Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6420201957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej

a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Samuelom Baránikom,
advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Obec Baďan, IČO: 00 320
480,sosídlomBaďanč.11,96901Baďan,zastúpenýDoc.JUDr.SoňouKubincovou,PhD.,advokátkou,
so sídlom M. Rázusa 20, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
24C/14/2020-217 zo dňa 09. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej „súd prvej inštancie“) určil,
že vo vzťahu k nehnuteľnosti - pozemku CKN parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 1133 m2, zapísanom
nalistevlastníctvač.XXXprekatastrálneúzemieC.,obecC.,okresBanskáŠtiavnica, neexistuje právo

zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. v rozsahu dielu č. 1 o výmere
46 m2, vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX, úradne overenom dňa 18.02.2020
Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálny odbor pod číslom E./XXXX, v prospech Obce Baďan,
IČO: 00 320 480, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodniltým,žesaprimárnezaoberalvkonaníotázkounaliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pričom s poukazom na argumentáciu žalovaného sa

v tejto súvislosti zaoberal aj otázkou právomoci civilného súdu na konanie a rozhodovanie v predmetnom
spore. Predmetom konania bolo určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v
rozsahu dielu č. 1 o výmere 46 m2, vyznačenom v geometrickom pláne, ktoré orgán katastra zapísal
do katastra nehnuteľností záznamom na základe žiadosti žalovaného na ťarchu časti pozemku vo
vlastníctve žalobcu s poukazom na § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ zákon

č. 66/2009 Z.z.“).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžrk/20/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/61/2020 uzavrel,že v prejednávanej veci orgán katastra nemá procesné možnosti komplexne preskúmavať vecnú
správnosť predložených podkladov. Predmetom sporu medzi stranami v prejednávanej veci bol primárne
rozsah predmetného vecného bremena, pričom na posúdenie tejto otázky bolo nevyhnutné vykonať

dokazovanie, ktoré orgán katastra v konaní o zázname s poukazom na procesnú úpravu vykonávať
nemôže. Žalobca, ktorý je existenciou predmetného vecného bremena obmedzený, pričom spochybňuje
jeho existenciu a rozsah, musí mať účinný prostriedok ochrany svojho ohrozeného, resp. porušeného
subjektívneho práva, preto orgánom oprávneným a povinným poskytnúť takúto ochranu práv je
v okolnostiach prejednávanej veci všeobecný súd s poukazom na čl. 1 základných princípov civilného

sporového poriadku a vo veci je daná právomoc na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe. Súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože aktuálne
nepochybne existuje na jeho strane stav právnej neistoty, pokiaľ tvrdí, že jeho pozemok v skutočnosti nie
je zaťažený vecným bremenom tak, ako je toto zapísané na liste vlastníctva, t. j. v rozsahu stanovenom
geometrickým plánom č. 45918279-17/2020 zo dňa 27. 01. 2020.

4. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že zápis vecného bremena v zmysle § 4 zákona č.
66/2009 Z. z. do katastra má len deklaratórne účinky, pretože toto vecné bremeno vzniká ex lege
pri splnení zákonných podmienok. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
napokon k záveru, že na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v zmysle § 4 zák. č. 66/2009
Z. z. v požadovanom rozsahu, neboli splnené zákonné podmienky, preto žalobe vyhovel. Súd prvej

inštancie vychádzal z toho, že z povahy veci nebolo možné žalobe vyhovieť čiastočne, resp. čiastočne
ju zamietnuť, pretože úlohou súdu nie je zisťovať, kde presne, teda v ktorých miestach, prípadne
predmetné zákonné vecné bremeno existuje a zaťažuje pozemok žalobcu. Pre vyhovenie žalobe
postačuje, pokiaľ bolo preukázané, že u zapísaného rozsahu v zmysle geometrického plánu neboli
splnené zákonné podmienky pre jeho vznik. Žalovaný nepredložil žiadne takéto zameranie, o ktorom by

bolo možné konštatovať, že prípadne zodpovedá skutočnému rozsahu vecného bremena, na ktorého
vznik by boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalovanému nič nebráni takéto správne zameranie
zabezpečiť a opätovne požiadať orgán katastra o zápis práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

5.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§255ods.1zákonač160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok

v znení neskorších predpisov a žalobcovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 psím. d), e), f) a g) CSP. Podľa odvolateľa súd prvej

inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodol o neexistencii práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu v celom rozsahu, t. j. keď rozhodol o neexistencii tohto práva aj v časti, v ktorej toto právo zo
zákona vzniklo a stále existuje, čo podľa neho vyplýva z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Žalobca je
podľa neho povinný znášať dôkazné bremeno, a ak tvrdil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nevzniklo, resp. ako neskôr tvrdil, vzniklo v menšej časti, ako bolo zapísané do katastra nehnuteľností,

bol povinný túto skutočnosť preukázať, ale zároveň bol oprávnený domáhať sa neexistencie len tejto
časti práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal tiež na to, že prvostupňový súd mohol
vyhovieť návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým by sa presne stanovilo, v akom
rozsahu právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevzniklo, resp. neexistuje. S návrhom žalobcu na
ustanovení znalca sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a ani sa s ním nevysporiadal. Zároveň

súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne právne posúdil existenciu naliehavého právneho
záujmu a právomoc súdu. Uviedol, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v danom prípade
vzniklo ex lege nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a stále existuje, preto rozsudok súdu
prvej inštancie na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť a odporuje zákonu. S tvrdením súdu prvej
inštancie nesúhlasil z dôvodu, že výmazom z katastra nehnuteľností právo zodpovedajúce vecnému

bremenunezanikne,budeexistovaťajnaďalej,lennebudezapísanévkatastrinehnuteľností.Akžalobca
mal v záujme vymazať zápis práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu z katastra nehnuteľností,
tak sa mal obrátiť na príslušný správny súd. V danom prípade nejde o súkromnoprávny spor, ale
o verejnoprávny spor, nakoľko obec právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudla zo zákona vo
verejnom záujme a pri zápise tohto práva do katastra nehnuteľností sa konalo vo verejnom záujme.

7. Odvolateľ ďalej namietal, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, kde by
mala stavba predmetnej miestnej komunikácie v teréne existovať, sú nesprávne. Geometrický plán č.
XXXXXXXX-XX/XXXX zameral „pôvodnú cestu“, resp. pôvodnú hranicu cesty, ktorá bola žalovanémuvydaná. Geodet pri vypracovaní geometrického plánu vychádzal zo starých máp, z ktorých je zrejmé
kade išla predmetná cesta v minulosti. Len takýmto spôsobom je možné stanoviť hranicu cesty, nakoľko
stavebné povolenie a ani iné doklady k danej ceste nie sú k dispozícií. Skutočnosť, kde sú v súčasnosti

vyjazdené pásy, na uvedenom nič nemení. Stavebná konštrukcia cesty zostala rovnaká a z dôkazov
nachádzajúcich sa v spise (statická zaťažovacia skúška a zaťažovacia skúška ľahkou dynamickou
doskou) je zrejmé, že konštrukcia cesty je na miestu komunikáciu viac ako postačujúca.

8. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané splnenie zákonnej

podmienky, podľa ktorej vecné bremeno môže vzniknúť len k tým častiam pozemku pod stavbou, vrátane
priľahlej plochy, ktoré vlastník stavby reálne užíva ku dňu 01. 07. 2009. Poukázal na čestné prehlásenie
F. G. a A. G., z ktorých vyplýva, že časť cesty, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu, sa užíva vo
verejnom záujme, pričom obec vykonáva jej údržbu. H. G. prehlásila, že v rámci verejnoprospešných
prác zabezpečovala údržbu cesty do cintorína od plota žalobcu. H. G. prehlásil, že kolíky, ktoré žalobca
osadil na hranicu svojho pozemku, boli osadené v telese cesty a prekážali počas zimnej údržby. Týmito

dôkazmi sa však súd prvej inštancie nezaoberal a ani sa s nimi nevysporiadal. Tiež p. B. na pojednávaní
uviedol, že osadené hraničné body (postavené na hranici žalobcovho pozemku) zavadzali v premávke.
Odvolateľ poukázal na to, že teleso cesty netvoria len vyjazdené pásy, ale aj okolie, resp. priľahlé plochy,
ktoré sa s cestou využívajú, napr. pri zimnej údržbe alebo pri obchádzaní vozidiel a pod. Poukázal na §
1 ods. 3 a 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

„cestný zákon“) s tým, že pozemnú komunikáciu netvorí len vyjazdený pás cesty ale aj priľahlé plochy, na
ktorých sa bežne nachádzajú stĺpy elektrického vedenia. To, že poza stĺp elektrického vedenia nechodili
motorové vozidlá neznamená, že nejde o pozemnú komunikáciu.

9. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalovaného, aby uskutočnila jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým,
že na pojednávaní dňa 02. 12. 2021 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle vyjadrenia
žalobcu zo dňa 21. 08. 2020. Pripustenie zmeny žaloby žalovaný namietal s tým, že k nemu došlo bez
návrhu žalobcu a poukazoval tiež na to, že nie je zrejmé, k akej zmene došlo. Uznesenie vyhlásené na

pojednávaní je nezrozumiteľné a nevedel, proti čomu sa má brániť. Aká zmena žaloby bola pripustená
sa dozvedel až z rozsudku. Ak sa po tejto zmene žaloby žalobca domáhal neexistencie len časti vecného
bremena, tak mal podľa odvolateľa zmeniť aj petit žaloby s tým, že mal presne vymedziť, v akej časti
bola podľa jeho názoru miestna komunikácia nesprávne zameraná.

10. Ďalšiu vadu videl odvolateľ v tom, že prvostupňový súd neprihliadol na dôkaz predložený žalovaným
dňa 09. 09. 2022 na pojednávaní z dôvodu koncentrácie konania. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalovaný mal tento dôkaz k dispozícii už dva roky. Žalovaný uviedol, že nepredpokladal, že daná
skutočnosť je sporná a o tom, že táto skutočnosť je sporná, resp. že súd vychádza z nesprávnych
údajov, sa dozvedel až na pojednávaní dňa 09. 09. 2022, kde odznelo, že hranica medzi parcelami bola

na meračskom náčrte vlastníkmi odsúhlasená. Žalovaný hneď na tomto pojednávaní predložil dôkaz
o tom, že na meračskom náčrte sa nenachádza podpis vlastníka – žalovaného, ale podpis inej osoby,
t. j. že žalovaný ako vlastník túto hranicu nikdy neodsúhlasil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
žalobcovi pripustil zmenu žaloby a taktiež pripustil ďalšie dôkazy, ktoré boli predkladané neskoro, napr.
geometrické zameranie hranice žalobcovho pozemku bolo predložené až na pojednávaní dňa 02. 12.

2021. Súd prvej inštancie konal podľa neho v rozpore s čl. 6 ods. 1 CSP.

11. Žalovaný ďalej namietal, že nevykonal ani žalovaným navrhnuté a predložené dôkazy – čestné
prehlásenie F. G. a A. G., nakoľko sa s nimi v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal.

12. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca namietal, že nie je pravdou, že by pripúšťal existenciu vecného
bremena na svojom pozemku, čo i len sčasti. Na druhej strane poukázal na to, že ani žalovaný nebol
v konaní pred súdom prvej inštancie ochotný pripustiť, že by vecné bremeno existovalo v menšom
rozsahu ako v tom, ktorý bol vymedzený v geometrickom pláne. Pokiaľ obe strany ako podklad pre
vecné bremeno predložili súdu presné vymedzenie rozsahu v geometrickom pláne, nemožno podľa

neho súdu vyčítať, že sa držal tohto podkladu a nerozhodol o vecnom bremene na inom podklade.
Zároveň nemožno očakávať od žalobcu, že on bude tým subjektom, ktorý sa bude snažiť zaťažiť svoj
majetok v akomkoľvek rozsahu. Nakoľko rozsah vecného bremena nie je deliteľným plnením, nemožno
rozhodnúť o čiastočnom úspechu či neúspechu žaloby, nakoľko na takéto rozhodnutie by súd muselvtomtoprípadeproaktívnezaobstaraťdôkazy,čojevcivilnomsporovomkonaníúplnevylúčené.Žalobca
ďalej uviedol, že vecné bremeno na úkor jeho majetku nie je nevyhnutné, vždy sa má zriaďovať iba
v nevyhnutnom rozsahu a v danom prípade podľa neho existuje jednoduchá a lacná alternatíva bez

toho, aby sa musel zaťažovať cudzí pozemok. Ak aj vyjazdené koľaje v minimálnom rozsahu zasahujú
do pozemku žalobcu, nie je dôvod uvažovať o vecnom bremene, pretože žalovaný vlastní v danom
mieste dostatočný široký pozemok umožňujúci prejazd aj širších vozidiel bez toho, aby tieto museli
zasahovať koľajou do pozemku žalobcu. Ďalej poukázal na to, že žalovaný je tým subjektom, ktorý ak
má na niečom právny záujem, tak má možnosť a povinnosť predkladať správne zamerania a správne

skutkové tvrdenia. Je nesprávne tvrdenie, že žalobca v tomto smere nesie dôkazné bremeno, každá
strana nesie dôkazné bremeno ohľadne pre ňu priaznivých tvrdení (poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019). Odvolateľovi nesvedčí právo namietať nevykonanie dôkazov, ktoré
navrhla protistrana, pričom dôkazný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zobral žalobca späť
na pojednávaní dňa 09. 09. 2022, preto sa súd prvej inštancie nemal v tomto smere čím zaoberať. Je
v právomoci súdu konštatovať deklaratórnym rozsudkom, či právo tu je alebo nie je, a to samozrejme

aj v prípadoch, kde toto právo vzniká ex lege. Práve civilný súd je tou inštitúciou, ktorej zákon zveruje
právomoc rozhodnúť, či právo vzniklo alebo nevzniklo. Správne súdy preskúmavajú zákonnosť postupov
správnych orgánov, pričom orgán katastra nie je skutkový orgán, ktorý by prejednával a dokazoval
skutkovú stránku veci. Naviac, na konanie o vykonaní záznamu sa nevzťahuje správny poriadok, čiže
nie je daný ani právny rámec na akékoľvek dokazovanie pred orgánom katastra a v záznamovom

konaní. Aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako vecné právo pôsobiace erga omnes, ak aj bolo
zapísané do katastra záznamom, zo skutkovej stránky patrí do právomoci civilného súdu, pričom civilný
súd nie je viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, práve naopak, stav zapísaný v katastri
nehnuteľností tvorí základ sporu, základ naliehavého právneho záujmu, pokiaľ žalobca chce dosiahnuť
jeho zmenu. Mal za to, že žalovaný, ktorý namietal, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil kadiaľ

viedla tzv. pôvodná cesta, spojil dohromady dve nespojiteľné veci. Podľa neho je geometrický plán bez
vecného súvisu s vecným bremenom podľa zák. č. 66/2009 Z.z. a v spise je dostatok fotografií, z ktorých
vyplýva, že trávnatá plocha netvorí súčasť cestného telesa. Zo svedeckých výpovedí svedkov vyplýva,
že túto plochu udržiava žalobca a jeho rodina, a pokiaľ odvolateľ tvrdí, že aj priestor za elektrickým
stĺpom môže tvoriť pozemnú komunikáciu, tak potom by pozemnú komunikáciu podľa tvrdení odvolateľa

mohlo tvoriť úplne čokoľvek (napr. aj rodinný dom žalobcu, ktorý priamo hraničí s cestou). Podľa
žalobcu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02. 12. 2021 náležite a presne odôvodnil uznesenie o
pripustení zmeny žaloby, odvolateľ po celý čas vedel, čo je predmetom konania a k predmetu konania
sa riadne vyjadroval. Poukázal na znenie § 140 ods. 2 CSP, podľa ktorého samostatný návrh žalobcu
nie je potrebný, postačuje podstatná zmena a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

Súd prvej inštancie podľa neho postupoval správne a zákonne, keď rozhodol o zmene žaloby aj bez
explicitného návrhu žalobcu. Skutočnosť, že hranica na meračskom náčrte bola odsúhlasená, sporná
nebola a žalovaný sa rozhodol túto skutočnosť rozporovať až na pojednávaní dňa 09. 09. 2022, teda
uplatnil prostriedky procesnej obrany až na pojednávaní, teda oneskorene. Pokiaľ poukazoval na to, že
súd vyhovel žalobcovi a pripustil dôkaz na pojednávaní dňa 02. 12. 2021, tak v tomto prípade išlo o

dôkaz, ktorý bol navrhnutý žalobcom už v rámci repliky, teda včas. Pokiaľ žalovaný namietal, že neboli
vykonané dôkazy predložené odvolateľom, a to čestné prehlásenia F. G. a A. G., poukázal na to, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie a súd ich riadne oboznámil postupom podľa § 204 CSP.

13. V rámci podanej odvolacej repliky odvolateľ zotrval na svojich odvolacích argumentoch a opätovne

poukázal na to, že ak súd prvej inštancie mal za to, že žalobe nie je možné žalobe vyhovieť, tak ju
mal v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca sa totiž domáhal neexistencie celého vecného bremena, a
keďže z dôkazov nachádzajúcich sa v spise je zrejmé, že vecné bremeno vzniklo a existuje, a žalobca
nezmenil žalobu tak, že by sa domáhal neexistencie len časti vecného bremena, prvostupňový súd
mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ak žalobca mal za to, že vecné bremeno zo zákona vzniklo

v menšom rozsahu ako bolo zapísané, tak sa mal domáhať neexistencie len časti vecného bremena
a mal o tejto skutočnosti predložiť dôkazy. Uviedol, že dal vyhotoviť zameranie – geometrický plán,
ktorý bol súčasťou spisu, rozsah tohto geometrického plánu zdôvodnil a svoje zdôvodnenie preukázal
svedeckou výpoveďou geodeta. Nemal dôvod preukazovať niečo iné a má za to, že dôkazné bremeno
uniesol. Mal za to, že riadne preukázal, že ide o riadnu miestnu komunikáciu postavenú zo stavebných

materiálov, pričom s jeho tvrdeniami sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu, že zobral
návrh na vykonanie znaleckého dokazovania späť je podľa neho nepravdivé, pretože zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 09. 09. 2022 vyplýva, že na vykonaní tohto dôkazu už netrval. Súd podľa neho
môže tento dôkaz vykonať ak má za to, že tento dôkaz je podstatný pre rozhodnutie vo veci. Odvolateľďalejuviedol,žeformálneoboznámeniesobsahomspisuniejemožnépovažovaťzavykonaniedôkazov.
Uvedené dôkazy boli podstatné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko vyvracali tvrdenia žalobcu.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania
podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu.

16. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú právomoc civilného súdu v danej veci konať, táto námietka je
nedôvodná. V prejednávanej veci žalovaný požiadal orgán katastra o zápis vecného bremena, v žiadosti

označil stavbu predmetnej miestnej komunikácie v jeho vlastníctve a doložil vymenované listiny, vrátane
geometrického plánu, z ktorého mal konkrétny rozsah vecného bremena vyplývať. Orgán katastra
posúdil predložené dokumenty v rozsahu danom mu procesnými normami a právo zodpovedajúce
vecnémubremenudokatastrazapísalzáznamom.Predmetomsporubolvšakrozsahvecnéhobremena,
t.j. posúdenie, či skutočne vzniklo v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. 45918279-17/2020

zo dňa 27.01.2020, pričom na posúdenie tejto otázky bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré
orgán katastra v konaní o zázname s poukazom na procesnú úpravu § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov vykonávať nemôže. Ako správne uviedol súd prvej inštancie,
žalobca musí mať účinný prostriedok ochrany svojho ohrozeného, resp. porušeného subjektívneho

práva, pokiaľ spochybňuje existenciu a rozsah vecného bremena. Správne vyhodnotil, že orgánom
oprávneným a povinným poskytnúť takúto ochranu práv je v okolnostiach prejednávanej veci všeobecný
súd, a to s poukazom na čl. 1 základných princípov CSP, podľa ktorého spory vyplývajúce z ohrozenia
alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká
právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu, pričom prihliadol aj na závery rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/20/2018 zo dňa 22. 10. 2019, ktorý tiež uviedol „ak by
sťažovatelia alebo ostatní spoluvlastníci dotknutí zapísaným vecným bremenom boli toho názoru, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu celkom alebo z časti k ich pozemkom nevzniklo, nič im nebráni
obrátiť sa so žalobou na príslušný civilný súd“. Odvolací súd dodáva, že ide o súkromnoprávny spor,
ktorého podstatou je obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom bez ohľadu na to, že

vzniklo zo zákona, teda ide o spor týkajúci sa súkromnoprávneho vzťahu, na ktorého prejednanie nie
je určený iný orgán (§ 3 CSP) .

17. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že žalobca nemá vo veci daný naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav

objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne
s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky
súdom irelevantný. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom.
Uvedené platí aj v prípade žaloby, na základe ktorej sa žalobca domáha negatívneho určenia, t.j. že tu
právo nie je (v danom prípade právo zodpovedajúce vecnému bremenu v rozsahu určenom konkrétnym
geometrickým plánom). Výkon vlastníckeho práva žalobcu je nepochybne ohrozený, resp. jeho právne
postavenie je neisté, preto aj podľa odvolacieho súdu má v predmetnej veci daný naliehavý právny

záujem, ak predmetnou žalobou má záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, pričom
žalobca nemá inú možnosť ani inú žalobu, ktorou by sa domáhal výmazu vecného bremena tak ako
bol zapísaný.

18. Súd prvej inštancie nespochybnil argumentáciu žalovaného v tom, že zápis vecného bremena

v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. do katastra má len deklaratórne účinky. Súd prvej inštancie
rozhodol o neexistencii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v rozsahu dielu č. 1 vyznačenom
v geometrickom pláne a nie o neexistencii práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v celom rozsahu
ako to tvrdil žalovaný v odvolaní. Na základe vykonaného dokazovania vrátane výsluchu geodeta,ktorý spracoval predmetný geometrický plán predložený žalovaným orgánu katastra k zápisu vecného
bremena, a zisteného skutkového stavu, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že pre
vyhovenie žalobe v znení petitu, bolo preukázané, že zameranie vecného bremena v rozsahu dielu č. 1

geometrického plánu nezodpovedá skutočnému rozsahu vecného bremena.

19. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporná miestna komunikácia ako taká skutočne existuje, je
stavbou pre účely zákona č. 66/2009 Z.z., ako samostatná vec v právnom slova zmysle bola predmetom
prechodu z vlastníctva štátu na obec, spĺňa pojmové znaky stavby v zmysle stavebného zákona a možno

ju považovať s poukazom na § 104 stavebného zákona za povolenú stavbu podľa príslušných právnych
predpisov platných v čase budovania. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má
za to, že vymedzenie predmetnej miestnej komunikácie v predložených pasportoch jej dĺžkou 285
bežných metrov a priemernou šírkou 4 m je však nepostačujúce pre identifikáciu na mieste samom.
Žalovaný sám uvádzal, že zameranie umiestnenia miestnej komunikácie ako cestného telesa na
pozemkoch by malo byť úlohou správneho orgánu v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej „cestný zákon“). Žiadne takéto rozhodnutie však
v konaní nepredložil. Geodet C. A. C., ktorý vyhotovil geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX,
uviedol, že za hranicu vymedzujúcu rozsah predmetného vecného bremena vzal líniu, ktorou sa v roku
1973 rozdelila geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XX (č.l. 147 spisu) pôvodná parcela č. XXX (ktorej
vlastníkom bol právny predchodca žalobcu) na parcelu EN XXX/X (ktorá zostala v jeho vlastníctve) a

parceluENXXX/X,ktorávzmyslenotárskejzápisnicezroku1974(č.l.142-144spisu)bolaprevedenádo
vlastníctva I. C. a zároveň zameral aj pôvodnú cestu. Potvrdil, že v jednej časti trasa určeného priebehu
vecného bremena zasahuje aj za plot žalobcu. Ďalej geodet uviedol, že pri mapovaní v 80. rokoch bola
vytvorenánovádigitálnamapa,kdebolihranicezameranéinak.Zameralsaskutočnýstav,bolizamerané
nové ploty, ktoré nezohľadňovali pôvodnú hranicu. Súd prvej inštancie mal zároveň z prešetrovania

vykonaného orgánom katastra (č.l. 54 spisu) preukázané, že predmetné neskoršie mapovanie bolo
vykonané v roku 1988, kedy obecná parcela č. XXX/X nebola prevzatá do obnoveného operátu a bola
zapísaná do poznámky ako časť obecnej parcely CKN XXX/X. Parcela právneho predchodcu žalobcu
ENXXX/X(podľageometrickéhoplánuzroku1973malamaťvýmeru1218m2)bolaprevzatádonového
katastrálneho operátu ako parcela CKN XXX – záhrada o výmere 1178 m2. Podľa oznámenia orgánu

katastra je parcela CKN XXX zobrazená na meračskom náčrte č. 4, kde hranicu medzi touto parcelou
a (obecnou) parcelou CKN XXX/X tvorí plot vyznačený na uvedenom meračskom náčrte, pričom takto
zmapovanáhranicabolavlastníkmiodsúhlasenápodpisomvsúpisenehnuteľnostíkmeračskémunáčrtu
č. 4. Zároveň orgán katastra uviedol, že v rámci konania mapovania v roku 1988 nebola voči uvedenému
podaná žiadna námietka. Na základe uvedených zistení súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že

právny stav vytvorený geometrickým plánom z roku 1973, z ktorého vychádzal geodet, nie je relevantný
pre stanovenie rozsahu vecného bremena vzniknutého podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré
má odrážať užívací stav ku dňu účinnosti tohto zákona, to zn. ku dňu 01. 07. 2009, pretože v roku 1988
bolo vykonaného nové zameranie. Obsahom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v zmysle § 4
ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je držba a užívanie pozemku pod stavbou.

20. Správne sú aj úvahy súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc
z geodetického zamerania stĺpa elektrického vedenia a zamerania hranice rozsahu vecného bremena
konštatoval,žejefyzickyvylúčené,žekrozhodnémudňuprevznikvecnéhobremenavzmyslezákonač.
66/2009Z.z.,žalovanýakovlastníkstavbymiestnejkomunikácie využívalčasťpozemkužalobcuvtomto

mieste ako cestu alebo priľahlú plochu, nakoľko táto časť je a aj bola za plotom žalobcu. V konaní bolo
preukázané, že plot je v nezmenenej aktuálnej pozícii od konca 90. rokov a elektrický stĺp bol osadený
v 70. rokoch. V tomto smere je podstatné splnenie podmienky užívania pozemku vlastníkom stavby tak,
ako je obsah vecného bremena definovaný v zákone č. 66/2009 Z.z., preto poukazovanie žalovaného
na definíciu pozemnej komunikácie podľa cestného zákona je v danom prípade bezpredmetné. Vecné

bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. môže zaťažiť pozemky len v rozsahu nevyhnutnom na riadne
užívanie stavieb na nich zriadených.

21. Súd prvej inštancie mal pre vyhovenie žalobe dostatočne preukázané, že pre zapísaný rozsah
vecného bremena v zmysle geometrického plánu č. 45918279-17/2020 zo dňa 27. 01. 2020

neboli splnené zákonné podmienky. V okolnostiach daného prípadu však nemal sporovými stranami
vytvorený priestor na presné vymedzenie rozsahu vecného bremena, pretože neboli produkované
dôkazy spôsobilé takéto presné a správne vymedzenie špecifikovať. Dôkazné bremeno v tomto
smere nebolo na žalobcovi, pretože tento bol v riziku dôkaznej núdze ohľadom skutočností, kdepresne sa teleso cesty nachádza. Žalobca podanou žalobou reagoval na zásah do svojho práva, ktorý
spôsobil žalovaný. Bol to žalovaný, kto inicioval zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností a
v žiadosti označil stavbu predmetnej miestnej komunikácie v jeho vlastníctve a doložil listiny vrátane

geometrického plánu, z ktorého nesprávny rozsah vecného bremena vyplýval. Preto pokiaľ v konaní
vyšlo najavo, že tento rozsah vecného bremena nie je správny, bolo na žalovanom, ktorý tento stav
zapríčinil, aby predložil, resp. navrhol také dôkazy, ktorými by bolo možné rozsah vecného bremena
presne špecifikovať. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností

tvrdí.

22. Žalovaný neodôvodnene namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy – čestné vyhlásenie F.
G. a A. G., nakoľko sa s nimi v rozsudku nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice
z pojednávania dňa 09. 09. 2022, z ktorej vyplýva, že súd prvej inštancie medzi listinnými dôkazmi
uviedol aj čestné vyhlásenia na č.l. 79 -80 súdneho spisu, teda čestné vyhlásenie F. G. a A. G.,

ktoré s poukazom na § 204 CSP nečítal ani neoboznamoval s ich obsahom, nakoľko išlo o listiny,
ktorých odpis bol protistrane doručený v priebehu sporu, a ich obsah nebol spochybnený. Obsahom
hodnotenia dôkazov súdom je opísanie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, a zároveň súd uvedie dôkazy,
z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. Súd prvej inštancie nebol povinný opisovať
konkrétne texty listinných dôkazov v rozsudku a každý jeden dôkaz v odôvodnení analyzovať. Súd

prvej inštancie náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností zhodnotil žalovaným
namietané skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť, a v rozhodnutí
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

23. Pokiaľ žalovaný namietal nevykonanie znaleckého dokazovania, odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie nemohol pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania z vlastnej iniciatívy, pokiaľ
žiaden takýto návrh na vykonanie dokazovania nepodala strana konania (§ 185 CSP). Tak ako žalobca
disponoval právom navrhovať v konaní dôkazy (rovnako ako žalovaný), mohol navrhnuté dôkazy, pokiaľ
neboli vykonané, stiahnuť, resp. na ich návrhoch netrvať. Námietka žalovaného, že žalobca nemohol
stiahnuť navrhnuté dôkazy je preto nedôvodná.

24. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie aplikoval na dôkaz predložený žalovaným na
poslednom pojednávaní dňa 09. 09. 2022 sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods.
2 CSP. Tento procesný postup súdu prvej inštancie bol tiež v súlade s pravidlami a princípmi
CSP. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípad súd
a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či

prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu
neprizná procesné účinky. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu.
Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd
ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií
(napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd prvej inštancie v danom

prípadeomeškanieneospravedlnilsodôvodnením,ženadokument„Súpisnehnuteľnostíkvyšetr.náčrtu
č. 3“, predložený žalovaným na poslednom pojednávaní dňa 09. 09. 2022, neprihliadal, pretože žalovaný
ho mal v čase predloženia v dispozícii už dva roky a v rovnakom čase bol oboznámený s listom orgánu
katastra z 04. 08. 2020, v ktorom sa hovorí o meračskom náčrte č. 4. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoj postup pri aplikácii sudcovskej koncentrácie konania, ktorý bol

v súlade s § 153 CSP.

25. Žalovaný tiež neodôvodnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď
pripustil zmenu žaloby a znemožnil tak žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej

inštancie pripustil zmenu žaloby dňa 02. 12. 2021 na pojednávaní v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa
21. 08. 2020, na ktoré práve žalovaný reagoval podaním zo dňa 07. 10. 2020 s tým, že upozornil
na to, že žalobca zmenil rozhodné skutočnosti, na ktorých bola žaloba založená, keď sa domáha
neexistencie časti vecného bremena. Na pojednávaní pred rozhodnutím súdu žalovaný okrem inéhoargumentoval, že by bolo v tejto súvislosti potrebné požiadať o zmenu žaloby. Následne súd prvej
inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, podľa ktorého zmenou žaloby je i podstatná
zmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe.Súdprvejinštancievrámcivýroku

rozhodnutia o zmene žaloby odkázal na podanie žalobcu zo dňa 21. 08. 2020, ktoré bolo žalovanému
doručené a mal možnosť sa s ním oboznámiť. Žalovaný preto v odvolaní neopodstatnene tvrdil, že
nevedel, aká zmena bola pripustená a dozvedel sa tak až v rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/4/2021 zo dňa 28. 04.
2022, ktorý uviedol: „na rozdiel od kvalitatívnej alebo kvantitatívnej zmeny návrhu, podstatnou zmenou

alebo doplnením rozhodujúcich skutočností, nedochádza k zmene žalobného petitu. Preto vyhodnotenie
zásahu, doplnenia, upresnenia žalovaného nároku alebo skutočností uplatnených žalobcom v podanej
žalobe podlieha hodnotiacemu úsudku konajúceho súdu, ktorý sa odvíja od žalobcom predloženého
skutkového základu.“

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý žalovaný napadol. Súd
prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalobca v odvolaní neuviedol
žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto má
podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojenís§255ods.1CSPažalobcoviakoúspešnejstranevodvolacomkonanípriznalprotižalovanému
plnú náhradu trov odvolacieho konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.