Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113219703
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1113219703.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r.

o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
MHSLegal,s.r.o.,sosídlomPlynárenská4659/1,82109Bratislava,IČO:36866687,protižalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, IČO 37 928 422, o zaplatenie 2.529,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.288,80 eur
od16.10.2011do18.02.2013,vovýške8,75%ročnezosumy2.248,80eurod19.02.2013dozaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania
v rozsahu 77,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 06.06.2013 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške
2.529,80 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.569,80 eur od 15.10.2011 do

18.2.2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.529,80 eur od 19.2.2013 do zaplatenia
a priznania nároku na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že poškodený bol v
dôsledku poistnej udalosti zo dňa 07.07.2011, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle
Citroën Berlingo, EČV: D nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu
opravy poškodeného motorového vozidla. Dňa 22.08.2011, teda za 46 dní od požičania si motorového
vozidla mu bola následne vystavená faktúra č. XXXXXX v celkovej výške 3.225,- eur. Náhradné
motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti, pretože ho potreboval na vykonávanie svojej

podnikateľskej činnosti. Predmetné vozidlo dňa 22.08.2011 vrátil. Zo strany žalovaného došlo len k
čiastočnej úhrade požičovného, a to v rozsahu 655,20 eur, pričom žalovaný dodatočne zaplatil žalobcovi
dňa 28.02.2013 ešte sumu 40,- eur za odtiahnutie vozidla. Zvyšnú časť uplatneného nároku žalovaný
neuhradil, a preto ostalo neuhradené požičovné vo výške 2.529,80 eur. Poškodený sa so žalobcom
zmluvnedohodolnaprenájmenáhradnéhomotorovéhovozidla,ktorýtrvalcelkovo46dní(od07.07.2011
do 22.08.2011) a dohodli sa aj na cene prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 66,- eur
za jeden deň.

2. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 31Cb/120/2013
- 224 zo dňa 02.12.2019 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.248,80 eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Ďalej rozhodol, že vo zvyšku súd žalobu žalobcuzamieta (výrok II) a priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
77,78% (výrok III). Vec posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. (ďalej aj „zákon
o PZP“) a podľa § 415, § 420, § 420a ods. 1, § 442 ods. 1, § 524, § 788 Občianskeho zákonníka.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca vo výrokoch
II a III a žalovaný vo výroku III.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací následne rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Cob/192/2020 zo

14.02.2023tak,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieč.k.31Cb/120/2013-224zodňa02.12.2019
vnapadnutomvýrokuII,ktorýmsúdžalobuzamietolvčastiozaplatenieistiny281,-eurspríslušenstvom,
potvrdil; vo zvyšnej časti napadnutý výrok II a súvisiaci výrok III o nároku na náhradu trov konania zrušil
a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov meritórneho rozhodnutia v časti

napadnutého výroku II, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 281,-
eur, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom
vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy
vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil.

6. Odvolací súd však prisvedčil odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho
posúdenia zo strany súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatnených úrokov z omeškania, a
to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, na ktoré sa súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia zamietavého rozhodnutia v časti príslušenstva pohľadávky odvolával ako na rozhodnutie,

závery ktorého mali vo vzťahu k predmetnej sporovej veci podstatný význam, bolo následne nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021 zrušené a vec
bola NS SR vrátená na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie totiž aj v kontexte predmetného rozhodnutia
NS SR vyvodil právny záver, že žalovaný si ako poisťovateľ splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods.
6 zákona o PZP, preto nebol povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa

s plnením náhrady škody dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o
výške náhrady škody v lehote určenej súdom neuhradil priznanú náhradu škody podľa § 11 ods. 7
zákona o PZP, preto žalobu v časti žalobcom požadovaného úroku z omeškania zamietol. Ústavný
súd SR vo vyššie uvedenom náleze uviedol, že výklad, ktorý poskytuje rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 v sebe subsumuje záver, že poisťovňa sa dostáva do omeškania

a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si poškodený voči nej uplatnil
priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP a ani potom, čo uplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6, 7
zákona o PZP, ale až po doručení meritórneho rozhodnutia v spore, kde poisťovňa vystupovala ako
žalovaná, pričom rozsudok bol stotožnený s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody
podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Ústavný súd SR však konštatoval, že hoci vzťah poškodeného a

poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ - dlžník), čo sa prejavuje v
osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 - 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky
§ 563 Občianskeho zákonníka, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by
viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom
uplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany NS SR v napadnutom rozhodnutí v podstate vylučuje

poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci zákona o PZP) za cieľ
zlepšeniepostaveniapoškodeného,keďževzmyslepredmetnéhoprávnehopredpisubolzákonodarcom
vykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so
smernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne

(alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,
ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými
správnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej
osobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp.
zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021.

7. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 ako súdu dovolacieho, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na
citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ust. § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZPvychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej
normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne
spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením,

ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení.
Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým
všeobecnésúdydospelikzáveruovznikuprávapoškodenéhonaúrokzomeškaniaažpouplynutílehoty
na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver
prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v

Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020, sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok
z 29. septembra 2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27. apríla 2017, sp. zn. 1Cob/109/2016,
v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania
podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej
v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti poisťovateľa platiť úroky z
omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak

poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas.

8. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, súc viazaný jeho právnym názorom,
pristúpil k opätovnému rozhodnutiu o časti žaloby spočívajúcej v uplatňovaných úrokoch z omeškania,
vrátane preskúmania, odkedy vzniká nárok na úrok z omeškania a rovnako tak k opätovnému

rozhodnutiu o súvisiacom (závislom) nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

9. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
9.1. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
9.2. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením

peňažného dlhu, t. j. k 16.10.2021) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

10. Žalobca si v konaní uplatnil okrem istiny, o ktorej už bolo v konaní právoplatne rozhodnuté, aj

príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania
zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia škodovej udalosti
žalovaným. Žalovaný ukončil šetrenie 30.09.2011; od 16.10.2011 sa teda dostal do omeškania.

11. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného
s plnením peňažného dlhu, t. j. k 16.10.2011, predstavuje výšku 1,50 %.

12. Súd preto žalovaného, s poukazom na odseky 6 a 7 odôvodnenia tohto rozsudku, a tiež dodatočnú
úhradu sumy 40,- eur žalovaným dňa 28.02.2013 za odtiahnutie vozidla (porov. odsek 1 odôvodnenia

tohto rozsudku), zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.288,80 eur
od16.10.2011do18.02.2013,vovýške8,75%ročnezosumy2.248,80eurod19.02.2013dozaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, t. j. z právoplatne prisúdenej istiny vo výške úroku
z omeškania uplatnenej žalobou (výrok I).

13. Žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania od 15.10.2011. Keďže žalovaný sa dostal do
omeškania až 16.10.2011, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dňa a vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok II).

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením §

262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný
v časti 88,9 % predmetu sporu a žalovaný v časti 11,1 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 77,8 % (88,9
% - 11,1 %; výrok III).14.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.