Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-35Sa/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200120
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa

§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“
alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým bola zamietnutá
žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu
zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdil.
2. V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.3.2023 žalovaný uviedol, že Sociálna

poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým žalobcovi
podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa
11.11.2022. Poukázal na to, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 11.11.2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená

na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 2.1.2023 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni,
ústredie dňa 24.1.2023, v ktorom vyjadril nesúhlas s vydaným rozhodnutím, ako aj posúdením jeho
zdravotného stavu. Žalobca poukázal na jeho konkrétne zdravotné postihnutia a žiadal o opätovné
posúdenie zdravotného stavu. K odvolaniu pripojil kópie lekárskych správ z odborných vyšetrení.
4. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ako aj

priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že
postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto je potrebné odvolaním napadnuté rozhodnutie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdiť.5. Poukazujúc na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve
uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení

a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej
dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
6. Okrem uvedeného žalovaný citoval ust. § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedol, že
na základe odvolania žalobcu bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 3.2.2023, ktorý nezmenil

svoj posudkový záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému
lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade.
7. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil
zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti, na základe spisovej dokumentácie dňa 9.3.2023 a uviedol
nasledovné:
,, XX – A. účastník konania, vyučený stolár, pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník,

obchodný zástupca, vodič, skladník, vodič vysokozdvižného vozíka, od 1. novembra 2022 nepracuje,
bol opakovane v roku 2013, 2015 a 2020 posudzovaný na žiadosť o invalidný dôchodok, s uznaním
35 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre kombinované pohybové obmedzenie
v dôsledku úrazu kolena, s artroskopickou operáciou v roku 2011 a pre bolesti chrbtice. Od januára
2019 udáva zhoršené bolesti driekovej chrbtice po úraze (pomliaždení) driekovej chrbtice, pádom

na schodoch, bez traumatických (úrazových) zmien na chrbtici (RTG a CT vyšetrenie negatívne).
MRI vyšetrenie nebolo realizované pre klaustrofóbiu, avšak ani EMG vyšetrenie nepotvrdilo koreňové
dráždenie, napriek nevýbavným reflexom s EMG potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín
(poškodenie nervov, bez oslabenia svalovej sily dolných končatín, bez poruchy mobility), pri neskôr
diagnostikovanej poruche štítnej žľazy v zmysle zníženej funkcie (jedným z príznakov je aj zníženie

reflexov), s nastavením na substitučnú liečbu. V októbri 2019 bolo realizované aj EMG vyšetrenie
horných končatín s potvrdením úžinového syndrómu (karpálneho tunela) ľahkého stupňa a poškodenie
senzitívnych vlákien ulnárneho (lakťového) nervu vľavo, bez oslabenia svalovej sily a zhoršenia motoriky
rúk.
Bolesti chrbtice s intermitentnými dráždeniami nervov a svalov podmieňujú 35 % mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v hornej hranici percentuálneho rozpätia pre mierne poruchy
statiky a dynamiky chrbtice, s obmedzením hybnosti v postihnutom úseku chrbtice. Polyneuropatia
dolných a horných končatín bez motorického deficitu, ako súčasť klinických prejavov zníženej funkcie
štítnej žľazy, t.j. na liečbe kompenzovanej nepresahuje mieru poklesu schopnosti rozhodujúceho
ochorenia a nepodmieňuje ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Účastník konania sa vo svojom odvolaní odvoláva na bolesti chrbtice následkom úrazu z roku
2019, avšak žiadnym z vyšetrení neboli potvrdené úrazové zmeny na chrbtici a bolesti chrbtice sú
dokumentované už pri prvom posúdení zdravotného stavu v roku 2013 (predchádzajúce úrazu). Ďalej
sa odvoláva na operácie ľavého kolena z minulosti, ktoré je t. č. bez pohybového obmedzenia, operácia
predstavuje liečbu indikovanú za účelom zlepšenia a nie zhoršenia zdravotného stavu. Operácia ľavého

kolena so zlepšením funkčného nálezu a odstránenie bolesti nepodmieňuje zvyšovanie základnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podobne ako nový úraz pravého kolena z januára
tohto roku, kedy utrpel podvrtnutie pravého kolena s diagnostikovaním Backerovej cysty (je vačok
naplnený synoviálnou tekutinou v podkolennej jamke), jedná sa o akútne ochorenie, ktoré na účely
invalidity nemožno hodnotiť, nakoľko je riešiteľná chirurgicky (zvyčajne bez následkov).

Na základe vyššie uvedeného sa posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne stotožňuje s posúdením
prvostupňovej posudkového lekára, pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý zaradil rozhodujúce ochorenie
podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového
aparátu,oddieluE–dorzopatia,deformujúcadorzopatiaaspondylopatia,podpoložku3–degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách , písmeno b) – s miernym funkčným postihnutím,

s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny
syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov),
slabosťsvalovéhokorzetu,obmedzeniepohybuvpostihnutomúsekusrozpätím20-35%vhornejhranici
percentuálneho rozpätia vzhľadom na kliniku a liečbu, bez možnosti iného zaradenia, nakoľko neboli
splnené zákonom stanovené podmienky“

8. Žalovaný uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV – choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) – s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm,cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia,
blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z rozpätia

od 20 % do 35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pretože sú posudkovo nezávažné. Invalidita nevznikla.
9. Ďalej žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti v súvislosti
s prijatými opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. V tejto súvislosti poukázal aj
na ust. § 153 ods. 5 a § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Záverom žalovaný uviedol, že
vodvolacomkonanízaťažujekaždéhoúčastníkakonaniadôkaznébremenovovzťahuktvrdeniam,ktoré
do konania vzniesol. Žalobca v odvolacom konaní neuviedol relevantné dôvody alebo námietky, ktoré
by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne,nepredložilžiadnetakédôkazy,ktorébypreukazovalizhoršeniezdravotnéhostavunaúroveň

invalidity. Žalovaný záverom poukázal na to, že postupoval v súlade s § 196 ods. 7 zákona o sociálnom
poistení, keď hodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
10. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na
Krajskom súde v Žiline správnu žalobu podľa § 177 a nasl. a § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe uviedol, že jeho zdravotný stav
bol posudzovaný z pohľadu ortopédie a teda z pohľadu chorôb podporného a pohybového aparátu (kap.
XV./ oddiel E/ položka 3/písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) a nie z pohľadu neurológie ako
primárneho a najzávažnejšieho zdravotného problému žalobcu napriek tomu, že tak prvej posudkovej

komisii, ako aj v rámci odvolania, t.j. odvolacej posudkovej komisii, bola predložená lekárska správa
z neurológie zo dňa 8.11.2022, kde neurológ špecialista uviedol záver polyneuropatia s dg. 62.9
okrem iného s vyrážajúcou intenzívnou bolesťou a paralyzovania pohybu najmä do pravej dolnej
končatiny, zapríčinenej zdravotnými problémami neurologického charakteru, ktoré sú zapríčinené nielen
poruchou štítnej žľazy, ale najmä pádom v roku 2019. Túto skutočnosť potvrdzuje aj lekárska správa

zo dňa 4.1.2019. Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil presvedčenie, že posúdenie zdravotného
stavu žalobcu bolo nesprávne a teda nezákonné a nedôvodné, keď žalovaný posudzoval zdravotný
stav žalobcu z pohybového a podporného pohľadu namiesto toho, aby sa zaoberal neurologickým
zdravotným problémom ako primárnym a závažnejším., ktoré pretrvávajú doposiaľ a žalobcovi bránia
sa riadne a dlhodobo zamestnať z dôvodu čiastočnej paralýzy dolných končatín, najmä pravej dolnej

končatiny. Žalobca mal za to, že nevie chodiť z dôvodu neurologického a nie z dôvodu, že mu to
kolená (ktoré boli obe viackrát operované) nedovolia alebo kvôli cyste. Túto skutočnosť podľa žalobcu
potvrdzuje už zmienená lekárska správa z neurológie zo dňa 8.11.2022, ale aj priložené ďalšie lekárske
správy z neurológie zo dňa 10.1.2023 a 27.7.2023. V zmienených lekárskych správach sa okrem iného
uvádza, že žalobca trpí stredne ťažkým až ťažkým stupňom polyneuropatie, ktorý má vplyv na jeho

pracovné uplatnenie. Odhliadnuc od uvedeného aj keby mal byť zdravotný stav žalobcu posudzovaný
na pohybové a teda ortopedické hľadisko tak nie určite na degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom
z pádu (teda úrazom) sa mu evidentne zhoršil zdravotný stav. Poukázal aj na to, že v roku 2013
bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 35 % a to podľa kap.
XV. /oddiel G/ položka 47/prílohy č. 4 zákona/, čo je viac ako je v súčasnosti priznávaná invalidita

napriek väčším zdravotným problémom, najmä neurologickým, čo je absolútne nelogické. Žalobca
trpiaci viacerými a bolestivejšími zdravotnými problémami ako v minulosti dostane menšiu invaliditu
ako v minulosti. Na základe uvedeného, najmä podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení mal
žalobca za to, že za hlavnú diagnózu sa považuje najzávažnejší zdravotný problém. V danej veci
mal byť zdravotný stav žalobcu posudzovaný podľa kapitoly XV (choroby podporného a pohybového

aparátu) – ODDIEL A – položka 10 písm. b/ (Zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne
ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropati stredne ťažké formy (40-60%) až písm. c) ťažké formy
(70-80%) a to vzhľadom na závery neurológov ÚVN Ružomberok v lekárskych správach. Taktiež uviedol,
že posudkoví lekári nepriznali žalobcovi žiadne nevýšenie na závažnosť ostatných jeho zdravotných
problémov/postihnutí žiadne percento navyše napriek tomu, že je to objektívne preukázané lekárskymi

správami. Zároveň žalobcovi priznali rovnakú diagnózu pritom žalobca v odvolaní uvádzal, že sa mu
zhoršil zdravotný stav po páde v januári 2019. Priznanie taktiež nebolo v hornej hranici a už vonkoncom
nebolo bez možnosti iného zaradenia. Záverom preto vyslovil názor, že aj s poukazom na neurologické
lekárske správy mal byť zdravotný stav žalobcu podriadený pod choroby nervového systému a teda podkapitolu VI, prílohy č. 4 zákona, konkrétne pod položku 10 písm. b/ v 60% -ách alebo v písm. c/ 70%
a teda pri určení diagnózy bolo postupované v rozpore s § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, čim
došlo k porušeniu zákona.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ sa týka námietky žalobcu ohľadne zaradenia
rozhodujúceho zdravotného ochorenia a posúdenia z hľadiska ortopédie a nie neurológie s odvolávaním
sa na závery neurológa, ktorý záveruje polyneuropatiu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný poukázal
na povahu polyneuropatie ako rôznorodú skupinu porúch periférnych nervov, teda vlákien senzitívnych,
senzorických, motorických i vegetatívnych, spojených s rôznymi prejavmi napr. parestézie, dysestézie,

či hypestézie a iné. Liečba polyneuropatie je založená predovšetkým na riešení ochorenia, ktoré
viedlo k jej vzniku. Ďalej uviedol, že EMG vyšetrenie dokumentované v odbornom neurologickom
vyšetrení z novembra 2022 popisuje opakovane verifikovanú prevažne senzitívnu polyneuropatiu
hlavne na dolných končatinách stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Príloha č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v kapitole VI, oddiele A, položke 10 hodnotí zápalové
choroby mozgu a miechy. Neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie,

pričom sa miera poklesu zárobkovej činnosti určí podľa výslednej funkcie centrálnej nervovej sústavy
a periférnej inervácie s prihliadnutím na neurologický psychický a psychologický nález, celkovú hybnosť
organizmu a diagnostikované ďalšie komplikácie. Na základe uvedeného ako aj nálezov žalobcu,
v ktorých sa uvádza, že chôdza je samostatná, po pätách a špičkách zvláda sa nejedná o ťažké
postihnutie. Pri posudzovaní miery poklesu zárobkovej činnosti sa hodnotia pomocné vyšetrenie

(v danom prípade EMG vyšetrenie, ktoré popisuje stredne ťažkú až ťažkú polyneuropatiu, týkajúcu
sa prevažne senzitívnej zložky), ale uvedené vyšetrenie nekoreluje s objektívnym vyšetrením, podľa
ktorého je žalobca samostatne chodiaci, bez známok poškodenia funkcie svalov. Ani v jednom z nálezov
nie je popisovaná úrazová príčina polyneuropatie (bolo by popisované poškodenie určitého nervu)
a keďže bola polyneuropatia pripisovaná na vrub poruchy funkcie štítnej žľazy, ktorá je toho času

liečbou kompenzovaná a vegetatívne komplikácie porúch štítnej žľazy podmieňujú maximálne 10 %
mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, nebolo uvedené ochorenie hodnotené ako posudkovo
závažné. Ako je v definícii polyneuropatie uvádzané, liečba polyneuropatie je založená predovšetkým
na riešení ochorenia, ktoré viedlo k vzniku. Dlhodobá kompenzácia by mala viesť aj k úprave
sprievodných javov. Taktiež žalovaný uviedol, že na chrbtici neboli zistené žiadne úrazové zmeny

napriek anamnestickému údaju o páde. A nakoľko v klinickom obraze pretrvávajú bolesti chrbtice
sintermitentnýmiprejavmidráždenianervovasvalov,sporuchoupohyblivostivdriekovokrížovejoblasti,
ktoré sú rozhodujúcou príčinou návštev odborných ambulancií, tie podmieňujú 30 % mieru poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v položke častých
exacerbácií nervov a svalov pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách

s poruchou pohyblivosti chrbtice, bez dopadu na svalovú silu končatín, postoj, čo chôdzu. Taktiež
žalovaný dodal, že polenyeuropatia senzitívneho typu je podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
nehodnotená, hodnotí sa iba v súvislosti s poškodením cieľových orgánov, podľa klinického obrazu,
v danom prípade obmedzenie pohybu a ten je obmedzený iba v časti chrbtice. Znížené reflexy na
horných aj dolných končatinách sú výsledkom poškodenia periférnych nervov spôsobené poruchami

štítnej žľazy, ktoré by mali odznieť pri liečbe štítnej žľazy a artroskopické operácie kolien v minulosti sú
toho času bez popisovaného obmedzenia pohyblivosti, preto nepodmieňujú zvyšovanie základnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení.
Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je stotožnený so zistenou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Zdôraznil, že má časté
recidivujúce výrazné bolesti v krátkom čase potvrdené viacerými neurológmi, čo je preukázané
lekárskymi správami. Mal za to, že žalovaný zvolil nesprávne zaradenie rozhodujúceho ochorenia,
nakoľko nejde o degeneratívne zmeny na chrbtici, ale ide o poruchu chrbtice na základe najmä úrazu
zo dňa 4.1.2019. Žalovaný tak mal zaradiť zdravotný stav žalobcu do kap. XV, oddiel E, položka 4

písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úraze chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35-45
%. Okrem uvedeného poznamenal, že pri miere poklese zárobku neboli žalovaným zohľadnené ďalšie
zdravotné problémy t.j. miera nebola navýšená o 10 % vzhľadom na problémy žalobcu so štítnou žľazou,
tak ako to uvádza aj žalovaný vo vyjadrení a kolenami a to tak ako bolo napr. aj pri posudzovaní po

operáciách kolenných kĺbov v roku 2015. Žalovaný sám uvádza, že problém so štítnou žľazou je možné
hodnotiť maximálne 10 % mierou, no toto ochorenie nebolo hodnotené ako posudkovo závažné, čím
sám žalovaný potvrdzuje existenciu ďalších rôznorodých zdravotných problémov žalobcu, ale na tieto
prehliadol. Ak zdravotný stav žalobcu nemohol byť posudzovaný na polyneuropatiu tak mohol a mal byťposudzovaný aspoň ako neurodegeneratívne ochorenie. Prvou možnosťou tak bolo posúdenie podľa
kap. XV oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. tak ako je uvedené
v rozhodnutí. Ďalšou možnosťou je zaradenie podľa kap. XV oddiel E, položka 4, písm. b/ prílohy č.

4 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu žalovaný mal a mohol podriadiť zdravotné postihnutie
žalobcu ako polyneuropatiu v zmysle kapitoly VI, oddiel A, položka 10, písm. b/ alebo c/ prílohy č. 4
zákona o sociálnom poistení, resp. aj ako neurodegeneratívne ochorenie všeobecne podľa kap. VI,
oddiel A, položka 10, písm. b/ alebo c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Okrem uvedeného
podotkol, že v súvislosti s polyneuropatiou žalobca nikdy neuvádzal, že polyneuropatia je následkom

úrazu, preto je mätúce spájať polyneuropatiu s úrazom. Žalobca ako príčinu svojho zdravotného stavu
nepripisuje úrazu, ale pripisuje mu len jeho zhoršenie.
13. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup
predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny

súd prejednal vec na pojednávaní dňa 31.5.2024 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je
potrebné ju podľa § 190 S.s.p. zamietnuť.
15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p.; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) S.s.p. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
18.Podľa§134S.s.p.(1)Správnysúdjeviazanýrozsahomadôvodmižaloby,akniejeďalejustanovené

inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

20. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p., pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

22. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.;
1. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

3. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
4. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

5. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
6. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
7. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
8. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15.3.2023, ktorým vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.1.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť
žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 11.11.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu
zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 2.1.2023 potvrdil.
24. Správny súd mal v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia za preukázané,
že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch
stupňoch zhodne. Konkrétne išlo o posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej
poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 11.11.2022, ktorý bol záväzným podkladom pre vydanie

prvostupňového rozhodnutia. V zmysle uvedeného posudku bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobcu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, zaradené do kapitoly XV
– choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatie, deformujúca dorzopatia a
spondylopatia, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm.
b) s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Zároveň bolo konštatované, že polyneuropatia
dolných a horných končatín je bez motorického deficitu a nezdôvodňuje zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa posudkového lekára neboli zistené iné zdravotné
postihnutia žalobcu, ktoré by navyšovali percentuálnu mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovúčinnosť.Dospeltakkzáveru,žežalobcaniejeinvalidnýpodľa§71ods.1zákonaosociálnom

poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Následne po tom, čo žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bol jeho zdravotný
stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky
Liptovský Mikuláš dňa 3.2.2023, ktorý zotrval na svojom posudkovom závere, odvolaniu nevyhovel

a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Poprade. Napokon bol zdravotný stav žalobcu posúdený i v rámci odvolacieho
konania a to dňa 9.3.2023, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý zotrval na
posudkových záveroch obsiahnutých v hore uvedených posudkoch o invalidite.
26. S poukazom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že z odborných posudkov vypracovaných

posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne vyplýva, že na účely posúdenia
invalidity bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E –
dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách, písmeno b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového

a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s tým, že
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 30 %. Za ostatné zdravotné
postihnutia žalobcovi nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená.27. Správny súd z obsahu žaloby, ako aj repliky žalobcu podanej k vyjadreniu žalovaného k žalobe
zistil, že hlavnou námietkou, ktorou žalobca odôvodňoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného bolo,
že zdravotný stav žalobcu bol nesprávne posudzovaný z pohľadu ortopédie a teda z pohľadu chorôb

pohybového aparátu, v dôsledku čoho došlo k nesprávnej kategorizácii rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu pod kap. XV./oddiel E/ položka 3/ písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Žalobca v tejto súvislosti odvolávajúc sa predovšetkým na lekársku správu neurológa zo dňa 8.11.2022
namietal, že v uvedenej lekárskej správe bola neurológom stanovená diagnóza polyneuropatia s dg.
62.9, okrem iného s vyrážajúcou intenzívnou bolesťou a paralyzovaním pohybu najmä do pravej dolnej

končatiny, zapríčinenej zdravotnými problémami neurologického charakteru, ktoré sú zapríčinené nielen
poruchou štítnej žľazy, ale najmä pádom v roku 2019. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdzuje aj
lekárska správa zo dňa 4.1.2019. Vzhľadom na uvedené žalobca vyslovil presvedčenie, že posúdenie
jeho zdravotného stavu bolo nesprávne, keď žalovaný posudzoval zdravotný stav žalobcu z pohybového
a podporného pohľadu namiesto toho, aby sa zaoberal neurologickými zdravotnými problémami ako
primárnym a závažnejším, ktoré pretrváva doposiaľ a žalobcovi bránia sa riadne a dlhodobo zamestnať

z dôvodu čiastočnej paralýzy dolných končatín, najmä pravej dolnej končatiny.
28. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie
zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je
vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach
dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo

forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový
lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či
konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho

záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný. Správny súd nie je oprávnený
hodnotiť zaradenie poškodenia zdravia, keďže súd nemá na to odborné znalosti, podobne ako ich
nemá žalobca a preto z odborného posúdenia posudkovým lekárom, ktorému zákon túto právomoc
zveruje, súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať. Správny orgán a ani správny súd nemôže sám

posudzovať otázky odborného charakteru, a preto musí vychádzať z lekárskych posudkov. Lekársky
posudok jedným z dôkazov v administratívnom konaní, ktorý orgán verejnej správy hodnotí ako
akýkoľvek iný dôkaz, avšak nie je oprávnený posudzovať správnosť v lekárskom posudku uvedených
záverov, hodnotí len, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom
vyplývajúcim z iných dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán nemôže takýto

posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky.
Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
29. Správny súd aj s poukazom na vyššie uvedené vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa

nesprávnej kategorizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu uvádza, že vyhodnotenie
a s tým spojená kategorizácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia na účely posúdenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je právnou úpravou zverená posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, ktorí v tejto oblasti disponujú potrebnými odbornými znalosťami. V danej veci tak bolo
nutné vychádzať z posudkových záverov posudkových lekárov sociálnej poisťovne pobočky Liptovský

Mikuláš i Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorí zhodnotením zdravotného stavu žalobcu dospeli k záveru,
že žalobcom udávané bolesti driekovej chrbtice po úraze neboli spojené s traumatickými úrazovými
zmenami na chrbtici, keď vyšetrenia RTG a CT boli negatívne. Na chrbtici tak neboli u žalobcu zistené
žiadne úrazové zmeny a to aj napriek anamnestickému údaju o páde žalobcu, v dôsledku ktorého
malo dôjsť k pomliaždeniu chrbtice. V tejto súvislosti tak bolo zo zdravotnej dokumentácie žalobcu

zistené, že žalobca trpí bolesťami chrbtice s intermitentnými prejavmi dráždenia nervov a svalov a to
s poruchou pohyblivosti s driekovo – krížovej oblasti, ktoré zdravotné postihnutie bolo z posudkového
hľadiska ustálené ako rozhodujúce na účely posúdenia invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 30 %. Uvedené zdravotné postihnutie bolo pritom posudkovými lekármi zhodnezaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – deformujúce
dorzopatie spondylopatie, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť

svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré podmieňuje 30 % mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. Pokiaľ sa týka u žalobcu potvrdenej polyneuropatie, podľa posudkových záverov išlo o poškodenie
nervov bez toho, aby došlo k oslabeniu sily dolných končatín, či poruche mobility. Do úvahy boli
v tejto súvislosti vzaté jednotlivé lekárske správy, medzi ktorými boli okrem iných aj lekárske správy

z neurologického vyšetrenia žalobcu. Medzi týmto lekárskymi správami tak bola zmienená aj lekárska
správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 8.11.2022, v rámci ktorej sa konštatuje, že EMG vyšetrením
žalobcu bola opakovane zistená, resp. verifikovaná prevažne senzitívna polyneuropatia hlavne dolných
končatín stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Z odborného posudku o invalidite vyplynulo, že pri
hodnotení polyneuropatie (senzitívneho typu) bolo braté na zreteľ predovšetkým možné poškodenie
cieľových orgánov, v danom prípade obmedzenie pohybu (ten je však podľa posudkových záverov

obmedzený iba v časti chrbtice). V tejto súvislosti bolo posudkovými lekármi konštatované, že
polyneuropatiadolnýchahornýchkončatínjezdokumentovanábezmotorickéhodeficitu.Zposudkových
záverov taktiež vyplýva, že polyneuropatia nemala pôvod v úraze, ale bola spájaná s poruchou funkcie
štítnej žľazy (znížené reflexy na horných a dolných končatinách tak boli výsledkom poškodenia
nervov spôsobených poruchami štítnej žľazy). Pokiaľ sa týka poruchy štítnej žľazy v tomto smere bola

nastavená substitučná liečba s dosiahnutím kompenzácie stavu. Z posudkových záverov tak vyplynulo,
že polyneuropatia bez dopadu na motoriku, je súčasťou klinických prejavov zníženej funkcie štítnej
žľazy t. č. na liečbe kompenzovanej nepresahuje mieru poklesu schopnosti rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu a nepodmieňuje ani zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

31. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že posudkové závery prevzaté do
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrozumiteľným spôsobom popisujú a vyhodnocujú jednotlivé
zdravotné ťažkosti žalobcu. Z uvedených posudkových záverov vyplýva, pre aké zdravotné ťažkosti
žalobcu bola zvolená kategorizácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, zaradeného pod kapitolu
XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – deformujúce dorzopatie spondylopatie,

pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym
funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť svalového korzetu, obmedzenie
pohybu v postihnutom úseku. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že poškodenie chrbtice nebolo spojené
s traumatickými úrazovými zmenami na chrbtici a teda ani podľa názoru správneho súdu v tomto
smere nevznikli pochybnosti nasvedčujúce tomu, že by išlo o zjavne nesprávne (či nemajúce oporu v

jednotlivých lekárskych správach tvoriacich zdravotnú dokumentáciu žalobcu) zaradenie rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobcu (napr. aj na žalobcom načrtnutú možnosť jeho zaradenia do inej
kategórie - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek - stavy po úraze chrbtice v zmysle
kap. XV/oddiel E/ pol.4/písm. b/). Pokiaľ sa týka žalobcom opakovane uplatňovanej námietky týkajúcej
sa nutnosti posudzovať jeho zdravotný stav z neurologického hľadiska (a to najmä s poukazom

na neurologické nálezy, predovšetkým zo dňa 8.11.2022 so stanovením diagnózy polyneuropatia),
ktoré považoval za primárny a závažnejší zdravotný problém, než posudkovým lekármi ustálené ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie – z pohľadu chorôb podporného a pohybového aparátu správny
súd uvádza, že samotná skutočnosť, že v zmienenej lekárskej správe je konštatovaná prítomnosť
zdravotného postihnutia neurologického charakteru (či s tým spojený znížený pracovný potenciál) ešte

bez ďalšieho nemusí sama o sebe znamenať aj jeho nutné zaradenie ako rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, keďže toto je na vyhodnotení posudkových lekárov, ktorí vyhodnocujú zdravotné postihnutia
komplexne, s ohľadom na všetky zistenia týkajúce sa zdravotného stavu a to so zreteľom na ich
dopad na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danej veci sa posudkoví lekári v tomto
smere neopomenuli zaoberať i diagnostikovaným neurologickým ochorením žalobcu – polyneuropatia,

ktoré však s poukazom na nimi popísané skutočnosti (majúce oporu v lekárskych správach, resp.
vyšetreniach žalobcu napr. neprítomnosť poruchy mobility, či straty svalovej sily v dolných končatinách)
pri zistení, že ide o prejavy zníženej funkcie štítnej žľazy, ktorá je kompenzovaná liečbou nebolo
vyhodnotené ako také, ktoré by bolo závažnejšie ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. by
malo podmieňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V posudkových

záveroch tak podľa názoru správneho súdu bolo ozrejmené, prečo bolo ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu vyhodnotené ochorenie podporného a pohybového aparátu – degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách a nie zdravotné postihnutie neurologického charakteru –
polyneuropatia, ktorá bola vyhodnotená iba ako prejav iného ochorenia bez invalidizujúcej závažnosti.Pokiaľ sa týka ďalších/iných zdravotných ťažkostí žalobcu úžinový syndróm (karpálny tunel) ľahkého
stupňa, resp. poškodenie senzitívnych vlákien lakťového nervu vľavo bez vplyvu na svalovú silu
a zhoršenie motoriky rúk, tieto neboli vyhodnotené ako závažné, resp. také ktoré by mali mať vplyv

na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne bola vyhodnotená operácia ľavého kolena
z minulosti, ktoré je t. č. bez pohybového obmedzenia. Posudkový lekár v tejto súvislosti ozrejmil, že
na operačný zákrok je nutné nahliadať ako na indikáciu smerujúcu k zlepšeniu zdravotného stavu t.j.
nie k jeho zhoršeniu. Operácia ľavého kolena so zlepšením funkčného nálezu a odstránenie bolesti
tak nepodmieňovala zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obdobne bol

hodnotený i nový úraz pravého kolena - podvrtnutie s diagnostikovaím Backerovej cysty, ktoré bolo
akútnym ochorením riešiteľným chirurgickou cestou. Z uvedeného vyplýva, že posudkovými lekármi
neboli zistené u žalobcu také pridružené zdravotné postihnutia, ktoré by z pohľadu ich závažnosti mali
odôvodňovať zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce
zdravotné postihnutie v zmysle podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
32. Správny súd poukazuje aj na to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného bolo postavené

predovšetkým na záveroch obsiahnutých v odbornom posudku o invalidite žalobcu zo dňa 9.3.2023,
resp. žalovaný prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia posudkové hodnotenie zdravotného stavu
žalobcu popísané v zmienenom odbornom posudku posudkového lekára. K otázke preskúmateľnosti
takto odôvodneného rozhodnutia (napriek tomu, že to žalobca výslovne nenamietal) správny súd
považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

6Ssk/33/2021 zo dňa 20.4.2023, ktoré sa týka zákona č. 447/2008 Z. z., avšak jeho závery podľa
správneho súdu je možné analogicky aplikovať aj v prejednávanej veci. V tomto rozhodnutí sa
najvyšší správny súd v rámci kasačného konania práve zaoberal otázkou, či postačuje, ak orgán
verejnej správy prevezme do rozhodnutia závery posudku, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre jeho
rozhodnutie a či prevzatie takýchto záverov má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, alebo

naopak je rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnené. Najvyšší správny súd SR pritom uviedol,
že komplexný posudok (ktorý sa v administratívnom konaní vedenom v režime zákona č. 447/2008
Z. z. vyhotovuje na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru), je kľúčovým podkladom pre
rozhodnutie, vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, pričom komplexný posudok
musí obsahovať odôvodnenie, a preto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené odlišným spôsobom ako

komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí zisteného stavu veci. Najvyšší
správny súd uviedol, že pokiaľ správny orgán inkorporuje závery plynúce z komplexného posudku
do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ takéto rozhodnutie spĺňa základné
požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že
ak podkladom pre rozhodnutie je výsledok odborného posúdenia – v tomto prípade lekársky posudok

(na vyhotovenie ktorého sú potrebné osobitné predpoklady – odborné vzdelanie) – je takýto dôkaz
rozhodujúcim dôkazom a správny orgán neposudzuje jeho správnosť, vychádza z neho a hodnotí ho
v tom smere, či je úplný, logický, presvedčivý a preskúmateľný. Keďže rozhodnutie o uplatnenom
nároku na invalidný dôchodok vychádza z odborného posúdenia, logicky takéto rozhodnutie preberá
aj závery z tohto posúdenia ako rozhodujúceho dôkazu. Samo o sebe teda nie je nedostatkom

odôvodnenia rozhodnutia, ak orgán verejnej správy do odôvodnenia rozhodnutia preberie závery z
lekárskeho posudku ako rozhodujúceho podkladu pre rozhodnutie, avšak rozhodnutie musí spĺňať
atribút preskúmateľnosti.
33. V danej veci správny súd v záveroch posudkových lekárov nezistil žiadne rozpory, či už navzájom
alebo s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, rovnako mal za to, že sú objektívne, logické a

presvedčivé, a teda nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom posúdení zdravotného stavu žalobcu.
Z posudkových záverov vyplývajú dôvody, ktoré viedli posudkových lekárov k záveru, že nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo
zaradené do kapitoly XV – choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu E – deformujúce
dorzopatie spondylopatie, pod položku 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi dráždenia nervov a svalov, slabosť
svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré podmieňuje 30 % mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ostatné zdravotné ťažkosti žalobcu neodôvodňovali postup
podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, keď neboli hodnotené ako natoľko závažné, aby
odôvodňovali úpravu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom

správny súd poznamenáva, že pokiaľ sa žalobca odvolával na závery popísané v lekárskom posudku
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tento bol vypracovaný na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. t.j.
nie na účely posúdenia invalidity, ktorá je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia a preto
naň v predmetnom konaní nebolo možné prihliadať.34. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
preto ju podľa 190 S.s.p. zamietol.
35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 S.s.p. bez použitia

§ 175 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli
splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačnásťažnosťmusíbyťpodanávlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiasprávnehosúdu

oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť
len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom

uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.