Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-9S/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200704.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: A. A., bytom B.
XXX/XX, XXX XX C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, IČO: 43 371 949, právne zastúpený: Mgr.
Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33. 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101815527/2021 zo dňa 28.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09.09.2019 vykonal Daňový úrad Nitra (ďalej len
„správca dane“) u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného za zdaňovacie obdobie február
2018. Daňová kontrola sa začala dňa 09.10.2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr
od dodávateľov Componet APE, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 45 417 997 – pôvodné obchodné meno AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
(ďalej len „spoločnosť AUTOSERVIS“) a Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08
Golianovo, IČO: 47 043 326 (ďalej len „spoločnosť Salanci“) v celkovej výške 8.500 eur.

3. Dňa 06.05.2020 sa u správcu dane malo konať vypočutie žalobcu, ktorý splnomocnil na zastupovanie

Advokátsku kanceláriu CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305. Samotný žalobca pri ústnom
pojednávaní podľa § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
odoprel svoju výpoveď.

4. Dňa 10.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka, p. D. B., bývalého konateľa spoločnosti
AUTOSERVIS, ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti viedol E. D. F., (ii) spoločnosť mala

jeden účet v G. B., H. a on ako majiteľ bol disponentom účtu, pán E. D. F. mal elektronický prístup
a povolenie platiť len dane a odvody, (iii) so žalobcom nespolupracovali, túto osobu nepoznal a (iv)
spoločnosť AUTOSERVIS nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry, na faktúrach nebol jeho podpis.
Súčasne uviedol, že spoločnosť AUTOSERVIS nemala bezhotovostný príjem od žalobcu a nebolamajiteľom účtu v ČSOB. Zároveň predložil čestné vyhlásenie od E. D. F., týkajúce sa účtovníctva
a príslušných dokladov, ktoré mali byť zničené vytopením a trestné oznámenie podané na pána E. D.
F.. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie február 2018 zistil, že

spoločnosť AUTOSERVIS mala v kontrolnom výkaze zaevidované aj faktúry vystavené pre žalobcu,
ale sumy základu dane a dane z pridanej hodnoty sa nezhodovali so sumami uvedenými na faktúrach
predložených žalobcom.

5. Dňa 11.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka – Ing. Ľubomíra Salanciho – konateľa

spoločnosti Salanci, ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci viedol pán E. D. F. a (ii)
žalobcu nepozná a ani faktúry pre žalobcu spoločnosť Salanci nevystavila, čísla vystavených faktúr sa
nezhodujú s číslami ich faktúr, pečiatka na faktúrach nepatrí spoločnosti Salanci a podpis nie je konateľa
tejto spoločnosti. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie február
2018 opätovne zistil, že spoločnosť Salanci mala v kontrolnom výkaze zaevidované faktúry vystavené
pre žalobcu, ale sumy základu dane a dane z pridanej hodnoty sa nezhodovali so sumami uvedenými

na faktúrach predložených žalobcom.

6. Dňa 16.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch E. D. F., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25
ods. 2 Daňového poriadku. V priebehu dokazovania správca dane zistil, že faktúry predložené žalobcom
boli vystavené v účtovnom programe, na ktorý mala licenciu zakúpenú spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK

s. r. o. s jediným konateľom Ing. Jánom Runákom.

7. Výzvou zo dňa 02.07.2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu
dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti dokladov predložených ku kontrole, pričom žalobca sa k výzve
zo dňa 02.07.2020 nevyjadril.

8. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018 zo dňa
22.07.2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k zisteným

skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

9. Dňa 31.08.2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101372725/2020 (ďalej len
„protokol“). K zdaňovaciemu obdobiu február 2018 správca dane uviedol, že si žalobca neoprávnene
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov – spoločnosti AUTOSERVIS

a spoločnosti Salanci v celkovej sume 8.500,00 eur.

10. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13.10.2020, v ktorom uviedol, že správca dane
nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko, čo
pri výkone správy daní vyšlo najavo, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s kontrolnými výkazmi

spoločnosti, nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku
čoho mal vec nesprávne právne posúdiť, dôkazy vyhodnotil v rozpore s Daňovým poriadkom
a z odôvodnenia protokolu nebolo zrejmé, či správca dane dal žalobcovi za vinu účasť na konaní jeho
obchodných partnerov.

11. Správca dane vydal dňa 16.03.2021 rozhodnutie č. 100436721/2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 8.500,00 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval,
že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene uplatnil
odpočítanie dane v celkovej výške 8.500,00 eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na

§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane uviedol, že skúmal reálnosť uskutočnenia
zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti za kontrolované
zdaňovacie obdobie a na podklade uvedeného vydal prvostupňové rozhodnutie.

12. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.05.2021 (ďalej len
„odvolanie“), v ktorom uviedol, že správca dane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy
a informácie, svedčiace v prospech žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti, týkajúce sa predmetu
daňovej kontroly. Žalobca skonštatoval, že kladením otázok získal správca dane bez pochybnostiodpovede, ktoré preukazujú reálne dodanie služieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice
sú uvedené tvrdenia ako sa dodanie služieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb a že spôsob
a predmet fakturácie korešponduje s účtovnými dokladmi predloženými správcovi dane. Kontrolný

výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb na vstupe aj
výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Zároveň mal za to, že správca
dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie
a neoveril podpisy na príjmových dokladoch, príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských
faktúrach, nevyhodnotil realizované platby a podané daňové priznania a rovnako sa správca dane

nevysporiadal s tvrdením, že dodanie služieb mohol realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom
tretích osôb, ktorých účasť na obchodnej transakcii nebol kontrolovaný platiteľ oprávnený skúmať
v zmysle rozhodovacej súdnej praxe.

13. Žalobca ďalej uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
boli preukázateľne splnené a konanie správcu dane bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď

odmietol uznať odpočítanie dane iba na základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi
– spoločnosťou Salanci a spoločnosťou AUTOSERVIS, a preto možno takýto záver považovať za
účelový a s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne žalobca konštatoval, že sa správca dane nevysporiadal
s ustálenou rozhodovacou praxou.

14. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že správca dane postupoval
v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne
zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru žalobcu
nepostupovalvsúlades§3ods.1až3a§24ods.2a3Daňovéhoporiadku,nevyhodnotilvšetkydôkazy,
ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo

vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
čo najúplnejšie. Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a navrhol
prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15. Rozhodnutím č. 101815527/2021 zo dňa 28.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalovaný
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

16. Žalovaný uviedol, že podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH má faktúru od
platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH, avšak nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia
zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu
skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný konštatoval, že

dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal, že služby mu boli
označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť.
Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak
právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti uvedené na faktúrach
nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako dodávatelia – samotní

dodávateliafaktúryoznačiliakofiktívne.Žalovanýsúhlasilsnázoromsprávcudane,žeaknebolisplnené
podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu
uplatnil, konal v rozpore so zákonom o DPH a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane
vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.

17. Žalovaný konštatoval, že ani úhrady faktúr neboli preukázané, a to ako dodávateľmi, tak ani
žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal relevantné skutočnosti na
uplatnenie práva na odpočet dane. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť
uplatneného práva na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení
nepodal v priebehu dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca v priebehu celého dokazovania neuviedol,

akým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba oprávnená konať za
dodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie služieb spočívalo, aký
bol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to vyžadovalo, akým
spôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za dodávateľaprevzalamnohéinéskutočnosti,ktorésprávcadanepožadovaldoplniť.Žalobcasanáslednenezúčastnil
výsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich tvrdení, opodstatnenosť
uplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci. Žalobca svoje dôkazné bremeno

v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnosti nevyčerpal.

18. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo
správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Žalovaný
podotkol, že nie je možné opomenúť, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti

vyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil
v dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.

19. Následne sa žalovaný vyjadril k tomu, že konatelia spoločnosti Salanci a spoločnosti AUTOSERVIS
popreli vystavenie faktúr, ktoré E. F. uviedol v ich kontrolných výkazoch a tieto faktúry označili za fiktívne.
Rovnako popreli, že na základe týchto faktúr dodali žalobcovi služby. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých

sú uvedení označení dodávatelia, sú zaúčtované u žalobcu a sú uvedené v kontrolných výkazoch
dodávateľov, nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V priebehu
dokazovania nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených
služieb.

20. Na podklade zistených skutočností dospel žalovaný k tomu, že prvostupňové rozhodnutie a konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver
správcu dane vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo
konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že
toto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré stanovil zákon o DPH.

V odvolaní žalobca nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového
rozhodnutia.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

21. Žalobca podal dňa 13.12.2021 na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa
07.12.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok.

22.Žalobcapoukázalnato,žežalovanýneprihliadolnanámietkunesprávnevyhodnotenéhoskutkového
stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo.
Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je v rozpore s obsahom
administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konateľ spoločnosti Salanci

a konateľ spoločnosti AUTOSERVIS o predkladaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch
vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Ak mali dodávatelia žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach,
mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však nestalo a vzhľadom k uvedenému je čiastkové
spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku aj spochybňovanie naplnenia
zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany žalovaného irelevantné. S danou

námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol zaoberať.

23. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že riadne preukázal dodanie predmetných služieb ako
po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu
neprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na

to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

24. Žalobca namietal, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedené na faktúrach, nie sú
čísla bankových účtov spoločnosti Salanci a spoločnosti AUTOSERVIS, je irelevantné, pretože nie je
povinnosťoužalobcuskúmať,čiúčtyuvedenénadodávateľskejfaktúresúúčtamidodávateľa.Jebežnou

praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty ako dodávateľa. Žalovaný
neozrejmil, prečo predmetnú námietku považoval za irelevantnú.25. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora
Európskej únie, ktoré je možné aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný,
spochybnili jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach,

ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou súdnou
praxou.

26. Žalobca súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj
vo vzťahu k tomu, že licenciu k programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci zakúpila

fyzická osoba – E. D. F..

27. Záverom žalobca poukázal na to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to
s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

IV.
Vyjadrenie žalovaného

28.Žalovanýsakžalobevyjadrilvyjadrenímzodňa18.05.2022,pričommalzato,žežalobcaprezentoval
najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak v danom smere neuviedol

nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového
rozhodnutia. Žalobca uvádzal svoj vlastný subjektívny názor na to, ako mali byť zistené skutočnosti
v priebehu dokazovania a úplne ignoroval zrejmé fakty. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu
zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami.

29. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie
zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že
dodávatelia dodanie služieb v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie

faktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi
skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová
povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie
dane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť.

30. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom
a jeho priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať
dosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uviedol. Správca dane
a ani žalovaný svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov
žalobcu alebo subdodávateľov. Zároveň bolo oprávnené očakávať, že žalobca bude vedieť špecifikovať

vierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov a nemôže očakávať, že
správca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za neho vyhľadávať. Žalobca je ten,
kto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov preukazovali.

31. Následne žalovaný poukázal na mylné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol – žalobca neposkytol

pre účely daňovej kontroly doklady, ale tieto poskytol Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil
v rámci výkonu svojej činnosti. Žalobca nespolupracoval so správcom dane v priebehu daňovej kontroly,
neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať
opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Až na základe predvolania sa žalobca dostavil
na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu svedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom

otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom je osoba E. D. F., ktorý označeným dodávateľom
viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné výkazy a pred správcom dane odmietol
vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia, boli zaúčtované
užalobcuaboliprípadneuvedenévkontrolnýchvýkazochdodávateľov,niejedôkazotom,žekrealizácii
deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané,

žetietodokladybolivystavovanénazákladereálneuskutočnenýchzdaniteľnýchplnení.Žalovanýzotrval
na správnosti rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

V.Ďalšie písomné podania účastníkov konania

32. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 25.01.2023, v ktorom uviedol, že argumentácia

žalovaného vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené, je v rozpore
s postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä§ 3 a § 24 Daňového poriadku a je založená len na
domnienkach správcu dane. Povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje
správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzať
zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní predložené, ktorými

disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

33. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy

začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:

NR-9S/8/2021.

35. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná

a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.

36. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho

vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.04.2024 (§137 ods. 4 SSP).

37.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej

súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

41. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.42. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

46. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie, ktorými správca dane a žalovaný vyrubili žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo
výške 8.500,00 eur. Žalovaný a správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal, že fakturované
služby skutočne dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli autentickosť faktúr,
na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že žalovaný na

podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak
bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej
hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

47.Správnysúddávaprimárnedopozornosti,žeodpočítaniedanezpridanejhodnotymôžebyťvzmysle

judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.:
3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022,

sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

48. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu

na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane
z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

49. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej
hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom

stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno
daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne
podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu
a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi,

ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať
minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým
subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: IV. ÚS
569/2022).

50. Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností,
ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré
zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet
dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, abydaňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel,
aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

51. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný
vydali rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, a teda, že deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci a spoločnosť
AUTOSERVIS popreli autentickosť faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane
a rovnako popreli vykonanie služieb prostredníctvom týchto faktúr. V danom prípade tak neobstojí

námietka žalobcu, že boli skúmané obchodné reťazce. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový
podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych podmienok, a preto je žalobná
argumentácia žalobcu v tejto časti irelevantná.

52. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého
rozhodnutia možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav

a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Salanci, tak aj spoločnosť AUTOSERVIS (resp. ich
konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, popreli vystavenie faktúr, na podklade ktorých
si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a dokonca uviedli, že žalobcu vôbec nepoznajú. Na
preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane na vyjadrenie sa k zistením skutočnostiam, žalobca
nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

53. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobný bod, týkajúci sa toho, že správca dane
neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane.

54. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, kto bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo na
odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom

nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej
kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia,
kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané dodanie
deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli,
že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane.

55. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli,
vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a kontrolných výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli
spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia uviedli, že

nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na deklarovaných faktúrach. Správny súd nespochybňuje,
že je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty, avšak
v uvedenom prípade žalobca nijako neobjasnil, kto je skutočným majiteľom bankových účtov a v akom
vzťahu je k žalobcovi. Naviac, uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou, ktorej
splnenie však pri nesplnení ďalších hmotnoprávnych podmienok, nemá vplyv na nepriznanie práva na

odpočítania dane.

56. Pokiaľ žalobca odkazoval na ním vybranú judikatúru a prezentoval všeobecné tvrdenia, bez
konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp.
žalovaného, z tejto časti žaloby nebolo zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych

právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie
za nezákonné. Žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec
pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v tejto súvislosti len citoval vybrané ustanovenia
právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu,
a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoje žalobné

body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia
aprvostupňovéhorozhodnutiavkontexteuplatnenýchžalobnýchbodov.Aktakžalobcanevykonal,nesie
bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne
dôvody svedčiace nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu.57. Námietku, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval , že licencie účtovného
programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci zakúpila fyzický osoba – D. F., ktorú

žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil v súlade s Daňovým poriadkom a s odvolacou námietkou, aké
konkrétne zákonné ustanovenia žalobca porušil, sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, správny súd
posúdil ako nedôvodnú. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu jeho práv. Správca dane
konštatoval, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie k účtovnému
programu bol D. F., ktorý bol účtovníkom spoločnosti Salanci. Z uvedeného konštatovania nemožno

vyvodiť nič, čo by smerovalo k porušeniu práv žalobcu a zároveň správca dane len konštatoval, že
licencia účtovného programu, v ktorom boli faktúry vystavené, boli zakúpené osobou D. F.. Správca
dane tak opísal zistený skutkový stav.

58. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili

od relevantných zákonných ustanovení. Správca dane ako aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na
riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné
zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal
s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na
obsah administratívneho spisu, správny súd nepovažoval postup daňových orgánov za neprípustným

spôsobom zaťažujúci pre žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah.
Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov – spoločnosti Salanci a spoločnosti
AUTOSERVIS, boli pritom logicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci
so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým spojenej existencie poskytnutia služieb, pri
ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené správny súd nemal

pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
a preto ju zamietol.

59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu

požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. a) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).