Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221202801
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1221202801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr.MartyŠašinkovejaJUDr.LeyGubovej,vprávnejvecižalobcu:V..S.X.,T..XX.X.XXXX,R.XXX,Ž.
XXX XX, práv. zast..: JUDr. Martin Fritz, advokát, Podjavorinskej 4, Bratislava 811 03, proti žalovanému:
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Mlynské nivy 59/A, Bratislava 824 84, IČO: 35 829 141,
práv. zast. advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08,
IČO: 36 862 711, o zaplatenie 1.027,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 25Cb/95/2021-169 zo dňa 8.12.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/95/2021 - 169 zo dňa

8.12.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovne: Žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 21.5.2021 domáhal zaplatenia sumy 1.027,- EUR spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od

10.5.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu doručil list zo dňa 8.4.2021 s názvom
Oznámenie o ukončení zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady č. PS/2021/004370, v ktorom mu
oznamuje, že jeho členstvo v dozornej rade spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava,
a. s. zaniklo spolu so skončením jeho pracovného pomeru v spoločnosti s odkazom na § 200 ods.
4 Obchodného zákonníka. Trvá na tom, že jeho členstvo v dozornej rade žalovaného naďalej trvá a
skončením jeho pracovného pomeru u žalovaného nikdy nezaniklo. Konštatoval, že v zmysle stanov
spoločnostičlánok12bod9,11a12spoukázanímna§200ods.5a6Obchodnéhozákonníkajejediným

spôsobom zániku členstva v dozornej rade jej člena voleného zamestnancami spôsobom nezávislým
na jeho vôli a zároveň vôľou iných osôb len jeho odvolanie. K jeho odvolaniu však dodnes nedošlo.
Medzi sporovými stranami bola dňa 20.2.2020 bola uzavretá Zmluva o výkone funkcie, predmetom
ktorej bolo upravenie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy, výška a spôsob odmeňovania
ako aj trvanie zmluvy. Na základe Dohody o skončení pracovného pomeru sa sporové strany dohodli
na ukončení pracovného pomeru žalobcu ku dňu 31.3.2021. Žalovaný listom zo dňa 8.4.2021 oznámil
žalobcovi, že vzhľadom na skončenie jeho pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.3.2021, zanikla

aj jeho funkcia člena dozornej rady, v ktorej bol členom zastupujúcim zamestnancov žalovaného.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že na základe výsledkov volieb členov dozornej
žalovaného, ktorých volia zamestnanci spoločnosti sa žalobca s účinnosťou od 20.2.2020 stal členom
dozornej rady voleným zamestnancami spoločnosti žalovaného. S účinnosťou od 1.1.2018 právnaúprava výslovne doplnila medzi zákonné podmienky členstva v dozornej rade aj požiadavku, aby členom
dozornej rady voleným zamestnancami spoločnosti bol zamestnanec spoločnosti, s výnimkou prípadov
predpokladaných osobitným predpisom. Uvedená podmienka pritom musí byť splnená počas celej doby

trvania členstva v dozornej rade, nielen v čase zvolenia člena dozornej rady. Uvedené vyplýva nielen
z gramatického výkladu predmetného ustanovenia, ale tiež z autentického výkladu vyplývajúceho z
legislatívneho procesu jeho tvorby. V Spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky
o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 649)

v druhom čítaní sa v tejto súvislosti navrhovalo: „V čl. I bode 40, § 200 ods. 4 sa za slovo „je“
vkladajú slová „v čase voľby“. Z dôvodu jednoznačnosti a precizovania právnej úpravy sa navrhuje
doplniť, že členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v čase voľby v
pracovnom pomere so spoločnosťou. Neskorší zánik pracovného pomeru nemá vplyv na členstvo v
dozornej rade.“ Keďže uvedený pozmeňujúci a doplňujúci návrh nebol do znenia zákonného textu
premietnutý, je zrejmé, že zámerom zákonodarcu nebolo aplikovať podmienku pracovného pomeru

len na okamih vzniku členstva v dozornej rade, ale po celú dobu jeho trvania. V prípade skončenia
pracovného pomeru by totiž mohla nastať situácia, že predmetný člen dozornej rady nielenže nebude
zamestnancom spoločnosti (a teda nebude reprezentovať vôľu subjektov, ktorí ho do predmetnej pozície
ustanovili), ale môže byť zamestnancom úplne inej spoločnosti, prípadne vykonávať inú činnosť a
jeho záujmy nemusia reflektovať záujmy zamestnancov spoločnosti, prípadne môžu byť protichodné.

Žalobca uviedol, že argumentáciu podmienenú trvaním pracovného pomeru počas celej doby členstva
je potrebné odmietnuť. Zákon nikde explicitne nespája zánik pracovného pomeru s automatickým
zánikom funkcie člena dozornej rady voleného zamestnancami.

3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.027,- EUR spolu s úrokom z omeškania

ako odmeny za výkon funkcie člena v dozornej rade žalovaného na základe Zmluvy o výkone funkcie
zo dňa 20.2.2020, nakoľko bol toho názoru, že skončením jeho pracovného pomeru mu táto funkcia
nezanikla. Prvoradým pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy
(odmena za jeden miesiac výkonu funkcie člena dozornej rady) je posúdenie otázky, či žalobcovi
skončením pracovného pomeru zanikla aj funkcia člena dozornej rady, resp. či skončenie pracovného

pomeru nemá vplyv na pokračovanie vo vykonávaní funkcie člena v dozornej rada, ktorý bol zvolený
za zamestnancov spoločnosti.

4. Súd prvej inštancie sa v danom prípade nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že zánik pracovného
vzťahu nemá vplyv na pokračovanie vo funkcii člena dozornej rady, ktorý bol zvolený za zamestnancov

spoločnosti. V ustanovení § 200 ods. 4 v tretej vete pred bodkočiarkou je uvedené že „Členom dozornej
rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou“. Zo
slovného spojenia „môže byť len ten“ jednoznačne vyplýva, že podmienka trvania pracovného pomeru
musí byť v prípade člena dozornej rady zvoleného zamestnancami musí byť splnená počas celej doby
funkčného obdobia. V prípade, ak by táto podmienka mala byť splnená iba v čase voľby, zákonodarca

by zrejme volil inú formuláciu, napr. „môže sa stať len ten“ alebo „môže byť zvolený len ten“, čo by
odôvodňovalo prihliadať na túto podmienku v čase voľby a nie počas celého funkčného obdobia. V
neposlednom rade taký výklad podporuje aj legislatívny proces v súvislosti s novelizovaním a doplnením
§ 200 ods. 4 Obchodného zákonníka ako na to poukázal aj žalovaný. Z uznesenia Ústavnoprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 10. októbra 2017 vyplýva, že odporúča Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač
649) so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia. V uvedenej Prílohe sú uvedené
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (tlač 649), kde pod bodom 10. sa uvádza: V čl. I bode 40, § 200 ods. 4 sa za slovo „je“ vkladajú
slová „v čase voľby“. Z dôvodu jednoznačnosti a precizovania právnej úpravy sa navrhuje doplniť, že
členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v čase voľby v pracovnom
pomere so spoločnosťou. Neskorší zánik pracovného pomeru nemá vplyv na členstvo v dozornej rade.
Zo znenia ustanovenia vyplýva, že navrhovaný doplňujúci a pozmeňujúci návrh nebol premietnutý do

prijatého zákonného textu. Z uvedeného je preto zrejmé, že zámer zákonodarcu nespočíval v aplikovaní
podmienky existencie pracovného pomeru iba na okamih vzniku členstva v dozornej rade, ale pracovný
pomer musí trvať po celú dobu. S názorom žalobcu, že „Zámerom zákonodarcu nebolo definovať
podmienku trvania pracovného pomeru ako podmienku zvoliteľnosti, ktorá musí byť splnená výlučne včase voľby, ale ako podmienku členstva, teda trvajúceho stavu.“ súd súhlasí a v plnom rozsahu sa s ním
stotožňuje. Popri akcionároch a vrcholovom manažmente predstavujú zamestnanci ďalšiu záujmovú
skupinu, pre ktorú akciové právo vytvára určitý minimálny priestor na participáciu na vnútorných

pomeroch spoločnosti. Tomu zodpovedá aj právna úprava, kde ustanovenie § 201 ods. 2 je prostriedkom
ochrany záujmov zamestnancov, pretože členovia dozornej rady volení zamestnancami budú v dozornej
rade spravidla tvoriť minoritu. Je preto možné dôvodne očakávať, že záujmy zamestnancov bude
najúčinnejšie presadzovať ten člen dozornej rady velený zamestnancami, ktorý bude počas celého
svojho funkčného obdobia aj v pracovnom pomere so spoločnosťou. Argument žalobcu, že v takom

prípade by sa spoločnosť ukončením pracovného pomeru jednoducho zbavila člena dozornej rady
nie je namieste, nakoľko zamestnanec a jeho pracovný pomer je chránený ustanoveniami Zákonníka
práce a končenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je možné len zo zákonných dôvodov.
Nezanedbateľná jej aj úloha odborovej organizácie, ak je v spoločnosti zriadená. Čo sa týka zmeny
volebného poriadku súd len záverom poznamenáva, že sa jedná o kompetenciu odborovej organizácie a
nie žalovaného. V konečnom dôsledku následné precizovanie, resp. spresnenie jeho ustanovení nemá

na zánik funkcie člena v dozornej rade žiaden vplyv. Nakoľko žalobca dňom skončenia pracovného
pomeru prestal spĺňať podmienky pre členstvo v dozornej rade člena voleného zamestnancami, zároveň
mu uvedeným dňom zanikla funkcia člena dozornej rady. Keďže jej zánikom mu už neprislúcha odmena
v zmysle čl. IV. ods. 1. Zmluvy o výkone správy zo dňa 20.2.2020, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch predsedu odborovej organizácie žalovaného, ktorý bol

vo funkcii v čase, kedy k zmene malo dôjsť, a to k okolnostiam, za ktorých došlo k zmene volebného
poriadku odborovej organizácie. Ako súd uviedol v odseku 16., znenie volebného poriadku odborovej
organizácie nemá vplyv na trvanie, resp. zánik funkcie člena dozornej rady voleného zamestnancami.
Preto aj výsluch predsedu odborovej organizácie k okolnostiam zmeny volebného poriadku nie je
relevantný, súd ho považuje za nadbytočný a nehospodárny a preto návrh na doplnenie dokazovania

zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

5.Proti rozsudkupodalodvolaniežalobca,ktoréodôvodnilnajmänasledovne:Listomzodňa08.04.2021
s názvom Oznámenie o ukončení zmluvy o výkone funkcie člena dozornej rady č. PS/2021/004370,
žalovaný oznámil žalobcovi, že členstvo žalobcu v dozornej rade spoločnosti Slovenská elektrizačná

prenosová sústava, a. s. zaniklo spolu so skončením jeho pracovného pomeru v spoločnosti s
odôvodnením odkazom na § 200 ods. 4) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Skončenie
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je dôvodom na skončenie jeho členstva v dozornej rade
žalobcu. Napáda spôsob a okamih ako sa tak má stať. Zákon okamih pre člena dozornej rady v prípade
straty predpokladov na výkon funkcie na rozdiel od člena štatutárneho orgánu nestanovuje. Vnútorné

predpisy žalovaného platné ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu upravovali zánik funkcie
člena dozornej rady takto:
Stanovy Žalovaného: v Článku 12 Dozorná rada, jej pôsobnosť a spôsob rozhodovania konkrétne v
bodoch 9 a ll, 12 a 13: 9) Dozorná rada má 12 (slovom: dvanásť) členov: predsedu dozornej rady, prvého
podpredsedu dozornej rady, druhého podpredsedu dozornej rady a ďalších deväť členov dozornej rady.

Osem (dve tretiny) členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie a štyroch jednu tretinu)
členov dozornej rady volia a odvolávajú zamestnanci spoločnosti.
11)Voľby a odvolanie členov dozornej rady volených a odvolávaných zamestnancami spoločnosti
organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou. Právo voliť týchto členov dozornej
rady majú len zamestnanci, ktorí sú k spoločnosti v čase voľby v pracovnom pomere (ďalej

len „oprávnený volič"). Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených a
odvolávaných zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby hlasovanie oprávnených voličov alebo ich
splnomocnených zástupcov bolo tajné a aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov
alebo ich splnomocnení zástupcovia disponujúci aspoň polovicou hlasov oprávnených voličov. Členmi
dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší počet hlasov prítomných oprávnených

voličov alebo ich splnomocnených zástupcov. Volebný poriadok pre voľby a odvolanie členov dozornej
rady volených zamestnancami spoločnosti pripravuje a schvaľuje odborová organizácia spoločnosti.12) Funkčné obdobie členov dozornej rady je 5 (slovom: päť) rokov. Jednotliví členovia dozornej rady
môžu byt' odvolaní aj pred skočením ich funkčného obdobia. Opätovná voľba tej istej osoby za člena
dozornej rady je možná.

13) Člen dozornej rady sa môže vzdať svojej funkcie doručením písomného oznámenia o vzdaní sa
funkcie dozornej rade, pričom vzdanie sa funkcie je účinné dňom uvedeným v tomto oznámení. Vzdanie
sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byt' vlastnoručne podpísaná v prítomnosti
notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak ide o člena dozornej rady voleného a odvolávaného
valným zhromaždením, je dozorná rada povinná o tejto skutočnosti bezodkladne písomne informovať

jediného akcionára.
Podľa Čl. I volebného poriadku výkon funkcie člena dozornej rady môže zaniknúť:
a) uplynutím funkčného obdobia,
b) odvolaním z funkcie člena dozornej rady zamestnancami spoločnosti.
c) vzdaním sa funkcie člena dozornej rady v súlade so Stanovami spoločnosti,
d) smrťou člena dozornej rady.

V prípade, že výkon funkcie člena dozornej rady zanikne predčasne pred uplynutím funkčného obdobia
na základe skutočnosti uvedenej v písm. b) - d) tohto bodu členom dozornej rady sa do konca
predčasne skončeného funkčného obdobia stane zvolený kandidát, ktorý sa stal prvým náhradníkom
s najvyšším počtom odovzdaných platných hlasov v ostatných voľbách členov dozornej rady. Poradie
ďalších náhradníkov je určené počtom odovzdaných platných hlasov podľa predchádzajúcej vety. Teda

ku dňu skočenia pracovného pomeru žalovaného neexistovala žiadna úprava tohto prípadu. Avšak
dňa 14.04.2021, teda štrnásť dní po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, sa v časti
Volebného poriadku doplnilo písm. e): v znení: skončením pracovného pomeru člena dozornej rady
v spoločnosti. Navrhovali výsluch svedka pána I. G., tento návrh na dokazovanie však súd zamietol.
Okrem toho žalovaný zrejme až na valnom zhromaždení konanom dňa 21.09.2021 zmenil v Článku 12

Dozorná rada bod 11 tak. že písm. e) skončením pracovného pomeru člena dozornej rady v spoločnosti.
Teda do 21.09.2021 takáto možnosť v stanovách žalovaného neexistovala. Do dňa prijatia zmien stanov
spoločnosti žalovaného bola jediná legálna možnosť zániku funkcie člena dozornej rady voleného
zamestnancami v súvislosti s jeho skončením pracovného pomeru jeho odvolanie z funkcie, nakoľko
zákon nestanovuje žiaden presný dátum pre takýto prípad a volebný poriadok ani stanovy platné ku dňu

skončenia pracovného pomeru žalobcu takúto možnosť nepoznali. Na základe vyššie uvedeného žiada
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, a žalobe žalobcu vyhovel.

6. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že v podanom odvolaní žalobca konkrétne odvolacie dôvody
neuvádza. Z podaného odvolania nie je zrejmé, či a ak áno, ktorý z odvolacích dôvodov považuje za

naplnený, a teda ktorá zo skutkových podstát podľa § 365 CSP má byť zo strany odvolacieho súdu
podrobená prieskumu. Odvolanie je s poukazom na § 386 CSP potrebné odmietnuť. Podľa § 66 ods.
1 Obchodného zákonníka: „Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho
orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len „člen orgánu spoločnosti“), vzdá funkcie, je
odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti

do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.“ Zo znenia zákonného
ustanovenia § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že k zániku funkcie člena dozornej rady
spoločnosti môže dôjsť na základe (i) vzdania sa funkcie, (ii) odvolania z funkcie, (iii) smrti, alebo (iv)
z iného dôvodu. Iné dôvody zákon bližšie nešpecifikuje. Spája s nimi však právny následok, ktorým je
povinnosť orgánu spoločnosti uprázdnenú funkciu v zákonnej lehote obsadiť. Hypotéza právnej normy

je vymedzená taxatívne, pamätá však na nemožnosť zakotviť všetky možné alternatívy/situácie vedúce
k zániku funkcie člena orgánu spoločnosti. Preto pripúšťa aj “skončenie funkcie inak“. V prípade, ak
by bolo zámerom zákonodarcu podmieňovať zánik funkcie (s výnimkou smrti a vzdania sa) formálnym
aktom odvolania, bola by štvrtá z alternatív nadbytočná. V prípade splynutia/zlúčenia spoločností,
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, alebo uplynutia funkčného obdobia by bolo nevyhnutné člena

orgánu spoločnosti najprv odvolať a až následne pristúpiť k voľbe jeho nástupcu. Obdobne je namieste
posudzovať aj zánik pracovného pomeru člena dozornej rady voleného zamestnancami spoločnosti.
Z ustanovenia § 200 ods. 4 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že členom dozornej rady
voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Skončením
pracovného pomeru predpoklad členstva v dozornej rade spoločnosti zaniká. Zánik pracovnoprávneho

vzťahu, obdobne, ako v prípade iných vyššie uvedených dôvodov, nastáva mimo rámca “korporátneho
života“ spoločnosti, na fungovanie spoločnosti má však zásadný dopad, keďže ipso facto vedie k zániku
funkcie v orgáne spoločnosti. K poslednej, opakujúcej sa výhrade Žalobcu týkajúcej sa úpravy stanov
spoločnosti/volebného poriadku poukázal na vyjadrenia, ktoré boli predložené v tomto konaní, resp.odznelinapojednávaní.Dodatokč.1Volebnéhoporiadkubolprijatýodborovouorganizácioupôsobiacou
u Žalovaného so zámerom výslovne upraviť mechanizmus nástupu náhradníkov zvolených kandidátov
aj v prípade, ktorý môže fakticky nastať, avšak úprava Volebného poriadku naň doposiaľ nepamätala. Je

správne, ak sa úpravou korporátnych, interných a iných relevantných dokumentov reaguje na potreby
praktického života, zmenenú právnu úpravu, prípadne na situácie, v ktorých je žiaduce upraviť interný
postup. Žalovaný postupoval pri premietnutí úpravy vzdania sa členstva v orgánoch spoločnosti do
Stanov spoločnosti obdobne, hoci je zrejmé, že uvedená právna úprava by sa na členov orgánov
spoločnosti vzťahovala aj bez jej premietnutia do stanov spoločnosti. Postup odborovej organizácie, ako

ajžalovanéhojeúplnelegitímnyasprávny.Navrhuje,abyodvolacísúdodvolaniežalobcuvzmysle§386
písm. d) CSP odmietol, resp. v prípade, ak Odvolací súd Odvolanie meritórne prejedná, aby rozsudok
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/95/2021-169, ktorým súd žalobu zamietol v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

7. Odvolateľ následne uviedol, že z obsahu samotného odvolania, ako aj a vyššie uvedených
argumentov je zrejmé o aké odvolacie dôvody sa jedná. V konaní pred súdom prvého stupňa navrhovali
vykonať dôkaz výsluchom svedka, avšak súd ho nevykonal, teda súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.1,3a§378ods.1C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislave
dňa 17.4.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu,

vyjadrením žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 200 ods. 4 OBZ v príslušnom znení: Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba. Člen
dozornej rady nesmie byť zároveň členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa
zápisu v obchodnom registri konať v mene spoločnosti. Členom dozornej rady voleným zamestnancami
môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou; to neplatí, ak osobitné predpisy vyžadujú
osobitné predpoklady na výkon funkcie člena dozornej rady.

12. Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,
že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a
preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania

neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie,
podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného
predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil.

14. Odvolateľ uvádza, že skončenie pracovného pomeru je dôvodom na skončenie členstva v dozornej

rade žalobcu a analyzuje možnosti ukončenia členstva ku dňu skončenia pracovného pomeru. Odvolateľ
dospel k záveru, že vnútorné predpisy žalovaného, platné ku dňu skončenia pracovného pomeru
žalobcu, upravovali zánik funkcie člena dozornej rady inak ako skončením pracovného pomeru člena
dozornej rady v spoločnosti, a teda do úvahy prichádzala možnosť zániku funkcie člena dozornejrady voleného zamestnancami v súvislosti s jeho skončením pracovného pomeru odvolaním z funkcie.
Navrhuje, aby súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
15. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že skončenie pracovného

pomeru má vplyv na ukončenie členstva v dozornej rade.

16.Podľanázoruodvolaciehosúdutotožnesnázoromsúduprvejinštanciepodmienkatrvaniačlenstvav
dozornejrade(členadozornejradyvolenéhozamestnancami)jeviazanánatrvaniepracovnéhopomeru,
ako to vyplýva z § 200 ods. 4 OBZ.

17. Z navrhovanej novej právnej úpravy ani rozhodujúcej platnej úpravy ku dňu skončenia pracovného
pomeru nemožno správne dospieť k záveru, že trvanie pracovného pomeru je podmienkou členstva v
dozornej rade iba ku dňu zvolenia.

18. Súd prvej inštancie teda správne v ods. 17. odôvodnenia konštatoval, že dňom skončenia

pracovného pomeru žalobca prestal spĺňať podmienky pre členstvo v dozornej rade člena voleného
zamestnancami a teda došlo k zániku funkcie člena dozornej rady. Keďže mu neprislúcha odmena podľa
čl. IV ods. 1 zmluvy o výkone správy zo dňa 20.2.2020, súd dôvodne žalobu zamietol, nakoľko odmena
patrí členovi dozornej rady a žalobca v uplatňovanom období apríl 2021 už členom nebol, keďže sa
dohodli na skončení pracovného pomeru k 31.3.2021.

19. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie postupoval v súlade s čl. 17 CSP a vykonal
dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v spore, pričom svoje rozhodnutie náležite, odborne a
logickyodôvodnil.Navrhovanývýsluchsvedka I.G.podľanázoruodvolaciehosúdunemoholprivodiťiné
rozhodnutie súdu, a teda by bol nehospodárny a nadbytočný, keďže skutkový stav je náležite zistený a

zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali byť z výsluchu svedka I. G. zistené
a zároveň rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie v spore.

20. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie
jeho správnosti k odvolacím námietkam žalobcu uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd

prvej inštancie správne vysporiadal s vymedzením dátumu zániku funkcie člena dozornej rady v
dôsledku skončenia pracovného pomeru (straty spôsobilosti byť členom dozornej rady). Spôsobilosť je
totiž potrebné vykladať aj v záujme účelu takého členstva, predpokladom ktorého naplnenia je status
zamestnanca a teda súlad záujmov člena dozornej rady so záujmami zamestnancov.

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a teda podľa
zásady úspechu priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením, že odvolanie je potrebné odmietnuť, nakoľko podanie sa
posudzuje podľa obsahu a v prípade podaného odvolania podanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolacie dôvody neboli naplnené, odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z
toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne
správny potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).