Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 9C/922/1999
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. S., Z. S., bytom T., H.
XX, zastúpenej v konaní JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X proti žalovanému M. S., S., bytom
T., H. XX, zastúpenému v konaní JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. X o návrhu na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s a p r i k a z u j e:

do výlučného vlastníctva žalobkyne:

chladnička C. v zostatkovej hodnote 2.500,- Sk

dve válendy - kombinácia dreva a látky s kvetovaným poťahom v zostatkovej hodnote 4.000,- Sk

vírivá práčka značky R. v zostatkovej hodnote 700,- Sk

skriňová zostava G. pozostávajúca z dvoch skríň s nadstavcom, jednej zasúvacej skrine, všetko v
zostatkovej hodnote 1.500,- Sk

jednoizbový byt č. X s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu

v T., H. XXXX,. orientačné číslo XX. a podiel na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel 30/1458 zapísaných v liste

vlastníctva č. 5394 v hodnote 238.064,- Sk

do výlučného vlastníctva žalovaného:

televízor G. v zostatkovej hodnote 9.500,- Sk

rádio U. v zostatkovej hodnote 2.000,- Sk

okrúhly stôl do kuchyne - drevený v zostatkovej hodnote 500,- Sk

luster trojramenný chrómovaný v zostatkovej hodnote 600,- Sk

sedacia súprava šedej farby pozostávajúca z dvojsedadla, dvoch samostatných sedadiel,
konferenčného stolíka, servírovacieho stolíka v zostatkovej hodnote

3.500,- Sk.Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému rozdiel v prikázaných hodnotách v sume 59.542,90
Sk, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 5.257,- Sk a trovy štátu v sume 3.473,- Sk

na účet Okresného súdu Trenčín, do 15 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne 5Co 503/00-190 zo dňa 5.júla 2004 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.2.2002 pod č.k. 9C 922/99-172 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia citovaného rozsudku bola skutočnosť, že od podania znaleckého
posudku, ktorým bola vyčíslená hodnota bytu účastníkov patriaceho do BSM, nadobudla účinnosť nová

vyhláška o oceňovaní nehnuteľností, v dôsledku ktorej bolo potrebné vykonať nové ohodnotenie bytu
účastníkov. Odvolací súd bol toho názoru, že takéto dokazovanie nebolo možné vykonať bez prieťahov
odvolacím súdom.

V zmysle pokynov odvolacieho súdu bolo doplnené znalecké dokazovanie znalcom Ing. B.. Z tohto
znaleckého posudku mal súd 1. stupňa za preukázané, že všeobecná cena sporných nehnuteľností

(bytu, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku) bola ku dňu vyporiadania
238.064,- Sk. Túto cenu považoval súd za primeranú trhovú cenu, cenu za ktorú je reálne ku dňu
vyporiadania predmetný byt odpredať v danej lokalite.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil masu
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a použil správne hmotnoprávne ustanovenia, ktoré

si však neprávne vyložil. Nestotožnil sa však s názorom súdu prvého stupňa na výplatu rozdielu v
prikázaných hodnotách.

V zmysle § 226 O.s.p bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ktorého
pri vyporiadaní BSM podľa § 150 Obč. zákonníka nie je možné byt, ku ktorému mali účastníci pred
nadobudnutím právo spoločného nájmu, prikázať do vlastníctva jednému z manželov bez toho, aby mu

uložil povinnosť vyrovnania druhému manželovi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa opätovne vyporiadal masu spoločne
nadobudnutého majetku účastníkov.

Za trvania manželstva nadobudli účastníci okrem jednoizbového bytu v T. na H. ulici aj hnuteľné veci.
Zakúpili chladničku C. zostatkovej hodnoty

2.500,- Sk, dve válendy - kombinácia dreva a látky s kvetovaným poťahom zostatkovej hodnoty 4.000,-
Sk, vírivú práčku zn. R. zostatkovej hodnoty 700,-Sk, skriňovú zostavu G. pozostávajúcu z dvoch skríň
s nadstavcom, jednej zasúvacej skrine, všetko zostatkovej hodnoty 1.500,- Sk, televízor G. zostatkovej
hodnoty 9.500,- Sk, rádio U. zostatkovej hodnoty 2.000,- Sk, okrúhly stôl do kuchyne - drevený
zostatkovej hodnoty 500,-Sk, luster trojramenný chrómovaný zostatkovej hodnoty 600,- Sk, sedaciu

súpravu šedej farby pozostávajúcu z dvojsedadla, dvoch samostatných sedadiel, konferenčného stolíka,
servírovacieho stolíka zostatkovej hodnoty 3.500,- Sk. Okrem aktív (hnuteľných a nehnuteľných)
majetku, nadobudli účastníci aj pasívum, a to pôžičku v S. S., ktorej zostatok ku dňu zániku manželstva
bol 7.640,- Sk. Rozsah vecí, ktoré nadobudli, mal súd za preukázaný z výsluchu oboch účastníkov.
Výšku pasíva preukazuje potvrdenie S. S., a. s.. Rozsah BSM pokiaľ ide hnuteľné veci a ich zostatkové

hodnoty nebol medzi účastníkmi sporný.Z výpovede svedkyne T. T. mal súd za preukázané, že táto so svojim manželom Ing. J. T. darovala
žalobkyni peniaze na zakúpenie bytu, a to v sume 14.125,-Sk. Jej výpoveď podporovali aj ďalšie dôkazy,
a to čestné prehlásenie manželov T. zo dňa 5.12.1995, ktoré bolo urobené ešte za života, t. č. už

nebohého Ing. J. T.. Dar rodičov žalobkyne potvrdili aj rodičia žalovaného, ktorí iba tvrdili, že nebol v takej
výške, ako to žalobkyňa preukazovala. Výška sumy na potvrdení zo dňa 5. 12. 1995 však korešponduje
s výškou výberu z vkladnej knižky patriacej rodičom žalobkyne, ale aj so sumou, ktorá bola uhradená
poštovou poukážkou ako platba bytu.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva, a čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia k osobnej potrebe
alebo výkonu povolania iba jedného z manželov, ako aj vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorým mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Rozsah BSM nebol medzi účastníkmi sporný, pokiaľ ide o hnuteľné veci. Bolo bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že účastníci za trvania manželstva nadobudli zo spoločných prostriedkov
televízor G., chladničku C., vírivú práčku R., rádio U., sedaciu súpravu, skriňovú zostavu, válendy,
okrúhly stôl a luster.

Spornosť toho, či jednoizbový byt s príslušenstvom patrí do BSM vyriešil odvolací súd právne záväzným
stanoviskom v uznesení zo dňa 30.3.2001 pod č.k. 5 Co 503/00- 113. Preto ho súd do BSM zahrnul.

Podľa § 150 Obč. zák. sa totiž vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je však oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
a je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Znenie citovaného zákonného ustanovenia nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadaní spoločnej veci ( prihliadajúc k tomu ako sa každý z bývalých manželov zaslúžil o

nadobudnutie a udržanie spoločnej veci) takým spôsobom, že vec prikáže do výlučného vlastníctva
tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevážnej
miere, bez toho, aby mu uložil, aby druhému manželovi ( ktorý sa o nadobudnutie nezaslúžil), zaplatil
na vyrovnanie podielov finančnú čiastku. Zákon neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita
môže byť vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov,

bez toho, aby bol zaviazaný k finančnému vyporiadaniu druhému manželovi ohľadne tejto veci. Z toho
dôvodu súd prikázal predchádzajúcim rozsudkom ( zo dňa 28.2.2002 pod č.k. 9C 922/99-172). Tento
názor si však odvolací súd neosvojil. Zaviazal súd prvého stupňa názorom, že disparita podielov nemôže
byť vyjadrená tým, že jedna z vecí patriacich do BSM bude prikázaná jednému z účastníkov bez
povinnosti určenia výplaty druhému účastníkovi. I keď to nevyplýva zo zákonného znenia § 150 Obč.

zákonníka, súd prvého stupňa je týmto právnym názorom viazaný.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa pričinila iba žalobkyňa tým,
že použila na ich kúpu výlučne peniaze získané darom od jej rodičov na tento účel. Žalovaný sa
ničím nepričinil na získaní tejto majetkovej hodnoty, ani na jej udržaní. Práve naopak. Z rozvodového
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C 594/98 mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

dôvodom nezhôd v manželstve účastníkov bol nedostatok finančných prostriedkov. Príčinou rozvodu
manželstva bola podľa právoplatného rozsudku skutočnosť, že žalovaný zlyhal ako živiteľ rodiny,nedokázal zabezpečiť finančne rodinu a vyriešiť zlú bytovú situáciu. Mal problémy s alkoholom. Má
však podľa názoru odvolacieho súd nárok na výplatu z podielu v BSM. Preto súd prvého stupňa mohol
zohľadniť iba prínos navrhovateľky , ktorý predstavuje jej dar od rodičov v sume 14.125,- Sk a určiť nižší

podiel odporcu pri nadobudnutí majetku. Určil ho do výšky 1/3-iny. Bolo by naozaj veľmi nespravodlivé,
aby žalobkyňa vyplatila žalovaného z vyššej hodnoty, pretože sa nijakým spôsobom nezaslúžil o
jej nadobudnutie. Žalobkyňa sama nehnuteľnosť zhodnotila aj investovaním vlastných finančných
prostriedkov.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva účastníkmi, súd ich rozdelil tak ako to bolo
v predchádzajúcich rozhodnutiach. Účastníci takéto rozdelenie nenamietali a súhlasili s ním.. Žalobkyňa

má prikázanú chladničku, válendy, práčku a skrine v hodnote 8.700,-Sk. Žalovaný má prikázané hodnoty
vo výške 16.100,- Sk (televízor 9.500,-Sk + rádio 2.000,-Sk + stôl 500,-Sk + luster 600,-Sk + sedacia
súprava 3.500,- Sk), ale aj zostatok na pôžičke v sume 7.640,- Sk, ktoré sám po rozvode manželstva
splatil.

Pri takto zistenom rozsahu BSM mal súd za to, že jeho hodnota predstavuje sumu

262.864,-Sk (hodnota hnuteľných vecí vo výške 24.800,-Sk: 2.500,-Sk chladnička, 4.000,-Sk válendy,
700,-Sk práčka, 1.500,-Sk skrine, 9.500,-Sk televízor, 2.000,-Sk rádio, 500,-Sk stôl, 600,-Sk luster,
3.500,-Sk sedacia súprava + hodnota nehnuteľností 238.064,- Sk). Z toho podiel 1/3 predstavuje sumu
87.621,30 Sk, ktorý by podľa názoru súdu mal žalovanému patriť. Žalovanému boli prikázané do
výlučného vlastníctva hnuteľné veci vo výške 16.100,- Sk. Do hodnoty jeho podielu mu chýba preto

doplatiť 71.521,30 Sk. Keďže zaplatil aj dlh na pôžičke, má žalobkyňa povinnosť doplatiť mu jeho podiel
natejtopôžičkev1/3-ine,čopredstavujesumu2.546,40Sk(7.640:3).Malabytedadoplatiťžalovanému
74.067,90 Sk (71.521,30 Sk + 2.546,- Sk). V prospech žalobkyne však treba zohľadniť jej prínos do BSM
v sume 14.125,- Sk (dar rodičov na byt) a 400,- Sk, zaplatených na pôžičke žalobkyňou (spolu 14.525,-
Sk)oktorýsajejvýplatažalovanémumusíznížiť.Taktovzniklapovinnosťžalobkynevyplatiťžalovanému

z dôvodu rozdielu v prikázaných hodnotách sumu 59.542,90 Sk ( 74.067,90,- Sk + 14.525,- Sk).

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a určil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na čiastočný úspech každého z nich.

Opovinnostizaplatiťsúdnypoplatokaojehovýškerozhodolsúdpodľapoložkyč.6,písm.b/Sadzobníka
súdnych poplatkov Zák. č. 71/1992 Zb. v znení jeho doplnkov. Vychádzal z toho, že hrubá hodnota BSM

predstavuje sumu 262.864,- Sk, z čoho 2 % predstavuje 5.257,- Sk.

Povinnosť zaplatiť súdny poplatok určil žalovanému, nakoľko žalobkyňa bola v konaní oslobodená od
platenia súdnych poplatkov.

O trovách štátu bolo rozhodnuté v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. pri zohľadnení skutočnosti, že znalecké
dokazovanie sa vykonávalo na návrh žalovaného a v jeho prospech, pričom žalobkyňa bola v konaní

oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.