Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-1Sa/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200651
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. - D. E. XX/X, C. E., F., s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
G. XX/X, XXX XX H. C. F., zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, A. Žarnova 11C,
917 02 Trnava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície policajného zboru Michalovce, Jána Hollého 53/46, 076 01
Michalovce, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí (blokov na
pokutu) žalovaného, séria L, č. 0622540, č. 0622541, č. 0622542 a č. 0622543, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1. Dňa 21.09.2022 udelil žalovaný žalobkyni v blokovom konaní pokutu vo výške 40,- eur za spáchanie
priestupku na úseku pobytu (ust. § 118 ods. 1, písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z., o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“/), ktorého sa mala

žalobkyňa dopustiť tým, že porušila povinnosť podľa ust. § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte
cudzincov a nepreukázala, že je zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. O zaplatení pokuty
žalobkyňou svedčia štyri kusy blokov na pokutu znejúcich na hodnotu 10,- eur, série L, č. 0622540, č.
0622541, č. 0622542 a č.0622543, ktorých prevzatie žalobkyňa dňa 21.09.2022 podpísala.

II. Priebeh správneho súdneho konania

2. Správnou žalobou zo dňa 18.11.2022 žalobkyňa od správneho súdu žiadala zrušiť rozhodnutie
žalovaného - blok na pokutu séria L, číslo 0622540 v hodnote 10 eur, blok na pokutu séria L, číslo
0622541 v hodnote 10 eur, blok na pokutu séria L, 0622542 v hodnote 10 eur, a blok na pokutu séria
L, číslo 0622543 v hodnote 10 eur zo dňa 21.09.2022 a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a
rozhodnutie. Uplatnila si tiež proti žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa v správnej

žalobe opísala udalosti zo dňa 21.09.2022, kedy podľa jej slov prišla spolu so svojím manželom I. B.
na oddelenie cudzineckej polície Michalovce, kde sa opakovane domáhala prijatia žiadosti o udelenie
trvalého pobytu. Podotkla, že z dôvodu, že nerozumie slovenskému jazyku, chodievala na úrady vždy
s manželom, ktorý sa potrebné dokumenty snažil vybaviť. Doplnila, že rozpráva úradným jazykom(thajčinou) a s manželom sa dorozumieva v anglickom jazyku. Podľa vyjadrenia žalobkyne, bola jej
žiadosť o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky prijatá, zároveň však príslušník policajného
zboru žalobkyni (resp. jej manželovi) oznámil, že jej udeľuje pokutu, pretože k žiadosti nepriložila doklad

preukazujúci uzatvorenie zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa uvedenú
situáciu vnímala tak, že príslušník policajného zboru ju chcel potrestať za osobné doručovanie žiadosti,
na ktorý podľa jej názoru zrejme nebol zvyknutý, čo žalobkyňa odôvodnila dlhodobým odmietaním
prijatia takej žiadosti v predošlých mesiacoch. Podľa žalobkyne jej manžel príslušníkovi policajného
zboru oznámil, že žalobkyňa neovláda slovenský jazyk a súčasne mu uviedol, že preukaz poistenia

má vo vozidle a že pre neho pôjde, na čo tento reagoval tak, že ho to nezaujíma a pre neho to je
už vybavené, pričom žalobkyni opäť uviedol, že spáchala priestupok a bude platiť pokutu. Žalobkyňa
pokračovala a uviedla, že pri zhováraní sa jej manžela a príslušníka policajného zboru ohľadom pokuty
vyberala peniaze, nakoľko sa domnievala, že bude treba platiť poplatok (počula, že sa hovorilo o eurách /
v súvislosti s výškou pokuty/, avšak nevedela k čomu boli peniaze potrebné, pretože slovenskému
jazykunerozumie).Natopríslušníkpolicajnéhozborunaznačil,abymupeniazeodovzdala,čožalobkyňa

urobila a on jej vydal 4 ks vyššie uvedených pokutových blokov. Žalobkyňa, podľa jej slov nevedela
o čo sa jedná a manželovi uviedla, že si myslela, že sa jedná o úradné poplatky. Zároveň vyjadrila
presvedčenie, že žalovaný porušil jej právo na spravodlivé konanie a právo na konanie v jazyku, ktorému
rozumie. Uviedla tiež, že nespáchala žiadny priestupok, pretože v čase podania žiadosti nemusela
predložiť útvaru policajného zboru doklad preukazujúci uzatvorenie zdravotného poistenia. Dôvodila

pritom tým, že priestupok je spáchaný až po tom, čo príslušník tretej krajiny neuzatvorí zdravotné
poistenie do 3 dní odo dňa prevzatia dokladu o pobyte cudzincov. V čase podania žiadosti preto podľa
žalobkyne tento priestupok nemohol byť spáchaný, pretože ešte len žiadala o vydanie dokladu, a teda
lehota na splnenie povinnosti nezačala ani plynúť. Žalobkyňa situáciu vníma tak, že nepredloženie
dokladu preukazujúceho zdravotné poistenie v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5

rokov za účelom zlúčenia rodiny, nie je žiadnym zákonom označené ako priestupok. Podľa žalobkyne
neboli naplnené formálne znaky priestupku a uložená pokuta je preto nezákonná. Žalobkyňa poukázala
na znenie ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy vec možno vybaviť aj v blokom konaní, pokiaľ
sú kumulatívne splnené podmienky: a) priestupok je spoľahlivo zistený, b) obvinený s priestupkom
súhlasí a je ochotný pokutu zaplatiť. V súvislosti so svojou situáciou však uviedla, že nebola splnená

ani jedna z týchto podmienok. Žalobkyňa ku svojej osobe uviedla, že je štátnym občanom Thajska a
nerozumie slovenskému jazyku. Je preto podľa nej absurdné hovoriť o tom, že dobrovoľne odovzdala
sumu 40,- Eur príslušníkovi policajného zboru, ktorý jej udelil pokutu, keď ani nevedela, o čo sa vôbec
jedná a nič na tom nemení ani fakt, že s ňou bol prítomný jej manžel, pretože zo strany príslušníka
policajného zboru nebolo žalobkyni vysvetlené v jazyku, ktorému rozumie, že je obvinená, z akého

skutku a aké sú následky zaplatenia pokuty. Podľa vyjadrenia žalobkyne s ňou príslušník policajného
zboru kvôli jazykovej bariére fakticky nekomunikoval, iba gestami naznačil, aby mu odovzdala peniaze.
Žalobkyňa tomuto jeho postupu vytýka, že nezabezpečil tlmočníka a ani sa nepokúsil inak preložiť to,
že je obvinená z priestupku, aké sú jej práva a aké sú vôbec formy vybavenia priestupku, vrátane
následkov zaplatenia pokuty v blokovom konaní. Dopĺňa, že právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému

rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nej, je právom
garantovaným, pričom jeho účinné uplatňovanie musia zabezpečiť štátne orgány. Podľa žalobkyne,
by bolo absurdné, aby sa jej následne vyčítalo, že nežiadala tlmočníka, keď nevedela, že je vôbec
obvinená a prečo príslušník policajného zboru naznačoval, aby mu dala peniaze. Žalobkyňa preto tvrdí,
že neboli splnené predpoklady na realizáciu blokového konania, pretože jazyku, v ktorom sa blokové

konanie viedlo, nerozumela a nebola jej zabezpečená príslušná pomoc na tlmočníka (alebo aspoň
úradný preklad poučenia o následkoch blokového konania a o povahe obvinenia). V ďalšom obsahu
správnej žaloby žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že uloženie blokovej pokuty je individuálnym
správnym aktom vydaným príslušným orgánom. Blokové konanie je podľa jej mienky fakticky ovládané
dispozičnou zásadou, pretože iba od obvineného závisí, či sa blokové konanie uskutoční (ochota zaplatiť

pokutu), alebo nie a vec sa prejedná v správnom konaní. K tomu je ale podľa názoru žalobkyne v prvom
rade potrebné, aby obvinený bol oboznámený so skutkom a vzneseným obvinením v jazyku, ktorému
rozumie. Žalobkyňa ubezpečila, že nemohla odôvodnene predpokladať dôsledky svojho konania, teda
že zaplatením blokovej pokuty vo svojej podstate uznáva svoju vinu a vzdáva sa riadneho procesu,
pretože vôbec nerozumela jazyku, v ktorom sa konanie viedlo, čo je úplne základný predpoklad na to,

aby sa vôbec mohlo hovoriť o spravodlivom konaní. Ak dotknutá osoba tomuto jazyku rozumieť nebude,
je úplne zbytočné ju poučovať o všetkých právach a dôsledkoch. Zo všetkých uvedených dôvodov
žalobkyňa považuje konanie voči jej osobe za porušujúce právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm.
a) Európskeho dohovoru.3. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a v liste datovanom ku dňu 27.02.2023 uviedol, že
žalobkyňa bola v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, na stále platnom

oprávnenom prechodnom pobyte za účelom zamestnania a to do 07.10.2022. Podľa vysvetlenia
žalovaného sa v danom prípade jednalo o zmenu účelu pobytu z prechodného pobytu na účel
zamestnania na udelenie trvalého pobytu na päť rokov, nakoľko žalobkyňa splnila zákonom stanovené
podmienky a jej manželom je občan Slovenskej republiky. Žalovaný ozrejmil, že pri prijímaní žiadosti
o udelenie trvalého pobytu dňa 21.09.2022 bola vykonaná kontrola pobytu žalobkyne, pričom bola táto

požiadaná, aby sa preukázala zdravotným poistením platným na území Slovenskej republiky. Doplnil, že
preukázať sa zdravotným poistením je jednou z povinností štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust.
§ 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Podľa žalovaného mala teda žalobkyňa ako cudzinka,
štátna príslušníčka Thajska, zákonnú povinnosť mať uzatvorené zdravotné poistenie a preukázať sa
ním pri kontrole pobytu, lebo v čase podania žiadosti dňa 21.09.2022 mala platný prechodný pobyt za
účelom zamestnania. Z uvedeného podľa slov žalovaného vyplýva, že sankcia za porušenie zákona,

s ktorou žalobkyňa súhlasila nebola uložená skrz podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu, ale
skrz iného druhu pobytu platného v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu, teda odo dňa
14.01.2020, z čoho vyplýva, že žalobkyňa v správnej žalobe zavádza súd kedy tvrdí, že bloková pokuta
jej bola uložená z dôvodu, že pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu nemala platné zdravotné
poistenie, resp. že ho nepredložila. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v blokovom konaní bolo

porušené jej právo konať v jazyku, ktorému rozumie, žalovaný uviedol, že počas všetkých úkonov v
objekte žalovaného bol prítomný manžel žalobkyne, žalobkyňa nepožadovala tlmočníka a ani neuviedla,
že niečomu nerozumie. Žalovaný zároveň ubezpečil správny súd, že príslušník policajného zboru, ktorý
žiadosť vybavoval, ovláda anglický jazyk slovom i písmom, pričom v čase podávania žiadosti ako
aj prejednávania priestupku sa žalobkyňa nevyjadrila v anglickom jazyku, aby niečomu nerozumela.

Žalovaný oponoval žalobkyni a uviedol, že v slovenskom jazyku jej bolo cestou jej tlmočníka, v danom
prípade jej manžela vysvetlené, že svojím konaním naplnila všetky znaky priestupku a teda, že je z jeho
spáchania obvinená a bola jej položená otázka, či je ochotná zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške
40,00 eur, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalobkyňa, ako aj jej manžel podľa mienky žalovaného vedeli,
že nejde o úradný poplatok, ale o uloženú pokutu v blokovom konaní, čo žalobkyňa potvrdila aj svojim

podpisom na pokutové bloky a potvrdenie o platbe jej príslušník policajného zboru odovzdal. Taktiež
si boli vedomí toho, že všetky správne poplatky voči cudzineckej polícii sa hradia prostredníctvom e-
kolkov, a nie v hotovosti. Podľa poznatkov žalovaného, manžel žalobkyne jej pretlmočil v anglickom
jazyku, čoho sa dopustila a prečo jej bola uložená pokuta, čomu rozumel v anglickom jazyku aj príslušník
policajného zboru. Žalovaný zároveň potvrdil, že žalobkyni ani jej manželovi nebolo žiadnym spôsobom

bránené v tom, aby sa žalobkyňa preukázala platným zdravotným poistením, ako tvrdí vo svojom
čestnom vyhlásení jej manžel, že ho mal vo svojom aute. Žalovaný zopakoval, že žalobkyňa sa dopustila
priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to porušením povinnosti uvedenej
v § 111 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa pri kontrole pobytu dňa 21.09.2022
nepreukázala zdravotným poistením platným na území Slovenskej republiky, čiže v čase podania

žiadosti, bola v tom čase na platnom oprávnenom prechodnom pobyte za účelom zamestnania odo dňa
14.01.2020 a uložená bloková pokuta bola uložená zákonne.

4. V reakcii zo dňa 24.03.2023 žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz o pravdivosti
svojichtvrdení,pričomjehovyjadrenieksprávnejžalobeodporujeajpredloženémučestnémuvyhláseniu

manžela žalobkyne. Žalobkyňa popiera, že by v čase uloženia pokuty mala vedieť, za čo jej bola uložená
apopieratiež,žebystoutopokutousúhlasila.Žalobkyňaupresnila,ževčase,keďpríslušníkpolicajného
zboruoznámil,žejejukladápokutu,jejmanželjejneprekladal,žedostávapokutuanekázaljejjuzaplatiť,
pretože on sám nepovažoval jej konanie za priestupok, pričom doklad o zdravotnom poistení mala vo
vozidle. Podľa slov žalobkyne sa vtedy jej manžel a príslušník policajného zboru „doťahovali“ o tom,

či bol alebo nebol spáchaný priestupok, pričom manžel žalobkyne chcel ísť pre doklad o zdravotnom
poistení do vozidla, čo si príslušník policajného zboru nenechal vysvetliť a trval na tom, že priestupok bol
spáchaný. Žalobkyňa hovorí, že len ťažko si možno predstaviť, ako by manžel žalobkyne popri tom, ako
argumentoval príslušníkovi policajného zboru o tom, že jeho manželka sa nemohla dopustiť priestupku
a že mu z vozidla prinesie doklad o zdravotnom poistení, súčasne všetko prekladal. Žalobkyňa opisuje,

že jej manžel bol celý čas presvedčený o tom, že pokutu jej mali uložiť za to, že nemala uzatvorené
zdravotné poistenie (ktoré postačí uzatvoriť do 3 dní od prevzatia dokladu o pobyte cudzincov), pričom
s touto nebol jej manžel stotožnený. Žalobkyňa, podľa jej slov, nemala vôbec vedomosť, čo sa deje,
keď sa jej manžel a príslušník policajného zboru presviedčali o tom, či (ne) bol spáchaný priestupok.Fakt, že žalobkyňa ako štátna občianka Thajska nepozná legislatívu a úradné postupy pri vyberaní
poplatkov jej, podľa jej vyjadrenia, nemôže byť na ujmu a tento argument žalovaného ani nemôže založiť
vedomosť žalobkyne o tom, že mala spáchať priestupok. Žalobkyňa teda popiera tvrdenia žalovaného

v jeho vyjadrení k správnej žalobe o tom, že by mala súhlasiť s pokutou, ako aj tvrdenia, že jej manžel
jej počas blokového konania mal prekladať všetky skutočnosti, teda že sa dopustila priestupku a v
akej výške je pokuta. O tomto sa dozvedela od manžela až po tom, čo zaplatila 40,- eur a prevzala
bloky na pokutu. Za paradoxné označila žalobkyňa tvrdenie žalovaného, že nežiadala tlmočníka ani
neuviedla, že ničomu nerozumie, kedy podľa jej slov sotva mohla rozumieť, keď sa jej manžel s

príslušníkom policajného zboru rozprávali po slovensky, pričom ona tento jazyk neovláda. Doplnila, že
jej manžel ju sprevádza po úradoch preto, aby vybavil potrebné dokumenty a záležitosti, nie preto,
aby bol jej tlmočníkom a zástupcom v konaniach o uložení pokuty. Žalobkyňa žalovanému vytýka, že
nijakým spôsobom nespochybnil zhodné tvrdenie jej a jej manžela v čestnom vyhlásení, že doklad o jej
zdravotnompoistenínaozajprisebemaliatentobolvovozidle.Pretonemožnopovedať,žebyžalobkyňa
tento doklad nemala alebo že by sa ním nepreukázala, pretože tento bol v jej dispozícii. Žalobkyňa

zopakovala, že trvá aj na tom, že v prípadnom blokovom konaní bolo porušené jej právo podľa čl. 6 ods.
3 písm. a) Dohovoru. Dôvodila pritom tým, že fakt, že jej manžel ju sprevádza po úradoch automaticky
neznamená, že ten je jej tlmočníkom v prípade priestupkového konania. Žalobkyňa s jej manželom
predsa na úrady nechodia za účelom, aby išli obhajovať údajné protiprávne konanie, ale za účelom
vybavenia potrebných dokladov, aby žalobkyňa mohla legálne žiť na území Slovenskej republiky. Za

nepravdivé v tejto súvislosti označila žalobkyňa aj tvrdenie žalovaného, podľa ktorého si svojho manžela
zvolila ako tlmočníka v blokovom konaní a to z dôvodu, že jej manžel a príslušník policajného zboru
navzájom argumentovali ohľadom (ne)spáchania priestupku v slovenskom jazyku, ktorému žalobkyňa
nerozumie. Preto, podľa jej vyjadrenia, nemohla ani vedieť, že nejaké blokové konanie prebieha a teda si
nemohla zvoliť svojho manžela ako tlmočníka pre účely blokového konania (v súlade s čl. 6 ods. 3 písm.

a) Dohovoru). Z tohto dôvodu považuje za zavádzajúce všetky tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k
správnej žalobe o tom, že žalobkyňa tlmočníka nežiadala, že jej manžel mal preložiť skutočnosti týkajúce
sa priestupku a výšku pokuty (keďže ten sám konanie nepovažoval za priestupok) a že mala dokonca
súhlasiť s pokutou (platila v domnení, že sa jedná o poplatky). Ani skutočnosť, že žalobkyňa následne
podpísala bloky, podľa nej neznamená, že bola s udalosťou uzrozumená (resp. že pred zaplatením

vedela, o čo sa jedná), pretože bloky podpísala až po zaplatení sumy 40,- eur, čím sa konanie skončilo.
Žalovaný podľa mienky žalobkyne nepredložil žiadny dôkaz a žiadny ani neoznačil, nenavrhol vykonať,
teda neuniesol dôkazné bremeno.

5. Žalovaný poskytol svoje stanovisko dňa 10.05.2023 a v ňom okrem skutočností vyplývajúcich z jeho

predchádzajúceho vyjadrenia uviedol, že čestné vyhlásenie manžela žalobkyne nemožno považovať za
akýkoľvek dôkaz, nakoľko možno predpokladať, že práve on, keď ako tvrdí správna žaloba, žalobkyňa
vôbec neovláda slovenský jazyk, bol podnetom na podanie správnej žaloby, ale iba za „úsmevný dôkaz“.
Žalovaný doplnil, že policajt, ktorý zistil a zákonne prejednal priestupok žalobkyne, je nadpriemerne
jazykovo zdatný a veľmi dobre rozumel, čo pán B. v anglickom jazyku rozpráva žalobkyni, teda že

jej vysvetlil, že platí blokovú pokutu za porušenie zákona, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalovaný je
presvedčený, že ak by žalobkyňa naozaj disponovala potvrdením o zdravotnom poistení, trvala by na
tom, aby jej manžel uvedené doniesol z auta, ak sa predpokladá, že na útvar policajného zboru nedošli
iným spôsobom. Žalovaný znova predniesol, že manžel žalobkyne tejto po anglicky vysvetľoval, ako jej
tlmočník že za čo platí pokutu. Žalovaný je presvedčený, že nie je dôvod neveriť v danej veci policajtovi,

ktorý konal v intenciách zákona a po zložení prísahy, v situácii kedy policajt žalobkyňu, ako ani jej
manžela osobne nepoznal, nikdy predtým ich nevidel a nemal s nimi žiaden konflikt. K osobe policajta,
ktorý so žalobkyňou konal, žalovaný doplnil, že sa jedná o vzorného policajta, u ktorého nebolo doposiaľ
zistené porušenie zákona, alebo interných aktov riadenia. Vo vzťahu k domnienkam, že sumu 40,-
eur považovala žalobkyňa za úhradu správneho poplatku, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že

žalobkyňa, ako aj jej manžel sú si vedomí toho, že všetky správne poplatky voči cudzineckej polícii
sa hradia prostredníctvom e-kolkov a nie v hotovosti, nakoľko jej v minulosti už bol pobyt udelený a
prišla do styku s oddelením cudzineckej polície. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal aj na to, že na
základe dožiadaní o poskytnutie súčinnosti (priložené v prílohách) dospel k záveru, že žalobkyňa nebola
v deň podania žiadosti, t.j. 21.09.2022 o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, pri kontrole pobytu

(nakoľko sa jednalo o zmenu druhu a účelu pobytu) zdravotne poistená na území Slovenskej republiky,
resp. nemala, poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. Aj preto považuje
žalovaný tvrdenie žalobkyne, že doklad o zdravotnom poistení bol vo vozidle, za zavádzanie súdu.6. Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

7.AjkeďkonanieosprávnejžalobesazačalonaKrajskomsúdevKošiciach,súčinnosťouod01.06.2023

je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“) , na konanie a
rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň (01.06.2023) začal svoju
činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy
(okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

8. Vzhľadom na existenciu ust. § 493e SSP, procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí
riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

9. Sudca Správneho súdu v Košiciach (ďalej ako „správny súd“), ako vecne a miestne príslušného
správneho súdu, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, podanej proti rozhodnutiu o

priestupku (ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 194 až § 198 SSP) preskúmal postup žalovaného, podrobne
sa oboznámil s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu a dospel k záveru o nedôvodnosti
správnej žaloby a preto potrebe túto zamietnuť.

10. Keďže ani jeden z účastníkov správneho súdneho konania nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie,

pričom súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania v zmysle
ust. § 107 ods.1 SSP, správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom
podľa ust. § 137 ods. 4 SSP bolo preto v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli, ako aj na webovej
stránke správneho súdu, že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 30.05.2024 o 13:00 hod.
v jeho pojednávacej miestnosti P2. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 137

ods. 3, veta druhá SSP, správny súd vyhlásil rozsudok dňa 30.05.2024 vyvesením jeho skráteného
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1, písm. a/, f/, k/, l/ zákona o pobyte cudzincov, tento zákon upravuje pôsobnosť
policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky a v oblasti pobytu cudzincov

na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“), evidenciu osôb a kontrolu pobytu, práva a povinnosti
osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte a priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu.

12. Podľa ust. § 21 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar
udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania.

13. Podľa ust. § 34 ods. 1, základná veta, zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže obnoviť
prechodný pobyt.

14. Podľa ust. § 43 ods. 1, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na

päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny,ktorýjemanželomštátnehoobčanaSlovenskejrepublikystrvalýmpobytomnaúzemíSlovenskej
republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky.

15. Podľa ust. § 75 ods. 1, písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je oprávnený vykonávať
kontrolu oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto
zákona.

16. Podľa ust. § 111 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je

povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte
a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky.

17. Podľa ust. § 73 ods. 1 zákona o pobyte, policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
doklad o pobyte do 30 dní od:

a) udelenia pobytu, ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na policajnom útvare,
b) splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na
zastupiteľskom úrade,c) podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, d) obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia
trvalého pobytu podľa § 46 ods. 1.

18. Podľa ust. § 118 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, priestupku na úseku pobytu sa dopustí
štátny príslušník tretej krajiny, ak poruší povinnosť podľa § 27 ods. 6, § 32 ods. 9 alebo ods. 10, § 38
ods. 8 alebo ods. 9, § 59 ods. 5 alebo ods. 9, § 62 ods. 3, § 73 ods. 14, § 96 ods. 4, § 111 ods. 1 písm.
b) až f), h), j) až l), o) až r) alebo ods. 7.

19. Podľa ust. § 123 zákona o pobyte cudzincov, dokladom potvrdzujúcim zdravotné poistenie sa
rozumie potvrdenie na meno cudzinca o tom, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky
alebo že má poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak

nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

21. Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní,
ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

22. Podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v
blokovom konaní ( § 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur.

23. Podľa ust. § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a
vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej

orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.

24. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Obsah správnej žaloby tvoria dve námietky. Tou prvou sa žalobkyňa ohradzuje proti postupu
žalovaného, ktorý od nej dňa 21.09.2022, teda v deň podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu žiadal
predložiť doklad o jej zdravotnom poistení na území Slovenskej republiky, hoci podľa žalobkyne v tento

deň ešte nezačala plynúť trojdňová lehota na splnenie povinnosti uzatvoriť zdravotné poistenie, počítaná
od prevzatia dokladu o pobyte, zatiaľ čo v druhej námietke žalobkyňa vytkla žalovanému, že s ňou pri
prejednávaní priestupku v blokovom konaní nekonal v jazyku, ktorému ona rozumie.

26. Pokiaľ ide o prvú námietku žalobkyne, túto správny súd jednoznačne vyhodnotil, ako nedôvodnú. Z

administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ešte predtým, ako požiadala dňa 21.09.2022 o udelenie
trvalého pobytu na päť rokov, mala na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel
zamestnania, ktorý jej bol následne dvakrát obnovený. Ak z textu cit. ust § 111 ods. 1, písm. d/
zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný uzatvoriť zdravotné
poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole

pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky, premietnutím na situáciu žalobkyne
to nepochybne znamenalo, že žalobkyňa bola povinná do 3 pracovných dní od prevzatia dokladu
o prechodnom pobyte, udelenom jej na účel zamestnania, resp. jeho obnovení, uzatvoriť zdravotné
poistenie a pri kontrole tohto pobytu, v rámci výkonu zákonnej pôsobnosti žalovaného (policajného
orgánu), tomuto, ňou uzatvorené zdravotné poistenie preukázať. Je viac než nelogické a v tomto prípade

aj vylúčené, aby sa žalovaný dožadoval preukázania zdravotného poistenia výlučne v súvislosti s
trvalým pobytom žalobkyne, nakoľko dňa 21.09.2022 žalobkyňa ešte len žiadala o udelenie trvalého
pobytu, a teda v tento deň ani nemohla disponovať dokladom o ňom. Lehota troch pracovných dní
na uzatvorenie zdravotného poistenia, počítaná od prevzatia dokladu o trvalom pobyte žalobkyne, by
tak samozrejme ešte nemohla začať plynúť. Preto akékoľvek úvahy žalobkyne o tom, že žalovaný od

nej žiadal preukázať uzatvorené zdravotné poistenie na základe jej trvalého pobytu, sú podľa názoru
správneho súdu výsledkom nesprávneho právneho pochopenia citovanej právnej normy.27. V súvislosti s hore uvedenou námietkou si správny súd zároveň všimol vzájomne si odporujúce
vyjadrenia žalobkyne, kedy táto na jednej strane vyhlasuje, že v čase podania žiadosti o udelenie
trvalého pobytu nemusela predložiť útvaru policajného zboru doklad preukazujúci uzatvorenie

zdravotného poistenia, následne však viackrát poukázala na to, že doklad o ňou uzatvorenom
zdravotnom poistení mala k dispozícii vo vozidle, avšak žalovaným jej nebolo umožnené odtiaľ ho zobrať
a tomuto predložiť. V tejto súvislosti považuje správny súd za vhodné uviesť, že z administratívneho
spisu, konkrétne z odpovedí Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a tiež Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, obidvoch zo dňa 05.05.2023, získal informáciu nasvedčujúcej faktu, že

žalobkyňa nebola v relevantnom čase, teda dňa 21.09.2022 na území Slovenskej republiky zdravotne
poistená.

28. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia manžela žalobkyne datované ku dňu 15.11.2022 a tiež ku dňu
12.03.2023, obsah ktorých sa zhoduje so žalobnou argumentáciou, pre správny súd je otázne, aký
význam im žalobkyňa prikladá a akú úlohu mali podľa nej tieto čestné vyhlásenia v správnom súdnom

konaní zohrať. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať, že výpoveď manžela
žalobkyne, v tomto prípade uskutočnená vo forme čestných vyhlásení, čiže osoby, ktorá bola v
priamompríbuzenskompomerekžalobkyniaktoránavyšebolapriamozainteresovanávpreverovaných
skutočnostiach, nemôže mať charakter relevantnej informácie, preukazujúcej bez ďalšieho tvrdenia
žalobkyne, pretože obsah týchto čestných vyhlásení môže mať, vzhľadom na rodinný vzťah uvedených

osôb, iba povahu tvrdení, ktoré by bolo potrebné ďalej preukázať. Navyše časť výpovede manžela
žalobkyne prezentovaná v hore uvedených čestných vyhláseniach, kde sa tento sťažuje, že mu nebolo
umožnené vyzdvihnúť preukaz o zdravotnom poistení žalobkyne z vozidla, odporuje vyššie uvedeným
zisteniam, podľa ktorých žalobkyňa nebola v deň vyzvania na preukázanie jej zdravotného poistenia,
t.j. 21.09.2022 zdravotne poistená.

29. V súvislosti s námietkou o neumožnení komunikovať žalobkyni so žalovaným v jazyku, ktorému
rozumie, kedy podľa žalobkyne jej žalovaný odňal právo na tlmočníka, je správny súd presvedčený, že
ani v tomto prípade nemôže argumentácia žalobkyne obstáť. Účelom pribratia tlmočníka je vytvoriť stav,
kedy by sa s účastníkom administratívneho konania, vrátane toho blokového, konalo v jazyku, ktorému

tento rozumie a v ktorom je schopný sa plnohodnotne vyjadrovať. Aj napriek tomu, že v preskúmavanom
blokovom konaní žalovaný služby tlmočníka formálne nevyužil, k odňatiu práva žalobkyne, aby sa s
ňou konalo v jazyku, ktorému rozumie, z hľadiska materiálneho chápania tohto práva, podľa správneho
súdu nedošlo. Žalobkyňa sa v správnej žalobe jednoznačne vyjadrila, že z dôvodu, že nerozumie
slovenskému jazyku chodieva na úrady, resp. inštitúcie vždy s manželom a ten sa potrebné dokumenty

snaží vybaviť. Z uvedeného jednoznačne, aj keď nie výslovne vyplýva, že manžel žalobkyne je ten,
prostredníctvom ktorého žalobkyňa prekonáva vzniknutú jazykovú bariéru aj v komunikácii s orgánmi
verejnej správy. V správnej žalobe žalobkyňa zároveň uviedla, že s manželom vzájomne komunikujú
v anglickom jazyku. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že príslušník policajného zboru, ktorý
blokové konanie voči žalobkyni realizoval, má dosiahnutý III. Stupeň - úroveň B1 v anglickom jazyku.

Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že ak žalobkyňa komunikuje so svojim manželom v anglickom
jazyku a teda možno predpokladať, že v tomto jazyku je schopná komunikovať aj v úradnom styku,
nič jej nebránilo pri realizácii blokového konania sa v tomto jazyku dorozumievať (pýtať sa, žiadať
vysvetlenia, obhajovať sa). Na základe uvedených faktov, kedy žalobkyňa mohla pri realizácii blokového
konania voči jej osobe využiť jazykové znalosti svojho manžela a tiež aj príslušníka policajného zboru,

jej námietka o porušení práva konať v jazyku, ktorému rozumie, podľa názoru správneho súdu neobstojí.
Pozornosť správneho súdu si vyslúžil aj moment, vyplývajúci zo správnej žaloby, podľa ktorého manžel
žalobkyne tejto po úhrade sumy 40,- eur oznámil, že zaplatila pokutu. Pre správny súd je preto viac
než namieste sa domnievať, že ak žalobkyni jej manžel pretlmočil uvedenú informáciu, nič mu nebránilo
pretlmočiť žalobkyni aj všetko ostatné, čo v blokovom konaní nastalo a čo predchádzalo uloženiu pokuty.

V nadväznosti na to si správny súd vie len veľmi ťažko predstaviť, že by žalobkyňa bez toho, aby jej
bolo vysvetlené v jazyku, ktorému rozumie, zaplatila presne 40,- eur, a vedela tiež to, kde má jednotlivé
bloky na pokutu podpísať.

30. Na základe prednesených skutočností môže správny súd konštatovať, že spáchanie priestupku na

úseku pobytu, z dôvodu porušenia povinnosti žalobkyne preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne
poistená na území Slovenskej republiky dňa 21.09.2022 bolo spoľahlivo preukázané a žalobkyňa bola
pokutu vo výške 40,- eur, uloženú jej v blokovom konaní za uvedený priestupok, ochotná zaplatiť. Preiný postup, ako pre zamietnutie správnej žaloby postupom podľa ust. § 190 SSP preto správny súd
nevidel dôvod.

31. Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 Správneho súdneho
poriadku, a keďže žalobkyňa nemala v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne
vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému
nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v

lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440

odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.