Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200749
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8522200749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý
pobyt A. XXX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Marta Konkoľová, advokátka so sídlom Jarmočná 79,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 146 743, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX,
XXX XX A., právne zastúpenej Mgr. Ing. Ján Foľvarský, advokát so sídlom Štúrova 228/109, 061 01
Spišská Stará Ves, IČO: 50 064 100, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C/19/2022-109 zo dňa 15.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“
alebo ,,prvoinštančný súd“ rozhodol, cit.:
I. ,,Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX a žalovanej C.
D., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX k nehnuteľnosti parc. KN E č. 9385 o výmere 972 m2,

druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v k. ú. A., obec A., okres Stará
Ľubovňa, evidovaná Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom.
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX pozemky v k.ú.
A., obec A., F. G. H., a to novovytvorené pozemky podľa stavu znázornenom v Geometrickom pláne
č. 178/2023, ktorý vyhotovil D. B., geodet, Chmeľnica č. 249, IČO:10 768 394 a úradne overil Okresný
úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, I. A. J. dňa 13.11.2023, číslo G1-756/2023, a to parcely KN C
č. 2587/67, orná pôda o výmere 631 m2 a KN C č. 2585/38, trvalý trávny porast o výmere 17 m2, ktorý

geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX
XX A. pozemok v k.ú. A., obec A., okres G. H., a to novovytvorený pozemok podľa stavu znázornenom v
Geometrickom pláne č. 178/2023, ktorý vyhotovil D. B., geodet, K. L. XXX, IČO:10 768 394 a úradne
overil Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, I. A. J. dňa 13.11.2023, číslo G1-756/2023, a
to parcelu KN C č. 2587/66, orná pôda o výmere 324 m2, ktorý geometrický plán je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku.

IV. Súd nepriznáva žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E č. 9385, druh
pozemku orná pôda o výmere 972 m2, vedenej na LV č. XXXX v k.ú. A., a to žalobca v podiele 2/3a žalovaná v podiele 1/3. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalobca približne posledné
3-4 roky užíval aj podiel žalovanej na spornej parcele s jej ústnym súhlasom. Sporná parcela je
podľa listu vlastníctva v extraviláne, podľa vyjadrenie obce Jakubany je určená na výstavbu a je na

hranici intravilánu a extravilánu podľa územného plánu obce. Podľa ďalšieho vyjadrenie obce Jakubany
(z 4.10.2023) k spornej parcele nevedie žiadna iná prístupová cesta okrem miestnej komunikácie
postavenej na parcele KN C 2655/1 zapísaná na LV č. XXXX. Podľa zabezpečenej ortofotomapy je
k spornej parcele prístup aj zo zadnej časti spornej parcely, a to buď cez pílu alebo po poľnej ceste
okolo potoka alebo po poľnej ceste z opačnej strany, pričom podľa zistení prvoinštančného súdu z

portálu ZGBIS, všetky tieto prístupové cesty sú na parcelách vo vlastníctve najmä urbárnej spoločnosti
v Jakubanoch, sčasti Slovenskej republiky a v určitej menšej časti aj fyzických osôb. Pri vedľajšej
(susednej) parcele KN E 9383, ktorá sa tiahne popri časti spornej parcely od miestnej komunikácie do
asi polovice spornej parcely, je žalobca väčšinovým spoluvlastníkom, ďalej hneď vedľa spornej parcely
pokračuje parcela KN E č. 9384, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu (pokračuje za parcelou KN E
9383 smerom dozadu k píle) a hneď vedľa parcely KN E 9383 od miestnej komunikácie je umiestnená

parcela KN C 2587/28, ktorá sa tiahne do asi polovice spornej parcely (končí zarovno s parcelou KN
E 9383) a ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu ani neboli
sporné, okrem otázky, či k spornej parcele vedie aj iná prístupová cesta.

3.Rozhodnutieprávneodôvodnilpodľa§141ods.1a2Občianskehozákonníkaa§23ods.1a§24ods.

3 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov.

4. Spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú upravené v § 142 OZ. Zákon uprednostňuje
reálne rozdelenie veci prihliadajúc na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak to nie je možné,

druhým spôsobom je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu zohľadniac
kritériá vymedzené OZ. Poslednou možnosťou upravenou v OZ je predaj veci a rozdelenie výťažku
medzi spoluvlastníkov.

5. K otázke umiestnenia spornej parcely uviedol, že pri rozhodovaní a určení, či ide o parcelu v

extraviláne alebo intraviláne, vychádzal z údajov katastra. Podľa týchto je sporná parcela v extraviláne.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že obec podľa územného plánu má hranicu intravilánu
plánovanú inak, pričom ani z odpovede obce Jakubany nie je jednoznačné, či sporná parcela by podľa
územného plánu mala byť v intraviláne alebo extraviláne, keďže sporná parcela má tvoriť hranicu bez
bližšieho vysvetlenia, z ktorej strany spornej parcely bude prechádzať hranica intravilánu a extravilánu.

Jepravdou,žeplatítzv.zákazdrobeniapozemkov,tedapripozemkochvextravilánenemôžerozdelením
nejakej parcely vzniknúť parcela menšia ako 3 000 m2. V danom prípade na podiel žalovanej vychádza
výmera iba 324 m2. Na druhej strane je potrebné uviesť, že zákon č. 180/1995 Z.z. upravuje aj určité
výnimky z tohto zákazu drobenia pozemkov. Jednou z nich je aj situácia, ak sa parcela rozdeľuje
na účely výstavby. Z vyjadrenia obce Jakubany zo dňa 21.4.2023 je zrejmé, že sporná parcela je v

zmysleschválenejúzemnoplánovacejdokumentáciezfunkčnéhohľadiskariešenáakoplocharodinných
domov, teda ako pozemok určený na výstavbu. Vzhľadom na túto skutočnosť je naplnená výnimka
zo zákazu drobenia pozemkov a možno spornú parcelu vyporiadať aj reálnym rozdelením. Reálne
rozdelenie pritom OZ upravuje ako prvú alternatívu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

6. Pokiaľ ide o otázku prístupovej cesty, je pravdou, že ak by zohľadnil iba čisto spornú parcelu,
k parcele, ktorá by po prípadnom reálnom rozdelení mala pripadnúť žalobcovi, by nebol prístup z
miestnej komunikácie. Nemôže túto otázku riešiť takto izolovane a bez zohľadnenia širších okolností a
vlastníckych pomerov okolitých parciel. V danom prípade je žalobca väčšinovým spoluvlastníkom hneď
vedľajšej parcely a výlučným vlastníkom ďalších dvoch vedľajších parciel (jednej od miestnej prístupovej

komunikácie a jednej parcely susediacej so spornou parcelou zo zadnej strany od píly). Za tohto stavu sa
aj v prípade reálneho rozdelenia dokáže žalobca dostať na svoju parcelu po ďalších svojich parcelách,
ktoré má buď vo výlučnom vlastníctve alebo pri ktorých je väčšinových spoluvlastníkom. Navyše v
súčasnosti sa dá dostať k spornej parcele (teda aj k časti, ktorá by v prípade reálneho rozdelenia mala
pripadnúť žalobcovi) aj po ceste cez miestnu pílu alebo po poľných cestách, teda z opačnej strany, ako

je miestna komunikácie. Aj keď tieto nie sú vo vlastníctve obce, príp. iba výlučne Slovenskej republiky, je
zrejmé, že po nich prístup je, keďže aj v bezprostrednej blízkosti spornej parcely (smerom von z dediny)
jevčastiodpílypostavenýužjedenrodinnýdom,resp.nejakástavba(akovyplývazortofotomapy),ktorá
evidentne využíva na prístup inú komunikáciu ako miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce. Argumentprístupu preto z pohľadu prvoinštančného súdu nebráni vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením spornej parcely.

7. Keďže v danom prípade je možné reálne rozdelenie spornej parcely z dôvodov vyššie uvedených
a ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý OZ uprednostňuje a takýto spôsob
nebude brániť ani funkčnému využitiu novovytvorených parciel, súd prvej inštancie zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho reálnym rozdelením.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Z tejto zásady vychádzal pri posúdení nároku na náhradu trov konania. Zároveň zohľadňoval určité
špecifikum týchto sporov, keďže jednak spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je sporom, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka (teda aj žalovaný
môže mať postavenie žalobcu, ak by návrh podal skôr ako žalobca) a jednak v takýchto prípadoch

sa pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva každému z podielových spoluvlastníkov
dostane určitá hodnota vychádzajúca z jeho podielu, a to buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava
podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
posudzuje procesný úspech vo veci podľa viacerých hľadísk, teda berie do úvahy nielen výsledok

konania, ktorý porovnáva s návrhmi strán sporu v priebehu konania, ale úspech vo veci súd hodnotí aj vo
vzťahu k celému priebehu konania, k záverečným procesným stanoviskám strán sporu a prípadne aj vo
vzťahu k tomu, či zo strany niektorej strany konania nejde o prípadné zneužitie procesného práva, príp.
prihliadne na postoj strán sporu aj pred začatím súdneho konania. V prípade, ak zrušenie podielového
spoluvlastníctva nie je sporné, súd zohľadňuje aj to, čo bolo medzi stranami sporné a ako bol tento spor

vyriešený v rozhodnutí.

9. Žalobca sa pred podaním žaloby nepokúsil mimosúdne dohodnúť, resp. túto skutočnosť nijako
nepreukázal. Žalovaná najprv navrhla spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať, následne súhlasila
so zrušením (vychádzajúc z jej tvrdení a prednesov), ale navrhla vyporiadanie reálnym rozdelením

(predtým na prvom pojednávaní bola ochotná rokovať aj o cene, ale žiadala cenu značne navýšenú
oproti trhovým cenám, resp. cenám, ktoré určuje súd pri obdobných konaniach v tejto obci; na ďalšom
pojednávanínapriekžiadostioreálnerozdelenienepredložilageometrickýplánnatakétorozdelenie).Vo
vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva bolo vyhovené žalobe v plnom rozsahu. Sporným medzi
stranami ostal spôsob vyporiadania, pričom napokon vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom

navrhovaným žalovanou. Úspech strán sporu bol teda približne rovnaký (zohľadniac aj vyššie uvedené
zmeny postoja žalovanej), preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Proti prvému, druhému a tretiemu výroku rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

11. Zotrval na tom, že rozdelenie nehnuteľností odporuje zákazu drobenia, normatívne vyjadrenom
v zákone č. 180/1995 Z.z. Naviac, ak už bol súd toho názoru, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná,
nedostatočným spôsobom sa vysporiadal predovšetkým s otázkou prístupu žalobcu k hlavnej ceste. Z
vyjadrenia obce Jakubany zo dňa 04.10.2023 vyplýva, že k parcele registra E-KN 9385, orná pôda o

výmere 927 m2 nevedenie žiadna iná prístupová komunikácia, okrem miestnej komunikácie postavenej
na parcele registra C-KN 2655/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10872 m2, vedená na LV
XXXX. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie súdu, že k uvedenej parcele sa dá dostať aj po
ceste cez miestnu pílu alebo po poľných cestách z opačnej strany. Tieto sú navyše vo vlastníctve
tretích subjektov, a teda je zrejmé, že bez ich výslovného súhlasu prístup možný nebude. Čo sa

týka prístupu k hlavnej ceste je potrebné skonštatovať, že je síce pravdou, že žalobca je výlučným
vlastníkom susediacej parcely KN E č. 9384, avšak v prípade parcely KN E č. 9383 je žalobca len
podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely, a teda nie je jej výlučným vlastníkom. Z uvedeného
dôvodu nemožno bez ďalšieho konštatovať možnosť prístupu k hlavnej ceste. S uvedeným je následne
spojená aj nemožnosť pripojenia na inžinierske siete zo strany žalobcu, keďže v prípade takéhoto

usporiadania novovzniknutých pozemkov by inžinierske siete museli prechádzať cez parcelu žalovanej
s jej explicitným súhlasom, čo je aj s poukazom na negatívne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou,
nemysliteľné. Navrhovaný pozemok žalobcu nebude mať ani prístup k hlavnej ceste a ani nebude maťmožnosť napojenia na inžinierske siete, a teda takýmto spôsobom sa vytvorí stav, kedy žalobca nebude
môcť novovzniknutý pozemok, na rozdiel od žalovanej, dobre užívať.

12. Rovnako je namieste uviesť, že takýmto spôsobom, kedy žalovaná nadobudne nehnuteľnosť
priamo pri prístupovej komunikácii a žalobca bude vyčlenený na zadnú časť, vznikne značná disparita
hodnoty novovzniknutých nehnuteľností. Inými slovami povedané je logické, že jednotková hodnota
novovzniknutej nehnuteľnosti, ktorá má pripadnúť do vlastníctva žalovanej bude podstatne vyššia ako
jednotková hodnota novovzniknutej nehnuteľnosti, ktorá má pripadnúť do vlastníctva žalobcu, keďže

sa nachádza priamo pri hlavnej ceste. Takýmito novovzniknutými parcelami sa postavenie žalobcu
oproti žalovanej podstatne zhorší, kedy parcela žalobcu bude mať podstatne nižšiu hodnotu ako parcela
žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, aby sa týmito skutočnosťami
súd prvej inštancie zaoberal. Ak teda obe kritéria, teda tak kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu
(žalobca je vlastníkom majoritného spoluvlastníckeho podielu) ako aj kritérium účelného využitia veci
(žalobca je jediným, kto užíva a obhospodaruje predmetnú nehnuteľnosť) svedčia v prospech žalobcu

nie je zrejmé, z akého dôvodu súd rozhodol podľa požiadavky žalovanej a požiadavku žalobcu o
prikázanie do jeho vlastníctva ignoroval. Navyše, ak už bol súd toho názoru, že nehnuteľnosť je deliteľná
nie je jasné, z akého dôvodu ju rozdelil práve takýmto spôsobom, teda žalovanej prikázal parcelu pri
hlavnej ceste a žalovanému prikázal do vlastníctva zadnú časť parcely s podstatne nižšou hodnotou a
nie naopak, ak žalobcovi dokonca svedčí tak kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu ako aj kritérium

účelného využitia veci.

13. Žalobca už v podanej žalobe uvádzal, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, čo však
žalovaná v rámci písomných vyjadrení žiadnym spôsobom nerozporovala. Rozporovala iba cenu, kde
žalobca navrhoval aj vyššiu cenu a to vo výške 40 eur a žalovaná požadovala vo výške 70.- až 80.- eur,

čo v lokalite tohto katastrálneho územia je absolútne prehnané. Ak teda žalovaná výslovne nepoprela
tvrdenia žalobcu v žalobe, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je dobre, mal súd prvej inštancie
vychádzať zo záveru, že ide o nesporné skutkové tvrdenie.

14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby napadnutý rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť parc. KN-E č. 9385 o
výmere 972 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. A., obec
A., okres G. H., evidovaná Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom a žalobcovi uložil
povinnosť vyplatiť náhradu žalovanej za ustupujúcu nehnuteľnosť sumu 12 960 eur.

15. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 07.05.2024 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

17. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený

a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny procesný postup, ktorým by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, tieto okolnosti v odvolaní nie sú bližšie označené. Obsah práva na spravodlivýproces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom,
právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť

vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo
na preskúmanie rozhodnutia. Každé dielčie porušenie práva na spravodlivý súdny proces je potrebné
hodnotiť v kontexte celého konania. O naplnenie odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho z čiastkových práv na spravodlivý proces.
To, že prvoinštančný súd právne vec posúdil inak, ako si to predstavoval, resp. predpokladal žalobca,
neznamená, že mu boli zákonom garantované práva odňaté.

20. Odvolací súd nezistil ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, nezistil akékoľvek pochybenie v procesnom postupe prvoinštančného súdu, pre ktoré
by bolo nevyhnutné sa touto otázkou zaoberať. Žalobca v odvolaní bližšie uvedenú odvolaciu námietku
nekonkretizuje.

21. Žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súdne rozhodnutie

trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže
byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv. dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej
veci prvoinštančný súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.

Prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie o veci. Prvoinštančný
súd správne vyhodnotil, ktoré z dôkazov je vo veci potrebné vykonať a následne aj vyhodnotiť, ktorý
dôkaz je spôsobilý priviesť súd k ďalším skutkovými zisteniam a ktoré dôkazy majú vplyv na správne
ustálenie skutkového stavu. Prvoinštančný súd tieto dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. To, akým spôsobom hodnotil dôkazy súd uviedol v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Súd dôkazy hodnotil v prejednávanej veci správne, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, pretože výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám formálnej logiky. Tento
postup prvoinštančného súdu je postupom autonómnym, do ktorého odvolací súd nezasahuje. Odvolací
súdsa stotožňujesoskutkovýmstavomtak,akohozistilprvoinštančnýsúdajetýmtoskutkovýmstavom
viazaný.

22. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,
že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú
oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie
uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

23. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav
súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

24.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

25. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

26. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto

dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.

28. Predmetom sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva parcely KN E č. 9385, druh pozemku
orná pôda, o výmere 972 m2, vedenej na LV č. XXXX v k.ú. A., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú
žalobca v podiele 2/3 a žalovaná v podiele 1/3.

29. Súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie uvedenej nehnuteľnosti

rozdelením veci podľa veľkosti podielov.

30. Súd prvej inštancie ustálil, že vyporiadavaná parcela sa podľa listu vlastníctva nachádza v
extraviláne, podľa vyjadrenie obce Jakubany je určená na výstavbu a je na hranici intravilánu a
extravilánu podľa územného plánu obce. Podľa vyjadrenia obce Jakubany k nej nevedie žiadna iná
prístupová cesta okrem miestnej komunikácie postavenej na parcele KN C 2655/1 zapísaná na LV č.

XXXX. Podľa ortofotomapy prvoinštančný súd zistil, že je k nej prístup aj zo zadnej časti, a to buď cez
pílu alebo po poľnej ceste okolo potoka alebo po poľnej ceste z opačnej strany. Pri vedľajšej (susednej)
parcele KN E 9383, ktorá sa tiahne popri časti vyporiadavanej parcely od miestnej komunikácie do
asi polovice spornej parcely, je žalobca väčšinovým spoluvlastníkom, ďalej hneď vedľa spornej parcely
pokračuje parcela KN E č. 9384, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu (pokračuje za parcelou KN E

9383 smerom dozadu k píle) a hneď vedľa parcely KN E 9383 od miestnej komunikácie je umiestnená
parcela KN C 2587/28, ktorá sa tiahne do asi polovice spornej parcely (končí zarovno s parcelou KN E
9383) a ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

31. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že reálne rozdelenie Občiansky zákonník

upravuje ako prvú alternatívu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Napriek tomu, že platí tzv.
zákaz drobenia pozemkov, teda pri pozemkoch v extraviláne nemôže rozdelením parcely vzniknúť
parcela menšia ako 3 000 m2, mal za to, že spornú parcelu možno vyporiadať aj reálnym rozdelením,
pretože je naplnená výnimka zo zákazu drobenia pozemkov. Zákon č. 180/1995 Z.z. upravuje určité
výnimky zo zákazu drobenia pozemkov. Jednou z nich je aj situácia, ak sa parcela rozdeľuje na

účely výstavby. Z vyjadrenia obce Jakubany zo dňa 21.4.2023 je zrejmé, že sporná parcela je v
zmysleschválenejúzemnoplánovacejdokumentáciezfunkčnéhohľadiskariešenáakoplocharodinných
domov, teda ako pozemok určený na výstavbu.

32. K otázke prístupovej cesty zohľadnil vlastnícke pomery okolitých parciel. Žalobca je väčšinovým

spoluvlastníkom susediacej parcely a výlučným vlastníkom ďalších dvoch parciel (jednej vedľajšej od
miestnej prístupovej komunikácie a jednej parcely susediacej so spornou parcelou zo zadnej strany
od píly). Za tohto stavu sa aj v prípade reálneho rozdelenia dokáže žalobca dostať na svoju parcelu
po ďalších svojich parcelách, ktoré má buď vo výlučnom vlastníctve alebo pri ktorých je väčšinových
spoluvlastníkom. K spornej parcele (teda aj k časti, ktorá by v prípade reálneho rozdelenia mala

pripadnúť žalobcovi) sa dá dostať aj po ceste cez miestnu pílu alebo po poľných cestách, teda z opačnej
strany, ako je miestna komunikácie.

33.Vzhľadomktomu,žejemožnéreálnerozdelenievyporiadavanejparcelyaideospôsobvyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ktorý Občiansky zákonník uprednostňuje a takýto spôsob nebude brániť

ani funkčnému využitiu novovytvorených parciel, prvoinštančný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu a vyporiadal ho reálnym rozdelením.

34. S týmito vyššie uvedenými závermi prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom
rozsahu.

35. Žalobca v odvolaní namietal, že rozdelenie nehnuteľnosti odporuje zákazu drobenia vyjadrenom
v zákone č. 180/1995 Z.z. Túto odvolaciu námietku ďalej nijako nerozvinul, neuviedol v čom je podľa
jeho právneho názoru záver prvoinštančného súdu o naplnení výnimky zo zákazu drobenia pozemkov
nesprávny.

36. Súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 23 ods. 1 a § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 180/1995
Z.z.37. Vzhľadom k tomu, že má na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť
rozdelením poľnohospodárskych pozemkov pozemok menší ako 3 000 m2, s poukazom na opatrenia
protidrobeniupozemkovvyplývajúcezust.§23ods.1zákonač.180/1995Z.z.,môžebyťvyporiadavaná

nehnuteľnosť rozdelená iba pokiaľ je daná výnimka zo zákazu drobenia. Podľa § 24 ods. 3 písm. a/
zákona č. 180/1995 Z.z. opatrenia proti drobeniu pozemkov sa neaplikujú, ak sa poľnohospodársky
pozemok rozdeľuje na účely výstavby. Z vyjadrenia Obce Jakubany zo dňa 21.4.2023 je preukázané,
že vyporiadavaná parcela z funkčného hľadiska v zmysle územnoplánovacej dokumentácie obce
je v územnom pláne ako plocha rodinných domov. Vzhľadom na výnimku zo zákazu drobenia

pozemkov danú ust. § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č. 180/1995 Z.z. rozdelenie poľnohospodárskeho
pozemku na účely výstavby a vyjadrenie Obce Jakubany o tom, že vyporiadavaná parcela v zmysle
územnoplánovacej dokumentácie obce je určená ako plocha rodinných domov, sú splnené podmienky
na rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, a to aj s poukazom na v poradí prvý a najpreferovanejší
spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva - rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich
podielov v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

38. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou prístupovej cesty
k novovzniknutému pozemku žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na body 14. a 24.
napadnutého rozsudku. Žalobcovi napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom susediacej parcely
KN E č. 9383 k vyporiadavanej parcele, nič nebráni k prístupu k miestnej komunikácii, dôvod, že je

(len) podielovým spoluvlastníkom ho nevylučuje v užívaní tejto nehnuteľnosti právom prechodu, pretože
ako podielový spoluvlastník nemá vyčlenenú reálnu časť, iba ktorú by bol oprávnený užívať. Navyše,
žalobca je výlučným vlastníkom aj parcely KN C č. 2587/28, ktorá susedí s parcelou KN E č. 9383
a končí zarovno s ňou, teda aj cez túto parcelu má možnosť sa dostať k parcele KN E č. 9384, ktorá je
v jeho výlučnom vlastníctve a cez ňu k žalobcovi súdom prikázanej časti vyporiadavanej parcely.

39. Námietku ohľadom nemožnosti pripojenia na inžinierske siete odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú, pretože ju žalobca vzniesol až v odvolacom konaní, čo je jednak neprípustné s poukazom na
ust. § 366 CSP. Žalobca už počas konania pred súdom prvej inštancie mohol tieto okolnosti namietať,
pretože z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaná predložila dôkaz o deliteľnosti veci a aj súd prvej

inštancie naznačil pri predbežnom právnom posúdení dňa 13.09.2023, že do úvahy prichádza reálne
rozdelenie veci. Navyše nemožnosť pripojenia na inžinierske siete nie je ničím podložená, žiadnym
dôkazom, ide iba o tvrdenia žalobcu.

40. Taktiež námietka žalobcu o značnej disparite hodnoty novovzniknutých nehnuteľností nie je ničím

podložená, žiadnym dôkazom, ide iba o úvahy žalobcu, preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Situovanie nehnuteľnosti priamo pri hlavnej ceste, nemusí automaticky znamenať jej vyššiu hodnotu,
ale môže to byť aj naopak, takáto okolnosť môže viesť k zníženiu jej hodnoty.

41. Súd prvej inštancie rozhodol o rozdelení veci, pretože je povinný postupovať podľa zákonom

ustanoveného poradia, t. j. je povinný dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko tieto sú pre neho záväzné v zmysle ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V poradí prvým a najprirodzenejším spôsobom je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania
spoluvlastníctva je, že ide z hľadiska technického o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne

opodstatnené, t. j. rozdelením veci vzniknú veci samostatné, ktoré však naďalej môžu slúžiť
svojmu účelu. Až keď rozdelenie veci nie je dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu.Akžiadenzospoluvlastníkovovecnemázáujem,prichádzadoúvahytretívariantvyporiadania
spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie jej výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich

podielov.

42. Občiansky zákonník určuje kritéria, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie
veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská. Navyše kritérium veľkosti podielu nemožno ponímať

v tom zmysle ako uvádza žalobca, aby mal právo výberu časti prikázanej nehnuteľnosti pokiaľ ide
o jej lokalizáciu. Veľkosť podielov v prípade rozdelenia veci bude znamenať, že spravidla každému
zo spoluvlastníkov bude prikázaná časť veci zodpovedajúca jeho podielu na veci spoločnej. Ďalšie
kritérium účelného využitia veci žalobca nesprávne interpretuje v tom zmysle, že je jediným ktoužíva a obhospodaruje nehnuteľnosť. Hľadisko účelného využitia veci pri rozdelení veci sa vzťahuje
k novovzniknutým veciam, aby mohli plniť svoje funkčné určenie. Ak žalobca namietal, že nie je jasné,
z akého dôvodu súd prvej inštancie rozdelil parcelu práve takýmto spôsobom, teda žalovanej prikázal

parcelu pri hlavnej ceste a žalovanému prikázal do vlastníctva zadnú časť parcely, je potrebné poukázať
na predchádzajúce užívanie vyporiadavnej nehnuteľnosti, počas konania vyplynulo, že žalobca iba
približne posledné 3-4 roky užíval aj podiel žalovanej s jej ústnym súhlasom.

43. K námietke žalobcu, že žalovaná výslovne nepoprela tvrdenia žalobcu v žalobe, že rozdelenie

predmetnej nehnuteľnosti nie je dobre, preto mal súd prvej inštancie vychádzať zo záveru, že
ide o nesporné skutkové tvrdenie, odvolací súd uvádza, že v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvasúdniejeviazanýnávrhmispoluvlastníkov,pokiaľideoformuvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva v zmysle zásady „iudex ne eat ultra petita partium“ (§ 216 ods. 2 CSP), je povinný
postupovať podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o poradie a spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a preto bol povinný skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na

rozdelenie nehnuteľnosti, keďže rozdelenie veci je prvoradým spôsobom vyporiadania pri zrušení
podielového spoluvlastníctva.

44. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcu
za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú
stranu v odvolacom konaní považuje žalovanú, ktorej voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).