Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11P/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324200585
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324200585.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci manželov - A. B., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, v konaní zastúpenej splnomocneným zástupcom F. A. G., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom F. B. XX a C. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej B. B., nar.: XX.XX.XXXX
a maloletému C. B., nar.: XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., F. B., nar.: XX.XX.XXXX a C. B., nar.: XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Šahy, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX,

pod por. č. X, r o z v á d z a .

II. Maloletá B. B., nar.: XX.XX.XXXX a maloletý C. B., nar.: XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e
r u j ú do osobnej starostlivosti matke.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou 260,- Eur mesačne a na výživu
maloletého C. sumou 220,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom súdu doručeným dňa 13.02.2024 domáhala rozvodu manželstva a úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že do
manželského zväzku sa rozhodla vstúpiť po jedenásťročnej známosti na základe vzájomnej citovej

náklonnosti. Manželstvo označila v počiatočných rokoch jeho trvania za harmonické, postupom času, po
narodení maloletej B., sa spolužitie s manželom zhoršilo dôsledkom požívania nadmerného množstva
alkoholu manželom. Napriek opakovaným sľubom, že s pitím prestane sa tak neostalo, naopak
požívanie alkoholu sa stupňovalo, manžel sa častokrát dostával do stavu psychickej nepríčetnosti,
stupňovala sa jeho agresivita voči nej. Niekoľkokrát ju napadol, zbil, vyhrážal sa jej zabitím. Po dome
ju naháňal s nožom, spálil jej oblečenie, maloletej zničil písací stôl, vyhodil na dvor vianočný stromček.
V dôsledku uvedených skutočností prestal fungovať ich manželský život, čoraz viac sa uzatvárala do

seba. Počnúc decembrom 2023 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú,
nehospodária spoločne. Nový partnerský vzťah nenadviazala. Vyjadrila presvedčenie, že vzťahy medzi
ňou a manželom sú natoľko vážne rozvrátené, že nie je predpoklad, že by bolo možné dospieť
k náprave vzťahov, či obnoveniu ich spolužitia. Maloleté deti mieni vychovávať v pokoji, bez strachua zbytočných psychických tráum. Navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti na čas po rozvode zveriť
do jej starostlivosti, zo strany otca navrhla určiť výživné na maloletú B. v sume 145,-eur mesačne a na
mal. C. v sume 95,-eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi navrhla neupraviť. Podaný návrh v časti

určenia výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti na pojednávaní v predmetnej veci zmenila tak,
že výživné na maloletú B. navrhla určiť v sume 300,-eur mesačne a na maloletého C. v sume 150,-eur
mesačne. Zároveň navrhla, aby súd manžela zaviazal k náhrade trov konania.

2. Manžel s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil, skutočnosti manželkou v návrhu

uvádzané nerozporoval, nenamietal. Súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matke a
s určením výživného na maloletú B. v sume 150,-eur a mesačne a na maloletého C. v sume 100,-
eur mesačne. Styk s maloletými deťmi navrhol neupraviť z dôvodu jeho pracovných povinností ako aj
z dôvodu, že styk s deťmi sa realizuje pravidelne na základe dohody s matkou detí.

3. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do starostlivosti

matke, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej B. sumou 260,-eur a maloletého C. sumou 220,-
eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že vykonaným šetrením pomerov neboli zistené zo strany matky
žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti, rodičia vzájomne komunikujú, ohľadom maloletých
detí sa vedia dohodnúť.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti manžela, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil pracovnými povinnosťami, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Účastníci konania uzatvorili

manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Šahách. Posledným spoločným bydliskom manželov boli C. D. E. XXX.
U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.
Z ich partnerského vzťahu pochádzajú dve maloleté deti, maloletá B., nar.: XX.XX.XXXX a maloletý C.,
nar.: XX.XXXXXX.

6. Manželia uzatvorili manželstvo po dlhoročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti.
Manželstvo bolo spočiatku harmonické, spolužitie manželov sa zhoršilo po narodení maloletej B.
v dôsledku nadmerného požívania alkoholu manželom, pod vplyvom ktorého stupňovalo agresívne
správanie manžela voči manželke. Od decembra 2023 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, od
uvedeného času manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, nepomáhajú si.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Odôvodnenosť návrhu na rozvod manželstva sa v zmysle zákona o rodine opiera o dva
hmotnoprávne dôvody dané v ustanovení § 23 odsek 1 Zákona o rodine. Pre posúdenie otázky,
či je manželstvo dostatočne kvalifikovane rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá. Súd musí
dospieť k záveru, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávaťobnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva je možné vysloviť v prípade kvalifikované
rozvratu vzťahov manželov za predpokladu, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami
maloletých detí. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu

manželov a zároveň súhlas oboch manželov nezakladá právny nárok na rozvod manželstva. Súd
pri zisťovaní a vyhodnocovaní dôvodov, ktoré viedli k rozvratu manželstva zistil, že tieto spočívajú
v nadmernom užívaní alkoholu manželom, pod vplyvom ktorého sa manžel voči manželke správal
nevhodne,agresívne,čoviedlokpostupnémuvzájomnémucitovémuodcudzeniumanželov.Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že manželia od decembra 2023 nežijú v spoločnej domácnosti,

intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne. S poukazom na vyššie uvedené ako aj súhlasný postoj
oboch manželov vo vzťahu k rozvodu manželstva má súd za to, že manželstvo účastníkov možno
považovať za čisto formálne neplniace si ani jednu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine.
U manželov nemožno vzhľadom na zistenú mieru rozvratu ich manželstva predpokladať, že by došlo
k obnoveniu ich spolužitia, či náprave vzájomných vzťahov. Vzhľadom na manželkou opísané spolužitie
manželov, ktoré manžel nerozporoval ani nenamietal má súd za to, že rozvod manželstva nie je ani v

rozpore so záujmami maloletých detí, v ktorých záujme je žiť v harmonickom a pokojnom prostredí, ktoré
im spolužitie rodičov nedokázalo vytvoriť. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd manželstvo
účastníkov rozviedol.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

17. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18.Podľa §25odsek 1Zákona orodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s

maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.22. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

23. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne.
Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd sa zaoberal tým, ktorému z rodičov
zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti ako aj otázkou výživného a prípadnej úpravy styku rodiča,
ktorému deti nebudú zverené do starostlivosti.

27. Matka navrhla na čas po rozvode maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, s čím otec
maloletých detí súhlasil, úroveň starostlivosti matky o deti nerozporoval, nenamietal, rovnako ako
kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že realizovaným šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že má
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na uvedené

súd maloletú B. a maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na skutočnosť, že
ani jednému z rodičov dieťaťa nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práva
povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený
alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných

ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti.
Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku
a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby,

rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa
sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka je na
rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok vyplácaný v sume 473,30,-eura mesačne.
Na maloleté deti súd jej vyplácané rodinné prídavky v sume 120,-eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi

žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky, ktorá s nimi zdieľa spoločnú domácnosť. Spolužijúca
osoba je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 246,80,-eura mesačne. S matkou hospodária
spoločne. Matka je nemajetná, na výdavkoch spojených s užívaním domu sa finančne nepodieľa.
Mesačné výdavky na stravu pre ňu a deti predstavujú sumu 300,-eur, za mobil uhrádza 50,-eur. Otec
maloletých detí je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 1.902,71,-eura, ktorý

mu je vyplácaný vrátane cestovných náhrad a diét. Je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v obci
Preseľany nad Ipľom, ktorý užíva sám. Otec mesačne uhrádza náklady spojené s užívaním bytu v sume
100,-eur, elektriku 79,-eur, splátku úveru na bývanie 186,45,-eura, splátku pôžičky Home Credit 45,-eur, mobil, internet 172,-eur, voda 100,-eur, splátka dlhu voči RTVS 60,-eur, svoje výdavky na stravu
a cigarety odhadol mesačne sumou 350 až 400,-eur. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

28. Maloletá B. navštevuje tretí ročník Základnej školy v H., výdavky spojené s návštevou školy
pozostávajú z príspevku ZRPŠ 20,-eur, poistenia 3,-eurá, platby za nákup pracovných zošitov 12,-eur,
detského časopisu 13,-eur, školských pomôcok 10,-eur, príspevku do triedneho fondu 20,eur, platby za
školský klub detí 10,-eur mesačne, platby za plavecký výcvik 100,-eur. Maloletá sa stravuje v škole, táto
je plne dotovaná štátom. Je zdravá, aktuálne bez osobitných záujmov, ktoré by vyžadovali vynakladanie

zvýšených výdavkov.

29. Maloletý C. je v celodennej starostlivosti matky, je zdravý, bez osobitných záujmov. Výdavky na
plienky matka odhadla sumou 25,-eur mesačne, ostatné výdavky na dieťa nevedela odhadnúť, uviedla,
že tieto sú len bežného charakteru.

30. Pri určovaní výživného na maloleté deti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých
detí daných okrem bežných výdavkov na stravu (vo vzťahu k ich výške sa súd stotožnil s výškou
matkou uvádzanou), hygienu, oblečenie (vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov
a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku) súd akceptoval výdavky na
hygienu pre maloletú B. v sume 20,-eur mesačne, na oblečenie od 30 do 40,-eur mesačne, pre

maloletého C. na hygienu okrem výdavkov na plienky v sume 15,-eur mesačne, oblečenie v sume 20
až 30,-eur mesačne; aj ich dobrým zdravotným stavom, aktuálne neprítomnosťou osobitných záujmov,
ktoré vyžadovali vynakladanie zvýšených výdavkov. Na strane maloletej B. vychádzal aj z výdavkov
spojených s návštevou školy (vo vzťahu k výške súd odkazuje ich rozpis v bode 28). S poukazom
na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí, osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch

rodičov prihliadnuc na skutočnosť, že rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti súd určil výživné na
maloletú B. v sume 260,-eur mesačne a na maloletého C. v sume 220,-eur mesačne, ktorú súd otca
zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode manželstva. Pri hodnotení zárobkových a majetkových pomerov rodičov súd na
strane matky zohľadnil skutočnosť, že z dôvodu potreby zabezpečenia starostlivosti o maloletého C.

je aktuálne objektívne vylúčená z možnosti zamestnať sa a zvýšiť si svoj príjem. Jej príjem je tvorený
rodičovským príspevkom vyplácaným v sume 473,30,-eura mesačne. Na strane otca súd vychádzal
z jeho priemerného čistého príjmu, ktorého súčasťou sú aj cestovné náhrady a diéty, t.j. zo sumy
1902,71,-eura mesačne. Takto určené výživné spolu s minimálnym výživným zo strany matky, ktorá
svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti,

zabezpečovaním ich bytových potrieb a prídavkami na deti sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby
maloletých detí, pričom súdom určená výška výživného zodpovedá i zásade zakotvenej v Zákone
o rodine, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

31. S poukazom na skutočnosť, že rodičia nežiadali styk otca s maloletými deťmi upraviť, tento sa

vychádzajúc z ich zhodných vyjadrení realizuje na základe ich vzájomnej dohody, súd o tejto skutočnosti
nerozhodoval.

32. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí, že každý z účastníkov si platí trovy
konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa

Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, hoci si nebol úplne
istý či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo
sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je to
v sporovom konaní, existujú aj ďalšie dôvody. Jedným z nich je jednoznačnosť nastavenia miery

úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť
návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac. Ďalším dôvodom je potom práve skutočnosť, že konanie podľa
Civilného mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu. Táto generálna klauzula je prelomená
v dvoch prípadoch: 1) náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a 2) vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu

spravodlivé. Vzhľadom na to, že v tomto konaní nejde o konanie, v ktorom by priznanie náhrady trov
konania ustanovoval zákon, ale ani o konanie, v ktorom by ich priznanie bolo vzhľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí

obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje
predošlé priezvisko.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie účastníkmi konania, ktorí sa svojho procesného

práva výslovne vzdali.