Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203817
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123203817.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bytom C., D. E. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom v Trebišove,
Pribinova 2246/2, IČO: 31 993 991, proti žalovanému: DALITRANS, s.r.o. so sídlom Veľké Bierovce
266, Trenčianske Stankovce , IČO: 36 298 883, práv. zast. JUDr. Vierou Salonnáš Novákovou,

advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, IČO: 45 026 556, o zaplatenie 2.745,- eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca
2024, č.k. 14Cpr/1/2023-54, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
(opomenúc uviesť konkrétne ustanovenia CSP, podľa ktorého postupoval). Výrokom II. žalobcovi proti
žalovanému priznal náhradu trov konania 27 %, výrokom III. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 73 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.745,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej

sumy od 06.06.2023 do zaplatenia, titulom náhrady mzdy za marec 2023 vo výške 1.070,- eur a sumy
1.675,- eur náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 33 a 1/2 dňa vo výške 50,- eur/deň
dovolenky. Dňa 02.08.2023 žalobca oznámil súdu, že v júni 2023 mu žalovaný poukázal na účet sumu
756,60 eur, a preto vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.070,- eur späť. Žalovaný namietal nárok
uplatnený žalobou za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.675,-eur ako nedôvodný. Dňa 20.12.2023
žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, pretože po podaní žaloby bol predmet ich sporu čiastočne

vyriešený. O trovách konania žiadal rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného
zreteľa žalobca uvádzal svoju dlhodobú nezamestnanosť, mal vážny úraz, pre ktorý si nemohol nájsť
prácu a platí úver u F. F.. Za dôvody hodné osobitného zreteľa mal súd považovať aj tú skutočnosť,
že žalovaný uhradil žalobcovi mzdu v plnej výške až po podaní žaloby. Súd návrh žalobcu na aplikáciu
ust. § 257 CSP zaslal na vyjadrenie žalovanému. K tomuto návrhu sa žalovaný nevyjadril. Súd prvej
inštancie konštatoval, že predmetom sporu bola úhrada sumy 2.745,- eur + úrok z omeškania 5 % ročne

z tejto sumy od 06.06.2023 do zaplatenia, teda spolu nárok vyčíslený ku dňu rozhodnutia o zastavení
konania (k 18.03.2024) vo výške 2.852,91 (2.745,- eur + vyčíslený úrok z omeškania 107,91). Žalobca
po úhrade sumy 756,60 eur dňa 23.06.2023 (27 % zo žalovaného nároku) vzal žalobu späť a vo zvyšku
istiny + úrokov z omeškania (73 % zo žalovaného nároku) na žalobe netrval. O náhrade trov konania
súd prvej inštancie rozhodol výlučne podľa ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, teda podľa zásady procesnej
zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. K zastaveniu konania v časti o zaplatenie 1.070,- eur

došlo napriek tomu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil len sumu 756,60 eur (doplatok mzdy v časti
krátenej dovolenky) a dňa 20.12.2023 bola žaloba vzatá späť vo zvyšku, napriek tomu, že žalovaný užneuhradil žiadnu žalobou uplatnenú čiastku (istinu ani úroky z omeškania). V danom prípade žaloba
bola podaná dôvodne len v časti o zaplatenie 756,60 eur istiny, lebo žalovaný plnil po podaní žaloby,
čiže v tejto časti zastavenie konania zavinil žalovaný a preto bude povinný uhradiť 27 % jeho trov

žalobcovi. Vo zvyšku bola žaloba vzatá späť bez udania dôvodu, čiže zastavenie konania zavinil v tejto
časti žalobca a bude povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 73 %. Súd prvej inštancie
v danej veci neaplikoval v prospech žalobcu ust. § 257 CSP, pretože na to nenašiel zákonný dôvod.
Konštatoval, že v tejto veci si žalobca uplatnil vo vzťahu k žalovanému nároky, ktoré boli dôvodné len
v časti mzdy a dovolenka mu bola krátená z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci v 4/2023 a o

stabilné zamestnanie u žalovaného sa žalobca pripravil sám, práve tým, že nechodil riadne do práce
bez preukázateľného ospravedlniteľného dôvodu a ukončil pracovný pomer dohodou. Súčasťou práva
na spravodlivý proces je aj rozhodnutie o trovách konania a súd nenašiel dôvod, pre ktorý by žalovaný
mal byť v časti, kde zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby ukrátený na svojich nárokoch
na náhradu jeho trov. Preto súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti strán uhradiť trovy protistrane v
časti, v ktorých zavinili procesné zastavenie konania.

2. Proti uzneseniu vo výrokoch II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že stranám sporu náhradu
trovkonanianeprizná,resp.napadnutéuzneseniezrušíavecvrátisúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, e/, f/ CSP. Dôvodil, že súdu

prvejinštanciepoukázalnasvojenepriaznivémajetkovéasociálnedôvody,nadôvodyhodnéosobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP. Poukázal na to, že po podaní žaloby uhradil žalovaný časť žalovanej sumy.
Ďalej poukazoval na to, že bol dlhodobo bez práce, začal pracovať len pred nedávnym časom. Mal aj
vážny úraz, v dôsledku ktorého si nevedel nájsť prácu. Toho času platí úver do F. F., G. a preto zastával
názor, že sú na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa aj z toho pohľadu, že sa jedná o nárok

z pracovného pomeru a žalovaný uhradil žalovanému mzdu v plnej výške až po podaní žaloby. Zastával
názor,žesúdprvejinštanciesadopustilprocesnéhopochybenia,keďneposkytolžalobcovinavyjadrenie
sa k prípadnej aplikácii § 257 CSP.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v medziach
podaného odvolania a jeho dôvodov (vo výroku II. a III.), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol odvolaním strán sporu
spochybnený, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

6. V danej veci sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.745,-eur s 5 %-

ným úrokom z omeškania od 06.06.2023 do zaplatenia (2.745-, eur + úrok z omeškania vyčíslený ku dňu
18.03.2024 vo výške 107,91 eur). Z dôvodu čiastočnej úhrady žalobného nároku vo výške 756,60 eur
(27 % zo žalovaného nároku) vzal žalobu späť a zostávajúcu časť žalobného nároku (73 %) vo zvyšku
istiny + úrokov z omeškania zobral späť z dôvodu hospodárnosti konania z pohľadu značnej vzdialenosti
trvalého bydliska žalobcu ako aj jeho zástupkyne a konajúceho súdu.

7. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej
úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom

autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ vedie k zastaveniu konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu a aj na
strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné

konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie správne rozhodol podľa zásady
procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, ktoré závery o procesnom zavinení
zastavenia konania považuje odvolací súd za správne. Výsledkom správania sa žalovaného bolo, že
žalobcanemaldôvodzotrvaťďalejnapodanejžalobepozaplatenísumy756,60eur(27%zožalovaného

nároku), nakoľko výsledok, ktorý podanou žalobou žalobca sledoval, sa správaním žalovaného dostavil.
Niejevšakďalejprávnevýznamné,čibyvprípadeprejednaniavecibolnárokžalobcuzhmotnoprávneho
hľadiska dôvodný s prihliadnutím k späťvzatiu žaloby aj ohľadne zostávajúceho nároku uplatneného
podanoužalobou(2.745,-eur+vyčíslenýúrokzomeškania107,91eur),t.j.vpercentuálnomvyčíslení73
%zožalovanéhonároku.Vtomtoprípadesazavinenienazastaveníkonaniaberievýlučnezprocesného

hľadiska. Toto procesné hľadisko je nutné chápať aj vzhľadom medzi tým, čo bolo žalobou žiadané
a čoho bolo dosiahnuté.

14. S prihliadnutím k uvedenému súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania. Pokiaľ
žalobca uplatňoval použitie ust. § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje

odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne podľa citovaného zákonného ustanovenia neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliada v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania. Pritom treba vziať na zreteľ nielen
pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie
dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli
k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplynuli žiadne zistenia ani dôvody, pre ktoré by bolo
možné žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto konania v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne
nepriznať. Žalobca uplatňujúc aplikáciu § 257 CSP dôvodil, že bol dlhodobo bez práce, začal pracovať
pred nedávnym časom, mal vážny úraz, v dôsledku ktorého si nevedel nájsť prácu, platí úver do F. F..
Avšak uvedené okolnosti žiadnym spôsobom súdu tieto neosvedčil, nepreukázal a to napriek právnemu

zastúpeniu. Žalobca neosvedčil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné žalovanému trovy konania
nepriznať a tieto odvolací súd ani nezistil. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP nie sú tak dané sociálne a ani
majetkové dôvody.
17. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP nebola preukázaná, odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným ako vecne správne

postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

18. Nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že neposkytol žalovanému k prípadnej aplikácii § 257
CSP priestor na vyjadrenie. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že aplikácie citovaného
zákonného ustanovenia sa domáhal žalobca, jeho povinnosťou bolo nielen tvrdiť, že u neho existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ale tieto aj súdu relevantným spôsobom preukázať. Procesný priestor
na vyjadrenie stanoviska k prípadnému použitiu ust. § 257 CSP bolo povinnosťou súdu vytvoriť práve
žalovanému, ktorému tento priestor vytvorený bol a ktorý túto možnosť vyjadrenia sa nevyužil. Žalovanýbol práve tou stranou, ktorá má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257
vyjadrila svoje stanovisko.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto
mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu
však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného, preto odvolací súd rozhodol, že
mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).