Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3622010233.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Topoľčanoch, trvale bytom C. D. XX, trestne stíhaného pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.3.2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.4.2023 sp. zn.

1T/81/2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. z r u š u j ú sa výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla značky AUDI S6 AVANT Quatro, EČV E., Vin: F.,
striebornej metalízy svetlej.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté ostatné nezrušené výroky napadnutého rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza (pôvodne Okresného súdu Partizánske) zo dňa 14.4.2023 sp.
zn. 1T/81/2022, bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

„dňa 13.05.2022 v čase asi o 22:38 hod. po ceste II/593 od obce Krásno v smere na Partizánske, kde

následne odbočil na cestu I/64 a pokračoval smerom na Malé Uherce viedol osobné motorové vozidlo
značky Audi S6 s EČ: E., kde bol v Partizánskom pri autobusovej stanici zastavený a kontrolovaný
hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Partizánske, kedy po kontrole dokladov sa
podrobil dychovej skúške na alkohol prístrojom Alcotest Dräger 7510, v č. ARMF-0473 s negatívnym
výsledkom, a následne, z dôvodu, že javil známky požitia návykovej látky, sa podrobil v Nemocnici na
okraji mesta, n.o. Partizánske, odberu biologického materiálu, a to moču, kde bola predbežnou skúškou

zistená prítomnosť návykových látok, a to amfetamínu, metamfetamínu a extasy, pričom po následnom
odbere krvi mu bola stanovená v krvi hladina metamfetamínu v koncentrácii 352 ng/ml a amfetamínu v
koncentrácii 31 ng/ml, pričom uvedená hladina metamfetamínu viac ako 14 krát presahuje hladinu 25
ng/ml metamfetamínu v krvi, ktorá sa všeobecne považuje za hladinu uvedenej návykovej látky, kedy je
vodič touto látkou významne ovplyvnený a pri ktorej nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo“

Za to bol okresný súdom odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
36 písm. n/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 20 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. n) a § 38 ods. 3 Trestného zákona okresný súd uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 24 mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, § 36 písm. n/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona okresný súd súčasne uložil
trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla značky AUDI S6 AVANT Quatro, EČV E., Vin: F.,

striebornej metalízy svetlej.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré smerovalo proti

výrokom o uloženom treste. Dodatočne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov
odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

Hneď na úvod odôvodnenia odvolania je možné uviesť, že obžalovaný nepopieral spáchanie skutku a
jeho spáchanie úprimne oľutoval. Aj svoje odvolanie preto odôvodňuje len okolnosťami zameranými na

uloženie primeraného a spravodlivého trestu.

I Obsah dôvodov odvolania obžalovaný stručne označuje nasledovne:

i (i) uložený trest je v rozpore so zásadami ukladania trestov, pričom súčasne je neprimerane prísny a

v rozpore s rozhodovacou praxou toho istého súdu;
ii (ii) okresný súd v rozpore s judikatúrou aplikoval v neprospech obžalovaného skutočnosti, na ktoré
nesmel prihliadať;
iii (iii) okresný súd nesprávne aplikoval poľahčujúce okolnosti, kde nepriznal obžalovanému poľahčujúce
okolnosti, hoci ich priznať mal;

iv (iv) okresný súd vychádzal z nesprávneho ohodnotenia hodnoty motorového vozidla, na ktoré uložil
trest prepadnutia veci, k hodnote ktorého nevykonal dokazovanie.

V označených dôvodov odvolania vidí obžalovaný naplnenie dôvodov zrušenia napadnutého rozsudku
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) Trestného poriadku, a teda že (i) v konaní existovali podstatné

chyby, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, ďalej (ii) chyby v napadnutom výroku
rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť skutkových zistení súdom alebo preto, že súd sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ďalej (iii) z dôvodu, že vznikli
pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy

opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, ďalej (iv) z dôvodu porušenia ustanovení Trestného zákona a
(v) z dôvodu, že uložený trest je neprimeraný.

II Uloženie neprimerane prísneho trestu

Obžalovaný považuje kombináciu uložených trestov za neprimerane prísnu v rozpore so zásadami
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, najmä s prihliadnutím na uloženie trestu prepadnutia
veci.

Obžalovanému bola uložená kombinácia trestov odňatia slobody (s podmienečným odkladom,

probačným dohľadom a uložením zákazu požívania alkoholu a iných návykových látok), zákazu činnosti
a prepadnutia veci –osobného motorového vozidla Audi A6 Quatro Avant.

Neprimeranú prísnosť vidí obžalovaný (i) v uložení probačného dohľadu a uložením zákazu požívania
alkoholických nápojov, (ii) v dĺžke trvania uloženého trestu zákazu činnosti, a hlavne (iii) v uložení trestu

prepadnutia veci motorového vozidla.

Podľa obžalovaného, na uloženie zákazu požívania alkoholických nápojov neexistuje právny dôvod.
Stíhaný skutok sa nestal v dôsledku požívania alkoholu –obžalovaný mal výsledok dychovej skúšky0,00. Súčasne zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný bol na alkohole alebo omamnej a
psychotropnejlátkezávislý.Právežeopačne,ajznaleckédokazovanieajvýsluchobžalovanéhopotvrdili,
že obžalovaný závislý nie je. Zákaz užívania psychotropných a omamných látok je obsiahnutý priamo vo

všeobecne záväzných právnych predpisoch, vrátane predpisov trestného práva, preto ukladanie zákazu
požívaniaomamnýchapsychotropnýchlátokjedanýajbezuloženiatakéhotozákazusúdom.Zakazovať
omamné a psychotropné látky nie je preto potrebné zakazovať duplicitne. Vo vzťahu k alkoholu podľa
obžalovaného nie je dôvod tento zákaz ukladať, pretože ako obžalovaný už uvádzal, na alkohole nie je
závislý, nie je ani pravidelným užívateľom, k skutku došlo jednorazovo v dôsledku pobytu obžalovaného

nachateaobžalovanýanijestíhanýpreskutokspáchanýpodvplyvomalkoholu.Stýmsúvisíajprobačný
dohľad, ktorý bez uloženia zákazu podľa názoru obžalovaného nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu
trestu.

Čo sa týka dĺžky trvania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla 24 mesiacov, obžalovaný v rámci
svojej obhajoby poukázal na to, že viesť motorové vozidlá potrebuje na výkon svojej práce na rôznych

miestach nielen po Slovensku, nakoľko pracuje v oblasti stavebníctva. Viesť motorové vozidlá potrebuje
obžalovaný čo najskôr nielen kvôli práci, ale aj kvôli potrebám svojej rodiny (obžalovaný žije s rodičmi)
a na plnenie životných potrieb. Keďže aj obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný, dovolil by si požiadať
odvolací súd, aby mu ten uložený trest zákazu činnosti znížil z uložených 24 mesiacov na nižší počet
mesiacov.

Uloženie trestu prepadnutia veci –osobného motorového vozidla AUDI S6 Avant Quatro považuje
zo všetkých trestov obžalovaný za najviac neprimeraný. Obžalovaný bol zastavený hliadkou polície,
podrobil sa dychovej skúške s negatívnym výsledkom, podrobil sa vyšetreniu v nemocnici (pričom
popiera, že by predložil niečo iné v nemocnici namiesto moču –jedinou argumentáciou bolo, že obsah

skúmavkybolstudený,pretosatestzopakoval,čomuobžalovanýnebránilatestvykonanýbol).Skutkom
obžalovaného nedošlo k žiadnej nehode, k žiadnej škode na majetku ani k žiadnemu poškodeniu zdravia
osôb. Obžalovaný sa navyše k skutku priznal a ten oľutoval, a to už v prípravnom konaní. Mal ja prevahu
poľahčujúcich okolností. Na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine a opakovane žiadal súd, aby
mu trest prepadnutia veci neukladal, pričom navrhoval aj uloženie alternatívneho trestu namiesto trestu

prepadnutia veci (napr. trest povinnej práce). Podľa názoru obžalovaného nič neodôvodňuje uloženie aj
trestu prepadnutia veci, o to viac, keď obžalovaný navrhoval zákonné alternatívy, ktoré by boli dokonca
pre spoločnosť výhodnejšie ako v prípade trestu povinnej práce. Keďže súd tieto návrhy na iný druh
trestu namiesto trestu prepadnutia veci neakceptoval, obžalovaný je presvedčený, že takto uložený trest
mal za cieľ jedine čo najviac potrestať obžalovaného bez ohľadu na ostatné funkcie trestu, v dôsledku

čoho represívna funkcia úplne potlačila všetky ostatné funkcie a zásady ukladania trestu.

Ako obžalovaný uviedol, už samotné uloženie trestu zákazu činnosti v spojení s trestom odňatia slobody
s podmienečným odkladom ako celok zabezpečí v dostatočnej miere účel trestu a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Ak by to

odvolací súd nepovažoval za dostatočné, obžalovaný navrhuje, aby mu bol namiesto trestu prepadnutia
veci uložený trest povinnej práce alebo trest peňažný, ktoré sú v danom prípade primeranejšie.

Obžalovaný tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.8.2022, sp. zn.
2To/16/2022, podľa ktorého platí:

,,Pri preskúmavaní možnosti uloženia trestu prepadnutia veci (osobného motorového vozidla)
obžalovanému bolo tiež nevyhnutné prihliadnuť na kritériá zákonnosti, primeranosti a spravodlivosti.
Popri skúmaní zákonných podmienok umožňujúcich použitie tzv. materiálneho korektívu a toho, či
hodnota osobného motorového vozidla je v nepomere k miere závažnosti prečinu (kedy nemožno uložiť

trest prepadnutia veci) krajský súd zistil, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný pre trestný čin
spáchaný pod vplyvom návykovej látky. Z miesta bydliska (zo správy o povesti) vyplýva, že obžalovaný
má síce voči mestu Nové Mesto nad Váhom dlh vo výške 157 eur za odvoz komunálneho odpadu,
ale jeho správanie nebolo doteraz riešené komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok. Zohľadnením
všetkých relevantných skutočností, ktoré neboli v trestnom konaní spochybnené, mal krajský súd za to,

žeuloženietrestuprepadnutiaveci,bybolopreobžalovanéhoneprimeraneprísne.Priskutkovomzávere
o neopodstatnenosti uloženia tohto druhu trestu krajský súd vychádzal aj z hmotnoprávnych zásad
ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.). Ukladanie trestu prepadnutia veci (osobného motorového vozidla) pri
prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. musí ustáliť judikatúra,pričom krajský súd by vzhliadol dôvodnosť uloženia takéhoto trestu predovšetkým v situácii, pokiaľ by
sa obžalovaný dopustil recidívy (čo by sa v zmysle § 61 ods. 3 a 5 Tr. zák. zohľadnilo aj pri ukladaní
trestu zákazu činnosti) a hodnota veci (osobného motorového vozidla) by nebola v zjavnom nepomere

k miere závažnosti prečinu.“

S prihliadnutím aj na citované rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne je obžalovaný toho názoru, že
prípadné uloženie trestu prepadnutia veci by bolo vzhľadom na všetky okolnosti neprimerane prísne.
Hodnota vozidla je tiež v zjavnom nepomere k závažnosti prečinu, pretože obžalovaný do tohto vozidla

navyše investoval cca 10 000,-eur.

Nemenej dôležitým faktom je, že v citovanej trestnej veci mala byť páchateľom osoba, ktorá spáchala
viac trestných činov a bol tejto osobe ukladaný súhrnný trest. Aj v takom prípade bol odvolací súd toho
názoru, že uloženie trestu prepadnutia veci by bolo pre takéhoto páchateľa neprimerane prísne.

Vo veci obžalovaného nejde o recidívu, obžalovaný nespáchal viac trestných činov a ani nebol nikdy
súdne trestaný. Konaním obžalovaného nenastal žiaden škodlivý následok, pričom obžalovaný sa k
spáchaniu priznal, skutok oľutoval a z miesta trvalého pobytu je hodnotený kladne. Obžalovaný preto
nesúhlasí s tým, že by v jeho prípade boli dané podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci.

Ďalšie dôvody neprimeranosti uloženého trestu súvisia s hodnotou motorového vozidla, s prihliadaním
na priestupky, na ktoré súd podľa judikatúry prihliadať nemal ako aj na osobitosti prípadu obžalovaného,
ktoré pre prehľadnosť a dôležitosť obžalovaný opisuje aj v samostatných článkoch tohto odôvodnenia
odvolania nižšie.

Okrem uvedeného je uloženie trestu prepadnutia veci v takomto prípade aj v rozpore s rozhodovacou
praxou toho istého súdu (toho času Okresného súdu Partizánske –od 1.6.2023 Okresného súdu
Prievidza). Obžalovanému sa podarilo vyhľadať nasledovné rozhodnutia:

Súd a sp. zn.
zo dňa
Prítomnosť látok
Uložený trest
OS Partizánske

1T/22/2021
28.4.2021
Metamfetamín 328 ng/l
Amfetamín 74 ng/l
Trest odňatia slobody 3 mesiace;

Podmienečný odklad 18 mesiacov + probačný dohľad + zákaz požívania;
Zákaz činnosti 18 mesiacov.
Bez uloženia trestu prepadnutia veci.
OS Partizánske
4.10.2021

Metamfetamín 318 ng/l
Trest odňatia slobody 4 mesiace;
Podmienečný odklad 16 mesiacov +

1T/58/2021

Amfetamín 106 ng/l
probačný dohľad + zákaz požívania;
Zákaz činnosti 12 mesiacov.
Bez uloženia trestu prepadnutia veci.
OS Partizánske

2T/3/2021
15.1.2021
Metamfetamín 555,12 ng/l
Amfetamín 14,81 ng/lTrest odňatia slobody 4 mesiace;
Podmienečný odklad 16 mesiacov + probačný dohľad + zákaz požívania;
Zákaz činnosti 20 mesiacov.

Bez uloženia trestu prepadnutia veci.
OS Partizánske
2T/78/2020
13.1.2021
Metamfetamín 488,64 ng/l

Amfetamín 91,91 ng/l
Trest odňatia slobody 4 mesiace;
Podmienečný odklad 16 mesiacov + probačný dohľad + zákaz požívania;
Zákaz činnosti 20 mesiacov.
Bez uloženia trestu prepadnutia veci

Ajzoznačenýchinýchrozhodnutítohoistéhosúduvyplýva,žepriukladanítrestuajzaprítomnostivyššej
koncentrácie omamných a psychotropných látok, bol súdom uložený miernejší trest za aplikácie tých
istých právnych noriem u iných páchateľov ako v prípade obžalovaného.

III Prihliadanie súdom na zahladené priestupky

Podľa právneho názoru obžalovaného súd v rozpore so zákonom vyhodnocuje v neprospech
obžalovaného skutočnosti, na ktoré však nemal prihliadať.

Podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít sa na priestupky a iné delikty analogicky musia aplikovať

aj zásady platné pre trestné právo. Keďže zákon o pristupkoch neupravuje osobitne inštitút zahladenia
odsúdenia ani vplyv vykonania alternatívnych trestov na takéto zahladenie, je potrebné per analogiam
prihliadnuť na právnu úpravu v normách trestného práva. Konkrétne je relevantné ust. § 92 ods. 2
Trestného zákona, podľa ktorého platí: ,,Ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l),
k zahladeniu dochádza ich vykonaním.“. Obžalovaný len pripomenie, že § 32 písm. b) až l) trestného

zákona obsahuje výpočet alternatívnych trestov, medzi ktoré patrí aj peňažný trest a trest zákazu
činnosti.

V tomto smere je preto nevyhnutné konštatovať nasledovné:
(i) všetky obžalovanému uložené priestupky boli riešené v blokovom konaní zaplatené na mieste =

aplikáciou noriem trestného práva došlo zaplatením blokovej pokuty (obdobne ako pri peňažnom
i treste) k automatickému zahladeniu tohto postihnutia, preto sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol
nikdy za dané priestupky postihnutý;
i (ii) súčasne, ak bol obžalovanému v minulosti uložený trest zákazu činnosti v dôsledku priestupku na
úseku dopravy, aj v tomto prípade išlo o uloženie takej sankcie, na ktorú sa vzťahuje analogicky ust. § 92

ods. 2 Trestného zákona (tzn. že vykonaním tohto trestu dochádza k jeho automatickému zahladeniu).
Aj v prípade minulého uloženého trestu zákazu činnosti za priestupok v roku 2015 sa musí v zmysle
zásad trestania hľadieť na tento delikt ako na zahladený.

Vzhľadom na uvedené obžalovaný poukazuje na to, že podľa ust. § 93 ods. 1 per analogiam nemožno

vyložiť v jeho neprospech žiadne minulé spáchanie priestupku alebo uloženie trestu zákazu činnosti,
nakoľko všetky boli zahladené a na obžalovaného sa hľadí ako keby nikdy nebol takýmto priestupkom
postihnutý.

IV Poľahčujúce okolnosti

Podľa názoru obžalovaného mali byť v jeho veci aplikované poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j),
l), a n) Trestného zákona, a teda že viedol pred spáchaním činu riadny život, priznal sa k spáchaniu
trestnéhočinuatenúprimneoľutovalanapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom.

Súd priznal obžalovanému len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda k vedeniu riadneho života pred
spáchaním skutku, obžalovaný poukazuje na to, že riadne pracuje, riadne vedie osobný život, z miesta
trvalého bydliska požíva dobrú povesť, nebol nikdy súdne trestaný ani súdom odsúdený. Súd nepriznaltúto poľahčujúcu okolnosť z dôvodu, že obžalovaný bol za celý život päť krát postihnutý za priestupok,
čo je možné považovať tiež za neprimerane prísne vyhodnotenie súdom. Takéto množstvo priestupkov
nemožno považovať za vysoké, obzvlášť keď ide o počet priestupkov za celý život obžalovaného. V

priemere ide o menej ako jeden priestupok za kalendárny rok. Súčasne, na každý z týchto priestupkov
by sa malo hľadieť ako keby nebol obžalovaný postihnutý (odôvodnenie svojej argumentácie uvádzal
obžalovaný aj vyššie). Podľa názoru obžalovaného preto mu mala byť priznaná aj táto poľahčujúca
okolnosť.

Vovzťahukpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l)Trestnéhozákona,tedakpriznaniusaaoľutovaniu
spáchania trestného činu, obžalovaný poukazuje na to, že sa priznal a oľutoval spáchanie trestného činu
už v prípravnom konaní dôsledkom čoho bolo aj to, že prokurátor nepodával riadnu obžalobu, ale len
návrh na rozhodnutie o treste. Ďalej, obžalovaný spravil aj vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní
a prejavil svoju ľútosť aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný nerozumie, prečo súd vysvetlenia
obžalovaného vyhodnotil na ťarchu obžalovaného. Obžalovaný má právo uviesť skutočnosti a svoje

vnímanie situácie, pričom to tak obžalovaný aj spravil. Fakticky súd právo na obhajobu obžalovaného
vyhodnotil v jeho neprospech, a teda keby obžalovaný svoje právo nevyužil, súd by mu túto poľahčujúcu
okolnosť priznal. Využitie práva na obhajobu však nemôže byť obžalovanému nikdy na ťarchu a nemôže
byť za to nijako postihovaný. Obžalovaný však samotný skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nepopieral,
priznal sa oľutoval ho, a teda splnil všetky predpoklady na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Obžalovaný v rámci svojej obhajoby pravdivo uviedol, že bol na chate, kde požil nápoj s prímesou
pre obžalovaného neznámej látky. Obžalovaný nikdy netvrdil, že mu niekto túto látku podsunul alebo
že by nevedel, že nejaká látka v nápoji je. Obžalovaný len uviedol, že nevedel aká konkrétna látka
sa v nápoji nachádzala v dôsledku čoho konal nezodpovedne a v danom momente si neuvedomil

situáciu. Rovnako obžalovaný ďalej uviedol, že do auta nastúpil až v čase, kedy ,,nenafúkal“, čo sa
potvrdilo aj negatívnym výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu realizovanom príslušníkmi
PZ. Tvrdenia obžalovaného ani nie sú v rozpore so závermi znalca, ktorý označil len odhadovaný
čas užitia zakázanej látky pravdepodobne niekedy v dopoludňajších hodinách (tzn. do obeda, nie
poobede), pričom súčasne znalec uviedol, že išlo o jednorazovú dávku. Obžalovaný uvádzal, že k užitiu

spomínaného nápoja došlo v noci, presný čas uviesť nevedel. Teoreticky vzaté, pod pojmom ,,v noci na
chate“ je aj čas po polnoci alebo nadránom, keď je ešte tma. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že
medzi tvrdeniami obžalovaného a znalca nie je žiaden výrazný rozdiel, ale maximálne pôjde o rozdiel
pár hodín. Obžalovaného tvrdenia ako situáciu sám vnímal, ale za súčasného priznania a oľutovania
skutku opísaného v skutkovej vete, nemôže viesť k nepriznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti. Nepriznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákone je v takom prípade v rozpore s
právami obžalovaného a sankcionuje obžalovaného za využitie jeho práv.

V Nesprávne ohodnotenie vozidla

Súd ustálil hodnotu osobného motorového vozidla pri ukladaní trestu prepadnutia veci na sumu 3 000,-
eur. K hodnote motorového vozidla však nebolo vykonané žiadne dokazovanie, pričom túto hodnotu určil
súd len na základe jednostranného vyhlásenia zo zaistenia tohto vozidla.

Hodnotu predmetného motorového vozidla obžalovaný rozporoval, pričom uviedol, že musí mať hodnotu

minimálne 10 000,-eur, pretože ide o vozidlo, ktorého je málo kusov a sám do neho v rámci vylepšení
a opráv a investoval cca 10 000,-eur.

29 Na jednej strane k hodnote vozidla teda existuje len jednostranné tvrdenie zo zaistenia vozidla, na
druhej strane existujú popretia tejto hodnoty obžalovaným. Keďže iné dokazovanie vykonané nebolo,

v zmysle zásady in dubio pro reo malo byť rozhodné v prípade pochybností o hodnote vozidla v
prospech obžalovaného. Súd mal teda vykonať dokazovanie ďalšie dokazovanie o hodnote vozidla
(napr. znaleckým dokazovaním), alebo mal prihliadať na hodnotu označenú obžalovaným v zmysle
uvedenej zásady.

30 V tejto súvislosti obžalovaný zhrnie, že uloženie trestu prepadnutia veci je okrem už uvedených
dôvodov neprípustné aj z dôvodu, že hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu.

VI NávrhVzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne po prejednaní odvolania
podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste z Rozsudku Okresného

súdu Partizánske zo dňa 14.4.2023, sp. zn. 1T/81/2022, IČS: XXXXXXXXXX, následne podľa § 322 ods.
3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol, a to tak, že obžalovanému s prihliadnutím na poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. j), l) a n) Trestného zákona, nezistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov; ďalej aby podľa § 49 ods. 1 písm. a) obžalovanému

výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov; a aby obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 12 (dvanásť)
mesiacov.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
podané odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný žiadal zrušiť napadnutý

rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch podľa § 321 ods. 1 písm. a) až e) Trestného poriadku a uložiť
trest zákazu činnosti vo výmere 22 mesiacov.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku, na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods.

1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti
v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti

dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného
a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vecne vytýkané chyby takéhoto procesného

charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných
chýb.

Pokiaľ ide o otázku správnosti výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe preskúmania
veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods.

1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku. Na
základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré
rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa
v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste.

Z petitu odôvodnenia odvolania obžalovaného síce vyplýva, že obžalovaný formálne namietal aj vady
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) až e) Tr. poriadku, z hľadiska obsahu odôvodnenia
odvolania sa však podľa názoru odvolacieho súdu domáhal zrušenia výrokov o uložených trestoch pre
nesprávnosť skutkových zistení, neprimeranú prísnosť uložených trestov a pre porušenie ustanovení Tr.

zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. c), d), e) Tr. poriadku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že okresný súd pri výlučnej existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom) uložil obžalovanému trest odňatia slobody výrazne v dolnej polovici zákonom

zníženej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí do 8 mesiacov. Pri ukladaní trestu odňatia
slobody okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadňoval priznanie obžalovaného,
výlučnú danosť jednej poľahčujúcej okolnosti, doterajší spôsob vedenia života obžalovaným, ktorý nebol
doteraz súdne trestaný. Na posilnenie účelu trestu odňatia slobody súčasne uložil zákaz požívania
návykových látok. S poukazom na evidované priestupky obžalovaného na úseku dopravy okresný súd

obžalovanému, ktorý sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením osobného motorového vozidla,
súčasne uložil trest zákazu činnosti pri dolnej hranici zákonom zníženej trestnej sadzby od 1 roka do 6
rokov a 8 mesiacov, ako aj trest prepadnutia motorového vozidla. Podľa názoru okresného súdu takto
uložené tresty majú prispieť v dosiahnutiu účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zákona.Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku
sa odvolací súd sa stotožnil so správnosťou skutkových a právnych záverov okresného súdu pri

rozhodovaní o uložení podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ktoré výroky
majú oporu v dôkazoch výkonných na hlavnom pojednávaní. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu
trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že obžalovaný nebol
v minulosti súdne trestaný. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obžalovaného, u ktorého vystupuje
do popredia východný účel trestu, sa nejedná o osobu, u ktorej by bolo potrebné účel trestu odňatia

slobody dosiahnuť jeho reálnym výkonom. Okresný súd preto postupoval v súlade s Trestným zákonom,
keď uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s primeranou
skúšobnou dobou, počas ktorej obžalovanému správne uložil zákaz požívania návykových látok pre jeho
priestupkové postihnutia z minulosti.

Keďže z obsahu spisu je zrejmé, že v minulosti uložené sankcie za dopravné priestupky, vrátane vedenia

motorového vozidla pod vplyvom návykových látok, neviedli obžalovaného k rešpektovaniu právnych
predpisov na úseku dopravy, okresným súdom uložený trest zákazu činnosti výrazne v dolnej polovici
zníženej trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti. Takto uložený
trest zákazu činnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu z pohľadu ochrany spoločnosti a možnosti
nápravy obžalovaného zodpovedá zásadám ukladania trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona a vyjadruje

účel trestu upravený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Z týchto dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil
s námietkou obhajoby o neprimeranej prísnosti uloženého trestu zákazu činnosti.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby, podľa ktorej okresný pri rozhodovaní o trestoch
nemal prihliadať na priestupkovú minulosť obžalovaného. Priestupky, na rozdiel od trestných činov, sa

vzhľadom na chýbajúcu výslovnú právnu úpravu nezahladzujú. Z tohto dôvodu okresný súd postupoval
správne, keď pri rozhodovaní o trestoch bral ohľad aj na obžalovaným skôr spáchané priestupky.

K námietke obhajoby, že okresný súd nesprávne nezohľadnil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
j) a l) Tr. zákona, odvolací uvádza, že sa plne stotožňuje s argumentáciou okresného súdu uvedenou

v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z priestupkových záznamov obžalovaného okresný súd náležite
ustálil skutkový stav oprávňujúci vyvodiť právny záver, podľa ktorého odsúdený pred spáchaním
trestného činu neviedol riadny život. Postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu vyvoláva
aj podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti o úprimnom oľutovaní trestnej činnosti obžalovaným,
z ktorého dôvodu sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom okresného súdu o nepriznaní

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú neprimeranú prísnosť trestu prepadnutia motorového
vozidla uloženého obžalovanému, odvolací súd ju vyhodnotil za správnu. Podľa názoru odvolacieho
súdu okresným súdom riadne zistené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, na ktoré okresný súd

poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený
podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. por. bolo v prípade obžalovaného
nutné pôsobiť na neho aj výkonom trestu prepadnutia motorového vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje,
že uloženie trestu prepadnutia motorového vozidla v prípade stíhaného trestného činu nie je v zmysle
§ 60 ods. 1 Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu uložiť tento druh trestu. Odvolací

súd preto v zhode s postojom obhajoby zastáva názor, že s prihliadnutím na súbežne uložené tresty
odňatia slobody a zákazu činnosti, ktoré odvolací súd posúdil ako zákonné a primerané, v spojení
s doterajším beztrestným spôsobom života obžalovaného, ktorý urobil vyhlásenie o vine, je možné účel
trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona dosiahnuť aj bez uloženia trestu prepadnutia veci. Na základe
uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest prepadnutia osobného motorového vozidla

uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade vykazuje znaky
obžalovaným namietanej neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že samotný princíp ukladania trestov vyžaduje na
nápravu páchateľa pôsobiť najskôr miernejšou formou trestu, pričom nie je nevyhnutné ihneď ukladať

prísnejšie represie voči obžalovanému. Odvolací súd je toho názoru, že prísnejší postih je na mieste až
v prípade recidívy, keď na nápravu obžalovaného dostatočne nepôsobili miernejšie tresty, ktoré nesplnili
svoj účel.Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd na podklade dôvodov odvolania obžalovaného
zistil v preskúmavanom prípade danosť vady len v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku,
z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o treste prepadnutia osobného

motorového vozidla s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.