Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123202788
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123202788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárska družstvo podielnikov
Drietoma, so sídlom Drietoma, IČO: 00 206 831,
o zaplatenie nájomného za užívanie poľnohospodárskej ornej pôdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 14C/23/2023-50 zo dňa 18. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia 34,27 eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 28.02.2023 do zaplatenia
titulom nájomného za užívanie poľnohospodárskej ornej pôdy za rok 2022 a žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného

dokazovania: žalobca bol v roku 2022 výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre
k. ú. E. ako C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 5.716 m2 - orná pôda, C-KN parcela č. XXXX/X o výmere
5.716 m2- orná pôda a podielový spoluvlastník E-KN parc.č. XXXX o výmere 3.962 m2 zapísaných
na LV č. XXXX v k. ú. E. v podiele 17/48 k celku. Tieto nehnuteľnosti v roku 2022 užíval bez platne
uzavretej nájomnej zmluvy žalovaný, avšak tento poprel, že by ich užíval vo výmere tvrdenej žalobcom a
to 12.835m2. Žalovaný tvrdil, že z celej výmery patriacej žalobcovi užíval len 12.789 m2 a za tie poskytol
adekvátnu finančnú náhradu podľa výpočtu v nájomnej zmluve vo výške 26,70 eur za hektár, vo výške

34,15 eur dňa 20.12.2022, pričom spôsob výpočtu sumy žalobca nenamietal, žiadal len zaplatiť náhradu
za užívanú výmeru zvýšenú o 46 m2.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka ako
bezdôvodné obohatenie, teda užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu (bez zmluvy), pretože
v prejednávanej veci žalobca predloženú nájomnú zmluvu nepodpísal. V takomto prípade je žalovaný
povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške nájomného v mieste obvyklého za užívanie

obdobných pozemkov. Dôkazné bremeno, koľko sa v skutočnosti z výmery pozemkov užívalo, nesie
žalobca. Tento nepreukázal, že by žalovaný v spornom období roku 2022 užíval celú výmeru 12.835
m2. Žalovaný dobrovoľne vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 34,15 eur za ním tvrdenú
a užívanú výmeru len 12.789 m2, a to ešte pred podaním žaloby na súd, dňa 20.12.2022, na účetžalobcu, ako sumu vypočítanú podľa nájomnej zmluvy 887/2019, čo žalobca nepoprel. Vzhľadom na to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný užíval o 46 m2 viac a vo zvyšku bol
jeho nárok uspokojený ešte pred podaním žaloby, súd prvej inštancie nárok ako nepodložený zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech
a preto by mal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však trovy neuplatnil a preto mu súd ich
náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že nie je pravdou, že by nepreukázal, že žalovaný
v spornom období užíval pozemok v rozsahu 12.835 m2. Podľa jeho názoru toto bolo preukázané
dokladmi z katastra nehnuteľností o prenajatí, užívaní celkovej výmery pôdy 12 835 m2. Z dôvodu,
že nájomca v návrhu nájomnej zmluvy uviedol menšiu výmeru, túto nepodpísal a vrátil ju. Až koncom
uplynulého roka mu žalovaný poslal na podpis nájomnú zmluvu č. 887/2019, v ktorej už bola výmera

užívanej pôdy uvedená správne (12 835 m2). Túto zmluvu žalovaný podpísal so spätným dátumom,
20.10.2019. Toto podľa neho preukazuje užívanie celej výmery 12 835 m2. K odvolaniu pripojil žalobcom
nepodpísanú nájomnú zmluvu č. 887/2019 zo dňa 20.10.2019, vrátane prílohy, v ktorej sa uvádza ako
užívaná výmera podielu plocha 12 835 m2.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že odvolanie nie je dôvodné. Namietal,
že v priebehu roka 2023 žalobca daroval pôdu svojím synom, už nie je jej vlastníkom. S novými
vlastníkmi boli vypracované návrhy nájomných zmlúv. Všetky finančné záväzky voči žalobcovi má
žalovaný vysporiadané. V snahe ukončiť viac ako 20 rokov sa opakujúce súdne konania, v októbri 2023
žalobcovi zaslal nové znenie nájomnej zmluvy č. 887/2019, so spätnou platnosťou od 01.11.2019, s

uvedením celej výmery pôdy
v jeho vlastníctve 12 835 m2 a výškou nájomného 34,27 eur. Ani tento návrh zmluvy ale žalobca
nepodpísal, neoprávnene sa dožaduje vyplatenia ďalšieho ročného nájomného
34,27 eur bez uvedenia obdobia, za ktoré výplatu požaduje.

4. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril dňa 17.03.2024, že nové znenie nájomnej zmluvy
s uvedením celej výmery pôdy, ktoré mu žalovaný poslal 03.11.2023, nepodpísal z dôvodu, že bola
napísaná v priebehu tohto súdneho sporu. Poukázal na výzvy, doručené žalovanému v rokoch 2022 a
2023 na úpravu výmery pôdy. Predmetom konania je nárok na zaplatenie nájomného za rok 2022 na
celú výmeru prenajímanej pôdy a úrok z omeškania.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

11. Žalobca z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
Zároveň odvolaciemu súdu predložil nový dôkaz, ďalší návrh zmluvy
č.887/2019sprílohou,čomožnoposúdiťakouplatnenieodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.g/

CSP, teda že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalovaného i z úradnej
povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/

týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

13. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), v dôsledku vec nesprávne právne posúdil

(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli
v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou

strán vznesenou v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Hodnotenie vykonaných dôkazov
obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach.
Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia strany produkovali, čo považoval za

preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné
právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací
súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité
a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu
požiadavku.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

15. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi sporovými stranami správne právne posúdil ako vzťah
zbezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anasl.Občianskehozákonníka,keďmedzistranamianinebolo

sporné, že žalovaný bez právneho titulu užíva poľnohospodársku pôdu, ktorá v rozhodnom žalovanom
období (od 01.01.2022 do 31.12.2022) bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Sporná medzi stranami
nebola ani výška bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca v zmysle § 451 ods. 1, § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka nepochybne nárok, a to 26,70 eur za hektár užívanej pôdy. V konaní bolo
dokazovaním pred súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný dňa 20.12.2022, teda pred začatím sporu

(dňa28.04.2023)poskytoladekvátnufinančnúnáhradupodľavýpočtuvnájomnejzmluvevovýške26,70
eur za hektár, spolu vo výške 34,15 eur. Spornou medzi stranami zostala len otázka, akú plochu z celej
výmery, patriacej vlastnícky žalobcovi (12 835 m2) užíval žalovaný v rozhodnom období. Žalobca tvrdil,
že žalovaný užíval celú plochu nehnuteľnosti,
t.j. 12 835 m2. Žalovaný tvrdil, že užíval len 12 789 m2 a za tie žalobcovi poskytol finančnú náhradu.

16. Odvolací súd v uvedenom smere pripomína, že v zmysle CSP sú strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Neunesenie dôkaznéhobremena znamená neúspešnosť strany v spore. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré

opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný
(za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. S poukazom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný užíval 12 835 m2 a nie len 12 789 m2,
teda že užíval o 46 m2 viac. Žalovaný totiž tento procesný útok žalobcu účinne poprel, keď pri svojej

výpovedi ako strany sporu uviedol odlišné skutkové tvrdenia ako žalobca (§ 151 ods. 2 CSP). Bremeno
preukázania rozsahu plochy užívanej neoprávnene žalovaným v konaní však zaťažuje žalobcu, ktorý z
daného tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé následky. Žalobca však žiadne dôkazy na preukázanie
popísaných tvrdení v konaní neprodukoval. Pokiaľ žalobca poukazuje na ním predložený list vlastníctva,
odvolací súd poznamenáva, že z neho nevyplýva nič iné, len aká je celková rozloha plochy pozemku,
patriaceho v tom čase žalobcovi, ktorá skutočnosť ani nebola sporná. Výmera pozemku vyplývajúca

z príslušného listu vlastníctva, evidovaného v katastri nehnuteľností však nevypovedá o rozlohe plochy
z pozemku, ktorú žalovaný neoprávnene užíva. Vzhľadom na to, s poukazom na fakt, že náhradu za
užívanie pozemku v rozsahu výmery 12 789 m2 za rok 2022 žalovaný žalobcovi preukázateľne uhradil
pred podaním žaloby, záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu uplatneného žalobou
niet čo vytknúť.

17. Žalobca v odvolaní poukazuje na nový návrh nájomnej zmluvy č. 887/2019, so spätnou platnosťou
od 01.11.2019, s uvedením celej výmery pôdy vo vlastníctve žalobcu a užívanej žalovaným 12 835 m2
a s výškou nájomného 34,27 eur, ktorá mu bola podľa jeho vlastného tvrdenia doručená dňa 03.11.2023.

18. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za
taxatívne stanovených podmienok. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je
v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že
v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré

neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd sa novým návrhom zmluvy č. 887/2019, predloženým žalobcom v odvolacom konaní,
po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené
zákonné podmienky v zmysle § 366 CSP. Je zrejmé, že predložená listina sa netýka procesných

podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá ňou byť
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobca pritom nepreukázal, že by túto listinu, ktorá mu podľa jeho vlastných tvrdení bola doručená
dňa 03.11.2023, bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní, ktoré skončilo vyhlásením
rozsudku na pojednávaní dňa 18.12.2023. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností

alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného
uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie,
t.j.situáciu,keďstrananemohlabezsvojejvinyskutočnostialebodôkazyoznačiťalebopredložiť,pretože
o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia
alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods.
1 nepriznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania z dôvodu, že si tento
žiadne trovy konania neuplatnil.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.23. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

23.1 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.2Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23.3 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23.4 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

23.5 Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, patril by mu podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Pretože si však žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil
a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).