Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119211785
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119211785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Správca pohľadávok s. r. o.,
Palárikova 31, Bratislava, IČO: 47 504 471, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka,
s.r.o., Vretenová 4, Bratislava, IČO: 46 606 122, korešpondenčná adresa Drieňová 34, Bratislava, proti
žalovanému ROYAL Golden Group, a.s., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 50 380 575, práv. zast.
Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Zelinárska 4, Bratislava, IČO 36 862 746, o zaplatenie 12.500,-EUR
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/115/2019-142 zo dňa
4.7.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 35Cb/115/2019-148 zo dňa 11.8.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/115/2019-142 zo dňa
4.7.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 35Cb/115/2019-148 zo dňa 11.8.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 16.8.2019

domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo výške 12.500,-EUR s príslušenstvom, z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 29.11.2017 žalobca
prostredníctvom svojho konateľa omylom zrealizoval v prospech účtu žalovaného platbu v žalovanej
výške. Uviedol, že nebol, ani nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovaným a prostriedky boli
uhradené na účet žalovaného omylom, bez právneho dôvodu. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky
nevrátil, a tým sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný uviedol, že neuznáva žalovaný návrh v celom rozsahu.
Uviedol, že žalobca je registrovaným klientom žalovaného, ktorý si dňa 29.11.2017 elektronickou

formou objednal produkt žalovaného označený ako Vianočný balíček, ktorý bol spoplatnený žalovanou
sumou. Na základe objednávky žalobcu systém žalovaného vygeneroval platobné údaje a faktúru, ktorú
žalobca ten istý deň uhradil. Z toho dôvodu žalovaný má za to, že úhrada žalovanej sumy žalobcom
nebola plnením bez právneho dôvodu, ale plnením na základe faktúry dôvodne vystavenej na základe
objednávky žalobcu. Uviedol tiež, že na základe zrealizovanej objednávky služby bol žalobca, resp. jeho
konateľ T. T. povýšený na zlatom seminári žalovaného, o čom predložil fotografiu.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že spornou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či finančné
prostriedky v žalovanej výške vložené v hotovosti na účet žalovaného sú bezdôvodným obohatením,
uzatvorenie Zmluvy o nákupe investičného zlata a skutočnosť, či sa R.. T. T. zúčastnil promoakcie
žalovaného ako fyzická osoba alebo ako štatutár žalobcu.4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia
a preukázal registráciu žalobcu ako sprostredkovateľa v svojom online systéme. Preukázal tiež svoje

tvrdenie, že faktúru č. 11400000002 vystavil žalobcovi len na základe objednávky, ktorá bola možná
len po zadaní prístupových hesiel do systému žalovaného, ktorý by žalobca nezískal bez uzatvorenia
zmluvy so žalovaným. Za preukázané mal súd tiež tvrdenie žalovaného, že žalobca realizoval vklad
na účet žalovaného preukázateľne na základe faktúry č. 11400000002, ktorú pri vklade označil ako
variabilný symbol vkladu. O dôvodnosti procesnej obrany žalovaného podľa názoru súdu svedčilo aj

následné konanie žalobcu po registrácii žalobcu v systéme žalovaného treťou osobou. Súd mal za
nesporné, že žalobca po registrácii v systéme sprostredkovateľov a doručení potvrdenia o registrácii,
využil prístupové údaje do systému žalovaného a cez systém si objednal Vianočný balík. Následne po
doručení potvrdenia o objednávke balíčka a doručení faktúry na žalovanú sumu túto v hotovosti vložil
na účet žalovaného s variabilným symbolom označeným na faktúre. Žalovaný v konaní tiež fotografiou
preukázal, že štatutár žalobcu sa zúčastnil akcie sprostredkovateľov, kde mu bol slávnostne udelený

status VIP member, ktorý mu bol udelený len na základe objednávky a zaplatenia Vianočného balíčka.
Toto následné konanie žalobcu súd vyhodnotil ako preukazujúce uzatvorenie zmluvného vzťahu strán
sporu a súčasne objednávku a dodanie Vianočného balíčka za sumu 12.500,-EUR a jeho využitie
žalobcom minimálne v rozsahu získania statusu VIP member. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca
neuniesol (napriek svojmu tvrdeniu) dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalovaného nároku tým,

že nepreukázal neexistenciu právneho titulu poskytnutého finančného plnenia.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), e) a f) C.s.p. Uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu a má za to, že žalovaný neuniesol
bremeno preukázania svojich tvrdení. Poukázal na to, že email - „Potvrdenie registrácie“ - nepreukazuje

skutočnosť, že bol adresovaný žalobcovi, okrem toho z textu je zrejmé, že žalovaný vyžaduje
podpis predložených dokumentov na platnosť a účinnosť obchodného vzťahu. Zmluva o spolupráci a
sprostredkovaní, Súhlas so spracovaním údajov, Dohoda o vyhotovovaní faktúr, neobsahujú podpis
žalobcu. Listiny boli vyhotovené žalovaným, avšak na ich platnosť a účinnosť je potrebný podpis
oboch zmluvných strán. Žalobca nikdy neprejavil súhlas s uvedenými listinami a v nich uvedenými

podmienkami, absentuje prejav vôle žalobcu na vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
JUDr. M. sa zúčastnil na seminári žalovaného ako fyzická osoba, čo preukazuje aj fotografia predložená
žalovaným, kde JUDr. M. drží v rukách potvrdenie, kde je uvedené jeho meno - JUDr. T. T., nie
obchodné meno žalobcu, avšak po absolvovaní semináru nadobudol podozrenie, že systém žalovaného
založený na multi level marketingu má znaky tzv. „Ponziho schémy“. Žalobca zaplatil žalovanému sumu

bez právneho dôvodu, medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny vzťah, ktorý by žalovaného
oprávňoval prijať od žalobcu uvedenú sumu. Žalobca uviedol, že navrhol vykonanie dôkazu, výsluch
svedka JUDr. M., súd ho nevykonal, pričom porušil jeho procesné práva. Na základe uvedeného navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok považuje za vecne a po právnej stránke správny. Uviedol, že konštatovania žalobcu sa
nezakladajú na pravde, nakoľko ako už bolo zo strany žalovaného uvádzané, zmluvný vzťah vznikol
elektronickou formou. Vzniku zmluvného vzťahu predchádzala registrácia žalobcu v elektronickom
systéme žalovaného, ktorá bola zo strany žalovaného jednoznačne preukázaná. Z predložených

dôkazov zo strany žalovaného vyplýva, že v čase vykonania úhrady vo výške 12.500,-EUR bol konateľ
žalobcu registrovaným používateľom systému žalovaného, rovnako tak z týchto bolo preukázané,
že používateľom bol samotný žalobca, ako právnická osoba. V elektronickom systéme žalovaného
boli uvedené identifikačné, ako aj kontaktné údaje konateľa žalobcu, ako aj žalobcu samotného. Bez
registrácie žalobcu by týmito údajmi žalovaný nedisponoval, resp. by žalobca nemohol byť vedený v

elektronickom systéme žalovaného ako Používateľ. Následne si žalobca dňa 29.11.2017 elektronickou
formou objednal v postavení používateľa Vianočný balíček, Elektronický systém žalovaného mu na
základe objednávky vygeneroval platobné údaje, vrátane variabilného symbolu, ktoré boli rovnako
uvedené vo faktúre č. 1140000002 zo dňa 29.11.2017. Tvrdenie žalobcu, že nedošlo k uzatvoreniu
akéhokoľvek zmluvného vzťahu žalobcu so žalovaným (ako tvrdí žalobca), sa preto nezakladá na

pravde. Tu poukázal na Smernicu 1999/93/EC, platnú právnu úpravu, ako aj zahraničnú judikatúru,
v zmysle ktorých klepnutie (odkliknutie) na jednoznačne označené tlačidlo (realizácia objednávky v
systéme žalovaného) predstavuje zákazníkov podpis, ktorým prejavuje svoju vôľu právne sa viazať.
Tento právny úkon smeruje k relevantným právnym následkom. K nevykonaniu dôkazu žalovanýpoukázal na to, že žalobca však napriek deklarovanej skutočnosti, že zabezpečí účasť svedka na už
v poradí treťom termíne pojednávania (ním navrhnutom) dňa 4.7.2022, sa tohto pojednávania vôbec
nezúčastnil. V žiadosti o odročenie (ktorú súd absolútne dôvodne neakceptoval) uviedol, že v prípade,

ak súd jeho žiadosť neakceptuje súhlasí s prejednaním veci v neprítomnosti.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.4.2024. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam

uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu svojej žaloby v žiadnom rozsahu.

11. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej absentuje prejav
vôle žalobcu na vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. K uvedenému odvolací súd

uvádza aj s poukazom na vyjadrenie žalovaného, že existenciu zmluvného vzťahu v zmysle čl. 1 VOP
a s tým súvisiaci registráciu žalobcu v elektronickom systéme žalovaného, bola preukázaná potvrdením
vygenerovaným z elektronického systému žalovaného. V elektronickom systéme žalovaného boli
uvedené identifikačné, ako aj kontaktné údaje konateľa žalobcu, ako žalobcu právnickej osoby. Z toho
jednoznačne vyplýva, že v čase vykonania úhrady vo výške 12.500,- EUR bol konateľ žalobu (v tom čase

JUDr. T. T.) registrovaným používateľom systému žalovaného, rovnako tak z časti „firemné údaje“ (č.l.
64) vyplýva, že týmto používateľom bol samotný žalobca, ako právnická osoba. Následne si žalobca dňa
29.11.2017 elektronickou formou objednal v postavení používateľa produkt žalovaného, tzv. „Vianočný
balíček“, ktorý bol spoplatnený sumou 12 500,- EUR. Elektronický systém mu na základe objednávky
vygeneroval platobné údaje, variabilný symbol, ktoré boli rovnako uvedené vo faktúre č. 1140000002 zo

dňa 29.11.2017 (č.l. 67). V zmysle uvedených platobných údajov v elektronickom potvrdení objednávky
a tiež faktúry, bola v ten istý deň, t.j. 29.11.2017, vykonaná zo strany žalobcu úhradu sumy na
účet žalovaného. Vykonaná platba zo strany žalobcu tak nebola plneným bez právneho dôvodu,
ako uvádza žalobca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Smernicu 1999/99/ES, v zmysle
ktorej, odkliknutie na jednoznačne označené tlačidlo (realizácia objednávky v systéme žalovaného),

predstavuje zákazníkov podpis, ktorý prejavu svoju vôľu právne sa viazať. Tento jeho právny úkon
smeruje k relevantným právnym následkom, pričom predstavuje úkon zákazníka návrh na uzavretie
zmluvy (ofertu), ktorá je predmetom prijatia (akceptácie) zo strany poskytovateľa služby. Na základe
uvedeného je preto odvolací argument žalobcu o neexistencii prejavu vôle irelevantný.

12. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, a to výsluch
svedka JUDr. M. M. (predtým JUDr. T. T.) odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval
procesne správne, keď nevykonal výsluch JUDr. M., pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca
podaním zo dňa 1.7.2022 požiadal o odročenie pojednávania na deň 4.7.2022 a ako dôvod uviedol,že JUDr. M., štatutár žalobcu sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej služobnej
cesty mimo EÚ, napriek skutočnosti, že súd termín pojednávania zmenil práve na termín označený
žalobcom, ako jediný, ktorého sa štatutár bude môcť zúčastniť. O neakceptácii žiadosti o odročenie

pojednávania súd informoval žalobcu emailom. Žalobca v žiadosti o odročenie uviedol, že v prípade,
ak súd jeho žiadosť neakceptuje, súhlasí s prejednaním veci v neprítomnosti. Odvolací súd poukazuje
na to, že v civilnom sporovom konaní platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú
zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť,
povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný

zaťažuje žalobcu, nakoľko si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť účasť svedka na ním navrhnutom
presunutom termíne pojednávania, pričom tento termín bol vytýčený výlučne na návrh žalobcu a na
účely vypočutia daného svedka.

13. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré
by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho

hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva.

14. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a
§ 262 ods. 1, C.s.p. tak, že súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods.
2, C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).