Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623206003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623206003.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcov: 1./ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D. - E., 3./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, 4./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, 5./ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zast. otcom: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, 6./ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., 7./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., všetci právne zastúpení: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanej:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy vo výške 80.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému po 10.000,- eur, žalobcom v 3., 4., 5.,
6. a 7. rade každému po 5.000,- eur, teda spolu sumu 45.000,- eur, v lehote do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 7. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 4. 12. 2023 domáhali od žalovaného zaplatenia
sumy 80.000,- eur s prísl. titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

2. V odôvodnení žaloby uviedli, že svoj nárok opierajú o právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/55/2021 zo dňa 14. 7. 2021, podľa ktorého bol vodič J. B. uznaný vinným

pre prečin usmrtenia ich maloletého syna I. B., nar. X. X. XXXX. Uviedli, že dňa 13. 1. 2021 v čase okolo
9:00 hod. v obci Letanovce, v rómskej osade zvanej Strelníky, okres Spišská Nová Ves, viedol J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/XX, C. E. K. L., osobné motorové vozidlo značky KIA CEED s EČV E.
XXXXX, pričom v dôsledku neprispôsobenia jazdy poveternostným podmienkam, svojim schopnostiam,
stavu a povahe vozovky narazil prednou ľavou časťou do oproti idúceho chodca maloletého I. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bol pritlačený o betónový plot, v dôsledku čoho utrpel zranenia, ktoré viedli k jeho
úmrtiu.

3. Voči vodičovi osobného motorového vozidla KIA CEED, EČV E. XXXXX, t. j. J. B. sa viedlo trestné
konanie na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, V rámci ktorého bol vydaný predmetný trestný rozkaz,
ktorým bol J. B. uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákonas poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Predmetný Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 28.07.2021.

4. K uvedenému predložili dôkazné listiny – úmrtný list syna I. B. a trestný rozkaz, sp. zn. 4T/55/2021
zo dňa 14.07.2021. Zomrelý I. B. bol synom žalobcov v 1./ a 2./ rade a žalobcovia v 3./ až 7./ rade boli
jeho súrodenci.

5. Všetci žalobcovia žili v čase smrti so zomretým I. B. v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi
boli veľmi dobré, vrelé a bezproblémové. Všetci boli v dennom-dennom kontakte, pričom si vždy ako
rodina navzájom pomáhali. Jeho súrodenci s ním radi trávili voľný čas, predovšetkým hraním ale aj
vykonávaním iných spoločných aktivít.
SmrťI.B.zasiahlapredovšetkýmjehomatkuaotca,t.j.žalobcovv1./a2./rade,ktorílenveľmiťažkútúto
stratu prežívajú. Avšak všetkým žalobcom zomretý veľmi chýba, pričom neprejde ani jeden deň, počas

ktorého by si na neho nespomenuli. Jeho bezdôvodná smrť vo veku necelých 10 rokov silne zasiahla do
súkromia celej rodiny a jej členov. Jeho rodičia, súrodenci, či iný rodinný príslušníci sa do dnes nevedia
plne vyrovnať so stratou, ktorá ich zasiahla. Táto strata je o to viac zvýraznené skutočnosťou, že jeho
život z dôvodu nezodpovedného konania obvineného skončil skôr ako vôbec začal.
Za účelom bližšieho preukázania citových väzieb žalobcov vo vzťahu k zomretému, žalobcovia navrhujú

ich výsluch a predložili spolu so žalobou dôkazné listiny - rodné listy žalobcov a zomretého a písomné
vyjadrenia jednotlivých žalobcov – odpovede na otázky, aký mali vzťah s nebohým, ako často s ním boli
spolu, ako sa dozvedeli o jeho úmrtí, od koho a kedy a ako oznámenie prežívali, ako im chýba nebohý
v súčasnosti – psychicky materiálne a podobne.

6. Žalobcovia v odôvodnení návrhu prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedli, že nárok žalobcov
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanej zakladá európska právna úprava poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako aj judikatúra Európskeho
súdneho dvora.
Rozsudkom zo dňa 24.10.2013 vo veci C- 22/12 (M.) Súdny dvor rozhodol, že povinné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

7. Žalobcovia považujú výšku uplatneného nároku za primeranú, najmä s poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax slovenských súdov, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, k čomu

príkladne uviedli rozsudky zaoberajúce sa obdobnou problematikou (rozsudok KS Bratislava sp. zn.
6Co/111/2011, KS v Žiline sp. zn. 9Co/61/2010, KS v Prešove sp. zn. 18Co/11/2021, a KS v Trnave
sp. zn. 9Co/56/2019). V súlade s vyššie uvedeným sú žalobcovia aktívne vecne legitimovanými na
uplatnenie predmetného nároku, pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. sú
oprávnený svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým je podľa informácií

zverejnených na internetovej stránke www.skp.sk žalovaný. Žalovaný je tak pasívne vecne legitimovaný
v tomto konaní.

8. S poukazom na ustanovenie § 11, 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.

a 2. rade každému po 15.000,- eur, žalobcom v 3. až 4. rade každému po 10.000,- eur, u všetkých
žalobcov s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nárokovaných súm odo dňa podania žaloby až do
zaplatenia. Zároveň požadovali nahradiť žalovaným trovy konania všetkým žalobcom v plnom rozsahu.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe nerozporoval skutočnosti uvedené v žalobe týkajúce sa

vzniku škodovej udalosti. Potvrdil, že dňa 13. 1. 2021 došlo k úmrtiu poškodeného I. B., pričom dopravná
nehoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. KIA CEED EČV: E. XXX N., ktoré v čase
vzniku škodovej udalosti riadil J. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX, D. – E. (ďalej len „vinník“).

10. V súvislosti so vznikom dopravnej nehody bolo žalobcovi v 2. rade poskytnuté poistné plnenie ako

náhradu nákladov vynaložených na pohreb poškodeného vo výške 1.080,22 EUR, a to prostredníctvom
obchodnej spoločnosti Certeza Company s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 28 v Poprade. Uvedenú
čiastku žalovaný následne v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. c) Zákona o PZP vymáhal od vinníka nehody
J. B.. K tomu žalovaný predložil dôkazné listiny, a to Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 1.10.2021,a splnomocnenie F. B. pre spoločnosť TAAK SLOVAKIA, s. r. o. na zastupovanie pri všetkých právnych
úkonoch súvisiacich s uplatňovaním nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou zo
dňa 13. 1. 2021, výzvu adresovanú J. B. Centrálnym dispečingom škôd spoločnosti Kooperativa zo dňa

18. 10. 2021 na zaplatenie sumy 1.080,22 eur, ktorá bola vyplatená v súvislosti s dopravnou nehodou
poškodenému F. B..

11. Ku skutočnostiam týkajúcim sa poskytnutia nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcami žalovaná
uviedla, že tento nárok v celom rozsahu rozporuje, nakoľko ho považuje za nedôvodný. Má zato, že nie

sú dané dôvody pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spolu vo výške 80.000,- eur, k čomu citovala
ustanovenie § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.
K § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka citoval časť rozhodnutia Ro NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn.
30 Cdo 1542/2003) v znení: „Právo na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 je
jedným z čiastkových a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva a na ochranu
osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie

a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje a hoci
ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv (rovnako ako v prípade bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ alebo pri určení hodnoty autorského diela alebo predmetu
priemyselného vlastníctva), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovej povahy. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na

hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy.“
V súvislosti so samotnou podstatou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný
poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/301/2012 zo dňa
31.3.2016, v ktorom NS SR uvádza:
„Zásah do práva na ochranu osobnosti sa zásadne odškodňuje v nepeňažnej forme. Možnost' priznať

peňažnú náhradu za zásah do práva na ochranu osobnosti sa predpokladá až v prípade, ak sa
primerané morálne zadosťučinenie ukazuje ako nepostačujúce."
Priznanie peňažnej náhrady za zásah do práv na ochranu osobnosti je teda možné priznať len vo
výnimočných situáciách, ak morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúce a ak sa zasiahlo do
osobnostných práv v extrémnom rozsahu. Žalovaná má za to, že je potrebné prihliadnuť na skutočnosť,

že vinník nehody Oľutoval čin, ktorý spáchal. Zároveň Trestným rozkazom sp. zn. 4T/55/2021 zo dňa
14.6.2021 bola vinníkovi nehody uložená
povinnosť osobne alebo verejne sa ospravedlniť žalobcovi v 2. rade. Takisto bol vinník nehody uznaný
vinným zo spáchania trestného činu usmrtenia a bol mu uložený trest v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Vysoký satisfakčný

charakter trestného konania, ako aj postoj vinníka k nim spôsobenému zásahu do práva na ochranu
osobnosti, ktorý v trestnom konaní priznal vinu za svoj čin, by malo byt' dostatočným morálnym
zadosťučinenim v predmetnom prípade, preto žalovaný nevidí dôvody na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v civilnom konaní.

12. Na preukázanie ďalších okolností vzniku dopravnej nehody žalovaný navrhol pripojiť spis tunajšieho
súdu sp. zn. 4T/55/2021 a na preukázanie okolností dosiahnutia morálneho zadosťučinenia navrhla
výsluch vinníka J. B..

13. V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe žalovaný vzniesol námietku premlčania v súlade s § 100

Občianskeho zákonníka s tvrdením, že žalobcovia neuplatnili svoj nárok riadne a včas v zákonnej
premlčacej lehote. Ku škodovej udalosti došlo ešte dňa 13.1.2021, pričom žaloba je datovaná dňa
4.12.2023.Povznikutejtodopravnejnehodynebolosporné,žebolaspôsobenáprevádzkovoučinnosťou
vyššie uvedeného motorového vozidla, ktoré viedol vinník. Žalovaný má za to, že už v čase vzniku
dopravnej nehody dňa 13.1.2021, resp. bezprostredne po nej počas vedenia trestného konania pod sp.

zn: 4T/55/2021, mali žalobcovia vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu. Najneskôr v deň, kedy si
prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnili nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom
u žalovaného emailovou správou zo dňa 11.5.2021, mali žalobcovia vedomosť o tom, kto za škodu
zodpovedá. Na podporu týchto tvrdení žalovaný uviedol ako príklad rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn.: 2Co/135/2013 zo dňa 19.2.2014 a sp. zn.: 2Co/181/2014 zo dňa 21.5.2014. Citujúc

ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, má žalovaný
zato, že nárok žalobcov je premlčaný.14. Žalovaný ďalej v súvislosti s požadovanou náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal na
jej likvidačný charakter vo vzťahu k vinníkovi. K tomu uviedol, že dopravná nehoda bola spôsobená
motorovým vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovaného, avšak vinník nehody p. J. B. viedol vozidlo bez

príslušnéhovodičskéhooprávnenia.Napodkladetejtoskutočnostižalovanýregresnevymáhaodvinníka
náhradu škody, ktorá bola poskytnutá v dôsledku nehody. Škody, ktoré boli týmto vozidlom spôsobené
znáša vinník dopravnej nehody, p. J. B., od ktorého má žalovaný právo požadovať preplatenie danej
čiastky. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že čiastka 80.000,- EUR by bola
pre vinníka likvidačná a jej výška je neprimeraná okolnostiam konkrétneho prípadu. K tomu citoval časť

uznesenia
Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022: „Podľa názoru
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy správne zohľadnil
jednak závažnosť ujmy, ale aj to, v akej miere vo vzťahu k žalobkyni uvedená satisfakcia by mohla
pôsobiť na zmiernenie zásahu tak, aby nepôsobila na žalovaných likvidačne."
Žalovaná má na základe predostrenej argumentácie za to, že žalobcami požadovaná výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch je neprimerane vysoká a na vinníka by mohla pôsobiť likvidačne, preto
by túto skutočnosť mal súd na podklade judikatúry súdov Slovenskej republiky zohľadniť.

15. K preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy zo strany žalobcov, ktorí súdu predložili listy, v ktorých
opisujú prežívanie straty syna a súrodenca, žalovaný uviedol, že tieto sú ťažko čitateľné, vo všetkých

siedmich vyhotoveniach sa nachádza podobný rukopis, slovné spojenia a vetné konštrukcie, preto ich
nemožnopovažovaťzadostatočnepreukazujúcelistinnédôkazy. Zuvedenéhodôvodužalovanýsúhlasí
s vykonaním výsluchu jednotlivých žalobcov za účelom objasnenia vzájomných vzťahov medzi nimi
a poškodeným I. B..

16. K požadovaným úrokom z omeškania z jednotlivých súm uvedených v petite žaloby žalovaný
poukázal na ustálený záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 6 Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2012 a
sp.zn.1Co15/97z24.júna1998,vzmyslektorýchjenesporné,ženároknanáhraduúrokovzomeškania
žalobcom tak, ako sa ho domáhajú predmetnou žalobou, nevznikol. Až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do

omeškania.

17. K stanoveniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalovaný citoval ustanovenie § 12 ods.
2 a § 13 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetné zákonné ustanovenia teda obsahujú limitáciu maximálnej sumy náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch pre pozostalé osoby. V rámci týchto hraníc by mala byt' stanovená hodnota finančného
odškodnenia v súdnom konaní za predpokladu, že by súd pristúpil k čiastočnému uznaniu nároku
žalobcov. Maximálna suma odškodnenia pre všetkých žalobcov by teda mala byt' v hodnote 31.150,-
EUR (50 x 623,- EUR). Celková čiastka požadovaná žalobcami vo výše 80.000,- EUR je teda značne
nad touto

hodnotou a nemala by byt' súdom uznaná. Aj napriek skutočnosti, že úmrtie poškodeného malo
negatívny dopad na súkromný život žalobcov, takýto zásah nezakladá automaticky nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v tak vysokej výške ako požadujú žalobcovia. S poukazom na uvedené
ustanovenia zákona o obetiach trestných činov sa javí byť priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu spolu
80.000,- EUR ako neprimerané a v rozpore so zákonom.

18. Že žalobcami požadovaná výška finančného odškodnenia nie je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou súdov Slovenskej republiky, potvrdzujú mnohé rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na ktoré
žalovaný príkladne v odôvodnení poukázal a zároveň citoval aj nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
288/2017 z 5. 12. 2017, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach
rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a
výškou priznanej náhrady."

19. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené je zjavné, že
pri stanovovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy je teda nevyhnutné postupovať tak, aby táto bola
primeraná skutkovým okolnostiam a zároveň sa neodklonila od ustálenej rozhodovacej činnosti súdov
v Slovenskej republike v skutkovo obdobných prípadoch.Žalovaný má za to, že nárok žalobcov je nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko miera intenzity zásahu
do osobnostných práv žalobcov a narušenie vzájomných interpersonálnych vzťahov nie je dostatočnej
intenzity na to, aby nepostačovalo morálne zadosťučinenie a bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy

v peniazoch.

20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného sa s vyjadrením žalovaného nestotožnil, a to hlavne
v časti vznesenej námietky premlčania, ako aj v nepochopení samotného zmyslu inštitútu povinného
zmluvného poistenia. K tomu uviedol, že prevádzka motorových dopravných prostriedkov je činnosť,

pri ktorej je vysoká miera pravdepodobnosti vzniku značných škôd na živote, zdraví, či majetku. Pri
reálnom uspokojení práva na náhradu škody je všeobecne pre poškodeného vždy rozhodujúca bonita
škodcu. Existujúci hmotnoprávny nárok, hoci aj potvrdený súdnym rozhodnutím, je pre poškodeného
úplne bezcenný, ak majetkové pomery škodcu nepostačujú na jeho reálne uspokojenie. Práve z
uvedeného dôvodu sa už v roku 1908 automobilovým zákonom uzákonilo poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bez ohľadu na zavinenie, a to najprv na základe

dobrovoľnosti, neskôr zákonom č. 198/1932 Sb. ako povinné poistenie pre osoby vykonávajúce dopravu
živnostensky a napokon zákonom č. 81/1935 Sb. ako povinné poistenie pre všetkých majiteľov
motorových vozidiel.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmý zmysel inštitútu povinného zmluvného poistenia, ktorý spočíva

predovšetkým v ochrane a odškodňovaní obetí (poškodených) dopravných nehôd, bez ohľadu na to,
či sa jedná o obete priame (priamy účastník dopravnej nehody) alebo obete nepriame (pozostalý po
priamom účastníkovi dopravnej nehody), ako to je aj v tomto prípade, ako aj bez ohľadu na majetkové
pomery škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda poskytnutie, resp. zabezpečenie
náhrady škody pre poškodeného bez ohľadu na schopnosť škodcu, túto škodu nahradiť. Za podmienok

dodržania povinnosti tohto poistenia môže každý účastník cestnej premávky legitímne očakávať plnú
náhrady škody spôsobenej prevádzkou iného motorového vozidla, bez ohľadu na majetkové možnosti
toho, kto škodu spôsobil. Z uvedeného dôvodu pri uplatnení nárokov hradených povinným zmluvným
poistením, nie sú rozhodujúce majetkové pomery škodcu, tak ako sa snaží súd presvedčiť žalovaný,
práve naopak majetkové pomery škodcu sú v danom prípade úplne irelevantné. Je nepodstatné, či bola

škoda spôsobená „zámožným“, či „chudobným“ škodcom, nakoľko v oboch prípadoch by bola výška
škody rovnaká, pričom rovnaké by bolo aj legitímne očakávanie na jej náhradu.
22. Uvedeným legislatívnym mechanizmom je zabezpečené uspokojenie každého nároku na náhradu
škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bez ohľadu na to, či osoba škodcu je majetkovo
spôsobilá škodu nahradiť. Tento stav právnej istoty účastníka cestnej premávky je zároveň aj

povinnosťou Slovenskej republiky vyplývajúcou z platných medzinárodných dohôd a najmä členstva v
Európskej únii. (napr. smernica Rady 84/5/EHS, 90/232/EHS, 90/618/EHS, 88/357/EHS) Zabezpečenia
trvalého stavu právnej istoty účastníka cestnej premávky sa Slovenská republika nemôže zbaviť.
Zároveň v súlade s § 15 zákona o PZP si môže poškodený nárok na náhradu škody uplatniť buď u
osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vodič/prevádzkovateľ)

alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u oboch súčasne. Je preto iba na vôli poškodeného, ktorú
z uvedených možností si zvolí.

23. Medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť

k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj
právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,
aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov
predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej osoby. Je zrejmé, že pri
takej intenzite zásahu do práva na súkromný život, ktorý má za následok násilné pretrhnutie väzieb vo

vnútri rodiny, je morálna satisfakcia, či už vo forme oľutovania spáchaného činu, či ospravedlnenia zo
strany škodcu, značne nepostačujúca. Aj z uvedeného dôvodu sa v Našom právnou poriadku postupne
formoval inštitút nemajetkovej ujmy, ktorý reagoval práve na nepostačujúce možnosti pozostalých po
obetiach dopravných nehôd, na nápravu „krivdy“, ktorá ich postihla.

24. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovia udávajú, že je nesporné, že výška
nemajetkovej ujmy sa v danom prípade riadi úvahou súdu, nakoľko v domácej legislatíve neexistuje
v tejto oblasti žiadna úprava. Pre návod na stanovenie „peňažnej hodnoty ujmy za stratu blízkeho
človeka“ nie sú veľmi nápomocné ani právne úpravy v iných štátoch. Preto majú žalobcovia za to, žepri rozhodovaní je potrebné prihliadnuť predovšetkým na skutočnosť, že smrť blízkej osoby je pre jeho
pozostalých mimoriadnym zásahom do ich osobnostných práv a v tej súvislosti je potrebné zohľadniť
ako sa žalobcovia so smrťou nebohého vyrovnali a aké dôsledky spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb vo

vnútri rodiny. Za podstatný v danom prípade žalobcovia taktiež považovali atribút príbuzenstva, pričom k
tomuto záveru dospeli na základe analýzy súdnych rozhodnutí v obdobných veciach (napr. rozsudok KS
ZA, sp. zn. 6Co/93/2021 zo dňa 27.10.2021, rozsudok KS ZA, sp. zn. 6Co/45/2021 zo dňa 30.11.2021,
rozsudok KS TT, sp. zn. 23Co/79/2021 zo dňa 25.04.2022 a iné)

25. Žalobcovia sa nestotožňujú s právnou argumentáciou žalovaného pri vznesenej námietke
premlčania, ktorý ich nárok pri posudzovaní otázky premlčania subsumoval pod inštitút náhrady škody.
Uviedol, že platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti podľa § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Jedná sa o dva odlišné inštitúty, ktoré nie je možné stotožňovať. Na daný prípad nie je
možné aplikovať ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré sa venujú dĺžke a začiatku plynutia

premlčacej doby iba vo vzťahu k nárokom systematickým zaradeným pod inštitút náhrady škody.
Premlčanie nemajetkovej ujmy ako samostatného od nároku na náhradu škody odlišného inštitútu sa
spravuje všeobecnými ustanoveniami OZ, a to aj vo vzťahu k otázke premlčania. Predmetný názor
zastáva nie len odborná verejnosť, ale aj ustálená rozhodovacia prax. K tomu citoval jednotlivé
rozhodnutiasúdovSR,napr.rozhodnutieNajvyššiehosúduSR sp.zn.3Cdo18/2016zodňa22.06.2016,

Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 12.11.2008 sp. zn. 31 Cdo 3161/2008, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa vzťahuje výlučne objektívna 3-ročná premlčacia
doba, v žiadnom prípade nie subjektívna 2-ročná.
26. Keďže nároky na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčujú v lehote vyplývajúcej z ust. § 101

Občianskeho zákonníka, v danom prípade premlčacia lehota začala plynúť dňa 14.01.2021, teda dňom
nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k nehode s následkom úmrtia neb. I. B. a uplynula dňa 14.01.2024.
Žaloba bola podaná dňa 04.12.2023, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, a preto k premlčaniu
uplatnených nárokov nedošlo. Žalobcovia majú za to, že nárok na úroky z omeškania im vznikol
nepochybne odo dňa smrti I. B., pričom o ich vyčíslení sa žalovaný dozvedel najneskôr dňom podania

žaloby. Žalobcovia sú ďalej toho názoru, že žalovaný je vo vzťahu k nim v omeškaní, a to najdlhšie odo
dňa úmrtia I. B. a najkratšie odo dňa kedy mu bola žaloba doručená.

27. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania a na doterajších písomných
vyjadreniach. K vznesenej námietke premlčania citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn.: 4 MCdo 13/2013 a sp. zn. 5 Cdo 34/2011, z ktorých vyplýva, že nie je správne tvrdenie
žalobcov, že na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa nevzťahuje 2-ročná subjektívna premlčacia
lehota, nakoľko aj tieto nároky sú majetkovým právom a nie osobnostným, a preto spadá do rozsahu
práv, ktoré sa premlčujú v zákonnej subjektívnej lehote.

28. Žalovaný ďalej rozporuje tvrdenie žalobcov v časti I . vyjadrenia : „Účelom povinného zmluvného
poistenia je teda poskytnutie, resp. zabezpečenie náhrady škody pre poškodeného bez ohľadu na
schopnosť škodcu, túto škodu nahradiť. Za podmienok dodržania povinnosti tohto poistenia môže
každý účastník cestnej premávky legitímne očakávať plnú náhradu škody spôsobenej prevádzkou iného
motorového vozidla, bez ohľadu na majetkové možnosti toho, kto škodu spôsobil." Na margo vyššie

uvedeného žalovaný poukázal na rozpornosť vyjadrenia žalobcov, kde najprv poukazujú na nutnosť
poskytnutia plnej náhrady škody z povinného zmluvného poistenia formou náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, a následne v časti III. Vyjadrenia uvádzajú, že požadovaný nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy nemôže byt' posudzovaný ako nárok na náhradu škody. Ak teda podľa názoru žalobcov nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno subsumovať pod inštitút náhrady škody, je

prinajmenšom sporné jeho zaradenie pod náhradu škôd z povinného zmluvného poistenia tak, ako
požaduje právny zástupca žalobcov.

29. Žalovaný v ďalšom citoval ustanovenia § 4 ods. 2 a § 12 ods. 1 písm. c/ Zákona o povinnom
zmluvnom poistení, v zmysle ktorých má žalovaný povinnosť plniť len v rozsahu uplatnených

a preukázaných nárokov na náhradu škody, pričom v prípade porušenia zákonom stanovených
podmienok má právo jednotlivé nároky uplatňovať voči škodcovi. Preto by mal súd pri rozhodovaní o
výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadať aj na skutočnosť, že táto čiastka bude aj na ťarchu škodcu
J. B., ktorý predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil porušením právnych povinností, k čomu citoval časťuznesenia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 7Cdo/252/2021 zo dňa 31.3.2022: „Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy správne
zohľadnil jednak závažnosť ujmy, ale aj to, v akej miere vo vzťahu k žalobkyni uvedená satisfakcia by

mohla pôsobiť na zmiernenie zásahu tak, aby nepôsobila na žalovaných likvidačne."

30. V závere žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca nemá nárok na náhradu úrokov z omeškania
od okamihu úmrtia zosnulého I. B., ani od okamihu podania žaloby, aj s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 6Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2011.

31. Po procesných úkonoch vykonaných súdom podľa § 167 C.s.p. (vo veci prebehla replika, duplika),
súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 4. 2024, na ktorom vypočul strany sporu a pojednávanie
odročil za účelom oboznámenia sa žalovaného s obsahom trestného spisu sp. zn. 4T/55/2021, ktorý
súd pripojil k spisu a za účelom výsluchu ďalších žalobcov.

32. Poverený zástupca žalovaného po oboznámení sa s trestným spisom trval na výsluchu svedka –
vinníka nehody J. B., a to z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobcu v 2. rade sa J. B. mu za smrť jeho
syna verejne neospravedlnil. Považoval za potrebnú výpoveď J. B. k tejto okolnosti, k čomu poukázal
na jeho výpoveď jeho syna – J. B. A., nar. XX. X. XXXX, ktorý mal pri výsluchu pred vyšetrovateľom,
ktorá výpoveď je uvedená na str. 187 vyšetrovacieho spisu, na otázku vyšetrovateľa: „Ako to prežíva

otec?“ odpovedať: „Trápi sa, je mu to veľmi ľúto, bol to jeho synovec.“ S poukazom na uvedené má
žalovaný zato, že vinník J. B. vyjadril ľútosť nad vznikom nehody a ujmou a prejavil snahu o náhradu
škody vzniknutej pri dopravnej nehode. Uvedená skutočnosť má mať vplyv na preukázanie okolnosti
zmiernenia nemajetkovej ujmy po dopravnej nehode.

33. Žalobcovia navrhovali vykonanie dôkazu výsluchom svedka J. B., nar. X. X. XXXX – vinníka
dopravnej nehody, zamietnuť ako nedôvodný dôkaz, nakoľko výsluch tohto svedka by mal vplyv na
posúdenie jeho zodpovednosti voči pozostalým, a nie na rozhodnutie o miere, resp. rozsahu zákonnej
povinnosti žalovaného, teda poisťovne. Nech by teda svedok vypovedal čokoľvek, zásadným spôsobom
to nemôže ovplyvniť samotný nárok žalobcov, ani jeho výšku. Súd po oboznámení sa s predmetným

vyšetrovacím a trestným spisom, ako aj s výpoveďou svedka – syna vinníka J. B. a s výpoveďou
samotného vinníka, vzal za preukázané, že jeho výsluch v tomto konaní nemôže mať žiaden vplyv na
rozhodnutie o nároku žalobcov voči žalovanému, preto súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.
Rozhodol tak potom, čo vzal za preukázané, že samotný vinník J. B. sa v rámci trestného konania
žalobcom verejne neospravedlnil, a pokiaľ by tak učinil v rámci tohto konania, jednalo by sa už len

o dodatočné ospravedlnenie vyvolané týmto občianskoprávnym konaním, čo by nemalo priamy vplyv
na rozhodnutie o výške nároku žalobcov v tomto konaní.

34. Vykonaným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobcami – úmrtného listu
I. B., rodných listov žalobcov, písomných prehlásení žalobcov, ktoré boli doplnené ich výpoveďami na

pojednávaní, za použitia dôkazného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Spišskej Novej Vsi, Odboru kriminálnej polície č. ORP-19/1-VYS-SN-2021, trestného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 4T/55/2021 a dôkazných listín predložených žalovaným, a to oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 1. 10. 2021, výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 18. 10. 2021 adresovanej J. B.,
splnomocnenia F. B. pre spoločnosť TAAK Slovakia, s. r. o. k uplatneniu nárokov na náhradu škody, súd

zistil tento skutkový stav:

35. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4T/55/2021 bol vydaný dňa 14. 7. 2021 trestný
rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 7. 2021, ktorým súd rozhodol, že obvinený J. B.,
nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. – E., C. XXXX/XX, C. E. K. L. sa uznáva za vinného, dňa 13. 1.

2021 okolo 9.00 hod. v Obci Letanovce, v rómskej osade zvanej Strelníky, okres Spišská Nová Ves,
po miestnej komunikácii ulici Okružnej, bez vodičského oprávnenia a bez akýchkoľvek vodičských
zručností a skúsenosti viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia CEED ev. č. E. XXX N., keď po odbočení
na križovatke vľavo k obytnému bloku č. 1008, v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim
schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, nakoľko na namrznutej vozovke

s vozidlom zišiel čiastočne mimo cestu vpravo vo svojom smere jazdy, následne nesprávnou reakciou
na situáciu s vozidlom sa dostal naspäť na cestu, pričom prešiel cez celú šírku vozovky a narazil
prednou ľavou časťou do oprotiidúceho chodca mal. I. B., nar. X. X. XXXX, ktorý kráčal po pravom okraji
cesty z pohľadu chodca, po náraze chodca vozidlom pritlačil o betónový plot nachádzajúci sa vľavov smere jazdy vodiča J. B., v dôsledku čoho maloletý chodec I. B. utrpel mnohopočetné zranenia, čo
bezprostredne viedlo k smrti maloletého, a takto obvinený konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2
písm.a/,§16ods.1Zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

v znení neskorších predpisov. Uvedeným konaním obvinený spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1, 2 písm. a/ Trestného zákona a § 138 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov, ktorý bol podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm.
f/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne a verejne sa

ospravedlniť poškodenému F. B., nar. X. X. XXXX. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 10 (desať) rokov. Ďalej podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona
bol poškodený F. B. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

36. Z výpovede J. B. (čl. 185 trestného spisu) súd vzal za preukázané, čo strany sporu v tomto konaní
nerozporovali, že J. B., teda vinník dopravnej nehody bol otcom vlastníka motorového vozidla zn. Kia

CEED, ev. č. E. XXX N., ktorý nechal motorové vozidlo v čase, keď odchádzal za prácou do Bratislavy,
pred rodinným domom svojho otca, ktorý bez vodičského oprávnenia a bez akýchkoľvek skúseností
s riadením motorového vozidla dňa 13. 1. 2021 narazil do mal. I. B., ktorý utrpel zranenia, ktoré viedli
k jeho úmrtiu.

37. Podľa dôkaznej listiny predloženej žalovaným – oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1. 10. 2021
adresovanej spoločnosti Certeza Company, s. r. o. poisťovňou Kooperativa, bolo motorové vozidlo zn.
Kia CEED ev. č. E. XXX N. vo vlastníctve J. B. (syna J. B., nar. X. X. XXXX – vinníka dopravnej
nehody)poistenénazákladepoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX/X.Zuvedenejpoistnejzmluvynazáklade
oznámenia poškodeného F. B. o vzniku poistnej udalosti bola žalobcovi v 2. rade z titulu poistnej udalosti

– dopravnej nehody z 13. 1. 2021 vyplatená suma 1.080,22 eur – náklady spojené s pohrebom. Poistné
plnenie bolo F. B. poisťovňou vyplatené v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú čiastku
si žalovaný v zmysle § 12 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení /
regres/ podľa výzvy na zaplatenie náhrady poistného plnenia z 18. 10. 2021 vymáha od vinníka J. B..

38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40.Žalovaný vpísomnom vyjadreníkžalobevzniesolnámietkupremlčania,zktoréhodôvodu navrhoval
žalobu zamietnuť, preto súd sa prednostne zaoberal dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky.

41. Žalobcovia sa domáhajú voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorý nárok
je založený na európskej právnej úprave poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ktorý nárok vyplýva z doterajšej platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora (čl.
3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. 4. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a na čl. 1 ods. 1 a

2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel doplnenej
smernicou EP a Rady 2005/14/ES z 11. 5. 2005 a čl. 1 ods. 1 tretej smernice Rady 90/223/EHS zo
14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel.) Podľa uvedeného sa poistenia zodpovednosti

za predmetnú škodu majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obeti usmrtenej pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatnené v spore vo veci samej.

42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný nesprávne vo svojich vyjadreniach uvádza, že žalobca
sa domáha náhrady škody v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, o ktoré tvrdenie opiera
aj dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Ako správne uvádza právny zástupca žalobcov v replike
a v ďalších vyjadreniach, na posúdenie nároku žalobcov, teda práva na náhradu nemajetkovej ujmyje potrebné aplikovať ustanovenia § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčujú
vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia
premlčacej lehoty je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému

ohroziť, alebo porušiť osobnostné právo fyzickej osoby. V danom prípade týmto okamihom bol deň 13.
1. 2021, kedy došlo k usmrteniu maloletého I. B., premlčacia lehota začína plynúť dňom nasledujúcim,
teda dňom 14. 1. 2021. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 4. 12. 2023, bola podaná v 3-ročnej premlčacej
lehote (ktorá by uplynula dňom 14. 1. 2024). Z uvedeného právneho posúdenia vyplýva, že vznesená
námietka premlčania žalovaným je nedôvodná. Žaloba bola podaná včas v zákonnej premlčacej lehote,

preto súd sa v ďalšom konaní zaoberal otázkou dôvodnosti nároku a jeho výškou.

43. K ďalšej námietke žalovaného, ktorý poukazuje na rozpornosť tvrdenia žalobcov pri označení svojho
nároku,kdeokremnáhradynanemajetkovúujmupoužívaajpojemzodpovednostizaškodu,súduvádza
nasledovné:

44. Predmetná nemajetková ujma je hradená z povinného zmluvného poistenia, takže pojem „škoda“
použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že
zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti s cieľom
maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej úniovej regulácie. Povinné zmluvné poistenie

má v zmysle nálezov ústavného súdu pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia používali
pojem „škoda“ v súvislosti s použitím zákona č. 381/2001 Z. z. Nejedná sa v danom prípade teda
o uplatňovanie nárokov v zmysle náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade - rodičia nebohého mal. I. B., a žalobcovia
v 3. až 7. rade ako súrodenci mal. I. B. sa domáhajú nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
dôvodne, ktorá skutočnosť vyplýva z právoplatného trestného rozkazu a následne aj z ich výpovedí.

46. Ako už bolo vyššie uvedené, nárok žalobcov bol v tomto konaní jednoznačne preukázaný. Sporná

však bola výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovaná jednotlivými žalobcami v tomto
konaní, ktorá bola žalovaným rozporovaná, považovaná za likvidačnú vo vzťahu k vinníkovi škodovej
udalosti a neprimeranú okolnostiam konkrétneho prípadu. K tomuto tvrdeniu však žalovaný nepredložil
žiadne relevantné dôkazy a nenavrhoval žiadne prostriedky procesnej obrany, okrem výsluchu vinníka
J. B., ktorý navrhovaný dôkaz bol súdom zamietnutý z dôvodov, ako je vyššie uvedené. K tomu súd

dopĺňa, že áno dodatočné ospravedlnenie vinníka v tomto konaní by nepostačovalo na to, aby boli
uspokojené práva žalobcov v zmysle §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka dostatočne a aby nemali nárok
na majetkovú ujmu v peniazoch.

47. Z výpovede žalobcov v 1. a 2. rade – rodičov mal. I. B. súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú

manželia. Z manželstva pochádza 10 detí. Nebohý syn I. B. bol ich miláčik, nakoľko od narodenia bol
chorý, diagnostikovali mu zhubný nádor na obličke, preto sa mu venovali viac ako ostatným deťom.
Často s ním chodili po nemocniciach, na ošetrenia a podobne, kupovali mu hračky, autíčka a iné veci.
Preto jeho smrť im spôsobila veľkú bolesť, nakoľko im veľmi chýba. Je im za ním veľmi smutno. Syn I.
bol veľmi slabý, aj sa stalo, že v nemocnici spadol, chceli si naňho vybaviť opatrovateľský príspevok,

ale sa im to za jeho života nepodarilo. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepracujú, žijú z podpory a sociálnych
dávok. Na mal. I. B. poberali detský prídavok.

48.Matkamaloletého–A.B.včasenehodyboladoma,kedyjejoznámili,žesynjemŕtvy,malazdravotné
problémy – bolesť na srdci, lebo bol to jej syn, ona ho priniesla na svet. Pamätá si, ako sa jej narodil

apamätásiajvšetkyokolnostivsúvislostisjehosmrťou.Veľmijejchýba.Popohrebecítilaslabosť,často
plakala. Brala utišujúce lieky. V čase nehody nebohý syn I. nešiel do školy, lebo mal ísť na ošetrenie na
odber krvi. Predtým sa išiel troška vonku posánkovať, nakoľko napadol sneh a vtedy sa tá nehoda stala.
Matka zo smrti svojho maloletého syna prežíva traumu dodnes, ktorá je o to intenzívnejšia, že vinník J.
B. a strýko nebohého maloletého syna I..

49. Žalobca v 2. rade – otec mal. I. v deň nehody bol doma. Hneď, ako mu to príbuzní oznámili, išiel
na miesto činu, zobral syna do náručia a utekal s ním do nemocnice na urgent. Syn mu vlastne zomrel
v náručí. Tak ho len uložil na posteľ a išiel zakúpiť truhličku a oblečenie. Bol to preňho strašný zážitok.Doposiaľ má pred očami udalosti spojené so smrťou maloletého syna I.. Následne zorganizoval pohreb.
Žalobcav2.radeuviedol,ževodičmotorovéhovozidlaavinníksamuneospravedlnil,anijehomanželke.
Doposiaľmáťažkosti,stálevidísynapredočami.Bezprostredneponehodesaopil,dostalsadokonfliktu

s vinníkom, ktorý je jeho švagrom, ktorý mal naňho vtedy zaútočiť, a preto sa on dostal do väzby.
Následne tri mesiace sedel v base za výtržníctvo z dôvodu, že zaútočil na J. B., šoféra, čo mu zabil
syna. Žalobcovia v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že spolu s maloletým synom žili v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome v blízkosti, kde došlo k dopravnej nehode. Po smrti syna sa chceli obaja zabiť.

50. Z písomných vyjadrení žalobcov v 3. a 7. rade a z ich účastníckych výpovedí súd vzal za preukázané,
že súrodenci nebohého brata I. mali s ním pekný vzťah, nakoľko s ním žili v spoločnej domácnosti aj
s rodičmi, hrávali sa s ním. Potvrdili, že ich brat bol chorý, bol onkologický pacient, a preto bol miláčikom
ich rodičov, všetci ho mali veľmi radi. Rodičia mu kupovali hračky, aké si on žiadal a najviac sa mu
venovali, lebo museli s ním chodiť po nemocniciach, na ošetrenia na onkológiu a podobne. V čase,
keď došlo k dopravnej nehode a k usmrteniu ich brata, boli všetci doma. Potom, čo sa o jeho usmrtení

dozvedeli, boli všetci smutní, plakali, bratovi boli celá rodina na pohrebe.

51. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

52. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

53. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, cI) ušlého zisku."

54. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla, ak c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom.

55. Podľa § 15 ods. 1) zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

56. Z odôvodnenia žaloby a z vykonaného dokazovania súd vzal za preukázané, že žalobcovia sa
domáhajú voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy, a to z titulu porušenia ich práva na súkromný
život s poukazom na to, že žili v spoločnej domácnosti s mal. synom I., ktorý zomrel pri dopravnej

nehode zavinenej ich príbuzným J. B.. Z dokazovania jednoznačne tieto okolnosti vyplynuli, a teda v
danom prípade išlo o úmrtie blízkeho človeka, čo bolo stratou, ktorú ani pri najväčšej vôli nemožno
ničím nahradiť. Žalobcovia v 1. a 2. rade prišli o maloletého syna, ktorý im bol zo všetkých detí najbližší
práve z toho dôvodu, že mal onkologické ochorenie, a preto sa mu snažili počas jeho života venovať,
aby bol šťastný aspoň do takej miery, ako to bolo vzhľadom na jeho ochorenie možné. Maloletý I. bol

miláčikom celej rodiny, takže ako jeho rodičia, tak aj súrodenci jeho úmrtím stratili časť svojho vlastného
citového života, na ktorý má právo každá ľudská bytosť. Žalobcovia v 1. a 2. rade – rodičia maloletého
syna mali s ním pevné rodičovské puto. Ako oni, tak aj jeho súrodenci viedli s ním riadny rodinný život,
takže jeho úmrtím vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným citovým, sociálnym a morálnym väzbám,došlo u nich k vážnej nemateriálnej ujme pre rozvoj a naplňovanie osobností žalobcov, a preto v danom
prípade má byť táto kvalifikovaná ako ujma na osobnostných právach. Citovou ujmou sa v širšom slova
zmysle vo všeobecnosti rozumie buď prežívanie nepríjemných citov, čiže citovú ujmu v užšom slova

zmysle, alebo neprežívanie citov príjemných, čiže citovú stratu. V danom prípade ide o citovú stratu,
keďže pozostalí stratili smrťou príbuzného jeho lásku a radosť s ním prežívanú. Zároveň však, čo z
dokazovania preukázateľne vyplynulo, pozostalí, a to hlavne rodičia maloletého I. utrpeli i citovú ujmu v
užšom slova zmysle, a to nepríjemné pocity úzkosti, smútku, zúfalstva, šok zo smrti.

57. Z vyššie popísaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovedí žalobcov, listinných dôkazov a
za použitia dôkazného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 4T/55/2021, súd vzal v tomto konaní
za preukázané, že návrh na náhradu nemajetkovej ujmy je oprávnený a dôvodný. Bolo preukázané,
že žalobcovia tvorili s pozostalým plnohodnotnú a fungujúcu rodinu a im všetkým bola spôsobená
nenapraviteľná citová ujma, a to protiprávnym konaním blízkeho príbuzného – vinníka dopravnej nehody
J. B., čím úplne a definitívne stratili možnosť spoločne viesť rodinný a súkromný život, a teda u všetkých

žalobcov došlo k zásahu do ich osobných a rodinných práv v súvislosti so smrťou ich syna a brata, čím
bola narušená celistvosť rodiny a bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života. Následky sú
trvalé a neodstrániteľné, keďže ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Hlavne u žalobcov v 1.
a 2. rade došlo predmetnou udalosťou aj k narušeniu ich psychického zdravia, čo bolo dokazovaním
preukázané.

58. Z dokazovania v trestnom konaní bolo preukázané, že ku tragickej udalosti došlo protiprávnym
konaním vinníka J. B., ktorý z nedbanlivosti spôsobil smrť nebohého mal. I. B. a tento čin spáchal
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pre ktorý
bol aj právoplatne odsúdený. Je teda preukázateľné a nerozporovateľné v tomto konaní, že obvinený

J. B. spôsobil smrť človeka, navyše sa doposiaľ pozostalým nebohého I. B. ani len neospravedlnil,
neprijal žiadnu zodpovednosť zato, že zničil život jednej rodine. Žalobcovia vinníka v tomto konaní
neoznačili ako žalovaného, domáhajú sa svojich nárokov voči poisťovni Kooperatíva, ktorej pasívna
legitimácia vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej s vlastníkom motorového vozidla zn. Kia CEED ev. č. E.
XXX N., riadením ktorého došlo k dopravnej nehode a následne k usmrteniu mal. I.. Následne pasívna

legitimácia žalovaného a dôvodnosť nároku žalobcov vyplýva z rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode a je spojená s prevádzkou motorového
vozidla a to podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný v tomto konaní pasívnu legitimáciu ani nenamietal,
avšak rozporoval nárok žalobcov v celom rozsahu, nielen čo do výšky, ale aj čo do jeho dôvodnosti.
Žalovaný v tomto konaní nepredložil súdu také prostriedky procesnej obrany, ktorými by preukázal, že

nárok žalobcov nie je dôvodný, preto súd žalobe vyhovel, pričom výšku nároku súd ustálil na základe
výsledkov vykonaného dokazovania.
Za primerané nároky žalobcov súd považuje v takej výške, ako o tom rozhodol v enunciáte tohto
rozsudku, ktoré sumy sú v súlade s doterajšou súdnou praxou súdov Slovenskej republiky v obdobných
rozhodnutiach, a sú v súlade so zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (§ 12 ods. 2, § 13 citovaného zákona). Súd teda vyhovel žalobe
u jednotlivých žalobcov v takej výške, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.
Súd žalobu zamietol aj v časti žalobcami požadovaných 5 % úrokov z omeškania ročne z jednotlivých
nárokovaných súm, nakoľko ako správne namietal žalovaný, žalobcom tento nárok nevznikol ani od

okamihu úmrtia zosnulého I. B., ani od okamihu podania žaloby. V zmysle doterajšej ustálenej judikatúry
súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR č. 6Cdo/185/2011 zo dňa 14. 3. 2011 a sp. zn.
1Co/15/1997 z 24. 6. 1998) nárok na úroky z omeškania pri nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
vpeniazoch vznikáažnazákladesúdnehorozhodnutia,vktoromjeurčenádobaplnenia,a ažuplynutím
takto určenej lehoty na plnenie sa dlžník dostáva do omeškania.

59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.62. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

63.Žalobcoviasadomáhalináhradynemajetkovejujmy,ktoráimbolasúdompriznaná,kdevýškanároku
závisela od úvahy súdu. V konaní teda mali žalobcovia plný úspech (nepriznanie úrokov z omeškania
súd považuje za nepatrný neúspech), preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

64. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch žalobcovia v konaní o náhradu
škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré im boli spôsobené trestným činom, sú od poplatkov oslobodení,
preto súd v tomto konaní k tejto povinnosti zaviaže žalovaného podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.