Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623200270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623200270.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Estate
s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, zast.: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovaným:
1/ A. B. C., D., so sídlom C. XXXX/XX, E., IČO: XX XXX XXX, 2/ F. E., narodený XX. XX. XXXX, trvale

bytom A. XXX, štátny občan SR, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného 1/ proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/3/2023 – 214 zo
dňa 09. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/3/2023 – 214 zo dňa 09. 01. 2024 vo výroku II. z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd vo veci samej zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaných 1/, 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec A., okres G., a to:
- pozemok, parcela registra "C", číslo XXX o výmere 142 m2, druh pozemku: záhrada, evidovaný na
Liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor,
-pozemok,parcelaregistra"C",čísloXXXovýmere95m2,druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,
evidovaný na Liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor,

- stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, so súpisným číslom XXX postavený na
pozemku, parcela registra "C", číslo XXX o výmere 95 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaný na Liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, predajom
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi strany sporu podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov (výrok I.).
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania
(výrok II.).
Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku I., ktorým súd rozhodoval vo veci samej; žalovaný 1/
podal odvolanie proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pričom o trovách konania rozhodol tak, že

žalobcovi ako úspešnému v konaní priznal náhradu trov konania od žalovaných. Uviedol, že žalobca
v konaní preukázal, že žalovaným pred podaním žaloby zasielal výzvy s ponukami na odkúpenie
jeho spoluvlastníckeho podielu, ako aj možnosť úhrady kúpnej ceny v splátkach, avšak od žalovaných
neobdržal žiadnu odpoveď. Nevidel preto dôvod, prečo by žalobcovi, ako úspešnej strane v konaní,
nemala byť priznaná náhrada trov konania od neúspešných žalovaných v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný 1/ namietajúc, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi
vo výške 100 % uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaným pred podaním žaloby zasielal

výzvy s ponukami na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak od žalovaných neobdržal
žiadnu odpoveď, uvedená okolnosť nemôže byť relevantným argumentom pre priznanie nároku na
náhradu trov konania žalobcovi. Žalobca pred podaním žaloby neinicioval uzavretie dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, ako predpokladá § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom len oslovil podielových spoluvlastníkov (v tomto konaní žalovaných) s ponukou odpredaja

vlastného spoluvlastníckeho podielu za ním stanovenú kúpnu cenu 15.000,- Eur, čo nie je možné
považovať za iniciovanie uzavretia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V liste, na ktorý
poukazuje súd v odôvodnení, nie je uvedené, že žalobca má záujem zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo, uvedená okolnosť nevyplýva ani z názvu listu „Predaj nehnuteľností v katastrálnom
území A.“ ani z celkovej koncepcie danej ponuky, že v prípade nevyužitia jednostranne nadiktovanej
ponuky zo strany žalobcu sa bude domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

súdnou cestou. Z ponuky žalobcu vyplývalo výlučne to, že za ním stanovených podmienok je ochotný
predať svoj spoluvlastnícky podiel (z pohľadu žalovaného 1/ uvedené mohol uskutočniť napríklad
v rámci jeho možného záujmu predať svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, a preto bol povinný
osloviť podielových spoluvlastníkov v rámci ich zákonného predkupného práva). Žalobca žalovaného
1/ neoslovil so záujmom uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale len

ponúkal na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, resp. vo vzťahu k žalovanému 2/ ponúkal nehnuteľnosti
nielen na predaj, ale dokonca na prenájom s možnosťou následného odkúpenia nehnuteľností, čo
vyplýva z listinného dôkazu predloženého žalobcom. Žalobca sám v liste uvádzal, že ho majú podieloví
spoluvlastníci kontaktovať do 15 kalendárnych dní od doručenia listu v prípade záujmu o kúpu
nehnuteľností. Žalovaný 1/ však nikdy nemal záujem na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, a preto

na výzvu žalobcu nereagovali. Žalovaný 1/ mal záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
spôsobom, ktorým v konečnom dôsledku rozhodol súd; takto sa vyjadril aj v písomnom vyjadrení
k podanej žalobe. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Mcdo 10/2020, podľa
ktorého „ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým

spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v celom
rozsahu úspešný“. Žalovaný však v žiadnom prípade nedosiahol súdnym rozhodnutím presne taký
spôsob vyporiadania, ako prezentoval pred začatím súdneho konania, preto nemožno prijať záver, že
žalobca bol v súdnom spore úspešný v rozsahu 100 %. Navrhol, aby odvolací súd výrok II. zmenil
a rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny, riadne odôvodnený v celom rozsahu a aj vo výroku, ktorým bola žalobcovi voči
obom žalovaným priznaná náhrada trov konania. S argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní
nesúhlasí. Uviedol, že z listín doložených do spisu je zrejmé, že po tom, čo sa žalobca rozhodol

o tom, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými, sa obrátil na žalovaných
opakovane s ponukou na odkúpenie jeho spoluvlastníckych podielov a aj s možnosťou úhrady kúpnej
ceny v splátkach. Žalovaní však o nehnuteľnosti neprejavili záujem, resp. od nich neobdržal žiadnu
odpoveď, hoci ich na odpoveď vyzval. Neobstojí argumentácia žalovaného 1/, že v rámci listiny mal
žalobcaiexplicitneuviesť,žesajednáonávrhnavyporiadaniespoluvlastníctva.Tobôž,akježalovaný1/

podnikateľským subjektom. Prvá ponuka žalobcu žalovanému 1/ bola zo dňa 25.01.2022, druhá zo dňa
01.06.2022, žaloba bola podaná dňa 23.01.2023. Žalovaný 1/ tak mal vedomosť, že žalobca má záujem
o usporiadanie vlastníckych vzťahov. Z uvedeného dôvodu neobstojí argumentácia žalovaného v prvom
rade,žeozámerežalobcunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvanemalpredpodaním
žaloby na súd vedomosť. Mal k dispozícii celý kalendárny rok na to, aby sa informoval o predmete

konania. Nesúhlasí ani s argumentáciou, že nemožno hovoriť o plnom úspechu v spore žalobcom,
keď nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle žalobcom predsúdne
navrhovaným spôsobom. Žalobca má aktívny a vecný prístup k predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu
zastáva názor, že mu prináleží náhrada trov konania v prípade úspechu vo veci. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 73/2023, ktorý pripúšťa aplikáciu § 255 CSP v konaniach o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanému žiadnym relevantným spôsobom nereagoval
na argumentáciu žalovaného 1/, uvádza tú istú argumentáciu ako v predchádzajúcich písomných

vyjadreniach, pričom ťažisko argumentácie je v tom, že pred podaním žaloby na súd zaslal žalovanému
1/ a žalovanému 2/ výzvu na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, kedy podľa jeho názoru malo
byť z tejto výzvy zrejmé, že žalobca nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Žalovaný 1/
v zhode s podaným odvolaním uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že z výzvy na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu za ním stanovenú výšku kúpnej ceny musí byť zrejmé, že žalobca nemá

záujem zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu. Uvedené nedáva zmysel najmä v prípade, kedy žalobca
ponúkal nehnuteľnosti nielen na predaj, ale dokonca na prenájom s možnosťou následného odkúpenia
nehnuteľností. Žalobca účelovo tvrdí, že z výzvy, ktorú zasielal žalovaným, malo údajne vyplývať to, že
nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Zopakoval, že v predmetnej výzve sa explicitne
uvádza, že majú kontaktovať žalobcu v prípade záujmu o kúpu nehnuteľnosti, nakoľko záujem o kúpu
nehnuteľnosti nemali, nemali prečo žalobcu kontaktovať. V prípade, že by žalobca postupoval tak, že

vyzve žalovaného 1/ tak, že je zrejmé, že má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
niektorým zo zákonov predpokladaných spôsobov, je samozrejmé, že by na takúto výzvu reagovali.
Žalobca poukázal na všeobecný judikát, ktorý uvádza to, že v tomto type konaní je možné priznať
náhradu trov právneho zastúpenia, ak z povahy veci nevyplýva, že by to malo byť konanie, v rámci
ktorého sporové strany znášajú svoje vlastné trovy. Žalovaný 1/ v odvolaní nespochybnil všeobecný

nárok na náhradu trov konania úspešnej strany a ani nárok na náhradu trov v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V odvolaní poukázal na názor Najvyššieho súdu SR o tom,
že na to, aby bol žalobca v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva úspešný
vplnomrozsahu(avznikolmunároknanáhradutrovkonania),muselbydosiahnuťsúdnymrozhodnutím
presne taký spôsob vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhými spoluvlastníkmi dohodnúť a aký

následne aj navrhol v súdnom konaní. Žalobca sa však nepokúšal dohodnúť na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam, iba zaslal ponuku na predaj za ním stanovú
cenu a súčasne spôsob vyporiadania, ktorý žalobca uviedol v žalobnom návrhu nekorešponduje zo
spôsobom uvedeným v jeho liste, ktorý adresoval žalovanému 1/ pred podaním žaloby. Z uvedeného
vyplýva, že nie je možné prijať záver o plnom úspechu žalobcu v spore a rozhodnúť o jeho nároku na

náhradu trov konania voči žalovanému 1/.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ v zásade uviedol rovnaké skutočnosti,
ako v predchádzajúcom písomnom vyjadrení. S poukazom na to, že to, že žalobca do textu výzvy pred
podaním žaloby výslovne neuviedol, že navrhuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

v zmysle tretej eventuality predpokladanej zákonom, nemá a nemôže mať vplyv na žalobcovi priznaný
nárok na náhradu trov konania v súdnom konaní. Apeloval na to, že predžalobné ponuky žalobcu
je potrebné vykladať nie výlučne formálne a doslovne, ale s poukazom na ich obsah a účel, ktorým
nepochybne bolo usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi.
K odňatiu práva na náhradu trov konania a k jeho nepriznaniu môže dôjsť len výnimočne, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. V zmysle judikatúry je aplikácia tohto ustanovenia
striktná a skôr reštriktívna, kde za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala byť priznaná
náhrada trov konania strane sporu úspešnej, judikatúra považuje napr. osobné, sociálne pomery, postoj
strany sporu v súdnom konaní.

6. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. V dôsledku odvolania podaného žalovaným 1/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu
trov konania, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k ostatným dvom podielovým spoluvlastníkom – žalovanému
1/ a žalovanému 2/, špecifikovanom v podanej žalobe a navrhol, aby súd nariadil predaj predmetných
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a žalovaných a rozdelil výťažok z predaja nehnuteľností medzi
žalobcu a žalovaných v pomerne podľa ich spoluvlastníckych podielov. Súd žalobe žalobcu vyhovel,rozhodol o nároku na náhradu trov konania pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP dôvodiac, že
žalobca bol v konaní úspešnou stranou sporu v celom rozsahu, pričom v odôvodnení rozhodnutia citoval
ustanovenie§255ods.1a§262ods.1a2CSPauviedol,žežalobcovi,akoúspešnémuvkonaní,priznal

náhradu trov konania od žalovaných s poukazom na to, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaným
pred podaním žaloby zasielal výzvy s ponukami na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, ako aj
na možnosť úhrady kúpnej ceny v splátkach, avšak od žalovaných neobdržal žiadnu odpoveď; z týchto
dôvodov preto súd nevidel dôvod, prečo by žalobcovi, ako úspešnej strane v konaní nemala byť priznaná
náhrada trov konania od neúspešných žalovaných v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

9. Odvolací súd preskúmaním veci a odvolacích námietok uvedených žalovaným 1/ v podanom
odvolaní dospel k názoru, že odvolacie námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania je potrebné považovať za dôvodné. Odvolateľ
správne poukázal, že žalobca sa písomnými výzvami adresovanými žalovaným, nedomáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ponúkol len na predaj, resp. do nájmu svoj spoluvlastnícky

podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom za cenu stanovenú žalobcom, pričom tieto výzvy, ktoré sú
súčasťou spisu rozhodne nemožno považovať za predžalobnú výzvu, resp. návrh dohody na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spôsobom, aký žalobca navrhol v žalobe. Je potrebné
prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovaného 1/, že je možný aj iný výklad jeho písomných výziev,
ktoré by mohol uskutočniť napríklad aj v rámci možného záujmu žalobcu predať svoj spoluvlastnícky

podiel tretej osobe, a preto bol povinný osloviť podielových spoluvlastníkov v rámci ich zákonného
predkupného práva; preto aj z tohto dôvodu, aj podľa názoru odvolacieho súdu, argumentácia súdu
prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania, keď poukazoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania práve na zasielané výzvy žalobcom žalovaným, neobstojí. Odvolací súd uvádza, že práve
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pre zistenie okolností, ktoré viedli

k podaniu žaloby má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol ostatným
spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý
uplatnil v žalobe na začatie konania a dosiahol plný úspech vo veci. Práve vyhodnocujúc všetky okolnosti
potom súd môže bez pochyby ustáliť, či vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania je potrebné
aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, alebo prípadne ustanovenie § 257 CSP. V súdenej veci

však z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania vôbec zaoberal aj prípadnou aplikáciou ustanovenia § 257, a to jednak vo vzťahu
k posudzovaniu okolností, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, ale aj vo vzťahu k aplikácii ustanovenia
§ 257 CSP z aspektov osobných, prípadne sociálnych (predovšetkým vo vzťahu k žalovanému 2/,
ktorý síce odvolanie nepodal, avšak vzhľadom na predmet sporu zrušenie a vyporiadanie podielového

vlastníctva,jednásaonútenéspoločenstvo,pretozdôvodu,ževočirozsudkusúdupodalodvolaniečoaj
len jeden z podielových spoluvlastníkov, bolo potrebné rozhodnutie súdu zrušiť aj vo vzťahu k ďalšiemu
podielovému spoluvlastníkovi - žalovanému 2/. Správne žalobca v ostatnom písomnom vyjadrení
uvádza, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy len vo výnimočných dôvodoch, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti a keďže z odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie posudzoval nárok na náhradu trov konania
aj s prihliadnutím na ustanovenie § 257 a zároveň odvolacie námietky žalovaného 1/ odvolací súd
považoval za dôvodné, s ktorými by však bolo potrebné sa vysporiadať práve pri aplikácii ustanovenia
§ 257, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o nároku na náhradu
trov konania (ktoré má inak povahu uznesenia) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

10. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie pri posúdení všetkých okolností prípadu, vrátane časovej
následnosti nadobudnutia podielového spoluvlastníctva žalobcom a podania žaloby, ktorým sa zároveň
domáhal zrušenia svojho podielového spoluvlastníctva so žalovanými, ktorá okolnosť pre rozhodovanie

o nároku na náhradu trov konania je tiež dôležitá, berúc do úvahy už vyššie uvedené a zároveň
posudzujúcajosobnéasociálnepomeryžalovaného2/,ktorévyplývajúzjehovýpovedenapojednávaní,
súd prvej inštancie opätovne posúdi nárok na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní.

11. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania postupom v zmysle § 396 ods. 3
CSP.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).