Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Er/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8211200368.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., o vymoženie 4 341,09 eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, súdnym exekútorom, Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave ako nástupcom pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,

Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.06.2011 začal

pôvodne poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. exekúciu o vymoženie 4 341,09 eur s
príslušenstvom.

2. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. Týmto zákonom došlo o.i. k zmene a doplneniu zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“).

3. Podľa § 243f ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa

odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa
ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.4. Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

4. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinných od 01.04.2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá
smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt,
o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.
V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo
subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.

10. Súdny exekútor doručil súdu dňa 24.03.2016 Oznámenie oprávneného k výzve na doplnenie návrhu

na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Predmetné
exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie,
pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej
zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu
exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie
exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru,
že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných
konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí
sú spotrebiteľmi. Zároveň poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 EP, ktoré odkazuje na fyzickú osobu,

nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie
sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom k uvedenému oprávnený má za to,
že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny
vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a
vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

11. Súdny exekútor sa so stanoviskom oprávneného stotožnil a je toho názoru, že povinnosť
oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 EP sa na predmetné
konanienevzťahujeavrovnakomrozsahuaniustanovenie§243fods.3EPvčastiodloženiapredmetnej

exekúcie.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie poukázal na to, že povinný v záväzkovom vzťahu
založenom zmluvou o úvere vystupoval ako podnikateľ - fyzická osoba oprávnená na podnikanie, keď
bol v záhlaví zmluvy o úvere identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným

číslom objektu (IČO), pričom pri uzatváraní zmluvy uviedol, že finančné prostriedky sú poskytované
na výkon podnikania. Právny vzťah, resp. záväzok, vzniknutý na základe zmluvy o úvere preto nie je
vzťahom spotrebiteľským, keďže nespĺňa podmienky stanovené všeobecnými záväznými predpismi na
jeho posúdenie podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účel uzatvorenia zmluvy) a nemožno ho pokladať ani za
spotrebiteľský úver (neexistencia spotrebiteľského vzťahu, resp. splnenie podmienok stanovených v §

1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.). Napokon poukázal na zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a
povinným.

14. V priebehu konania súd zistil, že podnikateľský subjekt A. B. – BaJo, s miestom podnikania 08501
B., C. XX, IČO: 41229509 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených

na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31.12.2011.

15. Súd v priebehu konania taktiež zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31.10.2023
odvolanýzfunkciesúdnehoexekútoraajehonástupcomsastalJUDr.LadislavJakubec,súdnyexekútor.

16. Oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie, na
základe ktorého oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom (§ 41 Exekučného poriadku).
Medzi exekučné tituly patria aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a nimi schválené zmiery (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku). Súdny exekútor, u ktorého

oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť - udeliť exekútorovi
poverenie, resp. jeho žiadosť zamietnuť, ak zistí rozpor so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). Ak je však exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore

(zákon č. 335/2014 Z. z.), je súd pred vydaním poverenia povinný preskúmať aj splnenie podmienok
vyplývajúci z ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom
spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v
zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským

súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu) a či je vykonateľné.

17. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ním bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému nároky
majúce základ v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.11.2009.

18. Napriek tomu, že v zmluve o úvere je uvedené, že sa úver poskytuje na podnikateľské účely,
právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere súd posúdil za spotrebiteľský
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a úver poskytnutý povinnému za spotrebiteľský úver - podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov. Oprávnený pri

uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (je podnikateľom, pričom
predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom) a mal
preto postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Povinný je v zmluve označený ako podnikateľ, ale súčasne sú vyplnené aj jeho údaje ako o fyzickej
osobe-nepodnikateľovi.Zmluvaobsahujeajpredtlačenéprehláseniedlžníka,žefinančnéprostriedkysú
poskytnuté na výkon podnikania, konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský
charakter zmluvy musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkaznébremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania,
z ktorého nemožno vyvodiť, aký konkrétny súvis poskytnutý úver s podnikaním povinného mal.

Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom neznamená, že úver nemôže
byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy,
získanie oprávnenia na podnikanie automaticky nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom
spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom). V posudzovanej zmluve bol dlžník označený okrem
údajov charakterizujúcich ho ako podnikateľa aj údajmi identifikujúcimi ho ako fyzickú osobu, Vyhlásenie

dlžníka v zmluve o tom, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, bolo v zmluve
vopred predtlačené oprávneným, a to tak, že vzhľadom na veľkosť písma je ľahko prehliadnuteľné.
Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho (bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať
záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym
vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať
podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu

ustanovení spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
právneho vzťahu pritom zaťažuje veriteľa, preto by mal mať sám záujem na tom, aby zmluva, ktorej
tlačivo sám vopred pripravil, preukazovala poskytnutie peňažných prostriedkov na účely podnikania bez
akýchkoľvek pochybností, t. j. tak aby bolo jednoznačné, na aký konkrétny účel týkajúci sa podnikania
sú peňažné prostriedky poskytnuté. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy

(vrátane úverových podmienok, ktoré sú jej súčasťou), ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre
veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53
ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou,
štandardnou zmluvou (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá
možnosť zmeniť).Keďže oprávnený poskytnutie úveru povinnému na účely podnikania nepreukázal,

zmluva o úvere je typizovanou zmluvou a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských
úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3), bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený za
spotrebiteľský úver s tým, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm.
a/ ZoSÚ (predtým § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.) a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

19. Súd ďalej poznamenáva, že sa uvedenému záveru priklonil aj posúdením celkového formátu
tlačiva zmluvy a všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že sa zmluvné strany v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom (bod 17) - takéto dojednanie by nebolo potrebné, ak by zmluvu uzatváral povinný
ako podnikateľ na účely podnikania. Pri posudzovaní zmluvy o úvere súd prvej inštancie aplikoval

ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy
sa priklonil k výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa (povinného) priaznivejší.

20.Podľasúduprvejinštanciesanaspotrebiteľskévzťahyaplikujúspotrebiteľsképrávnenormy,pretosa
vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie

a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to,
podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
3 Obchodného zákonníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými
právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie

ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý
režimprávnehovzťahu(t.j.vrátaneúrokuzomeškania,premlčania,zmluvnejpokutyapod.).Pokiaľteda
všeobecné podmienky (bod 17) obsahujú klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j.
že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,

táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
a je preto neplatná.

21. Exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom oprávnený uplatnil nárok zo zmenky. Keďže vyšlo
najavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou,vzťahujúsanatotoexekučné

konanie ustanovenia § 39 ods. 4 a 44 ods. 2 štvrtá veta Exekučného poriadku.

22. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného
v čase uzavretia zmluvy o úvere) zákonom stanovené náležitosti, napr. údaj o ročnej percentuálnejmiere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok, priemernú hodnotu RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, atď. Ak zmluva neobsahuje

náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov § 4 ods. 3
ZoSÚ), čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania všetky zákonom predpísané náležitosti ustanovené pre
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje (napr. RPMN), povinnému poskytnutý úver je teda
bezúročný a bez poplatkov. Povinný mal preto povinnosť vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky.

Keďže súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť rozhodcovským rozsudkom, je
istina v sume 4341,09 eur, je zrejmé, že povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť
nielen poskytnuté peňažné prostriedky (2 700 eur), ale aj príslušný poplatok. Okrem toho dohodu o
vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dojednaná individuálne
(oprávnený mal zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných
podmienkach) a je výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho

zákonníka), pričom sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o
zabezpečeníúveruzmenkouumožňujeoprávnenému(veriteľovi)vprípadeomeškaniadlžníkasplnením
zmluvy vyplniť chýbajúce údaje – dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej
zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu, ktorá
podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia zmenky.

Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v súlade s § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Uzavretím dohody o vyplnení zmenky dostáva oprávnený do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním
požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho
zákonníkaanepochybnevýraznevneprospechspotrebiteľa,čosaprejaviloajtým,žerozhodcovskýsúd

na základe zmenky priznal oprávnenému plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva.

23. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré obsahujú, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.

24. V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná
žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli
zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách).Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým
podmienkam vrátane všeobecných podmienok poskytnutie úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo

o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený,
ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by
svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj
za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.

Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore
s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné
trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

27. Ako vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, je povinnosťou súdu zastaviť
exekúciu v prípade, ak rozhodnutie, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na ktorúkoľvek
z podmienok taxatívne uvedených v tomto ustanovení, a síce na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

28. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 11.11.2009 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu zmenky
znejúcej na sumu 4341,09 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej
istiny od 28.04.2010. V danom prípade bola podľa zmluvy dlžníkovi poskytnutá suma 2700 eur, ktorú
mal splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 1 134 eur predstavujúcim 42 % sumy

poskytnutej istiny, čo súd považuje za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd, ktorý
exekučný titul vydal, absolútne neprihliadal. Po preštudovaní listinných dôkazov však nie je jasné, koľko
reálne oprávnený povinnému uhradil a z čoho má pozostávať suma, ktorú oprávnený na zmenke vyplnil,
a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vo Všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru je uvedené
množstvo zmluvných pokút. Celkový dlh povinného tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu

prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Z
uvedeného dôvodu, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, veriteľ nebol oprávnený
prijať od dlžníka takúto zmenku, resp. ju bol povinný dlžníkovi vrátiť. Napokon oprávnený nepreukázal
ani to, či išlo o zmenku zabezpečovaciu, alebo išlo o zmenku slúžiacu na zabezpečenie veriteľových
nárokov zo spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákaz plnenia dlhu takouto zmenkou.

29.ĎalejvzmysleZákonazmenkovéhoašekového,článkuI.§48ods.1,majiteľzmenkymôžepostihom
okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti. V danom
prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 %
ročne. Uvedené úroky uvedené v zmenke sú v hrubom rozpore s citovaným zákonným ustanovením,

pričom aj v tomto prípade, nie len že boli oprávneným uplatnené v rozpore so zákonom ako aj v rozpore
s dobrými mravmi, ale zároveň rozhodcovským súdom priznané, čo potvrdzuje názor súdu, že ten
rozhodoval neobjektívne a priznával protizákonné nároky v prospech oprávneného.

30. Napokon, súd nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko

rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie
rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k
spotrebiteľskej zmluve je v predmetnej veci podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

31. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami (Smernica Rady 93/13/EHS), a to v neprospech spotrebiteľa
(dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva

na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.32. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky podmienky
stanovenévhypotéze§57ods.1písm.m/Exekučnéhoporiadku,asícerozhodnutie,ktoréjepodkladom
na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,

že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

33. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O odmene súdneho exekútora, náhrade hotových výdavkov a náhrade za stratu času (trovách

exekúcie) rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

37. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.