Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 25, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/152/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľky A. R., trvale bytom

S. XXX,. I., zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom, so sídlom M. N. XX/XX,. I. proti odporcovi Ľ. R., trvale
bytom N. S. XXXX/XX,. P., zastúpenému M. M., advokátom, so sídlom M. XX/XX,. P. B. o vrátenie daru
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 38 804,- Sk, k rukám M. M.,
advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, 1
rodinnéhodomusúp.č.298,postavenomnaparc.č.KN747,vrátane1vedľajšejstavby-skladunáradia,

a 1 pozemkov parc.č. KN 747, KN 748/1. KN 748/3 a KN 748/4 a náhrady trov konania z dôvodu, že
obdarovaný odporca a jemu blízke osoby sa správa k nej v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že
Zmluvou o dare, uzatvorenou dňa 29.1.1999 spolu s nebohým manželom Ľ. R. darovali nehnuteľnosti
každý v 1/2 , zapísané na LV č. 97 k.ú. I. (dom súp. č. 298, postavený na parc.č. KN 747, vrátane
vedľajšej stavby - skladu náradia, pozemky parc.č. KN 747, KN 748/1. KN 748/3 a KN 748/4) svojmu
synovi. Hodnota daru bola stanovená znaleckým posudkom sumou 739 290,- Sk. Súčasne bolo zriadené
bezodplatné vecné bremeno v prospech darcov spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania
predmetného rodinného domu s voľným pohybom po celom dome a pozemkoch a odporca sa zaviazal

darujúcim pomôcť v starobe a chorobe. Poukázala na to, že v roku 2003, keď bola postihnutá závažným
ochorením nebola jej zo strany odporcu poskytnutá pomoc, ale pomoc a opateru jej poskytovala a
dodnes poskytuje dcéra D. Š.. Odporca ubytovaním svojho syna J. a jeho družky jej už druhým rokom
znemožňuje užívať dom v zmysle dohody o vecnom bremene. Správanie vnuka a družky odporcu je v
rozporesdobrýmimravmi,dlhodoboneplatilizaslužbyaenergie,ichsústavnéverbálneútokyvyvolávajú
v nej oprávnené obavy a strach o zdravie. Ostré útoky odporcu voči nej a sestre D. považuje za hrubé
správanie k nej a členovi rodiny, ktorý jej poskytuje pomoc, na ktorú je povinný odporca. Naviac od

20.10.2004jejejznemožnenýprístupdodomu,nakoľkorodinajejodmietavrátiťkľúče,ktoréimpožičala.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania.
Uviedol, že tvrdenie navrhovateľky o neposkytnutí pomoci v roku 2003 nie je pravdivé, ale naopak,
on a jeho syn jej vybavil vyšetrenie a následnú operáciu. Jeho rodinua ju v nemocnici navštevovala
a poskytovala jej potrebnú opateru. Pravdivé nie je ani tvrdenie, že ubytovanie jeho syna spôsobilo
znemožnenie užívania domu navrhovateľkou. Zabezpečil navrhovateľke v časti tomu, ktorú obývala
vyhotovenie podláh a obkladov, aby mala čo najlepšie podmienky. Nepravdivé je jej tvrdenie odlhodobom neplatení platieb za energie, ktoré realizoval výlučne on so svojou rodinou. Lživé je i tvrdenie
o znemožnení prístupu do nehnuteľnosti dňom 20.10.2004 tým, že navrhovateľka nemá k dispozícii
kľúče.Navrhovateľkadomneužívanazákladevlastnéhorozhodnutia,resp.podvplyvomsestryodporcu.

Vyslovil presvedčenie, že nezhody sú výsledkom ovplyvňovania navrhovateľky jeho sestrou a teda, že
nie sú splnené podmienky na vrátenie daru, keďže z jeho strany žiadny nevďak prejavujúci sa v správaní
kvalifikovanom ako hrubé porušenie dobrých mravov nie je. K zhoršeniu vzťahov došlo v dôsledku
správania sa navrhovateľky, ktorá odmieta jeho pomoc a členov jeho rodiny, ignoruje a osočuje ich.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením Zmluvy o dare zo dňa

29.3.1999, LV č. 97, výzvy na vrátenie daru zo dňa 4.10.2004, potvrdenia mesta I., spisu Č. S-P-O.-
XXX/IL. XXXX,. výzvy na vypratanie bytu zo dňa 16.7.2004 a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka a jej nebohý manžel, výlučný vlastníci rodinného domu súp. č. 298 stojaceho na parcele
č. 747, parcely č. 748/1-záhrady, 748/3-záhrady, 748/4-zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie
I., S. K. I., K. Ú. T. ako darcovia uzavreli dňa 29.3.1999 s odporcom ako obdarovaným Zmluvu o dare,
ktorou mu prenechali uvedené nehnuteľnosti a odporca tento dar prijal. Zároveň uzavreli dohodu o

zriadení vecného bremena, podľa ktorej sa darujúcim zriadilo doživotné právo bývania a užívania tohto
rodinného domu a parc. 747, KN 748/1, KN 748/3, KN 748/4, k.ú. I. s voľným pohybom po celom dome.
Doživotné užívacie právo bolo zriadené bezplatne na dobu života darcov. Odporca sa zároveň zaviazal
darujúcim pomôcť v starobe a chorobe.

Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 4.10.2004 súd zistil, že navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu vyzvala odporcu na vrátenie polovice nehnuteľností zapísaných na LV č.97, k.ú. I., pozemkov
parc. č. 747, KN 748/1, KN 748/3, KN 748/4 a stavby -rodinného domu súp. č. 298 postavenom na
pozemku parc. č. 747 z dôvodov, že v roku 2003 jej nebola poskytnutá pomoc v chorobe, ubytovaním
syna odporcu a jeho družky jej je znemožnené užívať dom a ich správanie je v rozpore s dobrými mravmi
(neplatili za služby a energie, sústavne na ňu verbálne útočia čo vyvoláva u nej obavy a strach o zdravie)

azdôvodovvyhrážokaurážokvočinejodporcomavyháňaniajuzdomu,abyišlabývaťksestreodporcu.

Podľa vyjadrení navrhovateľky sa problémy nastali v novembri 2003, keď sa nasťahoval vnuk J. s
družkou a dieťaťom. Konflikt nastal po tom, čo popoludní pustila na dvor voľne behať psa, ktorého sa
družka vnuka bojí a keď sa táto vrátila domov od matky začala jej hádzať do okna sneh. Vzťahy sa
už nevylepšili, navzájom sa nepozdravili, vnuk i syn povedali jej návšteve, že v dome nemá čo robiť,

vyháňali jej dcéru, ktorá sa o ňu chodila starať. V máji 2005, keď išla vyvetrať obývaciu izbu zistila, že
bol premiestnený nábytok, zámky ktorými uzamkla obývačku a spálňu boli odvŕtané a z gauča jej zmizli
peniaze, ktoré tam mala uschované. K odsťahovaniu k dcére došlo z obavy o život, po tom čo nadobudla
dojem, že ju chce vnuk s družkou hodiť do pivnice, nakoľko ráno pri naberaní jedla pre psa videla za
sebou tieň a keď sa otočila niekto bežal smerom hore. Už i predtým sa v kuchyni zamykala. Zdôraznila,

že v období, keď bola chorá a podrobila sa operácii poskytovala jej pomoc len jej dcéra.

Podľa vyjadrení odporcu tvrdenia navrhovateľky neboli pravdivé. Keď navrhovateľke zistili rakovinové
ochorenie a odporučili jej odklad operácie, jeho nevesta vybavila vyšetrenie u iného lekára, ktorý
doporučil operáciu. Na rádioterapiu vozil navrhovateľku jeho syn P. s nevestou, až naposledy dcéra
navrhovateľky. Zdôraznil, že spolužitie navrhovateľky v dome so synom P. bolo bez problémov až dokedy

sa vzťahy najmä pôsobením dcéry navrhovateľky a jeho sestry nezhoršili a syn P. sa odsťahoval. Keďže
sa navrhovateľka sťažovala, že nechce byť v dome sama, nasťahoval sa k nej syn J. s družkou a
dieťaťom, pričom i ich spolubývanie bolo až dokedy nezačala zasahovať jeho sestra, bezkonfliktné.
Zdôraznil, že k navrhovateľke má citový vzťah ako k matke, vždy po návrate z Č., kde pracuje ju navštívi,
niečo jej prinesie. Pokiaľ ide o návštevy tak len jednu z nich upozornil, aby sa nestarala do ich rodinných

záležitostí. Nespochybnil, že odvŕtal zámky, ale mal obavy, že pri spoločnom vykurovaní by mohlo dôjsť
k poškodeniu kúrenia v uzamknutých častiach domu.

ZvýsluchusvedkaJ.R.,vnukanavrhovateľkybolozistené,žedodomusanasťahovalnazákladeželania
navrhovateľky, po návrate z P., asi vo februári 2003, s tým, že on s družkou a dieťaťom budú obývaťhorné podlažie - izbu, kuchyňu, komoru a kúpeľňu, WC na dolnom podlaží, pričom im navrhovateľka
bude prispievať na úhradu energií sumou 1 200,- Sk mesačne. Zdôraznil, že vzťahy boli bezproblémové
až dokedy za navrhovateľkou nezačala chodiť jej dcéra, pani Š., ktorá sa viackrát vyjadrila, že z domu

budú vysťahovaní. Postupne sa situácia zhoršovala, došlo k oznámeniu na políciu, k prerokovaniu
priestupku. Dohodnutú sumu na inkaso im navrhovateľka dala asi trikrát, potom už len 1000,- Sk, neskôr
nechávalaúčetnastole,abyhouhradili.Vnovembrikeďdošielnedoplatokzaelektrickúenergiuvovýške
8 000,- Sk neprispela vôbec, s tým, že odíde k dcére. Na jeseň 2004 sa navrhovateľka odsťahovala,
pričom ich obviňovala, že jej robia zle. Poukázal na to, že keďže pracuje v zahraničí konflikty zažila viac

jeho družka, ale keď on chcel riešiť problémy s navrhovateľkou „vyskočila na neho“ p. Š. a k riešeniu
nedošlo. Poprel, že by pred navrhovateľkou zamykali obývaciu izbu a pivnicu, naopak ona si ich zamkla
sama. Nedošlo k žiadnym fyzickým napadnutiam, ani kontaktom nakoľko si navrhovateľku váži a má
ju rád.

Z výsluchu svedkyne A. B., družky vnuka navrhovateľky a syna odporcu bolo zistené, že do domu sa
nasťahovala 23.10.2003 a začiatkom nasledujúceho roku sa prisťahoval i jej druh. Potvrdila, že ešte

v P. bola svedkom telefonického rozhovoru navrhovateľky s odporcom, v ktorom sa mu sťažovala, že
nechce bývať v dome sama. Dohodli sa, že navrhovateľka bude prispievať na inkaso asi 1/3 t.j. sumou
1 000,- Sk. Zdôraznila, že spočiatku boli ich vzťahy s navrhovateľkou veľmi dobré, chodila k nej denne
na kávu, nosila jej obed, navrhovateľka dávala pozor na dieťa, keď išla do obchodu. K zmene došlo
v deň S.. V., keď sa z vychádzky od rodičov vrátila nie o 16,00 hod., ale o 16,30 hod. a vo dvore

už voľne pobehoval pes navrhovateľky, ktorého sa bojí. Keďže boli dohodnuté, že v takejto situácii,
hodí navrhovateľke do okna kamienok, použila snehovú guľu. Navrhovateľka však vyšla z domu veľmi
nahnevaná, začala jej nadávať, s tým, že tam nemá čo robiť. Poukázala na to, že za vzniknutej situácie
sa jej snažila vysvetliť, že prespí u rodičov, a požiadala ju nech jej aspoň umožní zobrať si potrebné
veci pre dieťa, ale navrhovateľka pokračovala v hádke, bez ohľadu na okoloidúcich. Dodala, že využila

chvíľu, keď sa uvoľnil vchod, prekĺzla dnu, pričom ju navrhovateľka zasiahla metlou, ktorú svedkyňa
zachytila a odhodila, zobrala veci a odišla. Dodala, že po tomto incidente sa snažila ich vzťahy zlepšiť,
pozvali navrhovateľku na narodeniny syna, ale odmietla prísť. Vzťahy sa ani časom nezlepšili, ale zatiaľ
čo spočiatku vládlo len určité napätie a ešte sa navzájom aspoň pozdravili, neskôr sa začali robiť
„schválnosti“ ako poprestrihovanie šnúr s prádlom a pod. Jej snaha o zlepšenie spolužitia prestala, keď

počula ako sa navrhovateľka dohovára s p. Š., že ju zamknú na záchode, navrhovateľka už hľadala
kľúč, pričom vedeli, že má hore spiace dieťa.

Z výpovede svedkyne D. Š., dcéry navrhovateľky a sestry odporcu súd zistil, že po odsťahovaní syna P.
najeseň2003navrhovateľkabolaspokojná,ževdomebolasama,svedkyňazaňouchodila,nakupovala
jej, takže jej nemalo čo chýbať. Svedkyňa nespochybnila, že po zistení, že došlo k uzavretiu predmetnej

darovacej zmluvy bola nahnevaná a asi dva roky za navrhovateľkou nechodila. Po zistení choroby jej
vybavovala predpisovanie liekov, chodí s ňou na kontroly, vybavila jej rádioliečbu v T.. Zdôraznila, že
navrhovateľka nebola spokojná, keď sa dozvedela, že sa má nasťahovať do domu vnuk odporcu J..
Potvrdila, že spočiatku bolo spolunažívanie bezproblémové, problémy nastali v súvislosti s úhradou
elektrickej energie, najmä, keď došiel nedoplatok v júli 2004, nakoľko vnuk odporcu s družkou žiadali,

aby nedoplatky hradila i navrhovateľka. Navrhovateľka sa jej sťažovala, že družka vnuka odporcu jej
hádže sneh do okien, zamkli pred ňou pivnicu. Aby sa nedostali do spodnej časti domu na žiadosť
navrhovateľky zakúpila zámky, ktoré však odporca odvŕtal. Poukázala na to, že veci, ktoré v dome
navrhovateľka mala sa po jej odchode stratili.

Zo spisu O. O. P. Z. I. Č. - P: O.-XXX/IL-XXXX. bolo zistené, že navrhovateľka oznámila spáchanie

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d) z.č. 372/1990 Zb. Ľ. R., ktorý
sa k nej správal nevhodne a porušil podmienky darovacej zmluvy tým, že je zamedzil voľnému pohybu
po celom dome, kde okrem obdarovaného proti jej vôli bývajú i dvaja synovia odporcu a družka jedného
z nich. Šetrením bolo zistené, že oznamovateľka sa dostavila opakovanie v spoločnosti svojej dcéry do
domu, pričom na adresu obyvateľov domu používali vulgárne slová.

Podľa potvrdenia M. Ú. I. zo dňa 1.7.2004 sa o navrhovateľku stará D. Š., bytom I., S. XXX/XX.Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je preukázanie veľkého nevďaku zo

strany obdarovaného, prejavujúceho sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého
porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie pomoci.

V prejednávanej veci súd skúmal, či sa odporca dopustil kvalifikovaného porušenia dobrých mravov

v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že odporca
neposkytol navrhovateľke pomoc po zistení jej závažného ochorenia v lete 2003 a ani skutočnosť,
že by mu navrhovateľka v tomto období neposkytnutie pomoci vyčítala. Zo svedeckých výpovedí mal
súd za preukázané, že pomoc poskytovala navrhovateľke dcéra i syn a jemu blízke osoby. Nebolo
ani preukázané, tak ako tvrdila navrhovateľka, že ubytovaním syna odporcu je jej znemožnené

realizovať právo na užívanie predmetného domu. Tvrdenie o uzamykaní miestnosti vyplynulo len z
policajného záznamu o podaní vysvetlenia svedkyne Š. zo dňa 21.6.2005, o ktorej nezainteresovanosti
a objektívnosti mal súd dôvod pochybovať i vzhľadom na jej samotné potvrdenie, že po oboznámení
sa s darovacou zmluvou navrhovateľku dva roky nenavštívila. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky o
obavách a strachu o zdravie vzhľadom na správanie sa odporcu a jemu blízkych osôb navrhovateľka

neuviedla žiadne konkrétne okolnosti na základe ktorých by súd mohol považovať jej obavy za dôvodné.
Preukázané nebolo ani jednostranné vulgárne správanie a urážky voči navrhovateľke. Z výpovedí
odporcu a svedkov súd dospel k záveru o zhoršení vzťahov v rodine, na ktorom sa podieľala i
navrhovateľka, čo dokumentuje i záver správy O. O. P. Z. I. konštatujúcej, že konaním odporcu, D. Š. a
navrhovateľky bola naplnená podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na základe týchto

skutočností súd mal za to, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané kvalifikované porušenie
dobrých mravov zo strany odporcu v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, preto súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
sumy 38 804,- Sk za odmenu za právne služby (4x právny úkon - preprava a prevzatie veci, vyjadrenie k

návrhu, účasť na pojednávaní dňa 28.10.2005 a 25.11.2005 po 8 650,- Sk + 4 x režijný paušál po 150,-
Sk, cestovné na trase P. B. - T. a späť osobným motorovým vozidlom SEAT Cordoba ev.č. P.-XXX. A.
pri spotrebe 6,7 l/100 km a cene PHM 39,20 Sk/km, amortizácií 5,4 Sk/km spolu 802,- Sk x 2 a náhrady
za stratu času 4 x 1 hodiny po 250,- Sk x 2 spolu 2 000,- Sk) podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).