Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Jana Bajánková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoGp/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121210152
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4121210152.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. Y., C. XX, T., zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Cimrák s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému Mesto Nitra, Štefánikova 60, Nitra, o
zaplatenie6.603,81eurspríslušenstvom,odovolanígenerálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikyproti
uzneseniu Okresného súdu Nitra z 20. februára 2023 č. k. 7C 41/2021-307, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Nitra z 20. februára 2023 č. k. 7C 41/2021-307 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k 7C/41/2021-289 z 03. januára
2023 rozhodol o výške náhrady trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konani vo
výške 2.701,93 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil
tým, žalobca si osobitne vyčíslil trovy konania, z čoho pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal.
Hodnotu jedného úkonu právnej služby určil z hodnoty sporu 6.603,81 eur, kde jeden úkon predstavuje
sumu 220,77 eur do 15. 03. 2022 a od 16. 03. 2022 z dôvodu zmeny žaloby z hodnoty sporu 6.239,14 eur
predstavuje jeden úkon sumu 210,81 eur režijný paušál a DPH. Úkony právnej služby, ktoré žalobcovi
priznalbolinasledovné:1/03.07.2020-prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadysklientom.
2/ 02. 09. 2021 - písomné podanie na súd - žaloba, 3/ 15. 10. 2021 oznámenie na základe výzvy súdu
zo dňa 12. 10. 2021, 4/ 08. 03. 2022 - účasť na pojednávaní od 13.00hod do 13.40 hod, 5/ 15. 03. 2022
- písomné podanie na súd - zmena žaloby, 6/ 28. 03. 2022 - zaslanie odborného vyjadrenia MUDr. Y., 7/
21. 04. 2022 - účasť na pojednávaní od 09.15hod do 10.00 hod., 8/ 21. 04. 2022 - zaslanie potvrdenia
o úhrade odmeny MUDr. C. na základe uznesenia súdu z pojednávania 21. 04. 2022, 9/ 17. 05. 2022
- účasť na pojednávani od 08.05hod do 08.25 hod., 10/ 14. 06. 2022 účasť na verejnom vyhlásení
rozsudku. Úkony právnych služieb spolu s DPH 2.599,52 eur z toho k pomeru úspechu 78% priznal
sumu 2.027.63 eur. Vyšší súdny úradník taktiež priznal žalobcovi úkony právnych služieb v odvolacom
konaní pričom výšku hodnoty jedného úkonu stanovil na sumu 210,81 eur + rež. paušál a DPH za úkony
písomné podanie na súd - odvolanie proti rozsudku, 28. 07. 2022, písomné podanie na súd - stanovisko
k vyjadreniu žalovanej a za úkon zo dňa 27. 10. 2022 účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia znížený
o 50% (105,41 eur odmena + rež. paušál). Spolu tak priznal žalobcovi v odvolacom konaní za úkony
právnych služieb s DPH sumu 674,30 eur. Proti tomuto uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom
podal žalovaný sťažnosť.
2. O sťažnosti žalovaného rozhodol Okresný súd Nitra uznesením z 20. februára 2023 č. k.
7C/41/2021-307, tak že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie č. k 7C/41/2021-289 z 03. januára 2023 a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške
1.819,43 eur a trov odvolacieho konania vo výške 151,43 eur, a to právnemu zástupcovi žalobcu v lehote
troch dní od doručenia rozhodnutia. Súd preskúmal podanú sťažnosť žalovaného a vyhodnotil ju akopodanú dôvodne v časti. Vyšší súdny úradník správne určil hodnotu jedného úkonu právnej služby v
zmysle10ods.2vyhláškyvkonanínasúdeprvejinštancieakoajvýpočetniektorýchjednotlivýchúkonov
právnej služby. V dalšom výpočte však už vyšší súdny úradník nevychádzal zo správneho skutkové
stavu a nebral do úvahy viacero skutočností a to, že úkon zo dňa 21. 4. 2022 nie je možné žalobcovi
priznať, nakoľko daný dôkaz mal byť súčast'ou podaného návrhu na zmenu petitu. Vyšší súdny úradník
taktiež nesprávne určil hodnotu jedného úkonu právnej služby v odvolacom konaní, kde nebral do úvahy,
že v odvolacom konaní bol nárok o zaplatenie sumy 534 eur, preto hodnota 1 úkonu nie je 222,44 eur
ale 36,52 eur. V tejto časti je stažnosť žalovaného dôvodná. Stažnosť žalovaného v časti úkonu zo dňa
28. 3. 2022 t. j. zaslanie odborného vyjadrenia MUDr. Y. je nedôvodná, pretože predmetným podaním
predložil žalobca dôkazy na podporu rozhodnutia vo veci samej a priznania nároku, a to s poukazom na
jeho neakceptáciu zo strany žalovaného, kedy medzi podaním žaloby a doručením tohto návrhu došlo v
konaní k vyjadreniu žalovaného, ktoré odôvodňovalo vznik nových skutočností, ktoré mali za následok
potrebu žalobcu navrhovať v konaní vykonanie iných dôkazov, ako tých o ktorých mal vedomosť už pri
podaní žaloby. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vykonal prepočet úkonov právnej služby
a priznal žalobcovi trovy konania tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
3. Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny prokurátor“)
v zmysle ustanovenia § 458 CSP dovolanie generálneho prokurátora, v ktorom uviedol, že uznesením
súdu prvej inštancie z 20. februára 2023 č. k. 7C 41/2021-307, ako aj procesným postupom, ktorý mu
predchádzal, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom potreba zrušiť toto rozhodnutie
prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Generálny
prokurátor uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu, vydanému
vyšším súdnym úradníkom, bez toho, aby sťažnosť doručil žalobcovi, ktorý tak nemal možnosť vyjadriť
sa k tvrdeniam žalovaného uvedeným v sťažnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie čiastočne stotožnil,
keď pôvodne priznané trovy konania v prospech žalobcu znížil zo sumy 2.701,93 eur na sumu 1.819,43
eur. Zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces je evidentný, pričom skutočnosť, že prípady tohto
typu sa v slovenskej súdnej praxi stále vyskytujú, je nepochopiteľná a zarážajúca.
4. Generálny prokurátor poukázal na to, že ustanovenia CSP o sťažnosti neustanovujú, či súd má alebo
nemá doručiť sťažnosť aj druhej strane sporu. CSP vychádza z toho, že súd podľa okolností konkrétneho
prípadu posúdi, či je podanie potrebné doručiť druhej strane, rešpektujúc pritom obsah práva na
spravodlivý proces, dôkazom čoho je ustanovenie § 374 ods. 3, druhá veta CSP, z ktorého vyplýva,
že ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.
Skutočnosť, že v danom prípade sťažnosť žalovaného nebola doručená žalobcovi pred rozhodnutím
súdu o nej, považuje za zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces. V tomto smere generálny
prokurátor poukázal na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), z
ktorej vyplýva, žeprávo na kontradiktórny proces znamená, že strana sporu má možnosť oboznámiť sa
a vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu a ku každému relevantnému podaniu protistrany, ktoré
protistrana urobila v úmysle ovplyvniť rozhodnutie súdu. Úlohou súdu je informovať stranu sporu, že
takýto dôkaz alebo takéto podanie existuje, pričom nie je postačujúce, že sa takýto dôkaz alebo podanie
nachádza v súdnom spise a že strana sporu mala možnosť oboznámiť sa s ním nahliadnutím do spisu z
vlastnej iniciatívy. ESĽP pri hodnotení, či došlo k porušeniu práva na kontradiktórny proces, nepovažuje
za relevantné ani to, či by v konkrétnom prípade mohlo mať vyjadrenie strany sporu k dôkazu alebo k
podaniu protistrany reálny vplyv na rozhodnutie súdu (či by sa tým niečo zmenilo). Relevantné je, že
strana sporu bola v posudzovanom prípade ukrátená o možnosť vyjadriť sa. Samotná podstata práva
na kontradiktórny proces totiž spočíva v tom, že je to výlučne strana sporu, ktorá disponuje možnosťou
(zvažuje), či je vhodné a potrebné vyjadriť sa k dôkazu alebo k podaniu protistrany.
5. Podľa názoru generálneho prokurátora, subsidiarita je splnená, pretože žalobca nemá k dispozícii iný
prostriedok nápravy, keďže odvolanie proti uzneseniu o sťažnosti nie je prípustné.
6. Princíp proporcionality, vyjadrený v ustanovení § 458 ods. 2 CSP, vychádza z konštantnej judikatúry
ESĽP, ktorá pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia ako výnimku zo zásady právnej istoty
a zo zásady res iudicata, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej vady,
resp. chyby. Inými slovami, zásah (zrušenie alebo zmena konečného súdneho rozhodnutia) musí byť
legálny (spôsobom ustanoveným zákonom), musí byť legitímny (legitimita je daná potrebou nápravy
fundamentálnej chyby) a musí byť proporcionálny. Proporcionalita musí existovať medzi záujmom nanezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom zásahu (na
strane druhej).
7. Vadu, ku ktorej v danom prípade došlo, generálny prokurátor označil za „fundamentálnu“, pretože
právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené zmenené rozhodnutie vydané v jeho neprospech bez
toho, aby vedel, že nejaké konanie vôbec prebieha, pričom tento nedisponuje opravným prostriedkom
proti takémuto rozhodnutiu. ESĽP chápe pojem „fundamentálna chyba“ pomerne úzko. Musí ísť o
pochybenie, ktoré má vplyv na integritu a verejnú reputáciu súdneho procesu, pričom fundamentálnou
chybou nie je nesprávna interpretácia právneho predpisu v prípadoch, kedy na určitú otázku existujú
viaceré právne názory. ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými cieľmi
tak, že záujem na zachovaní nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia prevažuje, pričom odklon
od princípu právnej istoty je ospravedlniteľný iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a
naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť záväzné a vykonateľné súdne
rozhodnutia by mala byť vykonávaná len na účely nápravy fundamentálnych chýb. Táto právomoc
musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha
medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému (viď napr. sťažnosť
č. 24360/04). Z vyššie uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky ním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa s ním v celom rozsahu
stotožňuje.
9. Žalovaný sa k dovolaniu generálneho prokurátora a ani k vyjadreniu žalobcu k dovolaniu generálneho
prokurátora nevyjadril.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle ustanovenia § 35 CSP (ďalej aj
„dovolací súd“ alebo „NS SR“) po zistení, že dovolanie generálneho prokurátora podal v zákonom
stanovenej lehote (ust. § 461 CSP) oprávnený subjekt na základe podnetu žalobcu ako strany sporu,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 464 CSP v spojení s ust. § 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie generálneho prokurátora je prípustné a aj dôvodné.
11. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 CSP, proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie
generálnehoprokurátora,aktovyžadujeochranaprávatútoochranunemožnovčasepodaniadovolania
generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
12. Podľa ustanovenia 458 ods. 2 CSP, dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za
predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí
vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú
svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho
nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
13. Dovolanie generálneho prokurátora je postavené na dvoch zásadách, a to zásade subsidiarity k
iným prostriedkom nápravy a zásade prísnej proporcionality medzi potrebou zrušiť rozhodnutie súdu a
princípom právnej istoty (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív:
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C. H. Beck).
14. Dovolací súd je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 CSP generálny prokurátor - ak
dospeje k záveru o existencii závažnej fundamentálnej procesnej vady - je oprávnený podať dovolanie
generálneho prokurátora vtedy, keď strana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou -
v tomto prípade podaním odvolania - dosiahnuť nápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť
sa tak ochrany svojich práv.
15. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8. 11. 2022 č.
k. 7C/41/2021-217, tak že výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 898,67 eur zastavil. Výrokom II.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.349,37 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 62%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výrokoch I. a II. výrok III. a IV. napadolžalobca odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre Rozsudkom č. k. 7Co/64/2022-270 dňa 27. 10.
2022 tak, že ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej
sa zaplatenia 534 eur zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 534 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. v časti o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zmenil
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 78% a výrokom
III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Rozsudok KS NR
nadobudol právoplatnosť dňa 9. 11. 2022. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k 7C/41/2021-289
z 03. januára 2023 rozhodol o výške náhrady trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 2.701,93 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu. Proti tomuto uzneseniu
podal žalovaný sťažnosť, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 20. februára 2023 č. k.
7C/41/2021-307, tak že zmenil uznesenie súdu prvej inštancie z č. k 7C/41/2021-289 z 3. januára 2023
a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške
1.819,43 eur a trov odvolacieho konania vo výške 151,43 eur, a to právnemu zástupcovi žalovaného
v lehote troch dní od doručenia rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie však nie je
možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok v zmysle ustanovenia § 357 písm. m) CSP, čo
vyplýva z ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 357 CSP. V danom prípade tak
nebolo rozhodované odvolacím súdom o odvolaní proti uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. m)
CSP, pretože na základe sťažnosti žalovaného rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 20. februára
2023 č. k. 7C/41/2021-307, o výške trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP. Keďže
žalobca (ako strana sporu) nemohol podať voči uzneseniu súdu prvej inštancie z 20. februára 2023 č. k.
7C/41/2021-307 odvolanie ako riadny opravný prostriedok, pretože mu to zákon (CSP) neumožňoval,
nemohol využiť žiadny opravný prostriedok na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov.
Prípustnosť dovolania generálneho prokurátora v zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 CSP je preto daná.
16. Následne sa dovolací súd zaoberal posudzovaním (ne)dôvodnosti dovolania generálneho
prokurátora. Zisťoval, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, porušuje právo na spravodlivý proces alebo
trpí vadami, ktoré majú za následok takéto závažné porušenie práva a či potreba zrušiť napadnuté
rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty
(ust. § 458 ods. 2 CSP). Podľa názoru generálneho prokurátora, uznesením súdu prvej inštancie z 20.
februára 2023 č. k. 7C/41/2021-307, ako aj procesným postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo
porušené právo žalobcu ako strany sporu na spravodlivý proces, pretože žalobcovi nebola doručená
sťažnosť žalovaného, vôbec o nej nevedel a nemohol sa tak vyjadriť k argumentom, ktoré žalovaný
v nej uviedol, a s ktorými sa čiastočne stotožnil súd prvej inštancie, ktorý následne uznesením z 20.
februára 2023 č. k. 7C/41/2021-307 (ktoré bolo pre žalobcu prekvapivé) rozhodol na základe podanej
sťažnosti žalovaného o výške náhrady trov konania žalobcu, keď z pôvodne priznanej výšky 2.701,93
eur,žalobcovipriznaltrovykonanialenvovýške1.819,43eur,očomsažalobcadozvedelažpodoručení
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z 20. februára 2023.
17. Z ustanovenia § 239 ods. 1 CSP vyplýva, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Z ustanovenia § 374 ods. 3, druhej vety CSP
vyplýva, že ďalšie podania strán (okrem podaní uvedených v odsekoch 1 a 2) sa doručujú, len ak je to
potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.
18. V civilnom sporovom konaní sa uplatňujú základné zásady a princípy spravodlivosti konania, medzi
ktoré patrí aj princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti konania (čl. 6, čl. 9 CSP). Tak, ako vyplýva
z ustálenej judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a NS SR, každá strana sporu musí mať možnosť
nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za potrebné na to, aby jej požiadavky uspeli,
ale aj zoznámiť sa s dôkazmi, protiargumentmi a podaniami protistrany, predloženými súdu na účely
ovplyvnenia jeho rozhodnutia a následne mať aj možnosť vyjadriť sa k nim. Kontradiktórnosť v civilnom
konaní znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby boli
vypočuté jej argumenty a návrhy (viď nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015, sp.
zn. I. ÚS 276/2016, sp. zn. IV. ÚS 89/2018, sp. zn. II. ÚS 249/2012, sp. zn. II. ÚS 168/2012).
19. Aj keď z Civilného sporového poriadku expressis verbis nevyplýva povinnosť súdu doručiť sťažnosť,
podanú stranou sporu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydanému súdnym úradníkom aj protistrane
(sťažnosť je upravená v ust. § 239 a nasl. CSP), avšak podľa názoru dovolacieho súdu, právo stranysporunadoručenietakéhotopodaniaprotistranytrebapovažovaťzasúčasťprávanaspravodlivýproces,
čo vyplýva aj z ustanovenia § 374 ods. 3, druhej vety CSP. Nedoručenie podania strany sporu - v danom
prípade sťažnosti žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o výške priznaných trov konania -
druhej strane sporu, je v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ako súčasti
práva na spravodlivý proces. Aj z článkov 6 a 9 Základných princípov Civilného sporového poriadku
vyplýva procedurálna rovnosť, teda tzv. rovnosť zbraní spočívajúca v rovnakej miere možnosti oboch
strán v kontradiktórnom spore uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
a rovnako tak právo oboznámiť sa, okrem iného s návrhmi svojho procesného proťajšku a vyjadriť k
nim svoje stanovisko. Sudca (resp. poverený vyšší súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal) musí doručiť
sťažnosť na vyjadrenie protistrane a v súlade s článkom 10 CSP určiť lehotu na vyjadrenie sa k sťažnosti
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha. C. H. Beck, r. 2016, str. 879).
20. Aj podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ sťažnosť žalovaného nedoručil súd žalobcovi ako
protistrane a následne rozhodol o sťažnosti, pričom sa čiastočne stotožnil s argumentmi žalovaného
uvedenými v sťažnosti, hoci žalobca o sťažnosti a ani o argumentoch v nej uvedených nemal žiadnu
vedomosť, porušil princíp kontradiktórnosti konania, princíp rovnosti zbraní a tým aj právo žalobcu na
spravodlivý proces (fair trial), čo treba považovať za závažnú fundamentálnu procesnú vadu konania.
Jej nápravu je možné dosiahnuť len formou zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom takáto potreba
nápravyprevyšujenadzáujmomzachovanianezmeniteľnostirozhodnutiaanadprincípomprávnejistoty.
Snaha presadiť zákonnosť, vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia, vydaného v civilnom
sporovom konaní, bez ohľadu na všeobecne platnú zásadu záväznosti a nezmeniteľnosti súdneho
rozhodnutia je legitímna vtedy, keď sa v súdnom konaní alebo rozhodnutí vyskytnú také závažné,
resp. hrubé pochybenia (vady), ktoré sú v zjavnom rozpore s ústavnými princípmi platnými v civilnom
sporovom konaní a tieto závažné, hrubé pochybenia nie je možné odstrániť inak, než prostredníctvom
inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie generálneho prokurátora. Tak tomu
je aj v posudzovanom prípade, pretože len zrušením právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie z
20. februára 2023 je možné zjednať nápravu porušeného práva žalobcu na spravodlivý proces. Dovolací
súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, že k vyriešeniu kolízie všeobecne platných právnych
princípov (princíp spravodlivého riešenia veci contra princíp právnej istoty) je potrebné uplatniť test
proporcionality (primeranosti), vyjadrujúci požiadavku, aby prijaté opatrenie (zásah) bolo primerané a
nevyhnutné k dosiahnutiu cieľa, ktorý je ním sledovaný. V tomto smere preto z hľadiska hodnotového
dovolací súd zvažoval, ktorý z dotknutých princípov, stojacich v kolízii, má prioritu (prednosť), ako aj to,
aký prostriedok právnej nápravy je k dispozícii (či niekoľko alebo len jeden z nich). Dovolací súd dospel
k záveru, že zrušenie formálne právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie o priznanej výške náhrady
trov konania z 20. februára 2023 cez dovolanie generálneho prokurátora (ako jediný možný prostriedok
nápravy, ktorý mal žalobca k dispozícii) v preskúmavanej veci prevažuje nad jeho „nedotknuteľnosťou“ z
dôvodu jeho záväznosti a nezmeniteľnosti, pretože cieľom zrušenia právoplatného uznesenia súdu prvej
inštancie z 20. februára 2023 je odstrániť závažnú, resp. hrubú procesnú vadu konania, ktorá vyústila
do porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.
21. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd podľa ust. § 464 CSP a § 449 ods. 1 CSP zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 20. februára 2023 č. k. 7C/41/2021-307 a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
tento súd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (ust. § 464 CSP v spojení
s ust. § 453 ods. 3 CSP).
23. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.