Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200608
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5618200608.53

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš JUDr. Katarínou Podhorcovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.

B., nar. XX. X. XXXX, a C. B., nar. XX. X. XXXX, obidve deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, sídlom M. M. Hodžu 30,
Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky D. E. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX,
C. G., a otca A. E. A. B., H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H. B. XXX/XX, I., zastúpeného JUDr. Ing.
Ivanou Kožákovou, advokátkou so sídlom Stošická 1067/50, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca
na úpravu styku s maloletými deťmi, v konaní o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti a v konaní
o uloženie výchovného opatrenia, za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom J. X, C.

G., Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, Bratislava, IČO: 50 159 399, a Centra
pre deti a rodinu Istebné, so sídlom Istebné 258, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi každý prvý víkend v mesiaci v kalendárnom
roku v piatok v čase od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
keď si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, a na konci styku maloleté deti v mieste bydliska
matky aj odovzdá.

II. Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom pripraviť; v prípade dôvodných prekážok,
ktoré bránia styku otca s maloletými deťmi, si rodičia oznámia túto skutočnosť bez zbytočného odkladu
telefonicky alebo iným vhodným spôsobom, otec má v takom prípade právo na náhradný termín
styku s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok
neuskutočnilo.

III. Súd u k l a d á výchovné opatrenie:

matka, otec a maloleté deti A. B. a C. B. sú p o v i n n í podrobiť sa odbornému poradenstvu v CDR
Istebné, so sídlom Istebné 258, IČO: 00 183 521,

- rodičia za účelom nápravy, obnovovania a upevňovania správnej rodičovskej komunikácie,
- a za účelom nápravy, obnovovania a upevňovania vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi,
v intervaloch podľa pokynov pracovníkov tohto pracoviska, po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. CDR Istebné je p o v i n n é podávať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš správy o priebehu
a výsledkoch odborného poradenstva v dvojmesačných intervaloch.

V. Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1.OtecpodalnaOkresnýsúdLiptovskýMikulášdňa1.3.2018návrhnaúpravustykusmaloletýmideťmi
A. B., nar. XX. X. XXXX, a C. B., nar. XX. X. XXXX, ktorým navrhol, aby súd upravil jeho styk s deťmi na

každý pondelok v prvom týždni kalendárneho mesiaca od 13.30 hod. do 15.00 hod. v priestoroch Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, bez prítomnosti matky a za prítomnosti psychológa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/48/2015 zo dňa
12. 4. 2017 súd jeho návrh na úpravu styku s deťmi zamietol s odôvodnením, že matka aj tak nebude
dodržiavať úpravu styku, s poukazom na to, že deti potrebujú pokoj. Maloleté deti nevidel už 5 rokov,
okrem septembra 2017, kedy sa bol o nich informovať v škole, maloletých videl len z diaľky. Matka

mu o deťoch nepodáva žiadne informácie, darčeky, ktoré im posiela, mu vracia naspäť. Vzhľadom na
danú situáciu si je vedomý, že je potrebné, aby bol pri realizácii styku s deťmi odborník, preto žiada
prítomnosť psychológa. Dňa 17. 3. 2022 podal otec na súd i návrh na zmenu osobnej starostlivosti o
maloleté deti, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, a tiež určenia
vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. Súčasne s návrhom na zmenu osobnej starostlivosti

podal i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd umiestnil maloleté deti
do zariadenia ústavnej starostlivosti, ktorého výber ponecháva na uvážení súdu. Súčasne žiadal, aby
mu bolo súdom nariadené výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti spolupracovať so zariadením
ústavnej starostlivosti, a aby sa v zmysle pokynov ústavu podrobil odbornému poradenstvu za účelom
obnovyvzťahusmaloletýmideťmi.Okremtohožiadal,abysúdmatkedočasnezakázalstyksmaloletými

deťmi, v záujme zamedzenia ich ďalšieho nežiaduceho ovplyvňovania proti otcovi zo strany matky a ich
traumatizovaniu. V konaní je súčasne vedené konanie o uloženie výchovného opatrenia, na základe
uznesenia tunajšieho súdu o začatí konania. Celou líniou konania sa prelínajú viaceré návrhy otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal do právoplatného skončenia vo veci samej
zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, úpravy styku s maloletými deťmi, návrh na

umiestnenie maloletých detí v ústavnom zariadení, kde by bolo i jemu umožnené zúčastniť sa procesu
nápravy vzťahov so synmi.

2. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 1P/37/2018-1896 zo dňa 24. 11. 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

10CoP/2/2023-2114 zo dňa 2. 2. 2023 bolo zrušené pôvodné uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10CoPno/1/2021 zo dňa 27. 10. 2021 v časti neodkladného opatrenia o povinnosti rodičov
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na pracovisku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, taktiež v časti o pôvodnej užšej úprave styku otca s maloletými deťmi v mieste
sídla Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský

Mikuláš, a súčasne bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia umiestnením
maloletýchdetídoústavnéhozariadeniazaúčelomdiagnostikyaodbornejpomocimaloletýmauložením
dočasného zákazu matke na styk s maloletými deťmi. Súčasne Krajský súd v Žiline zrušil i časť výroku
súdu prvého stupňa o uložení povinnosti rodičom a maloletým deťom podrobovať sa psychologickému
poradenstvu v CDR Istebné. Ku dnešnému dňu je teda v platnosti vyššie uvedené uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa mal otec stretávať s maloletými synmi do 30. 06. 2023
každý párny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod., a od 1. 7. 2023 každý prvý víkend
v mesiaci v kalendárnom roku v piatok v čase od 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. kedy si maloleté deti
prevezme v mieste bydliska matky a na konci styku maloleté deti v mieste bydliska matky aj odovzdá.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom pripraviť; v prípade dôvodných prekážok, ktoré bránia

styku otca s maloletými deťmi, si rodičia oznámia túto skutočnosť bez zbytočného odkladu telefonicky
alebo iným vhodným spôsobom, otec má v takom prípade právo na náhradný termín styku s maloletými
deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.

3. Ostatný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol doručený dňa 3. 5. 2023, doplnený

dňa 10. 5. 2023. Otec sa opäť domáhal, aby súd odovzdal maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti
a súčasne navrhol, aby súd maloleté deti odovzdal do starostlivosti vhodného odborného zariadenia
ústavnej starostlivosti za účelom obnovy vzťahu s maloletými deťmi. Zároveň navrhol dočasne zakázať
styk matky s maloletými deťmi a nariadiť jej dlhodobé poradenstvo za účelom poznania, prijatia,
budovania a aplikovania princípov zodpovedného rodičovstva. Svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia doplnil podaním doručeným súdu dňa 10. 5. 2023, v ktorom oznámil, že syn C. je stálehospitalizovanýnapsychiatrickomoddeleníDetskejpsychiatrickejliečebni,n.o.Hraň,apodľainformácie
z kurately ide o dlhodobé ochorenie. Dňa 4. 5. 2023 sa po doručení lekárskej správy z poslednej
hospitalizácie Lukáša v MFN Martin oboznámil so závažnými skutočnosťami, týkajúcimi sa aktuálneho

zdravotného stavu dieťaťa a doposiaľ stanovenými diagnózami. Týmito sú najmä nasledovné závery
lekárov:– Klinická diagnóza F50.0 Porucha príjmu potravy – Mentálna anorexia; Úzkostné stavy;
Syndróm týraného dieťaťa; Žalúdočné problémy (reflux, afty...)., Adaptačné poruchy, Posttraumatická
stresová porucha, Proteínovo-energetická podvýživa. Podľa názoru otca, diagnózy potvrdzujú závery
uvedené v znaleckých posudkoch H. K. a G. L.. Podľa jeho úvahy, matka v záujme boja v konaní

1P/37/2018 evidentne odopierala dieťaťu stravu, keď za pár mesiacov schudlo o 17 kg. Matka musela
synovi nepretržite v ostatných mesiacoch vytvárať stresové situácie, čomu zodpovedá aj stav žalúdka
dieťaťa. Má ordinovaný omeprazol, ktorý sa ordinuje často ako regulátor žalúdočnej kyseliny, pričom
osobitne problémy so žalúdkom sú na 90% spojené so zvýšenou psychickou záťažou. Podľa otca,
otázkou ostáva, čím matka strašila C., keď po prijatí do nemocnice vykazoval sebevražedné sklony. Aj
A. verbalizoval konštatovania, ktoré majú základ v prejavoch a výrokoch matky, ktoré verbalizovala v

minulosti na pojednávaniach. Následne počas hospitalizácie v Martine sa mal dňa 27. 3. 2023 maloletý
vyjadriť, že sa cíti pokojnejšie, myslí si, že má ťažkosti pre problémy v domácom prostredí. V zmysle
lekárskejsprávy,podľaotca,dieťavykazujesyndrómtýranéhodieťaťa,čojestavvysokovážny.Vzávere
podania otec požiadal súd, aby urýchlene vo veci konal, a aby matke zabránil v ďalšom poškodzovaní
detí. Dňa 5. 6. 2023 doručil otec prostredníctvom svojej zástupkyne doplňujúce podanie a vo svojich

úvahách zdôrazňuje, že ublíženie na zdraví synovi C. spôsobila matka, keď o. i., minimálne v období
od 22. 2. 2023 do 16. 3. 2023 viedla maloletého C. B. tak, že ho primäla k tomu, aby jedol len ryby
a krevety, ako 12 ročné dieťa s neprimeranou váhou cvičil s činkami 10 kg s tým cieľom, aby si
znížil výrazne váhu, čo matka účelovo pred lekármi interpretovala ako náhly stav, spôsobený úradmi,
súdnou mocou a otcom, pričom maloletému ublížila na zdraví tak, že v zmysle správy o priebehu

hospitalizácie a prepúšťacej správy z ÚNN Martin zo dňa 21. 4. 2023 spôsobila metabolický rozvrat,
sekundárne orgánové poškodenie vo forme chronickej chemickej gastropatie, proteino – energetickú
podvýživu, hepatopatiu a chronický katabolizmus, aftóniu, gastropatiu a duodenogastrický reflux, aby
takýmtospôsobommaloletéhodostalanahospitalizáciuanáslednenadlhodobýniekoľkomesačnýpobyt
maloletého v psychiatrickom zariadení Hraň (v ktorom sa v čase tohto podania otca maloletý nachádzal),

a tak sa vyhla plneniu povinnosti deti otcovi odovzdávať. Podľa otca, maloletého od obdobia prevzatia
uznesenia Krajského súdu v Žiline o uložení povinnosti (pozn.: ostatná úprava styku otca s maloletými),
matkaúčelovobránilamaloletémuC.vškolskejdochádzke,vyvolávalaunehoobavyastrachstvrdením,
že bude zverený otcovi, do tej miery, že dňa 20. 2. 2023 bol maloletý podrobený vyšetreniu u detského
všeobecného lekára s konštatovaním psychiatrických problémov. Otec vo svojich podaniach a návrhoch

opakovane poukazuje na neustále vykresľovanie otca matkou ako zlého človeka do tej miery, že tým
takmer trvalo narušila jeho vzťahy s maloletými deťmi, a svojim konaním marila a stále marí snahy
orgánov verejnej správy o nápravu tohto stavu.

4.Otecpoukázalnanerešpektovanierozhodnutia KrajskéhosúduvŽilinematkou, konkrétneuznesenia

č. k. 10CoP/2/2023-20114 zo dňa 2. 2. 2023 o úprave styku detí s otcom, keď matka má povinnosť
pripraviť deti na stretnutie s otcom dvakrát do mesiaca v piatok na dve hodiny. Matka toto rozhodnutie
nerešpektuje, tak ako nerešpektuje 13 rokov i všetky predchádzajúce rozhodnutia a uložené povinnosti.
V prvom rade je nevyhnutné zdôrazniť kritický zdravotný stav maloletého C. a to, čo sa deje so synom
C., ako aj ohrozenie psychického zdravia a narušenie zdravého vývinu maloletého A..

5. Súd prvej inštancie následne rozhodol 8. 6. 2023 o začatí konania o nariadenie neodkladného
opatrenia uložením povinnosti matke a maloletému A. B. podrobiť sa psychologickému poradenstvu
a psychologickej terapii. Matke a maloletému A. B. (v danom čase bol maloletý C. B.
hospitalizovaný) uložil povinnosť absolvovať individuálne psychologické poradenstvo a psychologickú

terapiu u psychológa alebo na pracovisku psychologického poradenstva a psychologickej terapie,
ktoré matka zvolí sebe a maloletému A. B. podľa vlastného výberu, a to u matky so zameraním na
prekonanie rodičovského konfliktu, spracovanie negatívnych emócií voči otcovi maloletých, zlepšenie
komunikácie matky s otcom maloletých, akceptovanie úlohy/práv otca ako druhého biologického rodiča,
za účelom edukatívnej psychoterapie zameranej na zlepšenie komunikácie matky s maloletými deťmi,

s cieľom jej pomoci maloletým deťom pri obnovovaní a upevňovaní vzťahu s otcom a prekonávaní
negatívnych dopadov konfliktu medzi otcom a maloletými, u maloletého A. B. so zameraním na
spracovanie negatívnych emócii voči svojmu otcovi, zlepšenie komunikácie maloletého s otcom, a to
všetko v trvaní najmenej 6 mesiacov a v rozsahu minimálne 10 konzultácii. Na základe odvolaniaotca rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 2. 8. 2023 tak, že uznesenie okresného súdu
vo výrokoch, ktorými začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ustanovil maloletým deťom
opatrovníka a uložil matke a maloletému A. B. absolvovať individuálne psychologické poradenstvo,

zrušil. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia umiestnením maloletých detí do ústavného odborného pracoviska, návrh otca uložiť dočasný
zákaz styku a kontaktovania matky s maloletými deťmi a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zverením maloletých detí do starostlivosti otca, potvrdil.

6. Otec vo svojom návrhu v merite veci i vo viacerých vyjadreniach zdôrazňuje, že snaha matky
o prípravu synov je len formálna. Zabezpečí síce, aby sa deti dostavili na stretnutia, avšak synovia sú
fakticky pod dozorom matky, majú s ňou očný kontakt, či hovoria správne, čo majú naučené. Vzhľadom
k formálnemu obsahu týchto stretnutí, otec oznámil matke i súdu, že nemá záujem ísť proti vôli dieťaťa/
detí. V máji 2023 vyhodnotil ďalšie pokusy o realizáciu styku s A. v zmysle posledného rozhodnutia
krajského súdu za kontraproduktívne hlavne kvôli synovi A. (poznámka: maloletý C. B. bol v danom čase

hospitalizovaný) a súčasne oznámil, že pokiaľ matka alebo syn budú mať želanie sa s ním stretnúť,
veľmi rád príde. Otec zazlieva matke, že napriek oznámeniu, že za daných okolností nebude chodievať
na miesto stretnutia do M., dieťa naďalej vystavuje stresu. Napriek uvedenému, nemá dôvod na podanie
návrhu na zrušenie rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia o úprave styku, a čaká, kedy matka
začne dieťa/deti riadne na stretnutie pripravovať. On sa 13 rokov nesnaží o nič iné, len byť víkendovým

otcom, avšak jeho základné právo mu je upierané. Vytesňovanie jeho, ako otca, zo života detí prebieha
kontinuálne od roku 2010, nezmenil sa ani modus operandi matky. On skúšal všetko možné, dokonca
v roku 2019 alebo 2020 svoj návrh zobral späť. Bola to však práve matka, ktorá nedala súhlas so
zastavením konania. V záujme pokoja detí, nechal tak i rozhodnutie z roku 2015, kedy sa styk s deťmi
v súdnom konaní neupravil (pozn.: sp. zn. 9P/48/2015, otec nepodal odvolanie), ktoré začalo na jeho

podnet. Sudkyňa v danom čase poukázala, že styk by aj tak nebol realizovateľný, vzhľadom na prístup
matky.Ontonechaltak,avšakdetiajtaknemalipokoj.Ničinésineželá,lenmaťmožnosťnormálnetráviť
čas so svojimi synmi, a aby sa toto v perspektívnej budúcnosti rozširovalo. Za súčasnej situácie to kvôli
prístupu matky a detí nie je reálne. Na základe uvedeného sa domáha zmeny starostlivosti, hoci, podľa
neho, najnormálnejšie by pre deti bolo, keby mu bolo umožnené byť normálnym víkendovým otcom.

V čase hospitalizácie C. veľmi opatrne pristupoval ku otázke možného styku s ním. Lekárka nevedela
špecifikovať, kedy predpokladá možnosť osobného kontaktu s ním. Matke sa podarilo excelentne deti
naprogramovať tak, aby ho nenávideli. Pokiaľ bude mať možnosť byť s deťmi bez vplyvu a atakov matky,
nepochybuje o tom, že vzťah sa napraví, pretože jeho deti s ním nezažili nič zlé.

7. Na priamu otázku otca matke v konaní, ako si predstavuje prípravu maloletých detí na styk s otcom,
matka uviedla, že jej príprava je limitovaná tým, čo sa udialo za posledné roky vo vzťahu otec – deti. Ona
detiinformujeotom,žesaotecsnimichcestretnúť,teda,žejetourčenésúdnymrozhodnutím.Informuje
ich, kde majú ísť a kedy tam majú ísť, nemôže rozprávať všetky detaily. Na priamu otázku matke,
či zabezpečovala psychologickú terapiu a poradenstvo pri príprave detí na stretnutie s otcom, matka

poukázala na konzultácie s B. K., bez bližšej špecifikácie rozsahu a zamerania stretnutí, komunikácia
údajne prebiehala cez videohovor, e-mailom, telefonicky. Matka sa nevedela vyjadriť presne ani k tomu,
či súčasťou komunikácie boli i deti. V priebehu celého konania nepredložila jasné dôkazy, ktoré by
svedčili o tom, že by mala snahu o efektívne riešenie, aj cestou psychologického poradenstva, a najmä
terapie, vo vzťahu ku maloletým deťom a sebe. Na otázku zástupkyne otca, či i nad rámec súdneho

rozhodnutia zabezpečila odbornú pomoc deťom, matka odpovedala protiotázkou a vyhýbavo. S otcom
o psychologickej odbornej pomoci pre maloleté deti nekomunikovala.

8. Z obsahu znaleckého posudku zo dňa 31. 05. 2022 znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie psychiatria, MUDr. N. L., ktorý bol ustanovený v konaní, vyplývajú nasledovné zistenia

a závery: u matky zistil paranoidnú poruchu osobnosti, tzn., jej osobnosť vykazuje tzv. paranoidné
rysy, je egocentrická, s absentujúcou sebareflexiou, tvrdohlavá, akcentujúca vlastnú pravdu a práva,
neústupčivá, neochotná meniť svoje postoje a presvedčenia, prijať odlišné názory a robiť kompromisy,
ťažko akceptujúca autority, odpor a kritiku, zároveň voči okoliu kritická, bojovne a opozične
nastavená, so vzťahovačnými a paranoidnými tendenciami, zakrývaním a formálnou deklaráciou

spolupráce. Paranoidná porucha osobnosti je trvalá (medicínsky neovplyvniteľná), abnormná varianta
charakterových a temperamentových rysov osobnosti, ktoré sa významne odlišujú od rysov prítomných
u väčšiny ľudí a od očakávaných noriem spoločnosti, jednotlivé zložky takejto osobnosti sú usporiadané
neharmonicky, nevyrovnane a poruchy adaptácie takejto osobnosti spôsobujú ťažkosti svojmusociálnemu okoliu alebo jej samej. Nejedná sa o duševnú chorobu, či vážnu duševnú poruchu v pravom
slova zmysle – matka si v minulosti aj v súčasnosti plne uvedomovala a uvedomuje svoje konanie
a toto bola a je plne schopná ovládať, teda z medicínskeho hľadiska táto porucha nie je nebezpečná

pre matku, maloleté deti, či iné osoby. U otca znalec zistil silne ťažkú depresívnu poruchu, pre ktorú je
v liečbe psychiatra od septembra 2010 až do súčasnosti. Porucha sa u neho prejavuje poklesom nálady,
pesimizmom, vnútorným napätím, poklesom vitality a frustračnej tolerancie, pohotovosťou k neurotickej
reaktivite so somatizáciou (premietaním napätia do telesných ťažkostí), emočnou labilitou, iritabilitou,
impulzivitou a pod., pričom k zhoršovaniu stavu u neho dochádza v záťažových a dlhodobo emočne

napätých situáciách. V novembri 2016 bol uznaný čiastočne invalidným, miera invalidity bola stanovená
na 60 %, z toho 50 % pre ochorenie chrbtice a 10 % pre ostatné diagnózy – vrátane depresívnej poruchy.
Pri stredne ťažkej depresívnej poruche sa nejedná o duševnú chorobu, či vážnu duševnú poruchu
v pravom slova zmysle, otec si v minulosti aj v súčasnosti plne uvedomoval a uvedomuje svoje konanie
a toto bol a aj je plne schopný ovládať, a teda z medicínskeho hľadiska táto porucha nie je nebezpečná
pre otca, maloleté deti, či iné osoby.

9. Vzhľadom na osobnostnú štruktúru matky a doterajší priebeh rodičovského opatrovníckeho sporu,
znalec v znaleckom posudku na záver uviedol, že je iluzórne očakávať, že by „rodičovská či rodinná
terapia alebo poradenstvo a pod.“ mohli viesť k zmene odmietavých postojov matky ku styku maloletých
detí s otcom. Na pojednávaní dňa 8. 9. 2022 znalec ku svojim zisteniam doplnil, že jedinou novou

skutočnosťou od času vypracovania znaleckého posudku je jeho ďalší poznatok o veci po oboznámení
sa so zápisnicami z ďalších súdnych pojednávaní z 23. 6. 2021 a 21. 7. 2022. Záverov znaleckého
posudku sa pridržiava v plnom rozsahu, pričom za najdôležitejšie považuje, že otec a matka netrpia
nejakou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by a priori spôsobovala ich neschopnosť rodičovskej
funkcie. Svoje konanie si uvedomujú, svoje konanie ovládajú. Hoci u matky zistil paranoidnú poruchu

osobnosti, čo sú osobnostné danosti, vo vzťahu k rozpoznávaniu a ovládaniu svojho konania je to
porucha, ktorá na uvedené nemá vplyv. Pokiaľ ide o otca, hoci sa viac rokov lieči na depresívnu
poruchu stredne ťažkého stupňa u psychiatra a navštevuje aj psychológa, tieto skutočnosti nemajú
vplyv na jeho schopnosť osobnej starostlivosti o dieťa. Z medicínskeho pohľadu sú obidvaja rodičia
schopní poskytovať osobnú starostlivosť maloletým deťom. Konštatovaná porucha u matky sa môže

meniť v závislosti od toho, ako prebiehajú životné situácie. Vo všeobecnosti, všetko v psychiatrii má aj
určitú dedičnú zložku a súvisí aj so životnými okolnosťami a situáciami, s ktorými sa človek stretáva od
narodenia až po smrť. V prípade nesúhlasu s takouto osobou sa táto následne správa tak, aby presadila
svoje záujmy, bojuje tvrdošijne za svoje práva zo svojho presvedčenia, je ťažko od toho odkloniteľná.
Hormonálne zmeny na to nemajú žiaden vplyv. Znalec po oboznámení s obsahom spisového materiálu

uviedol,žeumatkyvnímastálesaopakujúcejejvyjadrenia,žekaždýjeprotinejzaujatý,tisícosôb,každý
jej chce zle, s každým, kto má odlišný názor, nesúhlasí. Paranoidnú poruchu osobnosti u matky možno
konštatovať od obdobia, kedy dospela, a pretrváva počas obdobia dospelosti. Ku záverom o formálnej
deklarácii spolupráce u matky dospel na základe toho, že opakovane pred znalcom deklarovala, že má
záujem deti otcovi dávať, že ona žiaden styk nemarí, ale tento nechcú deti, pričom na základe štúdia

viacerých súdnych rozhodnutí vo veci maloletých detí a obsahu spisového materiálu, znalec konštatuje
zhodu s jeho zisteniami o formálnej deklarácii spolupráce u matky. U matky sa môžu zosilniť alebo zvýšiť
prejavy paranoidnej poruchy osobnosti vplyvom stresu a záťaže v súvislosti s dlhodobým rodičovským
sporom.Pokiaľideootázkupredpokladumožnejzmenypostojajedinca,ktorýtrpíparanoidnouporuchou
osobnosti, hoci v psychiatrii je všetko možné, pravdepodobnosť je však nízka, skôr teoretická. Teoreticky

možnoprispieťkuzníženiuintenzityprejavovstresu,jetoprocesnaviacrokov.Základomzmenyumatky
by muselo byť to, že by to musela sama chcieť. Zlepšenie vzťahu medzi rodičmi by mohlo mať vplyv
na postoj matky, avšak zlepšenie vzťahu medzi rodičmi považuje za iluzórne. Paranoidná osobnosť je
medicínsky neovplyvniteľná. Môže byť ovplyvniteľná psychologickými postupmi a terapiami, ale daná
osoba musí chcieť, a je to vždy na dlhé obdobie, minimálne na viac rokov. Matke by odporučil dlhodobo

navštevovať psychológa, ktorého si sama zvolí a ku ktorému bude mať dôveru. Je možné predpokladať
zmenu, ak by mala dôveru ku psychológovi, ktorého si sama vyberie, pretože aj osoby s paranoidnou
poruchou osobnosti majú nejaké osoby, ktorým dôverujú, a závisí to aj od šikovnosti a skúsenosti
psychológa a jeho zručnosti vedieť pracovať s takýmito osobnosťami. Osoba s paranoidnou poruchou
osobnosti je úplne jednoznačne schopná rozlíšiť zákonnosť svojho konania, a na uvedené poukázal

i v znaleckom posudku. Zo psychiatrického hľadiska by mohlo rodičom prospieť, ak by sa čím skôr
ukončili súdne spory, nie však na papieri, ale po ľudskej stránke. Pokiaľ ide o matkou tvrdenú narcistickú
poruchu osobnosti u otca, túto znalec u neho nezistil.10. Z obsahu znaleckého posudku H. G. K., ako ďalšej ustanovenej znalkyne, odbor psychológia,
vyplýva zistenie, že u otca ide o osobnosť muža v strednom veku dospelosti vo vývine, vývin
narušený (zo záverov z psychiatrických vyšetrení: 12.06.2015: chronifikovaný depresívne-obsedantný

stav, sekundárna neurotizácia pri dlhodobej kumulovanej frustrácii somatickými i psychogénnymi
faktormi. 18.9.2015: depresívne poruchy so somatickými príznakmi endogénneho charakteru, aktuálne
stredne ťažká fáza (podľa posudkového lekára SP: miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 60%, vznik invalidity. 15.1.2020: výrazné oscilácie emotivity exogénne evokované s
dysforickým prežívaním, s výraznou psychosomatickou propagáciou, situačne zhoršená dyssomnia).

Psychický stav aktuálne destabilizovaný po tom, ako jeho stiahnutie návrhu bolo odmietnuté, bolo
nariadené znalecké dokazovanie a následne prieťahy v konaní kvôli neochote matky prísť s mal.
deťmi na psychologické vyšetrenie k znalcovi. Intelektová úroveň celkovo orientačne v rámci normy,
osobné pracovné tempo priemerné. Štruktúra osobnostných vlastností otca bez náznakov porúch
osobnosti, s výraznejšou introverziou (uzavretosťou), uzavretosť, nezrelou, plochejšou labilnejšou
emotivitou (osobná a partnerská neistota, obavy z vnútornej izolovanosti a osamelosti, napätie, istá

bezradnosť s vyhýbaním sa hlbšej emočnej angažovanosti a problémami s prejavením citov). Myslenie
skôr racionálne, rigidejšie, s istou podozrievavosťou a nedôverou. Emočný a racionálny kontakt s
realitou zachovaný, interpretácia situácií a vyvodzovanie záverov z diania skôr na základe celostného
vnímania, ako na základe jednotlivých aspektov; percepcia ovplyvnená úzkostlivosťou, sociálnou
odťažitosťou; náznaky oneskorenej individuácie a nesamostatnosti. Zistené narcistické črty, menšia

pripravenosť na riešenie aktuálnych životných úloh, sklon k nedisciplinovanosti, ku kladeniu excesívnych
a nerealistických požiadaviek vo vzťahu (kladenie recipročných požiadaviek druhej strany však vyvoláva
uňho podráždenie a zlosť), pričom mužský a ženský princíp vníma ako rovnocenné. Želá si bezstarostné
a bezkonfliktné partnerské vzťahy bez záťaže zo silnej väzby a vnútornej závislosti, potrebuje
sebapotvrdzovanie. Usiluje sa odvádzať svoju pozornosť od nevyriešených osobných problémov a

odsúvať vnútorné stiesňujúce napätie. Žiada sa mu žiť intenzívne a ujať sa aj ťažkých úloh s vitálnou
silou. Očakáva, že jeho okolie sleduje tie isté ciele, a bude sa na tom nadšene zúčastňovať. Vo
svojich zámeroch sa nedá brzdiť alebo obmedziť, neustupuje konvenčným predsudkom, nedá sa
zastaviť malichernosťou ani bojazlivosťou iných. Najradšej by sa nasilu zbavil súčasnej neuspokojivej
situácie, aby sa zbavený rozličných prekážok mohol slobodne rozvíjať. Keď má pocit, že sa primerane

nerešpektuje jeho osobná významnosť, má tendenciu utiecť od problémov alebo problémy iných
bagatelizovať. Vtedy sa môže aktualizovať externalizovaná depresia, podozrievavosť a agresivita voči
iným, tvrdohlavosť, zatrpknutosť, tenznosť, hostilita, iritabilita, mrzutosť, trucovitosť a pomstychtivosť.
Zdá sa, že uňho došlo k sebareflexii v súvislosti s roky trvajúcimi súdnymi spormi ohľadne detí (myslí si,
že keď človek urobí chybu, má ju napraviť, už nikdy nechce nikoho sklamať, za najdôležitejšie v živote

považuje mať pokoj v duši). V prežívaní otca dominujú osobné témy, téma mal. detí sa javí skôr okrajová
(chce udržať vzťah s deťmi a ukončiť spory). Rodinná identita narušená; uviaznutie v pôvodnej rodine so
svojimi rodičmi (svoju mamu vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine), bez svojich mal. detí, čo evokuje
jeho „slabé“ rodičovstvo. Výchovná stratégia otca je skôr podporná, nie je formatívna. Podobne, ako je
tomu u matky, chce byť k deťom kamarátsky a solidárny. Vo výchove odmieta lámať vôľu detí. Nemá

tendenciu dbať výlučne o rodinu. Rodičov a deti považuje za navzájom si rovných, čo svedčí o neznalosti
vývinových potrieb mal. detí v zmysle ich nadhodnocovania, čo obvykle vedie k nadlimitnému tlaku na
rozhodovanie a zodpovednosť mal. detí a destabilizácii ich psychiky. U matky znalkyňa konštatuje, že
ide o osobnosť ženy vo veku strednej dospelosti vo vývine. Intelektová úroveň matky celkovo orientačne
v norme. Osobné pracovné tempo priemerné. Štruktúra osobnosti matky bez patologických fenoménov

v zmysle porúch osobnosti. Emotivita skôr plochá, nezrelá, labilná, silnejšie pudové založenie, prítomné
histriónske črty, túžba po pozornosti, ocenení a uznaní. Emočné problémy vrátane partnerskej neistoty
a úzkosti popiera, odrážajú sa v somatickej oblasti (rôzne bolesti, slabosť, nábeh k obezite). Myslenie
so známkami perseverácií a zabiehavosti, v rečovom prejave logorrhea (spočiatku možno ako taktika,
ktorá sa mohla stať trvalejšou zložkou fungovania). Emočný racionálny kontakt s realitou zachovaný,

dianie hodnotí rovnako na základe globálneho pohľadu ako na základe jednotlivých aspektov situácií,
do istej miery svojská, rigidná interpretácia reality, percepcia ovplyvnená úzkostlivosťou. Je schopná
dávať a prijímať lásku a vytvárať príjemné vzťahy, má vyššiu potrebu náklonnosti. S oddanosťou a
vnútorným nadšením sa dokáže venovať milovanému človeku alebo svojej obľúbenej činnosti ako ideálu
dominujúcemu v jej živote. Túži po ťažko uskutočniteľnom, má vyššie, menej reálne ambície. Chce

dosiahnuť výrazný úspech (rešpekt jej osobnej významnosti), potrebuje sebapotvrdzovanie. Cíti sa byť
povolená k veľkým výkonom, je vitálne aktívna, táto aktivita však často nadobúda formu agresivity
a provokácie. Prítomné známky adaptačných ťažkostí ako pocity nedostačivosti a neadekvátnosti,
intrapsychické napätie. V popredí jej vonkajšieho prejavu je vo všeobecnosti istá simplexnosť, máproblémy s autoritou (až antisociálne správanie), trvá na tom, že pokiaľ ide o ňu, je všetko v poriadku,
že postupuje logicky a správne (svojská sociálna konvenčnosť), zdôrazňuje svoju harmóniu s druhými
a nezdolný optimizmus (aj napriek debaklovým životným okolnostiam). Jej sebahodnotenie je relatívne

vysoké (myslí si, že je v pohode, dobrá mama, úprimná, ochotná pomôcť, čestná, slušná). Aktuálne
podmienky chápe ako prechodnú mrzutosť, bezpodmienečne sa od toho chce dištancovať, je ostražitá
a pozorná. Chcela by zabrániť pocitom vnútornej izolovanosti a osamelosti. Nepociťuje uspokojivú
pohodu, nechce pristúpiť na kompromis, ani nevie, ako správne riešiť dlhodobé problémy. Snaží sa
zmeniť pomery, aby odstránila znepokojujúce a ubíjajúce napätie, je labilná, nepokojná, podráždená,

psychosomaticky vzrušená, vypätá, prestimulovaná. Nemá dosť trpezlivosti na zvládnutie aktuálnych
ťažkostí, najradšej by sa ich zbavila nasilu, aby si nezaťažená, neobmedzovaná mohla robiť, čo sa jej
zachce. Nové podmienky a možnosti vníma ako najjednoduchšie riešenie. Mužský a ženský fenomén
vníma ako rovnocenné. Za najhorší okamih vo svojom živote označila svoju chybu pri výbere otca svojich
detí, za čo dodnes nesie následky. Už nikdy nechce robiť rozhodnutia bez viery, za najdôležitejšie v
živote považuje vieru, zdravie a pokoru. V prežívaní matky dominujú témy detí a osobné témy. Svoje

deti považuje za úžasné, chce s nimi tráviť čas, venovať sa im, správne ich vychovať, má o ne strach,
najšťastnejšia doba v jej živote bolo cestovanie a narodenie jej detí. Svoju rodinu podvedome vníma
ako neúplnú, tradičnú; v súdržnosti ona a obidve deti, ktorým pripisuje nadlimitné vývinové kompetencie
(rovnaké ako sebe samej), čo svedčí o neznalosti vývinových potrieb mal. detí, môže vytvárať nadlimitný
tlak na rozhodovanie a zodpovednosť detí a destabilizovať tak ich psychiku. Seba považuje za

najdôležitejšiu osobu v rodine (podvedome pod ochranou svojich dvoch mal. synov. Intenzívny, určujúci
vzťah vyjadrila k synovi A. (môže ho podvedome vnímať v pozícii lojálneho spojenca). Jej rodičovské
výchovné postoje sú celkovo málo výrazné, skôr podporné, bez formatívnej zložky, podobne, ako je tomu
u otca. Rovnako ako otec chce byť k deťom kamarátska a solidárna. Vo výchove odmieta podráždenosť
a vyhýbanie sa komunikácii s deťmi.

11. Podľa znalkyne PhDr K. u mal. A. ide o osobnosť dospievajúceho chlapca (puberta) vo vývine,
vývin disharmonický, zvýraznený opozičný vzdor voči autoritám mimo rodiny matky. Zjavne lojalizuje
s matkou, čo môže viesť k podvedomému preberaniu jej pocitov a názorov do tej miery, že mal. ich
vníma a prezentuje ako svoje vlastné. Vzťah k otcovi je zachovaný, vážne narušený, deformovaný až k

odmietaniu otcovskej osoby vo svojom živote. Mal. vystupuje kvázi ako dospelý (na čo nemá vývinové
kompetencie), môže dochádzať s jeho stotožneniu sa s rolou ochrancu a vodcu v rodine (vo vzťahu
k mladšiemu bratovi a aj k matke), čo môže destabilizovať jeho psychiku a deformovať jeho zdravý
vývin. U mal. C. ide o osobnosť chlapca na prelome mladšieho a staršieho školského veku vo vývine,
vývin disharmonický a prvkami neuroticizmu, 2012 vyšetrený psychológom so z: intelektové schopnosti

dieťaťasúpriemerné,zodpovedajúfyzickémuvekudieťaťa,dieťajekojené,viazanénamatku,odlúčenie
od matky môže viesť k separačnej úzkosti; od r. 2013 psychiatrom diagnostikované emočné poruchy v
detstve, resp. od r. 2017 kombinovaná tiková porucha F95.9, sy emočnej lability s poruchami správania
F92.8,adaptačnáporucha–úzkostnýsyťažký–potraumatizáciihroziacimodobratímodmatky(chlapec
cíti traumatizáciu otcom a súdnou mocou). Intelekt mal. je orientačne v norme. K matke má výrazne

pozitívny vzťah, vzťah k otcovi je zachovaný, susp. so silným negatívnym emočným cítením. Mal. je
pod značným vplyvom svojho staršieho brata A., ktorého prezentované správanie môže kopírovať až sa
stotožniť s bratovými prejavmi. V tejto rodinnej konštelácii (matka a starší brat) sa ťažšie môže presadiť
a samostatne sa rozvíjať, čo je významnou prekážkou pre jeho zdravý psychický vývin.

12. Psychologickým vyšetrením u rodičov a mal. detí neboli zistené výraznejšie patologické fenomény,
ktoré by neboli známe zo spisu a zdravotnej dokumentácie, preto znalkyňa (napriek prvotnej úvahe o
nutnosti psychiatrického vyšetrenia rodičov na základe štúdia spisu) neprizvala znalca – konzultanta z
odboru psychiatrie.

13.ZnalkyňaH.ďalejuvádzanasledovné:Otec:dlhšiudobujeunehostanovenápsychiatrickádiagnóza,
kvôli tomu invalidizovaný v r. 2015, posledná kontrola 15.1.2020 svedčí o zmiernení príznakov (od
stredne ťažkej fázy depresívnej poruchy so somatickými príznakmi endogénneho charakteru k výrazným
osciláciám emotivity exogénne evokovaných s dysforickým prežívaním, s výraznou psychosomatickou
propagáciou). Zo správy psychológa H. A. H., PhD. zo dňa 3.6.2019 vyplýva, že je ich klientom od

r. 2010, ťažko znáša pokračujúce súdne „ťahanice“ okolo starostlivosti o jeho synov, obáva sa o ich
zdravý vývin. Otec uvádza, a dáta v spise tomu nasvedčujú, že v r. 2010-2012 sa jeho styk s deťmi
odohrával pod dohľadom ÚPSVaR, pričom mu nebolo zo strany ÚPSVaR nič vytknuté. Otec sa stretával
s deťmi naposledy v r. 2013. V 09/2017 sa otec bol o maloletých informovať v škole, videl ich len zdiaľky, osobný kontakt s nimi nemal. Bol v ZUŠ, aby videl deti, nebolo mu to umožnené. Matka dlhodobo
zmieňuje psychické problémy zapríčinené správaním sa otca spoločných detí voči nej (opakovane
udávala ponižovanie, týranie), nepreukázala žiadny lekársky ani iný odborný nález, ktorý by potvrdzoval

uvádzané ťažkosti (a dával jej ťažkosti do priamej súvislosti so správaním otca). Matka vo svojich
podaniach (napr. zo dňa 14.01.2019) píše, že ušla zo spoločnej domácnosti v 03/2010 z dôvodu
násilného správania, fyzického napádania a psychického týrania otcom/manželom, ktorých intenzita sa
stupňovala, v zázname ÚPSVaR v Nitre zo dňa 05.03.2010 (kde uvádzala pol roka trvajúce problémy
s manželom), povedala, že odchádza k svojej matke do Liptovského Mikuláša, aby jej táto pomohla s

deťmi (o 2 týždne sa mal narodiť mal. Lukáš), a potom sa vracia späť k manželovi, a jej odchod manžel
odobril. Zdá sa, že zo strany matky mohlo byť v začiatkoch stretávanie sa otca s deťmi podmienené
vysporiadaním BSM (čo je síce dôležité, ale pre vývin mal. detí, s určeným výživným, nie kľúčové).

14. Pokiaľ ide o posúdenie vzťahu obidvoch rodičov k maloletým deťom, znalkyňa, paralelne
s predchádzajúcimi zisteniami uvádza: k obidvom svojím mal. deťom má otec pozitívny vzťah. V jeho

prežívaní dominujú osobné témy, téma mal. detí sa javí skôr okrajová (chce udržať vzťah s deťmi a
ukončiť spory). Rodinná identita narušená; uviaznutie v pôvodnej rodine so svojimi rodičmi (svoju mamu
vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine), bez svojich mal. detí, čo evokuje jeho „slabé“ rodičovstvo.
Výchovná stratégia otca je skôr podporná, nie je formatívna. Podobne, ako je tomu u matky, chce byť
k deťom kamarátsky a solidárny. Vo výchove odmieta lámať vôľu detí. Matka: K obidvom svojim mal.

deťom má pozitívny vzťah. V jej prežívaní dominujú témy detí. Svoje deti považuje za úžasné, chce s
nimi tráviť čas, venovať sa im, správne ich vychovať, má o ne strach, najšťastnejšia doba v jej živote
bolo cestovanie a narodenie jej detí. Seba považuje za najdôležitejšiu osobu v rodine (podvedome pod
ochranou svojich dvoch mal. synov. Intenzívny, určujúci vzťah vyjadrila k synovi A. (môže ho podvedome
vnímať v pozícii lojálneho spojenca). Jej rodičovské výchovné postoje sú celkovo málo výrazné, skôr

podporné, bez formatívnej zložky, podobne, ako je tomu u otca. Rovnako ako otec chce byť k deťom
kamarátska a solidárna.

15. Pokiaľ ide o posudzovanie výchovného prostredia rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, znalkyňa
konštatuje: otec býva vo vlastnom rodinnom dome s manželkou, je zamestnaný; existuje predpoklad, že

po materiálnej a sociálnej stránke je jeho prostredie pre mal. deti vhodné. Z psychologického hľadiska
je v spomienkach mal. detí v negatívnom zmysle oživovaná a aktualizovaná téma/zážitky/pocity zo
sporadických kontaktov s otcom v r. 2012, resp. 2017 (bez oživovania vo výchovnom prostredí matky
by tieto potenciálne traumatizujúce zážitky boli už prekryté inými zážitkami a témami), preto akékoľvek
prostredie svojho otca, a otca samotného, považujú za ohrozujúce. U matky výchovné prostredie deti

poznajú, je to dlhodobo ich domov, majú tam vhodne upravenú svoju detskú izbu pre ich zdravý vývin
(na základe posúdenia kolíznym opatrovníkom v rámci opakovaných šetrení). Matka s deťmi býva v
rodinnom dome so svojou sestrou, je to matkin rodičovský dom. Fakt, že v tomto dome došlo k tragickej
udalosti (smrť otca matky), čo zdôrazňuje otec, nemožno považovať za jednoznačne negatívny pri
hodnotení kvality bývania matky s deťmi.

16. Na otázku „Posúdiť, či sú maloleté deti niektorým z rodičov ovplyvňované vo vzťahu k druhému
rodičovi, ak áno, akým spôsobom a s akými dôsledkami na ich psychickom vývine“, znalkyňa ku mal. A.
uvádza: Pretože mal. dlhodobo žije vo výchovnom prostredí matky (ktorá otvorene prezentuje negatívne
hodnotenie otca), je takmer isté, že je matkou negatívne ovplyvňovaný vo svojom vzťahu k otcovi. Zjavne

lojalizuje s matkou, čo môže viesť k podvedomému preberaniu jej pocitov a názorov do tej miery, že mal.
ich vníma a prezentuje ako svoje vlastné. Uvedené negatívne vplýva na psychický vývin maloletého,
môže podkopávať jeho osobnú a rodinnú identitu, viesť k zníženému sebavedomiu a sebaúcte, čo môže
hyperkompenzovať nadmernou kritickosťou a negativizmom voči okoliu mimo matkinho príbuzenstva,
alebo osôb/prostredia vybratého alebo označeného matkou ako bezpečné. Mal. C.: Dlhodobo (od

svojho narodenia) žije vo výchovnom prostredí matky (ktorá otvorene prezentuje negatívne hodnotenie
otca), preto je takmer isté, že je matkou na vedomej aj podvedomej úrovni negatívne ovplyvňovaný
vo svojom vzťahu k otcovi. Okrem toho, že s nevôľou zachytáva signály komunikácie medzi matkou a
inštitúciami (súd, znalkyňa), je pod značným vplyvom svojho staršieho brata A., ktorý lojalizuje s matkou,
a ktorého prezentované správanie môže mal. C. kopírovať, až sa stotožniť s bratovými prejavmi. V danej

rodinnej konštelácii (matka a starší brat) sa mal. C. môže ťažšie presadiť a samostatne sa rozvíjať,
čo je významnou prekážkou pre jeho zdravý psychický vývin (môže viesť k upútavaniu pozornosti
produkovaním poruchových/patologických symptómov).17. Pokiaľ ide o posudzovanie psychického stavu maloletých detí (v čase vypracovania znaleckého
posudku) so zameraním na to, či sú schopné správne vnímať, zapamätať si a následne správne
reprodukovať prežité udalosti, či majú dispozície k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu, či majú

sklony k účelovému spracovaniu skutočnosti, a aké sú ich citové väzby k rodičom, znalkyňa uvádza, že
z dôvodu nespolupráce maloletých, nemala možnosť štandardne psychologicky vyšetriť maloleté deti,
ateda,nemôžesarelevantnevyjadriťkichschopnostisprávnevnímať,zapamätaťsianáslednesprávne
reprodukovať prežité udalosti, k ich dispozícii k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu, sklonu k
účelovému spracovaniu skutočnosti. Znalkyňa upriamuje pozornosť, že dňa 10. 12. 2018 pri šetrení

ÚPSVaR vo výchovnom prostredí matky si mal. deti ani nepamätali, kedy boli s otcom naposledy, ale
úplne vylúčili akýkoľvek kontakt s otcom. Mal. A., napriek sústavnému tvrdeniu matky o jeho závažných
psychických ťažkostiach v súvislosti so správaním sa otca voči nemu a voči jeho mladšiemu bratovi C.
v čase, keď boli deti u otca v r. 2012 (matka udávala, že si deti pamätajú, ako ich otec týral), nemá
vo svojej zdravotnej dokumentácii žiadnu zmienku o psychologickej, psychiatrickej alebo neurologickej
starostlivosti a liečbe. Matka dňa 21. 11. 2018 pri šetrení ÚPSVaR uviedla, že otec v r. 2017 kontaktoval

deti v škole, oni z toho kolabovali, preto s nimi bola u G. I., ale v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza
žiadna zmienka o tom, že by mal. A. bol psychiatricky vyšetrený a liečený. Mal. C. bol v starostlivosti
pedopsychiatra od r. 2013. 23. 5. 2013 podľa matky po Promethazine vyrovnanejší, otec má (podľa
matky) predbežným opatrením zákaz stretania sa s deťmi, afektivita u mal. stabilizovanejšia, bez med.
liečby. Od r. 2017 bol pacientom G. G. I., v tom čase so záverom: kombinovaná tiková porucha F95.9, sy

emočnej lability s poruchami správania F92.8, adaptačná porucha – úzkostný sy ťažký – po traumatizácii
hroziacim odobratím od matky (chlapec cíti traumatizáciu otcom a súdnou mocou. 3. 2. 2021: lekár
na základe nesúhlasu otca s užívaním liekov u chlapca, verbalizovanom pri návšteve otca 23. 11.
2020, odporúčal kontroly iným detským psychiatrom, dovtedy bol mal. bez medikácie, starostlivosť v
ich ambulancii ukončená. Vzhľadom na výchovné problémy uvádzané matkou u mal. C. (vo vzťahu

k staršiemu bratovi prekračujúce rámce súrodeneckej rivality navrhol pedopsychiater MUDr. I. filiálnu
terapiu vo svojej ambulancii, po troch sedeniach 21.09.2017 od toho ustúpil s tým, že „na nácvik filiálnej
terapie sa matke nedalo chodiť“.

18.Kuotázkeprípadnéhopreferovanianiektoréhozrodičovdeťmiznalkyňauvádza,ženemalamožnosť

maloletých štandardne psychologicky vyšetriť, zdá sa však, že obaja maloletí jednoznačne preferujú
svoju matku, v ktorej výchovnom prostredí dlhodobo žijú, a ktorá podľa svojich najlepších úmyslov a
síl saturuje ich vývinové potreby. Vzhľadom na zhrnutie zistení a výsledkov psychologického vyšetrenia
považovala znalkyňa za vhodné upraviť styk otca s deťmi, pretože deti sa s otcom dlhodobo nestretajú,
a kontakt mal. chlapcov s otcom je prepotrebný pre ich zdravý psychický vývin, pre formovanie

chlapčenskej a mužskej identity. Obaja maloletí vyjadrili odpor k stretávaniu sa s otcom, a vzhľadom na
dlhodobé negatívne nastavenie matky voči otcovi je v súčasnosti nepravdepodobné, že sa bez odbornej
intervencie názor maloletých na stretávanie s otcom zmení. Považuje za nevyhnutné, aby obidvaja
rodičia absolvovali kurz rodičovskej terapie a poradenstva s taxatívne určenými cieľmi a rozsahom, a
aby obidve mal. deti boli profesionálne (odborne aj ľudsky) vedené k zdravým vzťahom k obom svojim

rodičom. Pretože nežiaduci stav, pokiaľ ide o kontakt maloletých s otcom, pretrváva dlhodobo, a v tom
časeepidemickásituácianeumožňovalaštandardnýpostupodporúčanývtakýchprípadoch,považovala
znalkyňa za vhodné zahájiť kontakt detí s otcom formou videohovoru (môže byť dočasne nahradená
formou telefonickou), v režime každý víkend v sobotu a/alebo nedeľu v trvaní cca pol hodiny (telefonicky
štvrť hodiny), kde matka bude zaviazaná mal. deti na tento kontakt pripraviť a kontakt umožniť, a bude

v prípade nutnosti len konštruktívne zasahovať do tohto kontaktu. Hneď, ako to epidemická situácia
umožní, odporúčala znalkyňa kontakt obidvoch detí s otcom na referáte poradenskopsychologických
služieb ÚPSVaR v mieste bydliska detí v rozsahu 1x v mesiaci 2 hodiny popoludní bez prítomnosti
matky (ktorá obidve deti na tento kontakt konštruktívne pripraví), za prítomnosti psychológa. Ďalšie
kontakty mal. detí s otcom navrhla rozšíriť do miesta jeho bydliska podľa odborného posúdenia

psychológa vzhľadom na to, ako rodičia pokročia v dosahovaní a aplikovaní princípov zodpovedného
rodičovstva, a nakoľko porovnateľne budú mal. detí vnímať dôležitosť obidvoch rodičov pre svoj
život Znalkyňa upriamila pozornosť na, podľa nej, dobrú prax, keď súd rozhodne o zverení detí do
starostlivosti toho-ktorého rodiča podľa toho, aký pokrok rodič dosiahne v poznaní, prijatí a aplikácii
princípovzodpovedného.Javísabyťnevyhnutné,abyobajarodičiazlepšili/zreálnilisvojesebapoznanie,

urgentne zmobilizovali svoj pozitívny osobnostný potenciál (hlavne lásku k spoločným deťom a
záujem o ich výchovu a starostlivosť) a minimalizovali poznané výchovné riziká (hlavne vzájomné
antagonistické nastavenie). Písomná produkcia oboch rodičov má zjavné známky sťažovateľstva (sklon
k používaniu fráz, dlhodobo viacnásobné rigidné perseverovanie témy s egocentrickým trvaním nasystéme vlastných presvedčení bez silnejšej racionálnej zložky a náležitej sebareflexie a prenášaním/
projikovaním vlastných pocitov a skúseností na bývalého partnera/partnerku a na mal. deti). Kvôli
tomu by mali bezodkladne začať navštevovať intenzívny dlhodobý, minimálne pol roka trvajúci, kurz

rodičovskej terapie a poradenstva (vrátane silnej individuálnej zložky) s cieľom lepšie porozumieť
svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám spoločných mal. detí, pochopiť a rozvinúť u seba aspekty
zodpovedného rodičovstva, minimálne s nasledovnými parciálnymi cieľmi: - pochopiť a prijať, že obaja
rodičia mal. detí majú svoj diel zodpovednosti za vznik, priebeh a rozpad ich vzťahu (do ktorého vstúpili
dobrovoľne ako dospelí ľudia so životnými skúsenosťami vrátane partnerských), a tiež za kvalitu ich

rodičovského vzťahu po partnerskom rozchode; uznať, že v záujme všetkých zúčastnených majú mať
obaja rodičia svoj podiel na starostlivosti o spoločné deti; uznať, že matka je dobrou matkou a otec je
dobrým otcom mal. deťom a obaja robia to najlepšie, čo bolo a je v ich silách v súlade so stupňom
ich poznania seba samých a vývinových potrieb ich mal. detí; obnoviť vzájomnú komunikáciu (a snažiť
sa o konštruktivitu v komunikácii) v záujme mal. detí; napriek všetkému, čo rodičov vo vzájomných
vzťahoch sklamalo a zranilo, neodvrátiť sa vnútorne od druhej strany, nevypovedať rodičovský vzťah,

snažiť sa pochopiť druhú stranu láskavou trpezlivosťou, spomenúť si v láske na obdobie nadväzovania
vzájomného vzťahu a na obdobie počatia a narodenia spoločných detí, a navzájom si odpustiť; nerobiť
si ilúzie a neposudzovať druhú stranu výlučne podľa vlastných ideálov a princípov; o mal. deti sa
starať osobne, nenahrádzať biologického rodiča svojimi príbuznými (ktorí môžu biologického rodiča
podporovať a pomáhať mu v jeho pozitívnom výchovnom úsilí, k mal. deťom však nemajú žiadne

práva ani povinnosti); dopriať spoločným mal. deťom lásku a ochranu druhého rodiča; viesť spoločné
mal. deti k úcte a vďačnosti voči druhému rodičovi za život a za všetko, čo bolo možné im zo strany
druhého rodiča dať; ubezpečiť spoločné mal. deti, že prišli na svet z lásky svojich rodičov, a to sa nikdy
nezmení; nezaťažovať spoločné mal. deti svojimi problémami; že rodičia majú medzi sebou nezhody,
čo sa často stáva, ale detí sa to netýka, a rodičia ako dospelí ľudia vzniknuté problémy vyriešia;

neabsolutizovať vonkajšie faktory vo výchove a starostlivosti o deti, nezabúdať na podiel rôznych
vnútorných/hereditárnych faktorov (ťažko odhadnuteľná kombinácia faktorov z oboch strán rodičov),
prejavujúcich sa v prežívaní a správaní spoločných mal. detí. V závere znalkyňa poukazuje na jednu
použitú odbornú literatúru: Heretik, A.: Forenzná psychológia. Bratislava: Lindeni, 2019. 4. vydanie.

19. Na pojednávaní dňa 8. 6. 2023 znalkyňa psychologička H. G. K. zotrvala na obsahu a záveroch
znaleckého posudku, a vo svojich vyjadreniach pokračovala. Pokiaľ ide o úroveň spolupráce rodičov
a maloletých detí, u matky došlo ku spolupráci až po opatreniach súdu. U maloletých detí sa jej
podarilo vykonať rozhovor v prítomnosti maloletých detí, ale v prítomnosti matky, a bolo možné
ich pozorovanie, avšak samotné kompletné psychologické vyšetrenie nemohlo byť vykonané pre

nespoluprácu. Matka podala voči znalkyni sťažnosť na ministerstve spravodlivosti, ktoré však voči
nej, ako znalkyni, nepodniklo žiadne kroky. Ona pristupovala ku vypracovaniu znaleckého posudku
úplne nezaujato. Úloha znalca psychológa nespočíva v analýze poskytnutej zdravotnej dokumentácie
(poznámka súdu: matka spochybňovala predloženie celistvej zdravotnej dokumentácie otca, najmä
týkajúcej sa psychiatrických diagnóz). Znalec vo svojich záveroch vychádza zo štúdia spisu, a hlavne

z výsledkov vlastného psychologického vyšetrenia. Poklady, ktoré mala znalkyňa k zdravotnému stavu
otca, vyplynuli zo spisu a z poskytnutých materiálov, a tieto plne postačujú na to, aby sa mohla vyjadriť
k osobnostným predpokladom otca, pokiaľ ide o výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Úlohou znalca
nie je zastupovať zákonného zástupcu k príprave maloletých detí na psychologické vyšetrenie. Znalec
nie je terapeut, ale psychodiagnostik. To, čo maloleté deti odpovedali v prítomnosti matky, považovala

za dostatočné zdôvodnenie svojej odpovede v znaleckom posudku. Neprichádza do úvahy vyšetrenie
detí tzv. na diaľku, zaslaním otázok, na ktoré by mali maloleté deti odpovedať v domácom prostredí,
príp. v škole. Takýto postup, ktorého sa dožadovala matka, je neštandardný. Pokiaľ ide o prístup matky
ku otcovi, všetky vyjadrenia v jej podaniach sú zjavne negatívne hodnotiace otca maloletých detí.
K jeho výchovným prístupom má matka výhrady, má výhrady k tendencii stretávať sa s maloletými

deťmi, má výhrady k jeho prístupu k práci, resp. k spolupráci rodičov, a takisto sa nesúhlasne stavia
k upraveniu nejakého režimu stretávania sa maloletých detí s ich otcom, pričom vyjadrenia maloletých
detí, hlavne A., stavia nad názory, odborné vyjadrenia a návrhy inštitúcií, vrátane kolízneho opatrovníka,
súdu, a dá sa pozorovať, že i znalca. Takéto tendencie sú u matky zreteľné z bezvýhradnej podpory
vyjadrení maloletého A., a pod vplyvom maloletého A., aj maloletého C., v súvislosti s ich stretávaním sa

s otcom. Zákonný zástupca, u ktorého sa maloleté deti dlhodobo nachádzajú, má všetku zodpovednosť
za formovanie vzťahov maloletých detí k svetu, vrátane ich vzťahu k blízkej osobe, ktorou je biologický
otec. To, čo uvádzala v znaleckom posudku, platilo v čase jeho vypracovania. Ona sa nemohla vyjadriť
kosobnostnejštruktúredetí,ichsúčasnémuvývinu,nemohlazistiťichhlboképostoje,tendencieavzťahyk obidvom rodičom. Aj keď ide o pozorovanie a rozhovor klasickou psychologickou metódou, arzenál
psychologických metód, štandardne používaných v takýchto konaniach, je oveľa širší. Keďže nežiaduci
stav stále pretrváva, pokiaľ ide o kontakt detí s otcom, znalkyňa považuje za nevyhnutné komplexné

psychologické a psychiatrické vyšetrenie obidvoch maloletých detí. V čase jej znaleckého skúmania
nebolo možné komplexne psychologicky vyšetriť maloleté deti, tieto sú dlhodobo v osobnej starostlivosti
matky a je jej zodpovednosťou spolupracovať s odborníkmi tak, aby maloleté deti boli pripravené na
komplexnépsychologickéapsychiatrickévyšetrenie,abyboliprimeranemotivované.Pokiaľmatkažiada
od odborných inštitúcií, ako je aj inštitút znalca, prípravu a motivovanie na psychologické aj psychiatrické

vyšetrenie, nie je to adekvátna požiadavka, v takýchto prípadoch je potrebné maloleté deti podrobiť
psychoterapii. Keďže jej nie je známy aktuálny stav maloletých detí, je toho názoru, že je nutné kontrolné
znalecké dokazovanie z odboru psychológie a z odboru psychiatrie, a pokiaľ matka nezabezpečí v
spolupráci s odborníkmi prípravu na kontrolné psychologické a psychiatrické vyšetrenie, a pretože
pravdepodobne k zmene nastavenia maloletých detí nedošlo, existuje inštitút umiestnenia maloletých
detí v ústavných zariadeniach, kde bude zabezpečená taká odborná intervencia, že psychologické

a psychiatrické vyšetrenie maloletých detí na komplexnej úrovni bude možné. V súvislosti s uvedeným
stanoviskom znalkyne súd poukazuje na riešenie problematiky diagnostiky maloletých detí v rámci
rozhodovania o návrhoch otca na nariadenie neodkladného opatrenia umiestnením maloletých detí
v ústavnom zariadení. Táto otázka bola opakovane riešená súdom prvého stupňa i odvolacím krajským
súdom. Návrh otca na umiestnenie maloletých detí do ústavného zariadenia za účelom diagnostiky

anápravyvzťahovsmaloletýmideťmi,bolopakovanezamietnutýspodrobnýmiodôvodneniami,ktorésú
súčasťouspisovéhomateriálu.Kukonkrétnympodmienkamvyšetreniamaloletýchdetíznalkyňauviedla,
že matka rešpektovala vyjadrenia, rozhodnutia obidvoch maloletých detí. Nezasahovala do rozhodnutia
maloletých detí, nebola ani úplne pasívna a odmietavá, bola akceptujúca k vyjadreniam maloletých detí,
nijako výnimočne ich k ďalšej spolupráci so znalkyňou nenabádala, avšak ani neodrádzala. Znalkyňa

zdôraznila, že motivovanie detí k psychologickému vyšetreniu už v čase prebiehajúceho kontaktu je
neskoro. Deti treba pripravovať na psychodiagnostické vyšetrenie v domácom prostredí, prípadne i za
pomoci odborníkov. Z hľadiska vzájomného vzťahu rodičov je všeobecne známe v psychologickej teórii,
že vzájomné správanie sa rodičov ovplyvňuje prežívanie a správanie maloletých detí. Je všeobecne
známe, že pokiaľ je harmónia medzi rodičmi, pokiaľ nejde o patológiu, harmonický vzťah aj medzi

rodičmi, je harmonický i vzťah medzi rodičmi a maloletými deťmi. Znalkyňa na pojednávaní zdôraznila,
že po oboznámení sa s obsahom komunikácií medzi matkou a maloletými deťmi pozoruje najmä
u maloletého A., že tento odmieta aj s podporou svojej matky rešpektovať rozhodnutia súdu. Deti
vedia, že sa majú stretávať so svojim otcom, odmietajú sa s ním stretávať, frontálne neuvádzajú ani
podmienky, za ktorých by boli ochotné stretávať sa s otcom, čo svedčí o nenáležitých kompetenciách

detí, ktoré ohrozujú ich zdravý vývin. Odporúča čo najskôr kontakt otca s maloletými deťmi, pretože
čím viac času uplynie od posledného osobného kontaktu s otcom, tým sa u maloletých detí môžu
konzervovať, fixovať negatívne vzťahové nastavenia voči otcovi, ktoré by mohli byť v čase riadne
osobného kontaktu detí s otcom minimalizované, a podľa jej odborných dlhoročných skúseností vie,
že aj eliminované. Riadený styk znamená za prítomnosti iného odborníka, napr. psychológa, kolízneho

opatrovníka alebo iného odborníka z certifikovaného pracoviska, určeného pre mediáciu narušeného
kontaktu medzi deťmi a rodičmi. Znalkyňa má vedomosť, že maloletý C. bol v pedopsychiatrickej
starostlivosti, a tento navrhol filiálnu terapiu, t. j. terapiu bratov, od čoho už v roku 2017 odstúpil, pretože
na nácvik sa matke nedalo chodiť. Maloletý C. dokáže komunikovať o predmete konania, sám sa
k tomu vyjadriť. Podľa názoru znalkyne, je pod vplyvom svojho staršieho brata, pričom psychiatrickým

a psychologickým znaleckým dokazovaním sa môže preukázať, nakoľko dokáže matka v dlhodobej
osobnej starostlivosti zabezpečiť prítomnosť a spoluprácu obidvoch maloletých detí so znalcami.
Rodičovská terapia a poradenstvo je komplex úplne špecifických postupov, ktoré môže, pokiaľ chce,
zabezpečovať referát poradenskopsychologických služieb. V jej dlhoročnej praxi sa s tým stretávala
bežne. Z vlastnej odbornej praxe vie, že po podaní znaleckého posudku, keď sa rodičia zoznámili so

znaleckým posudkom, môžu aj z vlastnej iniciatívy začať pracovať na zlepšovaní svojich rodičovských
kompetencií tým, že si nájdu zodpovedajúci subjekt, odborný, akreditovaný, štátny alebo mimovládny,
príp. privátny, požiadajú o výstup z takejto terapauticko-poradenskej aktivity a tento môžu poskytnúť
súdu, príp. kolíznemu opatrovníkovi. Ak sa upravujú vzťahy k jednému rodičovi, tak aj k druhému
rodičovi. Narušenie kontaktu s jedným alebo obidvomi rodičmi maloleté dieťa výrazne ochudobňuje,

zužuje oblasť jeho medziľudských skúseností, oberá ho o lásku a ochranu jedného alebo obidvoch
rodičov, čo následne v detstve alebo v dospelosti vyžaduje zvýšené úsilie pri hľadaní dôvery, istoty,
stability a ubezpečenia sa o vlastnej hodnote. Dôležitá je informácia zo psychologického hľadiska, keď
ku dieťaťu dôjde k rozvoju mentálnej anorexie, ako u maloletého C., pretože to naznačuje somatizáciupsychických problémov, avšak diagnostika i liečba je v kompetencii pedopsychiatra. V prvom rade sa
nejedná len o mentálnu anorexiu, ale o adaptačnú poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá
bola C. diagnostikovaná pred konštatovaním prejavov mentálnej anorexie, ktorá bola vyprovokovaná

tým, že ho nikto nepočúva a on sa začal týmto brániť. Pokiaľ ide o diagnostikovanú paranoidnú
poruchu osobnosti u matky, z pohľadu znalkyne, znamená to nižšiu hladinu dôvery, podozrievavosť,
a a ako všetky poruchové fenomény, vyžaduje hlavne sebapoznanie. V ľudskej populácii je množstvo
takýchto porúch osobností, ale pokiaľ človek o svojich problémoch vie, dokáže ich vo svojom výchovnom
pôsobení a vo svojom živote minimalizovať a v šťastnom prípade aj eliminovať. Takíto ľudia vo vzťahu

k druhým ľuďom potrebujú množstvo uistení, pokiaľ nemajú náhľad na svoj problém, množstvo uistení
z okolia, že im, alebo ich blízkym z tohto okolia nehrozí veľké nebezpečenstvo. Nie je vhodné pre
maloleté deti a pre ich psychický stav a nastavenie, aby na styk s otcom prichádzali s telefónom
v ruke, ktorým monitorujú priebeh stretnutia. Nie je vhodné rovnako, aby matka počas rozhovoru dieťaťa
so zástupcom kurately monitorovala rozhovor. Pokiaľ sa takéto niečo deje, a rozhovor nemonitoruje
samotný úrad, u maloletého dieťaťa to a priori evokuje nedôveru k inštitúciám, až ohrozenie zo strany

inštitúcie. Ak tak koná matka, takisto to znamená nedôveru k inštitúciám a tiež prežívanie nejakej krivdy,
ohrozenia, nebezpečenstva zo strany inštitúcie. Je to spôsobilé vyvolať u detí nedôveru voči inštitúciám
i voči svetu vôbec, a môže to mať negatívny dopad na ich zdravý vývin, pretože to všetko znamená
nedôveru, signalizovanie nebezpečenstva, signalizovanie nejakej deformácie, nejakej informácie. Je
problém generalizovanie nejakých negatívnych skúseností do širších meradiel, to znamená, že ak

došlo (u matky) k nejakému skresleniu nejakej informácie alebo rozhodnutia, ešte to neznamená,
že má byť všetko monitorované, kontrolované a opakovane podrobované nejakej analýze. Nespadá
do normy generalizovať nedôveru na základe nejakých parciálnych nepresností alebo nesprávností.
V žiadnom prípade nie je správne, aby sa maloletému dieťaťu dali čítať podania, adresované súdu a zo
súdu, pretože v takýchto podaniach alebo v takýchto rozhodnutiach sú informácie, určené dospelým,

a maloleté deti sa s týmito informáciami nemôžu, vzhľadom na ich vývinové kompetencie, adekvátne
vyrovnať. Pokiaľ sa vyčerpajú všetky výchovné opatrenia, spočívajúce v nariadení rodičovských
intervencií, nemusí sa hovoriť o terapii a poradenstve, zostáva, podľa názoru znalkyne, iba vyňatie
maloletých detí z výchovného prostredia ( nemyslí tým odňatie od matky a zverenie otcovi), v ktorom
sa nedarí odstrániť daný problém, teda stretávanie sa maloletých detí s otcom. Zároveň vykonať

komplexné psychologické a psychiatrické vyšetrenie maloletých detí, a na základe výsledkov daného
vyšetrenia, ktoré je obyčajne súčasťou procedúr, ktoré prebiehajú v rámci ústavného umiestnenia,
sa rozhoduje o ďalšom postupe. Je to najťažšia forma prístupu k získaniu kompletných informácií
o prežívaní a správaní maloletých detí, ktorá však, podľa znalkyne, má svoje miesto v podobných
konaniach. Je ťažké vyjadriť sa k tomu, aký by bol stupeň realizácie týchto cieľov, na to je potrebné

poznať komplexný súčasný stav. V prípade, že to odborný personál diagnostického zariadenia odporučí,
je možné využiť i proces mediácie. Keď v psychiatrickej liečebni pracujú s dieťaťom, pripravujú ho na
návrat do bežného života. Dieťa by malo byť navrátené do bežného života s podstatným upravením jeho
stavu, čo zahŕňa aj jeho vzťahy. Závisí od konkrétneho zariadenia, v ktorom sú maloleté deti umiestnené,
ako budú pracovať s maloletým dieťaťom, a nakoľko umožní obidvom rodičom, podľa svojich odborných

zistení, byť v kontakte s dieťaťom. Kým odborníci nezistia, v akom stave je dieťa, nemôžu odporučiť
kontakt s rodičmi, musia to súdiť hlavne odborníci.

20. Pokiaľ ide o konštatovanie narcistických čŕt osobnosti u otca, na ktoré poukazuje i matka, narcisti
vôbec nemusia klamať, klamanie je úplne iná osobnostná vlastnosť. U otca nie je výrazná tendencia

k manipulovaniu, pretože by sa to preukázalo pri vyšetrení jeho osobnosti.

21. V konaní sa súd oboznámil nielen so stanoviskom obidvoch rodičov, maloletých detí, ostatných
účastníkov konania, a s obsahom zistení, záverov a odporúčaní znalcov, ale i s obsahom množstva
písomných podaní obidvoch rodičov, taktiež správ kolízneho opatrovníka a ďalších participujúcich

subjektov, i s obsahom zadovážených lekárskych správ.

22. Z prepúšťacej správy Kliniky detí a dorastu UNM Martin zo dňa 18. 5. 2023 vyplýva, že maloletý C.
B. bol hospitalizovaný v tomto zariadení od 16. 3. 2023 do 17. 4. 2023. Na hospitalizáciu bol odoslaný
detským psychiatrom pre ťažkú mentálnu anorexiu so závažným schudnutím a klinickými známkami

metabolického rozvratu. Laboratórne zobrazovacie a ďalšie diagnostické postupy potvrdili sekundárne
orgánové poškodenie pri ťažkej mentálnej anorexii. Na liečbe počas hospitalizácie došlo k postupnej
somatickej stabilizácii stavu. Pacient bol pravidelne vedený psychológom a detských psychiatrom
s dobrým efektom, jeho klinický stav bol hodnotený ako zlepšený. Napriek stabilizácii a zlepšeniu stavubolo odporúčané pokračovať v dlhodobej liečbe v DPL, n. o. Hraň s dohovoreným príjmom na 18. 4.
2023. Dňa 17. 4. 2023 bol pacient prepustený z UNM Martindo domácej starostlivosti s odporúčaním
v doprovode matky dieťaťa, ktorá bola riadne poučená o zdravotnom stave syna a potrebnej liečbe

a dispenzarizácii v odborných ambulanciách.

23. Z predbežnej lekárskej správy DPL, n. o. Hraň zo dňa 19. 5. 2023 vyplýva vyjadrenie lekárov,
že z doterajšieho pozorovania neboli zistené u maloletého C. známky zanedbávania starostlivosti vo
veci výživy, či známky iného zanedbávania. Z následnej správy Detskej psychiatrickej liečebne, n.

o. Hraň zo dňa 29. 6. 2023 vyplýva, že C. bol hospitalizovaný v detskej liečebni od 18. 4. 2023
do 26. 6. 2023. Adaptačný proces prebehol bez výraznejších ťažkostí, bez výhrad sa prispôsobil
stanoveným pravidlám, tieto rešpektoval. V priebehu celej hospitalizácie bola pacientovi poskytovaná
komplexná pedopsychiatrická liečba, aplikovaný bol individuálny a suporatívny prístup s postupným
zaradením do individuálnych aj skupinových psychoterapií. V chránenom prostredí liečebne došlo
k postupnému prejasneniu nálady, pretrváva však úzkostná nepohoda a obavy z budúcnosti, čo sa

týka dlhodobých problematických sporov medzi jeho rodičmi, ktorých je súčasťou prakticky od svojho
raného vývoja. Po nadobudnutí dôvery lekárom sa dokázal vyjadriť o svojom intrapsychickom prežívaní,
o svojich najvnútornejších pocitoch v súvislosti s dlhodobými vzájomnými pokračujúcimi porozvodovými
konfliktmi, ktorých je súčasťou a vo významnej miere sa v negatívnom zmysle poznamenali na jeho
psychosociálnom a emocionálnom vývoji. Čo sa týka procesu obnovy C. s otcom, toto nebolo dôvodom

na hospitalizáciu dieťaťa. Dôvodom hospitalizácie v zariadení bol dôsledok dlhodobých vzájomných
porozvodových sporov rodičov a s tým súvisiacich kumulujúcich sa stresových situácií, pri ktorých
došlo k vážnemu narušeniu jeho fyzického a duševného zdravia. Podľa odborného názoru liečebne,
vzhľadom k veku menovaného pacienta a jeho stupňu mentálnej zrelosti, je nutné brať do úvahy
jeho názor. Zo strany všetkých zainteresovaných strán je potrebný suporatívny a ohľaduplný prístup

k pacientovi. Maloletý C. bol prepustený v kompenzovanom stave s odporúčaním pravidelných kontrol
u pedopsychiatra aj v ďalších odborných ambulanciách.

24. Po doručení správy DPL, n. o. Hraň zo dňa 29. 6. 2023 súd vyzval obidvoch rodičov, aby s ohľadom
na obsah správy a odporúčania detskej liečebne obratom súdu doručili vyjadrenie, aké majú navzájom

voči sebe, ako rodičia, podnety v záujme urgentnej potreby nápravy – riešenia ich sporov ako rodičov,
keď z obsahu správy DPL, n. o. Hraň vyplýva, že k vážnemu narušeniu fyzického a duševného
zdravia maloletého C. došlo v dôsledku dlhodobých vzájomných porozvodových sporov rodičov a s tým
súvisiacou kumuláciou stresových situácií. Na uvedenú výzvu súdu nereagoval ani jeden z rodičov, čo
súd vyhodnocuje, že okrem rodičmi očakávaného súdneho rozhodnutia v merite veci, čo súd, logicky,

považujezasvojuprimárnuúlohu,anijedenzrodičovnevyvinulosobitnúiniciatívuasnahuozosúladenie
rodičovského potenciálu v záujme pomoci svojmu mladšiemu synovi.

25. V období platnosti nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého sa otec mal stretávať
s maloletými deťmi na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš za asistencie

psychológa, vyplýva, že hoci maloletí sa fyzicky dostavili na stretnutie so svojim otcom, stretnutia
boli veľmi krátke z dôvodu opakovaného odmietania maloletých stretnúť sa so svojim otcom. Pri
jednom z posledných asistovaných stretnutí dňa 5. 12. 2022 bolo vzájomné stretnutie synov a otca
opäť krátke. Zo správy referátu poradenskopsychologických služieb zo dňa 3. 1. 2023 vyplýva, že
dňa 5. 12. 2022 sa maloletí dostavili s účelom len opýtať otca na stretnutie v cukrárni. Dožalovali sa

konkrétnej odpovede. Otec im chcel vysvetliť okolnosti, rozprávať sa s nimi viac, hlbšie, čomu neboli
prístupní. Neskôr chceli ukončiť stretnutie. Priebeh stretnutia sa odohrával v nepríjemnej negatívnej
atmosfére a prežívanom diskomforte zúčastnených. Psychológ navrhol, aby si rodičia v pokoji na
mieste dohodli stretnutie mimo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Matka takúto
možnosť odmietla. Dňa 2. 1. 2023 ku stretnutiu otca a maloletých synov nedošlo zo zdravotných

dôvodov na strane otca. Psychologička referátu upozorňovala na dlhodobo pretrvávajúcu situáciu
v rodine. Opakované stretnutia tohto charakteru nemajú svoju účinnosť. Všetci zúčastnení sú opätovne
vystavovaní nepríjemným zážitkom, ktoré nevedú k zlepšovaniu ich vzájomných vzťahov. Je možné,
že takéto zážitky už môžu viesť k prehĺbeniu negatívneho vnímania celej situácie a vzťahov k rodine
u maloletých, a taktiež k vytváraniu negatívnych postojov aj u maloletých. Vhodné by bolo zvážiť

psychoterapeutickú spoluprácu s maloletými, čo úrad nie je schopný zabezpečiť, a nie je to v náplni
činnosti na referáte poradenskopsychologických služieb.26. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

30. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

31. Podľa 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4
sa použijú primerane.

32. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c ) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d )uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

33. Podľa § 37 ods. 3, písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa
a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté
dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa
zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne

stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo
zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie
na šesť mesiacov.

34. Podľa § 37 ods. 4, písm. b) Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na

zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorýmbolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť inú povinnosť.

35. Podľa § 37 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie
podľa odseku 2.

36. Podľa § 37 ods. 6 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku

3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.

37. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

38. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,

aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného

výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

39. Po vykonanom dokazovaní sa matka v záverečnom prednese vyjadrovala o rôznych exekúciách zo
strany otca, neustálom otváraní konania vo veci výživného, poukazovala na žiadosti otca o znižovanie

výživného, jeho rozporuplné vyjadrenia a dokazovania v konaniach o výživnom pre maloleté deti,
kde sa otec prezentoval v diametrálne odlišnom svetle, ako v predmetnom konaní. Poukazovala na
správanie otca, jeho manipulatívne techniky, keď sa snažil ovplyvňovať súdy tvrdiac, že matka mu
bráni v stretávaní sa s maloletými deťmi. Ona hľadala rôzne spôsoby, ako sa s otcom na starostlivosti
o maloleté deti dohodnúť, absolvovala rôzne programy na pomoc rodine, ponúkané úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny, i súdom v roku 2014, v roku 2016. Otec sám určil stretávania v neziskovej
organizácii Anima, v stanovený čas však stretnutia nerealizoval, manipuloval, odchádzal skôr, podával
na matku rôzne oznamy, rôzne oznámenia i trestného charakteru. Matka zdôrazňovala správanie sa
otca, kedy deťom v minulosti fyzicky i psychicky ubližoval, nerešpektoval skutočnosť, že maloletý C. bol
dojčený. V minulosti matka podpísala rodičovskú dohodu na úrade s mediátorkou, avšak otec zamlčal,

že súčasne podal návrh na stretávanie sa s maloletým C. a brávanie maličkých detí na celé víkendy
preč od matky. Ďalej poukázala na údajne nezákonné uznesenie okresného súdu v minulosti 8. 10.
2012, kedy sudkyňa mala vydať nezákonné predbežné opatrenie o bezdôvodnom zverení malých detí
do osobnej starostlivosti otca. Matka tak bola nútená s maloletými deťmi viac ako šesť mesiacov striedať
pobyt na rôznych miestach, a táto udalosť vo výraznej miere postihla maloleté deti aj ju, vniesla nedôveru

voči otcovi, ktorý sa snažil matku akýmkoľvek možným spôsobom kriminalizovať. Matka bola dlhodobo
v procese krízovej intervencie kvôli jeho konaniu. Podľa nej, celé roky hľadala spôsob nejakej dohody
alebo riešenia s otcom detí, avšak nebolo to možné, pretože otec jedno tvrdil, ale iné konal. Preto
nebolo možné, aby si deti vo vzťahu ku nemu vybudovali dôveru, taktiež voči nej. Porušoval uznesenia
okresného i krajského súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti, v počiatkoch na deti neplatil ani výživné.

Podával na matku neustále trestné oznámenia, za dva roky ich bolo osemnásť, a osem oznámení
opriestupkoch.Namatkupodávalrôznesťažnostinarôzneinštitúcie,podľanejlenpreto,abymoholničiť
život v spolupráci s vedúcou kurately, robil matke rôzne schválnosti, príkoria, vážnym spôsobom narúšal
rodinnú väzbu s jej sestrou, kriminalizoval matku až do súčasnosti. Ona sa cíti ohrozená vo výchove ich
detí tým, že otec má rodičovské práva. Vzhľadom na jeho nemenné správanie, pomstychtivú, agresívnu

povahu, ju spolu s deťmi nenechá zotaviť sa, aby mohli žiť v pokoji tak, ako to bolo odporúčané všetkými
odborníkmi, ktorí boli pribratí do procesov. Maloletý C., ktorý sa narodil s cystou v mozgu, potreboval
od začiatku citlivé pôsobenie. Otec neustále tlačil na inštitúcie, k čomu sa vyjadrilo i ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny. Podľa nej, otec v skutočnosti maloleté deti nechcel, pretože aj pred nimi sa
vyjadril, že by sa o ne nezaujímal, keby ich matka nepoukazovala na to, že sa o ne nezaujíma. Podľa

nej, nejde mu o maloleté deti, ale o matku. Podľa nej, neštítil sa dokladať do súdnych konaní znalecké
posudky, ktoré boli nezákonné, využil i služby súdneho znalca, ktorý ju nikdy v živote nevidel, rovnako
deti, ale dovolil sa vyjadrovať, že deti majú byť okamžite zverené otcovi. Poukazuje na chyby, ktoré
sa diali počas celých rokov, nevie, či to bolo spôsobené tým, že otec zastrašoval nielen lekárov, aleaj úradníkov, alebo nejakým iným spôsobom ich ovplyvňoval. Jeho praktiky pozná zo spolužitia s ním,
vie, ako používal finančné prostriedky, ako používal zastrašovacie metódy a rôzne iné metódy na to,
aby dosiahol svoje ciele. Ona má obavy, pokiaľ otec bude mať stále rodičovské práva, deti nebudú

vyrastať nikdy v pokoji, nikdy nebude stabilizovaná ich psychika, a pritom následky sa prejavujú i vážnym
poškodením hlavne maloletého C., a bude veľmi ťažké dávať to do poriadku.

40. Zástupca Úradu komisára pre deti v záverečnom prednese uviedol, že v roku 2019 vstúpili do
konaní v tejto veci. Štandardne zastáva názor, ktorý bol písomne doložený do súdneho spisu. Poukázal

pritom, že už v roku 2019 komisár pre deti poukázal na to, že je nevyhnutná zmena výchovného
prostredia detí. Postupom času, výkonom znaleckého dokazovania, aj obsahom spisového materiálu,
ktorý je v súdnom spise, má za to, že tento návrh je podporený. Osobne ho mrzí, že počas dokazovania,
ktoré prebehlo, ani raz nepočul zo strany otca alebo matky, ako do budúcna chcú nastaviť vzájomnú
spoluprácuakooperáciuvovzťahukmaloletým.Padajúslováočl.12Dohovoruoprávachdieťaťa.Treba
si uvedomiť, že názor dieťaťa nie je príkazom, a v tomto štádiu konania má za to, že tieto deti vlastný

názoružaninemajú.Zostranypreferenčnéhorodičaniesúvedenéktomu,abyrešpektovali,akceptovali
druhého rodiča, aby mali detstvo plnohodnotne vyvážené tak zo strany starostlivosti matky, ako aj
starostlivostiotca.Počúvaťspätne,čobolovroku2010,2012,2014,otomužrozhodovalsúdvminulosti,
sú o tom rozhodnutia, rozsudky, k tomu je spisový materiál. Z tohto titulu, stotožňuje sa s návrhom
otca na zmenu výchovného prostredia. Jedna vec sú objektívne dôkazy, ktoré sú v spisovom materiáli,

a druhá vec je vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. Bude to možno aj náročné, nechce používať slová
„nemožné“, ale ani jednej strane, ani druhej strane to na pokoji nepridá, a už vôbec to nepridá na pokoji
deťom, ktoré majú mať iné starosti, ako riešiť súdy, výživné a podobné veci. To, že nedokážu rodičia
spolu komunikovať, je ich fatálne zlyhanie v rámci starostlivosti o svoje deti.

41. Prokurátorka v záverečnom prednese uviedla, že na prvom mieste je záujem maloletých detí A. a C..
Je to predovšetkým ich zdravý psychický, fyzický stav, ich citové väzby a stabilné rodinné prostredie.
Je však preukázané, či vplyvom matky alebo celou situáciou, že v súčasnosti by aktuálna a radikálna
zmena tak, ako to navrhol komisár pre deti, spočívajúca v zmene rodinného prostredia, by nebola v
prospech maloletých detí v súčasnosti. Zhoršilo by to, podľa jej názoru, ich psychický stav. Na druhej

strane však nebolo preukázané, že by nejaké okolnosti alebo skutočnosti vylučovali otca z role rodiča,
má právo na styk so svojimi deťmi, ktorý je mu odopieraný. Viackrát sa prezentoval, že túži, žiada
byť aspoň víkendovým rodičom chlapcov, preto je toho názoru, že by mu mohlo byť v tomto smere
vyhovené. Deti nie sú vo veku, kedy by vyžadovali sústavnú starostlivosť matky, zvládnu prítomnosť
so svojim vlastným biologickým otcom aj niekoľko súvislých dní bez plnej prítomnosti matky. Vzhľadom

na uvedené navrhla návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti
zamietnuť. Súčasne navrhla upraviť styk otca s deťmi tak, že bude oprávnený sa s nimi stýkať každý
párny víkend v mesiaci počas celého kalendárneho roku v mieste bydliska otca, bez prítomnosti matky,
a to v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že si ich prevezme v mieste ich
trvalého bydliska, a tam ich aj odovzdá. Pokiaľ ide o nariadenie výchovného opatrenia vo forme nejakého

psychologického poradenstva, má za to, že vo vzťahu k matke, k otcovi a následne aj k deťom neplní
účel. Nepochybuje, že je potrebná psychologická spolupráca a vedenie všetkých týchto osôb, ale myslí
si, že toto má byť ponechané na ich slobodnej vôli a dobrovoľnosti, nevidí účel toto nariaďovať súdnym
rozhodnutím.

42. Zástupkyňa CDR Istebné sa v záverečnom prednese stotožnila s vyjadrením prokurátorky, a tiež
s tým, že ak by bolo uložené výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu,
nebolo by to účelné. Myslí si, že rodičia sa mali podrobovať rodičovskej terapii, a neskôr, podľa
úspešnosti, zapájať aj deti.

43. Otec a jeho zástupkyňa s na pojednávanie dňa 5. 9. 223 nedostavili, požiadali o ospravedlnenie
z dôležitých dôvodov a vyjadrili súhlas s vykonaním pojednávania i s rozhodnutím vo veci samej.

44. Súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania v závere konania konštatuje, že v priebehu dlhoročného
obdobia rôznych súdnych konaní týkajúcich sa maloletých detí, obidvaja rodičia boli špecializovanými

pracoviskami, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a pod. edukovaní, motivovaní a upozorňovaní
na nevyhnutnosť zmeny svojich postojov. Nespôsobilosť obidvoch rodičov adekvátne komunikovať
poznačili celú líniu konania a snáh o konsolidáciu v rodine. Hoci v istom štádiu konania vyplynulo
z postoja otca, že vynaloží úsilie pre zlepšenie komunikácie s matkou v záujme maloletých detí,tento proces sa nepodarilo nielen zavŕšiť, ale z dôvodu obštrukcií na strane matky, ani ho zahájiť.
Súd je toho názoru, že úspešnosť komunikácie rodičov a prijatie efektívnych a konštruktívnych
riešení v záujme maloletých detí si vyžaduje zásadnú prestavbu ich postojov, na čo ich upozorňovali

odborníci a viacerí znalci v súčasnosti i v minulosti. Najmä z obsahu znaleckých posudkov vyplýva,
že obidvaja rodičia majú rodičovský potenciál, avšak súčasne súd považuje za podstatné zdôrazniť,
že v aktuálnom konaní bola preukázaná významná skutočnosť, prelínajúca sa konaním od počiatku,
a to rezonujúce a opakované zistenie znalcov, psychológov a sociálnych pracovníkov o významnom
vplyve matky na postoj maloletých detí. Z obsahu viacerých záverov odborníkov vyplynulo, že je

to matka, ktorá vykazuje tendenčné správanie voči maloletým deťom, a že ide o vplyv s prvkami
manipulatívneho správania a ovplyvňovania detí, o čom mal možnosť presvedčiť sa i samotný súd
priamym pozorovaním. Hoci matka opakovane apeluje na to, aby súd a iné pomáhajúce profesie
a inštitúcie zabránili kontaktu maloletých detí s otcom, pretože jeho vplyv považuje za patologický na ich
duševný a fyzický vývin, v jej argumentácii chýbajú presvedčivé dôkazy o tom, že po viac, ako 7 rokoch
mohol otec priamo ovplyvňovať psychický a fyzický vývin maloletých detí. Matka svoje subjektívne dojmy

opakovane prezentovala nielen pred súdom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
psychológmi i znalcami, ale dlhodobo cielene, a v tejto chvíli už súd bez akýchkoľvek pochybností može
konštatovať, že i premyslene pred vlastnými deťmi. Matka v konaní produkovala enormné množstvo
podaní, návrhov, subjektívnych hodnotení otca, kritiky otca, kritiky súdu, štátnych inštitúcií, psychológov
i znalcov, s údajným úmyslom chrániť deti pred ubližujúcim otcom, avšak jednoducho povedané, matkine

dojmy sú v rozpore s preukázanou skutočnosťou. Matka samu seba stavia do role starostlivého rodiča,
ktorý venuje všetko svoje úsilie v prospech maloletých detí, nezodpovedanou otázkou je však kedy
matka, pracujúca, dokázala nájsť toľko priestoru - času, aby popri desiatkach opakovaných, rôzne sa
obmieňajúcich podaní, písomných prepisov konaní, rozhovorov maloletých detí s ich otcom, so súdom,
s odborníkmi, dokázala poskytovať adekvátnu starostlivosti o dve maloleté deti vo veku, vyžadujúcom si

nielen primeranú materiálnu starostlivosť, ale aj saturáciu ich citového prežívania, emócií, zdôverovania
sa, komunikácie, spoločných záujmových aktivít i hier a pod. Matka preukázateľne odrážala akékoľvek
snahy otca o zblíženie s maloletými deťmi, odmietala odovzdať deťom dary (hračky, ovocie a pod.)
a pozdravy od neho, so striktnou argumentáciou, prezentovanou nielen pred sociálnymi pracovníkmi,
ale i pred súdom, že od detí nedisponuje oprávnením preberať od otca akékoľvek posolstvá alebo dary

a pod., a údajne, deti od otca nič nežiadajú, nič nechcú. Matka koncentruje všetku svoju pozornosť
a úsilie na to, aby živila nielen u maloletých detí ale aj u okolia, svoju interpretáciu o zlom otcovi a jeho
negatívnom vplyve na deti. U matky sú to stále tie isté domnienky, spomienky, skúsenosti, ktoré mala
s otcom maloletých detí ona i samotné deti. Z dlhodobého pozorovania matky je možné ustáliť, že
živila, živí a udržiava tieto spomienky, skúsenosti, negatívne prežívania v rozmeroch, ktoré nadobudli

až deštruktívny charakter, bez toho, aby prejavila čo i len minimálnu snahu o spracovanie a vytesnenie
negatívnych zážitkov detí novými pozitívnymi skúsenosťami s otcom, a bez toho, aby sa snažila o zdravé
budovanie ich vzťahu. Pokiaľ matka argumentuje tým, že v minulosti mala záujem absolvovať rôzne
programy na nápravu vzťahov v rodine, a aj sa ich zúčastňovala, tak v prejednávanej veci sa vyskytli
viaceré situácie, svedčiace o opaku, kedy matka nielenže nejavila adekvátny záujem o nápravu vzťahov

za pomoci pomáhajúcich odborných profesií, ale dokonca spochybňovala odbornosť týchto pracovísk,
otvorene im prejavovala nedôveru, tak, ako tomu bolo napr. pri snahách Centra pre deti a rodiny Poprad,
keď odmietala priamu ponuku koordinátorky projektu (p. B.), doslova atakovala iracionálnymi otázkami
a pochybnosťami kompetentnosť viacerých odborníkov i psychologičky úradu kolízneho opatrovníka
G. J. A., ktorá s rodinou pracovala v čase asistencie kontaktu otca s maloletými deťmi na pôde Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Matka síce navonok deklaruje záujem o motivovanie
synov ku stretávaniu sa s otcom, avšak súd disponuje viacerými dôkazmi preukazujúcimi, že tieto
tvrdenia matky sú len účelové, zavádzajúce, neefektívne, pričom v skutočnosti svedčiace o kamuflovaní
úplne opačných tendencií jej správania. Za najvýznamnejší dôkaz považuje súd priame ovplyvňovanie
maloletéhoA.matkoupočasjehostretnutiasotcomnapôdesúduvmarci2023.Úvodnésprávaniematky

malo svedčiť pre jej ústretovosť a súhlas so stretávaním sa otca so synmi, v danom prípade s prítomným
A. (maloletý C. bol hospitalizovaný), avšak toto vyústilo do úplne nekontrolovaného a ostentatívneho
útoku a spochybňovania skutočných snáh pracovníkov kolízneho opatrovníka i samotného súdu
o pokojnú realizáciu styku otca s maloletým v zmysle platného rozhodnutia súdu o neodkladnom
opatrení o dočasnej úprave styku otca s deťmi. Postoj matky kulminoval až do otvoreného opozičného

útoku vo vzťahu ku inštitúciám, až po priamy verbálny útok na kolízneho opatrovníka, sudkyňu,
pracovníkov súdu, a to všetko pred zrakom a sluchom maloletého A.. Uvedenej situácii predchádzal
rozhovor sudkyne s maloletým A. za prítomnosti kolízneho opatrovníka, cieľom ktorého bolo zistenie
aktuálneho postoja maloletého ku stretávaniu sa s otcom a jeho poučenie o význame súdneho konaniaa rozhodovania o predmete konania na jeho ďalší život. Z autentického prejavu maloletého spočiatku
vyplynulo nastavenie k nespolupráci, útoku na kolízneho opatrovníka i súd, až po správanie, vykazujúce
tendencie k zmierlivosti, nevylučujúc i stretnutie s otcom. Počas tohto rozhovoru, ktorého cieľom bolo

vytvoriť pokojnú a zmierlivú platformu pre prípadné stretnutie maloletého s otcom na pôde súdu,
keď sudkyňa i kolízny opatrovník pozorovali na maloletom nepochybný náznak tendencie k možnej
zmene nastavenia a nepriateľského postoja ku otcovi, najmä pri vysvetľovaní sudkyne maloletému
o význame rodičovskej role matky i otca, keď maloletý A. v krátkom časovom úseku dokázal pozorne
počúvať, a z jeho neverbálneho prejavu bolo zrejmé, že i citovo prežívať (náznaky nastupujúceho

plaču maloletého). Hoci v priebehu prejavu maloletého dochádzalo ku kolísaniu postojov a neistote,
súd je presvedčený, že pri správnom motivovaní matkou by dokázal naviazať nielen A., ale i mladší C.
primeranú komunikáciu so svojim otcom, a aj v nej zotrvať. Aby tomu tak mohlo byť, musela by byť najmä
matka nastavená na začatie tohto procesu, avšak v skutočnosti matka o takýto proces nikdy nejavila
ozajstný záujem. O výraznom negatívnom vplyve na postoje maloletých detí a ich prežívanie mal súd
možnosť presvedčiť sa bezprostredne po absolvovaní rozhovoru s maloletým, keď tento pri následnom

bezprostrednom kontakte s matkou v priestoroch súdu, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, sudkyne
a otca maloletého, aj ďalších nepriamych svedkov – pracovníčok oddelenia súdu, úplne zvrátil dojem
o jeho ochote pokúsiť sa o stretnutie, príp. rozhovor s otcom. Pod kontrolným pohľadom matky a pod
vplyvom jej správania začal úplne kopírovať jej útočný prejav správania. I dotknutá situácia zintenzívnila
presvedčenie súdu o negatívnom vplyve matky na slobodné rozhodovanie jej detí, a tento postreh

súdu je umocnený skutočnosťou, že matka sa následne kontrolne oboznámila i s obsahom zvukovej
nahrávky, ktorú si vyhotovoval maloletý pri rozhovore so sudkyňou a zástupcom kolízneho opatrovníka.
Obsah tohto rozhovoru matka prepísala a zverejnila ho doručením do súdneho spisu. Hoci sudkyňa
pred samotným rozhovorom informovala maloletého, že obsah rozhovoru bude dôverný a nemusia
byť o jeho obsahu informovaní rodičia, maloletý si rozhovor zaznamenával a nedokázal odpovedať

na priamu otázku sudkyne, či tak činí. Je len málo pravdepodobné, že maloletý by sa sám odhodlal
ku zaznamenávaniu priebehu rozhovoru bez toho, aby o tom vedela jeho matka, pretože i z iných
situácií, napr. pri rozhovoroch so psychologičkou pracoviska kolízneho opatrovníka si maloleté deti
zaznamenávali priebeh rozhovorov a následne ich matka prepisovala a zverejňovala v spisovom
materiáli, pričom pri bežnom pohľade na rozsah týchto podaní je zrejmé, že matka písomným prepisom

musela venovať mimoriadne množstvo času. O významnom vplyve matky na hodnotiace úsudky
maloletých detí svedčí tiež napr. verbálny útok maloletého na sudkyňu, ktorú obvinil z toho, že si želá
smrť jeho, aj jeho brata. Súd je toho názoru, že na takúto zdeformovanú mienku maloletého dieťaťa
nepostačuje len jeho vlastné subjektívne vnímanie situácie, ale súd to považuje za výsledok dlhodobého
priameho alebo nepriameho ovplyvňovania mienky dieťaťa. V správaní maloletého A. pred sudkyňou sa

prelínali tendencie k dešpektu k výkonu funkcie sudcu, a v kontexte s podobne útočným prejavom matky
v priestoroch budovy súdu v prítomnosti maloletého, preto nie je dôvod pochybovať nielen o významnom
vplyve jej postoja voči súdu a ďalším inštitúciám, ale aj ku jeho otcovi, na A., ale aj na mladšieho C.,
keďže žije v jednej domácnosti s matkou a bratom A..

45. Počas vývoja maloletých detí boli tieto v prevažnej miere v starostlivosti matky, preto bolo veľmi
dôležité, akým spôsobom sa práve ona bude po rozchode s otcom detí snažiť o zdravý vývoj maloletých
detí, vrátane budovania zdravého postoja ku ich otcovi. Bolo na matkinom rozhodnutí, akú cestu/
postoj zvolí vo vzťahu ku maloletým deťom, a to, či bude akcelerovať negatívnu prezentáciu otca pred
synmi, alebo zvolí cestu zmieru a motivovania detí. Matka si musela byť vedomá, aký dopad bude

mať na maloleté deti voľba jednej alebo druhej alternatívy. Deti si vytvárajú postupne vlastný úsudok,
a tento môže byť do určitého veku výrazne ovplyvňovaný postojmi jeho okolia. Pri kognitívnom potenciáli
maloletého A. a maloletého C. nie je vylúčené, že sa budú snažiť rozpoznať a rozlíšiť jednotlivé aspekty
histórie rodiny, jednotlivých udalostí, vplyv rodičov na ich život. Tým, že matka trávila doposiaľ väčšiu
časť života maloletých detí s nimi, ako jediný rodič mala významný mienkotvorný vplyv na formovanie

ich názoru. Je vysoko pravdepodobné, že kvôli pocitu bezpečia sa deti vždy prikláňali na stranu matky,
bezvýhradne prijímali jej postoje a názory, aj na ich otca a jeho význam v ich živote, avšak nie je
vylúčené ani to, že odmietanie kontaktu s otcom môže byť aj prejavom dištancovania sa detí od vleklého
a vyčerpávajúceho sporu medzi ich rodičmi. Podporu pre túto úvahu o vplyve sporu rodičov na deti súd
nachádza i v správe Detskej psychiatrickej liečebne n. o. Hraň, vo vzťahu ku maloletému C.. Je zrejmé,

žešpecialistiapelujúnapotrebuosobitného,podporujúcehoprístupukmaloletémuC.B.arešpektovanie
jeho stanoviska, keď C. má stav trvalej psychickej nepohody, stavy bezradnosti a bezmocnosti, na
vzniku ktorých sa vo významnej miere podieľali dlhodobé vzájomné porozvodové konflikty. Matka i
C. deklarujú, že maloletý C. nemá záujem o stretávanie sa s otcom, odmieta stretávanie sa s ním,preferuje len prítomnosť svojho brata a matky v úzkom domácom rodinnom prostredí. V kontexte
s preukázaným vplyvom matky na vytváranie mienky nielen u maloletého C., ale i na staršieho A., je
teda u obidvoch maloletých detí zrejmé, že tieto navonok deklarujú len puto ku matke. V istej fáze

komunikácie s maloletým A. súd nadobudol presvedčenie, že navonok prezentovaný odpor detí voči
otcovi môže mať čiastočne len deklaratórny charakter, pretože v hlbokom prežívaní detí, všeobecne, tlie
ich túžba po priazni a láske i druhého rodiča. Ani maloletý A. nevylúčil, že možno, niekedy v budúcnosti,
otca osloví.

46. V priebehu konania bolo preukázané, že deti síce otca odmietajú, ale v ich postoji nie sú úplne zjavné
permanentnéznámkyhostilityvočinemu.Hocimatkasasnažívyvolaťdojemkooperujúcej,vskutočnosti
nevie nedávať najavo jednoznačný negatívny vzťah ku otcovi a nedôveru v inštitúcie. Ani otec však
nie je ten rodič, ktorý by sa vždy a bezvýhradne snažil pred deťmi mierniť svoje negatívne postoje ku
matke. Obidvaja rodičia navzájom prejavujú črty sťažovateľstva, čo bolo konštatované i v znaleckom
posudku psychologičky H. G. K.. Napriek opakovaným odporúčaniam rodičom v minulosti i súčasnosti,

ani jeden z nich neprekročil mantinely urazeného rodiča a jeho frustrácie, čím výrazným spôsobom
prispeli ku stále zhoršujúcej sa situácii u detí a zosilneniu odmietania otca. Matka sa pred maloletými
deťmi zdôverovala nadrozmernými detailmi o údajných negatívnych zážitkoch z minulosti, tieto dokonca
v prežívaní detí exponovala, a to bez minimálnej snahy vyzdvihnúť u maloletých detí pozitíva, ktoré boli
nepochybne tiež súčasťou ich vzájomného spolužitia s otcom v minulosti. Takýto vplyv matky má význam

z hľadiska budovania a silnenia lojality detí voči nej a snahy chrániť ju. Maloletý A., ako starší syn, ktorý
žil v spoločnej domácnosti rodičov dlhšie ako jeho brat, má svojim postojom výrazný vplyv na postoj
mladšieho brata C., ktorý má tendenciu prikláňať sa k postoju staršieho súrodenca. Matkou akcentujúca
črta otca so sklonmi k údajnému agresívnemu správaniu voči nej a voči synom nebola potvrdená ani
jedným z množstva znaleckých posudkov, vypracovaných od roku 2010 až doposiaľ. To, že osobnostný

a morálny profil otca nezodpovedá kritériám matky, nemusí nevyhnutne otca diskvalifikovať z role rodiča.
U detí nebolo konštatované, že by boli obeťou násilia, ale matka, ako úzkostlivý a vzťahovačný rodič
pred deťmi prezentovala, že násilie na nich páchané bolo. Je zrejmé, že matka sa počas dlhých rokov
odlúčenia od otca maloletých detí nedokázala oslobodiť od ťaživých, až lomcujúcich emócií, a takéto
negatívne emócie prešli na maloleté deti po jej vzore. Zo správ matky v priebehu konania vyplýva, že

nemala skutočný záujem vytesniť údajne ťaživé zážitky maloletých detí z ich prežívania, a umožniť
nahradiť ich novými pozitívnymi zážitkami, ktoré by potenciálne mohli zažiť s otcom, ak by deti správne
motivovala a umožňovala ich styk s ním, dokonca matka, miestami viac, miestami menej sofistikovane,
znemožňovala, ba až sabotovala snahy iných inštitúcií docieliť nápravu v rodine.

47. Súd je toho názoru, že na to, aby mohlo dôjsť ku konsolidácii vzťahov v rodine, je nevyhnutná
rodinná intervencia a o túto sa snaží súd celou líniou konania, prihliadajúc na odporúčania psychologičky
H. G. K. a konštatovania znalca psychiatra MUDr. L., keď bez prípravy maloletých detí a ich rodičov
nemožno očakávať úspešnosť snáh o nadviazanie kontaktu maloletých detí s otcom, pričom podľa
znalca L., u matky, v prípade ak by sa podrobovala konzultáciám u psychológa, ktorému dôveruje,

nie je vylúčené, že by mohlo dôjsť ku zmene jej postoja. Súd je toho názoru, že je dôležité, aby
výchovné opatrenie, ktoré súd uložil, viedlo k začatiu procesu spolupráce s odborným pracoviskom
CDR Istebné, ktoré, podľa názoru súdu, má možnosti nadviazať spoluprácu aj so psychoterapeutom,
intervenujúcim v procese nápravy, a tento proces psychoterapie by dopĺňal ďalšie metodologické úkony
pracoviska. Súd je presvedčený o tom, že ak by bez tejto prípravy a odborného usmerňovania rodičov

a maloletých detí došlo ku direktívnemu nariadeniu maloletým deťom stretávať sa so svojim otcom,
výsledkom by mohlo byť ešte silnejšie traumatizovanie detí ich donucovaním. Bez primeranej prípravy
by pokračujúce vystavovanie maloletých detí oprávneného záujmu otca o ich kontaktovanie mohlo byť
spúšťačom ďalších obáv, vynáraním živených spomienok z minulosti. Odborným vedením je nutné
rodičov, najmä matku, viesť k podporujúcemu prístupu ku maloletým deťom, aby im umožnila vstup otca

do ich života. Doposiaľ matka nielenže bola pasívna v tomto zmysle, ale zachádzala až do extrémov, keď
úplne zamedzovala akúkoľvek snahu otca o kontakt s deťmi. Neumožnila mu napríklad účasť na oslave
synov, výletoch, záujmových aktivitách, ale živila u detí negatívne nastavenie voči otcovi a priamo ho
podporovala, až to došlo do maladatívneho vplyvu na otca i deti, neberúc do úvahy ich najlepší záujem,
s vysokou mierou pravdepodobnosti sledujúc len svoje záujmy.

48. Pri rozhodovaní v merite veci súd po dôkladnom zvážení odporúčaní znalcov z odboru psychiatria
a psychológia o nevyhnutnosti prestavby postojov obidvoch rodičov, a s akcentom na odporúčania
znalkyne K., ktorá považuje prioritne za dôležitý psychoterapeutický proces v rodine, berúc do úvahyi potenciálnu možnosť prestavby postojov matky pri adekvátnom psychologickom vedení psychológa,
medzi ktorým a matkou sa vytvorí atmosféra dôvery (znalec L.), súd teda dospel k záveru, že prostá
úprava styku otca s maloletými deťmi bez adekvátnej prípravy a odborného vedenia odborného

pracoviska by neviedla k sledovanému účelu. I znalkyňa K. v jednom zo svojich vyjadrení poukázala
na isté riziká určovať styk otca s maloletými deťmi bez hlbšieho poznania prežívania maloletých detí
a ich prípravy. Znalkyňa považuje za rovnako dôležité poradenstvo v oblasti rodičovstva rovnocenne
u obidvoch rodičov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na znalkyňou zdôrazňovanú možnosť obidvoch
rodičov, po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku, nasmerovať svoju iniciatívu k náprave

vzťahov v rodine vlastnou voľbou individuálnych nástrojov psychológie i psychoterapie. Je zrejmé, že
okrem odborného poradenstva, ktorému sa podrobil otec v rámci nariadeného neodkladného opatrenia
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ani on, ani matka nevyvinuli žiadnu ďalšiu
osobitnú iniciatívu pre zlepšenie komunikácie a vzťahov. Súd sa stotožňuje s vyjadrením zástupcu Úradu
komisára pre deti, že v tomto smere došlo ku zásadnému zlyhaniu obidvoch rodičov. K uvedenému
významnému konštatovaniu sa pridružuje i ďalšia skutočnosť, ktorou je, bez absolútnych pochybností,

neochota matky adekvátne pripravovať maloleté deti na stretávanie sa s otcom, jej neadekvátna
spolupráca so zúčastnenými subjektmi, ktoré sa snažili docieliť nápravu vzťahov maloletých detí ku
otcovi, ba dokonca aj snaha o vytesnenie otca zo života maloletých detí, a bsolútna absencia jej
sebareflexie. Ku reparácii vzťahov neprispieva ani to, že nie je dostatočne adekvátny prístup otca ku
stretávaniu sa s maloletými deťmi v zmysle aktuálne platného nariadenia o neodkladnom opatrení vo

veci úpravy jeho styku s maloletými deťmi. Neuniklo pozornosti súdu, že otec niekoľkokrát nevyužil
možnosť kontaktu s maloletými deťmi bez toho, aby o tom v dostatočnom predstihu informoval či už
matku alebo svojich synov, príp. kolízneho opatrovníka a súd. Pokiaľ otec po ostatnom negatívnom
zážitku zo stretnutia s maloletým na pôde súdu v marci 2023 následne argumentuje, pre neho logickým
dôvodom, pre ktorý sa nechce stýkať s maloletými deťmi v záujme toho, aby ich nevystavoval ďalšej

traumatizácii, je nutné uvedomiť si aj ďalšie vyhlásenie otca v priebehu konania pred súdom. Otec sa
dožaduje zmeny osobnej starostlivosti o maloleté deti, alternatívne úpravu styku s ním počas víkendov.
Otec vyslovil presvedčenie, že za pomoci odborníkov sa mu v prípade zverenia synov do jeho osobnej
starostlivosti alebo pri úprave stretávania sa s nimi, podarí obnoviť, stabilizovať a prehlbovať vzťah
s maloletými deťmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pomoc odborníkov, ktorých otec hodlá

angažovať ako pomáhajúce osoby až v procese realizácie rozhodnutia súdu, bude v takom štádiu
oneskorená. Je nevyhnutné maloleté deti presvedčiť o stabilnom, neochvejnom záujme otca o deti,
anevyvolávaťvnichpochybnosti,resp.zdanieojehoúdajnejúčelovostisnahystretávaťsasnimi.Najmä
maloletý A. opakovane spochybňoval úprimný záujem otca, ktorý sa mal pri asistovaných stretnutiach
údajne vyjadrovať, že on by ani o úpravu styku s deťmi nežiadal, pokiaľ by mu matka nevyčítala, že

o deti nemá záujem. Ku presvedčeniu maloletých detí o úprimnej snahe otca o kontakt s nimi nemôžu
prispieť ani jeho ani jeho údajné výroky, že o tom, ako sa má rozprávať s A. a C., sa musí poradiť
s odborníkmi. Je pravda, že pri asistovaných stretnutiach otca s maloletými, aj neskôr, pri priamom
kontakte s nimi, panovala atmosféra napätia, diskomfortu, ťažkopádna až ťaživá komunikácia, toto však
neoslabuje presvedčenie detí, že otec, ktorý má skutočný a úprimný záujem o budovanie vzťahu s nimi,

by ako milujúci rodič mal vedieť, ako sa má s nimi rozprávať. Keďže súd je toho názoru, že doterajšie
snahy súdu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, viacerých odborných pracovísk,
psychológov, neviedli k dostatočnej náprave, súd po zrelom uvážení hľadal spôsoby, ako tento proces
zvrátiť v prospech pozitívnych zmien v rodine. Je zrejmé, že v súčasnosti neexistuje v slovenských
podmienkach zariadenie, kde by bolo možné vo vzájomnej kooperácii pracovať s odborníkmi na náprave

a prehlbovaní vzťahov otca s maloletými deťmi, či už ambulantnou alebo pobytovou formou, súd
v týchto podmienkach považuje za jednu z efektívnych možností intenzívnu spoluprácu, ktorú, podľa
informácií z úradnej činnosti súdu, môže garantovať odborné pracovisko Centra pre deti a rodiny,
v tomto prípade CDR Istebné, pracovisko v Dolnom Kubíne, ktoré patrí medzi jedno z odporúčaných
pracovískiÚstrediapráce,sociálnychvecíarodinyBratislava.Poverenépracovníčkytohtozariadeniasa

dlhodobo zúčastňovali pojednávaní a podrobne boli informované o predmete konania a skutkovom stave
veci, preto toto zariadenie súd výrokom súdneho rozhodnutia poveril realizáciou výkonu výchovného
opatrenia, v rámci ktorého by sa malo pracovať na zlepšení komunikácie obidvoch rodičov a na
zlepšení, stabilizácii a rozvoji vzťahov maloletých detí s otcom. K tomuto rozhodnutiu súd dospel
napriek poznaniu, že v predchádzajúcich rozhodnutiach nadriadeného súdu bolo zdôrazňované, že

nastal čas pre zásadnú zmenu postojov rodičov, najmä matky, bez ďalšej ingerencie iných participujúcich
subjektov. S poukazom na nedávne udalosti, hospitalizáciu maloletého C. i lekármi odporúčanú potrebu
podporujúceho a chápajúceho prístupu ku maloletých deťom, je súd toho názoru, že toto výchovné
opatrenie je nevyhnutné v rámci súčasného skutkového stavu. Výchovné opatrenie bude trvať12 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pričom CDR Istebné, pracovisko Dolný
Kubín, je povinné v dvojmesačných intervaloch podávať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš správy
o priebehu realizácie výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletých detí do

jeho osobnej starostlivosti, súd tento návrh, ako nedôvodný, zamietol, pretože v tomto štádiu odmietania
detí stretávať sa so svojim otcom, bez náležitej prípravy, poradenstva, príp. psychoterapie, by bolo také
rozhodnutie kontraproduktívne a viedlo by k prehlbovaniu traumatizácie maloletých detí. Vo viacerých
správach referátu poradensko-psychologických služieb zaznelo, že psychoterapeutická intervencia nie
je súčasťou náplne referátu poradensko-psychologických služieb, preto súd uzatvára, že Centrum

pre deti a rodiny je tým pracoviskom, ktoré v rámci multidisciplinárnej spolupráce v individuálnych
prípadoch s citlivým a rizikovým terénom môže tento proces multidisciplinárnej koordinácie a kooperácie
zahájiť. V záujme toho, aby nezlyhalo toto úsilie štátu o nápravu vzťahov v rodine maloletého A. B.,
C. B., ich matky E. B. a otca A. B., je nevyhnutné, aby aj obidvaja rodičia, najmä matka, poskytli
maximálne úsilie spolupracovať s pomáhajúcimi subjektmi, a to všetko v hlbokom záujme jej vlastných
detí. Pokiaľ otec v konaní opakovane naliehal na súd, aby zvolil donucujúce prostriedky smerujúce

krealizáciijehokontaktusdeťmi,súdpripomína,ževsituácii,keďotecopakovanenevyužilvposledných
mesiacochsvojeprávonastretnutiesmaloletýmideťmivzmysleaktuálneplatnéhosúdnehorozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia, sám sa tým svojou mierou svojim prístupom podieľa na stave, keď
vynucovanie a súdny výkon rozhodnutia strácajú svoju opodstatnenosť.

49. Súd súčasne nemôže nespomenúť, že otec v konaní opakovane operoval pojmami Syndróm
zavrhnutého rodiča. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že podľa oficiálnych, v odborných kruhoch
známych informácií, teória o Syndróme zavrhnutého rodiča nemá serióznu ani vedeckú platformu.
V roku 2016 vyhlásila odborná obec psychologická a psychiatrická, že Syndróm zavrhnutého rodiča
nie je oficiálnym psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej – psychiatrickej

syndromológii a nie je stanovený ani ako nozologická jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych
medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb.

50. Po zamietnutí návrhu otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, súd upravil styk otca
s deťmi počas každého prvého víkendu v mesiaci, v intenciách enunciátu výroku tohto rozsudku, pričom

pri realizácii tejto časti rozhodnutia má prispieť súdom uložené vyššie uvedené výchovné opatrenie.

51. Súd nepovažuje za potrebné ďalšie dokazovanie ďalším psychologickým a psychiatrickým
vyšetrením maloletých detí, ako to naznačovala p. znalkyňa H. G. K., pretože existencia ďalších
dôkazov produkovaných v konaní a preukázaný skutkový stav, umožňuje rozhodnúť v merite veci,

bez akýchkoľvek ďalších úvah o potrebe ďalšieho dokazovania, poukazujúc na dostatočne obsažný
spisový materiál, tiež popis, analýzu a stanoviská znalkyne, i vyšetrenia a diagnostikovania maloletého
C. v nemocničných zariadeniach, keď súd je toho názoru, že ďalšie vyšetrovanie detí by mohlo viesť
k ich ďalšiemu traumatizovaniu. V súvislosti s ďalším tvrdením znalkyne, že deti neboli pripravené
na komplexné vyšetrenie v rámci jej znaleckého skúmania, súd poukazuje na vedomosti a informácie

z platforiem rôznych vzdelávacích odborných aktivít súdu v oblasti psychologickej a obdobnej práce
s maloletými deťmi, že pokiaľ klient/dieťa pri vyšetrení nespolupracuje so znalcom, docielenie
primeraného raportu je v kompetencii znalca. Znalkyňou naznačená potreba pripraviť maloleté deti na
vyšetrenie u znalca ešte pred samotným výkonom, je potenciálne spojená s rizikom, že predchádzajúca
príprava (neznámeho pôvodu a rozsahu) môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívna a môže

sa obrátiť proti samotnému účelu znaleckého skúmania. Rovnako súd na okraj poukazuje na moderné
psychologické teórie a metódy, súdu taktiež známe z opakovaných oficiálnych vzdelávacích a študijných
aktivít, ktoré prekonávajú minulé tendencie ku vyšetrovaniu a diagnostikovaniu maloletých detí
v klasických ústavných zariadeniach bez závažných a nevyhnutných dôvodov, keď takéto postupy
naznačujú drakonickosť prístupu ku maloletým deťom, ktoré sa nezavinene ocitli v masívnom konflikte

svojich rodičov ( napr. publ.: Challenging parental alienation, edited by A. G. and Margaret Drew).

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo
rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.