Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100217
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100217.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: C.L.N. Slovakia
s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice – Šaca, IČO: 36 652 211, právne zastúpený:
NOVICKÝadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomFrantiškánska5,04001Košice,IČO:47197919,proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 250768/2023
zo dňa 18.5.2023 ako aj rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/0000201309 zo

dňa 13.1.2023 a vec mu v r a c i a na nové prejednanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho a súdneho konania

1. Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, rozhodnutím č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo
dňa 25.10.2013 podľa § 52 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej ako „zákon č. 162/1995

Z.z.), určil zmenu priebehu katastrálnej hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou
časťou Šaca, konkrétne medzi katastrálnymi územiami A. B. C. v súlade s geometrickým plánom č.
16/2007 vyhotoveným spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeným Správou katastra Košice, dňa
10.05.2007, pod č. 317/07.

2. Rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo
dňa 25.10.2013 bolo v rámci preskúmavania rozhodnutí správnymi súdmi rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 6S/65/2018 zo dňa 09.04.2019, zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie
Okresnému úradu Košice – okolie, katastrálny odbor.

3.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudkomsp.zn.4Sžr/3/2019zodňa04.11.2020,zmenilrozsudok
Krajského súdu v Košiciach tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny
odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020 a spolu s ním aj Rozhodnutie Okresného úradu

Košice – okolie, katastrálny odbor, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013.

4. Žalobca bol dňa 14.01.2021 vyzvaný Obcou Sokoľany na predloženie daňového priznania k dani z
nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021.5. Žalobca podal dňa 28.01.2021 daňové priznanie k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie
roka 2021 Obci Sokoľany, pričom uvedené daňové priznanie na rok 2021 sa vzťahovalo na všetky

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

6. Obec Sokoľany na základe daňového priznania na rok 2021 v konaní č. 8/2021/276 vyrubila žalobcovi
daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 rozhodnutím č. 8 zo dňa 02.03.2021 celkovo
vo výške 49 082,84 eur, podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej ako „zákon č. 582/2004 Z.z.), ktorú
žalobca uhradil platbami zo dňa 17.03.2021 (16 197,33 eur), 26.05.2021 (16 197,34 eur) a 29.09.2021
(16 688,17 eur).

7. Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor vykonal dňa 08.01.2021 pod č. Z-64/2021 záznamom
zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice tak, že všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom

území zapísal do katastrálneho územia obce Sokoľany.

8. Dňa10.02.2021bolaÚstavnémusúduSlovenskejrepublikydoručenáústavnásťažnosťMestaKošice
proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedená pod sp. zn. II. ÚS 342/2021. Ústavný súd
SR uvedenú ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a dňa 29.06.2021 vydal uznesenie sp. zn. II. ÚS

342/2021-14, ktorým ju prijal na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

9. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 342/2021-72, zo dňa 28.10.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2021, bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho došlo
k zmene priebehu katastrálnej hranice tak, že tzv. sporné územie opätovne patrilo do katastrálneho
územia C., kde správu daní vykonáva Mesto Košice.

10. Mesto Košice ako orgán verejnej správy nižšieho stupňa pristúpilo dňa 13.01.2023 k vyrubeniu

dane z nehnuteľností voči žalobcovi na zdaňovacie obdobie roka 2021 vydaním rozhodnutia č. MK/
B/2023/044961/MK/B/ 2023/00002013/09 zo dňa 13.01.2023 celkovo vo výške 165.161,15 eur.

11. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023 tak, že
rozhodnutie Mesta Košice potvrdil, keďže námietky uvedené žalobcom v odvolaní považoval v celom

rozsahu za neopodstatnené. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.06.2023.

Argumentácia žalobcu

12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

250768/2023 zo dňa 18.05.2023. Uviedol, že s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 a Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor,
č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 bol žalobca dňa 14.01.2021 vyzvaný obcou Sokoľany
na predloženie daňového priznania k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Obec
Sokoľany na základe daňového priznania na rok 2021 v konaní č. 8/2021/276 vyrubila žalobcovi daň z

nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 rozhodnutím č. 8 zo dňa 02.03.2021 celkovo vo výške
49 082,84 eur, ktorú žalobca riadne a včas uhradil v zmysle uvedených pokynov.

13. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 342/2021-72 zo dňa 28.10.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2021, bol napokon rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho došlo k zmene priebehu katastrálnej
hranice tak, že „sporné územie“ opätovne patrilo do katastrálneho územia C., kde správu daní vykonáva
Mesto Košice. Žalobca ale zastáva názor, že akákoľvek ďalšia zmena priebehu katastrálnej hranice,
ktorá nastala v priebehu roka 2021 už nemala a ani nemohla mať vplyv na právny stav k 01.01.2021, a
tedanebolarozhodujúcapreurčeniepríslušnéhosprávcudaneavyrubeniedanenazdaňovacieobdobie

roka 2021.

14. Jednou z najpodstatnejších skutočností je podľa názoru žalobcu to, že rozsudok Najvyššieho
súdu SR a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor bolo v čase od23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo sporné územie, a na ňom sa
nachádzajúcenehnuteľnosti,nazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasúduaokresnéhoúradudokatastra
obce Sokoľany.

15.RozhodnutieMestaKošicesatakvzťahujenatotožnýpredmetdane(totožnénehnuteľnosti),zaktorý
žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 už uhradil, a to v súlade s rozhodnutím
vydaným Obcou Sokoľany dňa 02.03.2021. Skutočnosť, že ide o totožný predmet dane potvrdzuje
jednak zhodná špecifikácia nehnuteľností uvedená v jednotlivých daňových priznaniach, ale aj to, že

základ dane (výmery nehnuteľností) sú na rozhodnutí Mesta Košice zo dňa 13.01.2023 a rozhodnutí
obce Sokoľany zo dňa 02.03.2021 rovnaké. Vydanie rozhodnutia Mestom Košice tak spôsobilo
neprijateľný právny stav, následkom ktorého je žalobca zaťažený dvojitou daňovou povinnosťou
vzťahujúcou sa na totožný predmet dane na jedno zdaňovacie obdobie.

16. S konaním Mesta Košice, ako aj s rozhodnutím Mesta Košice, žalobca nesúhlasí a považuje ich za

nezákonné v celom rozsahu, pretože Mesto Košice nepovažuje za miestne príslušného správcu dane
na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Z toho dôvodu žalobca podal voči
rozhodnutiu Mesta Košice dňa 21.02.2023 odvolanie.

17. Žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia deklaroval a vnútorne akceptoval právny stav dvojitého

zdanenia žalobcu – t.j. zaťaženia žalobcu tou istou daňou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane za
totožnézdaňovacieobdobievočidvomrôznymsprávcomdane.Podľanázoružalobcutakýtoprávnystav
odporuje základnému princípu právneho štátu vyjadrenému v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože nie je zachovaná právna istota žalobcu, čo v konečnom dôsledku je aj v rozpore so zásadou
zákonnosti vyjadrenej v § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

18. Z doterajšieho stavu je nepochybné, že k rozhodujúcemu dátumu pre riadne určenie a vyrubenie
dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 (teda k 01.01.2021), bolo sporné územie
zapísané v katastrálnom území C., kde správu daní vykonáva Mesto Košice, hoci v tom čase (k
01.01.2021) už bol právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019

zo dňa 04.11.2020, na základe ktorého bolo v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie,
katastrálny odbor č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, právoplatne a meritórne rozhodnuté,
že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce Sokoľany, a táto zmena ešte nebola k 01.01.2021
formálne zapísaná v katastri nehnuteľností. Opätovná zmena priebehu katastrálnej hranice počas roka
2021 už nemala vplyv na skutočný stav k 01.01.2021, a teda nie je rozhodujúca pre určenie miestne

príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021.

19. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13.09.2019
vyplýva, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci skutočný stav k 1. januáru príslušného
zdaňovacieho obdobia, nie stav zapísaný, resp. zápis v katastri nehnuteľností k tomuto dňu. Navyše,

akýkoľvek zapísaný údaj katastra nehnuteľností môže byť vyvrátený dôkazom opaku, pričom postačuje
iba samotná existencia dôkazu opaku, pričom tento nemusí byť v relevantnom konaní vôbec predložený.

20. Podľa žalobcu niet žiadnych pochýb o tom, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vspojení srozhodnutímOkresnéhoúraduKošice–okolie,katastrálnyodborjemeritórnymrozhodnutím,

keďže ním bola priamo vyriešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Okrem
iného z neho jednoznačne vyplývalo, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v tzv. spornom
územímábyťsprávcomdanek01.01.2021obecA..Právoplatnýrozsudokakéhokoľveksúdujeverejnou
listinou, na podklade ktorej možno vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Akákoľvek verejná listina,
ktorá je sama o sebe spôsobilá na vykonanie zápisu zmeny v katastri nehnuteľností, je teda postačujúca

aj na vyvrátenie hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností dokázaním opaku.

21. Z uvedeného vyplýva, že pre zdaňovacie obdobie roka 2021 je miestne príslušným správcom dane
obec A., pretože údaje katastra nehnuteľností boli vyvrátené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice – okolie, katastrálny odbor, v nadväznosti

na čo sa v zmysle ust. § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. nesmeli používať. Účastníkom konania
bol aj samotný Okresný úrad Košice – okolie, katastrálny odbor, takže voči nemu bol rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky taktiež priamo záväzný. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky ale nebola odložená právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, iba jehovykonateľnosť. Tento odklad preto nemal vplyv na jeho záväznosť, čo je z právneho hľadiska logické,
inak by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov.
Právoplatnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zanikla až právoplatnosťou nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako celku, a to s účinkami ex nunc. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol
v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatný a záväzný.

22. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2020 zo dňa

18.05.2011, v zmysle ktorého nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ktorý pri plnení si daňovej
povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušného správcovi
dane, pretože v opačnom prípade by došlo k vzniku dvojitej daňovej povinnosti. Poškodený správca
dane nemôže ušlú daň vymáhať voči daňovému subjektu, ktorý si už svoju povinnosť dobromyseľne
splnil a ktorý nezapríčinil vznik možnej škody na strane správcu dane, ale svojich nárokov sa môže
domáhať inými právnymi prostriedkami voči zodpovedným subjektom.

23.PodľažalovanéhoobecSokoľanyažalobcanepostupovaliobozretnetak,ženevzalidoúvahymožné
správanie D. E. a vopred nepredpokladali rozhodnutia súdov, v dôsledku čoho vlastným spoločným
zavinením spôsobili vadu – duplicitu vyrubenej dane. Tento argument je podľa žalobcu absurdný, keďže
v žiadnom prípade nemožno očakávať, aby dotknutý subjekt predpokladal procesné úkony neúspešnej

strany a následne aj prejudikoval rozhodnutie kompetentného orgánu, a to všetko len za tým účelom,
aby konal obozretne. Aplikovaním takejto obozretnosti a predvídateľnosti by bola spravodlivosť vo svojej
všeobecnej podstate nedosiahnuteľná.

24. Žalobcovi navyše nie je známe, prečo žalovaný neodstránil vzniknutú duplicitu dane vydaním

rozhodnutia o nulite podľa § 64 Daňového poriadku, keďže nulitu rozhodnutia možno posudzovať ex offo
bez podania podnetu dotknutého subjektu. V právnom štáte je totiž všeobecným a verejným záujmom,
aby nedochádzalo k výkonu akýchkoľvek nulitných rozhodnutí, pričom tieto záujmy by mal žalovaný
plnohodnotne chrániť a presadzovať. Žalovaný svojimi argumentmi opakovane popiera princíp právnej
istoty na úkor žalobcu, neprihliada na to, že žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka

2021 vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území už raz dobrovoľne zaplatil.

25. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Argumentácia žalovaného

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2023 uviedol, že nedeklaroval a neakceptoval
právny stav dvojitého zdanenia, ako to v žalobe uvádzal žalobca. Ak si daňový subjekt svoje práva

neuplatní, nemôže namietať, že žalovaný ako odvolací orgán nekoná ex offo, a to práve z dôvodu, že
skutkové okolnosti majú dopad na všetky daňové subjekty, ktoré majú nehnuteľnosti v spornom území.
Žalovanému nebol doručený podnet daňového subjektu, ani iný podnet, na základe ktorého by mohol
posúdiť nulitu rozhodnutia vydaného Obcou Sokoľany na daň z nehnuteľností na rok 2021.

27.Žalovanýprirozhodovaníoodvolanížalobcuzohľadnilvšetkyexistujúceskutkovéaprávneokolnosti,
okrem iného aj to, že k 01.01.2021 bolo „sporné územie“ súčasťou Mesta Košice, o čom svedčí
zápis v katastri nehnuteľností k tomuto dátumu, ako aj to, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 bola odložená podľa § 129 zákona
č. 314/2018 Z.z. a ktorý bol neskôr nálezom Ústavného súdu zrušený, čím rozsudok stratil účinok

byť dôkazom opaku. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS/1260/07 zo dňa
30.09.2008, odklad vykonateľnosti má účinky ex tunc.

28. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdy pre určenie miestne príslušného správcu dane a pre
zabezpečenie právnej istoty všetkých zúčastnených strán považujú za rozhodujúce údaje katastra

nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané k 1. januáru príslušného zdaňovacieho
obdobia.29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/32/2018 priamo uviedol, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 trval na záväznosti
údajov katastra na daňové účely dokonca aj v prípade rozporu zapísaných údajov s verejnými listinami

(právoplatnými rozhodnutiami).

30. Žalobca podľa názoru žalovaného nesprávne interpretuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, nakoľko až odo dňa, kedy došlo k oprave chyby
v katastrálnom operáte (týkajúcej sa územia Oravíc), boli daňové subjekty povinné odvádzať daň

z nehnuteľností Mestu Tvrdošín, keďže pre určenie osoby daňovníka, ako aj správcu dane, boli
rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností (v tom čase nesprávne zapísané v prospech Obce
Vitanová). Dovtedy tak boli povinné urobiť v prospech (hoci nesprávne zapísanej) Obce Vitanová, keďže
Mesto Tvrdošín v čase podania daňového priznania žalobcu (daňového subjektu) nebolo v postavení
kompetentného správcu dane za územie Oravíc.

31. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní daňového subjektu aplikoval názor súdu vyjadrený v
odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011,
pričom dospel k záveru, že Obec Sokoľany nie je v zdaňovacom období roku 2021 miestne príslušným
správcom dane, lebo nehnuteľnosti v „spornom území“ sa k 01.01.2021 nachádzali v k. ú. C., t. j. na
území Mesta Košice, a nie Obce Sokoľany, a teda miestne príslušným správcom dane je v zdaňovacom

období roku 2021 Mesto Košice.

32. Žalovaný zároveň uviedol, že vo veci katastrálneho sporu bol rozhodnutím Okresného úradu Košice
– okolie, katastrálneho odboru, č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 29.05.2023 zamietnutý návrh Obce
Sokoľany na zmenu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice – mestskou časťou Šaca a priebeh

hranice medzi katastrálnymi územiami A. B. C. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného
spoločnosťouGEOTOPs.r.o.,úradneoverenéhoSprávoukatastraKošicedňa10.05.2007podč.317/07
podľa § 52 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Odvolanie Obce Sokoľany voči rozhodnutiu č. OU-KS-
KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 29.05.2023 bolo Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom,
postúpené 23.08.2023 Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

33. Podstatnými pre rozhodnutie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností na rok 2021 a taktiež pre
vydanie rozhodnutia o odvolaní je stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 1. januáru 2021, ďalej aj
skutočnosť, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020
bola Ústavným súdom Slovenskej republiky najprv odložená a neskôr bol rozsudok nálezom Ústavného

súdu Slovenskej republiky ako nezákonný zrušený a že údaje vyplývajúce z katastra nehnuteľností a
priznanie podané daňovým subjektom sú spolu v logickej a obsahovej jednote. Navrhol preto žalobu
zamietnuť.

Replika žalobcu

34. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.03.2024 zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Zdôraznil, že mu nie je jasné, čo žalovaný myslel tým, keď poukazoval na jeho
nedostatočnú pozornosť, odbornú starostlivosť, či včasnosť a predvídavosť, pretože žalobca zastáva
názor práve opačný, že postupoval nanajvýš obozretne, kedy sa bránil voči rozhodnutiu Mesta Košice,

ako aj voči rozhodnutiu žalovaného všetkými možnými právnymi prostriedkami tak, aby eliminoval
akúkoľvek možnú škodu a aby zabránil vzniku dvojitej daňovej povinnosti.

35. Žalobca dokonca s ohľadom na všetky možné alternatívne rozhodnutia, ktoré môžu byť konajúcim
súdom vydané, podával dňa 14.09.2023 (teda až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

žalovaného) aj podnet na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany zo dňa 02.03.2021 mimo
odvolacieho konania. O tomto podnete má dokonca právomoc rozhodovať priamo žalovaný, ako
nadriadenýorgán.Žalobcatakvsúčasnostiužnemádostupnéžiadneprávneprostriedky,ktorébymohol
na ochranu svojich práv uplatniť, preto poukazovanie žalovaného na nedostatočnú pozornosť a odbornú
starostlivosť nie je vôbec založené na pravdivom základe a neodzrkadľuje skutočnosť.

36. Bolo to práve Mesto Košice, ktoré konalo absolútne neobozretne a bez odbornej starostlivosti,
nakoľko k vyrubeniu dane z nehnuteľností pristúpilo až po dvoch rokoch potom, čo tak urobiť mohlo.
Žalobca si je vedomý, že Mestu Košice v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov nezaniklosubjektívneprávodaňvyrubiť,avšaktakétokonaniejeneštandardnéaneopatrné.MestoKošicerovnako
nehľadí na oprávnené záujmy žalobcu, kedy ho ponechalo dva roky v dobromyseľnosti, že daň z
nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 má riadne uhradenú a následne bez akýchkoľvek

predošlých procesných úkonov vydá „prekvapivé“ rozhodnutie v totožnej veci. Mesto Košice pritom malo
k dispozícii relevantné právne nástroje a inštitúty, aby vzniknutému stavu zabránilo.

37. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že nulita sa bude posudzovať ex offo iba vtedy,
ak bude príslušnému orgánu takéto rozhodnutie postúpené spolu so spisovým materiálom. Uvedený

postoj a konanie žalovaného jasne definuje skutočnosť, že neprihliada na oprávnené záujmy daňových
subjektov v daňovom konaní, čo je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku jeho povinnosť, avšak
už vôbec neprihliada na záujmy širšieho charakteru, ktoré sú späté s princípmi právneho štátu, ako
je právna istota či prezumpcia správnosti aktov orgánov verejnej správy, ktorých porušenie žalobca
odôvodnil už v správnej žalobe. Žalovaný postupuje alibisticky, nakoľko nejaví žiaden záujem takýto
nepriaznivý stav preskúmať a odstrániť ho, hoci na to má zákonom zverenú právomoc a aj príslušné

zákonné inštitúty. Žalovaný mal vedomosť o vzniku dvojitej daňovej povinnosti, nakoľko žalobca na to
poukázal už v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice zo dňa 21.02.2023.

38. Čo sa týka otázky určenia miestne príslušného správcu dane na rok 2021, tak sám žalovaný na
3. strane v bode 3. svojho vyjadrenia jednoznačne potvrdzuje, že právoplatný rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky je (resp. bol) spôsobilý na to, aby vyvrátil hodnovernosť údajov katastra
ako dôkaz opaku. Žalovaný vyslovene uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR „stratil účinok byť
dôkazom opaku“, z čoho logicky vyplýva, že v minulosti tento účinok alebo túto vlastnosť musel mať,
čo je podľa názoru žalobcu v čase od jeho právoplatnosti do jeho zrušenia, t.j. od 23.12.2020 do
18.11.2021. Žalovaný týmto nepriamo potvrdzuje, že taktiež zdieľa právny názor, v zmysle ktorého platí,

že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR bola vyvrátená hodnovernosť údajov
katastra nehnuteľností v rozsahu určenia priebehu katastrálnej hranice medzi k. ú. A. a k. ú. C., a preto
sa tieto údaje na základe ust. § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. už nesmeli používať. Z § 18 ods. 2
zákona č. 582/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva, že na zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre daňovú
povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada.

39. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia nemá automatický a všeobecne priznaný ex tunc účinok. Pred
vyhodnotením účinkov je totiž potrebné podrobiť dôkladnému skúmaniu povahu daného rozhodnutia
a v nadväznosti nato aj možné následky, ktoré hrozia jeho výkonom. Neprimerané následky hrozia
dotknutým subjektom napr. výkonom administratívneho rozhodnutia, ale len v oblasti správneho

trestania, preto všeobecné súdy, ale aj Ústavný súd Českej republiky, prijali záver, že v tomto prípade
môže byť účinok odkladu vykonateľnosti aj ex tunc, čo však nie je prípad Rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Samotný Ústavný súd Českej republiky v bode 23. nálezu sp. zn.: II. ÚS 1260/07 zo
dňa 30.09.2008 jednoznačne zdôraznil, že ex tunc účinky odkladu vykonateľnosti je potrebné aplikovať
najmä v oblasti správneho trestania.

40. Žalobca zastáva názor, že účinky Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti
nato aj Rozhodnutia Okresného úradu Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-
BJ zo dňa 25.10.2013 nie sú takého charakteru, aby mohli byť pozastavené so spätnou účinnosťou.
Odklad vykonateľnosti Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal a ani nemohol mať

spätný účinok k 01.01.2021, nakoľko spätná zmena právneho stavu by v tomto prípade bola v príkrom
rozpore s právnou istotou a sledovaný cieľ by týmto nemohol byť dosiahnutý.

41.Žalovanýnavyšežiadnymspôsobomneodôvodnilanepoukázalnamožnézávažnénásledkyzásahu
do práv (ako to žiada vyššie uvedená judikatúra), aby bol prijatý nevyvrátiteľný záver o tom, že odklad

vykonateľnosti je v záujme predchádzania týchto následkov s účinkami ex tunc.

42. Už samotná aplikácia inštitútu odkladu vykonateľnosti predstavuje zásadný zásah do právnej istoty
a z toho dôvodu ho možno využiť iba o výnimočných prípadoch. Pristúpiť k aplikácii záverov vyjadrených
v Náleze Ústavného súdu Českej repbuliky (ex tunc účinky odkladu vykonateľnosti) je ale v zmysle

citovanej judikatúry možné iba v skutočne výnimočných prípadoch, pričom posudzovaná vec musí
predstavovať určitý vyšší stupeň závažnosti hroziacej ujmy naproti tej, aká sa vyžaduje pri aplikácii
inštitútu odkladu vykonateľnosti s účinkami ex nunc.43. Z dikcie ust. § 129 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky vyplýva, že
inštitút odkladu vykonateľnosti sa aplikuje vtedy, ak by právnymi následkami rozhodnutia hrozila závažná
ujma. V tomto smere je dôležité poukázať na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle

daného ustanovenia zákona poskytuje ochranu odkladom vykonateľnosti pred závažnou ujmou, ktorá
lenhrozí(profuturo),niepredujmou,ktoráužnastala.Vkonečnomdôsledkutakmožnouviesť,žeúčinky
Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v nadväznosti nato aj rozhodnutia Okresného úradu
Košice – okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 nie sú takého
charakteru, aby mohli byť pozastavené so spätnou účinnosťou a zároveň všeobecne záväzné právne

predpisy Slovenskej republiky takýto postup ani len nepredpokladajú.

44. Účinky uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2021, ktorým došlo k odkladu
vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nastali s prihliadnutím na právnu istotu
širokého okruhu daňových subjektov iba do budúcna, t. j. ex nunc. Opačný výklad nie je ničím podporený
a jeho akceptáciou by došlo k priorizácii princípu zákonnosti administratívnych rozhodnutí na úkor

princípu právnej istoty, čo Ústavný súd Slovenskej republiky v obdobných veciach opakovane odmietol,
nakoľko sa vždy priklonil k zachovaniu princípu právnej istoty.

45. Pokiaľ žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení tvrdí, že inštitút odkladu vykonateľnosti by pri účinkoch ex
nunc nemal žiaden zmysel, pretože by nebol schopný chrániť práva účastníkov pri výkone rozhodnutia,

tak tento názor nepovažuje žalobca za správny. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného za nesprávne,
pretože hlavným účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti je zabrániť výkonu napádaného rozhodnutia
(pro futuro), teda do budúcna chráni dotknuté subjekty riadnym a účinným spôsobom. Avšak tento
inštitút nemôže chrániť subjekty konania so spätným účinkom, najmä ak už zásah do práv nastal. Inštitút
odkladu vykonateľnosti neslúži na to, aby suploval úlohu inštitútov, ktoré sú určené na odstránenie

nezákonného stavu alebo reparáciu vzniknutej škody, resp. inej ujmy v prípade nezákonného zásahu.

46. Žalovaný tvrdí, že k 01.01.2021 uprednostňuje vychádzať z údajov, ktorých hodnovernosť bola v tom
čase vyvrátená, čo je nelogické. V danom čase dokonca aj samotné Mesto Košice mlčky akceptovalo
skutočnosť, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností k 01.01.2021 bola vyvrátená, pretože

nepristúpilo k vyrubeniu dane v prvých mesiacoch zdaňovacieho obdobia (ako to robí zvyčajne), ale až
o dva roky neskôr.

47. Žalovaný podľa neho opomína jednu z najdôležitejších skutočností, a tou je prihliadnutie aj na
dobromyseľnosť daňového subjektu. Nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ktorý pri plnení si

daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj nepríslušnému
správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo nie len k vzniku dvojitej daňovej povinnosti, ale aj
značnému porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti aktov verejnej správy. Žalobcovu
analýzu záverov prijatých a vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 teda nemožno považovať za „vytrhnutú z kontextu“ tak, ako to tvrdí

žalovaný. Žalobca dôkladne posudzoval závery vyjadrené súdom v citovanom rozsudku, a to aj v
nadväznosti na sledovaný účel a dôvod poskytnutia súdnej ochrany s prihliadnutím na skutkový a právny
stav. Práve naopak, výklad, ktorý si žalovaný osvojil nemá oporu ani v právnej úprave ani relevantnej
judikatúre.

48. V konečnom dôsledku tak samotný žalovaný „vytvoril“ alebo aspoň značnou mierou prispel
k vytvoreniu nepriaznivého stavu dvojitého zdanenia, nakoľko opakovane potvrdzuje zákonnosť a
správnosť rozhodnutia Mesta Košice. Žalovaný zároveň „nabáda“ žalobcu, aby sám inicioval konanie
smerujúce k zrušeniu rozhodnutia obce Sokoľany, to však predstavuje pre daňový subjekt neprimerané
zaťaženie, nakoľko s uvedeným právnym stavom sa musí využitím všetkých možných inštitútov

vyčerpávajúco vysporiadať, čo pre neho spôsobuje finančné výdavky, ktoré by za zachovania princípu
právnej istoty vynakladať nemusel.

49.Rozhodnutiekonajúcehosúduotejtosprávnejžalobepredstavujevsúčasnostijedinýmožnýspôsob,
ako zabrániť vzniku dvojitej daňovej povinnosti. Závery prijaté žalovaným možno teda považovať za

nepreskúmateľné a konajúci súd na nich ani nemá povinnosť prihliadať.

Duplika žalovaného50. Žalovaný v následnom vyjadrení zo dňa 08.04.2024 uviedol, že žalobca uvádza v replike selektívne
citácie, vytrhnuté z kontextu odôvodnení a záverov súdnych rozhodnutí opätovne dezinterpretuje závery
súdu, prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011.

Inštitút odkladu vykonateľnosti s účinkami ex tunc sa môže aplikovať najmä, ale nie výlučne v oblasti
„správneho trestania“, a v súlade s vyššie uvedeným, je nutné aplikovať ho vždy, keď má byť naplnený
účel tohto inštitútu, ktorým je minimalizácia škodlivých následkov rozhodnutia, t. j. ak by hrozila závažná
ujma, tak, ako o tom v Šiestej hlave – Konanie o ústavnej sťažnosti (o ktorej sa koná podľa Čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky), pojednáva ustanovenie § 129 zákona č. 314/2018 Z. z.

51. Ústavný súd Slovenskej republiky teda uznal existenciu závažnej ujmy hroziacej Mestu Košice (v
dôsledku skutočností, ktorými mesto argumentovalo pri podaní návrhu na odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) a z dôvodu predídenia tejto hrozbe
odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Úlohou žalovaného nebolo
a nie je posudzovať možné následky zásahu do práv Mesta Košice, keďže tie, priznaním odkladu

vykonateľnosti právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdil Ústavný súd
Slovenskej republiky a žalovaný zohľadnil uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o odvolaní žalobcu (daňového subjektu).

52. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k analógii, ktorú vo vzťahu k odkladnému účinku žalovaný

uviedol na strane 4. vyjadrenia k správnej žalobe, že: „ak by mal byť naplnený názor žalobcu, že
rozhodnutie o odložení vykonateľnosti rozsudku súdu má účinky ex nunc, t. j. do budúcna, tento inštitút
by nemal zmysel, pretože by žiadnym spôsobom nechránil práva účastníka sporu, o ktoré by mohol
výkonom rozhodnutia prísť. Analogicky by potom nemalo zmysel žiadať o obdobný inštitút - priznanie
odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, o ktorý žiada žalobca, keďže žalobou napadnuté

rozhodnutie ku dňu podania žaloby zo dňa 07.07.2023 bolo právoplatné (01.06.2023) i vykonateľné
(16.06.2023), a teda už vyvolávalo právne účinky.

53. V rámci odvolacieho konania žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (daňového subjektu) voči
rozhodnutiu Mesta Košice na základe odvolania daňového subjektu (vrátane príloh) a spisového

materiálu predloženého Mestom Košice v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z., ktorým žalobca (daňový subjekt) žiadal o zrušenie rozhodnutia Mesta Košice v celom
rozsahu z dôvodu, že ho považoval za nezákonné. Žalovaný práve z dôvodu zamedzenia (dočasnej)
duplicity, nad rámec návrhu žalobcu (daňového subjektu) uvedeného v odvolaní upozornil žalobcu na
možnosťjejriešeniaprostredníctvom§64zákonač.563/2009Z.z.,oktorejžalovanývkonaníoodvolaní

nemoholkonať,pretoženebolopredmetomkonaniaoodvolaní–preskúmaniarozhodnutiaMestaKošice
(nie rozhodnutia Obce Sokoľany) a žalovaný ani nedisponoval žiadnym spisovým materiálom Obce
Sokoľany.

54. Vo vzťahu k podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany zo dňa 2.3.2021 mimo

odvolacieho konania žalovaný uvádza, že až na základe repliky a jej prílohy obsahujúcej tento podnet,
sa dozvedel o existencii tohto podnetu. Sám žalobca v bode 3. na 2. strane repliky uvádza, že podnet
podával dňa 14.09.2023 (teda až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného). Žalovaný nemá informáciu
o tom, či a akým spôsobom Obec Sokoľany, ktorá je oprávnená o podnete rozhodnúť, o podnete
žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Obce Sokoľany č. 8 zo dňa 02.03.2021 mimo odvolacieho konania

rozhodla. V každom prípade, žalovanému do dnešného dňa nebol zo strany Obce Sokoľany postúpený
podnet žalobcu zo dňa 14.09.2023.

55. Žalovaný zároveň uviedol, že uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 12Skž/2/2023 zo dňa 18.3.2024 bolo zastavené konanie vo veci kompetenčnej žaloby zo dňa

20.03.2023 žalobcu U. S. Steel, s.r.o. proti žalovanému 1/: Mesto Košice, žalovanému 2/: Obec
Sokoľany. Podstatou sporu bolo určenie pôsobnosti vykonať administratívne konanie vo veci vyrubenia
dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021 vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam,
keďže bol žalobca vyzvaný žalovaným 1/ a aj žalovaným 2/ na zaplatenie predmetnej dane za
príslušné obdobie. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na zásade

subsidiarity súdneho prieskumu, čo predstavuje preferenciu odstránenia nezákonnosti prostriedkami
administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Rozhodnutie o miestnej príslušnosti vo veci
administratívneho konania vo vzťahu vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021jevprvomradevkompetenciiFinančnéhoriaditeľstvaSRakospoločnéhoodvolaciehoorgánu,uktorého
v čase rozhodovania o podanej kompetenčnej žalobe žalobcom prebieha odvolacie konanie.

56. V bode 49. tohto uznesenia Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uvádza, že „... v zhode
s tvrdením žalovaného 1/ treba podotknúť, že prípadnú faktickú existenciu dvoch rozhodnutí dvoch
správcov dane, možno okrem odvolacieho konania vyriešiť aj postupom podľa § 64 Daňového poriadku,
tzv. určením nulitného rozhodnutia. V prípade, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako
odvolacíorgánnauvedenúskutočnosťneprihliadalozúradnejpovinnostivzmysle§64ods.3Daňového

poriadku, mohol žalobca v zmysle tohto ustanovenia podať podnet na preskúmanie prípadnej „nulitnosti“
rozhodnutí žalovaných. Žalobca tak mal možnosť aktívnej obrany voči konaniu žalovaných ako správcov
dane aj týmto spôsobom.“

57. Záverom žalovaný uviedol, že pre rozhodnutie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností na rok 2021 a
taktiež pre vydanie rozhodnutia o odvolaní je stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 01. januáru 2021

(nehnuteľnosti v „spornom území“ sa podľa zápisu v katastri nehnuteľností k 01.01.2021 nachádzali
v k. ú. C., t. j. na území Mesta Košice), ďalej aj skutočnosť, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 bola Ústavným súdom Slovenskej
republiky najprv odložená a neskôr bol rozsudok (v poradí už tretím) nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako nezákonný zrušený (Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý konštatoval

hrubú nezákonnosť a opakovanú arbitrárnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, nesúcu všetky pojmové znaky hrubej svojvôle bez relevantných
argumentov, čo je v právnom štáte neospravedlniteľné) a že údaje vyplývajúce z katastra nehnuteľností
a priznanie podané daňovým subjektom sú spolu v logickej a obsahovej jednote.

Relevantná právna úprava

58. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady, daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia
nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom

alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho
obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa
daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného
zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

59. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci
stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť,
ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V
prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom

mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením
daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej
nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi
vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na

základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.

60. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v §7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

61. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu
práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť,

činnosti územného plánovania a výstavby, a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.62. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená,
sa nesmú používať.

63. Podľa § 64 odsek 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa
tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo
vydané.

64. Podľa § 64 odsek 2 písmeno a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré vydal orgán
na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj
rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný.

65. Podľa § 64 odsek 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu
druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie
minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) na základe návrhu ním určenej osobitnej
komisie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

66. Správny súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, po preskúmaní žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ako aj postupu, ktorý

ich vydaniu predchádzal, v rozsahu žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom súdneho i
administratívneho spisu, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 04.06.2024.

67. Žalobca v podanej žalobe namietal, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, podľa ktorých
predmetné nehnuteľnosti patria do katastrálneho územia C., bola vyvrátená rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.12.2020, preto údaje katastra platné k 01.01.2021 sa nesmeli používať. Následne Okresný
úrad Košice – okolie, katastrálny odbor vykonal záznamom zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice
tak, že všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území zapísal do katastrálneho územia
obce Sokoľany. Táto zmena, majúca deklaratórny účinok, bola v katastrálnom operáte zapísaná dňa

08.01.2021 pod č. Z-64/2021.

XX. Aj pri záväzných údajoch katastra nehnuteľností sa uplatňuje domnienka ich hodnovernosti
a záväznosti. Preukázanie chybného obsahu zapísaného práva k nehnuteľnosti sa uskutočňuje najmä
na podklade súdnych rozhodnutí o určení práva k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) CSP, prípadne

súdnych rozhodnutí o určení neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby podľa § 137 písm.
d) CSP alebo rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými boli zrušené alebo nahradené rozhodnutia, na
podklade ktorých bol predtým vykonaný zápis vecne nesprávneho údaja o práve k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností.

69. Katastrálny zákon otázku dobromyseľnosti v správnosť údajov katastra nehnuteľností explicitne
neupravuje. Kataster nehnuteľností zároveň nemá povahu referenčného registra, resp. údaje o právach
k nehnuteľnostiam nie sú referenčnými údajmi v zmysle § 51 zákona o e-Governmente. Na kataster
nehnuteľností preto nedopadá ani ochrana osoby spoliehajúcej sa v dobrej viere na hodnotu
referenčného údaja podľa § 50 ods. 2 zákona o e-Governmente. To však neznamená, že by vo vzťahu

ku katastru nehnuteľností nebolo vôbec možné hovoriť o dobrej viere v správnosť jeho údajov. Dobrá
viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností je založená na dvoch právnych momentoch, a to povahe
katastra nehnuteľností a charaktere v ňom zapísaných údajov. Pokiaľ má totiž kataster nehnuteľností
povahu štátom vedeného verejného registra nehnuteľností a práv k nim, ako i štátneho informačného
systému, pričom údaje katastra nehnuteľností sú v určenom rozsahu hodnoverné a záväzné, môže

sa každá osoba spoliehať na to, že tieto údaje sú správne. Inak povedané, každý, kto sa spolieha
v správnosť údajov katastra nehnuteľností, sa považuje za dobromyseľného. Túto dobromyseľnosť
možno nepriamo odvodiť aj od domnienky zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej moci. Všetky
údaje katastra nehnuteľností sú totiž výsledkom zápisov majúcich povahu rozhodnutí alebo opatreníorgánov štátnej správy katastra nehnuteľností, ktoré sa považujú za zákonné, pokiaľ sa nepreukáže
opak. Preukázanie opaku má pritom logicky za následok výmaz nesprávneho údaja a zápis správneho
údaja do katastra nehnuteľností.

70. Dobrá viera v správnosť údajov katastra nehnuteľností má teda povahu právnej, i keď
normatívne expressis verbis neustanovenej domnienky. Nejde o domnienku skutkovú, pretože táto nie
je závislá od konania osoby spoliehajúcej sa v správnosť údaja v katastri nehnuteľností, ale od povahy
katastra nehnuteľností ako takého vrátane údajov v ňom zapísaných. Domnienka dobromyseľnosti

v správnosť údajov katastra je vyvrátiteľná. Práve preukázanie jej opaku má individuálny charakter,
pretože závisí od konkrétnej osoby. Dobrej viery v správnosť údajov katastra nehnuteľností sa preto
nebude môcť domáhať ten, kto bude mať vedomosť o tom, že určitý údaj katastra nehnuteľností
nezodpovedá skutočnému stavu. Možno preto zhrnúť, že dobromyseľnosť osoby v správnosť údajov
katastra nehnuteľností je domnienkou právnou, pričom jej vyvrátenie je determinované skutkovými
okolnosťami vo vzťahu k individuálnej osobe.

71. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Sžr/8/2017 z 16.
januára 2018 hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú
zapisované zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov
a ten, kto ich používa, koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov katastra

zase znamená povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 katastrálneho zákona. Osoby,
ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to
platí aj pri spochybnení správnosti záväzných údajov katastra.

72. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 29.06.2021 vydal uznesenie sp. zn. II. ÚS 342/2021,

ktorým odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019
zo dňa 04.11.2020 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak ku dňu 29.06.2021
bola daň z nehnuteľností za rok 2021 žalobcom už uhradená a uvedené rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky nebolo k 01.01.2021 vydané. Nakoľko na vyrubenie dane z nehnuteľností
je v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho

obdobia, žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď daň správne uhradil Obci A.. Opätovná
zmena priebehu katastrálnej hranice počas roka 2021 už nemala vplyv na skutočný stav k 01.01.2021,
a teda nie je rozhodujúca pre určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka
2021. Neskoršia zmena rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa
04.11.2020 vyvolaná v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky neodoberá tomuto rozsudku

účinky aké mal pre spochybnenie správnosti údajov katastra nehnuteľností v čase, kedy bol tento
rozsudok právoplatný a vykonateľný. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nevidel by Ústavný súd Slovenskej
republiky dôvod na pozastavenie účinkov tohto rozsudku pred svojim rozhodnutím vo veci samej.

73. Vychádzajúc z uvedených záverov, nemôže byť na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu,

ktorý pri plnení daňovej povinnosti postupoval dobromyseľne a vyrubenú daň riadne zaplatil, hoci aj
nepríslušnému správcovi dane, pretože v opačnom prípade by došlo nie len k vzniku dvojitej daňovej
povinnosti, ale aj značnému porušeniu princípu právnej istoty a prezumpcie správnosti aktov verejnej
správy.

74. Pokiaľ žalovaný poukazoval na závery prijaté a vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011, tieto nemožno aplikovať na predmetnú právnu
vec, nakoľko v uvedenom rozsudku sa chránila dobromyseľnosť žalobcu ohľadom záväznosti a
hodnovernosti údajov katastra, kým v prejednávanej veci sa súd zaoberá otázkou dobromyseľnosti
žalobcuvsituácii,keďrozhodnutímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikybolavyvrátenáhodnovernosť

údajov katastra.

75. Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia, pričom na vyrubenie dane
z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Akákoľvek ďalšia zmena
priebehu katastrálnej hranice, ktorá nastala v priebehu roka 2021 už nemala a ani nemohla mať vplyv na

právny stav k 01.01.2021 a teda nebola rozhodujúca pre určenie príslušného správcu dane a vyrubenie
dane na zdaňovacie obdobie roka 2021. Zároveň platí, že záväzné údaje katastra sa používajú okrem
iného na účely správy daní a poplatkov s tým, že údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená,
sa nesmú používať.76. Je nutné zdôrazniť, že akýkoľvek zapísaný údaj katastra nehnuteľností môže byť vyvrátený dôkazom
opaku, pričom postačuje iba samotná existencia dôkazu opaku. Právoplatný rozsudok akéhokoľvek

súdu je verejnou listinou, na podklade ktorej možno vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tým aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie,
katastrálny odbor bolo v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo
sporné územie, a na ňom sa nachádzajúce nehnuteľnosti, na základe právoplatného rozhodnutia súdu
a okresného úradu do katastra obce Sokoľany. Mesto Košice sa z uvedeného dôvodu nepovažuje za

miestnepríslušnéhosprávcudanenavyrubeniedaneznehnuteľnostínazdaňovacieobdobieroka2021.

77. Žalobca za jedno z najpodstatnejších a najvážnejších porušení jeho práv žalovaným a správcom
dane označil to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím akceptoval stav dvojitého zdanenia u žalobcu,
keď potvrdil rozhodnutie Mesta Košice č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/0000201309 zo dňa
13.01.2023, hoci rozhodnutie Obce Sokoľany č. 8/2021/276 zo dňa 02.03.2021 o vyrubení dane

z totožných nehnuteľností za totožné zdaňovacie obdobie bolo právoplatné.

78. Rozhodnutie v daňovom konaní (§ 63) je autoritatívnym prejavom správcu dane, resp. finančného
riaditeľstvaaleboministerstvafinanciíakoorgánuverejnejmociprivykonávanísprávydaní.Rozhodnutie
je záverečný akt daňového konania, ktorým sa daňovým subjektom ukladajú povinnosti alebo priznávajú

práva. Charakteristickým znakom individuálnych právnych aktov vo všeobecnosti je prezumpcia
(predpoklad) správnosti. Ak sa účastník daňového konania domnieva, že rozhodnutie je nesprávne,
resp. že má určité vady, môže ho napadnúť prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov. Ak rozhodnutie nemá požadované formálne náležitosti alebo sú v ňom chyby v písaní,
v počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, daňový poriadok umožňuje, aby účastník daňového konania

podalorgánu,ktorýhovydal,podnetjehonaopravu(§63ods.11).Akvšakmározhodnutietakézávažné
vady, v dôsledku ktorých by nemalo mať žiadne právne účinky, daňový poriadok umožňuje ho vyhlásiť za
nulitné a hľadieť naň, ako keby vôbec nebolo vydané. Na nulitné rozhodnutie sa prezumpcia správnosti
nevzťahuje. V teórii práva sa právne akty, ktoré nemajú žiadne právne účinky, zvyknú nazývať ničotnými
právnymi aktmi, resp. paktmi. Ničotný akt právne neexistuje, nemá schopnosť vyvolať právne následky.

79. O nulite rozhodnutia rozhoduje druhostupňový orgán. Druhostupňovým orgánom je finančné
riaditeľstvo, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, alebo
ministerstvo financií, ktoré rozhoduje vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo. Nulitu
rozhodnutia posudzuje druhostupňový orgán z vlastného podnetu alebo z iného podnetu. Daňový

poriadok neuvádza, kto môže podať podnet na rozhodnutie o nulite, takže tento podnet môže
podať účastník daňového konania, ale aj iná osoba. Daňový poriadok vzhľadom na závažnosť
vady rozhodnutia časovo neobmedzuje možnosť vydania rozhodnutia o nulite. Druhostupňový orgán
teda môže vydať rozhodnutie o nulite, ak sú splnené podmienky na jeho vydanie, kedykoľvek. Na
posudzovanie nulity rozhodnutia vydaného ministerstvom financií je oprávnený minister na základe

návrhu ním určenej osobitnej komisie.

80. V prípade, že príslušný orgán posúdi skutočnosti týkajúce sa nulity rozhodnutia ako relevantné, vydá
rozhodnutie o nulite. Rozhodnutie o nulite deklaruje, že posudzované rozhodnutie trpí takou vadou, že
nemôže niesť so sebou právne účinky. Rozhodnutie o nulite sa doručuje osobe, ktorej bolo doručené

posudzované rozhodnutie. Takouto osobou je spravidla účastník daňového konania. Predmetné
ustanovenie slúži záujmu spravodlivosti, pretože autoritatívne rozhodnutie v daňovom konaní vydané
vecne nepríslušným orgánom alebo vydané omylom inej osobe, alebo vydané v nadväznosti na nulitné
rozhodnutie zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka daňového konania, resp. iných
osôb takým spôsobom, ktorý popiera princípy právneho štátu.

81. Správnemu súdu nie je známe, prečo žalovaný neprihliadal na záujmy žalobcu ako daňového
subjektu a z pozície moci, ktorou disponuje ako orgán verejnej správy, neodstránil vzniknutú duplicitu
dane vydaním rozhodnutia o nulite podľa § 64 Daňového poriadku (pokiaľ sa domnieval, že rozhodnutie
o vyrubení rozdielu dane za príslušné zdaňovacie obdobie bolo vydané obcou Sokoľany ako miestne

nepríslušným správcom dane), keďže nulitu rozhodnutia možno posudzovať aj ex offo bez podania
podnetu dotknutého subjektu.82. Mesto Košice ako správca dane sa nemohlo „spoliehať“ na nulitu predchádzajúceho rozhodnutia
o vyrubení dane a vo veci vydať rozhodnutie o vyrubení dane za rovnaké zdaňovacie obdobie na
rovnakej dani voči žalobcovi bez toho, aby bolo o nulite rozhodnutia o vyrubení dane obcou Sokoľany

bolo rozhodnuté podľa § 64 daňového poriadku. Konanie o nulite upravené v § 64 daňového poriadku
má v prvom rade slúžiť na posilnenie právnej istoty daňových subjektov v daňovom konaní. Účelom
úpravy nulitných rozhodnutí podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku nie je teda nastoliť stav, za ktorého
je možné opakovane vydávať rozhodnutia v tej istej daňovej veci rôznymi správcami dane napriek
tomu, že skôr vydané rozhodnutie požíva naďalej v očiach daňového subjektu atribúty právoplatnosti

a záväznosti. Uvedené platí o to viac, že vo veci bola otázka miestnej príslušnosti správcu dane sporná
a teda naplnenie predpokladov nulity rozhodnutia podľa § 64 ods. 1 písm. a) daňového poriadku v časti
„ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný“ nebolo na prvý pohľad zrejmé. Správny súd
v kontexte týchto okolností dospel k záveru, že skoršie rozhodnutie obce Sokoľany zakladalo prekážku
už rozhodnutej veci podľa § 62 ods. 1 písm. f) daňového poriadku pre účely vyrubenia dane na tej istej
dani za rovnaké zdaňovacie obdobie voči tomu istému daňovému subjektu a to až do momentu, pokiaľ

by o ňom nebolo rozhodnuté podľa § 64 ods. 5 daňového poriadku.

83. Zo všetkých okolností veci je zrejmé, že žalobca postupoval dobromyseľne, keď na základe
výzvy a následného rozhodnutia zaplatil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 Obci
Sokoľany ako miestne príslušnému správcovi dane riadiac sa tým, že hodnovernosť údajov katastra bola

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvrátená, pričom Mesto Košice k vyrubeniu dane
až do dňa 13.01.2023 nepristúpilo, teda konkludentne akceptovalo skutočnosť, že hodnovernosť údajov
katastra nehnuteľností k 01.01.2021 bola vyvrátená.

84. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že rozhodnutím

žalovaného bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv tak, že došlo k ujme na jeho právach v dôsledku
rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice zo dňa
13.01.2023 o vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2021, hoci žalobca daň z nehnuteľností za rok 2021
zaplatil Obci Sokoľany. Povinnosť žalobcu zaplatiť daň z nehnuteľností na rok 2021 voči Obci Sokoľany
a právo Obce Sokoľany takúto daň obdržať nevyplýva priamo z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ale z rozhodnutia Obce Sokoľany, ktoré samo o sebe požíva zásadu prezumpcie správnosti
a nie je explicitne a priamo naviazané na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani žiadne
iné rozhodnutie organu verejnej správy.

85. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci, správny súd preto tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Mestu Košice na
ďalšie prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou Mesta Košice ako orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu postupovať
v intenciách vyššie uvedených úvah správneho súdu a jeho záverov.

86. Pod3a § 167 odsek 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voei žalovanému právo na úplnú alebo
eiastoenú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo seasti
úspech.

87. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 odsek 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči

žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, nakoľko mal žalobca vo veci úspech celkom.

88. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.