Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200012
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa,
LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): U. T., bytom W. M. XXXXX/X, T., IČO: 37 712 071,
právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, so sídlom Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 27. novembra 2019 číslo: 102737976/2019, číslo:
102738086/2019,číslo:102737712/2019,číslo:102737849/2019,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcu
proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/2/2020- 102 zo dňa 20. októbra 2022

takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj ako „správca dane”) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec, máj - december 2015. O výsledku zistenia z daňovej
kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101281568/2017 zo dňa 09.06.2017, ktorý spolu s
Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 101282939/2017 zo dňa 09.06.2017

žalobca osobne prevzal dňa 12.06.2017. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 09.05.2018,
ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia máj, august, september a november 2015.
Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutie
správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane v uvedenej veci opakovane konal
a rozhodol rozhodnutím zo dňa 01.10.2018, ktoré následne žalovaný taktiež zrušil a vrátil mu vec na

ďalšie konanie. Správca dane tak po zrušení dvoch rozhodnutí opakovane vo veci konal a na základe
výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutia zo dňa 24.09.2019
č. 531002/2019, č. 102226870/2019, č. 530899/2019 a č. 530947/2019 (ďalej len „rozhodnutia správcu
dane“), ktorými žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume 21.121,68 eur, za zdaňovacie obdobie november 2015
v sume 10.456,68 eur, za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume 3.000 eur a za zdaňovacie obdobie
august 2015 v sume 14.593,81 eur.

2. Rozhodnutím č. 531002/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume
21.121,68 eur z faktúr č. FV20150944, č. FV20150945, č. FV2015949 od dodávateľa BRASTRECH
s.r.o. za pomocné, stavebné a rekonštrukčné práce.3. Rozhodnutím č. 102226870/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového
poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume
10. 456,68 eur z faktúr č. FV20151141, č. FV20151142 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za stavebné

a rekonštrukčné práce.
4. Rozhodnutím č. 530899/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku
určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015 v sume 3.000 eur z
faktúry č. FV20150574 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za pomocné a rekonštrukčné práce.
5. Rozhodnutím č. 530947/2019 zo dňa 24.09.2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku

určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 14.593,81
eur z faktúr č. FV20150834, FV20150837, FV20150839 od dodávateľa BRASTRECH s.r.o. za stavebné
a rekonštrukčné práce.
6. Voči uvedeným rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorých rozhodol žalovaný
rozhodnutiami č. 102737976/2019 (za zdaňovacie obdobie september 2015), číslo: 102738086/2019 (za
zdaňovacie obdobie november 2015), číslo: 102737712/2019 (za zdaňovacie obdobie máj 2015), číslo:

102737849/2019 (za zdaňovacie obdobie august 2015), všetky zo dňa 27.11.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutia“), ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil.
7. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo, že žalobca neodstránil
pochybnosti správcu dane týkajúce sa dodania pomocných, stavebných a rekonštrukčných prác v
kontrolovaných obdobiach a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že služby boli dodané

spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Správca dane zistil, že ani jedna zo zúčastnených preverovaných
osôb nedodala fakturované služby žalobcovi a na základe toho vyslovil pochybnosti o správnosti a
pravdivosti dokladov predložených žalobcom. Sťažovateľ pochybnosti správcu dane nevyvrátil a podľa
správcu dane tak neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že služby boli reálne dodané
deklarovaným dodávateľom spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Fotodokumentácia predložená žalobcom

podľa názoru správcu dane nepreukazuje, že by boli služby vykonané dodávateľom BRASTRECH s.r.o.
ale ani jeho subdodávateľmi, a to spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. alebo MPV Consult, s.r.o.
8. Vo všetkých prípadoch tak správca dane aj žalovaný konštatovali, že nebolo preukázané, že
žalobca ako daňový subjekt splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dodávateľských faktúr od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., čím došlo k porušeniu § 49 v nadväznosti

na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), lebo
žalobca nepreukázal, že k dodaniu prác došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou
BRASTRECH s.r.o. a ani jeho deklarovanými subdodávateľmi PreShov H+R, s.r.o. a MPV Consult, s.r.o.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Samostatnými správnymi žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých
rozhodnutí žalovaného (vedené pod spisovými značkami 5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/6/2020, 5S/8/2020),
ako aj rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia október, november a december 2014 (vedené pod
spisovými značkami 5S/1/2020, 5S/4/2020, 5S/5/2020). Uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj
ako „správny súd“) č. k. 5S/1/2020 - 97 zo dňa 28.04.2020, právoplatným dňa 19.05.2020, správny súd

spojil podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) veci vedené
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/1/2020, 5S/2/2020, 5S/3/2020, 5S/4/2020, 5S/5/2020,
5S/6/2020, 5S/8/2020 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5S/1/2020.
10. V priebehu konania správny súd zistil, že všetky veci sa síce týkajú rovnakého účastníka konania,
aj skutkovo súvisia, ale nie všetky sa týkajú rovnakého zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov,

z dôvodu vhodnosti, správny súd veci spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 5S/1/2020, týkajúce
sa zdaniteľného obdobia roku 2015, najprv vylúčil na samostatné konania a následne, v záujme
hospodárnosti spojil na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5S/2/2020.
11.Následnesprávnysúdrozsudkomč.k.5S/2/2020-102zodňa20.októbra2022(ďalejlen„napadnutý
rozsudok“) postupom podľa § 190 SPP zamietol žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania

zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane
za zdaňovacie obdobie máj, august, september a november 2015. Účastníkom konania náhradu trov
konania nepriznal.
12. Správny súd podľa § 140 SSP v plnom rozsahu odkázal na rozhodnutie správneho súdu v
totožnej veci sp. zn. 5S/1/2020-123 zo dňa 20. októbra 2022, a to vzhľadom na skutočnosť, že vo

veciach spojených do konania 5S/2/2020 ide o totožných účastníkov konania, totožnú problematiku,
totožnú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k spochybneným dodávateľským faktúram od spoločnosti
BRASTRECH s.r.o., ktorá mala práce poskytnúť subdodávateľsky v reťazci MPV Consult, s.r.o. ›
PreShow H+R, s.r.o. › BRASTRECH s.r.o.. Totožná bola podľa správneho súdu aj argumentáciažalovaného a žalobné body žalobcu; rozdiel je len v zdaňovacích obdobiach (veci sp. zn. 5S/1/2020 sa
týkajú zdaňovacieho obdobia 2014.
13. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia najskôr zopakoval zistenia správcu dane a uviedol, že

z nich vyplýva, že dodanie zemných, stavebných a rekonštrukčných prác fakturovaných spornými
faktúrami je deklarované len formálne, bez preukázania skutočného materiálneho dodania spoločnosťou
BRASTRECH s.r.o. a jej subdodávateľmi. Uviedol, že aj keď je faktúra dôkazným prostriedkom, je takýto
dôkaz použiteľný iba ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú reálnu skutočnosť. To, že
určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný ešte nie je dôkazom,

že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť právo na odpočítanie dane z tohto dokladu. Zákon o DPH
vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej
podmienky a v konkrétnom prípade žalobca svoje dôkazné bremeno preukázať splnenie materiálnych
podmienok, neuniesol.
14. Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v zmysle ktorej, ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje

tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).
15. Daňové orgány podľa správneho súdu vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena.

Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom,
ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv
na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si
odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej
pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou

deklarovaných plnení.
16. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného boli vydané
v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej
miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny
orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako konštatoval, že procesné práva žalobcu v konaní

boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol
vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o. i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
17. Čo sa týka námietky nezákonne získaných dôkazov, správny súd poukázal na § 24 ods. 4 Daňového
poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní
a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. V prípade
dôkazov získaných daňovými orgánmi, daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, o výsluchu

svedkov bol žalobca riadne upovedomený, aj napriek tomu sa ich výsluchu nezúčastnil, s ďalšími
získanými dôkazmi vrátane svedeckých výpovedí iných osôb bol žalobca riadne upovedomený a mal
možnosť sa k nim vyjadriť.
18. Ohľadne žalobných námietok týkajúcich sa preukazovania daňového podvodu, správny súd uviedol,
že daňové orgány nekonštatovali podvodnú činnosť žalobcu, ale dôvodom vydaných rozhodnutí bolo

nepreukázanie splnenie tzv. hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného
19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov v
zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu
kasačný súd priznal náhradu trov kasačného konania.
20. Namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil a rozložil dôkazné bremeno medzi sťažovateľa
a správcu dane tým, že tento mal preukázať dodania konkrétnym deklarovaným dodávateľom
BRASTRECH, s.r.o. Namietal, že správny súd rozhodol v rozpore so závermi rozhodnutia SD EÚ vo

veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft., pokiaľ ide o presun dôkazného bremena a posúdenie, či došlo
k reálnemu dodaniu. Napádal závery správneho súdu o jeho povinnosti overovať, či má dodávateľ
vlastné kapacity, alebo bude dodávku uskutočňovať subdodávateľsky. Vyžadovanie takýchto povinností
v legislatíve podľa sťažovateľa absentuje.21. Namietal závery správneho súdu i žalovaného, že nepreukázal, že dodávku uskutočnil deklarovaný
dodávateľ, čo nepovažuje za eurokonformné. Namietal aj záver, že nebolo preukázané reálne plnenie.
Podľa sťažovateľa on si splnil svoju dôkaznú povinnosť, sporným nie je reálnosť dodávok a správca

dane naopak vôbec neuskutočnil „vedomostný test“ o možnej účasti sťažovateľa na daňovom podvode.
22. Sťažovateľ citoval viaceré časti rozhodnutia SD EÚ vo veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. a
zotrval na tvrdení, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane boli splnené, lebo nie je sporné
dodanie služieb, na ktoré sa vzťahujú predmetné faktúry a fotodokumentácia. Sťažovateľ si overil svojho
dodávateľa a plnenie preukázal nielen formálnymi dôkazmi, ale aj dôkazmi preukazujúcimi reálnosť

dodávky. Podporne poukázal aj na rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-18/13, Maks Pen, C-446/15,
Signum Alfa Sped a C- 610/19 a ďalšie. Taktiež uviedol, že sa správny súd nevysporiadal s otázkou
dobromyseľnosti sťažovateľa.
23. Naďalej namietal, že dokazovanie bolo v rozpore s § 3 a § 24 Daňového poriadku a že v danom
prípade správca dane a aj správny súd pričítali sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne
skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Sťažovateľ predložil správcovi dane všetky dôkazy,

ktorými disponovať mal a mohol a preukázal splnenie hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na
uplatnenie odpočítania dane. Uviedol, že dokazovanie neprebehlo zákonným postupom a bolo porušené
jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom s čím sa nevysporiadal ani správny súd.
24. Správny súd odobril rozhodnutia žalovaného, hoci sú zdôvodnené dôkazmi z iných konaní alebo
dôkazmi získanými nezákonným postupom alebo nešpecifikovanými informáciami Kriminálneho úradu

finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) získanými mimo daňového konania. Nahliadnutím do spisov iných
daňových subjektov zo strany správcu dane bolo porušené jeho právo byť prítomný pri výsluchoch
svedkov a klásť im otázky podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Práve dôkazy, ktoré boli
získané nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov, boli podľa sťažovateľa tými dôkazmi, na
základe ktorých sa dospelo k záveru o nepriznaní odpočítania dane. Postupom správcu dane tak podľa

sťažovateľa došlo k obchádzaniu inštitútu výsluchu svedka. Zároveň sa podľa sťažovateľa výpovede
svedkov pred inými orgánmi štátnej správy nemôžu použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Naviac,
operatívne zistenia získané KÚFS, ktoré považuje za nezákonné, nie sú žiadnym dôkazom, pretože ide
iba o informáciu žiadnym spôsobom neoverenú.
25. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je sporné, že dodávateľ BRASTRECH s.r.o. má postavenie

zdaniteľnej osoby, pričom správca dane a ani správny súd nešpecifikovali, aké dôkazy by považovali za
dostatočné na odstránenie pochybností. Konštatoval, že správny súd použil reštriktívny výklad daňových
predpisov v neprospech sťažovateľa a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je eurokonformné.
Napadnutý rozsudok považuje za rozporný so zásadou právnej istoty. Záverom tiež uviedol, že
absenciou postupu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku vôbec nedošlo k prenosu dôkazného

bremena zo správcu dane na sťažovateľa, keďže všetky výzvy na vyjadrenie pre sťažovateľa boli
všeobecné, generické a bez hlbšieho zamyslenia sa nad prípadom.
26. Žalovaný vo vyjadrení z 23.01.2023 uviedol, že sťažovateľ nepredložil také dôkazy, ktoré by
dodanie prác dodávateľom BRASTRECH s.r.o. preukázali alebo ktoré by preukazovali, že dodanie
bolo uskutočnené inou zdaniteľnou osobou registrovanou pre daň, a teda neuniesol dôkazné bremeno

v zmysle ustanovení zákona o DPH. Podľa žalovaného nedošlo k splneniu základných podmienok
pre priznanie práva na odpočítanie dane. Je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia neboli založené na
daňovom podvode ani na tzv. zneužití práva, ako to prezentuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, ale na
záveroch, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom BRASTRECH s.r.o.,
ktorá neuskutočnila žiadne dodanie, príp. inou zdaniteľnou osobou registrovanou pre daň. V tomto

prípadesútietozáveryžalovaného,akoajsprávcudanevsúladesjudikatúrouSúdnehodvoraEurópskej
únie vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie. V danom prípade bolo posudzované a boli požadované
dôkazy k preukázaniu priameho dodávateľa sťažovateľa, a teda na sťažovateľa nebolo ani nedôvodne
prenášané dôkazné bremeno.
27. Uviedol, že závery správcu dane, žalovaného a aj správneho súdu sú v súlade s judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný tak zotrval na
správnostisvojichzáverov,stotožnilsasnapadnutýmrozsudkomakasačnúsťažnosťnavrholzamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde, právne názory kasačného súdu
28. Prejednávaná vec bola dňa 06.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp.
zn. 4Sfk/14/2023, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.29. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§
438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP
nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je
dôvodná.
30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
31. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
35. Kasačný súd v prvom rade k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že
dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti,
teda že splnil zákonom stanovené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový

subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a ?povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.

To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a?logicky nespochybní predložené tvrdenia a?dôkazy. V?tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v?prípade, že dokáže vážny a?dôvodný
nesúlad skutočnosti s?účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol, je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na?strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky - sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový
subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda

prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
36. V tejto súvislosti vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k poukazom
sťažovateľa na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“), ako aj judikatúry
Najvyššieho súdu SR, kasačný súd uvádza, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením
formálnych ako aj hmotnoprávnych požiadaviek. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane

vyplývajúce z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) sú, že (1)
poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status
osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje
(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Z uvedeného pritom jednoznačne
vyplýva, že jednou z podmienok je, aby tovar alebo služby boli dodané osobou, ktorá má postavenie
zdaniteľnej osoby.

37. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ
dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
- dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
- daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH),- daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
- zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však

formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
38. Z uvedeného vyplýva, že zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie
(status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?
faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa

11. novembra 2021, body 26, 27).??
39. Kasačný súd tak k prejednávanej veci zdôrazňuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny
súd na viacerých miestach a najmä v súhrnných hodnotiacich záveroch preskúmavaných rozhodnutí
argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa
BRASTRECH s.r.o., a rovnako ani od inej zdaniteľnej osoby, spochybnili práve splnenie materiálnej/
hmotnoprávnejpodmienkyprávanaodpočítaniedane-dodanietovaru,resp.službyosobousostatusom

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, ktorej preukazovanie je na
daňovom subjekte. Platí pritom, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je
možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu
a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky
doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.
40. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že k?otázke dôkazného bremena takisto existuje početná a?
v?zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v?rozsudkoch sp. zn.
1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo

dňa 30.04.2019 a?iné. Z?ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z?dôvodu ľahkej
zneužiteľnostiprávanaodpočetdanejedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový

subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019).
41. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré
samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane

o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak
nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia SD EÚ vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo
dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti
na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
42. Kasačný súd v predmetnej veci konštatuje, že pri spornom dodávateľovi BRASTRECH s.r.o.

boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. Sťažovateľom predložené dôkazy
vykonané dokazovanie totiž nepreukazujú, že ku zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúr za
zdaňovacie obdobia máj, august, september a november 2015 skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ
deklaroval. Kasačný súd dospel rovnako ako správny súd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal
uskutočnenie zdaniteľných obchodov (pomocné, stavebné a rekonštrukčné práce) tak, ako boli

fakturované deklarovaným dodávateľom, pričom nebolo preukázané ani ich vykonanie iným platiteľom
dane. Kasačný súd dodáva, že tak ako žalovaný, ani správny súd nespochybnil reálne vykonanie prác,
spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. alebo inou zdaniteľnou osobou
a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.: pre priznanie práva na odpočet
DPH nepostačuje len samotná existencia tovaru/služby, ale musí byť preukázané aj ich dodanie iným

platiteľom dane/inou zdaniteľnou osobou).
43. V prejednávanej veci neboli zistené ani iné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali dodanie
služby iným platiteľom dane (ako spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.) a sťažovateľ uvedené ani netvrdil
- trval na tom, že deklarované služby mu boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Keďžesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane
uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať,
že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Je potrebné súhlasiť so sťažovateľom, že

hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného
dodávateľa. Hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane - ako je uvedené vyššie - však je
preukázanie statusu osoby dodávateľa (v nadväznosti na závery rozsudku SD EÚ C-154/20 Kemwater
ProChemie), t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH, pričom dôkazné bremeno
ohľadom statusu osoby dodávateľa je spravidla práve na osobe, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

44. Kasačný súd ďalej sumarizuje, že pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovanému
dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. boli najmä nasledovné:
- konateľ tejto spoločnosti, p. Čech, o jej činnosti nič nevedel (zápisnica z ústneho pojednávania č.
100014668/2017 z 04.01.2017), osoba konajúca v jej mene, p. S. síce potvrdila dodanie služieb, avšak
subdodávateľsky, a to spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. a bez vedomosti o ďalších podrobnostiach
(zápisnica z ústneho pojednávania č. 100173100/2017 z 30.01.2017);

- osoba konajúca v mene spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., p. T., potvrdil dodanie služieb, avšak tiež
subdodávateľsky spoločnosťou MPV Consult, s.r.o., a naviac, oprávnenie p. T. konať v mene tejto
spoločnosti bolo spochybnené;
-dodanieslužiebspoločnosťouMPVConsult,s.r.o.bolospochybnené,keďžejejkonateľdodanieslužieb
nepotvrdil a rovnako existovali pochybnosti o jeho konaní v mene tejto spoločnosti;

- sťažovateľ nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy o tom, že deklarované služby mu boli skutočne
dodané.
45. Keďže išlo o pochybnosti na strane priameho dodávateľa (ktorej konateľ o činnosti spoločnosti
nič nevedel a zástupkyňa p. S. okrem uvedenia svojho subdodávateľa iné okolnosti uviesť nevedela),
tieto pochybnosti i kasačný súd považuje za relevantné. Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie nikde

neuviedol, ako tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako dôkazmi, ktoré boli správcom dane
spochybnené) a ako dodanie služieb od deklarovaného dodávateľa spol. BRASTRECH s.r.o. (príp. iným
dodávateľom, ktorý je platiteľom dane) relevantne preukázal. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza iba
nekonkrétne tvrdenia, že bez akejkoľvek pochybnosti uniesol svoje dôkazné bremeno a ako dôkaz
potvrdzujúci jeho tvrdenia predložil fotodokumentáciu vykonaných prác. Podľa kasačného súdu však

takáto fotodokumentácia (súhlasne s názorom správcu dane a žalovaného) najmä nepreukazuje, či
vôbec, kto, kedy, ako a v akom rozsahu sporné pomocné, rekonštrukčné a stavebné práce vykonal. Zo
spisového materiálu tak nevyplynul žiaden dokument ani iný relevantný dôkaz, ktorým by sťažovateľ
preukázal, že k dodaniu služieb skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval.
46. Kasačný súd zároveň poukazuje aj na povahu fakturovaného plnenia, kedy išlo o pomocné,

rekonštrukčné a stavebné práce, kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou
zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní,
odovzdávacích či preberacích protokolov alebo dokonca stavebnými denníkmi. Na základe vykonaného
dokazovania sa tak dodanie sporných služieb sťažovateľovi od spoločnosti BRASTRECH s.r.o.
nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani

žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov. Podstatná je pritom tá skutočnosť, že ani sám sťažovateľ
nevedel správcovi dane predložiť žiadne relevantné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali realizáciu
deklarovaného obchodu.
47. Tu kasačný súd nesúhlasil ani so sťažovateľovou námietkou, ktorá sa týkala preukázania fiktívnosti
plnenia a vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode. Kasačný súd prízvukuje, že

nie je možné pri právnom posúdení dôvodu pre nepriznanie práva na odpočítanie dane kumulovať
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s daňovým podvodom, resp. vedomostnou zložkou sťažovateľa
o daňovom podvode alebo so zneužitím práva). Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru/dodanie služieb bolo
správcom dane spochybnené, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v

deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom
dane). Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o DPH (v prípade, že má všetky
zákonom predpísané náležitosti) je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane.
Ak však správcovi dane na základe vykonaného dokazovania vzniknú pochybnosti o pravdivosti
údajov uvedených vo faktúre, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil, čo v uvedenom prípade

sťažovateľ nevykonal. Sťažnostné body vo vzťahu k dôkaznému bremenu sťažovateľa, k splneniu
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane sťažovateľom a k posúdeniu veci ako daňového
podvodu sú preto nedôvodné.48. K namietaným procesným pochybeniam správcu dane kasačný súd uvádza, že závery správcu
dane, žalovaného, ako aj správneho súdu, majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že
správca dane sťažovateľa so svojimi zisteniami priebežne oboznamoval, sťažovateľ nahliadol do spisu

a vyhotovil si z nich fotokópie, teda sa k nim mohol vyjadriť. Správca dane ho informoval o výsluchoch
svedkov, ktoré vykonal (napr. relevantná svedecká výpoveď p. Čecha a p. S.), pričom sťažovateľ sa
ich nezúčastnil. Sťažovateľ kvalifikovane nenavrhol vypočuť žiadneho svedka. Kasačný súd dodáva, že
argumentácia sťažovateľa je veľmi všeobecná, nekonkretizuje, pri akom úkone a akým spôsobom mu
boli upreté jeho procesné práva. Navyše kasačný súd považuje za nutné uviesť, že sťažovateľ kasačnú

sťažnosťdopĺňaajocitácieatvrdeniasprávnehosúdu,ktorésavšakvnapadnutomrozsudkusprávneho
súdu nenachádzajú. Kasačný súd podotýka, že je na sťažovateľovi, akým spôsobom bude realizovať
svoju procesnú obranu, avšak nemožno následne očakávať, že kasačný súd bude reagovať na každé
jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala
predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu,
ktorá by bola súvisiaca s prejedávaným prípadom.

49. I napriek uvedenému kasačný súd dopĺňa, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly
iných subjektov sa venoval napríklad v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39
uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly
neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky
to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby

ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej
kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä
protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“
50. Kasačný súd preto k uvedenej veci zdôrazňuje, že správca dane postupoval správne pokiaľ si
zabezpečil všetky relevantné informácie a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo, ale aj vo vzájomných

súvislostiach a zároveň prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň je potrebné
podotknúť, že správca dane materiálnu, resp. právnu podstatu rozhodnutia vo veci nezaložil na
skutočnostiach získaných KÚFS, konkrétne spomínaným začatím trestného stíhania vo veci trestného
činu falšovania verejnej listiny, či len skutočnostiach zistených ohľadne subdodávateľov sťažovateľa tak,
ako sa to snaží sťažovateľ vykresliť. Správca dane svoje rozhodnutia založil na už vyššie spomínanej

skutočnosti, keď pri spornom dodávateľovi BRASTRECH s.r.o. boli spochybnené hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v rámci konkrétneho vzťahu
medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom, príp. iným dodávateľom - platiteľom dane. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že služby neboli dodané tak, ako to uviedol sťažovateľ a že
reálnosť dodania služieb zdaniteľnou osobou nebola hodnoverným spôsobom preukázaná, teda

svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania v rámci
daňového konania, a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku. Ani sťažnostný bod ohľadom
porušenia procesných práv sťažovateľa preto kasačný súd nepovažuje za dôvodný.
51. K sťažovateľom namietaným rozhodnutiam SD EÚ vo veci C-18/13, Maks Pen a C- 610/19 Vikingo
Fővállalkozó Kft. kasačný súd uvádza, že tieto riešia primárne otázku spochybnených subdodávateľov,

avšak v prípade sťažovateľa sa pochybnosti týkali i deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o.
Aj keď jednou z pochybností správcu dane boli zistenia, že službu nemohli dodať deklarovaní
subdodávatelia, pretože posledný v ich rade dodanie nepotvrdil, sťažovateľ sám nepredložil žiadne
relevantné dôkazy o reálnosti ich dodania. V rozhodnutí C-446/15 Signum Alfa Sped bola skutková
situácia tiež odlišná, pretože dôvodom pochybností správcu dane bolo, že deklarovaní dodávatelia

nedisponovali ľudskými a materiálnymi zdrojmi potrebnými na vykonanie fakturovaných služieb v čase
ich vykonania. V prípade sťažovateľa toto bola jedna z okolností, ktorú správca dane vzniesol, avšak
jeho ďalšie pochybnosti boli založené na nedostatku podkladov od samotného sťažovateľa.
52. K sťažovateľovým ďalším námietkam kasačný súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Za tieto považoval kasačný súd otázky
uvedené vyššie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecoudôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a ktoré i kasačný súd považuje za správne.
53. V súlade s citovanými ustanoveniami súvisiacej právnej úpravy a vyššie uvedenými právnymi

názormi, dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade
so zákonom a nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť preto ako nedôvodnú
zamietol (v zmysle ust. § 461 SSP).
54. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému

náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.