Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100713
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100713.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., a F. C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, F. XX, E., právne zastúpení: JUDr. Andrej Kandráč, hosťujúci český euroadvokát, so
sídlom Konvitská 24, Praha, Česká republika, spolupracujúci advokát pre doručovanie: JUDr. Branislav
Kahanec,Vajanského33,Prešov,protižalovanému:ÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskej
republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Tomášikova 14366/64A, 831

04 Bratislava (pôvodne Okresný úrad Košice, Komenského 52, Košice), za účasti ďalších účastníkov
konania: 1. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, E., právne zastúpená.: JUDr. Erik Vadas, PhD.,
advokát, so sídlom Kováčska 28, Košice, a 2. G. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, E., v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2023/044597-002 zo
dňa 12.10.2023, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 15.12.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny
súd“ alebo „súd“) 18.12.2023 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného
úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2023/044597-002 zo dňa 12.10.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“
alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým tento zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie
stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Juh, č. MK/A/2023/09226-05/IV/KRV zo dňa 29.06.2023

(ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) o umiestnení stavby „Rodinný dom prestavba a prístavba“ na
L. M. XX, E. (ďalej aj ako „stavba“) stavebníkov G. K. I. a G. H. I. (ďalej aj ako „stavebník“).

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili tým, že im hrozí
nenávratná ujma ako aj škody vo forme ďalších výdajov na ochranu ich záujmov v prípade, že bude v

ďalšom kroku vydané aj stavebné povolenie a stavebník pristúpi k realizácii stavby.

3. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12.04.2024, doručenom
správnemu súdu dňa 16.04.2024 k návrhu žalobcov priznať správnej žalobe odkladný účinok, nevyjadril.
Žalovaný vo svojom vyjadrení okrem iného konštatoval, že rozhodnutím o umiestnení stavby nie je
možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len

umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného
v stavebnom konaní.

4. Podaním zo 14. mája 2024 sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadrila
ďalšia účastníčka konania G. H. I.. Vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom žalobcov. Uviedla, že považuje
celú žalobu žalobcov, ako aj ich návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, za šikanózny

spôsob výkonu ich práv, ako aj za prostriedok zneužitia práva, ktoré by nemali požívať právnu ochranu.
V podstatnom uviedla, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôžu byť porušené ani ohrozené právažalobcov a nemôže dôjsť k spôsobeniu škody na ich strane, keďže na základe tohto rozhodnutia
nemožno realizovať samotnú výstavbu, ale ide len o rozhodnutie o ploche, ktorá môže byť potenciálne
dotknutá výstavbou. K podstate veci uviedla, že žalobca v 1/ rade sa jej a jej manželovi všemožnými

spôsobmi snaží zmariť, prípadne aspoň oddialiť výstavbu rodinného domu pre účely bývania ich rodiny.
Zdôraznila, že žalobcovia boli počas administratívneho konania absolútne pasívni. Podľa jej názoru
správne orgány postupovali v správnom konaní v plnom súlade s právnymi predpismi. Konanie o
umiestnenie stavby trvalo žalobcami uvedenú dlhú dobu práve preto, že stavebný úrad od nej a
jej manžela vyžadoval úpravu projektov, ako aj vypracovanie svetlo-technického posudku a to práve

za účelom ochrany záujmov žalobcov, ako účastníkov správneho konania. Zdôraznila, že nie je
pravdou, že by bol projektovaný dom dlhší, ako bytový dom žalobcov. Žalobcovia očividne vychádzali
z mylných informácií, z dôvodu čoho sú mylné aj ich závery o tienení, tvorbe plesní a podobne.
Žalobcovia namietajú závery svetlo-technického posudku, avšak bez toho, aby svoje závery, ktorými
sa snažia spochybniť tento posudok akokoľvek zdôvodnili, či preukázali. Žalobcovia neuvádzajú a ani
nepreukazujú z akého dôvodu by hodnoty preslnenia P1 a P2, ktoré sa týkajú práve bytu vo vlastníctve

žalobcov, mali byť extrémne hraničné, pritom práve z pojmu hraničné podľa jej názoru možno vyvodiť
záver, že samotní žalobcovia pripúšťajú, že tieto hodnoty sú v norme. Vzhľadom na uvedené navrhla,
aby súd zamietol ich návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť doterajšieho žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a

bytovej politiky v súlade so zákonom č. 56/1976 Zb., č. 608/2003 Z. z. a zákonom č. 200/2022 Z. z. (§ 1
a § 7 ods. 1) prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Košice, a preto v súlade s § 180 ods. 3 SSP správny súd pokračoval
v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako žalovaným v predmetnom konaní.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa

pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie
len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na

vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné právatoho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej
správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujm y na životnom

prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného
účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.

13. V prejednávanej veci žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe

odôvodnili vo všeobecnej rovine tým, že im hrozí nenávratná ujma a škoda, ktorú bližšie skutkovo
nekonkretizovali ani ju ničím bližšie nepreukázali. Ak žalobcovia zastávajú názor, že hrozba závažnej
ujmy spočíva v zmene klimatických podmienok a svetlotechnických pomerov a celkovej kvality ich
bývania, toto ich tvrdenie je vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku (bez ohľadu na
preskúmanie týchto námietok v merite veci, pozn.) len v rovine všeobecného tvrdenia, nie je ničím

preukázané ani ničím podložené a bez ďalšieho nepreukazuje hrozbu závažnej ujmy. K argumentácii
žalobcov, že územným rozhodnutím, následným výkonom ktorého je povolenie stavby a následná
realizácia stavby predstavuje skutočnosť, v dôsledku ktorej im má hroziť závažná ujma, súd uvádza,
že žalobcovia v tomto štádiu nepreukázali, že im negatívny následok skutočne hrozí a mal by na nich
konkrétne, nielen hypotetické dopady.

14. Podľa ustanovenia § 184 až 186 SSP sa od žalobcu vyžaduje osvedčenie, že určitá reálna hrozba
závažnej ujmy existuje. Dôkazné bremeno nesie žalobca, nepostačuje len všeobecné hypotetické
tvrdenie o závažnej ujme a hroziacej škode.

15. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v §
185 písm. a/ SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia,
musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu
napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobcovia vo svojom návrhu neuviedli
také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu

verejnej správy prvého stupňa by mal na nich v čase rozhodovania správneho súdu taký dopad, ktorý by
pre nich predstavoval závažnú ujmu, značnú hospodársku, finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
Vzhľadom na uvedené správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby
(t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).