Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Vozárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39P/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201977
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123201977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, E. T. W. Y. P., obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: Q. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. X. XX, S.,
otec: Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XX, S., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu otca
na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2023 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti na sumu 30 % zo sumy
životného minima mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od 27.10.2021 je vo výkone trestu odňatia
slobody a predpokladaný koniec trestu je stanovený na 27.02.2025. Toho času je vo výkone trestu
zaradený do práce, mesačne sa mu vypláca odmena podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody.

2. Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, otec si
neplní svoju vyživovaciu povinnosť v sume 65 eur mesačne na každé dieťa, čo v dnešnej dobe je

smiešna suma. Náklady na maloleté deti časom vzrástli, či už na oblečenie, školské pomôcky, deti majú
záujem navštevovať krúžky, dcéra tanečný a syn športový, ktoré tiež niečo stoja. Matka nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, býva v prenajatom byte spolu s deťmi a priateľom, nájomné s energiami s TV a internetom
platia v sume 470 eur mesačne. Matka je zamestnaná v upratovacej firme Y. I. na dohodu a jej mesačný
príjem je 200 eur mesačne. Matka poberá náhradné výživné vo výške 130 eur a rodinné prídavky vo
výške na dve deti 100 eur. Zdravotný stav matky je dobrý, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej P. a
maloletému Y.. Maloleté deti navštevujú základnú školu O. P. v Trnave. Výdavky na deti sú na každé 150

eur na ošatenie podľa potreby, 30 eur na hygienické potreby, 30 eur zdravotná starostlivosť ak sú chorí,
50 eur na zošity, písacie potreby a školu. Matka ako dôkazy predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava (ďalej len „ÚPSVaR“) z 27.10.2023 č.l. 52, potvrdenie o mzde z 07.11.2023 č.l.
58-70.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom otca, vyjadrením matky, výsluchom
matky, výsluchom otca, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to potvrdením ÚVTOS o príjme

otca z 17.10.2023 č.l. 39-40, oznámením ÚPSVaR Trnava z 17.10.2023 č.l. 42, oznámením Sociálnej
poisťovnez24.10.2023č.l.45-46odpoveďouÚPSVaRTrnavaz24.10.2023č.l.49,potvrdenímÚPSVaR
z 27.10.2023 č.l. 52, potvrdením o mzde matky z 07.11.2023 č.l. 58-70, oznámením ÚPSVaR Trnava z
03.05.2024 č.l. 92, potvrdením o mzde matky z 02.05.2024 č.l. 94-100, potvrdením ÚPSVaR Trnava z07.05.2024 č.l. 102, oznámením Sociálnej poisťovne z 13.5.2024 č.l. 105, Potvrdením ÚVTOS o príjme
otca z 10.05.2024 č.l. 107-108, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 13.5.2024 č.l. 110, z
10.05.2024 č.l. 112, odpisom z registra trestov z 10.5.2024 č.l. 113, obsahom spisu Okresného súdu

Trnava sp. zn. 32P/59/2017, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí.
Otec neplatí výživného od rozhodnutia súdu, matka poberá náhradné výživné. Matka býva s deťmi a

partnerom v prenajatom byte, nájomné platia vo výške 470 eur vrátane energii. Matka nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Matka nemá žiadne úvery, poistky. Výdavok má na kredit
v sume 10 eur mesačne, na drogériu v sume 20-30 eur mesačne, strava 200 eur, je zdravá, na lieky
nedopláca. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa Y. a jej čistý
priemerný mesačný príjem je 180-200 eur mesačne. Pracuje ako upratovačka na 40 hodín mesačne.
Matka začala v takomto rozsahu pracovať keď boli deti malé, aby sa o ne mohla starať keď bývali choré.

Matke finančne pomáha priateľ. Maloletá P. navštevuje 6. ročník ZŠ v S., výdavky má na oblečenie vo
výške 150 eur na dva mesiace, hygienické potreby 30 eur, výlety a výdavky so školou 10 eur mesačne,
ZRPŠ je 25 eur na rok. Zdravotný stav maloletej je dobrý, na nič sa nelieči, keď je chorá, výdavok je
30 eur, výdavok na zošity, písacie pomôcky, pracovné zošity je 10-15 eur mesačne, kredit na mobil jej
matka platí v sume 6 eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok. Maloletý Y. navštevuje 3. ročník

ZŠ v S., v škole sa nestavuje, nechodí ani do družiny, výdavky má na oblečenie vo výške 150 eur na
dva mesiace, výdavok na hygienické potreby a kaderníka je 30 eur, ku kaderníkovi chodí každý mesiac
a platí sa 14 eur. Výdavok na zdravotnú starostlivosť je 30 eur v prípade choroby. ZRPŠ zaplatili 25 na
rok, výdavok na zošity, písacie pomôcky, pracovné zošity je 10-15 eur mesačne, školské výlety 10 eur
mesačne. Maloletý je zdravý, krúžky nenavštevuje. Výdavok na stravu detí je 200 eur na každé z detí,

deti sa nestravujú v školskej jedálni, matka doma varí.

5. Otec pri výsluchu uviedol, že nesúhlasí s tým, čo povedala matka, nie je pravda, že neplatí výživné od
rozhodnutia súdu. Bola doba, kedy riadne platil, tak 1,5 až 2 roky od rozhodnutia. Otec si myslí, že matka
klame, že zarobí 180-200 eur, lebo robí viac ako 40 hodín mesačne. V súčasnosti otec nemá čistý príjem,

dostáva odmenu cca 20 eur mesačne. Na výživné platí 48 eur mesačne keď má celý mesiac. Otec
má ukončené základné vzdelanie, naposledy pracoval ako operátor výroby v spoločnosti D., pracoval
tam 10 mesiacov. Najdlhšie pracoval v spoločnosti U. P. 22 mesiacov ako ťahač vlákien, bolo to asi v
roku 2017-2018. Otec v súčasnosti nepoberá žiadne sociálne dávky. V spoločnej domácnosti býval s
matkou na L. J., matka je na dôchodku, prispieval jej tak, že je dal čo mal. Chodieval na brigády, kde

dostal tak 100 eur mesačne, ktoré dával mame a u nej sa aj stravoval. Otcovi sa aktuálne strháva z
odmeny na väzbu ZVJS cca 7-8 eur mesačne, na exekúciu pre VÚB banku 12-16 eur mesačne, do
zdravotnej poisťovne, súdne trovy. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo.
Iné vyživovacie povinnosti otec nemá. Zdravotný stav otca je dobrý. Otec nemôže platiť také výživné,
pretože na to nemá, má veľké exekúcie, len základné vzdelanie a u mamy nemôže bývať zadarmo.

6. Procesný opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že návrh otca na zníženie výživného
navrhuje zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletých detí.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 32P/59/2017 vyplýva, že Okresný súd Trnava

rozsudkom č.k. 32P/59/2017-59 zo dňa 26.09.2017, právoplatným dňa 26.09.2017, schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal
platiť výživné vo výške 65 eur na každé dieťa a otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi
každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. Zo zápisníc z pojednávaní vyplýva, že súd
vychádzal zo skutočností, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti, matka bývala s deťmi v prenajatom

byte, nájomné platila v sume 460 eur mesačne. Matka pracovala na dohodu v upratovacej firme a jej čistý
priemerný mesačný príjem bol 120 eur mesačne, poberala prídavky na deti v sume 47 eur mesačne.
Maloleté deti navštevovali súkromnú škôlku, poplatok v škôlke bol 160 eur na obe. Výdavky na deti
boli na stravu 100 eur na obe, oblečenie 50-60 eur mesačne na obe, lieky 20 eur, kozmetika, drogéria
20 eur. Matke finančne pomáhala jej matka a prispievala jej na byt, brat platil deťom škôlku. Otec

bol nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, bol vyradený z evidencie z dôvodu, že sa nebol
podpísať. Otec nemal žiadny príjem, nepoberal dávku v hmotnej núdzi, lebo nechcel, býval u rodičov,
bol zdravý. Otec mal dlhy v bankách vo výške 15.000 eur, tieto neplatil lebo nemal z čoho.8. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery
na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd
porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového
rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.

14. Naposledy bolo o výživnom na maloletú P. a maloletého Y. rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 32P/59/2017-59 zo dňa 26.09.2017, právoplatným dňa 26.09.2017, ktorým súd schválil rodičovskú

dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal
platiť výživné vo výške 65 eur na každé dieťa. Súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletá P. navštevovala
súkromnú materskú školu, poplatok bol 80 eur mesačne, výdavok na stravu bol 50 eur, na oblečenie 30
eur mesačne, lieky 10 eur, kozmetika, drogéria 10 eur, bývanie 153 eur (nájomné 460 eur : 3 osoby).
Spolu výdavky na maloletú P. boli vo výške 333 eur. Maloletý Y. navštevoval súkromnú materskú školu,

poplatok bol 80 eur mesačne, výdavok na stravu bol 50 eur, na oblečenie 30 eur mesačne, lieky 10 eur,
kozmetika, drogéria 10 eur, bývanie 153 eur (nájomné 460 eur : 3 osoby). Spolu výdavky na maloletého
Y. boli vo výške 333 eur.

15. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že maloletá P. toho času navštevuje 6. ročník Základnej

školy v S.. Výdavky má na stravu 200 eur mesačne (t.j. 5,55 eur na deň), na oblečenie vo výške 75 eur,
hygienické potreby 30 eur, výlety a výdavky so školou 10 eur mesačne, ZRPŠ je 25 eur na rok (2,08 eur
mesačne), výdavok na zošity, písacie pomôcky, pracovné zošity je 10-15 eur mesačne, kredit na mobil
jej matka platí v sume 6 eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, na nič sa nelieči, keď je chorá,
výdavok je 30 eur (mesačne 10 eur). Maloletá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý sa neplatí. Výdavok

na bývanie je 117,50 eur (nájomné 470 eur: 4 osoby). Spolu výdavky na maloletú P. sú vo výške 463,08
eur. Uvedené výdavky neboli v konaní sporné.16. Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, na strane maloletej P. od ostatného
rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej však zvýšenie výživného, nie jeho
zníženie, nakoľko maloletá začala navštevovať základnú školu, aktuálne už 6. ročník, teda II. stupeň,

s čím sú spojené zvýšené výdavky, pričom samotný nástup dieťaťa na základnú školu sa považuje za
podstatnú zmenu pomerov a zároveň v dôsledku vývoja životných nákladov od posledného rozhodnutia
sa zvýšili aj jej výdavky v súvislosti s uspokojovaním základných životných potrieb. Matka však návrh
na zvýšenie výživného na maloletú nepodala.

17. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že maloletý Y. toho času navštevuje 3. ročník Základnej
školy v S.. Výdavky má na stravu 200 eur mesačne (t.j. 5,55 eur na deň), na oblečenie vo výške 75
eur, hygienické potreby a kaderník 30 eur mesačne, výlety a výdavky so školou 10 eur mesačne, ZRPŠ
je 25 eur na rok (2,08 eur mesačne), výdavok na zošity, písacie pomôcky, pracovné zošity je 10-15
eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, na nič sa nelieči, keď je chorý, výdavok je 30 eur
(mesačne 10 eur). Výdavok na bývanie je 117,50 eur (nájomné 470 eur: 4 osoby). Spolu výdavky na

maloletého Y. sú vo výške 457,08 eur. Uvedené výdavky neboli v konaní sporné.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, na strane maloletého Y. od ostatného
rozhodnutia tiež došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej však zvýšenie výživného, nie jeho
zníženie, nakoľko maloletý rovnako začal navštevovať základnú školu, aktuálne už 3. ročník, s čím sú

spojené zvýšené výdavky, pričom samotný nástup dieťaťa na základnú školu sa považuje za podstatnú
zmenu pomerov a zároveň v dôsledku vývoja životných nákladov od posledného rozhodnutia sa zvýšili aj
jeho výdavky v súvislosti s uspokojovaním základných životných potrieb. Matka však návrh na zvýšenie
výživného na maloletého nepodala.

19. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná ako upratovačka a príjem mala vo výške 120
eur mesačne v čistom a poberala prídavky na deti spolu v sume 47 eur mesačne. Matka mala výdavok
na nájomné vo výše 460 eur mesačne, finančne jej pomáhala matka a brat. Matka mala vyživovaciu
povinnosť k maloletej P. Y. P. Y..

20. Toho času je matka zamestnaná ako upratovačka u zamestnávateľa G.. S. D. Y. a podľa potvrdení o
mzde jej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2023 bol vo výške 181,20 eur, v roku 2024 je vo výške
199,32 eur mesačne. Matka poberá prídavky na deti na každé vo výške 60 eur mesačne. Matka poberá
náhradné výživné z úradu práce vo výške 65 eur na každé dieťa. Matka má výdavok na nájomné vo
výše 470 eur mesačne, finančne jej pomáhala priateľ. Matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej P.

a maloletému Y..

21. Z uvedeného vypláva, že na strane matky od ostatného rozhodnutia síce došlo k zvýšeniu príjmu
zo zamestnania o 80 eur, čo ale nie je podstatnou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného zo strany otca.

22. Otec v čase ostatného rozhodnutia bol nezamestnaný, nebol evidovaný na ÚPSVaR, bol vyradený
z dôvodu, že sa nebol podpísať, nemal žiadny príjem, nepoberal žiadne dávky, mal dlhy. Otec žil u
rodičov, bol zdravý, vyživovaciu povinnosť mal len k maloletej P. a maloletému Y..

23. Z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 13.5.2021 vyplýva, že otec sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, koniec výkonu trestu bude dňa XX.XX.XXXX,
otec vykonáva tresty uložené Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 6T/82/2018 a sp. zn. 8T/5/2022. Z
odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 10.5.2024 vyplýva, že v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
bol zamestnaný od 24.05.2022 do 20.12.2023 a od 04.01.2024 do 21.03.2024. Podľa potvrdenia ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou z 17.10.2023 a 10.5.2024 bola čistá priemerná mesačná mzda otca za obdobie
od 9/2022 do 3/2024 vo výške 118,56 eur, otcovi sú vykonávané zrážky na výživné, NVTOS a je mu
vyplácané vreckové. Z potvrdení ÚPSVaR a Sociálnej vyplýva, že otec nepoberá žiadne dávky. Otec je
zdravý, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej P. a maloletému Y..

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by odôvodnila zmenu rozhodnutia o výživnom jeho znížením. V čase ostatného
rozhodnutia bol otec nezamestnaný, nebol evidovaný na ÚPSVaR, bol vyradený z dôvodu, že sa nebol
podpísať, nemal žiadny príjem, nepoberal žiadne dávky, mal dlhy. Aktuálne je otec vo výkone trestuodňatia slobody, kde je priebežne zamestnaný, v období od 24.05.2022 do 20.12.2023 a od 04.01.2024
do 21.03.2024 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem vo výške 118,56 eur, nepoberá žiadne dávky,
má dlhy. Na strane otca teda došlo k zmene pomerov, keď v čase ostatného rozhodnutia bol bez príjmu

a v súčasnosti je vo výkon trestu odňatia slobody zamestnaný a má príjem aspoň vo výške 118,56 eur
mesačne, čo nie je dôvodom pre zníženie výživného.

25. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, pre spáchanie akého trestného činu je otec vo výkone trestu
odňatia slobody a či sa jedná o úmyselný alebo neúmyselný trestný čin. Z odpisu z registra trestov zo

dňa 10.5.2024 mal súd preukázané, že otec má osem záznamov, trest uložený mu trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/82/2018 je za prečin krádeže podľa § 212/2c Tr. zákona a trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/5/2022 je za prečin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245/1 Tr. zákona a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov podľa § 172/1c, d Tr. zákona. Z uvedeného vyplýva, že otec spáchal úmyselné trestné
činy, pri páchaní ktorých si otec musel byť vedomý hroziacich následkov. Otec zavinil svojím vlastným

nezodpovedným konaním, že nemôže dosahovať vyšší príjem, preto uvedené konanie otca súd hodnotí
ako veľmi nezodpovedné a toto nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného.

26. Súd poznamenáva, že vzhľadom na vek maloletých detí si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť
k nim ešte aj výkonom osobnej starostlivosti, nielen finančne, preto nie je možné výdavky na maloleté

deti takmer celé ponechať výlučne na matku. Povinnosťou oboch rodičov, teda nielen matky, je
venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí a vynaložiť všetko úsilie, aby
dosahovali príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečia, pričom otec musí pristupovať k plneniu vyživovacej
povinnosti zodpovedne, nepáchať trestnú činnosť a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením
vyživovacej povinnosti.

27. Súd po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho rozhodnutia,
ako aj nového rozhodnutia dospel k záveru, že zníženie výživného nie je opodstatnené, nakoľko
od posledného určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nedošlo na strane otca k
tak závažnej zmene pomerov, ktorá by bola predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o

výživnom. Práve naopak, od posledného rozhodnutia uplynula dlhšia doba šesť rokov, všeobecne došlo
k zvýšeniu výdavkov, na strane oboch detí došlo k nástupu na vyšší stupeň školského systému, avšak
matka návrh na zvýšenie výživného nepodala. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

28. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď

v konaniach podľa Civilného mimosorového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a
neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v
zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.