s ním zostala doma po operácii, ustúpila matke, ktorá považovala za potrebné, aby sa o
neho starala. Podľa znalkyne poškodená prežité udalosti opisovala tak, ako ich vnímala a prežívala, čo
ale neznamená, že nemohla tieto udalosti alebo niektoré momenty z nich pri opise rozvinúť, prizdobiť,

skvetnatieť. Dôležitým momentom bol rozchod maky poškodenej s obžalovaným, ku ktorému malo dôjsť
preto, že jej matka obžalovaného podozrievala z nevery, čo poškodenú utvrdilo v tom, že obžalovaný je
chlípnik, zvodca a že je taký, ako sa k nej správal. Poškodená musela všetky tieto udalosti spracovať
hlave sama, pretože sa nikomu nezdôverila, pričom sa jej ťažkosti začali somatizovať a pribudli ďalšie
ochorenia, pričom poškodenú nikdy nikto neliečil ani na pomočovanie, ani na profúzne potenie a až

aktuálny partner matky s poškodenou absolvuje lekárske vyšetrenia. Podľa znalkyne by poškodená z
etických dôvodov nevedela klamať, pretože má dobrú výchovu a dobré ľudské hodnoty. Opakované
výsluchy poškodenej znalkyňa neodporúčala, pretože mala obavu, že zvyšujúcim sa vekom poškodenej
matka nad ňu stráca vplyv, ale táto vplyv nechce stratiť a mohla by poškodenej vnuknúť „nejaké veci
navyše“, poškodená by jej chcela vyhovieť, pokiaľ sa to neprieči je etike a morálnym hodnotám, nakoľko

tieto udalosti sa v ich rodine neustále preberajú. Na otázku, či pri vyšetrení znalkyňa zistila, že by si
poškodená zvnútornila nejaké matkine vyjadrenia alebo tvrdenia, znalkyňa odpovedala, že formálne
áno, čo sa prejavuje použitými výrazmi pri opise udalostí, keď pri znaleckom vyšetrení nepoužíva pojem
obťažovanie tak, ako sa vyskytol v jej výpovedi na polícii, pri ktorom bola prítomná. Poškodená sanechala neprimerane matkou vtiahnuť do udalostí, týkajúcich sa jej sestry, nie avšak ohľadne zážitkov,
ktoré poškodená vnímala a prežila, znalkyňa nezistila výmysly ani ovplyvnenia matkou. Podľa znalkyne
správanie obžalovaného nevyvolalo psychosomatické prejavy poškodenej, pretože táto nimi trpela už

predtým, resp. mnohými z nich, ale k nim prispelo v zmysle neurotického prežívania poškodenej,
tlaku, že nevyhovie požiadavkám okolia. Poškodená sa stala uzavretejšou, trpela výčitkami, že pred
matkou niečo tají, pritom jej to nemôže povedať, pretože by ju tým zranila a poškodená matkin záujem
nadraďovala nad svoj vlastný, osobitne v tom čase, keď medzi jej matkou a obžalovaným dochádzalo
k hádkam. Takéto konanie mohlo mať vplyv na duševné zdravie poškodenej v zmysle prežívania ešte

väčšieho tlaku, pretože poškodená bola v konflikte medzi tým, že je súčasťou niečoho, čo je nemiestne,
neprípustné, robí sa to za chrbtom matky a medzi tým, že to matke nemôže povedať, pretože by ju to
zranilo. Znalkyňa vysvetlila, že u poškodenej na rozdiel od jej matky nezistila potrebu akejkoľvek osobnej
pomsty či potrestania, pretože matka poškodenej demonštruje potrebu zrátať každému všetko, táto má
snahu presunúť podstatnú vinu za životné nezdary na niekoho iného a neustále potrebuje utvrdzovanie
svojej osobnej ceny od svojho okolia. Znalkyňa zistila, že poškodená prevzala rétoriku svojej matky,

ale nestotožňuje sa s ňou v mnohých oblastiach, naznačila, čo jej na matke vadí a to, že nechce žiť
rovnako, ale poškodená sa dala vtiahnuť do tejto mašinérie ohľadne Zoé, keď sa od matky dozvedela,
že ju obžalovaný pri sprchovaní umýval aj dole a to bol impulz, kedy sa do toho zapojila s tým, že
poškodená nechcela, aby sa obžalovaný správal k jej sestre tak, ako sa správal k nej. P. pritom nič takéto
ani nenaznačila, ani to takýmto spôsobom nevnímala a išlo u nej o strach, že po návrate domov k matke

nevyhovie hygienickým štandardom, ktoré matka doma vyžadovala. Poškodená matke neprotirečí, ale
ak by matka od nej chcela niečo, čo by bolo proti jej etike alebo normám, tak to neurobí, aj v tomto
prípade poškodená hovorí iba to, že jej obžalovaný robil zle a chce chrániť P. pred podobným konaním.
Nemožno vylúčiť, že poškodená mohla tieto situácie hodnotiť veľmi citlivo až prehnane, pretože je u nej
prítomná prílišná angažovanosť a preexponovanosť, keď považuje za potrebné chrániť P.. Poškodená

vo všeobecnosti ťažko znáša realitu a zlé spomienky si pamätá veľmi dlho a nesie si ich stále so sebou.
Správanie obžalovaného nepochybne malo na poškodenú negatívny vplyv, aj keď poškodená oceňuje,
čo všetko pre ňu urobil. Znalkyňa vysvetlila, že pokiaľ poškodená spontánne pri znaleckom vyšetrení
uvádzala iba tri spomínané udalosti s obžalovaným ako negatívne zážitky a iné neuvádzala, súvisí to s
tým, že to zlé vytesňuje a snaží sa na to zabudnúť. Poškodená nechce obžalovanému uškodiť, spôsobiť

niečo zlé, ublížiť, pričom keď bola vypočúvaná v prítomnosti tlmočníka, nechcela použiť podľa nej
nepekný pojem vo vzťahu k označeniu pohlavného údu, tento pojem opisovala tak, že obžalovaný chcel,
abyhochytila"vietezačo,tamdole,čímciká“,nepoužilapojem„chvost“,ktorývtejtosúvislostipoužívala
jej matka na označenie pohlavného údu. Pokiaľ poškodená zakaždým neuviedla resp. nezopakovalo to
čo, sa stalo, neznamená, že sa to nestalo, pri znaleckom vyšetrení bola veľmi rada, že znalkyňa vie,

o čo ide v tejto veci. Poškodená je úplným opakom svojej matky v potrebe očierňovať obžalovaného
a aj v prejavoch. Znalkyňa vylúčila na základe výsledkov vyšetrenia poškodenej, že táto pri výsluchu
vypovedala to, čo je naučená, nebola nikým ovplyvnená, zmanipulovaná ani inštruovaná v tom zmysle,
že nebol ovplyvnený obsah jej výpovedí a tvrdení, ale bola ovplyvnená tým, že konečne to mohla
povedať a cítila sa tým oslobodená.

Zo spisu súd zistil, že poškodená podala trestné oznámenie do zápisnice na OKP OR PZ Nové Zámky
dňa 08.02.2021 v čase o 17.05. hod., a to potom čo v tento istý deň čase o 14.55. hod. podala trestné
oznámenie voči obžalovanému jej matka J. N. súvislosti s konaním obžalovaného voči maloletej P. B..

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11C/139/2017 z 25.09.2017, právoplatným dňa
29.09.2017, bolo manželstvo obžalovaného a J. N. (v tom čase B.) rozvedené a bola schválená dohoda
rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá P. B., nar. XX.XX.XXXX zverená na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matke, obžalovaný bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 80,- eur mesačne.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/23/2021 z 08.03.2021 v spojitosti uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoP/28/2021 z 30.07.2021, súd neodkladným opatrením dočasne
zakázal obžalovanému ako otcovi stýkať sa s maloletým dieťaťom P. B. s tým, že neodkladné opatrenie
bude trvať až do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod
touto spisovou značkou.

Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Nové Zámky sp. zn. ČVS:ORP-110/1-VYS-NZ-2021 z 23.12.2021,
právoplatným dňa 21.02.2022, bolo trestné stíhanie pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe žepáchateľ v L. F. X G. M. B. L. M. F. XX G. I. D. E. C. E. v období odo dňa 27.12.2020 do dňa 10.01.2021,
počasneprítomnostimatkydieťaťaopakovanepožadovalodvlastnejmaloletejdcéryP.G.XX.XX.XXXX,
bytom E., C. X aby si rozkročila nohy a následne jej pri umývaní ohmatával pohlavné orgány pričom

vedel, že jeho dcéra sa vie už umyť sama a nepotrebuje pri tom pomoc, pričom jej nespôsobil žiadne
zranenia,
zastavené podľa § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, pretože tento skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ
mal za preukázané, že zo strany obžalovaného síce prišlo k manipulácii s pohlavnými orgánmi maloletej,

avšak nebol zistený žiaden sexuálny motív tohto konania a že toto sa týkalo výhradne vykonávania
osobnej hygieny u maloletej.

Zo správy všeobecného lekára pre deti a dorast N. Q. L. z 31.05.2022 súd zistil, že poškodená L.
K. bola jej pacientkou, počas návštev v ambulancii bola takmer stále sprievode svojej matky, bola
utiahnutejšia a o možných problémoch, prípadnom zneužívaní hovorila v jej prítomnosti iba matka, lekár

si u poškodenej nevšimol žiadne známky zneužívania, poškodená o tom nehovorila, pri vyšetrení ale
stále spolupracovala.

Zo správy neuropsychiatria N. V. B. z 01.04.2021 súd zistil, že jeho pacientkou je aj matka poškodenej
J. N..

Zo správ neuropsychiatria V. B. súd zistil, že poškodená L. K. je pacientkou jeho ambulancie, po
prvýkrát bola vyšetrená dňa 21.05.2021 pre depresiu stredne ťažkého stupňa a panickú poruchu, pričom
následne jej bola diagnostikovaná interventilačná tetánia. Poškodená je naďalej sledovaná v tomto
zdravotníckom zariadení a postupuje medikamentóznu liečbu.

Zo správy spoločnosti PsyRM spol. s r..o. súd zistil, že poškodená je v psychoterapeutickej starostlivosti
ich zdravotníckeho zariadenia od 27.04.2021 v dôsledku úzkostných depresívnych stavov vyplývajúcich
z prebiehajúceho trestnoprávneho konania, riešenia prečinu jej sexuálneho zneužívania.

ZosprávyCentrapredetiarodinyTeneneto.z.z31.10.2021súdzistil,žetátobolavypracovanápreúčely
ÚPSVaR Nové Zámky vo veci starostlivosti o maloletú P. B., pričom stretnutia s rodinou sa uskutočnili
dňa 06.10.2021 a 15.10.2021. Dňa 15.10.2021 sa matka maloletej vyjadrila, že nechce pokračovať v
spolupráci, tvrdila, že celý prípad sa otočil proti nim, v prípade nedokázania viny voči otcovi maloletej P.
W. matke obvinenie zo strany otca za ohováranie a krivé obvinenie a po konzultácii s novým právnikom

naznačila, že sa v prípade mohlo postupovať iným spôsobom.

Z prepúšťacej správy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Bratislava má súd preukázané, že
obžalovaný bol v tomto zdravotníckom zariadení hospitalizovaný od 02.06.2016 do 23.06.2016 z dôvodu
absolvovania bypassu, prepustený bol okrem iného aj s odporúčaním postupnej fyzickej a psychickej

záťaže.

Rímskokatolícka cirkev farnosť Štúrovo potvrdením č. 83/2022 z 08.12.2022 potvrdila, že O. K., nar.
XX.XX.XXXX pristúpil k 1. svätému prijímaniu vo farnosti E. M. XX.XX.XXXX.

Zo správy všeobecného lekára obžalovaného N. X. X. z 27.01.2023 súd zistil, že obžalovaný
bol po absolvovaní bypassu dňa 01.07.2016 ošetrený na chirurgickej ambulancii, dňa 04.07.2016
bol na kardiologickej kontrole v K., dňa 22.08.2016 diabetologickej ambulancii, dňa 25.08.2016 v
ambulancii všeobecného lekára, dňa 26.08.2016 znovu u kardiológia v Komárne, pričom po operácii
pravidelne navštevoval ambulanciu, na kontroly sa dostavil sám, nevyžadoval sprievod inej osoby, v

samoobslužných schopnostiach nebol alternovaný, pri vykonávaní každodenných aktivít nevyžadoval
pomoc druhej osoby, subjektívne udával zníženú fyzickú výkonnosť, slabosť a bolesť v mieste operačnej
rany.

Zo správy kardiologickej ambulancii N. L. z 05.05.2023 súd zistil, že obžalovaný sa v pooperačnom

období zotavoval pomaly, spočiatku bola prítomná aj ľahká ranová infekcia, pretrvávala slabosť, nízka
výkonnosť, zadýchavanie, ktoré ťažkosti neustúpili ani po kúpeľnej liečbe, obžalovaný bol nútený zmeniť
zamestnanie a vykonávať už len administratívnu prácu. Mobilita obžalovaného je obmedzená stupňomsrdcového zlyhávania, súčasťou predloženej správy bola aj správa z kontroly v chirurgickej ambulancii
z 01.07. 2016, v rámci ktorej obžalovaný udával, že sa ešte cíti slabý.

Súd na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz oboznámil aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú
činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s.r.o. Nové Zámky z 16.02.2023 , podaný vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa P. B., vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 11P/23/2021. Zo záverov tohto
posudku vyplýva, že maloletá je ovplyvňovaná matkiným postojom k obžalovanému, keďže prezentuje
o ňom negatívny obraz, vychádzajúc z vlastných skúseností, najmä však zo skúseností jej staršej dcéry

L., ktorá sa cíti byť zo strany obžalovaného sexuálne zneužívaná. Maloletá doteraz podstatu matkinho
odmietavého postoja voči obžalovanému nemá objasnenú, má informáciu od matky, že vysvetlenie
dostane až v staršom veku, matke však dieťa dôveruje a jej názor považuje za smerodajný. Maloleté
dieťa odmieta obžalovaného ako svojho otca v zhode s postojom svojej matky a sestry, ktorým dôveruje,
získala informáciu, že otec nie je dobrý človek a potenciálne by mohol ublížiť aj jej, je pre ňu podstatné,
že jej matka obžalovanému nedôveruje, má potrebu chrániť matku a jej manžela pred obžalovaným,

ktorého považuje za narušiteľa ich rodinného života. Z tohto posudku vo vzťahu osobnosti obžalovaného
ako rodiča a jeho vplyvu na výchovu maloletého dieťaťa vyplýva okrem iného to, že agresívne napätie,
impulzy má pod kontrolou, napriek dobrému sebaovládaniu sa situačne, najmä v efektívne napätých
situáciách môžu vyskytnúť menej vhodné spôsoby správania.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na správy školských zariadení, ktoré poškodená navštevovala
v rozhodnom čase (z ktorých vyplýva absencia postrehu akýchkoľvek zmien v správaní poškodenej
alebo problémov v jej rodine) a ostatné listiny.

Na základe vyššie opísaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich

vzájomných súvislostiach, v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, ktoré
konajúcemu súdu umožňujú aj pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky, súd
dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaných
skutkov, aj keď čiastočne v detailoch za iných konkrétnych skutkových okolností a že tieto vykazujú
znaky trestných činov.

Obžalovaný spáchanie žalovaných skutkov popieral, trestné konanie, vedené v prejednávanej veci voči
nemu označoval za účelové, slúžiace na podporu pôvodne voči nemu vedeného trestného stíhania
pre údajné zneužívanie jeho maloletej dcéry P., ktoré iniciovala jeho bývalá manželka s cieľom
dosiahnuť zákaz jeho styku s maloletou dcérou a vytvoriť tak priestor pre možnosť žiadať vyššie

výživné z dôvodu ich finančných ťažkostí. Podľa obžalovaného poškodená bola na podanie trestného
oznámenia nahovorená svojou matkou, pretože vedeli, že trestné konanie ohľadne P. proti nemu
neobstojí a poukazoval na to, že poškodená je na svoju matku silno citovo naviazaná a vo všetkom
jej vyhovie. Bránil sa tým, že poškodená síce ňou opisované údajné sexuálne obťažovanie vsadila do
časového rámca konkrétnych udalostí, ktoré sa stali, ale on sa nikdy žiadneho takého správania voči

nej nedopustil. Poukazoval na to, že s poškodenou mal bezproblémový vzťah, pomáhal jej s učením,
zúčastňoval sa na jej výchove a starostlivosti, vychádzal aj s jej biologickým otcom a zdôrazňoval,
že poškodená sa dokonca o neho starala v domácom prostredí aj v čase, keď bol po absolvovaní
vážneho operačného zákroku v júni 2016 a keď bol pripútaný na lôžko a preto ani nebol schopný
takého konania, aké aj z tohto času opisovala poškodená. Obžalovaný svoj vzťah k poškodenej

označoval za bezproblémový aj po ukončení spolužitia s jej matkou, keďže s ním poškodená bola
aj potom v osobnom a telefonickom kontakte. Obžalovaný poukazoval na to, že trestné stíhanie vo
veci zneužívania maloletej P. bolo zastavené a napriek tomu, že toho času má upravený styk so
svojou dcérou, tento sa nerealizuje, pretože dcéra ho odmieta, v ktorom smere je ovplyvnená svojou
matkou, na dôkaz čoho predložil súdu aj znalecký psychologický posudok z prebiehajúceho konania

vo veci starostlivosti súdu o toto maloleté dieťa. Obhajoba tiež zdôrazňovala, že aj znalkyňa PhDr.
Zradulová v podanom znaleckom posudku zistila, že poškodená preberá rétoriku svojej matky, ktorá sa
snažila zabrániť styku maloletej P. s obžalovaným, poškodená sa nechala vtiahnuť do tejto mašinérie
ohľadne svojej maloletej sestry, podľa znalkyne poškodená niektoré veci prežíva preexponovane, matke
neprotirečí a preto bola obhajoba názoru, že poškodená si skutky vymyslela, aby vyhovela matke a jej

výpoveď označila za naučenú, pričom ani pred znalkyňou poškodená neviedla všetky udalosti tak, ako
predvyšetrovateľom,súcsivedomátoho,žezavýpoveďpredznalkyňoujejnehrozítrestnoprávnypostih
za krivú výpoveď. Obhajoba opakovane poukazovala na to, s akým časovým odstupom poškodená
podala trestné oznámenie, na to, že lekársku intervenciu z dôvodu psychických problémov nevyhľadalaskôr, ale až po podaní trestného oznámenia s tým, že jej bola v konečnom dôsledku diagnostikovaná
tetánia a tiež na závery znaleckého posudku znalca RNDr. Mgr. Kešického,PhD., ktorý u neho vylúčil
deviantné aj nedeviatné faktory pre konanie charakteru, aké mu je kladené za vinu.

Súd uvedenú obranu obžalovaného považoval za vyvrátenú ostatnými dôkazmi, vykonanými
v prípravnom konaní, pričom tieto nehodnotil izolovane, ale tak, ako je uvedené vyššie, aj v ich
vzájomných súvislostiach a to aj v kontexte s časovými súvislosťami iniciovania trestného konania.

Zo spáchania žalovaných skutkov obžalovaného v plnom rozsahu a podľa názoru súdu bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností usvedčila svojou výpoveďou poškodená L. K., ktorá na hlavnom pojednávaní
zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a aj pred súdom, až na určité detaily nie zásadného
významu, podrobne opísala sexuálne motivované správanie sa obžalovaného voči nej tak v období
do dovŕšenia 15. roka jej veku ako aj následne až doby dosiahnutia jej plnoletosti a dokonca aj také,
ktorépokračovaloajpo06.07.2012,ktorénebolosúčasťoupopisuskutkuobžaloby,t.j.mimožalovaného

obdobia. Poškodená takto vypovedala nielen „všeobecne“ o tom, ako ju obžalovaný proti jej vôli v celom
období od decembra 2008 až do 06.07.2012 v priebehu týždňa niekoľkokrát v čase, keď boli v byte alebo
v miestnosti bytu osamote, chytal za prsia a zadok, a to nielen letmými dotykmi, ale aj intenzívnejšie,
ale vypovedala aj o konkrétnom sexuálne motivovanom správaní obžalovaného voči nej v konkrétnych
súvislostiach, ktoré viazala na určité udalosti vo svojom živote. Podľa názoru súdu je prirodzené, a to

nielen vzhľadom na odstup času, ale predovšetkým s poukazom na vtedajší vek poškodenej a charakter
tohto konania obžalovaného, že poškodená nevedela uviesť presné dátumy alebo úplne presný čas,
kedy k tomuto konaniu obžalovaného voči nej došlo, čo i sama pre súd hodnoverne vysvetlila pri
konfrontácii s rozdielnosťou časti jej výpovede na hlavnom pojednávaní v porovnaní s jej výpoveďou
v prípravnom konaní. Poškodená pritom presvedčivo uviedla, že obžalovaný sa po prvý krát dotkol jej

prsníkov spôsobom, ktorý sa jej priečil, v decembri 2008, keď sedel vedľa nej s tým, že následne sa
jej obžalovaný opakovane dotýkal na prsiach a zadku a pokračoval v takom konaní v priebehu celého
žalovaného obdobia, naznačujúc jej súčasne aj verbálne sexuálny záujem o ňu, tiež ju bozkávajúc na
ústa proti jej vôli, vstupujúc jej do kúpeľne počas sprchovania, opakovane sa jej v období po 06.07.2009
dotýkajúc takým spôsobom, že keď stála pri kuchynskej linke, zozadu sa k nej pritlačil svojim telom tak,

aby cítila jeho stoporený pohlavný úd. Poškodená tiež aj v konaní pred súdom opísala aj niektoré ďalšie
konkrétne udalosti, keď uviedla, že potom, ako dostali psa a matka ho bola venčiť v decembri 2009,
obžalovaný pristúpil k nej zozadu v čase, keď stála pri okne, súc oblečený iba v spodnej bielizni, pritlačil
sa svojim pohlavným údom k nej a poškodenú o okno a tak, že poškodená cítila jeho erekciu a keď sa
poškodená vymanila z jeho zovretia a hrozila obžalovanému tým, že to oznámi svojej matke, obžalovaný

ju udrel a vyhrážal sa jej, že v takom prípade jej matke zničí život. Poškodená tiež konkretizovala aj
ďalšiu udalosť, keď sa pred ňou obžalovaný odhalil v izbe, a to v čase , keď v roku 2011 jej matka išla
za bratom do Kamenného Mosta a následne i udalosť, keď počas učenia obžalovaný prišiel za ňou do
kuchyne, kde sa učila, podišiel k nej, stiahol si boxerky, odhalil pred ňou svoj pohlavný úd, chytil ruku
poškodenej, ktorá ju zovrela v päsť, nasilu jej roztiahol prsty rúk a ruku poškodenej si potom priložil

k svojmu pohlavnému údu.

Súd rozdielne od obhajoby túto výpoveď poškodenej nevyhodnotil ako naučenú, keďže súd mal
možnosť správanie poškodenej pozorovať pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní a poškodená tak,
ako je aj jej výpoveď na hlavnom pojednávaní zaznamenaná v zápisnici o tomto úkone nevykazuje

znaky „naspamäť naučenej“ výpovede tak, ako prezentovala obhajoba. Naopak, poškodená vypovedala
spontánne, bolo zrejmé, že nevypovedá podľa žiadneho „scenára“, nakoľko nevypovedala o všetkých
jednotlivých udalostiach ani chronologicky v časovom slede za sebou tak, ako sa tieto stali a ani tak,
ako sú uvedené v obžalobe a dokonca uvádzala aj tie, ktoré v konečnom dôsledku nie sú súčasťou
obžaloby a predmetom tohto konania. Výpoveď poškodenej v konaní pred súdom súčasne nevykazuje

ani spôsobom vyjadrovania poškodenej, ale ani obsahom, zhodu v slovnom vyjadrení s výpoveďou jej
matky na hlavnom pojednávaní a už vôbec nie takúto „zhodu“ s výpoveďou svojho otca R. K. a priateľa
Q. P., ktorí dokonca vypovedali iba veľmi všeobecne o poškodenou im sprostredkovaných informáciách,
tieto reprodukujúc zjavne vlastnými slovami a teda tak, aby bolo možné vôbec uvažovať o tom, že
poškodená a títo traja svedkovia by vypovedali podľa vzájomnej dohody.

Súd poukazuje i na to, že poškodená spontánne vypovedala, že obžalovaný sa jej ňou uvádzaným
sexuálne motivovaným spôsobom dotýkal na prsiach a zadku a ako aj medzi nohami aj potom, ako
dovŕšila 18. rok svojho veku a ku ktorému správaniu malo dochádzať aj vo vozidle na ceste do C. T.alebo v rodinnom dome v tejto obci, kam chodila obžalovanému pomáhať, a teda aj mimo žalovaného
obdobia,pričomsúdnezistilupoškodenejsnahuajtietoudalosti„vtesnať“dožalovanéhoobdobia ateda
snahu obžalovanému priťažovať. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k tvrdeniu poškodenej,

že jej vložil svoju ruku do nohavičiek v lete roku 2016 v čase, keď sa nachádzal v domácom liečení
po absolvovaní bypassu a poškodená sa o neho starala, zo žiadneho z vykonaného dôkazu, a to ani
z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov, súd nemal preukázané, že by obžalovaný pohybov takéhoto
typu nebol fyzický schopný.

Uvedený záver súdu o vierohodnosti výpovede poškodenej pritom plne korešponduje so závermi
znaleckého posudku znalkyne PhDr. Zradulovej, ktorá u poškodenej nezistila žiadne fabulačné sklony,
dokonca ani sklony obžalovaného krivo obviňovať, poškodená je podľa nej schopná vierohodne
vypovedať a jej výpoveď nesie znaky všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti. Znalkyňa pritom
na hlavnom pojednávaní jasne a odborne presvedčivo vysvetlila, na základe akých konkrétnych
skutočností zistených znaleckým vyšetrením dospela k tomuto záveru, keď súčasne identifikovala aj

charakter vzťahu poškodenej k svojej matke, preberanie jej rétoriky ako aj prílišnú angažovanosť
a preexponovanosť poškodenej aj v situáciách, ktoré sa týkajú jej blízkych. Z uvedeného vyplýva, že
znalkyňa dospel k záveru po komplexnom vyhodnotení a zistení všetkých týchto významných faktorov,
a to aj v kontexte s osobnosťou poškodenej , vrátane jej intelektuálnej výkonnosti. Zo znaleckého
posudku tak, ako bol znalkyňou prezentovaný na hlavnom pojednávaní, vyplýva jednoznačne, že

poškodená síce preberá rétoriku svojej matky (t.j. spôsob reči –význam slova rétorika), čo je súčasne
plne v súlade s iným zistením znalkyne, že poškodená pri slabej slovnej zásobe a znalkyňou zistenej
intelektuálnej výkonnosti (v pásme medzi retardáciou a subnormou) vďaka primeraným pamäťovým
schopnostiam je schopná zapamätať si a používať termíny, ktoré už počula v nejakých súvislostiach,
na druhej strane uvedené neznamená, a znalkyňa to súčasne jednoznačne vylúčila, že by poškodená

poskytovala „naučené“ obsahy a naopak dospela k záveru, že poškodená vypovedá o tom, čo vnímala
a prežila. Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, keďže znalkyňa
tiež v znaleckom posudku poukázala aj na preexponovanosť poškodenej a teda, že jej výpoveď nesie
znaky špecifickej vierohodnosti až na poškodenou uvádzanú frekvenciu a intenzitu používaním termínov
“veľmi, vždy, stále...“. Znalkyňa súčasne zo psychologického hľadiska vysvetlila, z akého dôvodu sa

poškodená nezdôverila o správaní obžalovaného skôr nikomu zo svojich blízkych príbuzných, tobôž
nie svojej matke, ktorú považovala za potrebné chrániť, tiež význam a dôvod toho, že poškodená
pri znaleckom vyšetrení neuviedla všetky udalosti, týkajúce sa sexuálne motivovaného správania
obžalovaného voči nej ako aj potvrdila motiváciu poškodenej o týchto udalostiach prehovoriť až v čase,
keď došlo k podozreniu z obdobného správania sa obžalovaného voči jej sestre P.. Pri konštatovaní

vplyvu matky na poškodenú súčasne ale znalkyňa vylúčila takú mieru podriadenosti poškodenej vôli
svojej matky, aby konala niečo, čo by sa priečilo etike alebo jej morálnym hodnotám, ktoré má správne
vybudovanéasúčasnezastavu,žeupoškodenejnebolizistenéžiadneznámkysnahysaobžalovanému
pomstiť, tohto trestať a keď poškodená oceňuje to, čo pre ňu v živote urobil.

Pokiaľ obžalovaný v záverečnej reči výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní označil za „herecký
výkon“, súd v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania dôvody pre takúto
„charakteristiku“ výstupu poškodenej na hlavnom pojednávaní sám nezistil a súčasne je toho názoru, že
takáto charakteristika správania a vystupovania poškodenej je v hrubom rozpore s črtami je osobnosti,
zistenými znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Zradulovej ako aj s jej zdravotným stavom tak, ako

vyplýva z lekárskej správy MUDr. Pócsika.

Vierohodnosť výpovede poškodenej podľa názoru súdu nie je vzhľadom na vyššie uvedené spôsobilá
spochybniť ani skutočnosť, že poškodená nepodala trestné oznámenie skôr, a to ani v roku 2016,
keď po prvý krát naznačila svojej matke, akého správania sa obžalovaný voči nej dopúšťal, pričom

nielen z výpovede poškodenej, ale aj z výpovede jej matky vyplynulo, že poškodená odmietla tento
spôsob riešenia s tým, že nebola schopná a nechcela absolvovať sled procesov s tým nevyhnute
spojený. Pokiaľ na správaní sa poškodenej neboli pozorované žiadne špecifické pozoruhodnosti,
ako ani iné následky konania obžalovaného tak jej lekárom, ako aj školskými zariadeniami, ktoré
poškodená navštevovala, uvedené podľa názoru súdu súvisí s charakterom trestnej činnosti, kladenej

obžalovanému za vinu a ktorá je v prevažnej väčšine prípadov latentná, skrytá a preto iba ťažko
pozorovateľná okolím, osobitne v prípade obetí, ktorých osobnosti vykazujú znaky plachosti, utiahnutosti
alebo trpia i určitými somatickými ťažkosti tak, ako tomu bolo i v prípade poškodenej. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplynulo, že poškodená bola utiahnutou, uzavretou, trpela nočným pomočovaním,potením rúk, žila v rodinnom prostredí s vážne chorým súrodencom, na ktorého prevažne bola
koncentrovaná pozornosť práve z dôvodu jeho zdravotného stavu, vyžadujúceho si zvýšenú osobnú
starostlivosť a ktorý tejto chorobe aj podľahol.

Pokiaľ ide o výpoveď matky poškodenej – svedkyne J. N., súd aj túto po vyhodnotení aj vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi, a to aj v kontexte so znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Zradulovej,
znaleckým posudkom, podaným vo veci riešenia starostlivosti o maloletú P. B., správou neziskovej
organizácie Tenenet ako aj v súvislosti so závermi trestného stíhania vo veci podozrenia zo sexuálneho

zneužívania maloletej P. B., mal za vierohodnú. Svedkyňa ku konkrétnostiam skutkov, kladených za
vinu obžalovanému, uvádzala poškodenou jej sprostredkované informácie (keďže pri týchto neboli
prítomné žiadne osoby) a tiež o tom správaní obžalovaného, ktoré sama vnímala, pričom jej výpoveď
a výpoveď poškodenej nevykazujú zhodu v zmysle uvádzania zhodne slovne formulovaných vyjadrení
tak, aby vôbec bolo možné uvažovať o tom, že svedkyňa poškodenú inštruovala, ako a čo konkrétne má
vypovedať tak, ako naznačovala obhajoba. Naopak, až na základe výpovede tejto svedkyne bolo možné

časovo bližšie ustáliť dve udalosti- útoky obžalovaného ako súčasť hromadných skutkov s prvkami
trvácnosti pod bodmi 1 a 2 obžaloby, a síce, že obžalovaný poškodenú obchytkával v kuchyni bytu aj
dňa 07.06.2009 pri oslavách prvého svätého prijímania mal. O. a že sa obžalovaný pred poškodenou
odhalil počas neprítomnosti jej matky, ktorá v deň osláv narodenín syna O. cestovala do K. N., a to dňa
03.08.2011. Napriek zisteniam, týkajúcim sa čŕt osobnosti svedkyne - matky poškodenej, vyplývajúcim

z posudkov znalcov tak v trestnom ako aj v civilnom konaní a jej postoja k riešeniu sporu ohľadne styku
obžalovaného s maloletou P., vyplývajúceho z predloženej správy neziskovej organizácie Tenenet, súd
nemal žiadne dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovede tejto svedkyne, osobitne v kontexte so
závermi trestného konania, vedeného pre údajné sexuálne zneužívanie maloletej P.. Z právoplatného
uznesenia vyšetrovateľa o jeho zastavení totiž vyplýva, že toto trestné stíhanie nebolo zastavené preto,

že by sa skutok nestal alebo preto, že by uvedená svedkyňa obžalovaného „krivo „obvinila“, ale preto
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dotyky obžalovaného intímnych miest maloletej P. pri jej
umývaní neboli sexuálne motivované a preto nejde o trestný čin.

Výpoveď ďalších blízkych osôb poškodenej - otca a priateľa ako svedkov mali pre súd výpovednú

hodnotu iba v tom zmysle, že poškodená aj im potvrdila, že obžalovaný ju mal sexuálne obťažovať,
sami očitými svedkami takého správania obžalovaného voči poškodenej neboli, v podstate ani nevedeli
detailne zreprodukovať to, čo im uviedla poškodená, alebo niektoré detaily uvádzali inak, ako ich
opakovane v trestnom konaní uvádzala poškodená. Svedok Q. P. sa pred súdom dokonca vyjadril tak,
že ani nechce detaily bližšie vedieť a svedok R. K. sa odvolával na psychické problémy. Uvedené

súčasne podľa názoru súdu vylučuje hodnotenie ich výpovedí obhajobou, že aj títo svedkovia vypovedali
„naučene“ podľa dohody s poškodenou, a naopak, z ich postoja v konaní pred súdom bolo zrejmé, že
sa v tejto veci nechcú bližšie angažovať.

Súd k záveru o spáchaní žalovaných skutkov obžalovaným dospel aj po vyhodnotení znaleckého

posudku znalca RNDr. Mgr. Kešického, PhD. a tohto v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Znalec obžalovaného síce nezistil žiadnu sexuálnu poruchu v zmysle pedofílie alebo hebefílie ako
ani žiadne iné, t.j. tzv. nedeviantné faktory pre také konanie, na druhej strane uviedol, že uvedené
neznamená, že sa takého konania nemohol dopustiť a v takom prípade je možné takéto konanie zo
psychologického hľadiska vysvetliť ako málo pravdepodobné narušenie kontroly správania s tým však,

žeopakujúcesaneadaptívnesexuálnesprávaniepodlhúdobujedôsledkomvýznamnýchosobnostných
charakteristík, ktoré by podporovali úvahu o možnosti takéhoto konania, akú tendencia u obžalovaného
nezistil. Znalec zo svojho odborného hľadiska nepovažoval za vhodné obžalovanému klásť otázky
týkajúce sa frekvencie a kvality jeho sexuálneho života a k záveru o jeho spokojnosti v tejto sfére
dospel na základe toho, že obžalovaný spontánne túto nevyhodnotil sám ako neuspokojivú a znalec

vyjadril iba domnienku, že sexuálna aktivita obžalovaného bola vždy skôr nižšia. Prípadnú nedostatočnú
uspokojenosť pohlavného pudu pritom aj znalec označil ako možný nedeviantný faktor. Súd, ktorý pri
vykonávanívýsluchuosôbnahlavnompojednávaní,postupujeinýmimetódamiakoznalcipsychológovia
pri znaleckom vyšetrení, obžalovanému položil aj otázku týkajúcu sa frekvencie jeho pohlavného styku
s jeho vtedajšou manželkou, pričom v rámci odpovede tento v ním uvedenej frekvencii označil za

sporadický. Obžalovaným uvedená frekvencia pohlavných stykov je pritom v rozpore s výpoveďou jeho
bývalej manželky na hlavnom pojednávaní, ktorá spontánne sama uviedla, že obžalovaný odmietal
sexuálny styk s ňou a kvôli tomu sa i hádali a tiež dodala, že sa s obžalovaným intímne stýkali až vtedy,
keďužurobilacirkus.SpoukazomnauvedenétvrdeniaobžalovanéhoasvedkyneJ.N.spolusoznalcomzistenou charakteristikou osobnosti obžalovaného (so zníženou sociálnou zrelosťou a sociosexuálnou
adaptáciou, s menej realistickým sebahodnotením, zníženým v pozitivite s častými negatívnymi
introspektívnymi vpádmi a s negatívnym prežívaním v prípade prehlbovania sociálnej izolácie) súd

dospel k záveru, že závery tohto znaleckého posudku nevylučujú také správanie obžalovaného voči
poškodenej, ako mu bolo kladené za vinu obžalobou, osobitne ak toto spočívalo v konaní takého
charakteru, aký opisovala poškodená a ako súd pojal do odsudzujúceho rozsudku.

S poukazom na hore uvedené závery súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodmi 1 a 2 a s tým, že skutky obžaloby
upravil v súlade so zásadou viazanosti súdu skutkom obžaloby na základe výsledkov dokazovania na
hlavnom pojednávaní, ktoré mu umožnili bližšie identifikovať niektoré dielčie ataky obžalovaného voči
poškodenej ako súčastí žalovaných skutkov. Súd súčasne upravil aj frekvenciu týchto dielčích atakov,
keď z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že k týmto dochádzalo na dennej báze, ale najviac
niekoľkokrát do týždňa. Uvedený záver súčasne plne korešponduje práve s touto časťou znaleckého

posudku znalkyne PhDr. Zradulovej, v ktorej uviedla potrebu osobitného hodnotenia miery verbalizácie
poškodenej používaním slov: “veľmi....,vždy...., stále...“, ktorá je jedine spochybniteľná vzhľadom na jej
nadmernú citlivosť a mieru senzibility.

Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutkov obžaloby s tým, že tieto by mali byť právne posúdené

podľa v čase podania obžaloby účinného Trestného zákona. Podľa názoru súdu bol takýto postup
prokurátora v rozpore s ust. § 2 odsek 1 Trestného zákona, upravujúceho časovú pôsobnosť Trestného
zákona, nakoľko neskorší Trestný zákon rnie je pre obžalovaného priaznivejší, ale naopak, je prísnejší.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné pripomenúť, že záver o tom, či je neskorší zákon pre
obžalovaného priaznivejší, je potrebné vyvodiť komplexne na základe analýzy všetkých ustanovení

Trestného zákona, ktorých aplikácia prichádza do úvahy a Trestného zákona ako celku, nie iba na
základe posúdenia trestných sadzieb, uvedených v osobitnej časti Trestného zákona. Pokiaľ by tak
prokurátor postupoval, prišiel by k záveru, že posúdeniu skutkov podľa neskoršieho zákona bráni zmena
podmienok, upravujúcich premlčanie trestného stíhania práve tejto kategórie trestných činov, ktorá bola
vykonanánovelouTrestnéhozákonazákonomč.204/2013Z.z.účinnouod01.08.2013.Uvedenánovela

v ust. § 87 odsek 5 Trestného zákona „predĺžila“ premlčaciu dobu trestného stíhania pre trestné činy
podľa § 179, § 201 až 202, § 208 a § 368 Trestného zákona tak, že trestné stíhanie sa premlčí
najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol spáchaný takýto trestný čin, dovŕšila osemnásty rok
svojho veku, čo je nepochybne nepriaznivejšie ako premlčacia doba 20 rokov (v prípade žalovaného
zločinu pod bodom 1 obžaloby) a 5 rokov (v prípade žalovaného prečinu pod bodom 2 obžaloby).

Uvedený fakt v kontexte s tým, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie v prejednávanej veci pre oba
skutky uznesením vyšetrovateľa z 13.12.2021 by v prípade prokurátorom použitej právnej kvalifikácie
vzhľadom na absenciu dôvodov na prerušenie plynutia premlčacej doby podľa § 87 odsek 3 Trestného
zákona odôvodňoval záver o premlčaní skutku pod bodom 2 obžaloby. Súd tak žalované skutky právne
posudzoval podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania jednotlivých skutkov. Stotožnil sa

s právnou kvalifikáciou skutku pod bodom 1 obžaloby prokurátorom ako zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v znení zákona č. 59/2009
Z.z., avšak skutok pod bodom 2 obžaloby nemal za premlčaný, nakoľko dospel k záveru, že tento
skutok je potrebné posúdiť prísnejšie, než ako ho posúdila obžaloba (na ktorú potrebu súd obžalovaného
a obhajcu pred rozhodnutím v súlade s ust. § 284 odsek 2 Trestného poriadku upozornil na hlavnom

pojednávaní dňa 19.07.2023) a vzhľadom na ktorú zmenu právnej kvalifikácie trestné stíhanie ani pre
tento skutok nie je premlčané.

Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynul záver tak, ako je vyššie uvedené, že obžalovaný po
dovŕšení 15. roku veku poškodenej pokračoval v jej sexuálnom zneužívaní, a to nielen tým, že ju aj

niekoľkokrát týždenne proti jej vôli chytal za prsia a zadok, verbálne o ňu prejavujúc záujem a ukazujúc
sa jej obnažený, ale dopustil sa na nej aj iných sexuálnych praktík, a to s použitím násilia tak, ako je
uvedené pod bodom 2 výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že pokiaľ
obžalovaný svojim telom pritlačil zozadu poškodenú k oknu tak, aby cítila jeho stoporený pohlavný úd,
tiež prípady, keď opakovane pritlačil zozadu poškodenú ku kuchynskej linke svojim telom a svoj pohlavný

úd v erekcii pritlačil na zadok poškodenej ako aj násilné rozťahovanie prstov ruky poškodenej, zovretej
v päsť a nasilu si ju pritlačiac k jeho obnaženému pohlavnému údu, že poškodenú k týmto sexuálnym
praktikám donútil s použitím násilia tak, ako predpokladá vo svojej objektívnej stránke skutková podstatazločinu sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona a v súlade s legálnou definíciou podľa § 122
odsek 7 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o pojem „sexuálne praktiky“, Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje legálnu
definíciu tohto v ust. § 200 použitého pojmu. V ust. § 200 Trestný zákon sa síce explicitne uvádzajú iba
dvesexuálnepraktikyodlišnéodsúlože(donúteniekuktorejpostihujevust.§199)–análnystykaorálny
styk, avšak súčasne sa ním postihuje donútenie obete aj k „iným“ než týmto dvom konkretizovaným
sexuálnym praktikám a preto je zrejmé, že zámer zákonodarcu jednoznačne smeroval k postihu širšieho

okruhu sexuálne motivovaných násilných aktov. Súd v kontexte s výkladom pojmov „iné pohlavné
zneužitie“ v zmysle ust. § 201 Trestného zákona a „iný spôsob sexuálneho zneužitia“ v zmysle ust.
§ 202 Trestného zákona, vychádzajúci z dlhoročnej rozhodovacej činnosti súdov, dospel k záveru,
že pod pojmom „iné sexuálne praktiky“, spáchané na obeti násilím, hrozbou bezprostredného násilia
alebo zneužitím jeho bezbrannosti v zmysle § 200 Trestného zákona treba rozumieť iné rôzne formy
a prejavy sexuálneho násilia v zmysle sexuálne motivovaného násilného správania než sú súlož, análny

styk a orálny styk. Tieto môžu zahŕňať rôzne nežiadúce sexuálne konania, namierené voči sexualite
jednotlivca, ktoré využívajú násilie, nátlak v zmysle hrozby bezprostredného násilia alebo bezbrannosť
obete. Hoci aj Svetová zdravotnícka organizácia ako aj medzinárodné dohovory definujú sexuálne
násilie v najširšom zmysle slova ako všetky vynucované aktivity sexualizovanej povahy, t.j. nielen fyzické
ale aj verbálne a neverbálne, podľa názoru súdu v zmysle vyššie uvedeného sexuálnymi praktikami

v zmysle ust. § 200 Trestného zákona treba rozumieť okrem orálneho a análneho styku akékoľvek iné
formy sexuálneho správania, ktoré predstavujú výlučne fyzický zásah voči sexualite jednotlivca takej
intenzity, že je spôsobilé narušiť dôstojnosť obete, dosiahnuť jeho poníženie, narušenie jeho fyzickej
alebo psychickej integrity. Takými preto nebudú iba letmé nežiadúce dotyky, potľapkávanie, ale také
fyzické formy sexuálneho správania, pri ktorých útočník intenzívne zasiahne do sexuality obete. Ide

o široké spektrum sexuálneho ľudského správania, a to nielen sadizmus, masochizmus, masturbácia,
ale aj manipulácia s pohlavnými orgánmi obete, manipulácia s pohlavnými orgánmi útočníka a iné
praktiky, predovšetkým také, pri ktorých sú akýmkoľvek spôsobom zapojené pohlavné orgány obete
alebo útočníka.

Súd dospel k záveru, že pokiaľ obžalovaný pri pritlačení stále maloletej poškodenej k oknu alebo ku
kuchynskej linke svojim telom túto takýmto spôsobom donútil strpieť kontakt zadnej časti jej tela s jeho
stoporeným pohlavným údom, ako aj to, keď násilne roztiahol jej ruku zovretú v päsť a túto si následne
nasilu priložil k svojmu obnaženému pohlavnému údu a to v kontexte s tým, že aj po dovŕšení 15.
roku veku poškodenej pokračoval vo svojom sexuálne motivovanom správaní v podobe chytania ju za

zadok a prsia, obnažovaní sa pred ňou, prejavujúc o ňu sexuálny záujem, toto jeho konanie napĺňa znak
objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 200 Trestného zákona – násilím donútil
iného k iným sexuálnym praktikám.

Obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej

podstaty, v bode 1 zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona a v bode 2 zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15

písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov, chránených Trestným zákonom, a to záujmu na
ochrane slobody rozhodovania človeka o svojom sexuálnom živote a na ochrane mravného a telesného
vývoja osôb mladších ako pätnásť tým, že v bode 1 osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom
sexuálne zneužil a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) a na chránenej osobe
(blízkej osobe) a v bode 2 donútil iného k iným sexuálnym praktikám a spáchal čin na chránenej osobe

(dieťati a blízkej osobe -§ 127 odsek 5 Trestného zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činov na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Súd skutky kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase ich spáchania, pretože tak, ako už
vyššie uviedol, neskorší zákon nebol pre obžalovaného priaznivejší.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento je zamestnaný, dosiaľ nebol súdne trestaný a bol postihnutý
iba jeden krát za menej závažný dopravný priestupok.Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (doteraz viedol
riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa§ 37 Trestného zákona u obžalovaného nezistil žiadnu. Súd
obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona,
pričom najprísnejším zo zbiehajúcich sa zločinov je zločin sexuálne násilia, kde je v ust. § 200 odsek 2

Trestného zákona ustanovená základná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 15 rokov. Súd podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej poľahčujúcej
okolnosti pri absencii priťažujúcej okolnosti a postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona najskôr
znížil dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. 12 rokov
a 4 mesiace. Následne súd pristúpil k zvýšeniu hornej hranice trestu odňatia slobody podľa § 41 odsek
2 Trestného zákona z dôvodu reálneho súbehu dvoch zločinov o jednu tretinu, t.j. na 8 rokov 3 mesiace

a 10 dní.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7
rokov majúc za to, že trest uvedenej výmery splní účel trestu tak z hľadiska represívneho ako následok
obžalovaným spáchaných závažných trestných činov, tiež z hľadiska očakávaného nápravného účinku

na obžalovaného, individuálnej prevencie, dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou a splní účel aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže v potrebnej miere zabezpečí
ochranuspoločnostiaajinýchodradíodjejpáchania.Súdjetohonázoru,žetaktouloženýtrestreflektuje
na jednej strane dĺžku doby obžalovaným páchaného sexuálne motivovaného protiprávneho konania
voči poškodenej, jeho intenzitu a frekvenciu, tiež vek poškodenej v čase činov a následky vo sfére

jej duševnej integrity (keď síce správanie sa obžalovaného nespôsobilo jej zdravotné problémy, ale
prispelo k ich zhoršeniu), na druhej strane odráža doterajšiu absolútnu bezúhonnosť obžalovaného,
ktorý sa s výnimkou jedného postihu za dopravný delikt nedostal do rozporu s právnym poriadkom,
ako aj zohľadňuje dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania skutkov. Za podmienok podľa § 48 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená nárok na náhradu škody v trestnom konaní v súlade s ust. §
46 odsek 3 Trestného poriadku neuplatnila, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).