Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100048
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100048.1

Uznesenie

Správny v Košiciach v právnej veci žalobcu: ČaSS, spol. s r. o., so sídlom Mieru 126, 044 24 Poproč,
IČO: 31 685 455, právne zastúpeného: Advokátska kancelária LEGALITAS s.r.o., so sídlom Hlavná 24,
040 01 Košice, IČO: 54 887 224, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD.,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102916094/2023 zo

dňa 20.11.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 22.01.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len ako „správny
súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102916094/2023 zo dňa
20.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101888923/2023 zo dňa

26.07.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“)
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 32.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2017.

2. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby súd priznal ním podanej správnej žalobe odkladný účinok.

Tento návrh odôvodnil tým, že v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe mu hrozí vznik
závažnej škody v podobe straty schopnosti plniť svoje zmluvné a pracovnoprávne záväzky (voči 383
zamestnancom) a vznik značnej finančnej škody. Uviedol, že v prípade výkonu daňovej exekúcie na
majetok žalobcu dôjde k nenapraviteľnej ujme na strane žalobcu vedúcej k následnému zániku žalobcu,
čím by aj výsledok konania vo veci samej stratil svoj faktický význam. Priznaním odkladného účinku na
druhejstranebysavytvorilpredpokladmateriálnejochranytýchprávžalobcu,ktorýchporušenienamieta

v tomto súdnom konaní. Zároveň má za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom a správca dane, ani žiaden iný subjekt nebude odkladom vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia dotknutý. Uviedol, že je subjektom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť nepretržite
od 18.02.1994, popri množstve menších subjektov poskytuje upratovacie a dezinfekčné práce na celom
území SR v zdravotníckych zariadeniach, ako aj pre iné väčšie subjekty (Steel Aréna Košice, prevádzky
Ministerstva vnútra SR – hasičské a policajné stanice, vrátane pohraničných objektov). Zdôraznil, že ku

dňu podania žaloby zamestnáva 383 zamestnancov, pričom nepriznanie odkladného účinku by priamo a
bezprostredne ohrozilo vyplatenie mzdy pre zamestnancov, odvodov, splátkových kalendárov, dodávok
za materiál, teda došlo by k ochromeniu obchodnej činnosti žalobcu a k následnému vypovedaniu zmlúv
zo strany subjektov, ktorým žalobca poskytuje upratovacie a dezinfekčné služby. Ako prílohy k návrhu
predložil Výpis z Obchodného registra SR, dokument označený ako Predstavenie spoločnosti a Zoznam
zamestnancov ku dňu 19.01.2024.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.04.2024 uviedol, že považuje návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku za neopodstatnený a navrhol, aby ho súd zamietol.

4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým

výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorousažalobcadomáhasúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,jeposkytnúťochranu
tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného

účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným
prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku
okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej

súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu
reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého

prieskumusažalobcadomáha,jevkonaníonávrhunavydanietohtomimoriadnehoprocesnéhoinštitútu
povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ
tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere
nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,

osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať
a vyhodnotiť.

10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní
vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho
aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť

svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri
rozhodovaní vo veci samej.

11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm.
a/ SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve

procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a
prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia
hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladnéhoúčinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak
nesplneniektorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.

12. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s
jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto
prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k
preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky súd konštatuje, že samotné skutočnosti
tvrdené žalobcom, ako aj ním predložené listinné dôkazy neosvedčujú dostatočne, že by bezodkladným
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná
hospodárska škoda, či finančná škoda, prípadne iný nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu tvrdí,
že výkonom rozhodnutia by došlo k celkovému ochromeniu jeho činnosti, nakoľko by nebol schopný

splácať mzdy zamestnancov, odvody, splátkový kalendár vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, či
nákladyspojenésdodávkamičistiacichadezinfekčnýchprostriedkov. Žalobcavšakbližšienešpecifikuje
svoju majetkovú situáciu, neuvádza žiadne ekonomické ukazovatele, na základe ktorých by si súd
mohol vytvoriť obraz o hospodárení spoločnosti (zisk, aktíva, pasíva, vlastný kapitál, mieru zadlženosti
a pod.), nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti (napr. účtovnú závierku),

uvádza výlučne počet zamestnancov. Z uvedeného dôvodu súd zisťoval hospodársku situáciu žalobcu
prostredníctvom portálu Finstat, kde zistil, že v roku 2022 dosiahol žalobca celkové výnosy vo výške 6
395 780,- eur, z toho zisk 86 843,- eur, aktíva spoločnosti boli vo výške 668 709,- eur (nakoľko žalobca
súdu nepredložil žiadne relevantné doklady, súd nemal informácie o hospodárení spoločnosti v roku
2023). Daňová pohľadávka, ktorá plynie zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je vo výške 32

000,- eur. Žalobca uvádza, že bezodkladným výkonom napadnutého rozhodnutia bude v prvom rade
ohrozená úhrada mzdy jeho 383 zamestnancov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď nemá
informácie o výške mzdy jednotlivých zamestnancov, výška minimálnej mzdy v roku 2024 je 750,- eur. Pri
počte zamestnancov 383, vypláca žalobca mesačne na mzdy zamestnancov minimálne sumu 287 250,-
eur. V argumentácii žalobcu teda absentuje vysvetlenie príčinnej súvislosti medzi výkonom napadnutého

rozhodnutia a ním popísanými následkami. Zároveň absentuje aj zdôvodnenie a preukázanie značnej
škody, ktorá by mala žalobcovi vzniknúť. Žalobca v návrhu len veľmi všeobecne uvádza, aká škoda by
mu mala vzniknúť a zároveň iba v hrubých črtách naznačuje možné súvislosti, ako napríklad nemožnosť
vyplatiť mzdy, či uhrádzať iné záväzky. Zároveň je nevyhnutné uviesť aj to, že existenciu iných záväzkov
žalobca ani nepreukázal.

14. Vzhľadom k tomu, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nie je dostatočne odôvodnený
na to, aby súd mohol rozhodnúť tak, že správnej žalobe prizná odkladný účinok, s poukazom na
nedostatky citované v predchádzajúcom odseku, súd konštatuje, že žalobca svoj návrh neodôvodnil v
súlade s ustanovením § 185 písm. a/ SSP a teda neosvedčil skutočnosti, ktorými zákon podmieňuje

priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku
žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej
podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným

záujmom.

16. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobeniejemožnévyhovieť,pretotentonávrhpostupompodľacit.§188SSPzamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.