Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010239
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823010239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNámestovosamosudcomJUDr.RastislavomPlutinským,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.

pre prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07.11.2023 v Námestove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom C., C. D. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 02.07.2023 okolo 00.41 h v obci Rabča, okres Námestovo, viedol po ceste č. I/78, smerom na E. B.,

motorovú štvorkolku značky STELS GUEPARD ST 650G-ST, evidenčné číslo vozidla: F., po spozorovaní
hliadky Policajného zboru s vozidlom zastavil na autobusovej zastávke pri Obecnom úrade v Rabči,
následne bol hliadkou Obvodného oddelenia Námestovo zákonným spôsobom vyzvaný na podrobenie
sa dychovej skúšky do analyzátora dychu, ktorej sa okolo 00.45 h, po zákonnom poučení, opakovane
odmietol podrobiť a rovnako sa na výzvu odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu, za účelom zistenia
prítomnosti návykových látok v jeho tele,

teda

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej
zdravie,

tým spáchal

prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,

a za to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. m)

Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm.
n), § 37 písm. m) Tr. zák., ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v trvaní 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na obžalovaného dňa 03.07.2023 obžalobu pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.

zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Námestovo trestným rozkazom zo dňa 04. júla 2023 uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu uložil
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil
mu skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu v trvaní 70 mesiacov. Voči predmetnému trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote
obžalovaný odpor.

Súd následne nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na deň 07.11.2023. Na hlavnom
pojednávaní sa zúčastnili všetky osoby, ktoré naň boli predvolávané, resp. boli o jeho termíne

upovedomené. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal áno. Zároveň bol súdom poučený, že prijaté
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa ods. 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej
osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa§257ods.8Tr.por.aksúdrozhodol,ževyhlásenieobžalovanéhopodľaodseku5prijíma,zároveň
vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná
dôkazysúvisiacesnepriznanýmskutkom,výrokomotreste,náhradeškodyaleboochrannéhoopatrenia.
To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Nakoľko obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
por. a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného A. B.
a na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2023 vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o treste
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Obžalovaný vo svojom výsluchu na otázky prokurátora uviedol, že momentálne je v rozvodovom konaní.
Najstaršia dcéra žije pri ňom, na tie dve mladšie má určené výživné v sume 180,- a 150,- eur. Okrem
toho sa stará o svojich rodičov, musí im pomáhať, keďže otec je o. i. aj ZŤP. Uviedol, že v domácnosti
je jediným držiteľom vodičského preukazu, predtým sa živil sa ako profesionálny vodič, teraz pracuje

na stavbe na Orave, čím sa jeho príjem znížil na sumu do 1.000,- eur mesačne v čistom. Uviedol, že v
minulosti nemohol alkohol vo veľkom požívať, nakoľko robil mesačne okolo 12.000 km na nákladnom
aute plus ďalších 3-4 tisíc na osobnom. Skutok ktorý sa mu kladie za vinu berie ako skrat, pričom priznal
že za alkohol bol postihnutý pred 10 alebo 13 rokmi. Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že pokiaľ by
mu súd uložil napr. peňažný trest, je ochotný ho uhradiť, nakoľko má nejaké peniaze nasporené, avšak

je ochotný prijať aj nejaký alternatívny trest, napr. trest povinnej práce.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na uznanie viny obžalovaným navrhuje, aby ho
súd uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v strednom pásme s primeranou
skúšobnou dobou a uložil mu trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1 až 3 v hornej polovici sadzby

s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný bol už odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti
v súvislosti s alkoholom. Pokiaľ ide o ním uvádzané argumenty či už zdravotných problémov v rodine
a pokles príjmu, poukazuje na to, že bolo práve na obžalovanom, aby sa správal tak, aby neprišiel o
vodičský preukaz a mohol vykonávať prácu, ktorá mu umožňovala vyšší príjem a lepšiu starostlivosť o
rodinných príslušníkov.Obhajca v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na uznanie viny aj predložené doklady chce poukázať
predovšetkým na § 34 ods. 3 Tr. zák., že trest má postihnúť predovšetkým páchateľa a nemá zasiahnuť,
resp. v najnižšej možnej miere jeho rodinných príslušníkov. Poukázal na majetkové a sociálne pomery,

ktoré v súčasnosti obvinený má a na ktoré sa môže prihliadať pri ukladaní trestu v zmysle §§ 53 až 56 Tr.
zák.Trebapoukázaťnato,žesanemáprihliadaťnatrestodňatiaslobodyakonanejakýtrestuniverzálny,
ale práve je možné ukladať aj iné tresty, resp. alternatívne tresty. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti,
obžalovaný si uvedomuje si odsúdenie z minulosti a rozhodnutie ohľadom zákazu činnosti ponecháva
na úvahu súdu.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že mu to je všetko ľúto a všetkým sa ospravedlňuje.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to potvrdením o
zadržaní vodičského preukazu, evidenčnou kartou vozidla, výpisom z obchodného registra, odpisom z
registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie, lekárskymi správami, potvrdením zo sociálnej poisťovne,

lustráciou v databáze súdov, lustráciou z generálnej prokuratúry a lustráciou centrálnej evidencie
priestupkov.

Z potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že obžalovanému bol vodičský preukaz zadržaný
dňa 02.07.2023 o 00:45 hod. v obci C., a to z dôvodu odmietnutia vyšetrenia na zistenie prítomnosti

alkoholu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol Vojenským obvodovým súdom Bratislava,
rozhodnutím zo dňa 13.11.2000, sp.zn. 4T 240/00 podmienečne odsúdený na 6 mesiacov so skúšobnou
dobou do 29.11.2001 pričom na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol tiež

podmienečne odsúdený so skúšobnou dobou do 23.10.2004 Okresným súdom Námestovo, a to
rozhodnutím zo dňa 23.4.2003, sp. zn. 2T/108/02. Napokon z odpisu z registra trestov vyplýva aj
odsúdenie Okresným súdom Námestovo, a to na základe trestného rozkazu zo dňa 09.08.2014, sp.
zn. 0T/64/14. Obžalovaný bol v tomto prípade odsúdený na podmienečne odňatie slobody na 2 roky so
skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 09.11.2015 so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá

na 2 roky a 6 mesiacov, pričom odsúdenie bolo zahladené a aj v tomto prípade sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Z centrálnej evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil viacerých
priestupkov, ktoré súviseli najmä s prekročením najvyššej povolenej rýchlosti a ktoré boli vyriešené buď

napomenutím alebo v blokovom konaní mu boli uložené peňažné sankcie. K uvedeným spáchaným
priestupkom sa obhajca vyjadril tak, že treba brať do úvahy koľko km mesačne obžalovaný najazdil a
že sa nejedná o závažné priestupky.

Z čestného vyhlásenia doktorky MUDr. Magdy Babničovej vyplýva, že obžalovaný A. B. je jediným

držiteľom vodičského oprávnenia v domácnosti, kde sa o. i. nachádza aj jeho invalidný otec, ktorý nie je
bezpomocischopnýprejsťviacako500manalekárskevyšetreniahovždyvozíjehosyn,t.j.obžalovaný
A. B.. V tejto súvislosti z listu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u otca obžalovaného je viac ako 70 %.

Zvykonanéhodokazovaniaapreverenívšetkýchdôkazovjednotlivoakoajvichsúhrnepotomsúdustálil
skutkový stav ohľadom obžalovaného A. B. tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal
za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, sa dopustí ten,

kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu
na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím
prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe. Usvedčovaný je nielen svojim priznaním sa k spáchaniu skutku, ale aj ostatnými dôkazmi
vykonanými v prípravnom konaní.S poukazom na tieto skutočnosti preto súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a v celom rozsahu
ho uznal za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona.

Podľa § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým

ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -

potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými
prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,

aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej

a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri
ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu
vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania
sapáchateľanazákladeobjasneniajehoosobnostnýchvlastnostíaichspojitostísospáchanýmtrestným

činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má
veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátua členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti
dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie

uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd v intenciách § 34 Tr. zák. v spojení s § 38 Tr. zák.
vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery
trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok,
zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery, jeho vek, vzdelanie, zdravotný stav,
možnosť nápravy, osobné pomery, postoj k spáchanému skutku, ako aj jeho predošlý život súd dospel

k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému postačovať uložiť podmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je stanovená pri § 289 ods. 2
Tr. zák. až na 1 rok, a to vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia
slobody v zmysle § 49 ods. 1 písmeno a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov, nakoľko je toho názoru, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Súd poznamenáva, že pokiaľ sa v prípade nejakého odsúdenia síce uplatňuje fikcia neodsúdenia, súd
nezbavuje povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin a zohľadniť
ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy páchateľa a iné (R 31/2008).Vzhľadom na

terajšie pomery obvineného (pokles príjmu, rozvodové konanie, vyživovacie povinnosti) nebol vyslovene
vhodnýpeňažnýtrest,ktorýbymuselbyťvzhľadomnaokolnostiprípaduvovýškepresahujúcejmesačný
príjem obvineného, prednosť má mať neohrozenie schopnosti riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
deťom tak, aby tieto neboli postihnuté trestom uloženým obvinenému. Taktiež vzhľadom na charakter
práce, ktorú v súčasnosti vykonáva obvinený (práce na stavbe) nejaví sa vhodným trest povinnej

práce, pretože jeho výkon býva problematický vzhľadom na nepravidelný čas, v ktorom vykonáva svoju
prácu, navyše vzhľadom na doterajší život obvineného, kedy sa nejedná o prvé vybočenie z riadneho
života riešené trestným právom, javí sa vhodná hrozba trestu, ktorú spĺňa podmienečné odsúdenie so
skúšobnou dobou.

Súd popri podmienečnom treste odňatia slobody ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák., keďže sa trestného činu dopustil v súvislosti
s vedením motorového vozidla. Obžalovaný bol dňa 09.08.2014 odsúdený za prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom toto odsúdenie má zahladené. V § 61 ods.
7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia,

preto súd v súlade s § 61 ods. 3 Tr. zák. ukladal trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v
hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2, tzn. vo výmere viac ako 5 rokov a 6 mesiacov
až 10 rokov. Pri výmere uvedeného druhu trestu súd musel prihliadnuť na už uložený zákaz činnosti,
ktorý u obžalovaného evidentne nebol dostatočnou motiváciou dodržiavať pravidlá cestnej premávky,
a preto obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v rozsahu 67 mesiacov. Súd považoval takto popri

sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu,
jeho závažnosť, za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň súd takto uložené
tresty považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám
tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.Súd napokon dáva do pozornosti, že trest má naplniť účel trestu (generálna a individuálna prevencia),
a teda nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej

trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti
trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Z uvedených dôvodov samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou

skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej
zdravie,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.