Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 17, 2020

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B3-38P/324/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206423
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1219206423.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: U. Š., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych
vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. V.. G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXC, N., zastúpená PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava a otec - L.. H. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, N., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava II dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletého U.
domáhalanariadenianeodkladnéhoopatrenia,nazákladektoréhobybolupravenýstykotcasmaloletým

odlišne od doposiaľ stanovenej úpravy a tiež by bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči
maloletému, a to na sumu 450 € mesačne. Zároveň rovnakým návrhom iniciovala aj konanie vo vec
samej na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému v otázke úpravy styku
otca s maloletým a výške výživného.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX bolo

manželstvo rodičov maloletého rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec zaviazal
prispievať na výživu maloletého v sume 350 € mesačne a zároveň bol upravený jeho styk s maloletým.
Koncom V. XXXX sa u maloletého začala prejavovať úzkosť, ktorá sa prejavovala krikom a plačom zo
spánku, nočnými morami a následnou nespavosťou. U. je potom unavený a viac podráždený. Maloletý
sa zveril matke, že má stresy v súvislosti so školou a tiež si nevie vysvetliť niektoré vyjadrenia otca na

mamu o tom, ako mu údajne kradne byt, ako má novú maminku, ako mu nedovolí veľakrát telefonovať
s mamou, keď mu zavolá v čase, keď je u otca, ako má zakázané hovoriť o určitých veciach. Matka
sa snažila dohodnúť s otcom, aby na U. netlačil a nevyvolával zbytočné stresové situácie a pokiaľ U.
nechce, aby rešpektoval jeho prianie. Na odporúčanie všeobecnej lekárky navštívili rodičia v M. XXXX
psychológa Mgr. Štefánikovú, ktorá odporučila štrukturovať rodinné prostredie a znížiť emočnú záťaž
na dieťa, ktorá vyplýva zo striedania bývania. Po nástupe do školy odporučila upraviť styk a dospieť

k vzájomnej dohode v záujme lepšej adaptability maloletého na prostredie. Úprava stretávania otca s
maloletým U. v rámci týždňa (utorok až streda) nebola síce ideálnym riešením, čo sa ukázalo až neskôr,
ale pokiaľ U. navštevoval materskú školu, neboli problémy tak vypuklé. Hoci už v škôlke upozorňovali
matku, že U. má po návrate od otca problémy so správaním, ktoré pokračovali aj po nástupe na ZŠ
W. S. N.. Matka mala za to, že stretávanie maloletého U. s otcom v priebehu týždňa (utorok - streda)
nie je pre neho dobré. Otec má odovzdať maloletého matke v stredu o 19.45 hod., väčšinou je to však

po 20,00 hod. kedy by mal byť maloletý už nachystaný na spánok. Otec sa tiež s maloletým neučí a
nevypracováva si s ním úlohy, takže matka musí po návrate od otca zabezpečiť aj kompletnú školskúprípravu. Niekedy sa chce maloletý ešte navečerať, pretože sa pravidelne stáva, že po návrate od otca
bol hladný. Takáto situácia nie je v prospech maloletého, napriek krátkemu obdobiu návštevy školy už
dostal niekoľko poznámok, z ktorých sa matka o.i. dozvedela, že maloletý prišiel do školy neskoro a

celý deň vyrušoval. Matka sa o tom rozprávala s triednou učiteľkou, ktorá jej tieto skutočnosti potvrdila a
školská psychologička povedala, že bude maloletého sledovať. Komunikácia medzi rodičmi pritom nie
je dobrá, z pohľadu matky sa s otcom dá len ťažko na niečom dohodnúť, nakoľko jej robí prieky, čo
podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. Správanie maloletého sa však mení vždy potom, čo sa vráti od
otca. Najviac je to badateľné v párnom týždni, kedy má otec maloletého bez jedného dňa celých päť dní.

Matka má za to, že doterajšia úprava styku v rámci týždňa nie je v prospech maloletého, pričom rodičia
by sa na tomto mali dohodnúť. Z dôvodu nezodpovedného prístupu otca to však nie je možné dosiahnuť.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zvýšenia výživného zo strany otca
voči maloletému, matka poukázala na to, že otec bol rozsudkom súdu zaviazaný prispievať na výživu
maloletéhoU.V.vsume350€mesačne,pričomvtomčasenavštevovalmaloletýpredškolskézariadenie.
Nástupommaloletéhonazákladnúškolustúpliajnákladynajehovýchovuavýživu,ktorématkavnávrhu

špecifikovala a ktoré nie je matka schopná pokryť, keďže sa po rozvode musela odsťahovať do nájmu,
čím jej oproti minulosti stúpli aj náklady na bývanie. Na základe uvedeného mala matka za to, že jej
návrh je v plnom rozsahu dôvodný a žiadala súd, aby mu v celosti vyhovel.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od

jeho vyhotovenia.

12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Súd z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia za súčasnej situácie nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade
nie je potrebné pristúpiť k takému kroku, aby sa inštitútom neodkladného opatrenie styk otca s maloletým
upravil v užšom, než doposiaľ stanovenom rozsahu a aby bolo zvýšené výživné voči maloletému.14. Je zrejmé, že medzi rodičmi sú prítomné nezhody ohľadom realizácie styku otca s maloletým, ktoré
sú zjavne spôsobené aj nedoriešenými záležitosťami viažucimi sa na ich partnerský vzťah, majetkové
vzťahymedzinimiavneposlednomradepodstatnouzmenou,ktoránastalanastranemaloletéhoU.jeho

nástupom do školy. Súd nespochybňuje matkou v návrhu uvádzané skutočnosti a tieto ani nezľahčuje,
avšak je nutné uviesť, že matkou popisované zmeny na strane maloletého nemožno bez ďalšieho
pripísať údajnému negatívnemu výchovnému pôsobeniu otca na maloletého a ani nevhodnej realizácii
ich vzájomného styku. Je nepochybné, že nástup dieťaťa na základnú školskú dochádzku prináša so
sebou životné zmeny nielen u dieťaťa, ale aj u jeho rodičov, ktorí ak spolu nežijú, musia vyvinúť omnoho

väčšie úsilie k tomu, aby zabezpečili riadnu starostlivosť o maloletého po všetkých stránkach, s ohľadom
na účasť na vzdelávacom procese. Ak sú rodičia v konflikte, nevyhnutne sa to prejaví v ich zníženej
schopnosti kooperovať a poskytnúť druhému rodičovi adekvátny priestor pre výkon jeho rodičovských
kompetencií. Každý z rodičov má vo vzťahu k maloletému U. svoje rodičovské práva a povinnosti, ktoré
sú v danom prípade limitované výkonom rodičovských práv a povinností druhého rodiča. V prípade, kedy
je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič vykonáva svoje rodičovské práva

a plní si svoje povinnosti predovšetkým v rámci realizácie styku. Preferenčný rodič (v danom prípade
matka) má taktiež svoje povinnosti, ktoré okrem riadnej prípravy dieťaťa na styk, obsahujú aj povinnosť
riadne a plnohodnotne informovať otca o všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého U. a
v prípade potreby zahrnúť otca do riešenia problémov, ktoré sa na strane maloletého vyskytnú a využiť
všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa situácia na strane maloletého stabilizovala bez toho, aby

do jej riešenia musel ingerovať súd. Obaja rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností
viazaní predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, v ktorého súlade by mali postupovať. Faktom však
je, že v prípadoch, kedy sú rodičia v konflikte, stáva sa pre každého z nich záujem maloletého dieťaťa
argumentom, o ktorý opierajú svoj postoj k výkonu rodičovských práv druhého rodiča, ktorého konanie
automaticky považujú za rozporné so záujmom dieťaťa, s potrebou jeho eliminácie.

15. Matkou v návrhu uvádzané okolnosti umožňujú prijať záver o potrebe odbornej pomoci pre rodičov
maloletého v zmysle poradenstva a nie o potrebe obmedziť styk otca s maloletým U.. Súd preto
odkazuje matku (a následne oboch rodičov), aby sa obrátila na orgán sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, ktorý rodičom poskytne súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k

uvedeným otázkam objektívne stanovisko a pri ich riešení navrhnúť modely riešenia situácie ako aj
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby tieto vyhovovali obom rodičom a
reflektovali aktuálnu situáciu na strane maloletého U.. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že
jediným relevantným záujmom v tomto prípade je záujem maloletého a rodičia by sa tomuto záujmu
mali prispôsobiť a byť schopní kompromisu, ktorý by v konečnom dôsledku umožnil dohodu rodičov o

všetkých otázkach, týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností ako celku.

16. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zvýšenia výživného zo strany
otca voči maloletému, súd po oboznámení sa so všetkými okolnosťami prípadu dospel k záveru, že
návrh je v tejto časti nedôvodný. Výživné formou neodkladného opatrenia sa určuje v nevyhnutnej miere,

slúžiacej k ochrane práv maloletého dieťaťa do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté v
konaní vo veci samej. Samotná právna úprava inštitútu neodkladného opatrenia predpokladá potrebu
upraviť tieto pomery, t. j. existenciu dôvodov, ktoré vedú k záveru, že bez úpravy týchto pomerov by
došlo k ujme na právach či záujmoch predovšetkým maloletého dieťaťa, ktoré však súd v danom prípade
nezhliadol, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému U. plní, a to v súdom stanovenej

výške. Skutočnosť, že jeden z rodičov nie je s touto výškou výživného stotožnený, je predmetom konania
vo veci samej, ktoré matka iniciovala spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola zvýšená už stanovená výška výživného zo strany
otca voči maloletému nie je bez ďalšieho ani to, že maloletý nastúpil v Z. XXXX na základnú školskú
dochádzku a skladba jeho potrieb sa tým zmenila. Súd odkazuje matku na konanie vo veci samej, v

ktorom vykoná náležité dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb a záujmov maloletého U., spolu s
nákladmi na ich uspokojovanie a tiež možnosťami a schopnosťami rodičov.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je na podklade § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového
poriadku prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v troch vyhotoveniach.