Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420201481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4420201481.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
F. Kapisztóriho 1, Nové Zámky, dieťa rodičov: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpený
advokátom JUDr. Gergely Pšenák so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky a C. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. G. XXX/XXX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na
odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.04.2023, č.k. 7P50/2020–1210,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 26.04.2023, č.k. 7P50/2020–1210 vo výroku I. zveril
maloletú A. A. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke počnúc dňom 26.03.2020, oboch
rodičovoprávnilmaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok,otcoviuložilpovinnosť prispievaťnavýživu
maloletej v sume 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
od 26.03.2020 a deklaroval, že zročné výživné je vyrovnané. Vo výroku II. upravil styk otca s maloletou

A., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň vo štvrtok
o 15.00 hod. zo školského zariadenia a je povinný vrátiť maloletú späť matke v ten istý týždeň v nedeľu
o 15.00 hod. v mieste jej bydliska. III. Otca oprávnil vziať si maloletú k sebe každý nepárny týždeň
vo štvrtok o 15.00 hod. zo školského zariadenia a uložil mu povinnosť vrátiť maloletú späť matke v ten
istý deň o 17.00 hod. v mieste jej bydliska. IV. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou v nepárnom roku
počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., v párnom roku od 25.12.
od 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., v párnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho

nepárneho kalendárneho roka do 18.00 hod., v párnom roku od 03.01. od 10.00 hod. do 06.01. do 18.00
hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom roku od Zeleného štvrtku od 10.00 hod. do soboty toho
istého týždňa do 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin v čase vyhlásenom Ministerstvom
školstvaSlovenskejrepublikyodpondelkaod10.00hod.dopiatkudo18.00hod.,počasletnýchprázdnin
každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 20.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00
hod. a od 10.08. od 10.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod.. V. V prípade, že maloletá nebude v školskom
zariadení, určil miesto jej prevzatia v určenom čase v mieste bydliska matky, kde ju otec po ukončení

styku matke v určenom čase odovzdá. VI. Matke uložil povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť
a odovzdať mu ho a otcovi uložil povinnosť dieťa matke včas vrátiť. VII. Konanie vo veci návrhu otca na
zverenie maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, určenia výživného matke a
úpravy styku matky s maloletou zastavil. VIII. Matke udelil súhlas namiesto otca na zmenu poskytovateľazdravotnej starostlivosti maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX, a to zo zdravotnej starostlivosti C. H. I. so
sídlom ambulancie Šurany, Nábrežie 16 do zdravotnej starostlivosti C. B. J., s.r.o., so sídlom Podhájska
500. IX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o
rodine), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (č. 104/1991 Zb.), čl. 32 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd (č. 23/1991 Zb.). Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
matky prihliadol na výpovede účastníkov, závery znaleckého dokazovania. Maloletú zveril do osobnej

starostlivosti matky od 26.03.2020 (podania návrhu), ktorým dňom zaviazal otca prispievať na výživu
maloletej sumou 200 eur mesačne, berúc do úvahy, že otec na výživu maloletej v uvedenej výške
prispieva, ktorá skutočnosť nebola medzi rodičmi sporná a na tejto sa dohodli. Mal preukázané, že
mesačné výdavky na maloletú sú bežné na oblečenie a obuv 50 eur, stravu, hygienické potreby 10
eur, hračky 30 eur, vitamíny a bežné lieky pri ochorení 10 eur a náklady na školské potreby na začiatku
školského roka 150 eur. Na strane matky mal preukázané, že je osoba samostatne zárobkovo činná

(odbor kaderníčka), je príjem predstavuje v priemere mesačne 600 eur netto, náklady na prevádzku
salóna hradí vo výške 60 eur a nájomné 30 eur. Matka poberá prídavky na dve deti, keďže jej syn je
študentom strednej školy, jej náklady na živobytie činia mesačne za plyn 120 eur, elektrickú energiu
85 eur, TV 12,60 eur, internet 10 eur, stravu 300 eur, mobilný telefón 32 eur, životné poistky po 16,31
eur, poplatok do zdravotnej poisťovne 79,31 eur, komunálny odpad ročne 72,03 eur, daň z nehnuteľnosti

ročne 18,18 eur a zákonná poistka na osobnú motorové vozidlo 60 eur ročne. Otec je samostatne
zárobkovo činný v odbore tesárske práce, jeho priemerný mesačný čistý príjem činí 1.800 eur a príjem
jeho manželky predstavuje 900 eur netto. Náklady na živobytie otca pozostávajú z platieb za elektrickú
energiu mesačne 75 eur, plyn 95 eur, vodu 30 eur, splátku hypotekárneho úveru 180 eur, mobilný telefón
40 eur, internet 15 eur a životné poistky 53 eur, stravu pre celú rodinu 500 eur, hygienické potreby 100

eur, pohonné hmoty 300 eur, voľnočasové aktivity a výlety s maloletou 100 eur, pričom na výdavkoch na
domácnosť sa podieľa spoločne s manželkou. Skúmajúc odôvodnené potreby maloletej, ako aj osobné
a majetkové možnosti a schopnosti rodičov dospel k záveru, že primeraná a zodpovedajúca výška
výživného predstavuje sumu 200 eur mesačne. Mal za to, že určená výška výživného činí takmer
dvojnásobok sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z.

o životnom minime v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého životné minimum na nezaopatrené
maloleté dieťa činí 107,03 eur mesačne. Uviedol, že po zaplatení výživného zostane otcovi dostatočná
suma na jeho vlastnú výživu, reprodukciu jeho pracovnej sily a úhradu ostatných životných nákladov.
Vzal do úvahy, aj povinnosť matky podieľať sa na výžive maloletej sumou aspoň 100 eur mesačne,
pričom jej vyživovacia povinnosť je čiastočne vyvážená osobnou starostlivosťou o dieťa.

3. V súvislosti s rozhodovaním o úprave styku poukázal na potrebu prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k otcovi zostal zachovaný, keď na výchove
dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý
na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Uviedol, že nejde len o právo rodiča zaručené

ustanoveniami Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a Listiny základných práv a slobôd, ktorými
je Slovenská republika viazaná, ale aj povinnosť vyplývajúcu pre oboch rodičov zo zákona. Prihliadol
na vykonané dokazovanie, najmä na výsluch účastníkov konania, znalecký posudok znalkyne PhDr.
Evy Smikovej, PhD. č. 01/2023 zo dňa 26.01.2023, konzultácie vykonané na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len ÚPSVaR Nové

Zámky), ako aj správy zo šetrenia pomerov, na základe ktorých dospel k záveru, že upravený styk
otca s maloletou v zmysle výroku napadnutého rozsudku bude v prospech maloletej. Mal za to, že ak
otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, doba určená týmto rozsudkom bude postačujúca pre
upevňovanie a rozvíjanie citu spolupatričnosti medzi otcom a maloletou. Berúc do úvahy vykonané
dokazovanie uzavrel, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako

doposiaľ, a to rovnocenne s matkou, podieľal aj otec, čiže mužský prvok, ktorý je schopný napomáhať
dieťaťu vhodnou formou, napr. v budúcnosti aj so školskými úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa
podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej osobnosti. Zdôraznil, že otec je a stále zostáva rodičom so
všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi a matka by nemala odmietať výchovné
pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu negatívne zameraná pre ich rozdielne

povahové vlastnosti, čo sa môže priamo alebo nepriamo prenášať na maloletú. Uzavrel, že styk
upravený v širšom rozsahu, t.j. okrem bežného styku aj na sviatky a prázdniny, je v najlepšom záujme
maloletej. Uviedol, že nesúhlas matky s takouto úpravou styku môže byť relevantný iba vtedy, ak je
vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasahovať do záujmu dieťaťa, čov danom prípade preukázané nebolo. Prihliadol na to, že v konaní neboli zistené ani žiadne prekážky
na strane otca, ktoré by mu neumožňovali byť aktívnym vo výchove maloletej, ktorá pre svoj zdravý
psychický vývin potrebuje tráviť čas s otcom v širšom časovom rozsahu. Prihliadol aj na výpoveď svedka

K. C., syna matky z prvého vzťahu, ktorý potvrdil veľmi dobrý vzťah otca s maloletou a jeho schopnosť
sa o maloletú postarať. Dal do pozornosti, že v prípade zmeny pomerov, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

4. O návrhu matky na udelenie súhlasu namiesto otca na zmenu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

u C. H. I. do zdravotnej starostlivosti C. B. J., s.r.o. rozhodol podľa § 35 Zákona o rodine prihliadajúc
na záujem maloletej. Zohľadnil, že maloletá navštevuje pediatričku v sprievode matky, otec s ňou nikdy
neabsolvoval vyšetrenie u C. H. I., túto pediatričku navštevovalo aj ďalšie dieťa matky v čase jeho
maloletosti a prihliadol na bližšiu vzdialenosť ambulancie pediatra k miestu bydliska maloletej a k miestu
výkonu práce matky.

5. V súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Zák. č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len CMP) zastavil konanie o návrhu otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca,
určenie výživného matke na maloletú a úpravu styku s maloletou z dôvodu, že otec na pojednávaní dňa
26.04.2023 zobral späť návrh v plnom rozsahu za súhlasu matky, právnych zástupcov aj kolízneho
opatrovníka. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. podala odvolanie matka v zastúpení
v tom čase zvoleným právnym zástupcom navrhujúc, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch vec
zrušilavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniearozhodnutie,resp.aby vnapadnutejčastirozsudok
zmenil tak, že styk otca s maloletou upraví na každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod., v

každom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do
17.00 hod. s tým, že maloletú otec prevezme v čase určenom v mieste bydliska matky a v čase
určenom ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm.
d/, e/, f/ a g/ zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Namietala, že napadnuté
rozhodnutie nezohľadňuje skutočnú vôľu a najlepší záujem maloletej a trpí viacerými nedostatkami, v

dôsledku ktorých súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Zdôraznila, že od začiatku konania sa snažila poukazovať na najlepší záujem maloletej, aby mala
pozitívny vzťah k obom rodičom a aby od rozchodu rodičov bola vychovávaná oboma. Z tohto dôvodu
súhlasila s rodičovskou dohodou, pretože verila, že otec sa o maloletú dokáže postarať, keď je v záujme
oboch, aby pokračovali v budovaní ich vzájomného vzťahu. Poukázala na to, že maloletá je jej druhým

dieťaťom, pričom svojmu synovi K. nikdy v minulosti nebránila a ani nebráni v styku s otcom, s ktorým
má K. pozitívny vzťah. Maloletá pri dodržiavaní pôvodne dohodnutého styku po návrate domov od otca
od začiatku prezentovala výhrady k jeho starostlivosti. Snažila sa dcére dohovárať, presviedčať ju, že
otec ju má rád, vie sa o ňu postarať a nič jej nehrozí. Pre maloletú vyhľadala odbornú pomoc, pravidelne
s ňou navštevovala psychológa C. L. M. za účelom spracovania zmien súvisiacich s rozchodom rodičov

a jej motivácie k stretnutiam s otcom. K verbálnym výhradám maloletej sa postupne pridával plač
a bolesti brucha a keďže tieto výhrady pretrvávali, snažila sa ich logicky a systematicky prezentovať
isúdu.Uviedla,žesúduzaslalamnožstvozvukovýchnahrávokavideozáznamovobsahujúcichsťažnosti
maloletej na nedostatok hygieny a stravy počas pobytu u otca, a vyjadrenia maloletej o tom, že otec ju
straší, berie jej telefón, aby nemohla matke zavolať a vyvíja na ňu psychický nátlak. Zhrnutie návrhov na

vykonanie dokazovania bolo súdu doručené dňa 07.09.2021. Hoci konanie na súde trvalo vyše 3 rokov,
súd nevykonal dokazovanie prehratím žiadneho zo zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov,
na ktorých zachytila spontánne prezentované výhrady maloletej k starostlivosti otca. Poukázala na
ustanovenie § 220 a nasl. CSP, na právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia a k tomu
vzťahujúce sa judikáty, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5CdO/106/2010

z 15.07.2010. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé z akého dôvodu súd
nepovažoval vykonanie žiadneho z ňou navrhnutých dôkazov za potrebné. Poukázala na dĺžku trvania
súdneho konania, maloletou opakovane prezentované výhrady vo vzťahu otca, pričom ako rodič jej v
tejto situácii nedokázala pomôcť. Z uvedeného dôvodu sa uchýlila k tomu, že dala maloletej bez jej
vedomia nahrávacie zariadenie s cieľom zistiť, či skutočne pred ňou tvrdí niečo iné ako pred otcom,

kolíznou opatrovníčkou a ostatnými, avšak nie so zámerom zdiskreditovať otca. Namietala, že súd
prihliadol na závery znaleckého dokazovania PhDr. Evy Smikovej, PhD., podľa ktorých sa maloletá
tak silno identifikuje s prianiami a očakávaniami matky, že sa v prítomnosti matky identifikuje s ňou
a má sa správať podľa toho, čo matka oceňuje a prijíma. Poukázala na to, že prehratím záznamovz nahrávacieho zariadenia vyhotovených v jej neprítomnosti zistila, že maloletá prezentuje výhrady k
starostlivosti a k pobytu u otca aj v jej neprítomnosti a to aj pred kolíznou opatrovníčkou, čo je v rozpore
sozávermivyplývajúcimizoznaleckéhoposudkuPhDr.EvySmikovej.Daladopozornostiudalosťzodňa

08.03.2023 z uskutočnených dvoch sedení s kolíznou opatrovníčkou, prvé za prítomnosti oboch rodičov
a maloletej, keď následne vyšli von, maloletá videla ako sa otec po sedení usmieva, začala plakať, vrátila
sa dovnútra a bez prítomnosti matky a otca, kolíznej opatrovníčke uviedla, že k otcovi nechce ísť,
pretože ju má byť a cápať, nestará sa o ňu a je u neho iba na mobilnom telefóne. Počas druhého sedenia
bez prítomnosti rodičov maloletá, napriek ubezpečovaniu kolíznym opatrovníkom, že jej u otca nič

nehrozí, neustále dôrazne opakovala, že k otcovi ísť nechce. Kolízna opatrovníčka jej povedala, že ak k
otcovi nechce ísť, stačí ak mu to povie. Namietala, že na danú skutočnosť upozorňovala na pojednávaní
dňa 26.04.2023, avšak súd sa s uvedenou argumentáciou nevysporiadal, z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé aké stanovisko k nej zaujal a prečo nezobral do úvahy vyjadrenie maloletej. Predložila
preto nový dôkaz, a to zvukový záznam z oboch sedení, ktorý bol vyhotovený bez vedomia maloletej a
kolíznej opatrovníčky, ktorý má preukázať, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vyslovila presvedčenie, že pri zohľadnení testu proporcionality je potrebné obe
nahrávky v konaní pripustiť ako dôkaz, pretože poukazujú na vyjadrenie samotnej maloletej. Namietala,
že súd sa pri odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s novovzniknutou situáciou, keď po tom, čo bola
maloletá oboznámená s navrhovanou úpravou styku v znaleckom posudku PhDr. Evy Smikovej, PhD.
úplne odmieta styk s otcom. Poukázala na to, že zákona sudkyňa bola na pojednávaní dňa 26.04.2023

oboznámená s postojom maloletej prostredníctvom matky a tiež s podaným návrhom otca na výkon
rozhodnutia (konanie je vedené pod sp.zn. 7Em/1/2023), o ktorom rozhoduje. Zdôraznila, že dňa
10.03.2023, bola maloletá pripravená na víkendový pobyt s otcom v zmysle súdom nariadeného styku,
avšak odmietla s ním ísť. Následne otec privolal policajnú hliadku, pred ktorou maloletá uviedla, že k
otcovi už nechce, pretože otec ju má byť a cápať. Táto nahrávka nebola predložená súdu prvej inštancie,

avšak súd mal o nej vedomosť z konania vedeného pod sp. zn. 7Em/1/2023. Z nahrávky vyplýva, že
došlo k vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dňa 27.04., 23.05.
a 25.05.2023 otec prišiel pre maloletú, ktorá mu povedala, že nechce ísť. V tejto súvislosti dala do
pozornosti zvukové nahrávky zo všetkých týchto dní. Za nesprávny považovala záver súdu vo vzťahu k
výpovedi svedka K. C. zo dňa 30.11.2020, ktorý uviedol, že zo začiatku bolo všetko v pohode, nevie čo

sa stalo, toto sa zmenilo a keď maloletá príde od otca je hladná a podráždená, viackrát mu povedala,
že otca sa bojí, nechce ísť k nemu, chce byť s ním a s mamou. S prihliadnutím na záujem maloletej
navrhla ju vypočuť, aby sa sama mohla vyjadriť k úprave styku. Poukázala na čl. 12 a 13 Dohovoru
o právach dieťaťa a čl. 12 všeobecného komentára Výboru pre práva dieťaťa a výslovné odporúčanie
Výboru pre práva dieťaťa priamo vypočuť dieťa ako priorizovaný spôsob zisťovania jeho názoru. Podľa

jej mienky, nevypočutím maloletej súd nepostupoval v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a konanie
disponuje inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny a zákonný, vychádzajúci z rozsiahleho dokazovania a

predovšetkým zo záverov znaleckého posudku a prezentujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Poukázal na to, že matka mu hneď po rozchode oznámila, že spraví všetko preto, aby dcéru nevidel.
Následnezačalačastejšienavštevovaťdetskúpediatričku,predktorouprezentovalaproblémymaloletej,
avšak žiadne ďalšie vyšetrenia matkou tvrdený stav nepotvrdili. Keď C. H. I. odmietla písať do zdravotnej
dokumentácie to, čo si praje matka, bola na lekárku podaná sťažnosť. Ako ďalšiu lekárku si matka

vybrala C. L. N., psychologičku, kde žiadala maloletú vyšetriť. Maloletá absolvovala niekoľko sedení
u psychologičky, sama alebo v prítomnosti matky, na základe čoho psychologička vyhotovila správu,
ktorá je súčasťou spisu. Pokiaľ nebol záver správy podľa predstáv matky, psychologička bola slovne
matkou napadnutá. Poukázal na správy ÚPSVaR Nové Zámky ako jeden z príkladov. Uviedol, že
matka ho obvinila, že maloletú popálil cigaretou v aute, voči nemu podala trestné oznámenia, pričom

maloletá bola matkou navádzaná, aby to takto prezentovala. Matka s vedomím, že dcéra to povie aj
kolíznej opatrovníčke, ju zobrala na ÚPSVaR Nové Zámky, kolízna opatrovníčka si maloletú vypočula
a maloletá sa vyjadrila, že sa opálila na sude, v ktorom matka pálila zeleninu. Takýchto obvinení a
klamstiev zo strany matky voči nemu bolo množstvo. Rodičom bola pridelená mediátorka a maloletej
psychologička, pričom všetky inštitúcie navštívil tak ako bolo nariadené. Matka tieto stretnutia odmietala,

zúčastnila sa pár sedení do času, kým neboli vyhotovené záverečné správy inštitúcií v rozpore s
predstavami matky a následne úradníkov obvinila, že robia nespravodlivé závery. Matka rovnako
podávala sťažnosti na kolíznych opatrovníkov, v dôsledku čoho dochádzalo k ich zmenám. Poukázal
na záznamy a preverovania zo šetrení pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom, ktoré sú súčasťouspisu a z ktorých vyplýva, že maloletá má dobrý vzťah s otcom (správa vypracovaný O. F. A.). S
kolíznou opatrovníčkou C. C. matka odmietla spolupracovať, prestala reagovať aj na maily a telefonáty
s odôvodnením, že kolízna opatrovníčka otca pozná a nadržiava mu. Dňa 26.01.2023 rodičia absolvovali

sedenia v rámci súdnoznaleckého dokazovania, počas ktorých bolo využité právo dieťaťa v plnom
rozsahu sa vyjadriť. Zo strany 11. posudku vyplýva, že matka obviňuje ďalšieho lekára z podplácania,
domáha sa čo najskoršieho termínu u znalkyne s tým, že otec ho určite zámerne zadržiava. Po
vyhotovení posudku matka obvinila aj znalkyňu z nesprávneho postupu. Matka si žiadala sama vyhotoviť
posudok, napríklad od učiteľky z materskej školy, od Komisára pre deti, od zariadenia slniečko, ale keďže

neobsahovali to, čo žiadala, tieto správy nepredložila. Súčasťou spisu je len záznam C. L. M., ktorého
si matka sama vyhľadala, hoci bola upozornená kolíznym opatrovníkom, že maloletú nemá vystavovať
takýmto tlakom, keďže psychológ jej bol určený súdom. Na matku boli podané trestné oznámenia za
nezákonné odpočúvania, keď vlastnú dcéru zneužila na odpočúvanie v domnení, že bude môcť niečo
použiť proti nemu. Maloletá mala odpočúvacie zariadenie už v čase, keď navštevovala materskú školu,
na zvukovej nahrávke sú aj deti a pani učiteľka. Bežnou súčasťou maloletej sú náramkové hodinky, ktoré

sú spustené nahrávaním. Matka dala odpočúvacie zariadenie maloletej aj v čase, keď boli predvolení na
ÚPSVaR Nové Zámky, k znalkyni. Matka vyhotovovala obrazové a zvukové správy, ktoré boli zvrátené,
tieto doručovala príslušným úradom, odmieta rešpektovať úrady a nerešpektuje ani rozhodnutie súdu
o styku s maloletou (nariadené neodkladné opatrenie). Dal do pozornosti, že od 08.03.2023, kedy
absolvovali stretnutie na ÚPSVaR všetci traja, sa maloletá samostatne pred kurátorkou vyjadrila, že

chce chodiť k otcovi. Kurátorka vyhotovila záver, ktorý si matka prečítala na chodbe a následne spustila
na dcéru, aby začala plakať a dožadovala sa opakovaného stretnutia (súčasť spisu). Odvtedy otec styk
s maloletou ani raz nezrealizoval. Uviedol, že svoju dcéru vždy viedol k slušnému správaniu a správnej
výchove, v jeho domácnosti bola vždy šťastná, s poukazom na priložené fotografie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa v celom rozsahu pridržiaval svojich
doterajších písomných a ústnych vyjadrení a záverečného prednesu na pojednávaní dňa 26.04.2023.
Zastával názor, že súd vykonal dostatočné dokazovanie pre zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré
odôvodňovaliprijaťnímuvedenézávery.Rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochnavrhol
v plnom rozsahu potvrdiť.

9. Podaním zo dňa 31.07.2023 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol vykonať
dôkaz doložením výsluchu C. L. N., psychologičky, vykonaného na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v Šuranoch dňa 27.07.2023. Na C. L. N. sa obrátil na základe informácie matky o hromadných
podaniach voči osobe týkajúcich sa trestného oznámenia a poukázal na pripojenú zápisnicu o

pojednávaní z konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Em/1/2023 zo dňa 21.06.2023.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poprela a nesúhlasila s obvineniami otca na jej adresu. Uviedla,
že otec na ňu podal viacero trestných oznámení, avšak doposiaľ nebolo voči nej vznesené žiadne
obvinenie. Poprela, že by bránila v styku otca s maloletou, že by navštevovala pediatričku častejšie než

v minulosti, že by pediatričku ovplyvňovala a podávala na ňu sťažnosť. Posudok C. L. N. považovala
za neobjektívny, keďže táto bez toho, aby sa s ňou stretla, sa zarážajúco negatívne vyjadrovala voči
jej osobe. Tvrdenia psychologičky považovala za nepravdivé, vymykajúce sa základným profesným a
odborným štandardom a pravidlám slušného správania, vychádzajúce len z tvrdení otca na základe
čoho hodnotila jej osobnosť. C. L. N. nie je členom komory psychológov a nie je oprávnená vyjadrovať

sa k zdravotnému stavu matky, ani maloletej. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
nevzal do úvahy správy C. L. N. a nepripustili ich ani ako dôkaz. Poprela, že by odmietala navštevovať
sedenia a stretnutia na ÚPSVaR, resp. nesnažila sa situáciu riešiť. Rešpektuje záujem maloletej, aj
právo mať pozitívny vzťah k otcovi, avšak vzhľadom na vek maloletej, jej rozumovú vyspelosť a právo
vyjadriť svoj názor, ju navrhla vypočuť. Uviedla, že maloletá momentálne odmieta chodiť k otcovi a

jej vôľu rešpektuje. O správaní maloletej v neprítomnosti matky bolo súdu zaslaných viacero dôkazov,
ktoré sa nachádzajú v spise, avšak súd sa s nimi náležite nevysporiadal. V ostatnom zotrvala na svojich
tvrdeniach.

11. V priebehu odvolacieho konania otec doložil emailové podania, ktorými informoval svojho právneho

zástupcu o zakúpených veciach pre maloletú, bránení mu v styku s maloletou a o komunikácii s triednou
učiteľkou maloletej.12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky voči napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14.Akoprvoradéodvolacísúdkonštatuje,že vpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi
sa rozsudku prvoinštančného súdu v časti, v ktorej rozhodol o úprave styku otca s maloletou
(výroky II., III., IV., V. a VI.). Súd prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie

v napadnutej časti.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou matky, ktorá namietala, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkazy ňou predkladané, a to videozáznamy a zvukové záznamy (nahrávky), a s týmito
sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku nespĺňa podmienky

ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom nemusí vykonať
všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je teda výlučne na súde. Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať

iným dôkazom. Dokazovanie v mimosporovom konaní je založené na vyšetrovacom princípe (§
31, § 35 CMP), pričom súd aj sám získava skutkové poznatky a môže vykonať aj dôkazy iné ako
navrhli účastníci konania. Zo spisu vyplýva, že matkou boli v priebehu konania opakovane predkladané
obrazové a zvukové nahrávky, ktoré podľa udania matky, zobrazujú maloletú, jej vyjadrenia a správanie
súvisiace s realizáciou styku s otcom. Z postupu súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že na

matkou predkladané dôkazy, t.j. nahrávky obrazové a zvukové, neprihliadal a svoje rozhodnutie založil
výlučne na dôkazoch uvedených v bode 52. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci vykonal
náležité dokazovanie, pričom skutkové poznatky získaval aj z výsledkov znaleckého dokazovania.
Odvolací súd preto uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, vychádzal
z premisy, že predmetné matkou predkladané dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a vykonané

dokazovanie mu postačovalo pre rozhodnutie vo veci. Naviac zo zápisnice z pojednávania konaného
dňa 26.04.2023 vyplýva správny postup súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 182 CSP,
podľa ktorého ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z obsahu citovanej

zápisnice z pojednávania vyplýva, že účastníci nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania,
nežiadali oboznámiť doklady, ktoré boli v priebehu doterajšieho dokazovania dokladané do spisu, zhrnuli
svoje návrhy a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Za daných okolností odvolací súd neprihliadal na
námietky matky ohľadom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal ňou predložené
dôkazy v podobe obrazových a zvukových záznamov. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že

výsledky vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci v časti úpravy styku otca
s maloletou, keď v konaní starostlivosti o maloleté dieťa súd postupuje podľa § 35 CMP. Pokiaľ matka
namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho nedostatočné odôvodnenie, odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu vyplýva akými

úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, z ktorých podstatných dôkazov vychádzal, keď tieto vyhodnotil
komplexne ako vyplýva z bodu 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku prihliadajúc na výsluchy
účastníkov konania, závery znaleckého dokazovania PhDr. Evy Smikovej, PhD., správy, konzultácie
a výsledky šetrení vykonané na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Nové Zámky,ktorých obsah uviedol v bodoch 30. až 35. rozsudku, a tieto vyhodnotil s ohľadom na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a hoci súd prvej inštancie
hodnotí dôkazy stručne, daná okolnosť, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku,

nezakladá dôvod pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Treba dodať, že podľa konštantnej
súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí
v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie
založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku

všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam
a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania účastníkmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel
k záveru, že námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné.

17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Podľa § 25 ods.1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Esenciálnym a primárnym kritériom pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí byť vždy
najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane
vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže
ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných

prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby
mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa (rozhodnutie vo veci Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku zo
6. júla 2010, sťažnosť č. 41615/07, bod 136). Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej

moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na
jeho povahe a význame môže nad záujmami rodičov prevážiť (rozhodnutie vo veci Sahin proti Nemecku
z 8. 7. 2003, sťažnosť č. 30943/96, bod 66).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa) musí byť teda popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR

sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí
bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech
sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept
flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu,
v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom,

situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

21. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na záujem dieťaťa a jeho
ochranu. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru o potrebe upraviť styk otca
s maloletou, odvolací súd sa stotožňuje s jeho závermi a určeným rozsahom styku. Z vykonaného

dokazovania je nesporne preukázané, že rodičia ukončili spolužitie a hoci pôvodne uzatvorili rodičovskú
dohodu o úprave práv a povinností k maloletej, vrátane dohody o styku otca s maloletou aj s prespaním,
uvedená dohoda po jej podpise (dňa 27.02.2020) nebola matkou akceptovaná a v tejto otázke vznikol
medzi rodičmi zásadný konflikt. Je nesporné, že konsenzus rodičia nedosiahli ani ohľadom styku otcas maloletou počas prázdnin, keď obaja opakovane v priebehu konania podávali návrhy na nariadenie
neodkladného opatrenia nielen o styku, ale aj v otázke starostlivosti. Pokiaľ matka poukazovala na
jej snahy o budovanie vzťahu maloletej s otcom a následné zmeny správania maloletej po uzavretí

dohody rodičov, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
prihliadol na spoluprácu ÚPSVaR s rodinou, keď kolízny opatrovník poskytoval rodičom konzultácie a
vykonal u nich aj šetrenia pomerov. Treba vziať do úvahy správy kolízneho opatrovníka, z ktorých je
nesporné, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, majú riadne zabezpečenú
domácnosť, v ktorej bývajú aj ďalšie deti, na strane matky ide o plnoletého syna K. a na strane

otca o jeho manželku a tri deti (z toho dve dospelé). Tiež je potrebné zohľadniť správy referátu
poradensko-psychologických služieb obsahujúce informácie o poskytnutých konzultáciách, z ktorých
jednoznačne vyplynulo, že maloletá je zaťahovaná do konfliktov rodičov, prejavovala sa u nej tenzia
a napätie, pri otázkach ohľadom rodiny bola v nepohode, prejavil sa u nej výrazný intrapsychický konflikt
spôsobený pretrvávajúcim rozporom medzi rodičmi a skutočnosť, že je vystavená konfliktu lojality.
Referát upozorňoval na to, že pri dlhodobom pôsobení rozporu vo vnútornom prežívaní dieťaťa môže

výrazne ovplyvniť jeho priaznivý vývoj, takéto vťahovanie do konfliktov môže nenávratne zanechať trvalé
následky na psychike dieťaťa a jeho fungovaní do budúcnosti. Súdu bolo odporúčané podrobiť rodinu
komplexnému psychodiagnostickému vyšetreniu za účelom zistenia vplyvov a príčin nepohody maloletej
a možných vplyvoch rodičov na jej aktuálne prežívanie a zistiť, či aktuálny stav výchovného prostredia
je v najlepšom záujme maloletej (správa zo dňa 22.08.2022, bod 31. napadnutého rozsudku). Nemožno

ponechať bez povšimnutia, že rodičia sa podrobili mediácii v Mediačnej kancelárii Mgr. Veroniky
Regendovej, ktorá v správe zo dňa 18.08.2022 uviedla, že komunikácia medzi rodičmi je nevyhovujúca,
nulová, nekonštruktívna, vládne medzi nimi napätie a nedôvera. Zo správy vyplýva, že mediácia bola
ukončená na základe žiadosti matky, ktorá v priebehu mediácie bola ťažšie spolupracujúcim rodičom,
zasahovala do rozhovorov, prerušovala rozprávanie otca, ktorý dokázal komunikovať konštruktívne,

nebol agresívny, jeho správanie bolo v norme, prijateľné a spolupráca s ním bola ľahšia (bod 32.
napadnutého rozsudku). Argumenty matky týkajúce sa jej snahy o riešenie situácie na strane dieťaťa
v kontexte vyššie uvedeného nezodpovedajú realite, keď v záujme maloletej a povinnosťou rodičov,
teda aj matky, bolo kooperovať s mediátorom.

22. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý s ohľadom na priebeh konania, vyjadrenia účastníkov
a vyššie uvedené odporúčania vo veci nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalkyňu
PhDr. Evu Smikovú, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a poradenská
psychológia. Pokiaľ matka namietala, že súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil najmä závery znaleckého
dokazovania, odvolací súd na jej námietky neprihliadal, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, ktoré dôkazy súd zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Treba uviesť, že znalecké dokazovanie je
jedným z dôkazov, ktoré je v konaní vykonávané a toto sa vyhodnocuje v kontexte všetkých dôkazov.
Keďže konanie prebiehalo od roku 2020 a znalecký posudok bol vypracovaný dňa 26.01.2023 pod č.
01/2023,keďnáslednebolaznalkyňavypočutáajpredsúdomprvejinštancie,tietozáverysprihliadnutím
na ich aktuálnosť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie považoval aj odvolací súd za významné.

Je potrebné vziať do úvahy, že znalecký posudok smeroval nielen k otázke styku, ale aj k otázke
starostlivosti o maloletú. Znalkyňa súčasne hodnotila osobnosti rodičov, pričom podľa jej záverov
v osobnostnej štruktúre otca je vnútorná psychická vyrovnanosť, sebaovládanie, predvídateľnosť
správanie, otec sa dokáže regulovať v oblasti citov, primerane reaguje, racionálne pristupuje k životným
situáciám, je zodpovedný vo vnútornom prežívaní, je citlivý, vnímavý k podnetom s potrebou ukľudnenia

a zotavenia sa, silnie u neho potreba dištancovania sa od nadmerne zaťažujúcich vonkajších situácií,
vo vzťahu k maloletej dokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť tak na úrovni inštrumentálnych potrieb,
ako aj v oblasti emočnej podpory. V osobnostnej štruktúre matky sa nachádza nižšia kognitívna
kapacita na postihnutie, flexibilné spracovanie podnetov z prostredia, emocionálnu stabilitu, správanie
matky je cieľavedomo regulované, ide si za svojím cieľom bez ohľadu na okolnosti a prekážky a

využíva opakovane schémy správania, ktoré nedokáže prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Matka
je vnútorne psychicky vyrovnaná, dokáže sama seba ovládať, správa sa opatrne, obozretne, dominuje
u nej takzvaný hyperprotektívny, nadmerne ochraňujúci osobnostný typ, prejavujúci sa tým, že sa
snaží byť k ostatným emocionálne blízka, pomáhajúca a podporujúca. Takéto správanie je vo vzťahu
k dcére rigidné, nutkavo opakované, bez ohľadu na sociálnu situáciu a vedie k nežiaducej forme

hyperprotektívneho správania. Jej pokus pomôcť dcére je nie vždy adekvátnym, keď sa snaží potláčať
svoje vlastné pocity úzkosti, frustrácie a pasivity, matka vo vnútornom prežívaní silno, aj keď povrchne,
reaguje na podnety z prostredia, táto aktivita je menej kontrolovaná. Matka je hyperkritická, nedôverčivá,
malicherná, odmietala a podlieha zveličovaniu nepriaznivosti daného javu (stretávanie sa otca s dcérou),je málo prístupná tvorivým kompromisom (návrhom otca, kurately a psychológov). V centre súčasného
prežívania matky je obracanie sa na autority reprezentujúce pravdu, ide o osoby, ktorým sa maloletá
zdôverí a povie, čo si praje, avšak autority musia naplniť matkinu predstavu „pravdy“ rozhodnúť podľa

nej. Iné riešenia považuje za prekrúcanie pravdy a znižovanie dôvery v takúto autoritu. Vzťah matky
k dcére hodnotila znalkyňa ako pozitívny, vo zvýšenej miere ochraňujúci, pričom aktuálne realizuje
starostlivosť o maloletú za pomoci priateľa B., s ktorým má maloletá dobrý vzťah. Znalkyňa v záveroch
uviedla, že obaja rodičia majú výchovné predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti,
obaja priamo aj nepriamo ovplyvňujú maloletú vo vzťahu k spôsobu zverenia, pričom maloletá sa silno

identifikuje s prianiami a očakávaniami matky a v jej prítomnosti sa správa podľa toho, čo matka oceňuje
aprijíma,dokoncasapodľatohoajcíti(takzvanýfalošnéself).Matkajepremaloletúdlhodobovzťahovou
osobou vytvárajúcou bezpečný priestor, vzhľadom na jej vývinové obdobie mladšieho školského veku.
Styk otca s maloletou znalkyňa považovala za veľmi dôležitý, pretože otec predstavuje pre maloletú
model mužskej autority. Upozornila, že maloletá vzhľadom na konfliktné nastavenie rodičov zvláda
prechody od jedného k druhému rodičovi, naučila sa pred ktorým rodičom nemôže hovoriť, že u

druhého jej je dobre alebo že sa tešila domov. Znalkyňa nezistila prekážky na strane otca, ktoré by mu
neumožňovali byť aktívnym vo výchove maloletej, ktorá pre jej zdravý psychický vývin potrebuje tráviť
čas s otcom aj počas bežných školských dní, prázdnin aj sviatkov. V zmysle odporúčaní znalkyne je
potrebné umožniť maloletej styk s otcom vo väčšom časovom rozsahu v maximálnej miere, rešpektujúc
doteraz zaužívaný systém (napríklad od štvrtka poobedia do nedele poobedia v párny týždeň, v

nepárny týždeň jedno celé popoludnie v týždni). Prázdniny odporúčala upraviť tak, aby maloletá trávila
v rovnakom pomere dni u matky a u otca, resp. striedanie každý druhý rok jarné a jesenné prázdniny, a
Vianočné a Veľkonočné sviatky striedať každý druhý rok u rodičov tak, aby mala zážitok z trávenia týchto
sviatkov u každého z nich. Na svojich záveroch znalkyňa zotrvala aj vo svojej výpovedi na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie dňa 26.04.2023, v rámci ktorej uviedla, že maloletá vníma u matky oporu,

stabilitu v rutinnej každodennej starostlivosti, pričom sa s matkou veľmi silne identifikuje, rovnako dobrý
vzťah má s otcom, teší sa kontaktu s ním založenom na bezstarostnosti v jeho domácností, má s
ním blízky bezprostredný vzťah, užíva si jeho prítomnosť a pozornosť, je pri ňom spontánna, čo bolo
vidieť v kooperácii maloletej a otca počas vyšetrenia. Podľa znalkyne vzťah maloletej k otcovi je sýtený
pozitívnymi citovými väzbami a jej vnútorné prežívanie naznačuje túžbu, aby boli všetci spolu. Znalkyňa

zároveň zdôraznila, že rodičia sa musia naučiť zvládať spoločnú starostlivosť o dieťa, odovzdávať si
informácie, pretože pre maloletú je neúnosné, aby bola v takomto konflikte, nastavení rodičov, čo môže
viesť do budúcna k negatívnym následkom.

23. Výsledky znaleckého dokazovania a závery znalkyne PhDr. Evy Smikovej, PhD. aj odvolací súd

považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci v kontexte vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie, keď na potrebu súdnoznaleckého dokazovania poukazovali aj iné inštitúcie a tohto posúdenia
sa dožadovali aj účastníci. Zo znaleckého posudku nevyplýva také hodnotenie osoby otca, ktoré by bolo
prekážkou pri realizácii styku s maloletou. Práve naopak je zjavné, že otec má dostatočné rodičovské
kompetencie, je citlivý, empatický, má racionálny postoj k životným situáciám, dokáže sa o maloletú

postarať a poskytnúť jej lásku, podporu a podieľať sa na jej výchove. Odvolací súd nespochybňuje, že
maloletá má vytvorenú primárnu väzbu na matku ako preferenčného rodiča, avšak za situácie, kedy sa
identifikuje s matkou natoľko, že koná a správa sa podľa prianí matky, nemožno vylúčiť ani žiadnym
spôsobom obmedziť styk otca s maloletou. Je neprijateľné, aby maloletá regulovala svoje správanie pri
prechodoch od rodičov a nemohla prejavovať radosť aj z kontaktu s druhým rodičom. Dieťa musí mať

priestor na to, aby v prítomnosti rodičov mohlo prirodzene reagovať, aby sa mohlo tešiť aj na kontakt
s otcom a rozprávať bez zábran o zážitkoch s ním. Je v záujme maloletej, aby mala zabezpečený
styk s otcom, s ktorým má vytvorený vzťah (uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania) a ich
spoločný styk je právom nielen otca, ale aj maloletej. Napokon správne konštatoval súd prvej inštancie,
že maloletá potrebuje aj otcovský vzor, pretože všetky pozitívne podnety sú prospešné pre jej zdravý

psychický a fyzický vývin. V súvislosti so znaleckým dokazovaním treba uviesť, že tento obsahuje aj
vyjadrenie maloletej počas vyšetrenia u znalkyne (strana 34. a 35. posudku), pričom znalkyňa sledovala
aj interakciu rodičov a dieťaťa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá sa vyjadrovala k spôsobu
trávenia dní, k otázke, kto ju sprevádza do školy, akých kamarátov má v škole a uviedla, že by
chcela bývať s mamou, páči sa jej u nej, nekričí na ňu. Znalkyňa v znaleckom posudku popísala

výsledky pozorovania interakcie maloletej s matkou a otcom. Správanie maloletej pri stretnutí s otcom
hodnotila ako spontánne, uvoľnené, prirodzené s tým, že ich vzťah je veľmi blízky, bezprostredný,
užíva si prítomnosť otca, jeho pozornosť, spontánne mu vyjadrovala náklonnosť, jej vzťah k nemu bol
pozitívny, prejavovala mu blízkosť (pritúlila sa k nemu, dotýkala sa ho, približovala sa k nemu pri hre).Na znalecký posudok a jeho závery je potrebné prihliadať, pretože preukazujú pozitívny vzťah maloletej
k otcovi, ktorý je treba nevyhnutne v záujme maloletej podporiť.

24. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky vo vzťahu ku znaleckému posudku PhDr. Evy
Smikovej, PhD. a rozporným vyjadreniam maloletej, ktoré sú vyhodnotené v rámci znaleckého posudku
anásledneprezentovanépredkolíznouopatrovníčkouaznalkyňou.Vtejtosúvislostiudáva,že zmyslom
znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné
znalosti a skúsenosti, potrebné k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý

iný dôkaz podľa ustanovenia § 191 CSP, a to voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva predovšetkým v posúdení, či sú závery posudku
náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s
ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a
či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia (§ 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch). Súd musí mať pritom možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku

znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu
rozhodnutiu. V prejednávanom prípade označený znalecký posudok, podľa názoru odvolacieho súdu,
spĺňa uvedené kritériá, pričom znalkyňa aj v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie vysvetlila
metodické postupy, na základe ktorých posudok vykonala. S jej závermi vyplývajúcimi zo znalkyňou
v danom čase použitými klinickými a testovými metódami, nemá dôvod odvolací súd polemizovať.

Závery znalkyne sú jednoznačné, vychádzajúce z odborných vyšetrení rodičov i maloletej a odborného
posúdenia. Pokiaľ matka namieta rozpor vo vyjadreniach maloletej, ktorá prezentovala jej odmietavý k
odchodu s otcom, odvolací súd poukazuje na bod 26. tohto rozsudku.

25. Na námietky matky ohľadom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý nezisťoval názor

maloletej a s tým súvisiacu vadu konania, odvolací súd neprihliadal. V tejto súvislosti poukazuje na
závery znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Evou Smikovou, PhD., z ktorých je zjavné, že
maloletá sa silne identifikuje s prianiami a očakávaniami matky, pričom znalkyňa hodnotila interakciu
maloletej s rodičmi a v rámci vyšetrenia zisťovala jej vzťah ku každému z rodičov a pozorovala prejavy
náklonnosti maloletej k nim. Za danej situácie, kedy je nesporné, že maloletá sa stotožňuje s prežívaním

matky, je vysoko pravdepodobné, že vyjadrenie maloletej v časovom slede po vyhotovení znaleckého
posudku a následnom odmietaní maloletej (podľa udania matky po tom ako bola oboznámená so
závermi znaleckého posudku a poučená kolíznou opatrovníčkou o tom, že na styk s otcom nemusí
ísť, ak nechce a postačuje, ak to otcovi povie) by bolo touto skutočnosťou ovplyvnené. Pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že názor dieťaťa je len jedným z dôkazov, na ktorý súd prihliada, avšak tento

vyhodnocuje v kontexte v konaní ďalších vykonaných dôkazov. Samotný názor dieťaťa za situácie,
že sa identifikuje s očakávaniami matky nemôže byť zohľadnený ako jediný dôkaz pre rozhodnutie
súdu, keď súd musí zisťovať skutočný stav veci. Ak matka poukazuje na to, že maloletá nebola
súdom prvej inštancie vypočutá, odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol správny
s ohľadom na zisťovaný názor maloletej v rámci znaleckého dokazovania, a jeho aktuálnosť pre

rozhodnutie súdu prvej inštancie (bližšie uvedené v bode 24. tohto rozsudku). Vzhľadom na výsledky
zistení znalkyne, aj odvolací súd zastáva názor, že následný výsluch maloletej nebol potrebný. Za
nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj námietky matky, že súd sa neoboznámil s názorom maloletej
prezentovanýmvobrazovýchazvukovýchnahrávkach,ktorépredložilaanevysporiadalsasodmietaním
otca maloletou („nechce odísť s otcom“), na ktoré matka poukazovala na pojednávaní dňa 26.04.2023

a o ktorom mal súd vedomosť aj z konania o výkon rozhodnutia. V prvom rade odvolací súd udáva,
že ak matka namietala nedostatočnú starostlivosť otca o maloletú (napr. nedostatok podávanej
stravy), na ktorú poukazuje aj v rámci obrazovej nahrávky, odvolací súd tento argument nepovažoval
za dôvodný, pretože schopnosť otca postarať sa o maloletú matka nespochybňovala v čase, kedy
rodičia pôvodne uzavreli rodičovskú dohodu. Napokon aj zo znaleckého posudku a správ kolízneho

opatrovníka vyplýva, že otec má vytvorené vhodné podmienky a o maloletú sa dokáže postarať.
V prípade, ak by otec nebol schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletú, je zjavné, že matka by
s dohodou nesúhlasila. Pokiaľ matka vyhotovovala nahrávky maloletej, ich obsah je spochybňujúci,
pretože nie je zrejmé za akých okolností boli nahrávky vyhotovené a čo ich vyhotoveniu predchádzalo
(napr.akákomunikáciasmaloletou).Odvolacísúdpovažujesprávaniematkysúvisiacesvyhotovovaním

nahrávok a zabezpečením nahrávania rozhovoru maloletej s kolíznym opatrovníkom alebo znalkyňou
za vysoko nekorektné. Nie je prijateľné, aby maloleté dieťa bolo zainteresované do sporu rodičov
takýmto spôsobom, pričom za daných okolností nielen vyjadrenie dieťaťa, ale aj jeho prežívanie, je
ovplyvnené konaním matky. Spoľahlivosť takéhoto dôkazu nie je v takom prípade možné objektívneposúdiť a použiť pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd nezohľadnil ani argumenty matky týkajúce sa
odbornej pomoci poskytovanej maloletej P. L. M., keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal
z dôkazov podstatných pre rozhodnutie a dôkazov objektívnych. Pokiaľ matka poukazuje na vzťah

jej druhého dieťaťa s otcom, daná skutočnosť nemá vplyv na zmenu napadnutého rozsudku, pretože
vzťah rodičov a detí v každej veci je potrebné vyhodnocovať individuálne. Ani matkou spochybnené
hodnotenie výpovede jej syna K. C. a matkou prezentované odmietanie maloletej, na ktoré poukazovala
predsúdomprvejinštancieazdôrazňovalahopotomakokolíznaopatrovníčkamalamaloletúusmernila,
nezakladá dôvod pre vyhovenie odvolaciemu návrhu matky. V tomto kontexte odvolací súd prihliadol

na súdom prvej inštancie vyhodnotené dôkazy, a to správy kolízneho opatrovníka, referátu poradensko-
psychologických služieb, mediátora a závery znaleckého posudku, z ktorých jednoznačne vyplýva
potreba úpravy styku maloletej s otcom, potreba upevňovania a rozvíjania ich vzájomného vzťahu.
Odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej inštancie bol správny a neboli zistené žiadne vady konania,
ktoré by boli dôvodom pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku (zúžením určeného styku).

26. Je potrebné uviesť, že matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletou na každú párnu sobotu
v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v každom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas
Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 17.00 hod. je výrazne obmedzujúci. Je nesporné, že maloletá má
k otcovi vytvorený vzťah (ako vyplýva zo záverov znalkyne a pozorovania interakcie maloletej s otcom
znalkyňou) a má právo na zachovanie jej rodinných zväzkov a udržiavanie pravidelných osobných

kontaktov s oboma rodičmi (čl. 7, 8, 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, je právom dieťaťa a rodiča ich kontakt, stretávanie,
zachovanie väzieb, či už s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Ak je rozhodnutím súdu zverené
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať
sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s

primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb,
zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom
záujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho
záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné

vylúčenie styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému
musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt
medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci N.P. vs
Moldavsko zo dňa 06.10.2015, sťažnosť č. 58455/13). V danej veci v konaní neboli preukázané žiadne
prekážky na strane otca, ktoré by boli dôvodom pre určenie styku v matkou navrhovanom rozsahu.

V záujme maloletej je realizovať pravidelné stretnutia s otcom, vytvárať si s ním program a aktivity, ktoré
jej prinesú radosť, na ktoré sa bude tešiť a čas strávený s otcom prispeje k jej zdravému psychickému
a fyzickému vývinu. Problém v komunikácii rodičov nemôže byť dôvodom pre obmedzenie styku otca
s maloletou, keď je povinnosťou oboch rodičov vyvinúť maximálne úsilie, aby maloletá bola na styk
pripravená a tento sa realizoval v jej prospech. To znamená, že matka maloletú na styk s otcom riadne

pripraví, nielen tým, že dieťa privedie pred bránu domu, ale aj jej psychickou prípravou. Otec pripraví
a zabezpečí pre maloletú program primeraný jej veku tak, aby sa na stretnutia tešila. Obaja rodičia si
musia byť vedomí svojej zodpovednosti a skutočnosti, že len v ich možnostiach je pripraviť svojej dcére
šťastné detstvo. Rodičia musia v rámci odovzdania a preberania maloletej svoje správanie korigovať,
komunikovať korektne a ak tohto nie sú schopní, majú možnosť využiť pomoc kolízneho opatrovníka,

prípadne psychológa. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď upravil styk otca s maloletou na každý
párnytýždeňodštvrtkaod15.00hod.donedeledo15.00hod.,ktorýrozsahzodpovedávekuapotrebám
maloletej, jej vybudovanému vzťahu s otcom a potrebe tento vzťah rozvíjať. Rovnako správne určil
miestom preberania maloletej školské zariadenie, ktoré navštevuje, zabezpečiac tak, aby maloletá
nebola účastná konfliktov rodičov. Nakoľko k odovzdaniu maloletej po styku bude dochádzať v nedeľu, je

prirodzené, že miestom odovzdania určil bydlisko matky. K výroku V., ktorým súd určil, že v prípade, ak
maloletá sa nebude nachádzať v školskom zariadení, to znamená v teň deň sa nezúčastní vyučovania,
správne určil miestom jej prevzatia bydlisko matky.

27. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV., ktorým

otca oprávnil stretávať sa s maloletou počas školských prázdnin a sviatkov v širokom rozsahu,
ktorý zohľadňuje iný režim dieťaťa počas prázdnin a možnosti trávenia spoločného času s otcom na
dovolenke, výletoch a podobne. Daný rozsah styku rešpektuje aj právo rodiča na výchovu svojho
dieťaťa a poskytne mu priestor na realizáciu svojich rodičovských práv a povinností k maloletej. Takýmtorozsahom styku (aj počas prázdnin a sviatkov) je sledovaný záujem dieťaťa a jeho zdravý psychický
a fyzický vývin. Návrh matky na úpravy styku počas prázdnin len v každom roku počas Vianočných
sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do 17.00

hod. považoval odvolací súd za absolútne nepostačujúci, nezohľadňujúci záujem a potreby maloletej a
neprospešný pre jej zdravý vývin.

28. Odvolací súd nepripustil návrhy matky a otca na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní
dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, ktorého závery

postačovali pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o vykonanie dokazovania prehratím obrazových
a zvukových nahrávok obsahujúcich, podľa udania matky, odmietanie otca maloletou (resp. odchod
s otcom), uvedená skutočnosť bola predmetom posúdenia a dokazovania v konaní pred súdom prvej
inštancie, keď matka na tento stav upozorňovala a otec ho potvrdil. Tieto okolnosti potvrdzuje aj
prebiehajúce konanie o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletou iniciované otcom. Je teda nesporné,
žeakmatkapoukazujenato,že záznamyobsahujúodmietavýprejavmaloletejvovzťahukotcovi, nejde

o žiaden nový dôkaz v odvolacom konaní. Odvolací súd uzavrel, že za daného stavu a s ohľadom na
vykonanédokazovaniesúdomprvejinštancie(najmävýsluchyrodičov,kolíznehoopatrovníkaavýsledky
znaleckého dokazovania), by bolo ďalšie dokazovanie nehospodárne a zbytočne by predĺžilo konanie.
Za nadbytočné považoval odvolací súd aj v rámci odvolacieho konania doplniť dokazovanie zisťovaním
názoru maloletého dieťaťa, keďže výsledky vykonaného dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo

veci. V tejto súvislosti vzal do úvahy závery znalkyne vo vzťahu k osobe matky a vzťahu maloletej
kmatke,keďjezrejmé,žemaloletáreagujevsúladesočakávaniamimatky,ktoráokolnosťbymuselabyť
zohľadnená pri hodnotení názoru dieťaťa. Zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu nemožno založiť
len na jednom dôkaze a to zistenom názore maloletého dieťaťa, keď súd vyhodnocuje všetky dôkazy
komplexne. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani návrh otca na oboznámenie sa s výsluchom C.

L. N., psychológa vykonaným na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Šuranoch dňa 27.07.2023
z dôvodov uvedených vyššie.

29.Odvolacísúdnaemailovépodaniaotca zmesiacaoktóberanovember2023 neprihliadalaostatným
účastníkom konania ich nedoručoval v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti,

účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán
doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.
Na predložené podania otca odvolací súd neprihliadal, pretože tieto nepreukazujú nové skutočnosti, ale
len osvedčujú, že v rodine naďalej pretrváva stav, kedy sa styk otca s maloletou nerealizuje.

30. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanievecinazákladespisovejdokumentácie;účastníci,predovšetkýmodvolatelia,aninevzniesli

žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

31. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je správne.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).