Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Pc/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201320
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124201320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami:

E. Q., narodený XX.X.XXXX, F. 2, Q. (navrhovateľ, otec) a E. Q., narodený XX.X.XXXX, C. A. XXX
(plnoleté dieťa), o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletému dieťaťu sa od 6.9.2023 zrušuje, čím sa mení
rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 4P/43/2009 z 25.6.2010 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č. k. 13P/10/2018 z 13.3.2019 v časti výživného medzi navrhovateľom a plnoletým
dieťaťom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ ako otec plnoletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 14.2.2024 domáhal voči
nemu zrušenia svojej vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola naposledy uložená rozsudkom Okresného
súdu Piešťany č. k. 4P/43/2009 z 25.6.2010 v spojení s rozsudkom tohto súdu č. k. 13P/10/2018 z
13.3.2019, keď bol chlapec zverený do náhradnej osobnej starostlivosti krstnej mamy I. S. a otec bol
zaviazaný k plateniu minimálneho výživného, po zmene platobného miesta na účet príslušného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny.

2. Otec v návrhu uvádzal, že syn už pracuje a navrhovateľ poberá sociálne dávky, pričom tiež pracuje
ako aktivačný pracovník mesta Trnava. Na pojednávanie uskutočnené dňa 9.5.2024 sa nedostavil,
predvolanie osobne neprevzal, avšak jeho účasť ani nebola potrebná, preto súd vec prejednal v
neprítomnosti navrhovateľa a po vypočutí plnoletého E. rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Synnavrhovateľaosobnepredsúdompotvrdil,žeod6.9.2023pracuje;zamestnanýjevmäsiarskejfirme
E., s.r.o. v P., stále žije v spoločnej domácnosti s I. S.. S matkou je v kontakte, s otcom sa nestretáva.

3. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine,
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

4. Kedy nastane takýto faktický stav schopnosti dieťaťa samo sa živiť, závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,

schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné
samostatne uspokojovať svoje potreby. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnostidôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe
výsledkov vykonaného dokazovania.

5. V danej veci bola otcovi určená minimálna vyživovacia povinnosť voči ešte maloletému synovi v
rozhodnutí, ktorým sa okrem iného zveroval do náhradnej osobnej starostlivosti náhradnému rodičovi a
následne mal navrhovateľ výživné poukazovať k rukám príslušného úradu. Svoju vyživovaciu povinnosť
si však riadne neplnil. V návrhu uvádzané skutočnosti o schopnosti jeho dieťaťa, ktoré nadobudlo
medzičasom plnoletosť a zamestnalo sa, samostatne sa živiť, sa vykonaným dokazovaním preukázali.

Preto súd návrhu otca vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi odkedy začal
E. pracovať, teda od 6.9.2023. V zmysle § 157 CMP (Civilného mimosporového poriadku) sa zmenilo
posledné rozhodnutie o výživnom medzi účastníkmi, čo bolo potrebné tiež obsiahnuť do výroku tohto
rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,

lebo tento zákon neustanovuje inak a účastníkom ani žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)

proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).