Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35Tk/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013673
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123013673.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaných : 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX v C., 2. J. N., nar. XX.XX.XXXX v A. I., 3. O. A., nar.
XX.XX.XXXX v A. I., obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno
c), odsek 6 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i),
písmeno j) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 27.02.2024, takto

r o z h o d o l :

F. F., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: H. V.

t. č. ÚVV Leopoldov

J. N., nar. XX.XX.XXXX v A. I.
trvale bytom: D. XXX, C.
t. č. ÚVV Leopoldov

O. A., nar. XX.XX.XXXX v A. I.

trvale bytom: C.
t. č. ÚVV Leopoldov

sa uznávajú za vinných, že

ako členovia organizovanej skupiny, pôsobiacej najmä na území Trnavského kraja, najmä v okrese
A. I. v meste C. a D. kraja v obci A. Q. a na ďalších nezistených miestach územia Slovenskej
republiky od presne nezistenej doby, najmenej však od mesiaca október 2022 do ich zadržania

t. j. 3.7.2023 mali presne rozdelené úlohy, pôsobili koordinovane a vzájomne sa zastupovali pri
zadovažovaní, uskladňovaní a distribúcii psychotropnej látky pervitín za účelom získania finančného
profitu si neoprávnene, teda v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z.
oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov,zadovažovali,
prechovávali a následne distribuovali ďalším osobám doposiaľ presne neustálené množstvá drogy
zvanej „pervitín“, ktorej účinnou látkou je metamfetamín, a to v koncentrácii spôsobilej negatívne
ovplyvniť psychiku človeka, alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne

správanie, teda v koncentrácií minimálne 10 mg metamfetamínu, viacerým doposiaľ neustáleným
osobám. V rámci vopred dohodnutého spôsobu deľby úloh na osobných stretnutiach, ale najmä
komunikáciou prostredníctvom viacerých tzv. pracovných telefónnych čísiel, pravidelne organizovali
neoprávnené zadovažovanie, nákup a predaj pervitínu takým spôsobom, že obž.. F. F. zabezpečil
pervitín od doposiaľ nestotožnenej osoby, následne tento pervitín potom odovzdal obž. O. A., ktorý v
hierarchii skupiny vystupoval ako skladník, ktorý predmetné látky uskladnil v ubytovni nad reštauráciou
K. v obci A. Q., kde ho rozdelil na menšie balenia, odvážil a na pokyn hlavy skupiny, obž. F. F., resp. jeho

priateľky obž. J. N., ktorá konala na jeho pokyn, ale i samostatne, ďalej distribuoval ďalším dílerom, ako
aj konečným spotrebiteľom. T. obž. J. N. plnila pokyny od obž. F. F. a pervitín od neho predávala ďalšímspotrebiteľom, a to za cenu akú určil práve obž. F. F.. Týmto spôsobom za uvedené obdobie obvinení
ako organizovaná skupina predali svojim odberateľom, a to:
1/ obžalovaný F. F. si zadovažoval pervitín od doposiaľ nestotožnenej osoby pod menom Loren, pričom v

presne nezistenom období najmenej od roka 2020 až do dňa 3.7.2023 si takto zakúpil pervitín najmenej
30 krát po 5g, 25,- € za 1g pervitínu, najčastejšie pri predajni LIDL v Podunajských D., ďalej kupoval od
doposiaľ nestotožnenej osoby pod menom T. z Bratislavy asi 5 krát po 2-5 g a od doposiaľ nestotožnenej
osoby pod menom T. väčšinou po 1 g, pričom pervitín doviezol do rodinného domu na adrese D. XX, C.,
kde ho spoločne s obž.. J. N. prechovával a na váhe rozdelil na menšie dávky, časť takto rozdeleného

pervitínu odovzdal obž. J. N. a obž. O. A. na ďalší predaj a časť následne predával, resp. dal za odplatu
minimálne 8 osobám a to:
- U. T., nar. X.XX.XXXX, zo C., ktorému predal pervitín najmenej 3 krát, a to prvý krát pred tromi rokmi,
teda v roku 2020 v presne nezistenom čase, naposledy začiatkom roka 2023 pred reštauráciou K. v A.
Q., a to pol kubíka za sumu 30,- €,
- N. M., nar. X.XX.XXXX z D., ktorému predal pervitín v D. a v A. Q. najmenej 2 krát, a to prvý krát pred

3.7.2022 a naposledy dňa 2.7.2023 dva kubíky za sumu 140,- €, celkovo 30- 40 kubíkov po 50-70,- €
za kubík,
- K. Z., nar. XX.X.XXXX zo C., ktorému dal pervitín za to, že ich K. Z. vozieval najmenej 7x na svojom
aute a 3 krát mu predal pervitín v cene 10,- € a 20,- €, a to v decembri 2022 až v januári 2023,
- O. H., nar. X.X.XXXX z J., ktorému predal pervitín najmenej 2 krát na parkovisku pred reštauráciou K.

v hodnote 10-50 €, naposledy mu predal pervitín začiatkom júna 2023,
- U. I., nar. XX.XX.XXXX z Q., ktorému dal najmenej 2 krát pervitín koncom roka 2022 v reštaurácii K.
v A. Q. na chodbe,
- K. H., nar. XX.X.XXXX zo U. J., ktorému dal za protihodnotu (kolobežka, bicykel, telefón) 1-2 čiary
pervitínu v období rokov 2022-2023 v počte 6 krát mesačne,

- W. K., nar. X.X.XXXX z H., ktorému predal 4x pervitín za 10-20 € v období október - december 2022
na adrese D. XX,
- K. K., nar.XX.X.XXXX, ktorému predával ako aj dával pervitín, celkovo 10x, naposledy koncom roka
2020 v parku v Šamoríne za sumu 10-20 €, napriek tomu, že K. K. sa liečil z drogovej závislosti na N.
H., prípadne ďalším doposiaľ nestotožneným konečným užívateľom, pričom pervitín prechovával, kde

počas výkonu domovej prehliadky zo dňa 3.7.2023 v rodinnom dome na adrese D. č. XX boli zaistené
viaceré stopy a podľa záveru znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava F.:PPZ-KEU-BA-EXP-2023/8427
zo dňa 25.9.2023 vyplýva, že stopa č. 3a (2ks platových vreciek s tlakovým uzáverom, zaistená v spálni v
skrini na poličke) - obsahovala hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 2785 mg, s priemernou
koncentráciou 8,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 245 mg absolútneho metamfetamínu,

ktoré KEÚ PZ považuje za minimálne 11 bežných jednotlivých dávok drogy.

2/ obžalovaná J. N. si zadovažovala v obci D. prípadne na iných miestach v T. kraji presne nezistenom
období najmenej však od mesiaca jún 2022 do 3.7.2023 od obž. F. F. pervitín, ktorý prechovávala na
adrese D. XX, následne pervitín rozvážila a tento na jeho pokyn predala, resp. dala za odplatu, alebo

aj sama, a to najmenej 3 osobám:
- U. T., nar. X.XX.XXXX zo C., ktorému predala pervitín najmenej 1 krát, a to pred reštauráciou K. v A.
Q., a to pól kubíka za 30,- € v júni 2022,
- K. Z., nar. XX.X.XXXX zo C., ktorému dala 1 krát pervitín za to, že ich K. Z. vozieval najmenej 7x na
svojom aute ,a to v decembri 2022 až v januári 2023,

- N. B., nar. 2.12.1978 z N., ktorému podala pervitín 3 krát v období 2022-2023 v Bučáháze a v A.
Q., prípadne ďalším doposiaľ nestotožneným konečným užívateľom, pričom pervitín prechovávala, kde
počas výkonu domovej prehliadky zo dňa 3.7.2023 v rodinnom dome na adrese D. č. XX boli zaistené
viaceré stopy a podľa záveru znaleckého posudku KEÚ PZ D. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2023/8427 zo
dňa 25.9.2023 vyplýva, že stopa č. 3a (2ks platových vreciek s tlakovým uzáverom, zaistená v spálni v

skrini na poličke) - obsahovala hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 2785 mg, s priemernou
koncentráciou 8,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 245 mg absolútneho metamfetamínu,
ktoré KEÚ PZ považuje za minimálne 11 bežných jednotlivých dávok drogy.

3/ obžalovaný O. A. si zadovažoval od presne nezistenej doby, najmenej však od mesiaca august 2022

do 3.7.2023 v obci A. Q. od obž. F. F. pervitín, ktorý následne predal najmenej 4 osobám, a to:
- R. I., nar. X.X.XXXX, zo C., ktorému predal pervitín najmenej 3 krát, a to prvý krát koncom augusta
2022, a to kubík pervitínu za 50,- € a 2x v období september až október 2022 tiež kubík pervitínu za 50,-€, - O. D., nar.XX.X.XXXX, zo C., ktorému predal pervitín 2x, a to vo februári 2023 a v marci 2023 v K.
v Dunajskej Q., zakaždým 8 čiar pervitínu za 50,-€,
- T. H., nar. 01.08.1995 z A. Q., ktorému dal 3x pervtín v mesiaci marec - apríl 2023 v A. Q. v K., pričom

pervitín potom spoločne užili,
- J. D., nar. XX.X.XXXX z A. I., ktorej predal pervitín najmenej 3 krát, a to 2,2 kubíka pervitínu za 120,-
€, 3 čiary pervitínu za 20,- € a pol kubíka pervitínu za 30,- €, prípadne ďalším doposiaľ nestotožneným
konečným užívateľom,
pričom účinná látka „pervitínu“ - metamfetamín je zaradená do II. skupiny psychotropných látok v zmysle

zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR“.

t e d a
obžalovaný F. F.
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, neoprávnene kúpil, predal a zadovážil

psychotropnú látku aj pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, a to po dlhší čas, organizovanou skupinou a na viacerých osobách,

obžalovaná J. N.
neoprávnene prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, neoprávnene kúpila, predala a

zadovážila psychotropnú látku a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,
organizovanou skupinou a na viacerých osobách,

obžalovaný O. A.
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, neoprávnene kúpil, predal a zadovážil

psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to organizovanou skupinou a na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný F. F.
obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i), písmeno j)
Trestného zákona,

obžalovaná J. N.
obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i), písmeno j) Trestného

zákona,

obžalovaný O. A.
obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6

písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno i), písmeno j) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

obžalovaný F. F.

Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí: K. telefón
zn. M. 5 G modrej farby, model M2007J3SG, sériové číslo 557ed40f s IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX

a IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou T-Com: XXXXXXXXXXXXXXXXX-X L, modrá plastová
miska, váha zn. K., 2 ks plastových vreciek, 1 ks plastové vrecko, plastová škatuľka Orbit.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci -
peňažných prostriedkov vo výške 600 eur.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:

- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak
povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody,

- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.

obžalovaná J. N.

Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. d) Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona

§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c),
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia vecí: K.
telefón zn. I. čiernej farby, model Galaxy O XG, sériové číslo W s IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI
X:XXXXXXXXXXXXXXXsoSIMkartouT.K.:XXXXXXXXXXXXXXXXXX(t.č.+XXXXXXXXXXXX)aSIM
kartou T-Com:XXXXXXXXXXXXXXXXXX-X.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak

povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody,
- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.

obžalovaný O. A.Podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní
6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:

Mobilný telefón zn. R. čiernej farby, model R. X.X, sériové číslo H s X. X:XXXXXXXXXXXXXXX a
X. X:XXXXXXXXXXXXXXX so I. kartou XKA: XXXXXXX XXXXXX, 3 ks prázdnych striekačiek so
zataveným koncom, digitálna váha šedej farby, digitálna váha oranžovej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
2 roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného

úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak
povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody,
- vopred oznamovať' vzdialenie sa z miesta bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli všetci obžalovaní poučení, že môže
ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení,
ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu
podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., všetci traja obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Kv 10/23/2200-114.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené
otázky všetci traja obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať ich

vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak,
ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli
naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i
objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania

vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že dokazovanie
na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

II. Výrok o treste a ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku
o treste a ochrannom opatrení oboznámením listinných dôkazov: zápisnica o vykonaní domových
prehliadok spolu s príslušnými príkazmi sudcu pre prípravné konanie, odpis z registra trestov a výpis z
priestupkového registra vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným a boli oboznámené vecné dôkazy.

Z vykonaného bolo zistené nasledovné:Obžalovaná N. je slobodná, bezdetná, so základným vzdelaním a bez pracovných skúseností. Uviedla,
že krátko tzv. načierno pracovala v pekárni. V minulosti nebola súdne trestaná a nemá evidované

žiadne priestupky v priestupkovom registri (výsluch obžalovanej s poukazom na jej tvrdenia k rodinným
pomerom z výsluchov o väzbe, odpis z registra trestov a priestupkového registra).

V. A. bol v minulosti 3 krát odsúdený, okrem iného aj za majetkovú trestnú trestnú činnosť. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu A. I., sp. zn. XT/XX/XXXX, za prečin nebezpečného vyhrážania a

bolmuuloženýtrestodňatiuslobodyvtrvaní4 mesiacenepodmienečne.Dopustilsa jednéhopriestupku
na úseku majetku úmyselným poškodením orientačného označenia, za čo bol sankcionovaný blokovou
pokutou (odpis z registra trestov a priestupkového registra).

Obžalovaný F. bol v minulosti 10 krát odsúdený za majetkovú trestnú činnosť (opakované krádeže a
podvody). Boli mu uložené krátkodobé nepodmienečné tresty a opakovane aj trest odňatia slobody s

podmienečným odkladom. Naposledy bol odsúdený za prečin drogového charakteru - prechovávania
drog pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu podľa § 171 ods. 2 Tr. zák, trestným rozkazom Okresného
súdu A. I., sp. zn. XT/XX/XXXX . Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
so skúšobnou dobou 3 roky v trvaní do 31.07.2024. Priestupkovo bol postihnutý dva krát za porušenie
zákazu vychádzania (odpis z registra trestov a priestupkového registra).

Zo záverov znaleckého dokazovania (U. posudok č. 213/2023 vypracovaný znaleckou organizáciou
Centrum duševného zdravia, s. r. o.).vyplýva, že:
a) Obžalovaná N. nie závislá v pravom slova zmysle, ale je konštatované škodlivé užívanie pervitínu
(amfetamínov). Znalec uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanej neodporúčal,

vzhľadom na jej neochotu podstúpiť liečenie, formálne kritický postoj k závislosti, kedy sa nedá
predpokladať, že by liečba splnila svoj účel.
b) Obžalovaný F. je závislý od pervitínu (amfetamínov). Znalec odporúčal uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia obžalovanému ústavnou formou.
c) Obžalovaný A. je závislý od pervitínu (amfetamínov). Znalec odporúčal uloženie ochranného

protitoxikomanického liečenia obžalovanému ústavnou formou.

Pri prehliadkach obydlia u obžalovaného F. a N. boli zaistené vecné dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní, spolu so zápisnicami o domovej prehliadke, vrátane zázanmmov o uložení zaistených
finančných prostriedkov oboznámené s tým, že obžalovaný F. sa k jednotlivým vecným dôkazom vyjadril

tak, že telefón M. 5 G modrej farby, modrá plastová miska, váha zn. K. X ks plastových vreciek mu patria .
Čo sa týka sumy 50 € v hotovosti išlo o sumu, ktorá mu zostala z výplaty mi zostalo z výplaty. V. N.
uviedla, že mobilný telefón zn. Samsung patrí jej (príkaz a zápisnica o domovej prehliadke nehnuteľností
LV č. 314. k. ú. Bučuháza, výsluch obžalovaného, vecné dôkazy).

Pri prehliadkach obydlia u obžalovaného A. boli zaistené vecné dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní, spolu so zápisnicami o domovej prehliadke, oboznámené s tým, že obžalovaný sa k
jednotlivým vecným dôkazom vyjadril tak, že mobilný telefón a váha mu patria (príkaz a zápisnica
o domovej prehliadke nehnuteľností - miestností v podkroví, LV č. 1639, k. ú. Nové J., výsluch
obžalovaného, vecné dôkazy).

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným prihliadal najmä na spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, pomery a možnosti nápravy. Vychádzal tiež z toho, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia
slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr.

zák. pre stíhaný trestný čin prevyšovala 5 rokov.

K výroku o treste uloženého obžalovanej N.Vzhľadom k priznaniu sa obžalovanej N. k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, ako aj s poukazom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (vedenie riadneho života, spáchanie skutku vo veku
blízkom veku mladistvých a priznania a oľutovanie skutku) a neexistencia priťažujúcich okolností a tiež

k jej vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov I.
trestnoprávneho kolégia R. súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 podľa
ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno

(teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori
ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Zároveň má súd za to, že v jej prípade prichádza do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, a to v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona za súčasného aplikovania § 39
ods. 3 písm. c) Trestného zákona (teda aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej v zmysle § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona) z nasledovných dôvodov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorý umožňuje riešiť situácie,
keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam

konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako
prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli

naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne
nevyskytujú. V prípade obžalovanej by výlučne len pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona
prichádzal do úvahy najnižší možný trest vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov. Dĺžka trestu je vo vzťahu k

obžalovanej podľa názoru súdu neprimerane prísna s poukazom na nasledovné okolnosti.

Za takéto okolnosti prípadu súd považoval:
· postoj obžalovanej v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe,

· podľa názoru súdu oľutovanie spáchania skutku obžalovanou, ktorá si uvedomila negatívne dôsledky
trestnej činnosti, ktoré významným spôsobom zasiahli do jej života,
· vek blízky veku mladistvých a zjavný nedostatok životných skúseností, kedy obžalovaná sa závažnej
trestnej činnosti začala dopúšťať ešte vo veku mladistvej, zjavne identifikujúc, že predaj drog je
bezprácny a ľahký zdroj finančných prostriedkov, bez dostatočného uvedomenia si negatívnych

dôsledkov,
· jej osobné pomery, kedy napriek tomu, že žila v spoločnej domácnosti aj s matkou, táto zjavne
nedostatočne zvládala svoje rodičovské kompetencie do času plnoletosti obžalovanej, keď obžalovaná
bezdôvodne prerušila a nedokončila štúdium na strednej škole, nepripravovala sa riadne na povolanie,užívala drogy, nebola zamestnaná a tvorila asymetrický partnerský vzťah s obžalovaným F.. Povesť
obžalovaného F., jeho trestná minulosť, spôsob života a výrazný vekový rozdiel medzi partnermi boli
spôsobilé negatívne vplývať na konanie obžalovanej a pohnúť ju k páchaniu trestnej činnosti bez

dostatočného uvedomenia si negatívnych dôsledkov,
· neprimerane dlhý trest by mohol demotivovať obžalovanú pri resocializácii a ohroziť jej návrat do
riadneho života v primeranom čase a byť možnou príčinou recidívy.

Súd preto v prípade obžalovanej po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie

druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej
uloženie jej inak hrozilo (teda 10 rokov), dospel k záveru, že obžalovanej postačuje uložiť trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov, teda trest mimoriadne znížený až na zákonom povolenú dolnú hranicu pri
mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že uloženie tohto trestu podľa názoru súdu zohľadňuje nielen povahu

trestnej činnosti (obzvlášť závažný zločin), ale aj mieru narušenia osobnosti obžalovanej, ktorá je vekovo
mladá, krátko po dosiahnutí plnoletosti, má život pred sebou, nemá inú trestnú minulosť. Vzhľadom
na doteraz nízky stupeň narušenia osobnosti obžalovanej je možné prezumovať predpoklady pre jej
nápravu a resocializáciu, ako aj osvojenie si primeraných schopností a zručností na vedenie riadneho
života. Na výkon trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia s poukazom na znenie § 48 ods. 4 Trestného zákona. Podľa záverov súdu výkon trestu v
najmiernejšej forme stráženia umožní obžalovanej jej resocializáciu, osvojenie si hodnotového systému
spoločnosti a rešpektovanie právnych noriem. Súd prihliadol aj na možnosti vzdelávania a pracovného
zaradenia, ktoré sú v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia pre odsúdených najdostupnejšie. V.
tak bude mať vytvorené možnosti nielen na prípadné doplnenie vzdelania, ale aj na získanie pracovných

zručností, keďže takéto možnosti doteraz vo svojom živote nevyužila. Možnosť jej resocializácie, za
predpokladu jej aktívneho prístupu a predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti je tak v danom
stupni stráženia najpriaznivejšia.

Súd je toho názoru, že uložiť obžalovanej trest, ktorý by bol ešte nižší ako trest uložený ( v zmysle

návrhov obhajoby), je za súčasného právneho stavu nielen nezákonné, ale aj prípadný miernejší trest
(ak by ho bolo vôbec možné uložiť) by nezodpovedal povahe trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaná
dopustila. Žiada sa uviesť, že už pri prvom porušení trestných noriem sa obžalovaná dopustila
najzávažnejšej formy drogovej trestnej činnosti. N. drogová trestná činnosť (predaj a neoprávnené
nakladania s drogami) je celospoločensky považovaná za vysoko negatívnu, prísne postihovanú,

keďže spôsobuje závažné následky nielen na zdraví užívateľov, ale je sprevádzaná aj ďalšou trestnou
činnosťou drogovo závislých osôb. Záujmom spoločnosti je predchádzať akýmkoľvek formám drogovej
trestnej činnosti. N. uloženie neprimerane mierneho, dokonca podmienečného trestu osobám (hoci aj
veľmi mladým), ktoré drogy nielen užívajú, ale ich predaj je zdrojom finančných prostriedkov alebo
dokonca spôsobom života, by celkom poprel účel trestu, teda zabezpečenie individuálnej a generálnej

prevencie. Nie je možné opomenúť ani tú skutočnosť, že obžalovaná prejavila neochotu k liečeniu z
faktickej drogovej závislosti, kedy výkon nepodmienečného trestu spojený s vynútenou abstinenciou
môže sčasti suplovať absenciu liečby a predchádzať prípadnej drogovej recidíve.

K výroku o treste uloženého obžalovanému F. a obžalovanému A.

Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného Farkaša k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti, ako aj s
poukazom na zhodný počet poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a priťažujúcich
okolnosti v prípade uvedeného obžalovaného (§ 37 písm. m) trestného zákona) a tiež k jeho vyhláseniu
nahlavnompojednávaní,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe,ktorévyhláseniesúdaj

prijal,bolomožnépostupovaťvpredmetnejtrestnejveciajvzmyslezáverovStanoviskatrestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, na ktoré sú
poukázal vyššie. týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu

pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom),keďžepáchateľ(obžalovaný)neodvolateľneprijalvšetkyprávneúčinkyuznaniaviny(dokonca)beztoho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Rovnakými úvahami sa súd riadil aj pri ukladaní trestu obžalovaného A., s tým, že v jeho prípade
súd identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Hoci sa obžalovaný v minulosti dopustil trestnej činnosti, v jeho prípade súd na túto okolnosť
ako priťažujúcu neprihliadal, nakoľko takúto možnosť trestný zákon pripúšťa. R., za uvedené trestné činy
bol postihnutý pred viac ako 10 rokmi, išlo o menej závažnú trestnú činnosť, z toho dve odsúdenia sú

zahladené. Súd ale neprihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný cestou obhajcu neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného
a jeho prípadný negatívny dopad na správania sa obžalovaného. Závislosť obžalovaného od OPL je
dôsledkom jeho rozhodnutia užívať omamné látky a obžalovaný nemôže mať zákonný profit z konania,
ktorým si sám svojvoľne a dobrovoľne zhoršil zdravotný stav. Súd neprihliadol ani na poľahčujúcu
okolnosť súvisiacu s napomáhaním k objasneniu trestnej činnosti, nakoľko vyhlásenie o vine, je možné

kvalifikovať len ako priznanie sa k trestnej činnosti, čo zodpovedá aj ustálenej súdnej praxi. V prípade
napomáhania sa vyžaduje aktívna pomoc príslušným orgánom nadobudnúť poznatky o trestnej činnosti,
ktorých zistenia by bolo nemožné alebo sťažené. Pritom všetci obžalovaní sa ku skutku priznávali.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade
trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.

Súd tak v prípade oboch uvedených obžalovaných aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda
inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov
individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia

slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a
keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu
primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej

podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou
príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Za takéto okolnosti prípadu súd považoval:
· postoj obžalovaných v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
· podľa názoru súdu úprimné oľutovanie spáchania skutku obžalovanými.

Dôvodnosť mimoriadneho zníženia trestu v prípade vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm.
c) Trestného poriadku je založená na tom, že obžalovaný vyhlásením neodvolateľne prijíma všetky
právne účinky uznania viny (neodvolateľnosť vyhlásenia, vzdanie sa práva na kompletné súdne konanie
a nemožnosť rozhodnutie o vine nepadnúť odvolaním ani dovolaním s výnimkou dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané

rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Súd je oprávnený, nie povinný mimoriadne znížiť
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Keďže ide o fakultatívne oprávnenie, súd môže uložiť trest aj v
rámci možného rozpätia takto mimoriadne zníženej dolnej hranice trestnej sadzby.

Súd preto v prípade obžalovaného Farkaša po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre

určenie druhu a výmery trestu, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie
mu hrozilo (teda 10 rokov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, teda trest mimoriadne znížený takmer o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd
neuložil obžalovanému trest v minimálnej výške upravenej trestnej sadzby vzhľadom na jeho tresnúminulosť a vedúce postavenie v rámci organizovanej skupiny, keď sám uviedol, že osobitne obžalovaná
N. páchala tresnú činnosť najmä pod jeho vplyvom. Navyše výmera uloženého trestu je nevyhnutná aj
na primeranú individualizáciu postihu jednotlivých obžalovaných, vzhľadom na povahu a rozsah trestnej

činnosti, ktorej sa každý z nich dopúšťal. Uloženie trestu na dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej
sadzby by nezodpovedalo týmto okolnostiam a nedostatočne by zohľadňovalo individuálne okolnosti
aplikovaných pri potrestaní ostatných obžalovaných. Súd mimoriadne neznížil trest odňatia slobody v
zmysle § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania
preukázaná nebola.

Súd v prípade obžalovaného Döményho po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť
(§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval) a žiadnu priťažujúcu
okolnosť, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie mu hrozilo (teda 10
rokov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8

mesiacov, teda trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trest nej sadzby (120 mesiacov - 40
mesiacov=80mesiacov).Súdmimoriadneneznížiltrestvzmysle§39ods.1Trestnéhozákona,nakoľko
žiadne mimoriadne okolnosti prípadu identifikované neboli a takéto okolnosti obžalovaný (ani cestou
obhajcu) neuvádzal. Z svojej závislosti od omamných a psychotropných látok nemôže mať obžalovaný
zákonný prospech. Navyše ide o osobu, ktorá má už skúsenosť s odsúdením, dokonca aj výkonom

nepodmienečného trestu, nie je vzhľadom na svoj vek ani neskúsená, je dlhodobým užívateľom
omamných a psychotropných látok, nemá takmer žiadnu pracovnú skúsenosť, resp. legálny pracovný
pomerapredajdrogbolhlavnýmzdrojomjehoobživy.Všetkytietoskutočnostivosvojomsúhrnevylučujú
možnosť priznať obžalovanému benefit mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Zároveň individuálne okolnosti na strane tohto obžalovaného a obžalovanej Pastorekovej sú

diametrálne rozdielne, preto porovnávať ich osobné pomery pri ukladaní trestu nie je možné.

Pre výkon trestu boli obaja obžalovaní zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovaní spáchali obzvlášť závažný zločin. V zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného
zákona je zákonodarcom predpísané zaradenie takéhoto obžalovaného do ústavu na výkon trestu s

najprísnejším režimom. Súd má za to, že okolnosti prípadu a to sebaraflexia obžalovaných a priznanie
sa znamenajú, že obžalovaní deklarovali už pred odsúdením svoj negatívny postoj k doterajšej trestnej
činnosti a je signálom, že miera narušenia sa znižuje a dochádza k náprave. Tiež je potrebné zdôrazniť,
že pri zaradení obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa možnosť pracovného
zaradenia obžalovaného významnou mierou obmedzuje až znemožňuje, vzhľadom na prísnejší ústavný

režim odsúdených. Súd má za to, že okolnosti prípadu a miera narušenia obžalovaných, umožňovali
ohľadne zaradenia obžalovaných do ústavu na výkon trestu použitie „zmierňujúceho“ ustanovenia podľa
§ 48 ods.4 Trestného zákona. Z penitenciárnej praxe a publikovaných záverov (napríklad na web stránke
ZVJS) vyplýva, že zaradenie odsúdených do výkonu práce počas výkonu trestu pôsobí preventívne
a výraznou mierou znižuje riziko vzniku psychických problémov odsúdených a významne napomáha

pri ich resocializácii, pôsobí na osobnosť odsúdeného, na jeho vzťah k hodnotám, na objavovanie,
či zdokonaľovanie vlastných schopností. Pravidelná a účelná práca zmierňuje tiež stres z dlhodobej
izolácie v uzatvorenej komunite. Súd rozhodol o ich zaradení do ústavu so stredným stupňom stráženia,
kde bude náprava lepšie zaručená

Na záver k trestom odňatia slobody uloženým jednotlivým obžalovaným pri využití mimoriadnych
nástrojov súd uvádza, že tresty im boli uložené aj s prihlaidnutím na všeobecne deklarovaný postoj
štátu pri výkone trestnej politiky. V zmysle verejných vyhlásení a deklarácii vrcholných predstaviteľov
štátu je dlhodobo konštatované, že ukladanie prísnych drakonických trestov nie je v súlade s budúcimi
a dlhodobými trendami trestnej politiky štátu.

Spoločne k ďalším uloženým trestom

Z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania bolo v prípade všetkých obžalovaných potrebné uložiť
aj trest prepadnutia vecí (mobilných telefónov a digitálnych váh), ktoré použili na spáchanie trestného

činu ktoré veci buď vydali alebo im boli zaistené pri domovej prehliadke, keďže išlo o veci, na ktorých
podľa výsledkov znaleckého dokazovania bola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok,
resp. vecí určených na manipuláciu s týmito látkami a išlo tiež o veci, ktorých vlastníkom boli obžalovaní,
a boli použité pri páchaní trestnej činnosti ako napr. mobilné telefóny, ktoré používali obžalovaní nakomunikáciu aj s odberateľmi OPL a navzájom a digitálnych váh, ktoré používali na prípravu drog na
predaj.

Súd tiež rozhodol o prepadnutí peňažných prostriedkov zaistených obžalovanému Farkašovi pri osobnej
prehliadke. Hoci obžalovaný uvádzal, že ide o prostriedky, ktoré pochádzajú z legálnych zdrojov, súd
týmto dôvodom neuveril. Obžalovaný páchal drogovú trestnú činnosť dlhodobo a dopúšťal sa jej
z dôvodu, aby získal omamné a psychotropné látky pre vlastnú potrebu ale aj z dôvodu získania
finančných prostriedkov z ich predaja. Pri domovej prehliadke v deň zadržania boli zaistené drogy

v množstve, ktoré obžalovaný nemal len pre vlastnú potrebu ale aj na ďalší predaj. Okrem toho
obžalovaný dlhodobo legálne nepracoval. Tvrdenie, že pracoval brigádne tzv. na čierno preukázané
nebolo. Teda skutočnosť, že by v čase zadržania disponoval legálnymi finančnými prostriedkami je
iluzórna. Predaj drog sa v danom čase stal zdrojom jeho príjmov. Navyše časť získaných zdrojov musel
použiť aj na zadováženie drog pre vlastnú potrebu. Súd preto rozhodol aj o prepadnutí týchto finančných
prostriedkov, nakoľko má za to, že sú výnosom z drogovej trestnej činnosti obžalovaného a teda nemajú

legálny pôvod.

Uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia najmä ochranu spoločnosti tým, že zabránia obžalovaným
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria tiež podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život
a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať tiež

ich morálne odsúdenie spoločnosťou.

Súd nezistil u obžalovanej Pastorekovej splnenie podmienok na uloženie v poradí ďalšieho trestu či
ochranného opatrenia, keď prípadné uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia pribratý znalec
neodporúčal, vzhľadom na to, že u obžalovanej síce zistil syndróm škodlivého užívania pervitínu, ale

ochranné liečenie nepovažoval za účelné, vzhľadom na jej negatívny postoj k liečbe.

Obžalovanému F. a obžalovanému A. súd uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
ochranné protitioxikomanické liečenie ústavnou formou, vzhľadom na znalcom konštatovaný syndróm
závislosti od pervitínu, za súčasného návrhu znalca uložiť takéto liečenie. Zároveň aj obaja obžalovaní

deklarovali záujem liečiť sa zo svojej závislosti. Súd sa s návrhom znalca stotožnil, nakoľko sú splnené
zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd všetkým obžalovaným
obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky. Dĺžku ochranného dohľadu súd určil s prihliadnutím

na okolnosti prejednávanej veci, najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého obžalovaní páchali
trestnúčinnosť,naskutočnosť,žedrogováčinnosťsavobdobípredzadržanímbolavýznamnounáplňou
času obžalovaných, dokonca hlavným zdrojom finančných príjmov a skutočnosť, že u obžalovaných je
prítomnéškodlivéužívanieomamnýchapsychotropnýchlátok,resp.drogovázávislsoť.Vrámciuloženia
ochranného dohľadu súd uložil obžalovaným povinnosti v súlade s § 77 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.