Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201539
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1113201539.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v spore žalobcu:

Colonnade Insurance S.A., so sídlom Rue Eugéne Ruppert 20, L-2453 Luxemburg, Luxembursko,
konajúca prostredníctvom Colonnade Insurance S.A, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
Moldavskácesta8B,04280Košice-mestskáčasťJuh,IČO:50013602,protižalovanému1/Wüstenrot
poisťovňa, a. s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, práv.
zast: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava a žalovanému 2/ C.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 7, M. G., v konaní o zaplatenie 10.761,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade 100%-nú náhradu trov súdneho konania. O výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
III. Žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 17.01.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.761,60 EUR s príslušenstvom
titulom regresného nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného 1.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 07.04.2011 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu

popisovacieho zariadenia M. XXXX jeho poistenca: N. D. - K. - D., M. D. XXX. Podľa oznámenia
poistnej udalosti k škodovej udalosti došlo tak, že žalovaný 2 pri cúvaní v prevádzkových priestoroch
poistenca žalobcu motorovým vozidlom zn. V. C., ev. č. LM XXXBC zachytil stojan s označovacími
a diagnostikovacími zariadeniami. Na základe tejto poistnej udalosti žalobca uhradil poistenému z
poistenia majetku poistné plnenie vo výške 10.761,60 EUR. Uvedenú škodovú udalosť podľa tvrdení
žalobcu zavinil žalovaný 2, ktorý mal v tom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaužalovaného1.Regresnýnároknanáhraduškody

uplatnený v tomto konaní prešiel v súlade s § 813 OZ na žalobcu.
3. Žalovaný 1 vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2013 uviedol, že so žalovaným 2 p. C.
G. mal v rozhodnom čase uzavretú poistnú zmluvu D. č. XXXXXXXXXX. Na základe oznámenia o
poistnej udalosti zo dňa 07.04.2011 žalovaný 1 zistil, že poistník žalovaný 2 pri cúvaní narazil do stojana
so strojmi, ktoré slúžia na písanie. Dňa 26.09.2011 odporca obdržal od žalobcu výzvu na uhradenie
regresného nároku, ktorý odôvodnil tým, že poškodené strojné zariadenia boli u neho poistené a z
poistenia vyplatil poškodenému poistné plnenie k zisteniu rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné

plnenie. Na základe uplatnenia regresného nároku zo dňa 21.09.2011 došlo k začatiu prešetrovania
poistnejudalostižalovaným1.Žalovaný1všaknazákladepredloženejdokumentáciežalobcomdospelk
záveru, že nie je zrejmé, že predmetné strojové zariadenia boli mechanicky poškodené nárazom vozidla
a následným pádom zariadenia na zem tak, ako je to zaznamenané v oznámení o poistenej udalosti. Zuvedeného vyplýva len to, že prístroj bol znečistený a nevykazuje známky mechanického poškodenia
stretu s pohybujúcim sa vozidlom. Žalovaný mal za to, že zo žaloby nevyplýva, či výplata poistného
plnenia korešponduje s výškou skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť na poistených zariadeniach, pričom

dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaný 1 tiež namietal žalobcom uplatnený nárok na náhradu
úrokov z omeškania.
4. Žalobca v replike zo dňa 26.06.2013 uviedol, že tvrdenia žalovaného 1 považuje za irelevantné,
nakoľko vozidlo pri cúvaní v priestoroch servisu zachytilo stojan so strojovým zariadením, nie priamo
toto zariadenie. Nacúvaním do tohto stojana zariadenie spadlo a poškodilo sa. H. na zariadení teda bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Žalobca zotrval na svojom nároku na náhradu úrokov z
omeškania s poukazom na § 11 ods. 8 ZoPZP v spojení s §517 ods. 2 OZ.
5. Súd dožiadaním O. súdu M. G. vykonal dňa 30.01.2017 výsluch svedka N. D. poistenca žalobcu,
ktorý opísal priebeh škodovej udalosti nasledovne: žalovaný 2 cúval s tovarom do jeho firemnej garáže
a zadnou časťou vozidla zachytil regál, na ktorom bolo toto zariadenie. Zariadenie sa zosypalo po
nacúvaní do regálu a ozval sa rachot. Dovnútra garáže nevidel. Zariadenie spadlo a zvonku bolo vidieť,

že je poškodené, podstatné poškodenie bolo podľa vyjadrenia autorizovaného servisu vo vnútri. Ďalej
uviedol, že umiestnenie zariadenia voľne na stojane bolo štandardným spôsobom umiestnenia. Podlaha
na ktorú zariadenie spadlo bolo z čistého betónu s ťažkými železnými prekladmi. Regál, v ktorom
zariadenia boli, mal výšku cca 1,20 - 1,30 m, zariadenia boli v ňom, a tento sa celý prevrátil.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.10.2017, ktorého sa zúčastnil žalobca a žalovaný 1, ktorý

označil za sporný priebeh škodovej udalosti. Vzhľadom na rozsah vnútorných a vonkajších poškodení
zariadenia, nie je možné zatečenie v takom rozsahu v akom bolo deklarované v rámci konania.
7. Súd vo veci ustanovil znalca B.. N. Q., ktorý vypracoval Q. posudok č. XX/XXXX a dospel k záveru,
že škoda na strojových zariadeniach mohla vzniknúť tak, ako bolo uvedené v popise škodovej udalosti
zo dňa 07.04.2011. Jednoznačné posúdenie, či zatečenie skutočne bolo zapríčinené mechanickým

poškodením pri poistnej udalosti dňa 07.04.2011 bez fyzickej obhliadky na mieste nebolo možné,
predložená fotodokumentácia poskytovala len obmedzené množstvo detailov poškodených zariadení,
z ktorých nebolo možné jednoznačne určiť príčinu vzniku poškodenia posudzovaných zariadení. Ďalej
znalec uviedol, že masívne zatečenie vnútra jedného z posudzovaných zariadení mohla zapríčiniť
poškodená/uvoľnená hadička z tlakových ventilov zariadenia tak, ako je uvedené v kapitole na strane

13 znaleckého posudku. Zatečenie dovnútra posudzovaného zariadenia mohla zapríčiniť hadička na
priechodke snímača tlaku, pričom však rovnako uviedol, že na jednoznačne posúdenie či zatečenie bolo
skutočne spôsobené škodovou udalosťou zo dňa 07.04.2011 je potrebná fyzická obhliadka na mieste.
8. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 04.01.2021 poukázal na závery
znaleckého posudku a zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom dôvodnosti podanej žaloby.

9. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.01.2021 uviedol, že znalec
sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti, že napriek masívnemu vnútornému zatečeniu zariadení, absentujú
na nich akékoľvek vonkajšie stopy po náraze na tvrdý povrch. Prasknutie displejov na prístrojoch
znalec pripodobňoval prasknutiu displejov na mobilných telefónoch, no opomínal fakt, že pri takomto
charaktere poškodenia displejov je vždy na vonkajšom obale mobilného telefónu prítomná stopa po

náraze, ktorá však pri oboch zariadeniach absentuje. Nebolo preto zrejmé, čo bolo príčinou rozbitia
displejov, ak na vonkajších obaloch zariadení nebola zrejmá žiadna abrazívna stopa po kontakte s
drsným povrchom. Ďalej žalovaný 1 poukázal na to, že poistený s vozidlom cúval do garáže a zhodil
pritom popisovacie stroje uložené v stojane. Možno preto dôvodne predpokladať, že sa s motorovým
vozidlom pohyboval iba minimálnou rýchlosťou a intenzita sily nárazu nebola taká, akú za predpoklad

poškodenia stroja označil znalec. Žalovaný mal tiež za to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že k
poškodeniu napäťových zdrojov došlo po zapnutí poškodených zriadení do prevádzkového stavu, t. j.
po ich pripojení k sieťovému napájaniu. K zaskratovaniu napájacieho zdroja a jeho komponentov preto
nedošlo pri predmetnej škodovej udalosti, ale až následne, po zapnutí poškodených zariadení, zrejme
poškodeným alebo opravcom.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.05.2021 uviedol, že tvrdenia žalovaného 1 sa nezakladajú na pravde
a zo znaleckého posudku vyplynulo, že znalec evidoval mechanické poškodenie predmetných zariadení,
a to konkrétne poškodený kryt jedného zariadenia a prasknuté displeje u oboch zariadení, čo je podľa
znaleckého posudku zrejme rozoznateľné na fotodokumentácii. Rovnako aj v súvislosti s tvrdením, že k
zatečeniu poopisovacej hlavice nemohlo dôjsť pri predmetnej škodovej udalosti, žalobca uviedol, že zo

znaleckého posudku vyplynulo, že k zatečeniu atramentom z prasknutej hadičky zodpovedalo zatečenie
zaznamenané na fotodokumentácii. K argumentu, že ku zaskratovaniu napájacieho zdroja došlo až po
spustení poškodených zariadení, žalobca uviedol, že je logické, že poistený musel vyskúšať zariadenia
či fungujú, pričom k zaskratovaniu došlo v dôsledku poškodenia zariadenia poistnou udalosťou.11. Súd na návrh žalovaného 1 doplnil znalecké dokazovanie ustanovením znalca B.. N. Q., ktorý súdu
doručil N. znaleckého posudku č. XX/XXXX.
12. Žalovaný 1 vo vyjadrení k Doplneniu znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 02.12.2021 uviedol, že

znalec v odpovedi okrem iného konštatuje, že zatečenie popisovacej hlavice zariadení v takom rozsahu,
ako je zaznamenané na fotodokumentácii, môže byť spôsobené aj samotnou prevádzkou zariadení
(nedostatočná údržba, čistenie). Ďalej uviedol, že znalec potvrdil, že k poškodeniu vysokonapäťových
zdrojov nedošlo pri páde zariadení, ale až po zapojení zariadení do elektrickej siete pri ich funkčnej
skúške. Medzi poškodením týchto častí zariadení a poistnou udalosťou preto neexistuje priama príčinná

súvislosť. Žalovaný 1 tiež uviedol, že znalcom uvedená potenciálna príčina rozbitia displeja z tekutých
kryštálov - náraz na ostrý predmet nachádzajúci sa na podlahe - nemá oporu v dokumentácii, ktoré
boli predložené v rámci šetrenia poistnej udalosti a v tomto súdnom konaní. Uvedený záver sa zároveň
javí ako nelogický, keďže poškodené zariadenia sa nachádzali v garáži, do ktorej cúvalo motorové
vozidlo poisteného. Je preto mimoriadne nepravdepodobné, aby poškodený ponechal na podlahe ostré
predmety, na ktorých by mohlo prísť k poškodeniu cúvajúceho motorového vozidla poisteného. Ak by

napriek tomu skutočne došlo k pádu zariadení na ostrý predmet, tým skôr by vznikla na ochrannom skle
zariadenia stopa po náraze, ktorá však na fotodokumentácii absentuje.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.05.2022, ktorého sa zúčastnil žalobca, žalovaný 1 a
žalovaný 2, ktorý potvrdil opis skutkovej udalosti, tak ako ho prezentuje žalobca.
14. Súd vo veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie ustanovením znalca B.. C. Z., ktorý súdu doručil

Q. posudok č. X/XXXX, v ktorom opätovne znalec poukázal na to, že ku škodovej udalosti mohlo
dôjsť spôsobom popísaným v škodovej udalosti zo dňa 07.04.2011, pričom však je prakticky nemožné
odhadnúť jej presný priebeh ako aj príčiny a vznik dôsledkov Zároveň uviedol, že k záveru, že charakter
zatečenia zariadení zodpovedá popisu vzniku škodovej udalosti som nedospel vzhľadom na nedostatok
údajov v obsahu zápisov, ale aj fotodokumentácie. Čo sa týka spôsobu vzniku škodovej udalosti

nie je možné stanoviť pravdepodobnosť, s akou bolo predmetné poškodenie spôsobené popísaným
spôsobom.
15. Vo vyjadrení k znaleckému posudku č. X/XXXX žalobca uviedol, že má za to, že znalec si v určitých
častiach posudku protirečí a jeho závery vyznievajú neurčito. Žalobca sa stotožnil so záverom, že výška
spôsobenej škody je 8.864 EUR bez DPH. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a má za to, že procesná

obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že je prakticky nemožné, aby ku škodovej udalosti došlo tak,
ako škodca popisuje v popise škodovej udalosti zo dňa 7.04.2011, bola vyvrátená aj týmto znaleckým
posudok, ktorý tiež dospel k tomu, že sa škodová udalosť mohla stať spôsobom uvedeným škodcom.
16. Vo vyjadrení k znaleckému posudku č. X/XXXX žalovaný 1 uviedol, že zo znaleckého posudku
uvádza, že predpokladom technickej prijateľnosti zaznamenaného poškodenia, teda zatečenia je, že

zariadenia boli v prevádzke a pod tlakom. Z okolností vzniku škody je však zrejmé, že zariadenia
neboli v prevádzke, ani pod tlakom, práve naopak boli odložené na horných policiach stojanu v garáži.
Z uvedeného preto vyplýva, že predpoklad technickej prijateľnosti vzniknutých poškodení, vymienený
znalcom, nebol splnený . Žalovaný zotrval na tvrdení, že znalec označuje deklarovaný priebeh škodovej
udalosti zo dňa 7.4.2011 iba ako jednu z možných alternatív, ktoré by mohli mať za následok zatečenie

zariadení. V prospech žalovaného 1 svedčí aj odpoveď na otázku č. 5, v rámci ktorej technickú
prijateľnosť zaznamenaného poškodenia podmienil znalec dopadom zariadení na podlahu do takej
polohy,vakejbolipočasštandardnejprevádzky(tzn.vovodorovnejpolohe).Konklúziaznalcapotvrdzuje
námietky žalovaného 1, že zariadenia nespadli displejom nadol a k poškodeniu nemohlo dôjsť nárazom
displejov na ostrý predmet nachádzajúci sa na podlahe. Znalec súčasne uvádza, že k zatečeniu mohlo

dôjsť aj inými mnohými technicky prijateľnými spôsobmi. Preto žalovaný 1 považuje nárok žalobcu za
jednoznačne nepreukázaný.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žaloba vo veci samej,
oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 18.04.2011, oznámenie žalovaného 1 zo dňa 25.102011,
oznámenie žalovaného 1 k uplatnenej náhrade škody zo dňa 4.6.2012, zápis z obhliadky zo dňa

18.04.2011, faktúra o oprave diagnostických zariadení zo dňa 9.6.2011, Q. posudok č. XX/XXXX, N.
znaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,Q.posudokč.X/XXXX,výpoveďamisvedkovaostatnélistinnédôkazy
v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
18. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 07.04.2011 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu
popisovacieho zariadenia M. XXXX jeho poistenca: N. D. - K. - D., M. D. XXX. Podľa oznámenia

poistnej udalosti k škodovej udalosti došlo tak, že žalovaný 2 pri cúvaní v prevádzkových priestoroch
poistenca žalobcu motorovým vozidlom zn. V. C., ev. č. LM XXXBC zachytil stojan s označovacími a
diagnostikovacími zariadeniami.19. Z faktúry č. XXXXXXXXX predloženej poisteným p. N. D. žalobcovi súd, zistil, že poistený si uplatnil
nárok na poistné plnenie vo výške 11.328 EUR, z ktorej mu bolo po zohľadnení spoluúčastí uhradené
poistné plnenie z poistenia majetku vo výške 10.761,60 EUR.

20. Na základe tejto poistnej udalosti žalobca uhradil poistenému z poistenia majetku poistné plnenie vo
výške 10.761,60 EUR. Uvedenú škodovú udalosť podľa tvrdení žalobcu zavinil žalovaný X p. C. G., ktorý
mal v tom čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. XXXXXXXXXX u žalovaného 1.
21. Dňa 26.09.2011 žalovaný 1 obdržal od žalobcu výzvu na uhradenie regresného nároku, ktorý

odôvodnil tým, že poškodené strojné zariadenia boli u neho poistené a z poistenia vyplatil poškodenému
poistné plnenie k zisteniu rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.
22. Z oznámenia stanoviska k škodovej udalosti zo dňa 07.04.2011 súd zistil, že žalovaný 1 po
prešetreníškodovejudalostiregresnýnárokžalobcuodmietolsodôvodnením,ženazákladepredloženej
dokumentácie žalobcom dospel k záveru, že nie je zrejmé, že predmetné strojové zariadenia boli
mechanicky poškodené nárazom vozidla a následným pádom zariadenia na zem tak, ako je to

zaznamenané v oznámení o poistenej udalosti. Z uvedeného vyplývalo len to, že prístroj bol znečistený
a nevykazuje známky mechanického poškodenia stretu s pohybujúcim sa vozidlom.
23. Z výpovede žalovaného 2 súd zistil, že p. G. sa stotožnil s popisom vzniku škodovej udalosti
uvedenom v oznámení o poistnej udalosti.
24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
25. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
26. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

27. Podľa § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
28. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

29. Podľa § 11 ods. 6 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len “ZoPZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti:

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom tohto konania je posúdenie dôvodnosti
žalobcom uplatneného regresného nároku na náhradu škody spôsobenej dňa 07.04.2011, kedy v

dôsledku zavinenia žalovaného 2 došlo k poistnej udalosti prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo
v rozhodnom období poistené u žalovaného 1.
31. Za sporné strany sporu označili: spôsob vzniku poistnej udalosti, výška uplatneného regresného
nároku, nárok na náhradu úrokov z omeškania.
32. Súd upriamuje pozornosť strán sporu na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou

zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou
nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia
a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,
podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,
ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov

ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp.
určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS XX/XXXX z 9. júna 2020).33. Súd mal v tomto prípade za to, že žalobca svoje tvrdenia nepotvrdil vierohodnými tvrdeniami
týkajúcimi sa spôsobu vzniku predmetnej škodovej udalosti zo dňa 07.04.2011. Súd sa stotožnil
s názorom žalovaného 1 a mal za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností kauzálny nexus medzi príčinou škodovej udalosti a následkom, t. j. žalobcovi
sa nepodarilo preukázať, že k škode na strojových zariadeniach došlo spôsobom uvedeným v popise
poistnej udalosti, tak ako to zhodne tvrdí žalobca a škodca resp. žalovaný 2. Zo znaleckých dokazovaní v
tomto konaní nevyplýva, že s pravdepodobnosťou minimálne v rovine obvyklej miery objasnenia určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti, došlo k vzniku škodovej udalosti spôsobom

uvedeným žalobcom a žalovaným 2. Skutočnosť, že znalci dospeli k záveru, že za určitých okolnosti
po súbežnom naplnení viacerých podmienok vzniku škodovej udalosti (napr. náraz na ostrý predmet
nachádzajúci sa na podlahe, ktorý na fotodokumentácii absentuje), mohla škodová udalosť nastať tak
ako tvrdí žalobca, súd nevzhliadol ako dostatočné na preukázanie dôvodnosti žaloby aj s ohľadom
na konštatovanie znalcov, že sa bez dostatočnej fotodokumentácie a obhliadky na mieste nevedia s
určitosťou vyjadriť k spôsobu a dôsledku vzniku škody na predmetných zariadeniach a uvádzaný spôsob

vzniku škody na zariadeniach uviedli len ako jednu z mnohých alternatív. Súd poukazuje aj na to, že v
obdobných prípadoch je obvykle znalcom k dispozícii podrobnejšia fotodokumentácia z miesta škodovej
udalosti, ktorá umožňuje jednoznačné závery o priebehu a vzniku škodovej udalosti, čo však v tomto
prípade nie je možné konštatovať s poukazom na závery znaleckých dokazovaní.
34. Súd navyše nepresvedčilo ani zhodné opísanie vzniku škodovej udalosti škodcu p. X, nakoľko s

ohľadom na strohosť, nedostatok konkrétnych informácii o škodovej udalosti a doslovnú podobnosť s
tvrdeniami poškodeného, súd vyhodnotil danú výpoveď žalovaného 2 ako účelovú. Nárok poškodeného
musí byť jednoznačne preukázaný, t. j. žalobca musí preukázať okrem vzniku škody a prevádzky
motorového vozidla aj príčinnú súvislosť medzi nimi, čo však žalobca v tomto prípade jednoznačne
nepreukázal a preto nie je možné, aby bol nárok žalobcu refundovaný podľa ZoPZP. Z uvedených

dôvodov súd konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby neuniesol a
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS XXX/XX) a

rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný 1 bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania
žalovaného 1 voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému 2
trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
40. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).