Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, May 26, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 26T/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924010231.1

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. mája 2024 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. XXX/X, D. – E. F., adresa na doručovanie písomností: G. XXX, H., dôchodca, stíhaného pre
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona

s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 27.12.2022 v čase okolo 14.15 hodine neoprávnene vošiel cez neuzamknutú bránu na pozemok
patriaci k rodinnému domu číslo 172/11 B nachádzajúceho sa na ulici Štefánikovej v meste Jelšava,
ktorého je on majiteľom, následne neoprávnene cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do vnútorných
priestorov uvedeného rodinného domu, v ktorom sa v tom čase nachádzali oprávnení užívatelia domu

– podnájomníčky – I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XX, H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H., F. XX/X, mal. S. M., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. M., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. J., nar. XX.XX.XXXX,
ktorým povedal, že majú odísť, okamžite sa majú zbaliť a vypadnúť, následne sa im vyhrážal, že donesie
veľké psy a nechá ich tými psami zožrať, že ich zabije, pričom počas týchto vyhrážok búchal po stole
a kričal na nich, že ich vypáli, opakovane na nich kričal, že ich všetkých zabije a že má aj zbrane, na čo

mu I. J. opakovane hovorila, aby odišiel z domu preč, aby sa im nevyhrážal, na čo obvinený nereagoval
a stále svoje vyhrážky opakoval, po tom sa I. J. postavila pred obvineného a povedala mu, aby okamžite
vypadol, že ide volať políciu, na čo ju obvinený chytil rukami a odsotil preč, následne sa voči obvinenému
postavila H. K., ktorú páchateľ udrel jedenkrát rukou po hlave a potom vyšiel z domu von a počas toho
znova kričal, že ide pre psy, čím uvedeným konaním vzbudil u poškodených I. J. a H. K. dôvodnú obavu
o ich život a zdravie, ako aj o život a zdravie ich blízkych,

p o s t u p u j e
Okresnému úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako
priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na Okresnom súde Rimavská Sobota, pracovisko
Revúca dňa 20.03.2024 obžalobu na obžalovaného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 , ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona a pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona.

Obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,

že je nevinný a zároveň využil svoje zákonné právo a vo veci nevypovedal.Súd následne vykonal vo veci hlavne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti svedkýň –
poškodených I. J. a H. K., ktorých výpovede z prípravného konania súd prečítal s poukazom na §
263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku, nakoľko zo správy OO PZ Jelšava zo dňa 19. 4. 2024 vyplýva, že

poškodené sa už niekoľko mesiacov zdržiavajú na neznámom mieste v Českej republike. Súd vzhľadom
na neprítomnosť svedkov F. N. a svedkyne L. K. so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal
ich výpovede z prípravného konania. Uvedení svedkovia sa síce následne do pojednávacej miestnosti
dostavili, strany však nežiadali o ich výsluch na prípadné doplnenie ich výpovede z prípravného
konania. Súd ďalej oboznámil zvukový záznam vyhotovený o priebehu konfliktu obžalovaným, vykonal

dokazovanie aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom ustálil nasledovný skutkový stav.

Z výsluchu obžalovaného a svedkýň, ako aj z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. H. zhodne vyplýva, že
obžalovaný ako vlastník stavby – rodinného domu súp. č. 172/11B zapísanej na tomto liste vlastníctva
poskytol rodinný dom do užívania svedkyniam – poškodeným na základe nájomných zmlúv účinných
od 1. 5. 2022. Niet pochýb, že v osobách poškodených ide o osoby, ktoré túto nehnuteľnosť užívali

oprávnene na účely bývania, čím im vnikol nárok na ochranu proti osobám, ktoré by ich v pokojnom
užívaní nehnuteľnosti vyrušovali spôsobom priečiacim sa zákonu.

Z trestného oznámenia, obsah ktorého následne konkretizovali vo svojich výpovediach svedkyne –
poškodené H. K. a I. J. vyplýva, že obžalovaný dňa 27. 12. 2024 nepovolene mal vniknúť do nimi

užívaného rodinného domu, mal na poškodené kričať a týmto sa vyhrážať spôsobom uvedeným
v skutkovej vete podanej obžaloby. Taktiež mal sotiť do H. K. a jedenkrát rukou udrieť I. J..

Nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vo veci vypovedať s poukazom na svoje
doterajšie výpovede, jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná. Obžalovaný v prípravnom

konaní dňa 05.09.2023 uviedol, že sú veľké disproporcie medzi výpoveďami poškodených a jeho
tvrdeniami, požadoval konfrontáciu s obomi poškodenými. Zvukovú nahrávku, ktorú prostredníctvom
svojho telefónu vyhotovil o priebehu incidentu, poskytol aj orgánom činným v trestnom konaní.

Svedkyňa poškodeného – I. J. na výsluchu dňa 06.03.2023 uviedla, že trvá na tom, čo uviedla pri

predošlom výsluchu. Dňa 27.12.2022 okolo 17:00 hod. vošiel k ním domov bez pozvania A. B., od
ktorého majú dom v podnájme a začal vykrikovať na jej matku, že má vypadnúť z domu preč, kvôli tomu,
že nevykopali odpad na dvore domu. Na začiatku nájmu zaplatili obvinenému depozit vo výške 500,-
eur, z čoho mal obvinený zaplatiť nedoplatky na dome, ako aj vykopanie odpadu. Obvinený v opitom
stave vulgárne a rasisticky nadával na poškodenú aj na jej syna, ktorý zo strachu plakal. Stalo sa to

aj viackrát, keď bol obvinený opitý, ale neriešili to doteraz. Zranenia nikomu nespôsobil ani zariadenia
nezničil v dome ale veľmi ich trápilo správanie obvineného. Vyhrážal im, že ich pozabíja a pustí na nich
psov aby ich roztrhali. Keď bol triezvy, vychádzali dobre.

Svedkyňa poškodeného – H. K. na výsluchu dňa 06.03.2023 uviedla, na Vianoce ako oslavovali

narodeniny dcéry I. obvinený vošiel do domu, vykrikoval a nadával. Dcéra sa pokúsila volať políciu
ale nemala signál. Poškodenú odstrčil a do steny si udrela hlavu. Obžalovaný v ruke držal elektrický
paralyzér. Zranenia nespôsobil ale zľakli sa a preto ho nahlásili na polícii. Keď je obvinený triezvy,
vychádzajú dobre.

Vzhľadom na diametrálne odlišný opis priebehu konfliktu zo strany jednotlivých účastníkov súd pri
hodnotení, opis ktorej strany sa viac blíži skutočnosti, prihliadol aj na nasledovné zistenia:

Svedkyňa L. K. na výsluchu dňa 27.07.2023 uviedla, že býva v susednom dome, niekoľko rokov pozná
obžalovaného, je svojský, hlavne keď je opitý ale nie je zlý človek. V deň incidentu nič nevidela, počula

obžalovaného kričať ale rasistické a agresívne nadávky nepočula. Počula, ako obžalovaný na dom
zaklopal a potom sa normálne rozprávali, potom nastal krik.

Svedok F. N. na výsluchu dňa 27.07.2023 uviedol, že počul hádku medzi poškodenou a obžalovaným
kvôli odpadu. Myslí si, že obžalovaný bol opitý. Bola to slovná hádka, nebili sa, nepočul žiadne vyhrážky.

S istotou povedal, že obžalovaný nič nedržal v ruke. Osobu poškodených I. J. a H. K. hodnotil tak, že
tieto si dokážu vymyslieť na človeka všeličo, len aby mu urobili zle, aj na neho prednedávnom vymysleli
zlé veci, pre ktoré musel chodiť na priestupkové oddelenie.Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. PPZ-KEU-KE-EXP-2023/2617
zo dňa 04.12.2023 vyplýva, že záznam z mobilného telefónu obvineného mal byť vyhotovený dňa
27.12.2022 v čase okolo 14:00 hod až 15:00 hod.. Zo záznamu bol následne vyhotovený prepis za

účelom lepšej zrozumiteľnosti.

Z jednotlivých zápisníc o konfrontácii v rámci prípravného konania vyplýva, že obžalovaný bol ochotný
podrobiť sa konfrontácii s poškodenými, tieto však túto možnosť odmietli.

Z výstupu zo systému ESIS PZ a z prepisu obsahu hovorov na č.l. 167-173 vyplýva, že to bol práve
obžalovaný, ktorý sa kontaktoval s políciou v súvislosti s prejednávaným incidentom.

Súd oboznámil na hlavnom pojednávaní aj zvukový záznam zo dňa 27.12.2022, ktorý nezachytáva
žiadne vyhrážky smrťou alebo spôsobením inej vážnej ujmy, známky násilia použitého proti telesnej
integrite človeka. Obžalovaný k tomu uviedol, že tak sa to stalo ako je na nahrávke. Prišiel skontrolovať

nehnuteľnosť, ktorú má vo výlučnom vlastníctve.

Podľa odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol raz priestupkovo
trestaný, za dopravný priestupok.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o
trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo
disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa odseku 2 písm. a) citovaného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Za závažnejší spôsob

konania sa považuje použitie násilia podľa § 138 písm. d) Tr. zákona.

Podľa odseku 3 písm. a) citovaného ustanovenia odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe. Za chránenú osobu sa podľa
ň 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa považuje aj dieťa, t. j. osoba mladšia ako 18 rokov.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Skutková veta podanej obžaloby kládla obžalovanému za vinu, že neoprávnene vnikol do obydlia iného
a tam neoprávnene zotrval, použijúc aj násilie a zároveň sa svedkyniam – poškodeným, ktoré tam
oprávnene bývajú, nebezpečne vyhrážal.

Pri hodnotení vierohodnosti výpovede svedkýň a zároveň poškodených H. K. a I. J. súd musel

prihliadnuť na hodnotenie ich osobnosti zo strany svedkov L. K. a F. N., podľa ktorých u nich je daná
tendencia vymýšľať si nepravdivé obvinenia na tretie osoby (v tomto smere vypovedal M. Szamko).
Vierohodnosť ich obvinení je znížená aj z dôvodu, že výpovede medzi sebou vzájomne nekorešpondujú
a v neposlednom rade aj preto, že poškodené odmietli konfrontáciu s obžalovaným, ktorej sa domáhal
obžalovanývrámcisvojejobhajoby.Ichvýpovedesúvrozporeajsobsahomvyhotovenejaudionahrávky

predmetného incidentu, ktorá nezachytáva žiadne vyhrážanie, ani to, že by bol spáchaný zločin
neoprávneného porušovania domovej slobody. Naopak čo zachytáva je hádka, ktorá nastala medzi
obžalovaným, ktorý prišiel skontrolovať nehnuteľnosť, ktorú má vo výlučnom vlastníctve a svedkýň –
poškodených. Tvrdenie obžalovaného, že konkrétnym dôvodom bolo ukladanie smetí v dome a upchatie
splaškovej kanalizácie, sa javí byť potvrdené aj obsahom zvukovej nahrávky. Z nahrávky je okrem iného

zjavné, že to bol obžalovaný, ktorý začal zvyšovať hlas po tom, ako mu obžalovaný dňa 27. 12. 2023
poukazovali na vianočné obdobie, počas ktorého opravy kanalizácie nie sú možné. Samotné poškodené
síce taktiež reagovali zvýšením hlasu, až na seba intenzívne kričali, z ich prejavu však vyplýva, ženechceli konflikt eskalovať – naopak, opakovane upozornili obžalovaného, aby nekričal, pretože v dome
sú aj deti.

Pokiaľ sa v obžalobe tvrdí že obžalovaný neoprávnene vnikol do domu, nie je to možné pričítať
obžalovanému, nakoľko aj samotné svedkyne – poškodené sa v tomto ohľade vyjadrovali rozporuplne.
Poškodená I. J. uvádzala, že obžalovaný sa z ničoho nič objavil v ich kuchyni, naproti tomu H. K.
vypovedala, že počula, ako obžalovaný búcha na dvere domáhajúc sa vstupu a potom tieto dvere sám
vytlačil. Pri tomto mala byť prítomná aj jej dcéra, t. j. H. K.. V dôsledku takto radikálne odlišného opisu

spôsobu vniknutia obžalovaného do domu nemožno považovať jeho tvrdenie, že domu sa dostal so
súhlasom obyvateľov po tom, ako riadne zaklopal, za jednoznačne vyvrátenú. V prospech obžalovaného
vyznieva aj výpoveď svedkyne L. K., ktorá počula, ako obžalovaný zaklopal na dvere a potom počula
normálny rozhovor, čo taktiež nasvedčuje tomu, že obžalovaný vošiel do domu oprávnene. Rovnako
z vyhotovenej audionahrávky síce vyplýva, že poškodeným bola prítomnosť obvineného nepríjemná
a snažili sa ho utíšiť, ale samotné zotrvanie obžalovaného v dome počas hádky, ktorá nasledovala,

nezakladá trestnú zodpovednosť za zločin porušovania domovej slobody podľa právnej kvalifikácie
nachádzajúcej sa v obžalobe, nakoľko obžalovanému nebolo jednoznačne a bez pochybností dané na
vedomie, že jeho prítomnosť v rodinnom dome je neoprávnená a túto má bezodkladne opustiť. Súd
podotýka, že ide o úmyselný trestný čin, ktorý vyžaduje u páchateľa úmysel smerujúci k neoprávnenému
vniknutiu alebo zotrvaniu domovej nehnuteľnosti inej osoby. Vzhľadom na obsah audionahrávky súd

existenciu takéhoto úmyslu o obžalovaného nepovažuje za daný, nakoľko dôvodom jeho návštevy
bolo riešenie technického stavu prenajatej nehnuteľnosti a potom, ako hádka eskalovala až do potreby
zavolania policajtov, nehnuteľnosť dobrovoľne opustil. Celý konflikt medzi obžalovaným a poškodenými
trval cca 4 minúty ( na zvukovej nahrávke od 14:34 minúty).

Za nepreukázané súd považuje aj to, že by sa obžalovaný spôsobom uvedeným v obžalobe vyhrážal
svedkyniam – poškodeným. Vyhrážky na základe vypočutého rozhovoru vyvrátili svedkovia L. K. aj F. N.
a žiadne vyhrážky neboli zachytené ani na audionahrávke zachytávajúcej priebeh incidentu. V dôsledku
zníženej vierohodnosti výpovedí svedkýň – poškodených v dôsledku rozporov medzi ich výpoveďami aj
v týchto častiach a na základe hodnotenia ich osoby ostatnými svedkami, súd tieto tvrdenia nepovažoval

za preukázané. Z rovnakých dôvodov nepovažuje za preukázané ani použitie akejkoľvek formy násilia
obžalovaným.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti
uznesenia. V dôsledku odôvodnených pochybností o tom, že skutok sa stal tak, ako to zachytáva podaná

obžaloba, súd nepovažoval za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu
zločinu porušovania domovej slobody a prečinu nebezpečného vyhrážania, avšak nevylučuje to, že
samotné skutky obžalovaného je možné považovať za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Nemožno totiž odhliadnuť od toho, že obžalovaný sa
vo vzťahu k poškodeným správal mimoriadne hrubo, keď v ich domovej nehnuteľnosti na v podnapitom

stave ako prvý začal kričať, vyzýval ich na odchod z domu bez toho, že by bola platnosť nájomnej zmluvy
akokoľvek narušená, používajúc pritom vulgárne výrazy, vrátane slovného spojenia „čierne potkany“,
ktoré nemožno hodnotiť inak ako za rasistické a znevažujúce, hoci z nahrávky nie je úplne zrejmé,
na ktorú konkrétnu osobu (osoby) sa tento prejav obžalovaného vzťahoval. Z uvedených dôvodov
samosudca postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpil vec Okresnému úradu v Rimavskej

Sobote, ktorý by ju mal prejednať ako priestupok.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor. Sťažnosť sa podáva
na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca do troch pracovných dní odo dňa oznámenia
uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu rozhodne

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený.