Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32CoCsp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318204066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a JUDr.

Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman ako členovia senátu v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00 151 653, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 48, v konaní zastúpeného splnomocnencom:
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, adresa sídla Piešťany, Žilinská cesta 130, proti
žalovanému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, žalovanej v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej
v 3. rade: A. C., nar. XX.XX.XXXX, všetci traja bytom D., A. E. D. XXX/XX, v konaní všetci traja
zastúpenísplnomocnencom:RIEDLadvokátskakancelárias.r.o.,IČO:54359490,adresasídlaPrešov,
Slovenská 46, o 79.039,51 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z

19. januára 2023 č. k. 30Csp/79/2018 – 540 v znení jeho opravy opravným uznesením Okresného súdu
Galanta zo 17. februára 2023 č. k. 30Csp/79/2018 – 561, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku mení tak, že žalovaní v 1.
až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 103.456,93 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 79.039,51 eur od 18.04.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť v rozsahu tohto plnenia
ostatným zo žalovaných.

II. Žalobca má nárok voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2018
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. - 3. rade povinnosť spoločne a
nerozdielnezaplatiťžalobcovisumu79.039,51euraspríslušenstvomanáhradutrovkonania,atotitulom

jeho nároku na vrátenie úveru, ktorý poskytol A. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaným v 1. až
3. rade ako dlžníkom na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 z 02.03.2009. Žalovaní
žiadali žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že nároky žalobcu uplatnené voči žalovaným v tomto konaní,
nemožno žalobcovi priznať pre uplynutie premlčacej doby na ich uplatnenie pred súdom a žalovanými v
konaní vznesenú námietku premlčania, že žalovaní a zomrelý manžel žalovanej v 3. rade síce čerpali
úver na kúpu bytu, ale byt nadobudli do vlastníctva výlučne žalovaní v 1. a 2. rade (ako bezpodieloví
spoluvlastníci a že predmetný byt slúži žalovaným v 1. a 2. rade a ich maloletým deťom ako ich obydlie)

a žalovaná v 3. rade a jej zomrelý manžel nemali z úveru žiaden pôžitok, a napokon, že žalobcovi
nemožno priznať nároky uplatnené v tomto konaní ani z dôvodu nesprávnej formulácie petitu žaloby,
kedy žalobca nežiadal uložiť žalovaným povinnosť plniť spoločne a nerozdielne napriek tomu, že si
žalobou uplatnil voči žalovaným nárok zo solidárneho záväzku.1.2 V konaní mal súd za nesporné, že žalobca so žalovanými a neb. manželom žalovanej v 3. rade
uzatvorili dňa 02.03.2009 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0285798318, na základe ktorej im bol

poskytnutý úver s nasledovnými parametrami:

a) výška úveru: 81.000 eur;
b) účel úveru: kúpa bytu;
c) typ a výška úrokovej sadzby: fixná 1 rok, 5,80 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy;

d) výška, počet splátok: 388,08 eura, 358;
e) splatnosť: k 20.dňu v kalendárnom mesiaci
f) splatnosť prvej splátky: 20.04.2009
g) konečná splatnosť: 20.01.2039

1.2.1 Zároveň mal za nesporné, že zmluvné strany sa písomne dohodli, že :

- Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky zo
zmluvy o úvere a Klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti (bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s., účinných v čase uzavretia zmluvného vzťahu, ktoré sa na základe dohody stali súčasťou
zmluvy),

- ak dôjde k akémukoľvek Prípadu porušenia, Banka je oprávnená najmä vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
Pohľadávky Banky, t. j. požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka určí v Oznámení o
mimoriadnejsplatnosti,aDlžníkjepovinnývtejtolehotesplatiťPohľadávkuBanky(bod8.4.Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym
klientom a MIKRO podnikateľom účinných v čase uzavretia zmluvného vzťahu),

- ak nastane niektorý z uvedených Prípadov porušenia, Banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote, ktorú Banka oznámi v Oznámení
o mimoriadnej splatnosti (bod 8.1. Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru).

1.2.2 Žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú 20.08.2014, ani ďalšie splátky splatné 20.09.2014,
20.10.2014, 20.11.2014, 20.12.2014, 20.01.2015

1.2.3 Nakoľko však splácanie úveru zo strany žalovaných postupne prestávalo byť pravidelné, žalobca
žalovaným zaslal výzvu zo dňa 06.02.2015, v ktorej ich na omeškania upozornil. V predmetnej výzve

uviedol,žekudňu06.02.2015súžalovanívomeškanísosplácanímpohľadávkyvovýške5.527,44eura.
Uvedenú sumu žiadal žalobca uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Súčasne
žalovaných vo výzve upozornil, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, žalobca je
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

1.2.4 Nakoľko žalovaní dlžnú pohľadávku v stanovenej lehote neuhradili, oznámením zo dňa 11.05.2015
žalobca žalovaným oznámil, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Mimoriadnu splatnosť
žalobca vyhlásil ku dňu 07.05.2015. Pohľadávka zo zmluvy bola vyčíslená na sumu 87.322,83 eura.
Uvedenú sumu mali žalovaní uhradiť do 15 dní od doručenia predmetného oznámenia. Vyhlásenie
bolo A. B. doručené 15.05.2015, lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom

30.05.2015.

1.2.5 Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. k 17.01.2018, dosiahla výška splatného dlhu
žalovaných celkom sumu 103.456,93 eura a pozostávala z istiny 79.039,51 eura, úrokov 12.415,49
eura (vyčíslených do 12.02.2017, pri úročení dlžnej istiny úrokom 4,90 % ročne), úrokov z omeškania

12.001,93 eura (vyčíslených do 17.04.2018, pri úročení splatnej istiny úrokom z omeškania 5 % ročne).

1.2.6 Žalovaní žalobcom uplatnené pohľadávky neuhradili.

1.2.7 Žalovaní vzniesli počas konania námietku premlčania, namietajúc premlčanie uplatnených

nárokov žalobcu dňom 20.01.2018, resp. dňom 20.02.2018 (pričom žaloba bola podaná na súde až dňa
03.05.2018) a z toho plynúcu nemožnosť priznania mu uplatnených nárokov súdom.1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkom
na základe spotrebiteľskej zmluvy o hypotekárnom úvere podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods.
1, 2, 5 a ods. 7, § 54 ods. 1 a 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101 a § 103 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších prepisov, ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že nároky žalobcu uplatnené
voči žalovaným v tomto konaní nemožno žalobcovi priznať z dôvodu uplynutia premlčacej doby na ich
uplatnenie pred súdom a žalovanými v konaní vznesenú námietku premlčania.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať

ako spotrebiteľský, a to s poukazom na ust. § 52 OZ. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Zároveň zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ).

1.5 V konaní nebolo sporné, že uplatnený nárok vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku
žalovaných zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 v dôsledku, že žalobca vyhlásil
dňa 07.05.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Obrana žalovaných spočívala vo vznesení námietky
premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcu tvrdiac, že premlčacia doba zročného dlhu začala
plynúť od splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej bolo uplatnené právo veriteľa na zosplatnenie.

1.6 Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd skúmal, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonom.
V tej súvislosti mal súd preukázané, že žalobca na základe dohody zmluvných strán o práve žalobcu
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky výzvou zo 06.02.2015 vyzval
žalovaných na zaplatenie sumy 5.527,44 eura, pričom žalovaných zároveň upozornil na možnosť

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v prípade nezaplatenia dlžnej sumy. Keďže žalovaní dlžnú pohľadávku v
určenej lehote neuhradili, listom z 11.05.2015 im žalobca oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku
dňu 07.05.2015 spolu s výzvou na úhradu sumy 87.322,83 eura v lehote 15 dní od doručenia. Z výpisu
z úverového účtu je zrejmé, že žalovaní od splátky splatnej dňa 20.07.2014 už nezrealizovali žiadnu
platbu. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v súlade so zmluvnými podmienkami dojednanými

stranami sporu a žalovaným bolo oznámené zákonným spôsobom. Keďže žalobca riadne doručil
upozorneniepodľaust.§53ods.8OZanatonadväzujúce„zosplatnenie“žalovaným,účinnetýmvyvolal
následky predpokladané ust. § 565 OZ.

1.7 Podľa názoru súdu z ust. § 53 ods. 8 OZ nevyplýva povinnosť, aby výzva, resp. upozornenie

zo strany dodávateľa (veriteľa) aspoň 15 dní pred zosplatnením celého úveru obsahovala údaj
alebo identifikáciu tej konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva dodávateľa (veriteľa) na
zosplatnenie úveru, pričom absencia tejto skutočnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z dikcie
predmetného ustanovenia vyplýva povinnosť zo strany dodávateľa (veriteľa) upozorniť spotrebiteľa
na možnosť uplatnenia práva dodávateľa na zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru, pričom je

nevyhnutné, aby dodávateľ túto povinnosť splnil vzhľadom na zákonnú lehotu, jednak uplynutia 3
mesiacov od omeškania so zaplatením v poradí prvej splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred
vykonaním práva na zosplatnenie úveru, t. j. musia byť kumulatívne splnené obidve uvedené podmienky.

1.8 V prejednávanej veci mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v

súlade so zmluvnými podmienkami dojednanými stranami sporu (že žalobca môže žiadať o zaplatenie
celejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátkyatentonárok simôžeuplatniťnajskôrpouplynutítroch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil žalovaných v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) a žalovaným bolo oznámené zákonným spôsobom. Z výpisu z
úveru je nepochybné, že žalovaní ako prvú nezaplatili splátku splatnú 20.08.2014, ani ďalšie splátky

splatné20.09.2014,20.10.2014,20.11.2014,20.12.2014,20.01.2015ažalobcacelýdlhzosplatnillistom
zo dňa 11.05.2015, keď výzvou zo dňa 06.02.2015 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej čiastky s
poukazom na ich omeškanie so zaplatením mesačných splátok. Vzhľadom na dátum listu (11.05.2015)
tak k zosplatneniu mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.01.2015, keďže od jej
splatnosti do 11.05.2015 uplynuli viac ako tri mesiace. Z uvedeného je nepochybné, že boli kumulatívne

splnené obidve podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 53 ods. 8 OZ pre platné zosplatnenie
spotrebiteľskéhoúveru,atospoukazomnasplatnosťprvejnesplatenejsplátky,splatnejdňa20.01.2015,
pre ktorú sa dostali žalovaní do omeškania, s poukazom na dodržanie aspoň 15-dňovej lehoty na
upozornenie spotrebiteľa zo strany dodávateľa (výzvou zo dňa 06.02.2015) a uplynutím viac ako 3mesiacov pre možné uplatnenie práva dodávateľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru (listom zo
dňa 11.05.2015).

1.9 Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 26CoCsp/7/2021 uviedol, že pokiaľ ide o nároky zo
spotrebiteľskej zmluvy, ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 1. júla 2011 umožňuje uplatniť právo
podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. V tejto časti je toto ustanovenie lex
specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s

niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne
obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť
právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí,
že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej
zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou
splátkoubezohľadunato,žemedzičasombolizročnéďalšiesplátky.Právopožadovaťzaplateniecelého

dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z
iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho
zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods.
9 OZ. Ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po
trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky),

ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok. Ust.
§ 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho
ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565
OZ. Podľa ust. § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak
ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká

vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie
§ 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou
splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť
vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté) v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou

splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť.
Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565 druhej vety OZ.
V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety OZ) platiť, že ak veriteľ svoje právo
podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu
uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toto

právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho
využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní.
Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.

1.10 Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9

OZ sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 OZ, preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí,
že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od
okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Ako už bolo
uvedené, keď § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s
niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v

zmysle§103OZ.Pretoodzročnostitejtosplátky(anieažuplynutímtrochmesiacov,resp.zosplatnením)
plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby
je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany
veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba
zvyšku dlhu podľa § 103 OZ. Opačný názor odvolateľa, podľa ktorého by premlčacia doba mala začať

plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého úveru, nie je správny a odporuje práve
citovaným ustanoveniam § 103 OZ. Ako už bolo zdôraznené, toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate
lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ, ktoré viaže začiatok plynutia premlčacej doby v
podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103 OZ viaže (podobne ako napr. § 106 alebo §
107 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih, kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá

právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať sa splatnosti celého dlhu).1.11 Súd zotrváva na právnom názore vyslovenom v jeho skoršom rozsudku, že opačný výklad
(prezentovaný žalobcom), by okrem toho, že nemá oporu v texte príslušných zákonných ustanovení,
bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa.

1.12 Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (nie od splatnosti celého dlhu), teda v prejednávanom
prípade táto doba začala plynúť práve odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo
dňa 21.01.2015 a uplynula by dňa 22.01.2018 (keďže 21.01.2018 bola nedeľa). Pokiaľ žalobca právo

na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaných zo zmluvy uplatnil až žalobou, podanou na súde dňa
03.05.2018, je jeho nárok premlčaný. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

1.13 O náhrade trov konania rozhodol rozsudkom v znení opravného uznesenia tak, že žalovaní v 1.
- 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 % (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 v spoj.

s § 262 ods. 1 CSP a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovaným z dôvodu ich
plného úspechu v spore.

2. Rozsudok v znení jeho opravy opravným uznesením napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca
s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov konania

viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť rozhodnutia či
už vo veci samej, alebo o trovách konania [§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd stanovil začiatok premlčacej doby nároku

žalobcu uplatneného v tomto konaní nesprávne na deň 21.01.2015, nakoľko v prípade dohody o
práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ku splatnosti celej
pohľadávky dochádza až na základe doručenia žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi,
či a prípadne kedy svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky využije, pričom splatnosť
celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ požiadal dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania

so zaplatením splátky, prípadne splátok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 75/2007 z 28.02.2008, v zmysle ktorého splatnosť celej pohľadávky nenastáva
priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého
zvyšku pohľadávky.

2.2 Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalobcom realizované na základe zmluvného
dojednania o možnosti veriteľa ukončiť vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru možnosť splácať
poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, v prípade omeškania so splácaním pohľadávky, ktoré
dojednanie zakladá právo žalobcu (nie povinnosť) žiadať zaplatenie celého dlhu. Až požiadavkou

žalobcu na žalovaných o zaplatenie celého dlhu, teda najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, respektíve jeho doručenia žalovaným, vznikol žalobcovi nárok na úhradu splátok splatných od
20.05.2015 do 20.01.2039. Z uvedeného dôvodu teda platí takzvaná actio nata, a preto je nevyhnutné
určiť začiatok plynutia premlčacej doby pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. 07.05.2015. Nakoľko predčasná splatnosť

úveru bola vyhlásená ku dňu 07.05.2015 a lehota na dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovaným začala
plynúť najskôr dňom 15.05.2015 (deň nasledujúci po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalovaným v 1. - 3. rade), pred týmto dňom si žalobca nemohol uplatňovať celú
zosplatnenú pohľadávku na súde, a teda ani nemohla začať plynúť trojročná premlčacia doba.

2.3 Vylúčenie aplikácie druhej vety § 103 OZ vyplýva aj z recentnej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ bolo aplikované ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, je vylúčená
aplikácia 2. vety § 103 OZ. V uvedenom kontexte žalobca poukazuje najmä na uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 268/2020 z 20.11.2022, sp. zn. 5 Cdo 224/2021 z 30.11.2022
a sp. zn. 4 Cdo 132/2021 z 15.12.2022. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu premlčacia doba

vo vzťahu k nároku žalobcu začala plynúť dňa 08.05.2015 a uplynula dňom 08.05.2018.

3. Žalovaní odvolací návrh nepodali a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že

odvolacie námietky vznesené žalobcom sú dôvodné.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na
ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol
daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda
ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho
súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade
daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20.
apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú

osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd
prejednáva právne otázky).

6. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 79.039,51 eura s príslušenstvom titulom zmluvného

nároku žalobcu na vrátenie poskytnutého hypotekárneho úveru s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol pre premlčanie nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní a žalovanými vznesenú
námietku premlčania.

6.1 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s

poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil
(nesprávne aplikoval na prejednávanú vec § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ).

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 CSP záväzný skutkový stav
uvedený v bode 1.2 až 1.2.7 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a z ním predložených

dôkazov. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu
písomných vyjadrení strán v konaní a ani z obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené
v zápisniciach o pojednávaní.

9. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a

žalovanými ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy,
ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo nesporné, že zmluvný
vzťah medzi stranami konania, založený zmluvou o hypotekárnom úvere, napĺňa definičné znaky
spotrebiteľskej zmluvy.

9.1 Pre rozhodnutie súdu bolo podstatným, či zmluvné strany sa vzájomne dohodli (hoc aj neformálne)
na tom, že žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
v zmysle § 565 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súčasťou dohody o podmienkach
splatnosti jednotlivých splátok dlhu môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ
oprávnený požadovať celý zvyšok pohľadávky naraz. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného

dokazovania, ako aj zo zhodných tvrdení sporových strán je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že
žalobca môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a tento nárok si
môže uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré dojednanie jesúladné so zákonom, a tak nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a tak sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S takýmto záverom
súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj z konania

samotného žalobcu napokon vyplynulo, že pri uplatnení takéhoto svojho práva postupoval v súlade
s ich dohodou o strate výhody splátok a s ust. § 53 ods. 9 OZ, keď si svoje právo, úver zosplatniť
predčasne, skutočne reálne aj uplatnil po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
pričom vopred upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie takéhoto svojho práva.
Nakoľko takýto záver je súladný aj s opakovane prezentovanými názormi sporových strán počas konania

(žalovaní síce najskôr namietali, že k takejto dohode o práve veriteľa úver zosplatniť medzi nimi došlo,
avšak neskôr považovali skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení takejto dohody za nesporné s tým,
že z nich je potrebné pri rozhodovaní súdu aj vychádzať - § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP), nebolo
dôvodným a hospodárnym ho ďalej v tomto rozhodnutí rozvádzať a strany sporu presviedčať o jeho
správnosti.

10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 101,
§ 103, § 53 ods. 9 a § 565 OZ) odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu,
pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe
čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa
súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny

predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

10.1 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, kedy začala plynúť premlčacia doba žalobcom
uplatnených práv a či žalobcovi nemožno uplatnené práva priznať z dôvodu, že tieto si na súde uplatnil
po márnom uplynutí premlčacej doby a žalovaní v konaní vzniesli opodstatnene námietku premlčania.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní
začala plynúť dňom 21.01.2015 a uplynula dňom 22.01.2018, a tak pokiaľ žalobca podal žalobu na
súde dňa 03.05.2018, nebolo možné mu nároky priznať. Pri takomto závere vychádzal z toho, že ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. S takýmto právny posúdením veci sa odvolací súd nestotožňuje.

Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je síce lex specialis v rámci ustanovení o spotrebiteľských zmluvách k
ustanoveniu § 565 OZ, ale to neznamená, že § 565 OZ prestáva platiť.

10.2 Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10.3 Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10.4 Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

10.5 Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10.6 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom

musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je
ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby
určuje zákon. Ustanovenie § 101 OZ upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. OZ stanovuje
objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo
mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata).

Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.10.7 Splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si
banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom

splatných peňažných záväzkov v termíne, vyhlásiť úver za splatný.

10.7.1 Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa či trvajúcim plnením, ani
čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované
akoplnenievsplátkach,jeplnenievopredrozvrhnutédočiastkovýchúsekov,ktoréažakospoločnýcelok

tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju
konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo
plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného
jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom
dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové
plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky. Dobou

splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky – teda poslednej splátky. V prípade
čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu
uvedenú v ustanovení § 565 OZ, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to
bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí – tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do

splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

10.7.2 Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť,
prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom
každej zo splátok. Premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri

takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne
pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky).
Splnením jednotlivých splátok, dlh čo do príslušnej čiastky zaniká. Úplne zanikne až splnením poslednej
čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových,
zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku

predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa
danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník
privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.

10.8 Podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už
od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným
ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého
dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s
cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu

jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúdusp.zn.4Cdo/146/2008).Názor,žepremlčaciadobazvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu

zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
OZ, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10.9 Z § 103 OZ tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej

splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo požadovať
okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol
dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa §
53 ods. 9 OZ vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy

sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (tu pozri aj R 29/2023, v zmysle ktorého NS
SR po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že: „Podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátokv spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15

dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po
prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.

10.10 Pokiaľ teda vzhľadom na vyššie uvedené v konaní bolo nesporným, že žalobca zosplatnil úver
platne (na základe platnej dohody zmluvných strán o tom, že mu takéto právo podľa § 565 OZ patrí),

a to pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20.01.2015 a súd prvej inštancie dospel k záveru, že
premlčaciadobanárokovžalobcuuplatnenýchvtomtokonanízačalaplynúťdňom21.01.2015auplynula
dňom 22.01.2018, a tak pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 03.05.2018, nebolo možné mu nároky
priznať, námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie bolo potrebné
považovať za dôvodnú.

10.11 Pokiaľ žalobca zosplatnil úver pre nezaplatenie splátky úveru splatnej dňa 20.01.2015, trojročná
premlčacia doba nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní začala plynúť počnúc dňom 21.04.2015
a uplynula dňom 21.04.2018. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 03.05.2018, odvolací súd
uzatvára, že žaloba bola podaná včas, a preto na námietku premlčania žalovaných vznesenú v tomto
konaní nebolo možné prihliadnuť.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o vade v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie odvolací
súd uvádza, že tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak bol nesprávne
vyhodnotený skutkový základ rozhodnutia, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi
príčinami, ktorými sú i) chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, ii) nesprávne vyhodnotenie

vykonaných dôkazov alebo iii) predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. V tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že žalobca
vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu

vadu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie neuviedol, a tak nemohol byť ani predmetom
prieskumu odvolacím súdom, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1CSP).Vtejtosúvislostiodvolacísúdzdôrazňuje,ženato,abysaodvolacísúd boloprávnenýapovinný
zaoberať konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len deklarovanie
odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. § 365 ods. 1 CSP, ale je potrebné

uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten-ktorý odvolací dôvod. Povinnosť úradného
prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním je zúžená len na vady, ktoré
sa týkajú procesných podmienok. Takúto námietku žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako právne
irelevantnú pre rozhodnutie vo veci a pri rozhodovaní na ňu neprihliadol.

12. Pokiaľ ide o samotné nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní, a to nárok veriteľa na vrátenie
poskytnutého úveru spolu s jeho príslušenstvom, odvolací súd uvádza:

12.1 Podľa § 497 OBZ (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej
len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

12.2 Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

12.3 V konaní bolo nesporným (žalobca predmetné skutkové tvrdenia uvádzal nielen v žalobe, ale aj
opakovane počas celého konania a ich hodnovernosť preukazoval listinnými dôkazmi a žalovaní ich
výslovne nepopierali - § 151 CSP),- že žalobca žalovaným na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0285798318 z 02.03.2009 poskytol
úver vo výške 81.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou na obdobie jedného roka vo výške 5,80 % ročne,
- že žalovaní tento úver nesplácali riadne a včas v dohodnutých splátkach,

-žežalobcalistomz06.02.2015vyzvalžalovanýchnaúhraduomeškanejsplátkyvovýške5.527,44eura
s upozornením, že je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky v prípade jej nezaplatenia,
- že žalovaní dlžnú pohľadávku v určenej lehote neuhradili,
-žežalobcalistomz11.05.2015žalovanýmoznámil,ževyhlásilmimoriadnusplatnosťcelejjehoúverovej
pohľadávky a vyzval ich na úhradu pohľadávky v tom čase vo výške 87.322,83 eura v lehote 15 dní od

doručenia tejto výzvy,
- že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené 15.05.2015 a že lehota na
dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom 30.05.2015.
- že ku dňu 17.04.2018 mal žalobca voči žalovaným oprávnenú neuhradenú pohľadávku vo výške
103.456,93 eura, ktorá pozostávala z nevrátenej istiny úveru vo výške 79.039,51 eur, nezaplatených
úrokov z úveru vyčíslených do 12.02.2017 vo výške 12.415,49 eura, neuhradených úrokov z omeškania

vyčíslených do 17.04.2018 vo výške 12.001,93 eura.

12.4 Nakoľkožalovaníkudňurozhodovaniaodvolaciehosúdupohľadávkužalobcuvovýške103.456,93
eura neuhradili a ani iným spôsobom nebol preukázaný jej zánik, odvolací súd postupom podľa § 388
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku I. zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na

zaplatenie sumy vo výške 103.456,93 eura aj s uplatneným 5 %-ným ročným úrokom z omeškania,
počítaným zo sumy 79.039,51 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013 v sadzbe o 5 % vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 18.04.2018 bola vo výške 0 %.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že žalobcovi nebolo možné priznať uplatnené právo voči
žalovaným z dôvodu nesprávnej formulácie petitu žaloby, kedy žalobca nežiadal uložiť žalovaným
povinnosť plniť spoločne a nerozdielne napriek tomu, že si žalobou uplatnil voči žalovaným nárok zo
solidárneho záväzku (poukazujúc na judikát R 2/1975), odvolací súd uvádza:

13.1 Pasívna solidarita vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý
dlh a všetci dlhujú iba raz. Vo vonkajšom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkmi platí v prípade pasívnej
solidarity zásada, že veriteľ má celú pohľadávku proti každému zo solidárnych dlžníkov a môže ju
proti nemu uplatniť, avšak s tým obmedzením, že v prípade uspokojenia veriteľa jedným z dlžníkov, sú
všetci dlžníci oslobodení od záväzku. Preto čo do uplatnenia záväzku voči dlžníkom prislúcha veriteľovi

voľnosť požadovať a vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov alebo od ktoréhokoľvek z nich, pričom sám
rozhoduje o tom, na ktorého sa obráti a v akom poradí, rovnako ako o tom, či voči jednému dlžníkovi
uplatní celú pohľadávku alebo len jej časť. Dlžník alebo dlžníci, na ktorých sa veriteľ obrátil, nemôžu
žiadať ani to, aby dlh uplatňoval voči všetkým alebo aby ho medzi všetkých rozdelil, alebo aby pri
uplatňovaní si zachoval medzi nimi určité poradie. V právnom poriadku Slovenskej republiky nemá dlžník

právo požadovať, aby veriteľ dlh vymáhal od spoludlžníkov podľa ich podielu na celom dlhu. Spoločným
znakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne
spojené identitou predmetu záväzku. V oblasti procesného práva má pasívna solidarita za následok,
že veriteľ môže žalobou uplatniť svoju pohľadávku, i) buď len voči jednému (niektorým) zo solidárne
zaviazaných dlžníkov, alebo ii) voči všetkým dlžníkom zároveň. V prípade, že si veriteľ uplatňuje svoju

pohľadávku voči všetkým dlžníkom zároveň, súd ich môže zaviazať na plnenie dlhu tak, že žalovaní sú
povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne alebo, že sú povinní zaplatiť dlh s tým, že plnením jedného z
nich zaniká povinnosť druhého, prípadne ostatných (tu pozri aj R 56/1995).

13.2 V konaní bolo nesporným, že žalobca si voči žalovaným uplatnil žalované nároky na plnenie

ako voči solidárnym dlžníkom. Solidarita záväzku dlžníkov totiž podľa nesporných skutkových tvrdení
žalobcu, ako aj žalobcom pedloženej úverovej zmluvy vyplývala priamo z písomne uzatvorenej úverovej
zmluvy. Zo samotnej žaloby (jej petitu) je ďalej zrejmé, že žalobca žalovaným v 1. až 3. rade žiadal uložiť
povinnosť plniť dlh s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Vzhľadom
nauvedenénámietkažalovanýchonesprávnostipetitužalobynemohlaobstáťprejejneopodstatnenosť.

Žalobca totiž podľa názoru odvolacieho súdu petit žaloby formuloval správne, keďže z obsahu jeho
zneniajezrejmé,žežalovanýchv1.až3.rade(akosolidárnychdlžníkov)navrhovalzaviazaťnasplnenie
celého dlhu s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných, teda v súlade s ustálenou
súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, ale aj v súlade s názormi odbornej právnej literatúry [tupozri Fekete, I.: Občiansky zákonník 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký
komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Euro kódex 2015, strana 369, ako aj R
56/1995]. Takto formulovaný petit totiž jasne vyjadruje aj povahu záväzku dlžníkov voči veriteľovi,

teda jasne vyjadruje to, že záväzok dlžníkov (žalovaných v 1. až 3. rade voči veriteľovi (žalobcovi) je
solidárnym záväzkom – že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne
(§ 151 ods. 1 OZ).

14. Neobstojí ani námietka žalovaných, že žalovaní a zomrelý manžel žalovanej v 3. rade síce podľa

zmluvy čerpali úver na kúpu bytu, ale byt nadobudli do vlastníctva výlučne žalovaní v 1. a 2. rade (ako
bezpodieloví spoluvlastníci a predmetný byt slúži žalovaným v 1. a 2. rade a ich maloletým deťom ako
ich obydlie) a žalovaná v 3. rade a jej zomrelý manžel nemali z úverovej zmluvy žiaden pôžitok, nakoľko
v konaní bolo nesporným, že predmetný úver žalobca skutočne reálne poskytol žalovaným, spôsobom
dohodnutým v úverovej zmluve a na účel uvedený v úverovej zmluve a tento spôsob poskytnutia úveru,
ako aj účel poskytnutia úveru bol žalovaným jednoznačne známy (zmluvnými stranami bol písomne

dohodnutý). Žalovaní mali teda z uzatvorenej úverovej zmluvy pôžitok vo forme čerpania úverových
prostriedkov vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Pre rozhodnutie o vrátení čerpaných finančných
prostriedkov bolo nepodstatným, aká bola dohoda medzi žalovanými o tom, ako sa títo budú jednotlivo
podieľať na hodnotách nadobudnutých z úverových prostriedkov poskytnutých im žalobcom.

15. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

16. Žalobca bol v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na

náhradu trov konania.

16.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 a § 262 ods.
1 CSP.

16.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).