Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

MariánaFečíka(sudcaspravodajca)ačlenieksenátuJUDr.JanyHatalovej,PhD.,LL.MaJUDr.Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: X. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. J. XX, XXX
XX E., právne zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému
(sťažovateľ 1/): Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne: Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky), Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho
účastníkakonania(sťažovateľ2/)MHINVEST,s.r.o.,MlynskéNivy44/A,Bratislava,právnezastúpeného
advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, v konaní o všeobecnej správnej žalobe

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
10937/2018/SV/14548 z 21.2.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/81/2018-203 z 20.7.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/81/2018-203 z
20.7.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj „stavebný
úrad“) v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) a § 4 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v spojení s § 78 stavebného zákona rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/034647-9
z 20.11.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie

kolaudačného rozhodnutia stavby „Príprava strategického parku Nitra“ - SO 703 Rozšírenie distribučnej
siete „B“ v katastrálnom území A., P. a B., podanom obchodnou spoločnosťou MH INVEST, s.r.o.,
vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2017/034647.

2. Stavebný úrad odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na § 78 stavebného zákona a § 14 správneho
poriadku. Uviedol, že okruh účastníkov kolaudačného konania je vymedzený inak ako okruh účastníkov
stavebného alebo územného konania a § 78 stavebného zákona taxatívne určuje, kto je účastníkom

kolaudačného konania. Stavebný úrad zistil, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov, na
ktorýchjestavbaumiestnenáaniejeanivlastníkomstavby.Postavenieúčastníkakolaudačnéhokonania
mu nevyplýva ani z osobitného predpisu, pretože § 78 stavebného zákona jasne vymedzuje okruhúčastníkov kolaudačného konania. Stavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania,
pretože nie sú dotknuté žiadne jeho práva.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 10937/2018/SV/14548 z
21.2.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

4. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kolaudovaná stavba je vyvolanou investíciou stavby

„Automotive Nitra Project“. Zo spisového materiálu vyplýva, že konkrétna navrhovaná činnosť - stavba
„Príprava strategického parku Nitra“, ktorej súčasťou je aj kolaudovaná stavba nepodlieha zisťovaciemu
konaniu a ani nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o EIA“). Žalobcovi teda neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm.
c) stavebného zákona, ako sa toho domáhal v podanom odvolaní a teda nemá zákonné právo byť

účastníkom ani v kolaudačnom konaní. V danom prípade sa jedná o kolaudačné konanie, kedy okruh
účastníkov konania osobitne upravuje stavebný zákon v § 78 ods. 1 tak, že účastníkom kolaudačného
konania je stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Z dôvodu, že § 78 ods. 1 stavebného zákona osobitne vymedzuje okruh účastníkov v
kolaudačnom konaní, nie je možné aplikovať § 14 správneho poriadku. Žalobca nie je vlastníkom

žiadnych pozemkov v dotknutých katastrálnych územiach a teda nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých
sa predmetná stavba realizovala, v dôsledku čoho nemá postavenie účastníka kolaudačného konania,
pretože nie je stavebníkom, ani vlastníkom stavby, ako aj žiaden z pozemkov v jeho vlastníctve nie je
kolaudovanou stavbou dotknutý.

II.
Konanie pred krajským súdom

5. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa

domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

6. Žalovaný a aj ďalší účastník konania sa vo svojich vyjadreniach k žalobe s jej žalobnými bodmi
nestotožnili a navrhli žalobu zamietnuť.

7. Dňa 20.7.2021 krajský súd vyhlásil rozsudok č.k. 11S/81/2018-203 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),
ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na
ďalšie konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

8. Krajský súd odôvodnil napadnutý rozsudok predovšetkým tým, že stavebný úrad a žalovaný
síce správne posúdili okruh účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona, ale
nedostatočne sa vysporiadali s argumentáciou žalobcu, ktorý svoje účastníctvo v kolaudačnom konaní
odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Žalobca sa podaním z 10.11.2017 prihlásil za účastníka
kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť. Účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA

dotknutá verejnosť získava automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akým je
i kolaudačné konanie.

9. Podľa krajského súdu sa stavebný úrad napriek podaniu žalobcu z 10.11.2017 jeho účastníctvom
v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach vôbec nezaoberal. Rovnako

žalovanému krajský súd vytkol, že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru,
že žalobcovi neprináleží účastníctvo v kolaudačnom konaní podľa zákona o EIA.

10. Záverom ešte krajský súd poukázal na procesné konotácie týkajúce sa rozhodovania o účastníctve
žalobcu v kolaudačnom konaní a rozhodovaniu v kolaudačnom konaní vo veci samej. Konkrétne uviedol,

že„žalobcapodalprotikolaudačnémurozhodnutiuzodňa29.11.2017odvolaniezodňa09.01.2018(teda
v čase, keď ešte nebol právoplatne vylúčený z kolaudačného konania, do ktorého sa prihlásil podaním
zo dňa 10.11.2017), o ktorom príslušný odvolací správny orgán nerozhodol, resp. takéto rozhodnutie
sa v predloženom administratívnom spise nenachádza.“ Na podklade uvedeného následne krajský súdskonštatoval, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o podanom odvolaní v zmysle § 59 ods. 2 a
3 správneho poriadku.

III.
Konanie na kasačnom súde

11. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej len „sťažovateľ 1/“) kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby
kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ 1/ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom

predovšetkým z dôvodu, že stavebný úrad ako aj on sám správne určili okruh účastníkov kolaudačného
konania s odkazom na znenie § 78 stavebného zákona, keďže žalobca nebol ani stavebníkom, ani
vlastníkom stavby alebo vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Zároveň zdôraznil,
že stavba „Príprava strategického parku Nitra“ bola vyvolanou investíciou stavby „Automotive Nitra
Project“, ktorej súčasťou bola aj kolaudovaná stavba, pričom stavba „Príprava strategického parku Nitra“

nepodliehalazisťovaciemukonaniuaaninebolapredmetomposudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie
podľa zákona o EIA.

13. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania
(ďalej len „sťažovateľ 2/“) a to podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom namietal sťažovateľ 2/ predovšetkým z dôvodu,
že sa žalobca nemohol stať účastníkom kolaudačného konania na podklade § 24 ods. 2 zákona o EIA,
pretože kolaudačné konanie nie je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v

zmysle daného zákonného ustanovenia. Kolaudačné konanie totiž nie je konaním o povolenie realizácie
stavieb a nemenia sa ním fyzické aspekty lokality, na čo slúži výlučne územné a následne stavebné
konanie. Kolaudačným konaním sa totiž rieši len užívanie stavieb. Účastníctvo žalobcu v kolaudačnom
konaní podľa sťažovateľa 2/ nevyplynulo ani zo znenia § 78 stavebného zákona, resp. § 14 správneho
poriadku. Vo vzťahu k tomuto záveru sťažovateľ 2/ namietal aj odklon o ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu.

15. Porušenie práva na spravodlivý proces spojil sťažovateľ 2/ s poukázaním na bod 39 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v závere ktorého krajský súd poukázal na povinnosť žalovaného rozhodnúť
o odvolaní žalobcu podanom proti prvostupňovému kolaudačnému rozhodnutiu. Podľa sťažovateľa

totiž tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia nebol predmetom
prieskumu zákonnosti zo strany krajského súdu.

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k podaným kasačným sťažnostiam skonštatoval, že právo účastníctva v
kolaudačnom konaní mu vzniklo ako dotknutej verejnosti v zmysle § 24 ods. 2 zákona o EIA, ktoré podľa

jeho názoru dopadá nielen na územné a stavebné ale i kolaudačné konanie. Na základe uvedeného
navrhol žalobca obe kasačné sťažnosti zamietnuť.

IV.
Právny názor kasačného súdu

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.
2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačných sťažností a z toho vyplývajúce možné dôvody ich odmietnutia. Po zistení, že kasačné
sťažnosti podali žalovaný - sťažovateľ 1/ a ďalší účastník konania - sťažovateľ 2/ v lehote včas [§ 443

ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v
rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel
k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.18. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo primárne posúdiť, či
krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď
zrušilnapadnutérozhodnutiežalovanéhoakoajprvostupňovérozhodnutiestavebnéhoúraduavecvrátil

stavebnému úradu na ďalšie konanie z dôvodu, že orgány verejnej správy postupovali nesprávne, keď
vylúčili žalobcu ako účastníka konania z kolaudačného konania.

19. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v
obdobnej veci už právoplatne posúdené Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v rozsudku

sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, ktorý bol pod č. 71/2023 ZNSS následne publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024. Zohľadniac túto
skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov 1/ a 2/
poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný senát plne stotožňuje a v príslušnom
rozsahu ho uvádza:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom

„zainteresovaná verejnosť“)

32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred

dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.

33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,
ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne

ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a
stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie

účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená
(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu
dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade

s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto

sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.

35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa

životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na
životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo
súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem

„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje
tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod

24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta
prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).

37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,
realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).

38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov
meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.

stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení

stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako
aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie

povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej
krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností
preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa
ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúladpovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného

konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

20. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti
sťažovateľov 1/ a 2/ boli dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g)

SSP vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vo veci účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní.
Podľa názoru kasačného súdu naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo
svojej podstate v danom prípade konzumuje aj sťažovateľom 2/ uplatnený sťažnostný dôvod týkajúci
sa odklonu od ustálenej praxe kasačného súdu, keďže za túto je potrebné považovať predovšetkým
citované rozhodnutie č. 71/2023 ZNSS, ktoré však bolo vydané až po napadnutom rozsudku.

21. Pokiaľ sťažovateľ 2/ namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1
písm. f), tak kasačný súd vyhodnotil namietaný bod 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku ako obiter
dictum,tedanieakosamostatnýdôvodzrušeniarozhodnutiažalovanéhoaprvostupňovéhorozhodnutia.
Krajský súd v danej časti odôvodnenia len poukázal na súvisiace procesné súvzťažnosti rozhodovania
o účastníctve v kolaudačnom konaní a rozhodovania v kolaudačnom konaní vo veci samej, pričom

kasačný súd nevidí dôvod sa k tomuto jeho záveru na tomto mieste bližšie vyjadrovať.

V. Záver

22. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa §

462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou správneho súdu v
ďalšom konaní bude opätovne posúdiť účastníctvo v kolaudačnom konaní.

23. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).

24. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.