Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Baranová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205681
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8119205681.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: E. F. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX,
XXX XX H., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚZVJS Prešov, zastúpený AK Mazanec, s.r.o
so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 45.500 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45.500 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od
09.12.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o
ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 45.000,-- Eur s prísl., pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 06.12.2017
dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa mu žalovaný zaviazal zaplatiť istinu vo výške 45.000,-- Eur,
ktorý záväzok však nesplnil.

2. Na návrh žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.04.2019 č.k. 19 C 13/2019-19-

v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2019, č.k. 22 Co 50/59/2019-37
bolo nariadené zabezpečovacie nariadenie, ktorým sa zriadilo záložné právo v prospech žalobcu na
nehnuteľnosti zapísanú na LV č. XXXX pre okres D., obec H., katastrálne územie H. ako parcela registra
CKN č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2, parcela registra CKN č.
XXX/X,druhpozemkuornápôdaovýmere916m2,ktorésúvovlastníctvežalovanéhoananehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX okres Prešov, obec H., katastrálne územie H., ako stavba – rodinný dom so
súp. č. XXX, postavená na parcele registra CKN č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

o výmere 147 m2, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov F. A., nar. XX.XX.XXXX a I. A.,
B. J., nar. XX.XX.XXXX a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z titulu dlžnej sumy vo výške
45.500,-- Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania od 09.12.2017 do zaplatenia.

3. Uznesením zo dňa 16.02.2021 č.k. 19 C 13/2019-101, súd konanie prerušil podľa § 64 CSP do
právoplatného rozhodnutia vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 29 C 14/2019, 20 C
43/2017 a 6 T 57/2019.4. Na návrh žalobcu, ktorý poukázal na právoplatne skončené konania, pre ktoré bolo prerušené
predmetné konanie súd vo veci pokračoval a nariadil pojednávanie, pričom až vtedy žalovaný na žalobu
reagoval a to vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.09.2023.

4.1. Žalovaný namietal, že konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka (OZ). Poukázal na článok III. ods. 1 písmeno b) Dohody o povinnosti, ktorú
mal splniť uhradením predmetnej sumy aj v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy a tvrdil, že žalobcovi
bola vyplatená predmetná čiastka a to v ten istý deň ako bola podpísaná predmetná dohoda, čoho

dôkazom je aj jej originál zo 06.12.2017 po odovzdaní príslušných finančných prostriedkov. Žalovaný si
svoju povinnosť na základe uzatvorenej dohody riadne splnil. Poukázal na to, že v trestnom konaní bol
vypracovaný znalecký posudok č. 7/2019 D. K. L., ktorým bola preukázaná pravosť podpisov žalobcu
a žalovaného na dokumentácii, a to dohode, kvitancii a výdavkovom doklade. Predmetným posudkom
bolo vyhodnotené, že v prípade žalobcu aj žalovaného sa jedná o pravé podpisy. Žalovaný nikdy
nespochybňoval, že pôvodný plán bol finančné prostriedky previesť v prospech žalobcu prostredníctvom

bankového účtu, avšak v úradných hodinách príslušnej banky nemal finančné prostriedky v celom
rozsahu k dispozícii, a preto za účelom naplnenia lehoty splatnosti záväzku deň účinnosti záväzku
06.12.2017 nemal inú možnosť než situáciu riešiť odovzdaním finančných prostriedkov v hotovosti.
Keďže mal obavu z ďalšieho postupu žalobcu, čo sa aj potvrdilo, keďže tento hneď 07.12.2017 odstúpil
od dohody a začal si uplatňovať nároky súdnou cestou.

4.2. Spochybnil žalobcom v konaní predložené odborné vyjadrenie K. M. F., znalkyne z odboru
kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov s tým, že z jej vyjadrenia je možné vyvodiť
jediný záver a to, že kópie samoprepisových výdavkových pokladničných dokladov nie sú podľa názoru
spracovateľa vhodné na individualizáciu a písmoznalecké stotožnenie ich pisateľa. Nevyplýva z neho

však spochybnenie o pravosti alebo nepravosti podpisov na nich uvedených. Navrhol vypracovanie
dodatku k znaleckému posudku č. 7/2019 aj vzhľadom na to, že originál výdavkového dokladu
preukazujúceho odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi, a teda splnenie záväzku žalovaným sa
javí logicky.

4.3. Ohľadom splnenia povinnosti úhrady poukázal na to, že finančné prostriedky na úhradu záväzku
nadobudol od svojej sestry a otca a podrobne je to vysvetlené v súdnom spise sp. zn. 29 C 14/2019.

4.4. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 20 C 43/2017, ktorým bolo
rozhodnuté, že je povinný vydať na vlastné náklady žalobcovi hnuteľné veci – lešenie značky RINGER

o množstve 1.000 m2 a lešenie značky HAKKI o množstve 750 m2 a to jeho zložením na pozemok
parcely registra CKN s parc. Č. XXXXX/XX, k.ú. D., zapísaného na LV č. XXXXX.

4.5. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp.zn. 9 C 38/2017, ktorým bola zamietnutá

žaloba žalobcu o zaplatenie čiastky 12.000,-- Eur s prísl., pričom daný nárok bol uplatňovaný z titulu
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu.

4.6. Namietal, že predmetom dohody bola novácia vzájomných vzťahov, ktorej predmetom bolo mimo
iného aj prevod vlastníckeho práva k lešeniu, ktoré bolo predmetom rozsudku o vydanie veci ako

aj vrátenie finančných prostriedkov z titulu zmluvy o pôžičke. Je podľa neho zrejmé, že v danom
prípade vzniká prekážka veci rozhodnutej, pretože nie je možné priznať rovnaký nárok v dvoch rôznych
konaniach.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov spismi, obsahom spisov 20C

42/2017, 20 C 43/2017, 29 C 14/2019 a 6 T 57/2017 a zistil tento skutkový stav:

6. Z Dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017 uzavretej podľa § 585 Občianskeho zákonníka súd zistil, že
účastníci dohody označení ako účastník 1 v tomto konaní žalovaný, účastník 2 v tomto konaní žalobca
a účastník 3 Bc. E. N. uzatvorili dohodu.

6.1. Jej cieľom bolo mimosúdne vysporiadať medzi nimi vzájomné práva a povinnosti, ktoré boli v tom
čase sporné a to konkrétne právne vzťahy týkajúce sa:a) uzatvorenia (neuzatvorenia a existencie) neexistencie zmluvy o pôžičke, ako aj eventuálnych nárokov
účastníka č. 2 voči účastníkovi číslo 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvu o pôžičke a ktoré
vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod zn. 9 C 38/2017 za účelom zabezpečenia

pohľadávky účastníka 2 podľa tohto odseku podal účastník 2 návrh na nariadenie zabezpečujúceho
opatrenia, ktoré mu Okresný súd v Prešove vyhovel a dňa 02.11.2017 vydal uznesenie 9 C 38/2017-16,
ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok účastníka 1.,

b) uzatvorenia (neuzatvorenia existencie) neexistencie zmlúv o nájme ako aj eventuálnych nárokov

účastníka 2 voči účastníkovi 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvy o nájme a ktoré vymáha
v konaní uvedenom na Okresnom súde Prešov pod značkou 19 C 33/2017 a 20 C 43/2017 za
účelom zabezpečenia pohľadávky účastníka 2 podľa tohto odseku podal účastník 2 návrh na nariadenie
zabezpečujúceho opatrenia, ktorému Okresný súd Prešov vyhovel a dňa 06.11.2017 vydal uznesenie 9
C 33/2017-18, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenia na majetok účastníka číslo 1,

c) uzatvorenia (neuzatvorenia existencie) neexistencie zmluvy o nájme ako aj eventuálnych nárokov
účastníka číslo 3 voči účastníkovi číslo 1, ktoré uplatňuje s odvolaním sa na zmluvy o nájme a ktoré
vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod zn. 11 C 37/2017 a 20 C 42/2017 za
účelom zabezpečenia pohľadávky účastníka 3 podľa tohto odseku podal účastník 3 návrh na nariadenie
zabezpečujúceho opatrenia, ktoré mu Okresný súd Prešov vyhovel a dňa 02.11.2017 vydal uznesenie

7 C 37/2017, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie na majetok účastníka číslo 1.

6.2. V časti II. tejto dohody označenej Skutkový stav a sporné okolnosti

6.2.1. V bode 1 účastník číslo 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1 a účastníkom číslo 2 došlo

k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2017, na základe ktorej mal účastník číslo 2 poskytnúť
účastníkovi číslo 1 pôžičku vo výške 12.000,-- Eur a účastník číslo 1 sa mal v zmysle tejto zmluvy
zaviazať túto pôžičku vrátiť do 15.04.2017. Účastník číslo 2 si uplatňuje túto pohľadávku voči účastníkovi
číslo 1 žalobou o zaplatenie 12.000,-- Eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod
značkou 9 C 38/2017.

6.2.2. V bode 2. tohto článku, účastník č. 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1. a účastníkom číslo 2 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o nájme zo dňa 03.02.2017, na základe ktorej mal účastník č. 1 platiť účastníkovi
č. 2 v období od 01.04.2017 do 15.09.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Hakki v množstve 750 m2
vo výške 4.950,-- Eur. Účastník číslo 2 tvrdí, že medzi účastníkom číslo 1 a účastníkom číslo 2 došlo

k uzatvoreniu zmluvy o nájme zo dňa 04.04.2017 na základe ktorej mal účastník číslo 1 platiť účastníkovi
číslo 2 v období od 04.04.2017 do 15.09.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Ringer v množstve
1.000 m2 vo výške 5.500,-- Eur. Účastník číslo 2 si uplatňuje z tejto pohľadávky súhrne voči účastníkovi
číslo 1 žalobou o zaplatenie 10.450,-- Eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod
zn. 19 C 33/2017. Účastník č. 2 si uplatňuje žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov,

sp. zn. 20 C 43/2017 voči účastníkovi č. 1 nárok na vydanie lešení Hakki v množstve 750 m2 a Ringer
v množstve 1.000 m2.

6.2.3.V bode 3. tohto článku, účastník č. 3 tvrdí, že medzi účastníkom č. 1 a účastníkom č. 3 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o nájme zo dňa 31.03.2017, na základe ktorej mal účastník č. 1 platiť účastníkovi

č. 3 v období od 01.04.2017 do 15.09.2017 nájomné za prenájom lešenia zn. Ringer v množstve
1.000 m2 vo výške 5.500,-- Eur. Účastník č. 3 si uplatňuje túto pohľadávku voči účastníkovi č. 1
žalobou o zaplatenie 5.500,-- Eur s prísl. na Okresnom súde Prešov v konaní vedenom pod značkou 11
C/37/2017 účastník č. 3 si uplatňuje žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 20C
42/2017 voči účastníkovi číslo 1 nárok na vydanie lešenia Ringer v množstve 1.000 m2.

6.2.4. Podľa bodu 4. tohto článku, účastník č. 3 má voči účastníkovi 1 pohľadávku titulom zmluvy
opôžičkezodňa17.07.2017vovýške16.000,--Eursosplatnosťoudo31.03.2018,ktorájezabezpečená
záložným právom k pozemku parcely registra C číslo XXX/X orná pôda o výmere 916 m2, zapísaných
doposiaľ na LV č. XXXX okres Prešov, O. Fintice, kat. úz. H..

6.2.5. Podľa bodu 5. tohto článku, účastník č. 1 pohľadávky účastníka č. 2 v bode 1 a 2 tohto článku
tak, ako ich účastník č. 2 vymáha v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, neuznáva.V článku III. bod 6 tejto dohody, účastník č. 1 pohľadávku účastníka č. 3 v bode 3 tohto článku tak, ako
ju účastník č. 3 vymáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, neuznáva.

6.3. Z článku III. tejto dohody nazvanej Urovnanie, bodu 1., súd zistil, že účastníci tejto dohody
konštatujú, že napriek svojím skôr vyjadreným právnym názorom a stanoviskám za účelom konečného
usporiadania svojich vzájomných práv a povinností, nahrádzajú doterajšie nejednoznačné práva
a povinnosti vyplývajúce z predmetu tejto dohody (článok II. dohody) takto:
a) účastník č. 1 uhradí vkladom na bankový účet účastníka č. 2 IBAN: P. vedený v Q. R., alebo

v hotovosti v deň účinnosti tejto zmluvy sumu vo výške 45.500,-- Eur s tým, že účastník č. 2 je povinný
o tejto skutočnosti vydať účastníkovi č. 1 potvrdenie (kvitanciu), pre účely výmazu záložného práva
nariadenéhouznesenímOkresnéhosúduPrešovsp.zn.9C38/2017-16zodňa02.11.2017auznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 19 C 33/2017-18 zo dňa 06.11.2017

b) účastník č. 1 uhradí vkladom na bankový účet účastníka č. 3 IBAN: P. vedený v Q. R., alebo v hotovosti

v deň účinnosti tejto zmluvy sumu vo výške 35.500,-- Eur s tým, že účastník č. 3 je povinný o tejto
skutočnosti vydať účastníkovi č. 1 potvrdenie (kvitanciu) pre účely výmazu záložného práva nariadeného
uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 7 C/37/2017 zo dňa 02.11.2017 a záložného práva podľa
bodu 4. článku II. tejto zmluvy.

6.3.1. Z bodu 2. tohto článku súd zistil, že sa účastník č. 2 zaväzuje do 2 dní od účinnosti tejto dohody
zobrať svoje žaloby v sporoch vedených na Okresnom súde Prešov pod značkou 9 C 38/2017, 19 C
33/2017 a 20 C 43/2017 v celom rozsahu späť, pričom nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi
č. 1 si v týchto sporoch nebude uplatňovať, rovnako ako si tento voči nemu nebude uplatňovať ani
účastník č. 1, teda každý z účastníkov dohody znáša trovy tohto konania sám. Ak napriek uvedenému

súd prizná niektorému z účastníkov č. 1 a 2 nárok na náhradu trov konania, tento účastník, ktorému
bude tento nárok priznaný, nebude uplatňovať voči druhému účastníkovi konania a tohto sa výslovne
vzdáva. Účastník č. 2 si voči účastníkovi č. 1 nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky titulom zmluvy
o pôžičke zo dňa 28.03.2017 a nájomnej zmluvy zo dňa 03.02.2017 a 04.04.2017, najmä avšak nie
výlučne príslušenstvo pohľadávky. Účastník č. 2 zároveň prevádza vlastnícke právo k lešeniu Hakki

v množstve 750 m2 a Ringer v množstve 1.000 m2, ktoré boli predmetom nájomných zmlúv zo dňa
03.02.2017 a 04.04.2017, pričom účastník č. 1 vlastnícke právo k týmto lešeniam prijíma. Vlastnícke
právo podľa tohto bodu k lešeniu Hakki v množstve 750 m2 a Ringer v množstve 1.000 m2 prechádza
na účastníka č. 1 uhradením sumy podľa bodu 1) písm. a) tohto článku bez odovzdania lešení.

6.3.2. Z bodu 3. tohto článku súd zistil, že sa účastník č. 3 zaväzuje do 2 dní od účinnosti tejto dohody
zobrať svoje žaloby v sporoch vedených na Okresnom súde Prešov pod značkou 11 C 37/2017 a 20
C 42/2017 v celom rozsahu späť, pričom nárok na náhradu trov konania voči účastníkovi č. 1 si v tomto
spore ako aj v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod značkou 7 C 37/2017 nebude uplatňovať,
rovnako ako si tento voči nemu nebude uplatňovať ani účastník č. 1, teda každý z účastníkov dohody

znáša trovy tohto konania sám. Ak napriek uvedenému súd prizná niektorému z účastníkov č. 1 a 3
nárok na náhradu trov konania, tento si účastník, ktorému bude tento nárok priznaný, nebude uplatňovať
voči druhému účastníkovi konania a tohto sa výslovne vzdáva. Účastník č. 3 si voči účastníkovi č. 1
nebude uplatňovať žiadne ďalšie nároky titulom nájomnej zmluvy zo dňa 31.03.2017 a zmluvy o pôžičke
zo dňa 17.07.2017, najmä, avšak nie výlučne príslušenstvo pohľadávky. Účastník č. 3 zároveň prevádza

vlastnícke právo k lešeniu Ringer v množstve 1.000 m2, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa
31.03.2017, pričom účastník č. 1 vlastnícke právo k tomuto lešeniu prijíma. Vlastnícke právo podľa tohto
bodu k lešeniu Ringer v množstve 1.000 m2 prechádza na účastníka č. 1 uhradením sumy podľa bodu
1) písm. b) tohto článku bez odovzdania lešenia.

6.4. Predmetná dohoda bola podpísaná zmluvnými stranami pred pracovníčkou matričného úradu dňa
06.12.2017.

7. Zo spisov tunajšieho súdu sp.zn. 20C/42/2017 a 20C/43/2017 súd zistil, že žalobami doručenými
tunajšiemu súdu dňa 31.10.2017 sa žalobca – E. N. proti žalovanému v konaní vedenom pod sp. zn.

20C/42/2017 domáhal vydania hnuteľných vecí – lešenia značky Ringer o množstve 1 000 m2 jeho
zložením na pozemok parc. registra CKN s parc. číslom XXXXX/XX, kat. úz. D., zapísaného na LV č.
XXXXX., a v konaní vedenou pod sp.zn. 20 C 43/2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému
vydania hnuteľných vecí – lešenia zn. Ringer o množstve 1.000 m2 a lešenia zn. Hakki o množstve 750m2 a to rovnakým spôsobom. V oboch veciach žalobcovia dôvodili, že sú vlastníkmi uvedeného lešenia
a so žalovaným uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu lešenie prenajali. Dňa 27.08.2017
došlo k ukončeniu nájomného vzťahu podpísaním dohody o skončení nájmu, ktorej sa zároveň žalovaný

zaviazal lešenie a to najneskôr do 15.09.2017 vrátiť. Keďže tak neurobil, žalobcovia ho vyzvali na jej
vrátenie. Žalovaný v oboch konaniach oponoval tým, že dňa 06.12.2017 uzavreli dohodu o urovnaní,
z ktorej vyrovnal všetky svoje pohľadávky voči žalobcom a to E. N. 35 500 eur a A. B. 45 500 eur.

8. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.08.2019 č.k. 20 C 43/2017-191 súd zistil, že žaloba

bola zamietnutá s tým, že v trestnom konaní pribratý znalec potvrdil, že podpisy na výdavkovom
pokladničnom doklade sú pravými podpismi žalovaného a žalobcu. Podľa článku III. ods. 2 Dohody
o urovnaní, uhradením sumy 45.000,-- Eur, prešlo na žalovaného vlastnícke právo k lešeniu, ktorého
vydania sa žalobca domáha, a keďže žalovaný sa stal vlastníkom lešenia, nie je splnený predpoklad
úspešnosti žaloby, že lešenie žalovaný neoprávnene zadržiava.

8.1. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.08.2020 č.k. 20 Co/145/2019-237 súd zistil,
že bol zrušený tento rozsudok s poukazom na to, že prokurátorom Okresnej prokuratúry Prešov bola
dňa 05.06.2019 na žalovaného bola podaná obžaloba Okresnému súdu Prešov pre pokračujúci zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písmeno a) Trestného zákona a prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kde poškodeným je A. B. - žalobca v tomto konaní a pán E. N.,

ktorým žalovaný svojím konaním mal spôsobiť škodu a to žalobcovi vo výške 35.000,-- Eur a E. N.
vo výške 14.000,-- Eur, nakoľko si ponechal lešenie (ktoré je predmetom aj tohto sporu pre vlastnú
potrebu a uvedené nevrátil). Odvolací súd považoval bez ďalšieho za pochybné tvrdenie žalovaného,
že žalobcovi odovzdal peňažné prostriedky v sume 45.000,-- Eur v obálke okolo 9.30 hod. až 10.00
hod. večer pred jeho bytovkou a je toho názoru, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade ešte

neznamená reálne odovzdanie peňazí. Nariadil súdu prvej inštancie vypočuť svedkyňu E. H. R. ohľadom
pôvodu peňazí, ktoré mala údajne odovzdať žalovanému a zistiť, či existuje dôkaz, že k reálnemu
odovzdaniu finančných prostriedkov aj došlo. S poukazom na odborné vyjadrenie č. 1/2019 znalkyne M.
F., predloženého žalobcom v odvolacom konaní a podanú obžalobu proti žalovanému nariadil oboznámiť
sa s touto vecou a preskúmať, či doterajšie zistenia nie sú v príkrom materiálnom rozpore.

8.2. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.12.2020 v tomto konaní súd z výpovede svedkyne H. R.
zistil, že dala ockovi pre brata – žalovaného v obálke 55 000,-- eur, ktoré vyplatil žalobcovi. Urobila to
na základe oznámenia otca, že ich potrebuje a dali ich s tým, že na nich prepísal dom. Peniaze získali
prácou v Amerike, kde boli tri roky od roku 2010 do roku 2013 a manžel zarábal slušné peniaze. Peniaze

mali pôvodne v banke, ale v roku 2017 ich z banky vybrali a mali ich doma v skrini. Prehlásila, že doklad
o výbere zabezpečí., ale ho nepredložila. Na tomto pojednávaní žalovaný navrhol vypočuť na otázku
zaplatenia peňazí aj svedkov D. A. a E. C., ale ich účasť na ďalšom pojednávaní nezabezpečil.

8.3. Z Čestného prehlásenia H. R. zo dňa 15.1.2021, ktorý po svojom výsluchu predložila v tomto konaní,

súd zistil, že až po pojednávaní zistila, že nepresne uviedla skutočnosti ohľadom spôsobu získania
finančných prostriedkov, ktoré mu vyplatila. Nejednalo sa o peniaze, ktoré mala v hotovosti doma, ale
boli vybraté v priebehu od 4.7.2016 do 30.4.2017 z nebankového účtu neziskovej organizácie, ktorej
bola štatutárnym orgánom a následne členom správnej rady s oprávnením k nakladaniu s finančnými
prostriedkami.

8.4. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11. júna 2021 č.k. 20 C 43/2017- 288 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2022 č.k. 20Co/35/2021 súd zistil, že po
doplnení dokazovania bolo žalobe žalobcu o vydanie lešenia vyhovené. Prvoinštančný aj odvolací
súd zhodne skonštatovali, že doteraz platnou Dohodou o urovnaní zo 6.12.201 došlo medzi stranami

tejto dohody k vzniku záväzku žalovaného zaplatiť za predmetné lešenie a tak nadobudnúť k nemu
vlastnícke právo, ktorú skutočnosť nepreukázal, neuniesol v tomto ohľade dôkazné bremeno. Súdy po
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospeli k záveru, že žalovaný nepreukázal odovzdanie sumy
45 000,-- eur žalobcovi, keďže v čase údajného odovzdania finančných prostriedkov nedisponoval touto
sumou., neuveril svedkyni H. R., ktorá tvrdila, že mu odovzdala sumu 55 000,-- eur a považoval za

nepreukázané, aby mu zvyšnú časť sumy, ktorú potreboval požičali D. A. a E. C..

9.Zospisuvedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.20C/42/2017súdzistil,žeonárokunavydanielešenia
E. N. bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2021 č.k. 20C/42/2017-310v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.12.2022, č.k. 18 Co 10/2022-344, a taktiež
vyhovené.

9.1. Z odôvodnenia tohto prvoinštančného rozsudku súd zistil, že konajúci súd po zhodnotení všetkých
vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal odovzdanie sumy 35.500,-- Eur
žalobcovi, keďže v konaní nepreukázal, že v čase údajného odovzdania finančných prostriedkov
disponoval touto sumou. Súd neuveril žalovanému, že mu jeho sestra odovzdala sumu 55.000,-- Eur.
Táto jednoznačne pri svojom bezprostrednom výsluchu v konaní 20 C 43/2017 tvrdila, že peňažné

prostriedky vybral zo svojho účtu, na ktorý mali previesť peniaze, ktoré s manželom zarobili v Amerike.
Svedkyňa vôbec nespomenula účet neziskovej organizácie a je vysoko nepravdepodobné, aby si pri
tak vysokej sume zamenila svoj osobný účet s účtom neziskovej organizácie. Okrem toho nebolo
preukázané, že tieto finančné prostriedky z účtu neziskovej organizácie vyberala práve svedkyňa a na
aký účel. Súd celú výpoveď svedkyne považoval za nedôveryhodnú a pokiaľ ide o zvyšnú časť sumy
a to 30.000,-- Eur od kamarátov, v tejto časti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože nenavrhol

žiadne dokazovanie.

10. Zo zápisnice o pojednávaní v tomto konaní 20C/42/2017 zo dňa 21.9.2020 súd z výsluchu znalca
z odboru písmoznalectvo PhDr. Igora Grajciara zistil, že zotrváva na svojich záveroch zo znaleckého
posudku č. 7/2019, ktorý vyhotovil v trestnom konaní, kde posudzoval pravosť troch podpisov „B.“

a „A.“ na dohode o urovnaní, kvitancii a výdavkových pokladničných dokladoch, všetky z toho istého
dňa sú pravými podpismi žalobcu a žalovaného. Na vypracovaní posudku nepracoval s originálmi
výdavkových dokladov, tieto mu neboli predložené, pracoval s tým materiálom, ktorý mu bol poskytnutý.
Pravosť dokumentov neskúmal, overuje pravosť podpisov, nezaoberá sa chemickým a iným skúmaním
technických aspektov.

10.1. Z výsluchu znalkyne z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov K. M.
F. na tomto pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojich záveroch v odbornom vyjadrení č. 1/2019,
v ktorom uviedla, že ak sa má vyjadriť k možnosti posúdenia pravosti samoprepisových kópií podpisov
na výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 6.12.2017 o prijatí sumy 45.500,-- eur žalobcom od

žalovaného a sumy 35.500,-- E. N. od žalovaného, takéto kópie nie sú vhodné na individualizáciu
a písmoznalecké stotožnenie ich pisateľa. Znalec z odboru písmoznalectvo skúma podpis a nemôže sa
vyjadriť k pravosti listiny, teda, či samotná listina nie je falzifikát, resp. či nebol bianko doplnený podpis,
či nedošlo k dopisovaniu a pod.

11. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.04.2022 č.k. 29 C 14/2019-387 súd zistil, že vo
veci žalobcu E. N. proti žalovanému F. A. o 35.500,-- Eur bolo žalobe o zaplatenie z tejto sumy s 5 %-
ným úrokom z omeškania ročne od 09.12.2017 do zaplatenia v celom rozsahu vyhovené. Súd v bodoch
40 a nasl. uvedeného rozhodnutia konštatoval, že neuveril tvrdeniu žalovaného, že došlo k odovzdaniu
finančných prostriedkov v rozsahu 55.000,-- Eur zo strany sestry, keďže jej výpoveď pre vážne rozpory

s predloženým čestným vyhlásením vyhodnotil ako nevierohodnú. Poukázal aj na jej výsluch v konaní
20 C 43/2017. Konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že sumu 35.500,-Eur
žalobcovi vyplatil v hotovosti, a preto súd žalobe o zaplatenie uvedenej sumy v súlade s článkom III. bod
1 písmeno b) dohody vyhovel spolu so zákonným úrokom z omeškania od 09.12.2017 do zaplatenia.

11.1. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2023 č.k. 18 Co 38/2022-462 bol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený.

11.2. Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že v rámci vykonaného dokazovania sústreďoval
sa konajúci súd na preukázanie skutočností, ktoré mali preukázať titul, ktorý žalobca považoval

za rozhodujúci pre podanú žalobu. Týmto titulom bola dohoda o urovnaní, uzavretá podľa § 585
Občianskeho zákonníka medzi sporovými stranami dňa 06.12.2017. Okrem žalobcu a žalovaného v
tomto vystupoval aj ďalší účastník dohody, označený ako účastník 2. V bode 1 a 2 tejto dohody sa
konštatujepredmetdohodyourovnaníaskutkovéaspornéokolnosti.Predmetomsporovmedzistranami
bolo najprv požičanie a následne odkúpenie hnuteľnej veci, konkrétne lešenia v rozsahu špecifikovanom

v tejto dohode, kde lešenie bolo vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným špecifikované v bode II./3
dohody. Konajúci súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní, jeho pozornosť sa sústredila na to, či
bola naplnená podmienka urovnania medzi stranami sporu, konkrétne III./3, kde bola stanovená lehota
na zaplatenie sumy, ktorá mala predstavovať podmienku pre prechod vlastníckeho práva zo žalobcu nažalovaného. konkrétne išlo o lešenie RINGER v množstve 1.000 m2. Práve úhrada tejto sumy mala byť
podmienkou prechodu vlastníckeho práva, ale aj urovnaním vzťahov medzi stranami sporu. Vo vzťahu
k dohode o urovnaní a odvolacej námietke žalovaného, ktorý aj v priebehu konania pred súdom prvej

inštancie sa bránil predovšetkým tým, že úhradu vykonal a ako dôkaz predložil doklad o úhrade plus
kvitanciu. ktorou strany sporu mali prehlásiť splnenie všetkých záväzkov, musí odvolací súd konštatovať,
že správne súd prvej inštancie sústredil pozornosť nielen na listinné dôkazy, ale aj na ďalšie dôkazy,
ktoré v priebehu konania boli vykonané, resp. s ktorými sa oboznámil súd prvej inštancie v priebehu
tohto konania (spis OR PZ Prešov ČVS: ORP-1026/4- VYS-PO-2017).

11.2.1. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti,
ktoré v priebehu konania vyšli najavo nielen v civilnom konaní, ale aj v prebiehajúcom trestnom
konaní, nebolo preukázané, bez akýchkoľvek pochybností, že došlo k úhrade žalovanej sumy. Možno
konštatovať, že dôkaz o faktickom odovzdaní finančných prostriedkov zabezpečených prostredníctvom
sestry a kamarátov žalovaného, bol vyhodnocovaný opakovane v konaniach, ktoré prebehli pred

OkresnýmsúdomvPrešove(sp.zn.20C/42/20I7,20C/43/20I7),bolprijatýtotožnýzáveronepreukázaní
odovzdania finančných prostriedkov žalobcovi.

11. 2.2. V priebehu konania žalovaný konajúcemu súdu oznámil, že je potrebné zohľadniť už právoplatný
rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. 20C/42/2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je

povinný vydať hnuteľnú vec, teda lešenie značky RINGER o obsahu 1.000 m2 žalobcovi, keďže by
mohol vzniknúť stav, že bude duplicitne rozhodnuté o tom istom nároku v dvoch rozhodnutiach.

11.2.3. Odvolací súd sa oboznámil s predmetnými konaniami a konštatuje, že je pravdou, že medzi
žalobcom a žalovaným prebehlo konanie o vydanie hnuteľnej veci a aj o vrátenie pôžičky, resp. vrátenie

nezaplateného nájomného v zmysle nájomnej zmluvy z 31.03.2017, ktorá žaloba bola zamietnutá. Vo
vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí vychádzal konajúci súd a aj odvolací súd z okolností, že nájomný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, týkajúci sa lešenia značky RINGER bol ukončený a predmet
nájmu - lešenie vrátené do skončenia právoplatného skončenia veci nebolo preukázané. Pokiaľ ide o
žalobu o zaplatenie sumy 5.500 eur s príslušenstvom, čo bolo predmetom konania Okresného súdu

Prešov 11C/37/2017, táto vec sa týkala úhrady nezaplateného nájomného za prenájom lešenia v
zmysle nájomnej zmluvy z 31.03.2017. Dôvodom zamietnutia tejto žaloby, o čom je už tiež právoplatne
rozhodnuté, bola okolnosť, že práve dohoda o urovnaní je právnym dôvodom záväzku medzi stranami
sporu a išlo o nárok, ktorý práve touto dohodou zanikol (teda zaplatenie 5.500,-- eur s príslušenstvom
ako nájom), keďže podpísaním dohody o urovnaní vznikol nový záväzkový vzťah medzi stranami sporu.

11.2.4. Odvolací súd aj s poukazom na judikatúru vyšších súdnych inštancií, napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/l20/2009 dospel k záveru, že v predmetnom konaní nemožno sa stotožniť
s argumentom žalovaného, že ide o prekážku rozsúdenej veci. Predmetom prvého konania Okresného
súdu Prešov 20C/42/2017 išlo o vydanie hnuteľnej veci a v konaní 11C/37/2017 išlo o zaplatenie

nájomného medzi stranami sporu, kde práve súd prvej inštancie konštatoval, že dohodou o urovnaní
došlo k novácii záväzku, a preto nárok žalobcu na zaplatenie nájomného nie je dôvodný a žaloba
je právoplatne rozhodnutá. Tým, že bolo konštatované, že žalobca podal žalobu na základe dohody
o urovnaní a tvrdenia žalovaného o naplnení všetkých podmienok tejto dohody neboli preukázané,
zaoberalsasúdprvejinštancieprávetoutodohodouakonkrétnečlánkamiII./3aIII./3nebolipreukázané,

preto aj nárok v súlade s touto dohodou o urovnaní bol daný dôvodne.

11.2.5. Žalovaný pri oznámení právoplatných konaní, ktoré z pohľadu žalovaného vytvárajú prekážku
rozhodnutej veci síce opisuje skutočnosti vyplývajúce z konaní o vydanie veci majúc za to, že pokiaľ
by teda došlo k vydaniu veci, predmetný nárok, ktorý mal predstavovať podľa tvrdenia žalovaného

kúpnu cenu za hnuteľnú vec, z tohto podania však nevyplýva, že hnuteľnú vec, na vydanie ktorej
bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove 20C/42/2017-130 z 29.10.2021
vydal. Práve táto okolnosť, že žalovaný napriek právoplatnému rozhodnutiu nepredložil do skončenia
odvolacieho konania dôkaz o vydaní hnuteľnej veci, potom opodstatňuje predmetné konanie, ktorým
sa žalobca domáha na základe dohody o urovnaní plnenia, ktoré doteraz realizované nebolo. Výrok

predmetného konania predstavuje eventualitu pre prípad, že žalovaný uvedenú povinnosť o vydanie
hnuteľnej veci v právoplatne skončenom spore sp.zn. 20C/42/2017 na Okresnom súde v Prešove, v
stanovenej lehote súdom nesplní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.12. ZprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduPrešovzodňa16.03.2022č.k.6T57/2019-816vspojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.01.2023, č.k. 10 To/28/2022-923, súd zistil, že bol

žalovaný uznaný vinným, že v bode 1. rozsudku:

- dňa 03.02.2017 v Prešove, uzatvoril ako nájomca zmluvu o nájme pozinkovaného lešenia typu
Hakki, rok výroby 2013 v množstve 750 m2, v hodnote 9.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal
uhrádzať mesačné nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v Prešove

dňa 27.08.2017, v ktorej sa zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.09.2017
nevrátil, toto si ponechal pre vlastnú potrebu, čím A. B. spôsobil škodu 9.000,- eur,

- dňa 04.04.2017 v Prešove, uzatvoril ako nájomca zmluvu o nájme pozinkovaného lešenia typu
Ringer, rok výroby 2015 v množstve 1.000 m2, v hodnote 14.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal
uhrádzať mesačné nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v Prešove

dňa 27.08.2017, v ktorej sa zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.09.2017
nevrátil, toto si ponechal pre vlastnú potrebu, čím A. B. spôsobil škodu 14.000,- eur,

- dňa 04.04.2017 v Prešove, uzatvoril ako nájomca zmluvu o nájme pozinkovaného lešenia typu Ringer,
roku výroby 2015 v množstve 1.000 m2, v hodnote 14.000,- eur, za ktorého užívanie sa zaviazal

uhrádzať mesačné nájomné a následne na základe dohody o skončení nájmu podpísanej v Prešove
dňa 27.08.2017, v ktorej sa zaviazal vrátiť prenajímateľovi uvedené lešenie najneskôr do 15.09.2017
nevrátil, toto si ponechal pre vlastnú potrebu, čím E. N. spôsobil škodu 14.000,- eur,

v bode 2:

- dňa 28.03.2017 v Prešove, uzatvoril ako dlžník zmluvu o pôžičke peňazí vo výške 12.000,- eur, kde
sa v zmluve zaviazal, že uvedenú pôžičku vráti do 15.04.2017 na bankový účet veriteľa, kde následne
toho istého dňa prijal od veriteľa na svoj bankový účet č. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
sumu 12.000,- eur, pričom už v čase uzatvárania dohody o pôžičke vedel, že uvedenú pôžičku nevráti,
čím svojím konaním spôsobil veriteľovi A. B. škodu 12.000,- eur.,

čím v bode 1. rozsudku si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spôsobil tak na cudzom majetku
značnúškoduavbode2.rozsudkunaškoducudziehomajetkusebaaleboinéhoobohatiltým,žeuviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal v bode 1. rozsudku
pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písmeno a) Trestného zákona a v bode 2
rozsudku prečin podvodu podľa § 221, ods. 1 ods. h) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.
Poškodených A. B. a E. N. s nárokom na náhradu škody súd odkázal na civilný proces.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z Dohody o urovnaní zo dňa 06.12.2017, ktorý
právny nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 585 OZ.

15. Podľa § 585 OZ, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré

účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je
nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

16. Podľa § 133 OZ, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím

veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že nie je vylúčená dohoda zmluvných strán o odlišnom okamihu
nadobudnutia vlastníctva bez zreteľa na prevzatie hnuteľnej veci.

17. Súd aj na základe dokazovania, ktoré bolo obsahom konaní 20C/42/2017, 20C/43/2017

a 29C/14/2019, a ktoré dôkazy sú sporným stranám známe, nakoľko žalobca a žalovaný boli spornými
stranami v konaní 20C/43/2017, v ktorom sa riešila a právoplatne vyriešil aj otázka, na ktorej založil
svoju procesnú obranu žalovaný – či skutočne a reálne zaplatil žalobcovi dohodnutú sumu 45.500,--
eur, ktorú skutočnosť žalobca popieral, dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy45.500,-- eur z predmetnej dohody je v celom rozsahu dôvodný a obrana žalovaného nepreukázaná
a nevierohodná., teda žalobca o ním tvrdených skutočnostiach dôkazné bremeno uniesol, ale žalovaný
svoje dôkazné bremeno neuniesol.

18. V prvom rade súd poukazuje na citované závery v odôvodnení rozhodnutí súdov, ktoré zmieňuje
v odôvodnení tohto rozhodnutia o tom, že ak žalovaný tvrdil, že na základe platnej dohody ako žalobcovi,
tak E. N. zaplatil sumu, po zaplatení ktorej mal nadobudnúť vlastnícke práva k lešeniach, ktoré boli
v čase uzavretia tejto dohody v ich vlastníctve, a jeho držbe, toto tvrdenie nepreukázal. Predložený

dôkaz o zaplatení sumy 45.500,-- eur žalobcovi, je aj na základe iných dôkazov nevierohodný dôkaz,
ktorý odporuje logike a realite. Tvrdenia svedkyne H. R. o poskytnutí sumy 55.000,-- eur žalovanému na
tento účel, z jej svedeckej výpovede v konaní 20C/43/2017, sú nevierohodné, iné dôkazy na preukázanie
existencie tvrdenej sumy peňazí u žalovaného, tento nevedel preukázať. Nič na tejto skutočnosti nemení
ani to, že znaleckým posudkom PhDr. Grajciara malo byť preukázané, že podpisy na výdavkovom
doklade, svedčiacom o tejto úhrade, boli podpismi žalobcu a žalovaného.

18.1. V druhom rade, návrh na vykonanie dokazovania dodatkom k znaleckému posudku PhDr.
Grajciara, ktorý označil podpisy na výdavkovom doklade za vlastné podpisy, v kontexte odborného
vyjadrenia K. F. súd nepovažuje za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať odovzdanie takejto značnej
sumy finančných prostriedkov v reále a za okolností, ktoré mu mali podľa tvrdení samotného žalovaného

v týchto konaniach aj v trestnom konaní, predchádzať v kontexte iných dôkazov, ktoré to zásadne
spochybňujú. Iné navrhované dôkazy súd nepovažuje za také dôkazy, ktorých vykonanie v tomto konaní
by mohlo reálne priniesť iný skutkový pohľad na okolnosti rozhodujúce pre právne posúdenie veci – teda
či došlo, alebo nedošlo k reálnemu zaplateniu sumy 45.500,-- eur, a preto ich aj z dôvodu hospodárnosti
konania nevykonal.

19. Pokiaľ žalovaný namietal procesnú prekážku rozhodnutej veci – res iudicata vo vzťahu ku konaniu
20C/43/2017, súd poukazuje na samotný obsah tejto dohody, ktorá jednoznačne uvádza, že vlastníctvo
k tejto veci prechádza zaplatením sumy 45.500,-- Eur žalovaným žalobcovi. Z tohto vyplýva, že do
času, pokiaľ táto suma nie je uhradená, žalovaný nie je vlastníkom predmetného lešenia, preto správne

rozhodol súd o jeho vydaní žalobcovi. Vydania sa musel žalobca domáhať z dôvodu, že evidentne
žalovaný toto lešenie má vo svojej držbe. Zároveň sa žalovaný zaviazal z tejto platnej dohody zaplatiť
žalobcovi sumu 45.000,-- eur, preto ak túto sumu nezaplatil, žaloba o jej zaplatenie je dôvodná, takto sa
zmluvné strany jednoznačne dohodli. Nároky, ktoré uplatnil žalovaný v konaní 20C/43/2017 a v tomto
konaní nezakladajú procesnú prekážku res iudicata, nejedná sa o totožný nárok.

20. V prvom rade má žalovaný povinnosť zaplatiť sumu 45.500,-- eur žalobcovi, a týmto sa stane
vlastníkom predmetného lešenia, a tento nárok zanikne na základe splnenia tejto dohody. Nejedná
sa preto v danom prípade o právoplatne rozhodnutú vec, ani o skutočnosť, ktorá by bola zmätočná
a zavádzajúca vo vzťahu k tomu, že žalovaný je zaviazaný ako vydať lešenie, tak aj zaplatiť sumu

45.500,-- Eur, nakoľko takto sa aj strany sporu v dohode o urovnaní dohodli. Dohoda medzi nimi je
uzavretý platný právny úkon, to znamená, že predmetné rozhodnutie vo veci 20 C 43/2017 a rozhodnutie
v tejto veci sú len realizáciou samotnej dohody zmluvných strán.

21. Preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 45.500,-- eur, ktorá suma doteraz nebola zaplatená, je

dôvodný, a keďže žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania od 09.12.2017, súd s prihliadnutím
na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ s poukazom na výšku zákonných úrokov z omeškania podľa Vládneho
nariadenia 87/1995 Z.z., priznal mu aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.12.2017 do
zaplatenia.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP, a keďže žalobca mal vo veci plný úspech,
priznal mu aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.