Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307062
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123307062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, SKP
úpadcu Roľnícke družstvo Klenovec „v konkurze“, so sídlom ul. 1.mája 566, Klenovec, IČO: 00 201 839,
právne zast.: GALEA Iuris, s. r. o., so sídlom Jančova 15, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 46 727 108,
proti žalovanému GEMILK družstvo, so sídlom Bottovo 171, Bottovo, IČO: 36 660 884, právne zast.:
Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, Banská Bystrica, IČO: 36
855 936, o zaplatenie 51.908,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného úhrady istiny
51.908,93 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodňoval nasledovne. Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. konania 6K/4/2022 zo dňa 31. 08. 2022 zverejneným v Obchodnom vestníku č.
172/2022 dňa 07. 09. 2022 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Roľnícke družstvo Klenovec
a zároveň ustanovil do funkcie správcu - žalobcu. V mesiaci február 2021 dodal žalobca na základe
potvrdenéhododacieholistuč.009/21žalovanémukravskémlieko,nazákladektorejskutočnostivystavil

žalovanému dňa 03. 03. 2021 faktúru č. 2021/UC/OFT/0000210080 v sume 51.908,93 Eur s dátumom
splatnosti 31. 03. 2021. Žalovaný faktúru neuhradil, z ktorého dôvodu vyzval žalovaného na jej úhradu.
Keďže tak neučinil, obrátil sa so žalobou na súd. K žalobe pripojil výpis Obchodného registra žalobcu,
kúpnu zmluvu zo dňa 30. 06. 2015, dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 16. 03. 2020, neuhradenú
faktúru s dodacím listom, Obchodný vestník č. 172/2022, výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 10. 03.
2023.

1. Upomínací súd vydal v konaní 30Up/795/2023 dňa 23. 05. 2023 Platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na úhradu predmetnej istiny s príslušenstvom a trovami konania, proti ktorému žalovaný
podal v zákonnej lehote odpor. V ňom nepoprel uvedený obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom
ažalovanýmadoručeniefaktúry.Tútozaúčtovaldosvojhoúčtovníctvaaevidovalzáväzokvočižalobcovi
v účtovníctve. Súčasne však uviedol, že nárok žalobcu na úhradu tejto istiny zanikol, a to jednostranným
zápočtom vzájomných pohľadávok. Žalovaný preto uviedol, že na základe výzvy žalobcu o úhradu
dlžnej pohľadávky, táto zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 04. 03. 2021, ktorý prevzal žalobca

rovnakého dňa. Zápočet považoval za platný a účinný, o čom predložil listinné dôkazy. K opätovnej
výzve žalobcu na úhradu pohľadávky nijakým spôsobom nereagoval na skutočnosti mu oznámené
žalovaným v súvislosti s jednostranným zápočtom. Žalovaný preto opätovne poukázal na zánik
pohľadávky započítaním. Žalobca následne podal žalobu vo veci samej. Mal preto za to, že žalobcasa nedôvodne domáha zaplatenia dlžnej istiny predmetnou žalobou. Pohľadávku žalobcu započítal
v jednostrannom započítaní žalovaný s faktúrou č. 2011131 splatnou 30. 11. 2020 v časti 13.534,49
Eur , ktorou účtoval žalovaný žalobcovi dodanie chemických postrekov. Prevzatie tohto tovaru žalobca

potvrdil svojim podpisom na dodacom liste č. 0067/2020 RV. Ďalej započítal svoju faktúru č. 2011132
splatnú 30. 11. 2020 v časti 6.355,44 Eur, ktorou účtoval žalobcovi dodanie chemických postrekov
a opätovne žalobca potvrdil prevzatie tovaru svojim podpisom na dodacom liste č. 0068/2020 RV.
Ďalšou pohľadávkou, ktorú započítal oproti pohľadávke žalobcu bola faktúra č. 2011090 splatná 28. 11.
2020 v časti 22.960,- Eur, ktorou účtoval žalobcovi dodanie kukurice siatej a prevzatie bolo potvrdené

žalobcom na dodacom liste č. 0047/2020 RV. Ďalšou faktúrou započítania bola faktúra žalovaného č.
2011046 splatná 14. 03. 2020 v časti 1.955,- Eur, ktorou účtoval žalobcovi dodanie hrachu poľného,
opätovne potvrdený dodací list č. 0022/2020 RV zo strany žalobcu. A poslednou faktúrou zápočtu bola
faktúra žalovaného č. 2011037, splatná 24. 03. 2020 v časti 7.104,- Eur, ktorou žalovaný účtoval
žalobcovi dodanie tovaru o hmotnosti 24000 kg, o čom svedčí potvrdený dodací list č. 0017/2020 RV
zo strany žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal, že pred vyhlásením konkurzu sa viedlo reštrukturalizačné

konanie úpadcu, ktoré začalo dňa 09. 03. 2021, t. j. deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o jeho
začatí pod sp. zn. 4R/1/2021 zverejnenom v Obchodnom vestníku. Až po začatí reštrukturalizačného
konania nemôže veriteľ voči dlžníkovi vykonať právny úkon započítania. Potom do dňa 09. 03. 2021
bolo možné tento úkon realizovať, čo i žalovaný učinil. Túto skutočnosť následne i žalobcovi oznámil v
odpovedi zo dňa 22. 02. 2023, ku ktorej pripojil aj zápočet s doručenkou. Zápočet je preto platný, nebol

vykonaný v rozpore so zákonom 7/2005 Zbierky zákonov, na základe čoho uplatňovaná pohľadávka
žalobcu zanikla v celom rozsahu. Predmetom započítania boli splatné pohľadávky žalovaného oproti
nesplatnej pohľadávke žalobcu, pričom takýto zápočet je v celom rozsahu v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ktorý nepripúšťa len zápočet v opačnom prípade, t. j. ak by boli započítavané
nesplatné pohľadávky žalovaného oproti splatnej pohľadávke žalobcu. Z ustanovenia § 580 a §

581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. z § 359 Obchodného zákonníka nevyplýva neprípustnosť
takéhoto započítania splatnej pohľadávky oproti nesplatnej. Okamihom stretnutia splatnej pohľadávky
a nesplatných nastáva účinnosťou právneho úkonu, t. j. jeho dôjdením druhému účastníka tak, ako to
má na mysli rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1143/2004. Na základe týchto skutočností
žiadal žalobu zamietnuť. Rovnako na svoje tvrdenia predložil oznámenie o jednostrannom zápočte

pohľadávok s potvrdením prevzatia protistranou, výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09. 02. 2021 zo
strany žalobcu, vyjadrenie k výzve zo strany žalovaného, opätovná výzva právneho zástupcu žalobcu na
úhradu pohľadávky zo dňa 10. 03. 2023 a opätovné vyjadrenie žalovaného k výzve zo dňa 23. 03. 2023
s doručenkou, faktúry citované v odpore, ktoré boli predmetom zápočtu medzi žalobcom a žalovaným,
vrátane dodacích listov.

1. K odporu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 19. 07. 2023, v ktorom
žalobca mal za to, že takéto započítanie splatných pohľadávok žalovaného oproti nesplatnej pohľadávke
žalobcu je v rozpore s platnými právnymi predpismi (§580, §581 Občianskeho zákonníka, §358,
§359, §361, §362, §363, §364 Obchodného zákonníka). Zároveň poukázal, že právna teória sa

v názoroch na možnosti jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej
rozchádza. Žalobca sa v predmetnej otázke prikláňa k názoru uznávaného autora Prof. Dr. JUDr. Karla
Eliáša, ktorý vychádzajúc predovšetkým z gramatického, logického a systematického výkladu zákonnej
úpravy započítania vylučuje možnosť jednostranného zápočtu splatnej pohľadávky proti pohľadávke
nesplatnej. Žalobca bol teda názoru, že podľa ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka je,

aby sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Tieto sa stretnú v okamihu, keď sú obe splatné.
Kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa obe pohľadávky stretli, t. j. v okamihu, keď sa
stala splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou.
Výnimku z uvedeného pravidla pripúšťajú len dve ustanovenia, a to §359, §360 Obchodného zákonníka,
kedy veriteľ môže svoju nesplatnú pohľadávku započítať voči splatnej pohľadávke dlžníka. Opačnú

situáciu, kedy by veriteľ mohol svoju splatnú pohľadávku započítať voči nesplatnej pohľadávke dlžníka,
zákonné ustanovenie neupravuje. Z tohto dôvodu považoval jednostranné započítanie pohľadávok zo
dňa 04. 03. 2021 za absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť k zániku
pohľadávky žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny titulom v žalobe špecifikovanej faktúry. Z tohto dôvodu
zotrval na žalobe v celom rozsahu.

1. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27. 07. 2023,v ktorom
uviedol, že právne názory Prof. Eliáša vyjadrené v článku v roku 2003, ktorého obsah je žalovanému
neznámy a ktorý článok ani žalobca k vyjadreniu nepripojil, uviedol, že podľa názoru žalobcu nie jeprípustné započítanie pohľadávky splatnej oproti pohľadávke nesplatnej. Žalovaný poukazoval, že tento
prezentovaný názor v článku z 2003 je názorom osamoteným, a tak isto názorom, ktorý je v priamom
rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, ako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Obo/33/2010 , ako aj s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít ČR, rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1143/2004 , ako i 23Cdo/4093/2007. Uvedená otázka už nie
je žiadnym spôsobom sporná a diskutovaná, alebo prinášajúca akékoľvek pochybnosti o správnosti
riešenia. Potom s poukazom na ním citovanú judikatúru je právne prípustný jednostranný zápočet, kedy
je započítavaná splatná pohľadávka veriteľa oproti pohľadávke nesplatnej a momentom stretu, a teda

momentom ich zániku je účinnosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Potom mal žalovaný
za to, že v celom rozsahu pohľadávka žalobcu zanikla dňa 04. 03. 2021 a žalobca sa nedôvodne
domáha jej uhradenia predmetnou žalobou. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa § 581 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je vylúčené započítanie pohľadávok, ktorých sa nemožno domáhať na súde a že žalobca
za takého pohľadávky považuje aj nesplatné pohľadávky, sa žalovaný nestotožňuje. Poukázal, že za
pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, je možné považovať naturálne obligácie, ako výhry

zo stávok a hier, prípadne pohľadávky z pôžičiek poskytnutých na tento účel. Pohľadávka žalobcu proti
žalovanému, ktorá tvorila predmet zápočtu nie je naturálnou obligáciou a z uvedeného dôvodu sa jej
možno domáhať na súde a preto je v celom rozsahu započítateľná. Z tohto považoval jednostranné
započítanie, ktoré adresoval žalobcovi za platné a účinné. Ďalej žalobca poukazoval, že kompenzačný
prejav je možné urobiť až potom, čo sa obe pohľadávky stretli, teda v okamihu, keď sa stala splatnou

pohľadávka s neskoršou splatnosťou. Opätovne žalovaný sa s týmto právnym záverom nestotožňoval
a poukázal na ním už citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR. Zákon
nepripúšťa iba započítanie pohľadávky nesplatnej proti pohľadávke splatnej, a nie naopak. Žalobu
považoval preto za nedôvodnú.

1. Na pojednávaní vo veci samej strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach vo veci, pričom
právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal i na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 1 M
Cdo/11/2008 zo dňa 26. 05. 2010, na základe ktorého mal za to, že žaloba je v celom rozsahu podaná
dôvodne z jeho strany. Keďže žalobca až na tomto pojednávaní poukazoval na predmetné rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, ktoré súd ani žalovaný a teda ani žalobca nemal k dispozícii a z dôvodu, že išlo len

o posúdenie právnej otázky, súd ukončil dokazovanie vo veci samej a odročil pojednávanie za účelom
verejného vyhlásenia rozhodnutia.

1. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

1. Podľa ustanovenia § 581 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho

istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte
nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1
a 2. Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.

1. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné
záväzky.

1.Podľaustanovenia§360Obchodnéhozákonníka,započítaťmožnoajpohľadávku,ktorániejesplatná
len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil
jeho obsah.

1. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje

dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju
zamietol v celom rozsahu. Súd odôvodňuje rozhodnutie nasledovne.

1.Medzistranamisporunebolosporné,žežalobcadodalžalovanémukravskémliekopodľapotvrdeného
dodacieho listu č. 009/21, za dodávku ktorého následne vystavil dňa 03. 03. 2021 faktúru č. 2021/UC/
OFT/0000210080 v sume 51.908.93 Eur ,splatnú 31. 03. 2021.

1. Žalovaný v konaní len rozporoval, že uvedená pohľadávka žalobcu zanikla, a to z dôvodu

jednostranného započítania učineného žalovaným dňa 04. 03. 2021, ktorého prevzatie žalobca
potvrdil. Predmetom započítania boli vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, pričom pohľadávky
žalovaného v danom prípade boli splatné, a pohľadávka žalobcu, ktorý však nerealizoval zápočet, bola
splatná až dňa 31. 03. 2021, t. j. v čase učinenia daného právneho úkonu bola nesplatnou pohľadávkou.
Žalobca mal za to, že takýto jednostranný zápočet učinený žalovaným je absolútne neplatným právnym
úkonom, a teda nedošlo k právnym účinkom započítania, čím zostala jeho pohľadávka neuhradená zo

strany žalovaného.

1. Obe strany poukazovali na ustanovenia o započítaní podľa Občianskeho zákonníka, a teda § 580
a § 581 Občianskeho zákonníka, ktorý je ďalej doplnený ustanoveniami o započítaní v Obchodnom
zákonníku § 359 a § 360. Započítanie je teda spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok

veriteľa a dlžníka. Zánik všeobecne nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Rozlišujeme preto jednostranné
započítanie a dohodu o započítaní (§ 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podmienkami pre platné
započítanie je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektami, keď je veriteľ jednej pohľadávky
súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Táto podmienka bola medzi stranami v zmysle

jednostranného započítania učineného žalovaným dňa 04. 03. 2021 splnená. Ďalšou podmienkou je,
že musí ísť o plnenie rovnakého druhu. I v tomto prípade daná podmienka napĺňala tento predpoklad
platného zápočtu, keďže išlo o pohľadávky oboch subjektov na peňažné plnenie. Podmienkou platného
zápočtu je, aby tieto pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, pričom započítať nemožno pohľadávky,
pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou účastníkov.

K započítaniu pritom nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkovo právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Pri jednostrannom započítaní ide o právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.

1. Pri uvedenej podmienke žalobca namietal, že žalovaný pri jednostrannom zápočte započítal svoje
splatné pohľadávky s nesplatnou pohľadávkou žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 581 ods. 2
Občianskeho zákonníka, druhá veta, kde sa uvádza: „Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“ Odsek 3 uvádza, že dohodou účastníkov možno započítať

a vyrovnať aj takéto pohľadávky, ktoré zákon nepripúšťa. Žalovaný na margo týchto tvrdení poukázal,
že predmetom jednostranného zápočtu bolo započítanie jeho splatných pohľadávok voči nesplatnej
pohľadávke žalobcu, pričom z § 359 Obchodného zákonníka nevyplýva neprípustnosť takéhoto
jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej. Mal preto za to, že ide o zápočet
platný a účinný, na základe ktorého doručenia žalobcovi došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu

a žalovaného, ktoré boli predmetom zápočtu. Zároveň poukázal aj na judikatúru súdov Slovenskej
a Českej republiky, ktoré potvrdzujú jeho právny názor k predmetnej otázke.

1. Súd na základe oboznámenia sa s rozhodnutiami citovanými stranami sporu mal za to, že tvrdenia
žalobcuodôvodnostipodanejžalobyaneprípustnostitakéhotozápočtuučinenéhozostranyžalovaného

nevyplývajú z nim predloženého rozhodnutia Najvyššieho súdu 1MCDO/11/2008 , v ktorom sa uvádza,
že predmetom zápočtu boli splatné pohľadávky, pričom jedna z nich nebola judikovaná, čo nie je
daný prípad. Naopak z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR citovaného žalovaným 2Obo/33/2010 zo dňa
27. 09. 2011 , Najvyšší súd SR na strane 6 ods. 2 tohto rozhodnutia, sa samotný súd nestotožnil
s tvrdením odvolateľa, že právny úkon jednostranného započítania odporu je neplatný z dôvodu

započítania jeho splatnej pohľadávky s nesplatnou pohľadávkou navrhovateľa, pretože zákon v zásade
nesplatné pohľadávky z tohto spôsobu zániku záväzku nevylučuje, a ako z ustanovenia § 580 veta
druhá Občianskeho zákonníka ani z ustanovenia § 581 ods. 2 vetá druhá Občianskeho zákonníka, resp.
ustanovenia§359Obchodnéhozákonníkaneprípustnosťtakéhotozápočtunevyplýva.Potomvodstavci4 konštatuje, že v prípade započítania pohľadávky splatnej proti pohľadávke nesplatnej momentom
stretu, a tým i momentom ich zániku, je účinnosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.

1. Keďže tunajší súd mal preukázané, že žalovaný započítaval predmetným právnym úkonom zo dňa
04. 03. 2021 jeho nesplatnú pohľadávku so splatnou pohľadávkou žalobcu, pričom uvedený zápočet bol
rovnakým dňom prevzatý i protistranou, k zániku vzájomných pohľadávok došlo momentom účinnosti
právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, t . j. jeho doručením žalobcovi dňa 04. 03. 2021. Žalobca
sa až žalobou doručenou súdu dňa 05. 05. 2023 domáhal úhrady pohľadávky, ktorá bola predmetom

zápočtu učineného žalovaným dňa 04. 03. 2021, a teda sa domáhal pohľadávky, ktorá už zanikla, čím
nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. Súd preto žalobu žalobcu vzhľadom aj na judikatúru súdov
zamietol, ako podanú nedôvodne.

1. O trovách konania potom súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,

ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu
a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.