Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122206944
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122206944.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C., D. XXX, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych
hrdinov 163/66, IČO: 31954448, p r o t i žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., 811 02
Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36854140, zastúpený: Advokátska kancelária HAVRILLA & Co. s.r.o., 811
07 Bratislava, Nám. M. Benku 2, IČO: 36364606, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o D. EXPERS úvere č. 0577 5006 15 RSI zo dňa 16.2.2015 je
bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.105,10 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.105,10 Eur od 10.8.2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 4.8.2022 žiadala určiť, že úver zo Zmluvy o OTB EXPRES úvere zo dňa
16.2.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Uplatnila tiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 2.105,10 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 2.dňa po doručení žaloby žalovanému.

Nárok odôvodnila tým, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným
16.2.2015 chýbajú jej povinné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ (doba trvania zmluvy) a v § 9 ods.
2 písm. k/ (predpoklady použité pre výpočet RPMN) zákona č. 129/2010 Z.z. Ich absencia spôsobila
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Keďže žalobkyňa
žalovanému zaplatila celkovo 9.305,10 Eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 7.200 Eur, žalovaný sa
na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 2.105,10 Eur, čo predstavuje časť splátky zo dňa 30.1.2019 vo
výške 104,05 Eur na istinu úveru a následných splátok od 4.3.2019 do 27.7.2021 vo výške 2.001,05 Eur.

Žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odôvodnila § 11 ods. 4 citovaného zákona.

2. Žalobkyňa sa domáhala aj vyslovenia neprijateľnosti troch zmluvných podmienok, ktoré však v tomto
štádiu už nie sú predmetnom sporu, nakoľko žalobe v tejto časti bolo vyhovené právoplatným rozsudkom
tohto súdu č.k. 11Csp/115/2022-242 zo dňa 14.12.2022.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tým, že v predmetnej zmluve chýbali jej

povinnénáležitosti,ktoréuviedlažalobkyňa.Zmluvabolauzavretá16.2.2015,termínkonečnejsplatnosti
úveru bol uvedený v zmluve dátumom 16.2.2020 a tým je doba trvania zmluvy jasne vymedzená.
Poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo 277/2021 z 21.4.2022
a rozsudok Okresného súdu Prešov 7Csp/35/2022 zo dňa 27.6.2022. K náležitosti zmluvy označenejako predpoklady použité na výpočet RPMN žalovaný uviedol, že v úverovej zmluve bol uvedený ako
predpoklad to, že úverová zmluva zostane platná dohodnutý čas a jej účastníci si budú plniť svoje
povinnosti za podmienok a lehotách stanovených v zmluve, čo vyplýva z článku I. bodu 3 úverovej

zmluvy. Žalovaný ďalej potvrdil, že žalobkyňa zaplatila mu 9.305,10 Eur, poslednú splátku uhradila
31.7.2021. Žalovaný uviedol aj to, že jeho pohľadávka voči žalobkyni z tejto úverovej zmluvy vzhľadom
na jej omeškanie so splátkami predstavovala až 9.408,35 Eur, žalovaný preto eviduje voči žalobkyni
stále splatnú pohľadávku vo výške 103,25 Eur. Na základe výzvy súdu uviedol, že dlh žalovanej
oproti sume predstavujúcej celkovú čiastku na zaplatenie (9.157,80 Eur) sa tak navýšil o 250,55

Eur, pričom túto pohľadávku vo výške 250,55 Eur postúpil v auguste 2021 spoločnosti KRUK Česká
a Slovenská republika s.r.o. Uviedol, že suma 250,55 Eur predstavovala istinu 92,40 Eur, bežný
úrok 130,74, úrok z omeškania 19,28 Eur a poplatky 8,13 Eur. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu
na preukázanie a zrozumiteľné vysvetlenie sumy 250,55 Eur, o ktorú sa mala navýšiť pohľadávka
žalovaného a preukázanie toho, na čo konkrétne boli platby žalobkyne započítané, žalobca výzvu súdu
nesplnil a zopakoval len všeobecné tvrdenie o omeškaní žalobkyne a o poplatkoch za upomienku bez

ich konkretizácie. Z opatrnosti vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol aj
námietku premlčania pre uplynutie trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, teoreticky by išlo o obdobie
troch rokov spätne od podania žaloby do dátumu úhrady poslednej splátky, teda o obdobie od 4.8.2019
do 31.7.2021 za predpokladu, že žalobkyňa preukáže začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
najneskôr4.8.2020,teda2rokypredpodanímžaloby.Podľadôkazovzaloženýchvspise–výpisovzúčtu

od 27.2.2019 do 31.7.2021 nevyplýva, že požadovaná suma bezdôvodného obohatenia zodpovedá
spomínanému obdobiu (4.8.2019-31.7.2021).

4. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojej argumentácii a dodala, že údaj o dobe trvania zmluvy nie je
v zmluve exaktne uvedený, nepostačuje údaj o 60 mesiacoch, čo sú dve odlišné náležitosti, pričom

poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove 6Co/116/2019 zo dňa 28.11.2019 a 3CoCsp/54/2020
zo dňa 26.1.2021. Podobne zmluva musí obsahovať aj pojem „všetky predpoklady použité na výpočet
RPMN“ alebo významovo rovnaké vyjadrenie a poukázala na viaceré rozsudky Okresného súdu Prešov
a Krajského súdu v Prešove. Nesúhlasila ani s námietkou premlčania a doložila prehlásenie Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z 25.3.2022 obsahujúce informáciu o tom, kedy sa dozvedela

o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Zdôraznila niektoré nálezy Ústavného súdu SR a viaceré
uznesenia Najvyššieho súdu SR, osobitne 7Cdo/268/2021 z 28.2.2022 a rozsudky Súdneho dvora EÚ
vo veci C-485/2019 z 22.4.2021, C-698/18 v spojení s C/699/2018 z 9.7.2020 a C-80/2021 až C-82/2021
z 8.9.2022.

5. Žalovaný v duplike zotrval na názore o existencii sporných náležitostí v zmluve, vo vzťahu k dobe
trvania zmluvy citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/69/2020 a poukázal aj na rozhodnutie
7Cdo/277/2021 a to aj vo vzťahu k predpokladom použitým pre výpočet RPMN a pri tejto náležitosti
citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020. Napokon k námietke premlčania uznal, že
dvojročná premlčacia lehota začala plynúť od 4.10.2019, relevantné by teda bolo obdobie od 4.10.2019

do 31.7.2021, žalobkyňa však nepreukázala v akom rozsahu v tomto období sa mal žalovaný na jej úkor
obohatiť, pokiaľ ide o zaplatené úroky z istiny. Napokon uviedol, že rozsudky Súdneho dvora EU, na
ktoré žalobkyňa poukázala v súvislosti s premlčaním sa týkali neprijateľnej zmluvnej podmienky a nie
absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, Zmluvou o D. Expres úvere zo dňa
16.2.2015, výpismi z účtu žalobkyne, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
výpisom z Credit reportu – analytic a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 16.2.2015 bola uzavretá písomná Zmluva o D. Expres úvere pod č. 0577 5006 15 RSI medzi

veriteľom OTP bankou Slovenska a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom. Spoločnosť OTP banka Slovensko
a.s. zanikla dňa 1.10.2021 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stal žalovaný.

8. V článku I. bode 1 sa uvádza, že banka poskytuje žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver 7.200 Eur
za pevnú úrokovú sadzbu 9,90% p.a. V bode 5 je uvedená výška RPMN 10,36% a to, že jej výpočet

vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a že banka a dlžník si budú
plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Celková čiastka na
zaplatenie bola vyčíslená na 9.157,80 Eur, uvedená je aj priemerná RPMN 10,89%. Úver bol poskytnutý
bezhotovostne.9. Článok IV upravuje splácanie úveru 60 mesačnými splátkami po 152,63 Eur, uvedená splatnosť prvej
splátky – 16.3.2015, všetky ďalšie s termínom splatnosti 16.deň v mesiaci a termín poslednej splátky

16.2.2020, to všetko v bode 1, kde sa konštatuje aj konečná splatnosť úveru 16.2.2020 a predpokladaná
doba trvania zmluvy o úvere 60 mesiacov, čím však nie je dotknutý článok IX. bod 3 tejto zmluvy.
V spomínanom článku IX bode 3 sa uvádza, že zmluva sa uzatvára na celú dobu trvania záväzkov z nej
vyplývajúcich. Záväzky zo zmluvy zanikajú ich splnením.

10. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 25.3.2022 žalobkyňa
absolvovala u nich konzultáciu dňa 4.10.2021, pričom predložila predmetnú zmluvu o úvere a zo strany
Združenia bola informovaná, že je pravdepodobné, že ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a preto
pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 2.105,10 Eur.

11. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj výpisy zo svojho peňažného účtu preukazujúce čerpanie úveru 7.200

Eur dňa 16.2.2015 a úhradu jeho splátok za obdobie od 16.3.2015 do 27.7.2021. Podľa žalobkyňou
predložených výpisov z účtu však úhrnne na predmetný úver zaplatila 7.107,6 Eur.

12. Súd I. inštancie vyššie citovaným rozsudkom žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, keďže dospel k záveru, že v predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere nechýbajú jej povinné náležitosti namietane žalobkyňou, poukázal aj na
zákonné ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), ktoré sa aplikuje aj v spotrebiteľských
sporoch, v ktorých je spotrebiteľ zastúpený advokátom (§ 291 CSP) a z toho dôvodu sa zameral len na
tie dôvody fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, na ktoré poukázala žalobkyňa.

13. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany. Žalobkyňa voči zamietajúcemu výroku
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný voči
vyhovujúcim výrokom o určení neprijateľných zmluvných podmienok. Krajský súd v Prešove rozsudkom
č.k. 2CoCsp/7/2023-398 z 26.4.2023 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie vo výrokoch o neprijateľných
zmluvných podmienkach a zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby a v tej časti vrátil vec na nové

konanie a rozhodnutie. Vytkol súdu I. inštancie nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo
vzťahu k skúmaniu bonity žalobkyne s tým, že súd je povinný tieto okolnosti skúmať ex offo. Vôbec
však nereagoval na odôvodnenie rozsudku súdu I. inštancie, ktorý poukázal na zásadu sudcovskej
koncentrácie a s ňou súvisiacu povinnosť tvrdenia ako prostriedku procesného útoku žalobkyne
zastúpenej advokátom, ktorý v priebehu celého sporu nenamietal porušenie povinnosti žalovaného

v zmysle § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a prvýkrát toto tvrdenie urobil až v odvolaní
voči rozsudku.

14. Súd II. inštancie v odôvodnení rozsudku sa vôbec nevyjadril k záverom súdu I. inštancie ohľadom
žalobkyňou tvrdenej absencie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu

v bode 43, ktorým určil povinnosti súdu I. inštancie v ďalšom štádiu konania, uviedol, že „v intenciách
záverov odvolacieho súdu má súd I. inštancie posúdiť obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere“. Ťažko je splniť tento pokyn, keď súd II. inštancie žiadne závery k povinným náležitostiam zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprezentoval. Odvolací súd zároveň uviedol, že v prípade, ak súd dospeje
k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, opätovne právne (zrejme správne) posúdi plynutie

dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pri nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá plynie od 4.10.2021, kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného.
Zrejme tým reagoval na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd poukázal na
premlčanie pohľadávky žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v predchádzajúcom rozsudku,
ale vzniknutej nie v dôsledku fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže súd žalobu v tejto

časti ako nedôvodnú zamietol, ale z dôvodu, že žalobkyňa podľa zmluvy mala zaplatiť aj so zmluvnými
úrokmi sumu 9.157,80 Eur a zaplatila 9.305,10 Eur, teda o 147,70 Eur viac. Preto súd I. inštancie
v predchádzajúcom rozsudku zrozumiteľne v bode 33 vysvetlil úvahu o premlčaní, prečo nie je možné
vychádzaťzozáverovvyplývajúcichzrozhodnutíNajvyššiehosúduSR5Cdo/29/2021a7Cdo/268/2021,
ktoré sa týkali prípadov bezdôvodného obohatenia na úkor spotrebiteľa, ktoré nastalo v dôsledku fikcie

obezúročnostiabezpoplatkovostiúveru.Vpredchádzajúcomrozsudkuvšaksúdtakýtonárokžalobkyne
nezistil, konštatoval len nárok na zaplatenie 147,70 Eur, ktorý vznikol tým, že v zmluve v bode 4 bola
jasneuvedenácelkovásumanazaplatenie9.157,80Euražalobkyňavedelaakúsumucelkovozaplatila,
čo uviedla aj v žalobe (9.350 Eur) a doložila o tom aj výpisy z úverového účtu. V tomto prípade teda išloo celkom iný skutkový stav a preto súd trvá na názore o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
v takom prípade tak ako to bolo uvedené v predchádzajúcom rozsudku. Toto právne posúdenie je však
v tomto štádiu konania vzhľadom na ďalšie závery irelevantné.

15. Súd II. inštancie nevytkol súdu I. inštancie jeho skutkové závery a právne posúdenie ohľadom
obligatórnych náležitostí zmluvy uvedených v predchádzajúcom rozsudku. Po vrátení veci odvolacím
súdom súd vyzval žalovaného na preukázanie splnenia jeho povinnosti upravenej v § 7 ods. 1 v spojení s
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zisťovania a preverovania bonity žalobkyne pred uzavretím

predmetnej zmluvy.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 26.5.2023 uviedol, že pri preverovaní bonity žalobkyne vychádzal
z predošlého úverového vzťahu žalobkyne so žalovaným, ktorý žalobkyňa splácala pravidelne. Uviedol,
že k preverovaniu bonity žalobkyne mohlo dôjsť pri uzatváraní predmetnej zmluvy pracovníkmi banky
E. F. G. a B. H. I., ktorých pôvodne navrhol vypočuť ako svedkov, neskôr však tento návrh na

doplnenie dokazovania zobral späť. Za účelom preukázania preverovania bonity žalobkyne predložil
jediný listinný dôkaz a to výpis z úverového registra SRBI, z ktorého však vyplýva, že žalobkyňa
v čase uzavretia predmetnej zmluvy splácala úver so zostatkom 138.281 Eur a s mesačnou splátkou
628 Eur a dve kreditné karty s mesačnými splátkami 97 Eur a 177 Eur. V tomto podaní žalovaný
vzniesol aj námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty počítanej od

doby, kedy žalobkyňa prestala úver splácať, podľa nebo od 27.9.2019, hoci vo vyjadrení k žalobe (č.l.
88) uviedol, že poslednú splátku zaplatila žalobkyňa 31.7.2021, čo napokon vyplýva aj z predložených
výpisov z úverového účtu. V ďalšej časti tohto vyjadrenia právny zástupca žalovaného nezrozumiteľne
sa zaoberá rôznymi plynutiami premlčacej lehoty, uvádza, že najneskôr subjektívna premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 4.10.2021 (čo súd považuje za správne), keď ju

Združenie HOOS informovalo o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho vyvodil, že žalobkyňa
by mohla mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (hoci žalovaný ho neuznáva) len za obdobie
od 4.10.2019 do 4.10.2021, v tomto prípade do 31.7.2021, teda poslednej splátky. Za uvedené obdobie
však podľa neho požadovaná suma bezdôvodného obohatenia nezodpovedá sume, ktorú si žalobkyňa
nárokuje. Vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-698/18 a C-699/18 a tiež C-485/19 uviedol,

že záver o rozpore právnej úpravy o trojročnej premlčacej lehote pri bezdôvodnom obohatení na úkor
spotrebiteľa so zásadou efektivity bol prijatý v prípade úverovej zmluvy a prijatia plnenia zo strany
spotrebiteľa na základe nekalých podmienok, čo však nie je tento prípad.

17. Pri žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemusí žalobkyňa preukázať naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Ten sa totiž vyžaduje len pri žalobách podľa § 137 písm. c/ CSP,
v danom prípade však ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, teda o určenie právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným právnym predpisom je § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou.

18. Následne sa súd zaoberal tým, či nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v danom prípade v znení
účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2015.

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti..

20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

25.Podľa§9ods.1citovanéhozákonazmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a)
druh spotrebiteľského úveru,
b)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)

identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)
právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)

súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)
prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)
úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)

upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)
výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s)
informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)
právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u)
spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)
právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť,
a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)

názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a)
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)

v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Keďže súd II. inštancie sa vôbec nevyjadril k zdôvodneniu napadnutého rozsudku ohľadom
žalobkyňou namietaných chýbajúcich povinných náležitostí zmluvy súd znovu uvádza, že nesúhlasí

s názorom žalobkyne o chýbajúcich predpokladoch použitých pre výpočet RPMN a chýbajúcej dobe
trvania zmluvy. V zmluve je jasne a zrozumiteľne uvedený termín prvej mesačnej splátky (16.3.2015)
a poslednej (16.2.2020) a uvedený je aj počet mesačných splátok – 60. Banka navyše v zmluve jasne
uviedla, že predpokladaná doba trvania zmluvy o úvere je 60 mesiacov, poukázala pritom aj na článok
IX bod 3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú a na to na dobu trvania

záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Žalobkyňa týmito údajmi, hoci ako spotrebiteľka, nepochybne
bola informovaná o tom, do kedy jej zmluva má trvať. Iný výklad by bol nespravodlivý až šikanózny.
V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné dodať, že v smernici Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľských úveroch zo dňa 23.4.2008 sa ako povinná náležitosť takejto zmluvy uvádza dĺžka
trvania zmluvy a to v článku 10 ods. 1 písm. c/. Nikdy teda v tejto smernici nebol uvedený termín

konečnej splatnosti úveru na rozdiel od našej právnej úpravy v minulosti, ktorá však v súčasnosti sa
už prispôsobila spomínanej smernici a teda v súčasnosti nie je už povinnou náležitosťou uvedenie
konečného termínu splatnosti úveru. Tým teda, že v zmluve bol uvedený termín prvej a poslednej
splátky a počet mesačných splátok, bolo stanovené časové ohraničenie trvania zmluvy pri riadnom
dohodnutom splácaní úveru. Pre tento názor možno použiť aj záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho

súduSR7Cdo/183/202024.2.2021,ktoréboloajpublikovanévZbierkestanovískNSarozhodnutísúdov
SR pod č. 86. Uvedené uznesenie sa síce týka ďalšej povinnej náležitosti zmluvy a to predpokladov
použitým pre výpočet RPMN, pričom Najvyšší súd uviedol, že postačuje, ak tieto predpoklady, ako je
výška úveru, výška splátky, jej interval, počet splátok, prípadne ďalšie náklady spotrebiteľa sú v zmluve
uvedené, hoci ako iné náležitosti, teda nemusia byť v zmluve označené osobitne pod spomínanými

predpokladmi. Tú istú myšlienku teda možno aplikovať aj pri posúdení existencie povinnej náležitosti
zmluvy predstavujúcej dobu trvania zmluvy, ktorú navyše je potrebné vyložiť v súlade so spomínanou
smernicou, ktorá však vyžaduje uvedenie dĺžky trvania zmluvy, čo spomínané časové vymedzenie prvou
aposlednousplátkouapočtomsplátoknapĺňa.NavyševpredmetnejzmluvevčastiI.článkuIII.bod12je
uvedené aj to, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov,

ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho
súdu SR 1Cdo 167/2021 z 27.4.2022, ktorý uviedol, že pre údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere postačuje, ak v zmluve je uvedený počet mesačných splátok, termín ich splatnosti a konečná
splatnosť údajom o mesiaci a roku. Dovolací súd z toho vyvodil, že zmluva primeraným a zrozumiteľným
spôsobom, nepripúšťajúcim pochybnosti aj z perspektívy tzv. priemerného spotrebiteľa, obsahovala

informáciu o dobe jej trvania vo svetle eurokomformného výkladu čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR 2Cdo 69/2020
a 7Cdo 277/2021.30. S poukazom na závery už spomínaného rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Cdo/183/2020 nemožno
dospieť ani k záveru o absencii predpokladov použitých pre výpočet RPMN, tie sú totiž v zmluve
uvedené, hoci ako iné náležitosti – teda výška úveru, výška mesačnej splátky, počet splátok, interval

splácania, žiadne iné náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zo zmluvy nevyplývajú.

31. Vzhľadom na závery vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR preto nie je možné dospieť
k záveru o absencii uvedenia doby trvania zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou
alebo o absencii predpokladov použitých pre výpočet RPMN a to po zohľadnení princípu právnej istoty.

32. Pre úplnosť súd dodáva, že nezistil, že by v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbali aj
ďalšie povinné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Súd následne
podľa pokynu odvolacieho súdu skúmal, či žalovaný postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri
poskytnutí úveru žalobkyni.

33. Súd v § 11 ods. 2 vete tretej zákona č. 129/2010 Z.z. jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť
sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalobkyne, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem,
ale aj výdavky a rodinný stav a zistený príjem aj výdavky aj preveriť v príslušnej databáze alebo registri.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,

z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú

iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľove finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance Sa
proti E. B. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom

na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa
26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo
dňa 20.3.2019. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora
EÚ vo veci C-679/18 zo dňa 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa

majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve. V odôvodnení Európsky súd poukázal na to, že už viackrát potvrdil
povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých ustanovení spotrebiteľského práva

Únie(rozsudokC-377/14).Tátopovinnosťjeodôvodnenátým,žespotrebiteľsavporovnaníspredajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (body 18,19). V bode 20 Európsky súd uviedol, že z článku
8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že veriteľ je povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom

táto povinnosť môže zahŕňať nahliadnutie do príslušných databáz. Pripomenul, že cieľom uvedenej
povinnosti je v súlade s odôvodnením bodu 26 smernice posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť
poskytnutiu nebonitného spotrebiteľského úveru. Podľa Európskeho súdu vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľa, s ktorým je spojená povinnosť veriteľa overiť bonitu dlžníka Súdny dvor už
rozhodol, že ak by došlo k oslabeniu alebo k plnému znefunkčneniu sankcie zániku nároku na úroky,

nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odradzujúcu povahu (bod 31).

34. V tomto prípade žalovaný na výzvu súdu, aby preukázal splnenie povinnosti uvedenej v § 11
ods. 2 a § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dokonca ani neuviedol, že by zistil konkrétny príjem
žalobkyne a jej rodinný stav. Pripojil len výpis z registra SRBI, z ktorého vyplýva, že jej záväzky z iného

úveru a kreditných kariet boli až vo výške 902 Eur mesačne. Bez zistenia výšky príjmu žalobkyne
pred uzavretím predmetnej zmluvy nie je možné posúdiť, či žalovaný dôvodne poskytol žalobkyni úver
alebo nie. Je povinnosťou veriteľa preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti pri poskytovaní úveru
žalobkyni a tá predstavuje nielen získanie informácií o výške jej príjmu, ale aj jeho preverenie listinnýmidôkazmi. Vyplýva to z vyššie citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a českej judikatúry, závery ktorej
si súd osvojuje, ale je to zrejmé aj z formulácie § 11 ods. 2 vety tretej zákona č. 129/2010 Z.z., kde sa
uvádza spojka „alebo“, čo znamená, že gramaticky a logický výklad tohto ustanovenia vedie k záveru,

že fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nastane aj vtedy, ak si veriteľ získané údaje o príjme
a výdavkoch neoverí v príslušnej databáze alebo registri. Z toho vyplýva dôkazná povinnosť veriteľa, že
overenie príjmu spotrebiteľa musí preukázať dôkazmi. V tomto prípade súd dospel k záveru, že žalovaný
si túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a teda nepreukázal, že by konal s odbornou starostlivosťou,
keď žalobkyni poskytol úver, nezistil totiž jej príjem ani rodinný stav, resp. jej príjem si neoveril a preto

s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Znamená to, že žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len istinu poskytnutého úveru t.j. 7.200 Eur.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovanému zaplatila až 9.305,10 Eur. Žalovaný v písomnom vyjadrení
kžalobez21.9.2022anapojednávanípotvrdilúhraduuvedenejsumydo31.7.2021.Idetedaonesporné
skutkové tvrdenie s poukazom na § 151 ods. 1 CSP, aj keď zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu
pripojených k žalobe vyplýva nižšia suma jej úhrad.

35. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho
zákonníka.

36. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Žalobkyňa preplatila istinu úveru o 2.105,10 Eur, o túto sumu sa bezdôvodne na jej úkor obohatil
žalovaný plnením z čiastočne neplatného právneho úkonu. Keďže však bola vznesená námietka

premlčania pre uplynutie subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty, súd sa musel s touto námietkou
vyporiadať.

40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

42. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

43. Potrebné bolo predovšetkým ustáliť začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
V tomto smere už existujú viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré tento moment posudzujú inak
akodoterajšiajudikatúrasozdôvodnením,žeideospotrebiteľskývzťah,vktoromjeochranaspotrebiteľa
predmetom verejného záujmu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, reality
praktického života a zdravého rozumu odporuje požiadavka podrobnej znalosti právnych predpisov

zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť
v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ
dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú
(preukázanú) vedomosť o tejto skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny

okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva
v súdnom konaní žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia t.j. keď sa jeho právo stalo nárokom
(actio nata). Rozhodujúce nie je či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr (uznesenie NS SR
6MCdo/9/2012zodňa16.1.2013).NajvyššísúdvSRvkonkrétnychsporochpretopovažovalzazačiatokplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči veriteľovi okamih, keď o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa dozvedel spotrebiteľ
pri porade so svojim právnym zástupcom alebo pri konzultácii so Združením na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, ako tomu bolo aj v tomto prípade (napr. uznesenie NS SR 7Cdo/96/2020 zo
dňa 28.2.2022, 7Cdo/6/2020 zo dňa 30.6.2022, 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.2.2022, 7Cdo/79/2021 zo
dňa 31.1.2022, 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.9.2021, 8Cdo/163/2018 zo dňa 22.5.2019). Tieto rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR korešpondujú s právnym záverom, ktorý vyplynul z nálezu Ústavného súdu SR
I.ÚS 51/2020 zo dňa 9.6.2020.

44. V danom prípade teda začala plynúť subjektívna premlčacia lehota od 4.10.2021, kedy žalobkyňa
bola informovaná pri konzultácii so Združením HOOS o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a bezdôvodnom obohatení žalovaného. Premlčacia lehota v súčasnosti ešte ani neuplynula (končí
4.10.2023), súd preto absolútne nerozumie úvahám žalovaného o jej plynutí dva roky spätne od
4.10.2021. Rozhodne totiž subjektívna premlčacia lehota bola zachovaná a žaloba bola podaná ešte

pred jej uplynutím, teda včas.

45. Pri objektívnej premlčacej lehote nie je sporný začiatok jej plynutia (od každej splátky, ktorou
bola preplatená istina úveru), ale sporná je jej dĺžka, teda či je trojročná alebo desaťročná. Za
zásadný je potrebné považovať rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/2019 z 2.4.2021 na

návrh prejudiciálneho konania Krajského súdu v Prešove vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o.
Súdny dvor rozhodol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených
v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v

rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo
k bezdôvodnému obohateniu.

46. Keďže náš právny poriadok v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje počítať začiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby len od vzniku bezdôvodného obohatenia a podľa rozsudku
Súdneho dvora EÚ je v rozpore s požiadavkami vyššie citovaných smerníc, aby bola aplikovaná
trojročná premlčacia doba od vzniku bezdôvodného obohatenia, súd potom nemá inú možnosť než
aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, keďže zákon upravuje len tieto dve lehoty (trojročnú alebo
desaťročnú) a teda musí vychádzať zo záveru o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného.

Z odôvodnenia spomínaného rozsudku európskeho súdu totiž vyplýva, že spotrebiteľ nemôže mať
povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného dodávateľa. Súd ďalej poukázal na to, že
je potrebné zohľadniť znevýhodnené postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči predajcom
alebo dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a skutočnosť, že je
možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach vyplývajúcich zo spomínaných smerníc, prípadne že

nepoznajú ich obsah. Zmluvy o úvere sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia a preto, ak je
udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota akákoľvek platba uskutočnená
dlžníkom, čo musí overiť vnútroštátny súd nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených
platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej doby ešte pred tým, než sa skončí platnosť zmluvy, takže
takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia

platieb uskutočnených na základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami.
Preto podľa európskeho súdu je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky o aké ide vo veci
samej tým, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy sú
takejpovahy,žemôžunadmernesťažovaťvýkonpráv,ktorémupriznávasmernica93/13alebosmernica

2008/48 a teda, že tieto podmienky sú v rozpore so zásadou efektivity.

47. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/6/2020 zo dňa
30.6.2022, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na
svojom zasadnutí 22.6.2022 prijalo na uverejnenie rozhodnutie č. 13, podľa ktorého analogická aplikácia

desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty súdmi SR pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom
prednosti rozsudku súdneho dvora EÚ C-485/19 z 22.4.2021 v právnom poriadku SR. Ide o uznesenie
Najvyššieho súdu SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.2.2022. V ňom dovolací súd uviedol, že rozsudkySúdneho dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom
vnútroštátneprávoimodporuje,másúdpovinnosťzdržaťsaaplikáciekonfliktnéhovnútroštátnehopráva,
keďže spotrebiteľský nárok je harmonizovaný právom EÚ.

48. V tomto prípade bola úverová zmluva uzavretá v roku 2015, kedy začala žalobkyňa úver splácať
a desaťročná premlčacia lehota uplynie až v roku 2025. Žaloba teda aj vzhľadom na objektívnu
premlčaciu lehotu, ktorá je desaťročná vzhľadom na vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR, bola
podaná včas a teda pohľadávka ani čiastočne premlčaná nie je. Pre úplnosť súd poukazuje na to,

že závery o nepremlčaní nároku pri fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s vyššie
uvedeným posúdením odprezentoval súd I. inštancie aj na prvom pojednávaní v rámci postupu podľa
§ 181 ods. 2 CSP.

49. Súd preto v danom prípade považoval za právne dôvodné žalobe o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru ako aj o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu vyhovieť a to

vrátane úrokov z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

50. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

52. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

53. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

54. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát až touto žalobou,

ktorá mu bola doručená 9.8.2022 a preto žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa
s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka.

55. Súdu záverom nedá nepoukázať na neprofesionálne správanie právneho zástupcu žalobkyne, ktorý
v odvolaní voči rozsudku obvinil súd I. inštancie z porušenia práva z dôvodu, že súd nezisťoval či

žalovaný neporušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Súd totiž nepovažuje za prejav odbornosti, ak advokát v žalobe, nasledujúcom písomnom vyjadrení
a napokon na pojednávaní sa vôbec o tejto skutočnosti nezmienil, hoci bolo predovšetkým jeho
povinnosťou pri preberaní právneho zastúpenia tieto okolnosti preveriť a argumentovať nimi. Ide totiž
o prostriedok procesného útoku, ktorý mal právny zástupca žalobkyne uplatniť včas v súlade so zásadou

sudcovskej koncentrácie upravenej v § 153 CSP, ktorá sa aplikuje aj v spotrebiteľskom spore v prípade
ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom. Ide o základnú zákonnú povinnosť tvrdenia, ktorá mala byť
obsiahnutá už v žalobe. Nedostatkom žaloby bolo aj to, že právny zástupca pripojil k žalobe neúplné
dôkazy o úhradách žalobkyne, podľa ktorých žalobkyňa zaplatila podstatne menšiu sumu než uviedla
v žalobe, ktorá dokonca ani nedosiahla výšku istiny úveru.

56. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
bola v spore v celom rozsahu úspešná a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému, nakoľko nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.