Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010375
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6716010375.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy na hlavnom pojednávaní konanom dňa

06. 12. 2023 vo Zvolene, vo veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom
F., G. XXXX/XX, adresa na doručovanie
H. I., E. XX, predseda predstavenstva
J. I., J.,

je v i n n ý,

že

ako predseda predstavenstva spol. J. I., J., K. XXX, I., A.: XX XXX XXX – ako zamestnávateľ, zanedbal
dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

v platnom znení v ustanovení § 6 ods. 1 písm. e/, § 7 ods. 1 písm. a/ a v dôsledku toho dňa 12. 12.
2014 v čase cca o 18.50 hod. v Dudinciach, okres Krupina v relaxačnej miestnosti L. M. C., ktorý je
v správe spol. J. I., J., K. XXX, I., A.: XX XXXXXX, došlo k pracovnému úrazu zamestnanca A. C. N., nar.
XX.XX.XXXX, kde pri neodbornej manipulácii pri plnení nádobiek umiestnených v biokrbe bioalkoholom
z originálnej umelohmotnej nádoby objemu 5 litrov došlo k vznieteniu od horúceho povrchu – horákov
v biokrbe, pričom došlo k prešľahu plameňa do bandasky a následne z bandasky pri sprevádzaní
určitého zvukového efektu a plameň zasiahol A. C. N., čím A. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O.
XXX boli spôsobené popáleniny viacerých oblastí tela II – III. stupňa v celkovom rozsahu 62 % TBSA,

psychotraumatický šok ťažkého stupňa, tracheostómiu a popálenie sliznice priedušnice a priedušiek
s respiračnou insuficienciou, obojstranný zápal pľúc a výpotky v pohrudničných dutinách, na následky
ktorých bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Bratislave od 12.12.2014 do 11.03.2015, uvedené
zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia viac ako 40 dní, pričom táto trvala od
12. 12. 2014 do 31. 01. 2017,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a lprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,

§ 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodených A. C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O. G.
XXX, K. P. L., J., Mamateyova 17, P.O.Box 41, 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874 a E. L., M. XX. J.
X J. XX, XXX XX F., s nárokom na náhradu nimi uplatnenej škody ich o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal dokazovanie jednak na hlavnom pojednávaní pred zrušujúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu a jednak na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného, svedkov, znalcov, znaleckými
posudkami a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. 1T 90/2016 dňa 06. 08. 2018 rozhodol tak, že obžalovaného
uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby prokurátorom pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157

ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonaspoukazomna§138písm.h)Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,že
dňa 12.12.2014 o 18.15 hod. v Dudinciach, okres Krupina v relaxačnej miestnosti
L. M. C., ktorý je v správe spol. J. I. J.. K. XXX, I., IČO: XXXXXXXX, v ktorej spoločnosti je predsedom
predstavenstva ako zamestnávateľ zanedbal dôležitú povinnosť uloženej mu zákonom č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení v ustanovení §§ 6 ods. 1 písm. e/,

7 ods. 1 písm. a/ a tým došlo k pracovnému úrazu zamestnanca A. C. N., nar. XX.XX.XXXX, kde
pri neodbornej manipulácii pri plnení nádobiek umiestnených v biokrbe bioalkoholom z originálnej
umelohmotnej nádoby objemu 5 litrov došlo k samovoľnému vznieteniu bioalkoholu spôsobenému
zrejme teplom šíriacim sa z tohto krbu, pričom plameň prešľahol do uvedenej umelohmotnej nádoby so
zostatkom bioalkoholu, následne táto nádoba vybuchla a splodiny výbuchu zasiahli A. C. N., čím A. C.

N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XXX boli spôsobené popáleniny viacerých oblastí tela II – III. Stupňa
v celkovom rozsahu 62 % TBSA, psychotraumatický šok ťažkého stupňa, tracheostómiu a popálenie
sliznice priedušnice a priedušiek s respiračnou insuficienciou, obojstranným zápalom pľúc a výpotkami
v pohrudničných dutinách, na následky ktorých bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici v Bratislave
od12.12.2014do11.03.2015,pričomuvedenézraneniasivyžiadajúpráceneschopnosťspojenúsdobou

liečenia viac ako 40 dní, pričom táto k dnešnému dňu trvá.
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu a s ustanovením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov. Poškodených
s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 5To 141/2018 dňa 12. 03. 2019, na podklade podaného
odvolania obžalovaným, zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 90/2016 zo dňa 06. 08. 2018
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresnému súdu vytkol nasledovné:-samotnévymedzenieskutkumánedostatky(nepresnéoznačeniepráceneschopnostispojenejsdobou
liečenia poškodeného – „k dnešnému dňu“ )
- výrok napadnutého rozsudku znie, ako keby bol obžalovaný na mieste a v čase následku ( požiar

a úraz poškodeného ) a tam zanedbal preventívnu povinnosť ( zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a oboznámenie poškodeného najmä o zásadách bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci )
- vo výroku rozsudku absentuje vymedzenie času následku zanedbania preventívnej povinnosti
obžalovaným
- potrebu zistiť bezprostrednú príčinu vzniku následku a vykonať znalecké dokazovanie v odbore:

Zisťovanie príčin vzniku požiarov, Ochrana pred požiarmi
- vypočuť ako svedka pána C., osobu, ktorá podľa Správy o požiari mala byť poverená zabezpečením
protipožiarnej bezpečnosti v J. I., J.. a doposiaľ vypočutá nebola
-dopočuťznalcazodvetvia:Chirurgia,traumatológiaC.L.Q.,abysavyjadril,akémumechanizmuvzniku
zodpovedajú zistené zranenia u poškodeného ( najmä, či mohol mať poškodený v čase vzniku požiaru
5 litrovú plastovú nádobu v rukách – pri nalievaní bioalkoholu do biokrbu alebo či je takáto alternatíva

nepravdepodobná resp. vylúčená )
- zistiť označenie 5 litrových plastových nádob naplnených bioalkoholom ( návod, upozornenie, výstraha
a pod. )
- zistiť, o aký konkrétny druh biokrbu išlo a aký druh bioalkoholu bol v organizácii doňho používaný
- pribrať odborného konzultanta na zodpovedanie otázok ohľadom biokrbu, bioalkoholu a práce s nimi

( odbornosť, bezpečnosť a pod.) s ohľadom na to, že obžalovanému je kladené za vinu najmä
zanedbanie preventívnej povinnosti ( predovšetkým oboznámiť a informovať ) voči poškodenému
ohľadne práce s biokrbom a bioalkoholom
- zadovážiť a oboznámiť sa s evidenciou dochádzky poškodeného za mesiace júl až december 2014
- zadovážiť a oboznámiť sa so Stanovami spoločnosti J. I., J. a zistiť funkčné povinnosti predsedu

predstavenstva ( to znamená obžalovaného )
- zadovážiť a oboznámiť sa so spisom Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 109/15-1,0/pok/r./I.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, okresný súd v zmysle záväzného pokynu
krajského súdu doplnil dokazovanie a to najmä:

- na hlavnom pojednávaní vypočul svedka Q. C., ktorý mal byť podľa
Správy o požiari poverený zabezpečením protipožiarnej bezpečnosti v penzióne M. C., tiež vypočul
znalca C. L. Q. a svedka B. F. ( predajcu biokrbov ),
- zadal vypracovať znalecký posudok na posúdenie príčin vzniku,
požiaru – KEÚ PZ Bratislava a v tejto súvislosti následne na hlavnom pjednávaní vypočul znalca C. C.

D. R., ktorý predmetný posudok vypracoval,
- ďalej zisťoval označenie 5 litrových plastových nádob, v ktorých sa nachádzal
bioalkohol,
- zadal vypracovať odborné vyjadrenie na objasnenie otázok ohľadne biokrbu,
bioalkoholu a práce s nimi a tiež ohľadne zistených pochybení v tomto konkrétnom prípade,

- zadovážil a oboznámil sa s evidenciou dochádzky poškodeného za mesiace júl až december 2014,
- zadovážil a oboznámil sa so Stanovami spoločnosti J. I. J.,
- zadovážil a oboznámil sa so spisom Inšpektorátu práce Banská Bystrica.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku. Uviedol, že aktuálne i v čase skutku bol predsedom

predstavenstva spoločnosti J. I. J.. Svoju obhajobu postavil na dvoch veciach a to po 1/ na
nezodpovednosti vedúcej úseku pani Lipnickej pracujúcej v pozícii prevádzkarky predmetného penziónu
a zabezpečujúcej penzión ohľadom jeho riadneho chodu, prostredníctvom ktorej boli riešené jednotlivé
služby zamestnancov penziónu, tiež skutočnosť, kto a kedy čerpá dovolenku. Dokazoval, že on
nemal žiadnu vedomosť o tom, že poškodený v danom čase nastúpil do práce, nemal vedomosť

o tom, že niekoho iného zastupoval. Dodal, že v danom čase on v penzióne nebol prítomný. Po 2/
poukázal na príčinnú súvislosť, keď poškodeným došlo k nedbanlivosti s manipuláciou s horľavým
materiálom a to i napriek tomu, že bol všeobecne poučený bezpečnostným technikom. Vypovedal, že
uznáva, že pracovný úraz sa stal, avšak vyjadruje pochybnosť, ako sa stal. Dodal, že on poškodeného
poučiť nemohol, lebo ani nevedel, že tú prácu vo wellnes poškodený vykonávať bude. Vysvetlil, že

v penzióne pracovali pani N., K. a aj pán S.. Pani N. poučil on o používaní biokrbu, v čase, keď krabicu
otvárali. Bol v nej jednoduchý návod na používanie a tento si prezreli. Uviedol, že v spoločnosti bol
zamestnaný externý pracovník, v ktorého kompetencii bolo zabezpečiť pre zamestnancov poučovanie
o bezpečnosti ochrany zdrvia pri práci. Zvýraznil, že on zabezpečil to, čo zabezpečiť mal. Podľaobžalovaného v kompetencii tohto bezpečnostného technika bola povinnosť poznať prevádzku, mať
tak teda aj vedomosť o biokrboch v penzióne. Obžalovaný vypovedal ( čl. 528 ), že nevie, ako sa
biokrby do penziónu dostali, nevedel uviesť kto bol ich dodávateľom. Doklady o nadobudnutí biokrbov

nemali. Biokrby však v penzióne používané boli. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na jednoduchý návod
o používaní biokrbu nachádzajúci sa v krabici, zároveň uviedol, že tento návod bezpečnostnému
technikovi nedal, lebo si ho od neho ani nepýtal. So zamestnancami penziónu sa pred skutkom
nerozprával pokiaľ ide o ich vzájomné zastupovanie. S nikým sa ani nerozprával o dôvode nástupu
poškodeného v čase skutku do práce vo wellnes. O skutku sa dozvedel tak, že mu po 19.00 hod.

telefonovala pani T. a túto skutočnosť mu oznámila. Obžalovaný sa jej opýtal, či sa poškodenému niečo
stalo, či privolali záchranku, hasičov, policajtov. Z akého dôvodu na tomto mieste bol poškodený, to pani
Lipnická obžalovanému neuviedla. K práci v penzióne sa obžalovaný vyjadril tak, že každý zamestnanec
mal svoju pracovnú náplň. Obžalovaný vedel, že pani N. všeobecne poučila pána S., ako má narábať
s biokrbom. Pani N. o jeho používaní bola poučená obžalovaným v zmysle toho návodu v krabici.
Súčasne obžalovaný uviedol, že všeobecne všetci zamestnanci mali bezpečnostné školenia. Týchto sa

on nezúčastnil, preto nevedel na hlavnom pojednávaní uviesť, či boli preškolení aj ohľadom používania
biokrbu. Pokiaľ sa obžalovaný vyjadroval k tomu, že v penzióne existovala určitá štruktúra pracovných
pozícií, ďalej vypovedal, že u pani T. asi rok pred skutkom došlo k vypracovaniu dohody, v zmysle
ktorej mala pôsobiť na pozícii prevádzkarky a ktorej súčasťou bola i hmotná zodpovednosť, s čím
však pani T. nesúhlasila, preto nedošlo k jej verifikovaniu. I napriek uvedenému podľa obžalovaného

pani T. funkciu prevádzkarky penziónu vykonávala, brala za to plat, podľa obžalovaného ju všetci za
prevádzkarku aj považovali. Pokiaľ sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadroval k zastupovaniu
jednotlivých pracovníkov v penzióne, uviedol, že v penzióne pracovali dve zodpovedné osoby a to pani
E. a pani T.. Jednalo sa o dlhoročné pracovníčky na pozícii recepčných. Obe mu navrhli záujem pôsobiť
i ako prevádzkarky. Ich práca bola rozdelená tak, že pani E. mala na starosti recepciu, marketing

a pani T. zase zásobovanie a celý chod materiálneho zabezpečenia penziónu. V prípade neprítomnosti
jednej z nich sa navzájom zastupovali. Obžalovaný vedel, že pani T. mala na stene kalendár, z ktorého
vyplývalo, kedy kto má nastúpiť do práce, vrátane čerpania dovoleniek, pracovnej neschopnosti.
Takto obe riešili každodenný chod penziónu vrátane čerpania dovoleniek, pracovných neschopností
a zastupovanie. Obžalovaný rozhodoval o dovolenke pani E. J. T., nie však ohľadom ostatných

zamestnancov. Organizačná štruktúra v danom penzióne podľa obžalovaného teda existovala. Na
hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vyjadroval aj k osobe poškodeného, k jeho pracovnému zaradeniu
ako nočného recepčného. Uviedol, že nikdy nemal vedomosť o tom, že i pred skutkom poškodený
vykonával prácu vo wellnes vrátane manipulácie s biokrbom. Podotkol, že biokrb plnil funkciu dekoračnú,
mal navodzovať atmosféru. Po skutku už biokrby v penzióne nie sú používané a to aj z dôvodu

predmetného pracovného úrazu. Na záver podotkol, že spoločnosť sa bráni občianskoprávnymi
žalobami, či inými prostriedkami voči rozhodnutiu o uložení pokuty, či iných nárokov tretích osôb.
Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že krbom,
ktorý je predmetom tohto trestného konania, spoločnosť naďalej disponuje. Následne vo vyjadrení
k znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava k príčinám vzniku požiaru, obžalovaný uviedol ( čl. 849,

posledný odsek ), že je ochotný zakúpiť na vlastné náklady biokrb taký, ktorý bol umiestnený v čase
vzniku požiaru v priestoroch wellnes a preukázať po vyšetrovacom pokuse, že požiar nemohol vzniknúť
tak, ako to uvádza poškodený.

Svedok – poškodený A. C. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná len z ich

pracovnoprávnehovzťahu.Včaseskutkupôsobilvpenziónenapozíciinočnéhorecepčnéhoatoodroku
2009. Vysvetlil, že obžalovaný vždy prízvukoval, že všetci musia pracovať tak, aby penzión fungoval,
že v prípade potreby sa zamestnanci musia zastúpiť a to sa týkalo aj wellnesu. Z tohto dôvodu, tiež
z dôvodu, že si chcel privyrobiť súhlasil s prácou vo wellnes. Nikto ho na túto prácu nezaškoľoval, len
pán S. v rámci kolegiality mu povedal, čo všetko je potrebné na výkon práce vo wellnes ( starostlivosť

o klientov, ich obsluha, starostlivosť o biokrb, udržiavanie poriadku, výmena čistej bielizne a podobne ).
O uvedenom ho oboznámil pred tým, ako prvý krát vo wellnes zaskakoval. Presne si na hlavnom
pojednávaní už nespomenul, kedy prvý krát bol vo wellnes zastupovať, myslí si, že to bolo niekedy
v septembri 2014. Takáto rotácia zamestnancov bola aj v minulosti v penzióne bežná, o uvedenom
obžalovaný vedomosť mal a to s poukazom i na jeho slová, že penzión fungovať musí. Preto vždy sme

sa zamestnanci dohodli na vzájomnom zastupovaní. V čase skutku pani T. formálne nevystupovala ako
prevádzkarka, avšak aj veci ohľadom zastupovania, dochádzky riešili s ňou. Všetci zamestnanci mali
vedomosť, že na túto náplň práce ( personalistika ) pani T. nejaké splnomocnenie od zamestnávateľa
nemala. Poškodený absolvoval len všeobecné školenie o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci ( ďalejlen BOZP ), nebol vyškolený na manipuláciu s biokrbom. Dokazoval, že s biokrbom pracovali aj pani K.,
N. a pán S.. Podľa poškodeného ani oni na takúto prácu s biokrbom vyškolení neboli. Aj keď poškodený
sanevedelvyjadriťktomu,čiobžalovanýmalvedomosťotom,žeužajpredskutkomonvykonávalprácu

vo wellnes, poukázal na to, že v dochádzkovej knihe zapisovali, na ktorej pracovnej pozícii pracovali, t.j.,
keď išiel pracovať do wellnes, tak to v tomto dochádzkovom liste aj poznačil s tým, že uviedol hodinu, od
ktorej vo wellnes pracovať začal a po ukončení prác do tohto listu zaznačil čas, kedy prácu vo wellnes
ukončil. Uvedená dochádzka bola predkladaná na družstvo, v zmysle ktorej počítali pracovníkom mzdu.
Poškodený vypovedal, že o tom, že v tento deň bude vykonávať aj prácu vo wellnes, už vedel niekoľko

dní vopred. Na výkon tejto práce však nemal žiadne poverenie, žiadnu zmluvu či dohodu uzatvorenú so
zamestnávateľom.Poškodenýdodal,ženiesijevedomý,žebyvtentodeňpokiaľsajednáomanipuláciu
s biokrbom, bol niečo vykonal inak, ako obvykle, než ako mu to popísal a ukázal pán S.. U neho sa
nejednalo o prvé podpaľovanie predmetného biokrbu. Nevie si vysvetliť, ako k nehode došlo. Pamätá
si, že bola tma, nevedel uviesť, či biokrb bol ešte nahriaty
( z predchádzajúcej prevádzky v čase od 16.00 h do 18.00 h ), resp. či ho prelial. Podotkol, že

v priestore, kde biokrb bol umiestnený osvetlenie nebolo, bolo tam len hviezdne nebo a parafínové
sviečky.Poškodenýdodal,ževieotom,žeajpaniN.sastalo,žesajejbioalkoholvylial,zapálil,avšakona
tonejakozvládla.Poprel,žebybolvdanýdeňpoužilšpajdľu,dodal,ženestiholaniškrtnúťzapaľovačom,
že podľa neho sa to vznietilo samo.
Po otázke obhajoby poškodený podrobnejšie na hlavnom pojednávaní vysvetlil okolnosti ohľadom

vzájomného zastupovania sa a uviedol, že mnoho krát sa stalo, že nemal k dispozícii dovolenkový
lístok. O tom, že chce čerpať dovolenku povedal pani T. a následne sa rozbehol systém, v zmysle
ktorého po dohode s ostatnými zamestnancami ho niekto zastúpil. Potvrdil, že pani T. mala samostatnú
kanceláriu. Pred skutkom videl, že pracovala ako recepčná. Rozpis jeho služieb ako recepčného mal
na recepcii, vedel, kedy má do služby nastúpiť. Tento rozpis služieb na recepcii pripravovala pani

T.. Pokiaľ sa jednalo o zastupovanie vo wellnes, po už spomenutej vzájomnej dohode každý vedel,
kedy má do wellnes nastúpiť. Obsluhu biokrbu v predmetný deň popísal tak, že z inej miestnosti vzal
umelohmotnú bandasku s bioalkoholom, prišiel ku biokrbu a začal ho do jednotlivých nádob ( jednalo
sa o tri kovové nádoby vo vnútri biokrbu ) liať. Bandaska bývala odložená v samostatnej miestnosti –
v strojovni a od biokrbu bola vzdialená asi 6-7 metrov. Biokrb nezapaľoval. Poprel, že by vôbec niekedy

bol pri zapaľovaní použil špajdľu. Zvyčajne biokrb zapaľoval zapaľovačom a to tak, že vopchal ruku k dnu
so zapaľovačom a biokrb zapálil. Poškodený uviedol, že skutočne nevie ako a kedy k vznieteniu biokrbu
došlo, t.j. v ktorom okamihu, pri napĺňaní ktorej z troch nádobiek biokrbu. Bol pri tom v stoji a zapaľovač
vdanomokamihumalvovrecku.Keďževmiestnostiboloprítmie,videlby,kebyvbiokrbeešteprebiehalo
horenie, preto si myslí, že biokrb už nehorel. Rovnako vypovedal, že z dôvodu . prítmia nevie uviesť, či

bioalkohol v nádobách prelial. Pán S. len stručne ho informoval, ako má biokrb zapáliť, t.j. uviedol mu, že
zoberie palivo, naleje ho a zapáli. Názorne mu to nepredviedol. Poškodený v minulosti videl manipulovať
s biokrbom pani N., K. a pána S.. O práci vo wellnes sa s obžalovaným nikdy nerozprával. Poškodeného
nezaujímalo, či obžalovaný má vedomosť o jednotlivých vzájomných zastupovaniach zamestnancov,
pretože na takomto zastupovaní sa dohodli, prácu vykonali. Urobiť sa to muselo a to aj v tom zmysle ako

požadoval obžalovaný, že všetci musia pracovať tak, aby penzión fungoval. K zraneniam poškodený
dodal, že tri mesiace bol v nemocnici, pričom ani v priebehu súdneho konania nebol doliečený. Po
úraze ešte počas hospitalizácie navštevoval psychiatra, neskôr psychológa. Dva až tri krát do týždňa
musel postupovať preväzy rán, ktoré mokvali. Tieto preväzy rán boli najhoršie okamihy v jeho živote,
pretožetoboloextrémnebolestivé,obväzysastrhávaliznedoliečenýchrán.Čosatýkajehopsychického

zdravotného stavu, sebavedomia, i v súčasnej dobe nemôže ísť na slnko, nemôže vykonávať činnosti
aké vykonával pred úrazom, je mu nepríjemne pred spoločnosťou, pretože tých rán je omnoho viac, než
len vidieť na rukách vytŕčajúcich mu z rukávov. Snaží sa však neizolovať sa od spoločnosti, nebyť mimo
reality, čo vyplýva i z toho, že si chce nájsť prácu a teda do spoločnosti ísť musí. Nie je ženatý, nemá
ani priateľku, túto si nehľadá, pretože sa psychicky na to necíti ( jazvy takmer po celom tele ).

Pokiaľ obhajoba na hlavnom pojednávaní ( čl. 545 ) predložila evidenciu dochádzky na poškodeného, po
jej oboznámení sa poškodený uviedol, že pod položkou č. 12 ( čo znamená 12.12.2014, t.j. deň úrazu )
je uvedený jeho príchod do práce o 08.00 h. Zápis o odchode o 18.00 h, ako aj podpis, on neučinil, nie
je to jeho písmo. V prípade, že by bol ukončil prácu vo wellnes, bol by do odchodu uviedol čas 22.00
h s poznámkou wellnes a podpísal sa. Takto je to na tomto evidenčnom lístku dochádzky uvedené aj

pod položkou 6
( poznámka súdu, originál evidencie dochádzky sa nachádza na čl. 421 ).V danom trestnom konaní si poškodený A. C. N. uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej
ujmy vo výške 90.000,- € ( podrobne rozvedená na čl. 472-478 ) z dôvodu, že konaním, resp.
opomenutím obžalovaného bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv ( jeho telesnej integrity –

k poškodeniu tela značným spôsobom, jeho osobnej slobody – pobytom v nemocnici, účasťou na
vyšetreniach a ošetreniach a s tým súvisiacou úzkosťou a strachom z liečebných úkonov ), pričom
dôsledky budú u poškodeného na jeho zdraví trvať do konca jeho života. Dodal, že u neho došlo i
k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby a to v značnej miere. Poukázal na to, že o zníženie dôstojnosti
fyzickej osoby ide vtedy, ak fyzická osoba vzhľadom k povahe, intenzite, opakovaniu, trvaniu a šírke

okruhu pôsobenia nepriaznivých následkov ujmu do integrity svojej osobnosti pociťuje a prežíva ako
závažnú.

Poškodený A. C. N. bol dopočutý na hlavnom pojednávaní po zrušení prvého rozhodnutia okresného
súdu. Doplnil, že jeho pracovná neschopnosť trvala od 12. 12. 2014 do 31. 01. 2017, že k úrazu
došlo tesne pred 19.00 h, mohlo byť 18.50 hod. Po vzhliadnutí listiny ( čl. 749 – fotografia bandasky

s bioalkoholom o objeme 5 litrov ) poškodený potvrdil, že sa jedná o obdobnú bandasku, z akej aj
on bioalkohol do biokrbu lieval. Ohľadom nosenia okuliarov poškodený vypovedal, že je krátkozraký,
aktuálne ( 30. 01. 2020 ) nosí dioptrie 7, pričom každým rokom sa mu menia – zhoršujú a teda v čase
skutku v roku 2014 mal dioptrie nižšie. Vidí aj čítať, avšak nevie sa vyjadriť k tomu, či nejaká nálepka
s návodom na použitie na bandaske, z ktorej lial alkohol aj bola. C. Q. nie je, ani nebol jeho ošetrujúcim

lekárom.Kzapaľovaniubiokrbudodal,žeoheňvzbĺkolvbiokrbe,bandaskunafúkloatenoheňasiprešiel
do nej. Pri tom stál, či bol naklonený alebo vzpriamený, to už na hlavnom pojednávaní uviesť nevedel.
Naďalej sa podrobuje pravidelným kontrolám na klinike popálenín v Bratislave a rovnako navštevuje
psychiatrickú ambulanciu. Poškodený zotrval na nároku na náhradu škody tak, ako si túto uplatnil
pred zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu. Dodal, že od Sociálnej poisťovni ohľadom bolestného

obdržal sumu 29.859,- eur, ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia obdržal celkovo 132.919,50
eur. Na nákladoch na liečenie mu bolo uhradených 1.657,- eur a úrazový príplatok za obdobie od 13.
12. 2014 do 31. 12. 2014 a za obdobie od 01. 12. 2015 do 10. 12. 2015 obdržal spolu 1.601,20 eur.
Spolu obdržal sumu 166.036,70 eur.
Aktuálne ( hlavné pojednávanie konané 30.01.2020 ) je invalidným dôchodcom, nepracuje. Poberá

invalidný dôchodok. V spoločnosti J. I. J. ukončil pracovný pomer, pričom mu bolo vyplatené aj odstupné.

Z dôvodu neprítomnosti splnomocnencov poškodených sa súd oboznámil s uplatnenými nárokmi na
náhradu škody a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá si v rámci trestného konania uplatnila nárok
na náhradu škody z titulu poskytnutých liečebných nákladov poškodenému A. C. N. v sume 22.311,75 €

(čl.54)aSociálnejpoisťovneztituluvyplatenýchnemocenskýchdávokaúrazovéhopríplatkuvcelkovej
sume 5.013,40 € ( nemocenské dávky za obdobie od 22.12.2014 do 10.12.2015 vo výške 3.412,20 €
a úrazový príplatok za obdobie od 13.12.2014 do 10.12.2015 vo výške 1.602,20 € čl. 43 ).

Svedok A. T. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý zamestnávateľ, pozná

ho, nie sú v žiadnom vzťahu. Rovnako pozná aj poškodeného ako bývalého kolegu, nestretávajú sa.
Vypovedala, že od roku 2010 do júna 2015 pracovala v spoločnosti J. J. K. L. C. na pozícii recepčnej.
Do predmetného úrazu nikto z pracovníkov nebol poverený funkciou prevádzkara. Bez písomného
poverenia vykonávala aj prácu a to objednávala tovar, normovala, nahadzovala údaje do a z počítača,
vykonávala práce súvisiace s faktúrami. Od januára 2015 už bola aj formálne zaradená do funkcie

prevádzkarky, kde na túto pozíciu ju menoval obžalovaný ako konateľ spoločnosti. Podotkla, že do úrazu
všetci zamestnanci v podstate robili všetko. Fungovalo to tak, že vzájomne sa všetci zamestnanci
dohodli na nejakom zastupovaní. Aj svedkyňa pracovala vo wellnes, obsluhovala aj biokrb. S biokrbom
pracovali aj pán S., K. a poškodený. O tom, že vo wellnes pracoval aj poškodený, obžalovaný vedomosť
mal, pretože o tejto skutočnosti sa s ním rozprávala. Svedkyňa poprela, že by v tejto dobe, kedy

okrem recepčnej vykonávala aj vyššie uvedené práce, bola vykonávala i práce, či rozhodnutia ohľadom
personálnej politiky, t.j. nezaraďovala zamestnancov na pracovné pozície, nerobila výkazy, nesledovala
pracovný čas zamestnancov. Na požiadanie obžalovaného, že ak v penzióne budú nejaké problémy,
aby mu to oznámila, tak buď ona alebo pani E. ho o všetkom informovali, t.j. aj o dovolenkách či
pracovnej neschopnosti zamestnancov. Uvedené oznamovali aj na družstvo. V dochádzkových listoch

sa evidoval len čas, kto kedy do práce nastúpil a jeho odchod. Túto dochádzku svedkyňa nekontrolovala.
Ohľadom zastupovania v predmetný deň pani C., telefonicky o uvedenom oboznámila obžalovaného,
ktorý jej uviedol, že jemu je jedno, kto do wellnesu pôjde. Poškodeným bola oslovená, že by danú smenu
vzal, lebo si chcel privyrobiť, pričom už v minulosti na tejto pracovnej pozícii zastupoval. Vysvetlila, žebiokrb bol v prevádzke počas dňa dva krát a to poobede v čase od 16.00 h do 18.00 h, nasledovala
hodinová prestávka a ďalej vo večerných hodinách od 19.00 h do 21.00 h.. V predmetný deň práce
vo wellnes vykonával len poškodený. Ona poškodeného na prácu vo wellnes nezaškoľovala. Pokiaľ

svedkyňa potrebovala, aby ju v práci niekto zastúpil, opýtala sa kolegyne, či to za ňu zoberie, ak áno,
vypísala si dovolenkový lístok, ktorý bol odovzdaný na družstve. Takto to fungovalo. Nevylúčila, že sa
vypisovali dovolenkové lístky, nevylúčila, že ich aj ona odniesla na družstvo, poprela však, že by bola ona
schvaľovala dovolenky zamestnancom. Podotkla, že rovnaký biokrb bol aj v prezidentskom apartmáne
a pracovníci recepcie, teda aj ona, tento biokrb v apartmáne obsluhovali. Ako recepčná nebola ohľadom

manipulovania s biokrbom poučená, zaškolená. To platí aj pre ostatných zamestnancov vo wellnes.
Potvrdila, že na prevádzke penziónu nebol dostupný žiadny návod k obsluhe biokrbu. Až po skutku sa
im v penzióne dostali do rúk papiere, ako používať biokrb. Vo wellnes nebolo žiadne osvetlenie. Práve
biokrbmalnavodzovaťurčitýefektatiežmiestnosťvyhriať(anikúrenietamneboložiadne).Dokazovala,
že obžalovaný sa každý týždeň telefonicky informoval o chode penziónu. Takto mu aj oznámila, že
pani C. si vzala voľno. Na jeho otázku, kto ju zastúpi, mu odpovedala, že poškodený, ktorý sa tak

dohodol s pánom S. a C.. Svedkyňa o uvedenom zaradení na prácu do wellnes nerozhodovala, bola si
vedomá toho, že nikto z menovaných osôb nemá odbornú spôsobilosť na prácu ako je plavčík, saunár,
záchranár, na prácu s elektrickým zariadením, s chemikáliami, s manipuláciou s biokrbom a podobne.
Všetci pán S., C. i poškodený podľa svedkyne pracovali vo wellnes bez odbornej spôsobilosti. Začiatkom
roka 2015, keď obžalovaný svedkyni ponúkol prácu riaditeľky penziónu, upozornila ho na uvedené

nedostatky s tým, že pokiaľ tieto odstránené nebudú, túto pozíciu neprijme. S obžalovaným sa dohodli
na výkone funkcie prevádzkarky od 01.01.2015, pričom obžalovaný od nej požadoval uzatvorenie tejto
dohody so spätným dátumom, s čím svedkyňa nesúhlasila. Jednoznačne svedkyňa zotrvala na svojej
výpovedi v tom, že v minulosti pred skutkom odmietla obžalovanému ponuku výkonu prác súvisiacich
s pozíciou prevádzkarky, že nechce mať niť spoločné so zamestnancami a hosťami. Chcela pracovať len

s papiermi. Jednoznačne svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pred skutkom telefonovala
s obžalovaným, ktorému oznámila, že vo wellnes bude pracovať poškodený, na čo jej obžalovaný
uviedol, že mu je jedno, kto tam pôjde. Zvýraznila, že poškodený vo wellnes pracoval aj pred skutkom,
o čom rovnako obžalovaný vedomosť mal, nijakým spôsobom mu prácu vo wellnes nezakázal.

K výpovedi svedkyne A. T. T. obžalovaný uviedol, že hierarchia v penzióne bola stanovená, všetci
zamestnanci boli s ňou oboznámení a rešpektovali ju. On, pani A. T. a A. E. si medzi sebou povedali,
ktorá akú prácu bude vykonávať. Okrem toho len ústne poveril pani A. T. s vybavovaním personálnej
politiky, t.j. v jej náplni práce bolo poverovať zamestnancov na konkrétnu prácu a to i v prípade ich
zastupovania. Obžalovaný potvrdil, že mal vedomosť o zastupovaní vo wellnes pánom S., pani N. a K..

Ohľadom zastupovania poškodeným vo wellnes poprel, že by vedomosť mal. Preto, pokiaľ by došlo
k nehode či úrazu u menovaných, svoju zodpovednosť by prijal. V prípade, že by bol mal vedomosť
o tom, že vo wellnes bude zastupovať poškodený, s takýmto postupom by nesúhlasil.

Vypočutá na hlavnom pojednávaní bola aj J. E., ktorá uviedla, že v minulosti pracovala pre spoločnosť

J. I., J., O. bol jej zamestnávateľ, pozná ho. Pozná aj poškodeného, boli kolegovia, nestretávajú sa.
V čase skutku pracovala v penzióne M. C. ako recepčná. Uviedla, že každý sa zúčastňoval na každej
práci, pokiaľ to bolo potrebné a z dôvodu, aby penzión fungoval. Práve obžalovaný vyžadoval, aby
všetko v penzióne fungovalo i napriek tomu, že nemali žiadneho riaditeľa. Za wellnes nebol v čase
úrazu zodpovedný nikto. Keď zamestnanci chýbali, plátalo sa to, ako sa dalo. Do wellnesu chodili

zastupovať najmä noční recepční, prácu ovládali, vyškolení však neboli. Vo wellnes sa striedali
pán S. i poškodený. Takto to bolo aj pred úrazom. Ona sama opakovane zapaľovala biokrb avšak
v prezidentskom apartmáne. Tento bol rovnaký ako vo wellnes, pričom ani ju nikto na jeho obsluhu
nezaučil. Na hlavnom pojednávaní dokazovala, že po skutku prišiel za ňou obžalovaný a požadoval
od nej spísanie listiny s obsahom, že pani C. zaučila poškodeného na prácu s biokrbom, so spätným

dátumom. Uvedené svedkyňa aj spísala, nepýtala sa ho na dôvod spätného dátumu. Nevedela uviesť,
či túto listinu pani C. aj podpísala. Vypovedala, že v jej náplni bola práca recepčnej, mala na starosti aj
hľadanieklientov.PaniT.bolatiežrecepčnouaďalejmalanastarostireštauračnéslužby(kuchyňu,bar).
V jej kompetencii neboli úlohy spojené so zabezpečením zastupovania wellnesu. Keď vykonávala prácu
recepčnej, bola na recepcii. Keď sa venovala marketingovým úlohám, sedela v kancelárii. Jednoznačne

poprela, že by ona alebo pani T. boli vykonávali funkciu prevádzkarky, že by zamestnancov boli
prideľovali na práce resp. ich umiestňovali na iné miesto z dôvodu zastupovania. Dovolenku i pracovnú
neschopnosť si každý zamestnanec nahlásil a riešil sám. Napríklad v bare boli dvaja zamestnanci. Keď
jeden z nich chcel čerpať dovolenku, zabezpečil si zastúpenie tým druhým. Ak to nebolo možné, takzastúpenie iným zamestnancom a to na báze dobrovoľnosti. Takto to fungovalo na všetkých pozíciách
v penzióne. Ona ani pani T. žiadne dovolenky neodsúhlasovali. Dovolenkové lístky sa síce vypísali,
avšak tieto boli len pripnuté k dochádzkovému lístku. Až po tom, čo si zamestnanci doriešili vzájomné

zastupovanie, prišli k nim do kancelárie a oznámili im, že budú čerpať dovolenku a kto ich zastúpi.
Oni dve boli v kontakte s učtárňou spoločnosti a preto oni na družstvo zasielali všetky papiere na
konci mesiaca ( pani T. finančný denník, gastronómiu, skladové hospodárstvo a ona dochádzkové
lístky len zhromaždila, zošila s dovolenkovými lístkami, sčítala odpracované hodiny, dochádzkový lístok
podpísala ). Potvrdila, že pani A. F. ju a pani T. zaúčala, ako to chodí v penzióne. Svedkyňa sa

nevedela vyjadriť k dôvodu, prečo poškodený v daný deň vykonával práce vo wellnes. Vedela, že
si chcel privyrobiť. Potvrdila však, že obžalovaný o takomto zastúpení vedomosť mal, pretože často
chodieval do penziónu, aj do wellnes, pričom ho vôbec nezaujímalo, kto na tomto pracovisku pracuje,
či je potrebné k takej práci nejaké zaškolenie. Zaujímalo ho len to, aby penzión fungoval. Keď však bol
v penzióne prítomný, rozprával sa s ľuďmi, ako čo funguje, vrátane zastupovania. Pokiaľ sa týka tohto
konkrétneho dňa, svedkyňa nevedela uviesť, či obžalovaný mal vedomosť o zastúpení poškodeným

wellnes pracovníčku. Ona sama o tomto zastúpení, ani o inom, obžalovaného neinformovala, pretože to
nemala vo svojich pracovných povinnostiach. Zároveň podotkla, že obžalovaný odsúhlasoval dochádzky
aj výplaty na družstve pre jednotlivých zamestnancov, preto musel mať vedomosť i o tom, kto koho a na
akej pozícii zastupoval. Vysvetlila, že v dochádzkovom liste bolo uvedené, ktorý pracovník na ktorej
pracovnej pozícii v daný deň pracoval. Potvrdila, že všeobecné školenia BOZP mali, avšak nikto z nich

na manipuláciu s biokrbom a bioalkoholom poučený nebol.

K výpovedi svedkyne J. E. obžalovaný uviedol, že pokiaľ svedkyňu požiadal o spísanie listiny, ktorej
obsahom bolo poučenie o manipulácii s biokrbom, jednalo sa o listinu pre pani C., ktorú on ústne o tom
poučil, preto uvedené chcel mať potvrdené aj písomne a so spätným dátumom, ktorú listinu pani C.

aj podpísala. Poprel, že by jej obsahom malo byť verifikovanie pani C. o tom, že ona mala poučiť
o nakladaní s biokrbom poškodeného a ešte so spätným dátumom. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že
práve svedkyňa bola tou osobou, ktorá s dochádzkou poškodeného v predmetný deň manipulovala.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala ako svedkyňa aj T. N. ( predtým C. ), ktorá uviedla, že

obžalovaného pozná, je to jej zamestnávateľ. Pozná aj poškodeného, sú bývalými kolegami, stretnú sa
tak dva krát do roka. Aj v súčasnej dobe je zamestnancom predmetného penziónu. V spoločnosti J. I. J.
v penzióne M. C. pracuje na pozícii wellnes pracovníka od roku 2008-2009. Dokazovala, že bioalkohol
sa uskladňoval v strojovni. Vysvetlila, že v biokrbe boli tri nádoby asi pollitrové, do ktorých sa bioalkohol
vlieval a zapaľoval. Zapaľoval sa tým, čo bolo po ruke, napr. zapaľovačom, zápalkami a podobne.

V miestnosti bola tma, nie je v nej riadne osvetlenie, len zažaté sviečky. Svedkyňa uviedla, že mnohokrát
si pri lievaní bioalkoholu svietila aj zapaľovačom, aby videla. Pred skutkom nebola nikým poučená
o manipulácii s biokrbom. Podotkla, že asi týždeň po nehode jej obžalovaný predložil na podpis tlačivo
so spätným dátumom, z ktorého vyplývalo, že bola poučená o manipulácii s biokrbom a s biopalivom,
toto tlačivo bolo datované dňom 01.03.2010 ( čl. 559 ). Prítomná pri tom bola aj pani E., ktorá toto

tlačivo na pokyn obžalovaného písala a vytlačila. Potvrdila, že aj jej sa stala určitá nehoda v tom, že pri
lievaní bioalkoholu sa jej vznietila plastová fľaša s biopalivom, avšak v tejto fľaši mala málo biopaliva,
preto ju ihneď odhodila do stredu miestnosti, kde je odtok a zaliala ju vedrom vody. O uvedenom
informovala obžalovaného aj s požiadavkou, že by bolo vhodné biokrb vymeniť za elektrické krbové
vyhrievanie, na čo obžalovaný reagoval slovami, že „niekedy potom“. O všetkom, čo sa na prevádzke

dialo bol obžalovaný informovaný aj prostredníctvom pani K.. Sám do penziónu chodieval dva-tri krát
do týždňa. O jej nehode, ako aj iných okolnostiach súvisiacich s prácou v penzióne sa navzájom
rozprávali s kolegami. Potvrdila, že ani poškodený nebol zaškolený na prácu s biokrbom a biopalivom.
Nikto na prevádzke penziónu takto zaškolený nebol. Potvrdila, že pred úrazom poškodený už vo
wellnes zastupoval a narábal s biokrbom, bioalkoholom ( vtedy bola dlhodobo pracovne neschopná,

od júna 2014 a nastúpila až v decembri 2014 ). Zastupovanie fungovalo tak, že ktokoľvek kto mohol
a chcel, išiel robiť tam, kde bolo potrebné, t.j. aj do wellnes. Potvrdila, že v čase skutku nikto oficiálne
nebol poverený funkciou prevádzkara. Zodpovedným vedúcim podľa svedkyne bol práve obžalovaný.
Poškodený pracoval na pozícii recepčného. Mala vedomosť o tom, že práve poškodený ju v predmetný
deň bude zastupovať, keďže ona potrebovala voľno. Mala vedomosť o tom, že poškodený tak konal

z dôvodu, že si chcel privyrobiť. Nikto ho na túto prácu nenútil, ani mu ju neprikázal. Zastupovanie
bolo dojednané po vzájomnej dohode medzi ostatnými zamestnancami. Od predmetného úrazu biokrby
v penzióne sa nepoužívajú. Svedkyňa nikdy žiadny manuál o používaní biokrbu nevidela. Dokazovala,
žeobžalovanýmalvedomosťotom,ženiktoznich,ktorípracovali,zastupovalivowellnes,nemaliskúškyv oblasti plavčíka, ľudského tela, hygieny, potravy, vodovodného potrubia a podobne. Svedkyňa skúšky
potrebné pre prácu vo wellnes mala, absolvovala ich sama z vlastnej iniciatívy, avšak zamestnávateľ jej
to následne preplatil. Odborne spôsobilá na prácu s chemikáliami ( napr. chlór, bioalkohol ) svedkyňa

v čase skutku nebola, len tak, ako vypovedala, sama sa naučila, ako s nimi má narábať, žiadneho
školeniavtomtosmeresanezúčastnila,anijejneboloponúknutézostranyzamestnávateľa.Obdobnesa
sama naučila narábať s biokrbom. Uviedla, že biokrb používala i vo svojej domácnosti, avšak prvý krát sa
snímstretlavpenzióne(prevlastnépoužívanievdomácnostisibiokrbzakúpiliasivrokoch2012-2013).
Biokrby v penzióne boli zadovážené skôr. K výkonu prác pani T. svedkyňa uviedla, že táto pracovala

s papiermi, objednávala. K evidencii dochádzky svedkyňa vypovedala, že do nej si zaznamenávali
príchod a odchod z práce. Keď niekto išiel vykonávať napr. prácu vo wellnes, tak do evidencie dochádzky
poznačil príchod na toto pracovisko a odchod z neho a to po celkovom ukončení výkonu prác ( napr.
príchod o 08.00 h – odchod o 22.00 h + poznámka ohľadom miesta, kde pracoval, napr. záhrada,
wellnes a podobne ). Podotkla, že aj niekoľko dní vopred vedela, v ktorý deň pripadá na ňu služba vo
wellnes. Preto sa vopred vedela na zastúpení s niekým dohodnúť. V prípade, že by sa nikto nenašiel,

kto by za ňu službu vzal, nemohla by dovolenku čerpať. Sama si dovolenkový lístok nevypisovala,
do tej evidencie dochádzky veľkým písmom zaznačila „Dovolenka“, resp. ten deň ponechala prázdny,
nevyplnený. Niekedy až následne došlo k vypísaniu dovolenkových lístkov, dovolenka sa však značila
do evidencie dochádzky. Vedela, že počas jej pracovnej neschopnosti vo wellnes pracoval aj poškodený,
vedela, že sa na tomto pracovisku striedali cez recepčných, všetci. V čase výsluchu svedkyne na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 ( čl. 549 ) svedkyňa dodala, že ani v súčasnej dobe
nikto zo zamestnancov nedisponuje oprávneniami na práce potrebné vo wellnes ( tak ako vypovedala:
plavčíka, ľudské telo, voda a podobne ).

K výpovedi svedkyne T. N. obžalovaný okrem iného uviedol, že na základe toho, že ho pán Q. ( osoba,

ktorá u zamestnancov penziónu zabezpečovala školenie o BOZP ) po vzniku predmetného úrazu poučil
o tom, že súčasťou pracovnej zmluvy zamestnancov vykonávajúcich prácu s biokrbom by malo byť aj
ich poučenie o nakladaní s ním, následne predložil svedkyni označenú listinu so spätným dátumom na
verifikáciu, tiež ju predložil aj ďalších zamestnancov s poukazom na to, že na žiadneho zamestnanca
v tomto smere nerobil nijaký nátlak ( t.j. aby toto poučenie podpísali ). Obžalovaný podotkol, že všetci

túto listinu podpísali.

Vypovedal na hlavnom pojednávaní aj svedok C. S.. Tento uviedol, že pozná obžalovaného, ktorý
je jeho zamestnávateľom a pozná aj poškodeného ako bývalého kolegu, s ktorým sa aj v súčasnej
dobe stretáva, sú kamaráti. Pracuje na pozícii recepčného a takto to bolo aj v čase úrazu. V penzióne

pracuje od jeho vzniku. Je najstarším zamestnancom. Nie je oprávnený ani odborne spôsobilý na
výkon prác vo wellnes. Nikým a nikto zo zamestnancov penziónu neboli zaškolení ohľadom manipulácie
s biokrbom a bioalkoholom. Absolvovali len všeobecné školenie ohľadom BOZP. Obžalovaný sa však
pred zamestnancami penziónu vyjadril v tom zmysle, že môžu byť radi, že majú prácu a že každý bude
pracovať aj vo wellnes. Podľa neho každý zamestnanec penziónu by mal ovládať všetky práce vrátane

wellnes. Voči týmto jeho názorom sa zamestnanci opakovane ohradzovali, poukazovali na absenciu ich
odbornej nespôsobilosti na niektoré z prác, pričom obžalovaný na uvedené nijako nereagoval. On sám
na uvedené obžalovaného neupozorňoval. Svedkovi nikdy a nikto neoznámil, kto je jeho nadriadeným.
Vedel o tom, že pani T. J. E. vykonávali aj práce s papiermi. Potvrdil, že v predmetný deň poškodený od
rána pracoval vo wellnes. V tento deň zastupoval pani N. ( L. C. ). V čase úrazu vo wellnes zaskakoval

len on a poškodený. V tomto čase vo wellnes pracovali aj pani N. a K.. Jemu nakladanie s biokrbom
ukázala pani N.. On sám si pri nalievaní bioalkoholu niekedy svietil baterkou, mobilom či zapaľovačom,
kedy mu opakovane chlpy či prsty na ruke ohoreli. Poukázal na to, že v penzióne nefiguroval žiadny
prevádzkar, preto aj s vedomím obžalovaného sa navzájom pri zastupovaní striedali. Svedok sa v tento
deň pripravoval na nočnú. Po výbuchu zazrel v suteréne wellnesu záblesk ohňa, preto okamžite utekal

na toto miesto. Videl z bazéna vychádzať poškodeného, ktorý si v bazéne bol uhasiť horiace telo. Poslal
ho schladiť sa pod sprchy a on hasil oddychovú miestnosť s biokrbom. Horel krb, podlaha, deky na
ležadlách, bandaska od bioalkoholu a šlapky poškodeného. Následne prišli záchranári, policajti, hasiči.
Poškodený pracoval na pozícii recepčného. Svedok pre svoju vlastnú potrebu bezprostredne po úraze
vzal knihu dochádzky, túto si prefotil a predložil ju orgánom činným v trestnom konaní. Predložil ju

k dispozícii aj inšpektorátu práce. Urobil tak z dôvodu, aby prípadne nedošlo k sfalšovaniu príchodu,
či odchodu poškodeného z pracoviska wellnes, čo sa napokon aj stalo. Neznáma osoba do knihy
dochádzky po úraze dopísala odchod poškodeného o 18.00 h a pripojila jeho podpis, čo sa nezakladalo
na pravde. Poškodený mal byť v tento deň v práci od 08.00 h až do 22.00 h, čo je obvyklý pracovnýčas vo wellnes. Po oboznámení sa s listinou predloženou obžalovaným ( čl. 542 ) svedok uviedol, že
sa jedná práve o danú listinu – falšovanú. Daný biokrb bol v penzióne umiestnený od roku 2008-2009.
Biokrb bol používaný z dôvodu výhrevnosti

( v miestnosti nebolo kúrenie ), tiež na navodenie atmosféry ( miestnosť nebola nijako osvetlená ).
Prevádzku penziónu podľa svedka mal na starosti obžalovaný, keď pani T. bola len recepčnou. Potvrdil,
že táto sa zdržiavala počas práce v kancelárii vedľa recepcie. Nemá vedomosť o tom, že by bola
poverená výkonom funkcie prevádzkarky. Bola však pre ostatných zamestnancov takou prirodzenou
autoritou. Svedok vypovedal, že aj jemu sa vznietil bioalkohol, avšak nevzniklo mu z toho žiadne

nebezpečenstvo. Potvrdil, že asi už dva mesiace pred úrazom poškodený vo wellnes zastupoval. Od
úrazu prácu vo wellnes svedok nevykonáva a to z dôvodu, že všetko to má pred očami i dnes. K postupu
ohľadom čerpania dovolenky svedok uviedol, že keď si chcel vziať dovolenku, musel niekoho osloviť, či
jeho smenu za neho zoberie, ak áno, vypísal si dovolenkový lístok, ktorý odovzdal buď pani T., resp. E..
Vedel o tom, že obžalovaný chodieval do penziónu, on ho však stretol zriedka, keďže pracoval v pozícii
nočného recepčného.

K výpovedi svedka C. S. obžalovaný uviedol, že z dochádzky poškodeného vyplýva, že poškodený začal
vo wellnes pracovať od 05.11.2014 a do úrazu vo wellnes pracoval celkovo 8 krát.

Svedkyňa I. K. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovaného pozná, aj v súčasnej dobe je jej

zamestnávateľom. Poškodeného rovnako pozná, je to jej bývalý kolega, nestretávajú sa. Uviedla, že aj
dnes pôsobí vo wellnes v predmetnom penzióne. V prípade potreby pracovala aj ako čašníčka, keďže je
vyštudovaná čašníčka. Svedkyňa vypovedala na hlavnom pojednávaní konanom 11.10.2017 a uviedla,
že v tento mesiac
( október 2017 ) absolvovala školenie na prácu vo wellnes, ktoré jej zabezpečil i uhradil zamestnávateľ.

V čase úrazu vo wellnes pracovala a zaškolila ju pani C.. Vedela, že poškodený pracoval pred skutkom
ako nočný recepčný. Vedela, že asi mesiac pred úrazom zastupoval aj vo wellnes. K osvetleniu vo
wellnes vypovedala, že na strope bolo hviezdne nebo a sviečky na stene boli od biokrbu vzdialené asi
2,5 metra. Miestnosť nebola osvetlená, bolo tam prítmie. Niekedy si aj ona svietila mobilom. Jej sa nikdy
nestalo, že by bola mala problém s obsluhou biokrbu, ale dodala, že si dávala veľký pozor. Potvrdila,

že po skutku podpisovala nejaké papiere ohľadom biokrbu, ktoré jej predložil obžalovaný. Potvrdila, že
biokrb od úrazu vo wellnes nepoužívajú. Ako náhrada slúži elektrický krb a miestnosť je už aj opatrená
osvetlením. Nevedela uviesť, na koho pokyn resp. z akého dôvodu poškodený v čase skutku vykonával
práce vo wellnes. Vtedy mala voľno ona a aj pani C.. Oni dve sa však o vzájomnom zastupovaní
v tento deň nerozprávali. Nezávisle od seba si vzala voľno svedkyňa a aj pani C.. V čase skutku sa vo

wellnes oni dve striedali na smenách. Raz mala krátky týždeň, potom dlhý. To znamená, že krátky týždeň
pracovalavstredu,štvrtokavdlhýtýždeňpracovalavpondelok,utorok,piatokavíkend.Podľasvedkyne
funkciu prevádzkarok vykonávali pani T. J. E.. Plán služieb pripravovala pani T. resp. E.. Svedkyňa
obe vnímala ako prevádzkarky, pretože podľa nej oni dve rozdeľovali úlohy, za nimi chodila, keď niečo
potrebovala. Svedkyňa však nevedela uviesť, akú pracovnú zmluvu mala pani T. so zamestnávateľom

uzatvorenú v čase úrazu. Na vysvetlenie dodala, že na pozíciu vo wellnes ju preradila práve pani T.
a bolo to v čase, keď už asi mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s miestom výkonu prác vo wellnes.
Pokiaľ následne niekedy zastupovala aj pri prácach čašníčky, bolo to na hodinu-dve, ako výpomoc.
Dovolenkový lístok si svedkyňa nikdy nevypisovala. Používal a aj v súčasnosti sa používa dochádzkový
list, do ktorého sú zaznamenávané odpracované hodiny a aj dovolenka. Potvrdila, že obžalovaného

v penzióne stretávala. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa ďalej uviedla, že pani C. bola takmer vždy
buď pracovne neschopná, resp. na dovolenke a ona už nevládala za ňu ťahať. Pani T. sa jej vždy prišla
opýtať, či je ochotná zastúpiť pani C., s čím svedkyňa niekedy súhlasila, lebo si chcela privyrobiť. Keď
však sama mala niečo už v pláne, alebo si potrebovala vybaviť, tak pani T. povedala, že ju zastúpiť
nemôže a tak si pani T. našla náhradu. Obvykle postupovali tak, že si všetci zamestnanci vrátane pani

T. J. E. sadli a riešili, čo bolo potrebné. Ďalej už oni dve to riešili s majiteľom. Podľa svedkyne poškodený
vo wellnes zastupoval z dôvodu, že si chcel privyrobiť a určite sa na tom dohodli obaja, t.j. poškodený
s pani T.. Hodiny, ktoré mala svedkyňa odpracované nadčas, mala riadne zaplatené. Určite aj ostatní,
ktorí zastupovali, resp. pracovali nadčas, mali za to zaplatené. Svedkyňa nikdy nečerpala za nadčasy
náhradné voľno.

Svedok T. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, sú v pracovnoprávnom vzťahu,
poškodeného nepozná. Pracuje na pozícii vodiča a v spoločnosti pracuje od roku 1996. Okrem prác
vodiča vykonáva všetko, kde ho pošlú ( napr. aj do živočíšnej výroby, do skladu a podobne ). Prácunevykonáva priamo v penzióne M. C.. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, z akého dôvodu figuruje
jeho meno v protokole inšpektorátu práce. S prevádzkou penziónu nemal nič spoločné, nemá vedomosť
o tom, že by zastupoval práva zamestnancov z tohto penziónu. Po vzniku úrazu mu tento protokol

predložili na podpis ako hovorcovi ( na družstve J. I. J. bol kolegami z mechanizácie zvolený za hovorcu
zamestnancov ). Dodal, že každoročne zamestnanci podstupujú školenie BOZP. Do penziónu chodieval
obedovať, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, kto v akých pracovných pozíciách tam pracoval. Postup
ohľadom čerpania dovolenky vo všeobecnosti svedok opísal tak, že dovolenkový lístok nevypisoval, len
dovolenku nahlásil svojmu vedúcemu.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok aj A. L. C., ktorý uviedol, že je inšpektorom práce
Inšpektorátu práce Banská Bystrica ( ďalej len IP BB ). Jeho úlohou okrem iného je i vyšetrenie
pracovných úrazov. Takto 12.12.2014 prijali oznámenie o pracovnom úraze v L. M. C. K. I., ktorý
je v správe spoločnosti J. I. J., ktorého štatutárom – predsedom predstavenstva - je obžalovaný
A. B. C.. Z tohto dôvodu je táto osoba zároveň aj v postavení zamestnávateľa. V dňoch 13.01.

až 11.02.2015 s kolegom A. C. K. vykonali vyšetrenie za účelom zistenia príčin vzniku pracovného
úrazu. Po tom, čo vykonali obhliadku miesta úrazu, vyhotovili fotodokumentáciu, vypočuli svedkov
prítomných v danom čase na pracovisku, tiež vypočuli svedkov pracujúcich vo wellnes, ( pričom na ich
požiadanie im nebol predložený návod na obsluhu biokrbu, pretože nebol ), vykonali kontrolu všeobecnej
dokumentácie bezpečnosti práce, ochranných pomôcok, karty bezpečnostných údajov od bioalkoholu,

spracovali protokol o vyšetrení príčin registrovaného pracovného úrazu pod č.: IBB-6-65-2.2/P-J02-15
zo dňa 27.02.2015. V časti „G“ tohto protokolu sú uvedené zistené nedostatky na pracovisku a tieto
sú aj podrobne opísané. V príčinnej súvislosti s pracovným úrazom bola zistená skutočnosť, že
zamestnávateľ nezabezpečil oboznámenie a informovanie poškodeného o spôsobe používania biokrbu
nabioalkoholarovnakonezabezpečilaniosvetleniepracoviska,naktoromsanachádzalbiokrb, umelým

osvetlením potrebným pri obsluhe biokrbu. Za uvedené nedostatky v príčinnej súvislosti s úrazom
bola spoločnosti J. J. uložená inšpektorátom pokuta vo výške 33.000,- €. Tiež boli zistené ďalšie
nedostatky nesúvisiace priamo so vznikom úrazu uvedené pod bodom 3. až 9., napr. zamestnávateľ
nezabezpečil k biokrbu dokumentáciu a minimálne návod k jeho bezpečnému používaniu a údržbe,
neposúdil riziko a nevypracoval písomný dokument o posúdení rizika pri obsluhe biokrbu na bioalkohol,

neposkytol zamestnancom potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a ostatné uvedené
v predmetnom protokole pod písmenom „G“ a bode „II“. Preto aj bezpečnostný technik nemal z čoho
oboznámiť zamestnanca o bezpečnom používaní biokrbu. Zo strany poškodeného inšpektorát nezistil
žiadne nedostatky, pretože na predmetné pracovisko – miestnosť s biokrbom na bioalkohol - po
prvý raz nastúpil dňa 05.11.2014 a zastupoval dlhodobo pracovne neprítomnú pracovníčku wellnes

T. N. ( predtým C. ). Zároveň pracoval aj ako recepčný a to od 29.05.2009 až do úrazu. V deň
pracovného úrazu bol na inkriminovanom pracovisku 8. deň zastupovania, čo vyplývalo z evidencie
dochádzky. Na toto pracovisko nastúpil bez toho, aby ho zamestnávateľ poučil o jednotlivých pracovných
činnostiach a obsluhe pracovných prostriedkov. Svedok podotkol, že zamestnávateľ je povinný zaviesť
systém bezpečnosti práce, z ktorého je zrejmé, kto za čo zodpovedá v tejto oblasti. V danom prípade

zamestnávateľ síce bezpečnostného technika mal, avšak z ničoho nevyplývalo, kto zodpovedá za
konkrétne zaškolenie zamestnancov. Dodal, že osvetlenie v miestnosti s biokrbom nebolo dostatočné,
nebolo v nej žiadne umelé osvetlenie. Nachádzali sa v nej len parafínové sviečky ( v počte 10 ks
v predsieni ) z dôvodu navodenia atmosféry a na strope v predsieni bolo inštalované „hviezdne
nebo“ ( ktoré z hľadiska osvetlenia nemalo žiadny význam ). Tieto dva zdroje svetla boli nedostatočné

a nevyhovujúce na osvetlenie pracoviska vo večerných hodinách v tme či prítmí. V čase vzniku nehody
bola už tma. Biokrb sa nachádzal v zadnej časti tejto miestnosti vo výklenku a výklenok bol bez
osvetlenia. Podľa svedka povinnosťou zamestnávateľa bolo:
- zabezpečiť technickú dokumentáciu – návod na bezpečné používanie biokrbu a posúdiť riziko pri
obsluhe biokrbu, pričom výsledkom posúdenia rizika je vypracovanie posudku o riziku – na základe

týchto dokumentov by zamestnanec vedel ako má postupovať a v prípade nesprávnej obsluhy biokrbu
by zodpovednosť niesol zamestnanec,
- zabezpečiť osvetlenie miestnosti s biokrbom umelým osvetlením z dôvodu, že ak je používaný biokrb
v zimných mesiacoch po 16.00 h do 21.00 h, je už v exteriéri tma a osvetlenie parafínovými sviečkami
a hviezdnym nebom je nepostačujúce.

Svedok ďalej vypovedal, že zamestnanci penziónu boli preškolení ohľadom
všeobecných bezpečnostných predpisov bezpečnostným technikom, vrátane poškodeného. Takéto
preškolenie však podľa svedka je nevyhovujúce pre obsluhu biokrbu na bioalkohol. Podotkol, že Zákon
o bezpečnosti práce určuje všeobecné povinnosti zamestnávateľa, pričom konkrétne riešenia tejtooblasti by mali byť obsiahnuté v organizačnom a pracovnom poriadku spoločnosti. Prítomnosť či
už vlastného alebo externého bezpečnostného technika, poskytuje zamestnávateľovi len poradenské
služby v oblasti odborných organizačných kontrolných úlohách pri zabezpečovaní BOZP. Voči

vypracovanému protokolu obžalovaný žiadne námietky nemal. Až následne v rámci správneho konania
podal odvolanie. Svedok na záver uviedol, že štruktúru pracovných pozícii v predmetnom penzióne
nezisťovali, keďže v danom prípade za pracovný úraz zodpovedá zamestnávateľ a akú si on štruktúru
vytvorí, je len na ňom. Uvedené nezisťovali tiež z dôvodu, že poškodený na predmetnom pracovisku
pracoval už opakovane ( 8. krát ). Od samotného obžalovaného svedok mal informáciu, že biokrb

zadovážil bez dokumentácie. Čo bolo príčinou požiaru, zisťoval hasičský a požiarnický zbor.

Svedok A. B. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že v minulosti pracoval v spoločnosti J.
I., J.. V súčasnosti je už dôchodcom. Uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce z apríla 2014
vykonávalfunkciureferentapôdnehofonduamalnastarostiuzatváraniezmlúvsvlastníkmipôdy,dohľad
nad platnosťou zmlúv, vyplácanie nájomného a podobne. Do 31.03.2014 mal na starosti aj spoluprácu

s pánom I. Q. – bezpečnostným technikom. Keď do spoločnosti nastúpil nový zamestnanec pána Q.
požiadal o vykonanie školenia BOZP. Na jeho otázku adresovanému obžalovanému, kto uvedené od
apríla 2014 ( keďže od tohto obdobia vykonával už len referenta pôdneho fondu ) bude mať na starosti,
mu obžalovaný odpovedal, aby sa o to nestaral. Práce pre spoločnosť J. I., J. L. vykonávať ku dňu
31.01.2016. V tejto spoločnosti však svedok pracoval od roku 1997. Pokiaľ sa svedok vyjadroval k chodu

penziónu, uviedol, že boli tam dve osoby L. E. J. T., ktoré považoval za vedúce, či mali na to aj nejaký
papier, uviesť nevedel, toto dedukoval z toho, že chodili na družstvo do kancelárie učtárni.

Aj svedkyňa J. U. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá. Vypovedala, že obžalovaného pozná, je
to jej šéf. Pozná aj poškodeného, ktorý bol zamestnancom spoločnosti. Toho času je svedkyňa už

dôchodkyňa. V spoločnosti J. I., J. pracovala v pozícii ekonómky a to od založenia spoločnosti od roku
1996 až do 31.12.2015, kanceláriu mala na družstve, do penziónu nechodila. Dokazovala, že v čase
úrazu v penzióne práce prevádzkarky vykonávala pani T. J. E.. Zmluvu na to nemali urobenú, ale v roku
2013 sa mali na túto pozíciu zacvičiť ( školili sa po dobu asi 5 mesiacov so spol. C. E., výsledkom
čoho malo byť, aby boli dobrými prevádzkarkami, zmluva uzatvorená dňa 02.05.2013 ). Menované po

tomto zaškolení však neobdržali žiadny certifikát, či inú listinu. Zmluvne boli obe zaradené na pozíciu
recepčných. S nimi však riešila všetky veci týkajúce sa penziónu. Zastupovanie s nimi neriešila. Práve
po spomenutom školení podľa svedkyne pani T. J. E. vykonávali v penzióne funkciu prevádzkarok. Na
túto funkciu podľa svedkyne boli obžalovaným menované len ústne. Svedkyňa mala vedomosť o tom,
že dochádzky na družstvo nosila pani E., že vo wellnes zastupoval aj pán S., pani K.. Mzdy pre nich

ona nevyhotovovala, ale vie, že mali zaplatené tak za prácu recepčnej, čašníčky, či za prácu vo wellnes.
O tom, že pred skutkom vo wellnes zastupoval aj poškodený, svedkyňa vedomosť nemala. Podľa
svedkynepaniT.,E. nemalivyššiemzdynežostatní.Obžalovanýpodľasvedkynedopenziónuchodieval
raz za týždeň. Podotkla, že v roku 2014 už nemali vzťah s penziónom, pretože obžalovaný chcel, aby
penzión fungoval samostatne, spolupracovali len ohľadom finančných úhrad. Na záver svojej výpovede

na hlavnom pojednávaní svedkyňa predložila súdu mailovú komunikáciu s pani T. ( čl. 598 ), z ktorej
vyplýva, že jej pani T. napísala, že by nikdy nevzala ponuku ( podľa svedkyne prevádzkarky ), ktorú
jej dal obžalovaný. Tento mail je z 27.10.2014. Skutočnosť, že obžalovaný chodieval do predmetného
penziónu svedkyňa vedela priamo od obžalovaného, ktorý jej povedal, že ide do penziónu, aby ho ešte
počkala. Zdržal sa v ňom 2-3 hodiny. Do penziónu chodil z dôvodu, že bol štatutár a majiteľ.

Svedkyňa B. V. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovaný je jej šéf, pozná ho a pozná aj
poškodeného ako bývalého zamestnanca. V súčasnej dobe svedkyňa pre spoločnosť pracuje v pozícii
referentky zásob a miezd. V čase skutku pracovala len ohľadom zásob a zvierat. Nevie, v akom zaradení
v čase úrazu boli pani T. J. E., len sa hovorilo, že boli prevádzkarky. Jej to takto povedala pani U.,

ktorá v tom čase bola ekonómka a jej nadriadená a najmä s ňou komunikovala. S menovanými ona
komunikovala len ohľadom zásob. Po odchode pani U. viac komunikuje s obžalovaným. Svedkyňa
nemala vedomosť o tom, že by poškodený pred skutkom vykonával aj práce vo wellnes. V podstate ju
to ani nezaujímalo. V predmetnej spoločnosti pracuje viac ako 28 rokov. Vypovedala, že podľa nej od
vzniku penziónu vždy v ňom pôsobili prevádzkarky.

Svedkyňa W. E. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že toho času je už na dôchodku. V spoločnosti
J. I. J. v čase skutku pracovala ako účtovníčka a mzdárka. Pozná obžalovaného, v tej dobe bol jej
nadriadeným. Poškodeného pozná len z videnia. Pani T. a E. jej na družstvo nosili potrebné podkladyaztohtoonavydedukovala,žesúprevádzkarky.Nevedelasavyjadriť,činatútopozíciubolivymenované
aj papierovo. Pani T. jej nosila faktúry a pani E. dochádzky. Tieto dochádzky boli aj podpísané pani E..
Každý zamestnanec mal v dochádzkovom liste uvedené, koľko dní a hodín v danom mesiaci odpracoval,

rovnako z neho vedela vyčítať, či mal dovolenku. K tejto dochádzke boli pripnuté aj dovolenkové
lístky. V týchto dochádzkových listoch bolo uvedené aj to, na ktorej pracovnej pozícii pracovali, tiež tá
skutočnosť, že zamestnanec bol pracovne neschopný. Svedkyňa vedela, že poškodený bol nočným
recepčným. Uviedla, že obžalovaný asi raz do týždňa chodieval na prevádzky a u nej si prezeral
spomenuté dochádzkové lístky a aj mzdy. Svedkyňa pri výpovedi uviedla, že si myslí, že prevádzkarky

mali vyšší plat než recepčné. Recepčný mal fixný plat, wellnes pracovník bol odmeňovaný podľa
odpracovaných hodín. Svedkyňa bola jediná mzdárka v spoločnosti. Už si to dobre nepamätá, ale podľa
nej poškodený pred skutkom nikdy nezastupoval vo wellnes. Podľa svedkyne vo wellnes pracovali pani
K. a C.. Ak aj niekto zastupoval na inej pracovnej pozícii, bolo mu za to poskytnuté náhradné voľno.
Dodala, že keď si obžalovaný prezeral tie dochádzkové lístky či podklady k mzdám a ak z nich vyplývalo
nejaké zastúpenie z dôvodu pracovnej neschopnosti alebo dovolenky, nehovoril nič, pretože, keď bolo

potrebné zastúpiť sa, tak sa zastúpilo. Niekedy s týmito dokladmi svedkyňa chodievala aj do kancelárie
obžalovaného, ktorý si ich prezrel a bolo to vždy v čase výplat. Pokiaľ sa mu aj niečo nezdalo, prehrabal
sa v týchto dokladoch
( dochádzakové lístky a listiny k výplatám ). Ich súčasťou bola aj sumarizácia miezd, ktorú obžalovaný
rovnako podrobil kontrole. Svedkyňa dodala, že dovolenkové lístky boli podpísané buď pani T. alebo

E.. Svedkyňa si len myslí, že pracovníkov na jednotlivé práce v penzióne zaraďovala pani E. alebo T.,
lebo v každom hoteli to tak funguje. Nikdy však nebola prítomná pri tom, že by k takémuto rozdeľovaniu
prác menovanými došlo. Podotkla, že v penzióne vedľa baru bola kancelária, v ktorej menované sedeli.
K organizačnej štruktúre v penzióne sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní nevyjadrila s odôvodnením,
že radšej to neuvedie, lebo by to nemuselo byť správne. Dodala, že nevie.

K výpovedi svedkyne W. E. obžalovaný poprel, že by niekedy bol mal predložené na kontrolu nejaké
fascikle dochádzkových lístkov. Dokazoval, že mu svedkyňou boli predkladané len sumarizácie miezd.

C. E. vypovedala ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní a dokazovala, že obžalovaného pozná, je to

jej zamestnávateľ. Poškodeného rovnako pozná, sú bývalí kolegovia, nestretávajú sa. Jej kancelária sa
nachádza na mechanizačnom stredisku a je pol kilometra vzdialená od penziónu. Podľa nej pani T. a E.
boli v čase úrazu prevádzkarkami penziónu. Tieto jej nosili potrebné účtovné doklady. Nevedela však
uviesť, ako sa v penzióne riešilo zastupovanie. V minulosti v penzióne pôsobila A. F. a táto zaúčala pani
T. J. E.. Oboznámila ich s programom, s evidenciou nákupov, so spotrebou, s fakturáciou, s prácou

na registračnej pokladnici a podobne. Obžalovaný k nim na prevádzku chodieval tak raz za týždeň.

Ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala aj K. K.. Uviedla, že obžalovaného pozná a tak
to bolo aj v roku 2014. Pozná aj poškodeného, v čase úrazu mali kolegiálny kamarátsky vzťah.
V súčasnosti sa nestretávajú. Dodala, že práce masérky vykonáva na živnosť, t.j. obžalovaný nie je

jej zamestnávateľom. Do penziónu chodieva pracovať podľa objednávok. Tieto činnosti nevykonáva
v priestoroch wellnes ale na poschodí pri recepcii. Svedkyňa vedela, že v čase úrazu bol poškodený
zaradený ako nočný recepčný. Potvrdila, že v tento deň zastupoval a vykonával práce vo wellnes. Bola
to práve ona, ktorá ho po výbuchu sprchovala studenou vodou. Bol popálený na celom tele. Vedela,
že pani C. v tento deň vypadla a že pani T. bola za poškodeným, či je ochotný ju zastúpiť. Tiež mala

vedomosť, že s takýmto zastúpením poškodený súhlasil, lebo si chcel privyrobiť. Či takto poškodený
vo wellnes zastupoval aj pred úrazom, k tomu sa vyjadriť nevedela. Keď však pani C. vypadla, tak
ju ostatní zastupovali. Dokonca aj svedkyňa ju pár krát vo wellnes zastúpila. Či bola ochotná takto vo
weĺlnes zastúpiť, sa jej opýtala pani T., s čím svedkyňa súhlasila. Ohľadom prác vo wellnes ju zaučila
pani C., nie však ohľadom obsluhy biokrbu. Wellnes bol schopný fungovania aj bez prevádzky biokrbu.

Svedkyňa tento biokrb nikdy nezapaľovala. Po vzniku úrazu jej obžalovaný telefonoval a nadával s tým,
že čo vo wellnes poškodený robil, pýtal sa, kto ho tam poslal. Nebol čas mu to vysvetľovať, telefón
zložila, pretože bolo potrebné poškodenému pomôcť. V tom čase prevádzku podľa svedkyne riadili pani
T., ju v čase jej neprítomnosti zastupovala pani E. a zamestnancov zadeľovala na jednotlivé práce tiež
pani T.. Svedkyňa za svoju prácu vystavovala faktúry a to aj v tom prípade, keď zaskakovala vo wellnes

a tieto predkladala pani E. alebo T., podľa toho, ktorá bola v penzióne prítomná.

Svedok A. N. C. vypovedal na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby. Uviedol, že vypracoval správu
o požiari ( čl. 336 ). Pri jej vypracovaní vychádzal z obhliadky miesta požiaru, keď na miesto požiarusa dostavil asi za hodinu po jeho vzniku na vyžiadanie Hasičského a záchranného zboru Šahy, pričom
zistil, že niektoré veci, osoby už neboli na mieste požiaru. Už tam nebol poškodený, ani príslušníci
hasičského zboru, pred krbom, ako to vidieť z fotografie č. 4 tvoriacej prílohu tejto jeho správy, sa

už nenachádzala nádoba, v ktorej mal byť bioalkohol, nebola tam ani špajdľa, ktorou mal poškodený
biokrb zapaľovať. Vychádzal z výpovedí osôb nachádzajúcich sa priamo na tomto mieste. Zisťoval
prevádzkovú dobu biokrbu, denník prevádzky biokrbu, uskladnenie horľavej kvapaliny – bioalkoholu,
pričom zistil, že prevádzkový denník biokrbu nebol žiadny, zamestnanci mu nevedeli uviesť, či vôbec
niekedy bolo vykonané čistenie horáka biokrbu. Požadoval listiny preukazujúce poučenie zamestnancov

ohľadom prevádzkovania biokrbu. Takto od pani T. sa dozvedel, že zamestnanci boli poučení len ústne,
že vedeli, ako sa biokrb zapaľuje. Ďalej zisťoval bežné veci potrebné pre podanie správy, t.j. o budove,
o vykurovaní a podobne. S pani T. sa rozprával z dôvodu, že táto telefonovala obžalovanému, ktorý
jej hovor neprijal a preto mu uviedla, že obžalovaného zastupuje ona. Z výpovedí zamestnancov, z ich
praxe vedel, že medzi jednotlivými prevádzkami biokrbu ( prvá v čase od 16.00 h do 18.00 h a druhá
v čase od 19.00 h do 21.00 h ) už býval biokrb vychladnutý, preto to aj do svojej správy takto poňal.

Tiež v správe uviedol, že poškodený biokrb zapaľoval použitím špajdle a zapaľovača, ktorú informáciu
rovnako mu uviedol pán S.. S poškodeným sa nerozprával. K príčine požiaru uviedol, že sa tak stalo
následkom vznietenia nahromadených horľavých plynov, keď podľa svedka nie je možná iná príčina,
pretože bioalkohol je prchavá a horľavá kvapalina, ktorá pri nasýtení vzduchom týmito horľavými parami
vytvára teplo a tlak, dôjde k rozprsknutiu kvapaliny na okolité predmety, čo aj svojím zisťovaním na

mieste zistil. Či pri zapaľovaní biokrbu bola použitá poškodeným špajdľa, resp. zapaľovač, nie je podľa
svedka rozhodujúce, pretože pri oboch by to malo rovnaké následky. Miestnosť s biokrbom popísal tak,
že je o rozlohe 6x6 metrov. Na hlavnom pojednávaní sa svedok nevedel vyjadriť k tomu, že za akú dobu
dôjde k nasýteniu okolia priestoru okolo biokrbu, pretože nemal vedomosť o tom, koľko bolo bioalkoholu
naliateho do nádobiek a koľko ho bolo v bandaske. Zistil však, že bioalkohol sa nachádzal aj mimo

cylindrov, čo vidieť aj z obrázku č. 4 jeho správy, pretože mimo cylindrov je obhorený priestor, ktorý by
nebol horel, kedy nedošlo k preliatiu cylindrov. Takže cylindre preliate boli. Svedok nevedel zodpovedať
ani otázku, či v prípade, keby bola bandaska s bioalkoholom uzatvorená, či by došlo k výbuchu vplyvom
naliateho bioalkoholu do cylindrov. Uviedol, že s určitosťou by prebehlo horenie v priestore biokrbu,
mimo cylindrov. Či by došlo k iným následkom, svedok uviesť nevedel. Zistil, že v čase jeho zisťovania sa

nádoba s bioalkoholom nachádzala pred biokrbom. Túto ale nevidel, nenachádzala sa tam už, ale videl
miesto po nej. Z výpovedi pána S. vedel, že horel biokrb aj plastová nádoba. Len v prípade, že by biokrb
nebol riadne vychladnutý, mohlo dôjsť k vznieteniu a požiaru. Ak by bol biokrb riadne vychladnutý, len
pri samotnom nalievaní bioalkoholu do cylindrov, by k výbuchu či požiaru nemohlo dôjsť. Zároveň dodal,
že výrobcom je zakázané nalievať bioalkohol do nevychladeného spotrebiča. Dodal i to, že pokiaľ by

došlo k vznieteniu a k požiaru v okamihu, keď osoba bandasku drží v rukách a nalieva, v takom prípade
by odtlačok pred biokrbom nebol taký, aký bol zistený. Svedok zotrval na záveroch uvedených v jeho
správe o požiari. Vysvetlil, že teplota vznietenia bioalkoholu je 360 stupňov, čo je požiarno-technická
charakteristika tejto látky.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa B. F. a to na návrh obhajoby, ktorá uviedla, že
obžalovaného pozná, nie sú v žiadnom vzťahu. Poškodeného pozná len ako osobu z jedného mesta.
Potvrdila, že v roku 2013 ju oslovila spoločnosť J. I. J. na spoluprácu, keďže ovládala software gastro
úseku, aby v penzióne M. C., ktorý daný softwér vlastnil, ale ho nevyužíval, im ho priblížila, zmapovala
situáciu v penzióne, nastavila určité mantinely práce, inventúry. V penzióne pôsobili pani T. J. E., tak

spolupracovala s nimi. Snažila sa im tento systém gastro úseku priblížiť, odovzdať skúsenosti a systém
práce. Nepýtala sa ich, v akej pracovnej pozícii v penzióne pracovali.

Na návrh obhajoby bola vypočutá aj svedkyňa X. C.. Uviedla, že v minulosti pre
spoločnosť obžalovaného pracovala. S poškodeným boli kolegovia, nestretávajú sa. Pracovný pomer

s obžalovaným ukončila v roku 2015. V čase úrazu bola recepčnou s pracovnou dobou od 07.00 h
do 19.00 h.. Vedela, že pani T. mala na starosti kuchyňu, reštauráciu, gastro. Pani E. zase papiere –
faktúry, pobytové balíčky, tieto robili spoločne. Každý vedel, kedy má pracovnú smenu. Nikto neurčoval,
kto, kde a kedy bude pracovať. Nevedela uviesť, čo bolo dôvodom, pre ktorý poškodený vykonával aj
práce vo wellnes, avšak každý robil všade. Takto to v penzióne fungovalo. Nikdy a nikto voči takémuto

fungovaniu nemal námietky či výhrady. V prípade, že svedkyňa chcela čerpať dovolenku, dohodla sa
sniekým,ktozaňujejslužbuvzal.Evidenciadochádzkyexistovala,dochádzkasazapisovalanarecepcii
a to tak, že každý si zapisoval svoje služby a na konci mesiaca buď pani E. alebo svedkyňa spočítala
odpracované hodiny a zapísala do toho dochádzkového lístka. Dovolenku nikto nikomu nepodpisoval.Potvrdila, že obžalovaný do prevádzky penziónu chodieval raz za týždeň. Predmetný úraz svedkyňa
sama znášala veľmi ťažko. Videla, ako poškodený vyzeral, videla, ako mu zliezla z tela koža, lýtka sa
mu nalievali vodou. V čase predmetného úrazu jej končila služba. Dodala, že do penziónu bola prijatá

ako upratovačka, následne na základe jej žiadosti vykonávala prácu recepčnej, pričom na túto pozíciu
zmluvu uzatvorenú nemala. Túto so zamestnávateľom uzatvorila neskôr, pred vznikom úrazu a to aj
na doporučenie pani C.. Potvrdila, že v penzióne vykonávala aj iné práce, všetko, čo bolo potrebné
( napr. v jedálni spratávala riady, ráno v čase návalu hostí pomáhala variť kávu, upratať izby a podobne ).
Žiadneho nadriadeného nemala.

Aj keď sa jednalo o svedkyňu, ktorej vypočutie navrhla obhajoba, obžalovaný po jej výsluchu sa vyjadril,
že sa jedná o svedkyňu – kamarátku pani E.. Poukázal na to, že styčným dôstojníkom bola pani E..

Aj svedok C. C. bol na návrh obhajoby na hlavnom pojednávaní vypočutý a vypovedal, že pre spoločnosť
obžalovaného vykonával práce na živnosť – maséra, boli kamaráti, dnes sa už nestretávajú. Rovnako

pozná aj poškodeného, boli kolegovia z práce, nestretávajú sa. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako po
organizačnej štruktúre penzión fungoval, kto mal aké pracovné zaradenie. On za svoje služby mesačne
vystavil faktúry, tieto mu aj boli uhradené. Faktúry odovzdával pani T. alebo E.. Tieto videl na recepcii, ale
aj v kancelárii. Aj keď bol prítomný v čase úrazu v penzióne ( vykonával masérske služby ), k požiaru sa
vyjadriť nevedel, pretože bol vyvedený z priestorov penziónu záchranármi. Potvrdil, že obdobný biokrb

ako bol vo wellnes a ktorý videl, mal v čase úrazu aj doma, vedel, ako sa používa. Z tohto dôvodu aj
jeho bývalá manželka – svedkyňa C. zrejme vedela, ako má biokrb používať. Potvrdil, že obžalovaný do
penziónu chodieval jeden až dva krát do týždňa. Potvrdil, že poškodeného pred úrazom videl pracovať
aj vo wellnes. Ako v penzióne fungovalo vzájomné zastupovanie sa, uviesť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku, keďže svedok zomrel
( úmrtný list čl. 579, zomrel XX.XX.XXXX ), bola prečítaná výpoveď svedka I. Q. z prípravného konania
zo dňa 18.08.2015 a 11.04.2016 ( čl. 88-91, 92-94 ). Z nej vyplýva, že na základe mandátnej zmluvy zo
dňa 29.11.2007 vykonával pre spoločnosť J. I., J. autorizovaného bezpečnostného technika. Potvrdil,
že aj pre zamestnancov predmetného penziónu vykonával všeobecné vstupné ( nový zamestnanec )

a opakované ( každé dva roky ) školenia ohľadom BOZP. Po absolvovaní jeho školení mal byť následne
zamestnanec poučený priamym nadriadeným na riziká ohrozenia, nebezpečenstva na pracovisku. Jeho
školenia spočívali len v oboznámení sa so základnou legislatívou ohľadom BOZP. Samotná inštruktáž
na pracovisku je vykonávaná priamym nadriadeným zamestnancom. Ku konkrétnemu úrazu svedok
vypovedal, že zistil po svojom šetrení porušenie predpisov BOZP tak zo strany zamestnávateľa, ako aj

zo strany zamestnanca. Zistil, že k biokrbu nebola predložená dostupná dokumentácia, nebola určená
osoba na obsluhu biokrbu a nebola osoba manipulujúca s biokrbom poučená ohľadom manipulácie
s biokrbom. U poškodeného zistil, že tento pracoval na pozícii recepčného a teda, pokiaľ by pracoval
len ako recepčný, neprišiel by do kontaktu s biokrbom a biopalivom. Tento nemusel byť ako recepčný
poučený o používaní biokrbu. Svedok potvrdil, že vykonával kontroly v priestoroch penziónu, i vo

wellnes, predmetný biokrb videl, nikdy ho nevidel v prevádzke a obžalovaný mu uviedol, že sa jedná
len o dekoráciu, z čoho vychádzal.

Znalecký posudok C. L. Q., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, čítaný na
hlavnom pojednávaní ( čl. 168-226 ZP č. 21/2015 a jeho doplnok čl. 227-292 č. 1/2016 ), dokazuje, že

poškodený A. C. N. dňa 12.12.2014 v priestoroch relaxačnej miestnosti penziónu M. C. utrpel poranenia
ťažké – popáleniny rozsiahlej oblasti kože jeho tela II. a III. stupňa, až 62 % a tiež popálenie epitelu
priedušnice a priedušiek ( keďže poškodený plameň aj vdýchol, preto u neho došlo k popáleniu aj
vnútornýchplôchpriedušniceapriedušiek),ktorékončilirespiračnouinsuficienciouazápalompľúc,čoje
nesmierne vážny život ohrozujúci stav. K popáleniu u neho došlo na prednej ploche tváre, na očniciach,

dolnej i hornej pere úst, na bočnej ľavej strane vlasatej časti hlavy, na prednej, bočných i zadnej ploche
krku ( cirkulárne ), hrudníka – na prednej ploche na viacerých miestach, na zadnej ploche chrbta viac na
pravej strane o rozsiahlej ploche, na bočných stranách hrudníka a bočnej strane drieku viac vpravo, na
rozsiahlych plochách oboch horných končatín v remennej oblasti ako aj a hlavne na oboch predlaktiach
a zadných plochách oboch rúk a prstov na oboch horných končatinách, na predných a zadných plochách

stehien a predných i zadných plochách oboch dolných končatín. Hlboké popálenie na horných, ale
aj dolných končatinách a bočnej strany drieku mohlo byť spôsobené tak priamym ohňom, ako aj
horiacim predtým horľavinou poliatym šatstvom. Ďalšou nemenej vážnou komplikáciou u poškodeného
bola psychická dekompenzácia, ku ktorej u neho došlo už v období, keď sa uvažovalo o prepustenípoškodeného do ambulantného doliečovania v domácom prostredí. Bodovo znalec ohodnotil jeho
zraneniana2360bodov(vrátane60bodovzapsychotraumatickýšokťažkéhostupňa–bod8.246c),čo
vofinančnomvyjadrenípredstavujesumu38892,80€.Dodal,želiečbapoškodenéhozačala12.12.2014

a v čase podania znaleckého posudku ( 30. 09. 2015 ) ešte trvala bez prerušenia. Poškodený sa podrobil
okrem iného aj trom operačným zákrokom v celkovej anestézie. Rovnako po celé toto obdobie trvala aj
jeho pracovná neschopnosť s tým, že táto môže byť ukončená aj invaliditou. Znalec uviedol, že počas
jeho liečby nepostačovali len psychologické porady a sedenia, poškodený musel byť vzatý do liečby aj
psychiatrom a intenzívnejšou liečbou. Poranenia, ktoré poškodený utrpel mu zanechajú trvalé následky,

ostanú mu rozsiahle zohydňujúce jazvy so zmenou pigmentácie – koloridu kože, v oboch pohrudničných
dutinách môže u neho dôjsť k zrastom, pričom aj v psychickej sfére jeho života môžu tieto zranenia
u poškodeného zanechať vážne následky. Len veľmi silné povahy podľa znalca sa dokážu ako tak
vyrovnať s tak ťažkou bezperspektívnou situáciou, naviac jedná sa o mladého človeka.
V doplnení k znaleckému posudku č. 1/2016, ktorý doplnok znalec vypracoval 04.06.2016, t.j. po
jeden a pol roku od úrazu, sa znalec vyjadroval k trvalým následkom u poškodeného. Zo záverov tohto

doplnku vyplývajú zistenia znalca ohľadom týchto trvalých následkov zranení u poškodeného ( jazvy,
keloidy po popáleninách i po transplantáciách, nemožnosť vystrieť piaty prst pravej hornej končatiny ),
pričom znalec stanovil výskyt hypertrofických jaziev na tele poškodeného a to na ploche 6134 cm2 =
25 % jeho telesného povrchu a keloidných jaziev na ploche 3884 cm2 = 16 % jeho telesného povrchu.
Vyčíslil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po predmetnom popálení u poškodeného na

2080 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 35.962,80 €. V súčasnosti je poškodený už
poberateľom invalidného dôchodku.

Na návrh obhajoby bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec C. L. Q., ktorý zotrval na záveroch ním
podanom posudku. Dodal, že s poškodeným sa po podaní posudku nestretol. Stretli sa len náhodne

na klinike popálenín v Bratislave. Podľa znalca telo poškodeného muselo byť veľmi blízko k zdroju
popálenia, pretože v opačnom prípade by nedošlo k tak hlbokým popáleninám. Podľa znalca poškodený
v čase vzniku zranení stál, alebo bol mierne prihnutý. Najviac bola postihnutá predná plocha tela, horné
končatiny, trup, dolné končatiny, stehná, predkolenie. Pokiaľ popisuje popáleniny aj na zadnej časti tela,
tieto mohli nastať aj v dôsledku horenia šatstva. Najhlbšia popálenina bola u poškodeného v ľavom

členku a znalec sa len domnieva, že k nej mohlo dôjsť tak, že plameň vystrelil na oblasť členka. Podľa
znalca poškodený musel niečo držať, pretože nedošlo k popáleniu dlane, ale chrbtové strany oboch
rúk popálené boli. Pokiaľ záchranári sa na dané miesto dostavili po 20 minútach od vzniku požiaru,
táto skutočnosť mala u poškodeného vplyv na jeho šokový zdravotný stav, ktorý sa týmto prehĺbil,
lokálny nález sa tým nezmenil. V posudku znalec popísal aj obmedzenia, ktoré vplyvom utrpených

zranení poškodený do budúcna bude mať, na hlavnom pojednávaní zopakoval napr., že ak vystrie ruku,
popraskajú mu jazvy, ktoré budú krvácať, tiež je to psychické obmedzenie, musí sa strániť slnečných
lúčov, vôbec prostredia, či už teplého alebo chladného, jeho koža je neustále obmedzovaná čímkoľvek,
napr. aj oterom oblečenia. Toto obmedzenie u poškodeného je trvalé či už v psychickej, ako aj somatickej
oblasti.

Znalec C. L. Q. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
( 30. 01. 2020 ) a doplnil, že ohľadom zdravotného stavu opakovane komunikoval s profesorom B. S.
z kliniky popálenín Bratislava, ktorý ho informoval o všetkých zraneniach poškodeného. Poskytol mu
inštrukcie pre vypracovanie posudku. Zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku a na svojich

výpovediach na hlavnom pojednávaní. Dodal, že vzniknuté zranenia u poškodeného zodpovedajú jeho
tvrdeniam, tomu, že v čase vzniku požiaru nalieval bioalkohol do krbu. Dodal, že poškodený vzhľadom
na utrpené zranenia musel byť tvárou – prednou časťou teda – otočený ku biokrbu, pretože „gro“
popálenín mal poškodený na prednej časti tela. Ostatné popáleniny, ktoré utrpel na zadnej časti tela, na
stehnách, mohli byť spôsobené od horiaceho odevu, ktorý mal poškodený na sebe.

V trestnom konaní podal znalecký posudok i C. S. C., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvia
psychiatria,posudokč.25/2016zodňa14.05.2016.Tentobolnahlavnompojednávaníprečítanýazjeho
záverov vyplýva, že ho podal ohľadom zdravotného psychického stavu poškodeného po predmetnom
úraze. Uviedol, že pred úrazom poškodený netrpel žiadnou duševnou chorobou, poruchou. Bol to

duševne zdravý a bezproblémový jedinec. Daný úraz okrem telesných chorôb spôsobil u poškodeného
aj psychické traumy a to akútnu stresovú reakciu ( od vzniku úrazu do navodenia umelého spánku ),
posttraumatickú stresovú poruchu ( od ukončenia umelého spánku do decembra 2015 ), adaptačné
poruchy ( od decembra 2015 až do januára 2016 ) a trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku( postupne prechádzajúce z predošlej fázy ). Každá z uvedených chorôb podľa znalca bola zapríčinená
jednoznačne prežitím hororovej situácie popálením ohňa, pričom každé spomenuté psychické ochorenie
malo svoje špecifiká v zmysle prežívania panickej úzkosti – preväzy popálenín vyvolávali u poškodeného

mučivú trýzeň a strach pred nimi ( tieto boli extrémne bolestivé ). Rozvinul sa u neho komplex
menejcennosti zapríčinený dennodenným pohľadom na povrch vlastného tela, prerušenie predošlých
bohatých sociálnych a priateľských väzieb, čo u poškodeného navodilo depresívne a nihilistické
bilancovanie vyústené v zmenu jeho povahovej štruktúry. Stal sa zatrpknutým samotárom, stratil nádej
v úspešnú vlastnú budúcnosť, stratil emočnú i intímnu partnerku, nedôveruje si pri vyhľadávaní novej

emočnej partnerky, zredukoval svoje predošlé spoločenské, kultúrne, relaxačné aktivity, nedarí sa mu
udržiavať svoj zovňajšok podľa svojich pôvodných kritérií. Znalec tento stav poškodeného vyhodnotil ako
definitívny, nemenný a posun k lepšiemu považoval za iluzórny. Jednoznačnou príčinnou súvislosťou
vzniku spomínaných duševných poškodení podľa znalca je prežitie popáleninového úrazu. Z dôvodu,
že znalec C. Q. pod položkou 8.246 c ohodnotil psychotraumatický šok ťažkého stupňa 60 bodmi,
znalec C. C. v tomto znaleckom posudku hodnotil iba ním uvádzané poruchy psychiky u poškodeného

a tieto zmeny diagnosticky uzatvoril ako trvalú zmenu osobnosti po katastrofickom zážitku. Bodovo ich
stanovil na 1300 bodov. Z dôvodu, že u poškodeného k tomuto závažnému poškodeniu duševného
zdravia došlo vo veku, keď bol na vrchole všetkých jeho psychických a fyzických síl, plný entuziazmu,
napĺňania svojich predstáv, ambícií, mal emočnú priateľku, bolo možné predpokladať založenie rodiny
a príchod detí, pričom popáleninový úraz prakticky zlikvidoval všetky tieto uvedené možnosti bodovo

sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšil až na dvojnásobok a teda sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného vyhodnotil celkovo výškou bodového hodnotenia 2 x 1300 bodov = 2600 bodov,
čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 42.848,- €.

Znalec po tom, čo na požiadanie súdu v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. podľa § 5, na hlavnom

pojednávaní zložil sľub znalca ( pretože medzičasom odo dňa 19.11.2016 už bol vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov vedeného MS SR z dôvodu, že prestal vykonávať znaleckú činnosť ) a po poučení v zmysle §
13 citovaného zákona a v zmysle § 144 ods. 1 Tr. poriadku a § 347 Tr. zákona uviedol, že na záveroch
ním podaného posudku zotrváva. Ďalej uviedol, že vplyvom úrazu u poškodeného neboli narušené jeho
rozpoznávacie schopnosti. Ovládacie schopnosti súvisiace s jeho sebavedomím, sebapresadzovaním

však narušené boli, poškodený nemusí už reagovať tak, ako to bolo pred úrazom. Zvýraznil, že všetky
situácie, pri ktorých sa vyskytuje oheň resp. horúčava, tieto prežíva intenzívnejšie, úzkostlivejšie a tu sa
môžu prejaviť výraznejšie jeho ovládacie poruchy. Spomenul si, že, keď mu poškodený opisoval priebeh
deja, uvádzal mu, že utekal z miesta výbuchu, otváral si dvere, chytil kľučku a videl na nej kožu zo
svojej ruky, znalec videl na ňom výraz trýznivý. Znalec konštatoval, že poškodeného vyšetril 26.04.2016,

tiež 16.11.2016 a 07.12.2016, kedy poškodený za znalcom prišiel, t.j. okrem znaleckého vyšetrenia
poškodeného vyšetril ešte dva krát a jeho diagnostické závery uvedené v znaleckom posudku zostali
u poškodeného nemenné. Znalecký posudok vypracoval 14.05.2016, čo je takmer rok a pol po vzniku
úrazu. Znalec vylúčil, že by po úraze sa bol poškodený vrátil do takého stavu, aký bol pred úrazom
( pokiaľ ide o jeho život, aktivity, šport a podobne ). Znalec nevylúčil, že môže poškodený aj plávať, avšak

bude skôr vyhľadávať miesta osamotené, s malým počtom ľudí, ktorí ho nepoznajú. Na záver dodal, že
pokiaľ v posudku uvádza, že u poškodeného došlo k zmene osobnosti a či je tento záver možné zvrátiť,
znalec dodal, že za predpokladu existencie nejakých mimoriadne priaznivých okolností v spoločenskom,
pracovnom i osobnom živote, by k tomu mohlo dôjsť, ale je skôr toho názoru, že úplne sa odstrániť
nedajú, nie je možné obnovenie jeho pôvodného sebavedomia.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj
A. Q. C.. Tento vypovedal, že obžalovaného pozná, nie je s ním v žiadnom vzťahu. Rovnako opísal
aj vzťah k poškodenému. Pracuje v súkromnej firme ako špecialista požiarnej ochrany, autorizovaný
bezpečnostný technik a elektrotechnik. V čase skutku pracoval pre rovnakú firmu, avšak v rámci

dodávateľského vzťahu vykonával pre J. I., J. činnosť technika požiarnej ochrany. Keď došlo ku
skutku ( 12. 12. 2014 ) tak ho pán J. poslal vyšetriť túto udalosť. Na miesto sa dostavil až po
určitom čase od skutku, kedy priestory už boli upratané a preto mohol vychádzať len z neúplných
informácií. Následne z takto získaných informácií spísal pre J. I. J. správu o udalosti. Jediné, čo
mohol predpokladať bolo, že výbuch smeroval od krbu na poškodeného, pretože nedošlo k poškodeniu

sklenených výplní miestností. Krb bol umiestnený v priestore. Na vysvetlenie dodal, že keby došlo
k výbuchu mimo krbu, pravdepodobne by došlo k poškodeniu – rozbitiu sklenených výplní. V súčasnej
dobe nevykonáva pre spoločnosť J. I. J. žiadne práce. Skutočnosť, že aj penzión U C. L. I. J. I. J. sa
dozvedel pri výkone štátneho požiarneho dozoru a bolo to pred úrazom. L. J. navrhoval, aby zmluvurozšírili aj na tento penzión. K tomuto nedošlo, pretože družstvo na ich ponuku nereagovalo. Keď
sa družstvu hlásila ďalšia kontrola, v rámci dobrých vzťahov, aj bez uzatvorenej zmluvy na penzión,
vykonal základné činnosti v zmysle legislatívy o ochrane pred požiarom. To znamená, že pre penzión

vytvoril základnú dokumentáciu a vykonal jedno školenie pre zamestnancov o požiarnej ochrane. Toto
školenie obsahovalo oboznámenie zamestnancov so základnými zásadami prevencie, ako sa správať
pri požiari, ako ho hasiť, prvá pomoc. Táto dokumentácia sa uchováva u toho subjektu, kde sa školenie
vykonáva. Preto ju svedok k dispozícii nemá. V závere svojej výpovedi dodal, že vo všeobecnosti
dispozícia s predmetným biokrbom je nebezpečná. Oni sú síce certifikované, avšak hasičská legislatíva

o spotrebičoch na palivá takýto spotrebič nepozná. Školenie, ktoré zamestnancom poskytol sa týkalo
len všeobecných zásad o ochrane pred požiarom a poskytovanie prvej pomoci pri popáleninách. Na
každom pracovisku o takomto konkrétnom zariadení ( biokrb ), by mal zamestnávateľ učiniť špeciálne
školenie. Svedok zamestnancom penziónu žiadne takéto školenie neposkytol.

Rovnako po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bol na hlavnom pojednávaní vypočutý aj svedok

B. F., ktorého navrhla vypočuť obhajoba. Vypovedal, že nepozná žiadnu zo strán konania. Uviedol, že
pred niekoľkými rokmi ho obhajca obžalovaného dotazoval na zodpovedanie otázky, či biokrb sa vie
zapáliť sám, keď nehorí. Svedok mu odpovedal, že to možné nie je. Že biokrb sa zapáli len vtedy,
ak v ňom plameň je, čo i len maličký niekde v rožku. Dodal, že ich spoločnosť biokrby predáva už
20 rokov. Ďalej vo všeobecnosti zodpovedal otázky obhajoby a uviedol, že biokrb funguje na princípe

horenia výparov bioalkoholu, ktorý sa naleje a tie výpary sa zapália. Tieto postupne odhárajú, až kým
nevyhoria úplne. Biokrb sa môže využívať všade ( v interiéri, exteriéri ). Asi dva krát sa dostal do
styku s prípadmi, kedy došlo k požiaru. Dodal, že sa jednalo o prípady, kedy používateľ porušil pravidlá
používania biokrbu. Buď krb ešte horí a užívateľ dolieva a tak dôjde k požiaru, alebo užívateľ preleje
nádoby a potom to zapáli a dôjde k požiaru. Návod na použitie je vždy súčasťou predaného biokrbu.

Rovnako ku každému predanému biokrbu dodáva ich spoločnosť aj lievik pre dobrý spôsob nalievania
bioalkoholu do biokrbu a aj zapaľovač, ktorý je dlhý. Podľa svedka v prípade, ak oheň už dohorel, nie
je možné, aby sa biokrb vznietil sám a to ani po dolievaní bioalkoholu. Toto svedok skonštatoval na
základe vlastných pozorovaní, keďže biokrby predáva 20 rokov, chodí na výstavy a keď biokrb dohorí,
opakovane naleje bioalkohol a biokrb len syčí z dôvodu, že je teplý. Nevznieti sa sám. Na používanie

biokrbov sa nevyžaduje špeciálne školenie, podľa svedka je potrebné dodržiavať návod na použitie.
Svedok dodal, že po vzhliadnutí obrázku č. 8 čl. 969, ide o biokrb, do ktorého do horákov je možné nliať
3 dcl bioalkoholu. Potom uviedol dva možné spôsoby vzniku požiaru. Po prvé, biokrb ešte horel a pri
dolievaní došlo k zapáleniu nádoby a druhý prípad je ten, že tam nebol plameň, došlo k porozlievaniu
bioalkoholu a následne k zapáleniu, kedy by nedošlo k výbuchu, ale by sa to postupne rozhorelo a horelo

by aj okolie pomalým ohňom. Nedošlo by ani k zapáleniu bandasky, pretože on nalial a porozlieval,
bandasku odložil a išiel zapáliť.

V zmysle pokynov Krajského súdu Banská Bystrica sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj
so znaleckým posudkom KEÚ PZ Bratislava, ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/11293 k príčinám vzniku

požiaru. Z jeho záverov vyplýva, že z dostupných materiálov s najväčšou pravdepodobnosťou k požiaru
došlo naliatím bioetanolu do horáku v biokrbe, v ktorom ešte horelo – nachádzal sa tam plameň.
Proces horenia bioalkoholu je sprevádzaný plamenným horením s bledomodrou farbou plameňa, až
bezfarebnou. Je to podstatná skutočnosť, kedy pri pohľade do biokrbu nemusí obsluha zaregistrovať
plamene. Je možné tieto plamene ľahko prehliadnúť, hlavne pri doháraní, kedy sú plamene nízke a na

dne nádoby. Podľa návodu na používanie biokrbov ( str. 341 ) sa bioalkohol nesmie dolievať, keď krb
horí,nesmiesanaliaťdohorákaviacbioalkoholuakojejehokapacita,biokrbpočasprevádzkysanesmie
prenášať, do ohniska biokrbu sa nesmú dostať cudzie predmety, nesmie sa používať v prievane, nesmie
sa fúkať do ohniska. Ideálne je skontrolovať, či horák vychladol pod 100 stupňov Celzia. V prípade
nedodržania návodu na použitie hrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Nie je možné vylúčiť vznietenie

bioalkoholu od horúceho povrchu ale vzhľadom na vysokú teplotu potrebnú na vznietenie pár bioetanolu
pri jeho naliatí na horúci povrch ( min. 680 stupňov Celzia ) je táto príčina málo pravdepodobná.
Miesto vzniku požiaru sa nachádzalo v priestore biokrbu, najpravdepodobnejšie v jeho vnútri. Vzhľadom
k tomu, že požiar vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou naliatím bioetanolu do plameňa ( aj
poškodený uvádza, že k požiaru došlo pri liatí bioetanolu do horáku ), musel mať poškodený bandasku

s bioetanolom v ruke. Druhým málo pravdepodobným spôsobom iniciácie požiaru mohol byť aj horúci
povrch. V oboch prípadoch však musel byť bioetanol naliaty na iniciátor ( plameň, alebo horúci povrch ).
V blízkosti biokrbu sa nenachádzali elektrické spotrebiče ani iné zdroje energie, ktoré by boli schopné
iniciovať pary bioetanolu. Nenachádzal sa tu ani zdroj tepla od mechanickej energie ( napr. trenie ),ktorý by bol schopný iniciovať pary bioetanolu. Z toho dôvodu je možné vylúčiť tieto možnosti. Bioetanol
nepodlieha samovznieteniu a preto aj túto príčinu je možné vylúčiť. Nie sú dostupné informácie o teplote
v horáku po dohorení a ako s časom klesá. Preto nie je možné úplne vylúčiť príčinu vzniku daného

požiaru od horúceho povrchu. Vzhľadom na vysokú teplotu vznietenia pár bioetanolu pri jeho naliatí na
horúci povrch ( 680 stupňov Celzia ) je táto príčina málo pravdepodobná.
V priestore relaxačnej miestnosti neboli nájdené znaky po výbuchu ( epicentrum, prejavy tlakových
účinkov ). S najväčšou pravdepodobnosťou došlo k prešľahu plameňa do plastovej bandasky
s bioetanolom a vznieteniu pár bioetanolu v bandaske. Následne došlo k vyšľahnutiu plameňa

z bandasky a rozstreknutiu bioetanolu.
Pokyny na bezpečnú obsluhu biokrbu sú uvedené v návode na použitie. V prípade nedodržania návodu
hrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. V návode je tiež uvedené, že pre prevádzku a inštaláciu krbu je
nutné dodržiavať zásady požiarnej ochrany platné pre jednotlivé štáty Európskej únie. Pri manipulácii
s horľavinou ( bioetanol ) v krboch je potrebné sa riadiť postupom uvedeným v návode a všeobecne
známymi pravidlami pri manipulácii s otvoreným ohňom.

Za KEÚ PZ Bratislava, ktorý vypracoval vyššie uvedený posudok, bol po oboznámení sa so svedeckou
výpoveďou svedka B. F., po oboznámení sa so znaleckým posudkom predloženým súdu znalcom
A. S. C., bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec C. C. D. R., ktorý sa podieľal na vypracovaní
daného posudku. Uviedol, že vychádzali z podkladov a informácii z vyšetrovacieho spisu,z dokumentov,
ktoré im boli predložené. Na základe nich stanovili objektívne príčiny vzniku požiaru, boli dve a po

vypočutí si svedka B. F., sa tieto zhodujú. Znalec vysvetlil, že nedošlo k výbuchu, došlo k vyšľahnutiu
plameňa z bandasky a tento efekt môže spôsobiť vytrhnutie bandasky z rúk a druhý spôsob je, keď
osoba horí, bandasku pustí. Znalci sa vedia vyjadriť len k farbe plameňa, ktorá je v prípade etanolu
bledá, bledomodrá až priehľadná. Či ho možno pozorovať pri zníženom osvetlení, k tomu sa znalec
vyjadriť nevedel, lebo ide o subjektívny vnem. Pokiaľ v posudku konštatoval ako málo pravdepodobnú

verziu vzniku požiaru samovznietením, vysvetlil, že k vznieteniu etanolu môže dôjsť až pri teplote viac
ako 680 stupňov Celzia, čo vyplýva aj z odbornej literatúry. Jedná sa o veľmi vysokú teplotu, ktorú
by musel dosiahnúť horák, aby mohlo dôjsť k vznieteniu pár bioalkoholu. Preto táto možnosť je málo
pravdepodobá a to vzhľadom na výšku teploty. Znalec na pojednávaní absolútne vylúčil možnosť vzniku
požiaruvprípade,žepoškodenýnalialbioalkohol,tentoprelial,išielpozapaľovač,nechalvoľnepoloženú

nádobu a až následne zapálil a došlo k výbuchu. Zdôvodnil, že miestnosť bola o veľkých rozmeroch
6x6x2,5 m, konštrukcia biokrbu bola otvorená, t.j. prestup vzduchu medzi biokrbom a miestnosťou nebol
ničím prerušený. Bolo by potrebné veľké množstvo bioalkoholu a dlhý čas, pretože dochádza k difúzii
pár etanolu do celého priestoru a nie len v okolí biokrbu. Rovnako prečo znalec vylúčil túto verziu je vznik
zranení na tele poškodeného, kedy pri zapálení preliatej hladiny by došlo len k vznieteniu tejto kvapaliny

a nedošlo by k požiaru na tele poškodeného, lebo by sa tam nemal ako dostať. Ďalej znalec uviedol,
že plameňa nemohol prešľahnúť do bandasky na zemi pokiaľ platí, že oheň horí v biokrbe. Poukázal na
výpoveď poškodeného, ktorý nalieval bioalkohol priamo z originálneho obalu, takže bandaska nebola na
zemi v čase nalievania. Pokiaľ teda zo skutkovej vety prvého rozsudku okresného súdu a aj z obžaloby
prokurátora vyplýva samovznietenie, znalec uviedol, že táto verzia je málo pravdepodobná. Samovoľné

vznietenie je určitý chemický alebo fyzikálny proces a vznietenie vyžaduje iniciátor, t.j. horúci povrch.
Tomuto bioetanol nepodlieha. Potom takáto formulácia v skutkovej vete nie je správna. Pokiaľ ďalej
v skutkovej vete obžaloby sa uvádza, že nádoba vybuchla, znalec zotrval na závere, že v danom prípade
k výbuchu nedošlo, došlo len k prešľahu plameňa do bandasky a následne z bandasky pri sprevádzaní
určitého zvukového efektu. Podľa znalca takáto formulácia v skutkovej vete je laickým a nesprávnym

vysvetlením.Pokiaľsajednáozvukovýefekt,bližšiesaktomuznalecvyjadriťnevedel,dodal,žetozávisí
od viacerých faktorov, ako ozvena, priemer hrdla a pod.. Znalec vedel uviesť, že poškodený musl stáť
pred krbom s bandaskou v ruke. Toto vyvodil zo zranení, ktoré poškodený utrpel, keďže mal popálenú
prednú časť tela. Znalec pripustil aj verziu, že v krbe mohol byť zbytkový plameň a na to môže byť viac
príčin,napr.väčšiemnožstvoalkoholupriprvomhorení,neskoršiezapáleniepriprvomhorení,existencia

nejakej nečistoty, ktorá by predĺžila pôvodné horenie. K vykonaniu rekonštrukcie znalec uviedol, že
takýto postup sa nejaví objektívny, pretože môže byť vykonaný podľa návodu výrobcu a takto zisťovať,
ako budú horáky horieť, avšak v danom prípade nevieme navodiť situáciu, ktorá bola v čase vzniku
požiaru. Záverom znalec uviedol, že posudok vypracoval sám, jeho odborná špecializácia nesúvisí
s posudkom, ale 10 rokov pracuje pre KEÚ PZ a z toho 7 rokov sa venuje priamo zisťovaniu príčin

požiarov a výbuchov.

Ďalej sa súd na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku odvolacím súdom oboznámil aj s odborným
vyjadrením I. A., C. E., L. znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ( čl. 904 ).Z jeho záverov vyplýva, že znalec sa zameral pri skúmaní daného skutku na porušenie všeobecných
záväzných právnych a ostaných predpisov BOZP pri vzniku skúmaného skutku. Poukázal na zákon
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 5 – všeobecné zásady prevencie

a konštatoval, že zamestnávateľ ( L. M. C. ) zanedbal povinnosť pri uplatňovaní týchto zásad tak, aby
vylúčil nebezpečenstvo a z neho vyplývajúce ohrozenie, zanedbal vykonanie opatrení na odtránenie
nebezpečenstva v miestach ich vzniku a zanedbal vydanie pokynov na zaistenie BOZP. Zamestnávateľ
nezabránil obsluhovať biokrb zamestnancom penziónu, ktorý nebol na obsluhu biokrbu zaškolení
a zacvičený a nezabránil mu ani v nesprávnej, resp. nebezpečnej činnosti pri obsluhe s biokrbom.

Ďalej poukázal na § 6 – všeobecné povinnosti zamestnávateľa, podľa ktorých zamestnávateľ porušil
túto povinnosť, lebo podcenil nebezpečenstvá a ohrozenia vznikajúce pri obsluhe biokrbu. Nemal
vypracované pravidlá, resp. pracovné postupy na správnu a bezpečnú obsluhu biokrbu. Zamestnanci
nemali pridelené ani správne osobné ochranné pracovné prostriedky.
Aj napriek zneniu § 6 ods. 8 citovaného zákona v penzióne u Mlynárky sa bežne porušovali
ustanovenia všeobecne záväzných právnych a ostatných predpisov BOZP, pretože nebola vykonávaná

sústavná kontrola BOZP vedúcim zamestnancom, či inou akreditovanou osobou, čo významne prispelo
k porušovaniu BOZP a významne prispela aj k vzniku skúmaného ťažkého pracovného úrazu
poškodeného.
Znalec poukázal aj znenie zákona č. 311/2001 Z. z. ( Zákonník práce ), najmä na § 39, 146, § 147, § 148,
potom na nariadenie vlády SR č. 394/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných rizikách

na pracovisku, § 1. V STN sa nachádzajú normy, v ktorých je uvedené, akú intenzitu má mať osvetlenie
pracovného miesta. Skutočnosť, že vo wellness nebolo nainštalované umelé osvetlenie znalec považuje
za nedostatok z hľadiska BOZP.
V závere posudku znalec uviedol iné dôležité zistenia z hľadiska porušovania všeobecne záväzných
právnych a ostatných predpisov BOZP pri vzniku predmetného úrazu. Zistil tieto porušenia:

- podľa vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., biokrb je vyhradené technické zariadenie a na jeho
obsluhu sa nevyžaduje oprávnenie. Podľa zákona č. 124/2006 Z. z., musia zamestnanci pred nástupom
do zamestnania absolvovať vstupné školenie BOZP a potom opakované školenie BOZP každé dva
roky, zamerané najmä na činnosť zamestnávateľa a nemali by byť len všeobecné. Školenia boli len
všeobecné.

- pre manipuláciu s bioalkoholom pri obsluhe biokrbu sa nevyžaduje špeciálne oprávnenie, ale pre
správnu a bezpečnú manipuláciu s bioalkoholom pri obsluhe biokrbu musí zamestnávateľ dbať, aby
zamestnanci boli o tejto tematike nevyhnutne oboznámení na vstupnom alebo opakovanom školení
BOZP. Zamestnanci takto oboznámení neboli.
- Omeškanie vyšetrovania vzniku ťažkého pracovného úrazu poškodeného, keď toto bolo začaté po viac

akopolrokupojehovznikuatooznamompoškodenéhonaOkresnejprokuratúreZvolendňa16.06.2015,
bolo flagrantným porušením zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého miesto vzniku poškodenia zdravia
sa musí pri vyšetrovaní nachádzať v pôvodnom stave a vyšetrovanie pracovného prazu sa má začať
bezodkladne.
- v penzióne nebol vypracovaný relevantný bezpečný postup pre obsluhu biokrbu. Tento sa má podľa

záväzných predpisov BOZP nachádzať na zariadení alebo v jeho blízkosti. Tu došlo k porušeniu
ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) citovaného zákona.
- okrem uvedeného znalec poukázal aj na skladovanie horľavých látok spolu s čistiacimi prostriedkami,
čo nie je možné a na ďalšie nedostatky spojené s pracovnými zmluvami zamestnancov penziónu.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa súd na hlavnom pojednávaní
oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 8/2021 predloženým obžalovaným ( čl. 1005 ) a vypracovaným
A. S. C., znalcom z odboru ochrana pred požiarmi, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov. Znalec
pri podaní posudku vychádzal z dokumentácie ( časti vyšetrovacieho spisu, fotografické zábery č. 1,
2, 3 z priestorov tepidária od zadávateľa, znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2020/11293 zo dňa 10.12.2020, Správa o požiari od OR HaZZ Zvolen, č. ORHZ-ZV2-446-002/2016
zo dňa 21.04.2016 a pod.). Znalec sa oboznámil aj s biokrbom nachádzajúcim sa v čase vzniku požiaru
v tepidáriu L. M. C.. Pre vypracovanie posudku si znalec zaobstaral: zbierku zákonov SR, návod na
použitie pre krby spaľujúce bioalkohol, etiku – štítok bioalkohol Rapid, kartu bezpečnostných údajov
bioalkoholu Rapid.

Zo záverov tohto posudku súd zistil, že po preštudovaní dokumentov od zadávateľa a iných zistených
skutočností ohľadom používania biokrbov a bioalkoholu, tiež vykonaného laboratórneho skúmania
biokrbu, laboratórneho pokusu na biokrbe, znalec konštatoval, že predmetný požiar nemohol vzniknúť
tak, ako je to uvedené v II. Závere, v bode č. 1 Znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, t.j., že k požiarus najväčšou pravdepodobnosťou došlo naliatím bioetanolu do horáku v biokrbe, v ktorom ešte horelo
– nachádzal sa tam plameň.
V tomto smere znalec poukázal na Správu o požiari OR HaZZ Zvolen z 21.04.2016, podľa ktorej

požiar vznikol ako následok vznietenia nahromadených ľahko horľavých plynov bioalkoholu potom ako
poškodený nadmieru prelial cylindre/zásobníky bioalkoholom, ktorý zatiekol do časti biokrbu, tiež nechal
voľne otvorenú plastovú nádobu, kde po chvíli odvetrania došlo k nasýteniu priestoru krbu a priestoru
pred ním ľahko horľavými plynmi a po iniciovaní otvoreným plameňom došlo k priestorovému vzplanutiu
a vystreknutiu časti bioalkoholu na okolité predmety – deky ako aj na samotného poškodeného.

Podľa znalca táto verzia vzniku požiaru je omnoho dôveryhodnejšia pravdepodobnejšia.
Znalec uzavrel, že požiar vznikol nasledovným spôsobom:
Poškodený nalieval bioalkohol z 5 l plastovej fľaše do valcových horákov bez použitia lievika. Došlo
k rozliatiu do spodnej časti biokrbu, kde sa nachádza drôtená kovová konštrukcia, pod ktorou je
nehorľavá tkanina ( foto č. 10 ) a tiež došlo k rozliatiu bioalkoholu na železný plechový podstave, kde sa
nachádzajú valcové horáky 3 ks ( foto č. 6, 7, 8 ) a tiež došlo k stečeniu tohto bioalkoholu na podlahu pred

biokrb. Takto rozliaty bioalkohol nebol poškodeným poutieraný a vysušený. Následne išiel poškodený
hľadať zápalky, zapaľovač. Následkom zvýšeného odparovania rozliateho bioalkoholu na veľkej ploche
v priestore biokrbu a pred ním a ponechanej otvorenej plastovej nádoby s bioalkoholom pred biokrbom,
došlo k tvorbe výbušnej a horľavej zmesi pár bioalkoholu so vzduchom, čím sa vytvorila výbušná
koncentrácia v rozmedzí medzi dolnou medzou výbušnosti 3,5 % a hornou medzou výbušnosti 15 %

objemových jednotiek. Keď sa asi po 5 a viac minútach poškodený vrátil do miestnosti s biokrbom, zapálil
zapaľovať, resp. drevenú špajdľu a priblížil sa do priestoru biokrbu, došlo k vzplanutiu nahromadenej
horľavej a výbušnej zmesi bioalkoholu so vzduchom, za pôsobenia zvukového efektu, čím došlo
k prešľahnutiu plameňa na horné, dolné končatiny poškodeného a od plameňa mu začali horieť bermudy
a tričko, ktoré mal oblečené. Z tohto priestoru sa požiar preniesol aj do prednej časti biokrbu na podlahu,

ktorá začala horieť. Potom poškodený utekal do sprchy a bazéna, kde sa uhasil.
Na hlavnom pojednávaní ( 24.08.2023, čl. 1076 ) na návrh obhajoby bol dopočutý znalec A. S. C. ( po
vypočutí na pojednávaní znalca C. C. D. R., KEÚ PZ ) a znalec zotrval na záveroch svojho posudku.
Dodal, že vykonal pokus na biokrbe, ktorý podrobne rozpísal v posudku. Uviedol, ak by poškodený držal
plastovú nádobu v ruke a nalieval bioalkohol, pri explózii je predpoklad, že by táto nádoba nezostala

v takej polohe ako bolo konštatované poškodeným, že bola otvorená a otvor sa nachádzal v hornej časti.
Podľa znalca je predpoklad, že by došlo k prevráteniu a rozliatiu bioalkoholu na podlahu. Znalec ďalej
odpovedal na otázky obhajoby ohľadom ním vykonaného pokusu rozvedeného v znaleckom posudku.
Poukázal na str. 14 posudku, kde uvádza 5 najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné dodržiavať pre
bezpečnosť pri prevádzkovaní biokrbu a na str. 16 posudku, kde uvádza, ako sa má používať bioalkohol,

čo vyplýva zo štítku na bandaske. Rozoberal vplyv rozliatia bioalkoholu po podlahe priestoru, aký má
vplyv otvorená nádoba s bioalkoholom v uzavretej miestnosti na vznik požiaru a uviedol, že v takomto
prípade sa bioalkohol odparuje z väčšej plochy, čo má tendenciu vytvoriť výbušnú koncentráciu so
vzduchom medzi dolnou medzou výbušnosti a hornou medzou výbušnosti a pri priblížení otvoreným
ohňom dôjde k vznieteniu týchto nahromadených pár, čiže dôjde k výbuchu a k samotnému požiaru.

Ďalej uviedol, že pod bodom č. 6-14 návodu na používanie biokrbu, je uvedený postup, ako sa má
bioalkohol nalievať do horákovej časti, ako by sa mal zapaľovať ( dlhou zápalkou alebo zapaľovačom na
to určeným ). Ak sa používajú biokrby správne, mohno ich používať aj v domácnostiach, ale je potrebné
dodržiavať bezpečnostné predpisy. Znalec poukázal na návod, ktorý je súčasťou kúpy biokrbu a rovnako
na obal s bioalkoholom, kde je uvedený spôsob použitia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
správnou žalobou ( čl. 513-520 ), podanou Krajskému súdu Banská Bystrica žalobcom spoločnosťou J.
I., J. proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, proti rozhodnutiu Národného inšpektorátu
práce zo dňa 11.07.2016 č.: OPS/BEZ/2015/4218, O-307/2016, ktorou žalobca žiadal, aby súd

rozsudkom zrušil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice a tiež aj rozhodnutie Inšpektorátu
práce Banská Bystrica zo dňa 23.03.2016 č.k.: 109/15-1.0/pok/r./I. a vrátil vec orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Oboznámil sa aj s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 24S/94/2016 zo dňa30.03.2017, ktorým súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č.:
OPS/BEZ/2015/4218, O-307/2016 zo dňa 11.07.2016 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. 109/15-1.0/pok/r./I. zo dňa 23.03.2016 zrušil a vec vrátil
prvostupňovémuorgánuverejnejsprávynaďalšiekonanie(čl.561-574).Oboznámilsaajsrozhodnutím
NIP č. OPS/BEZ/2015/4218, právoplatného 22.02.2018, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, došlo k zastaveniu správneho konania vo veci uloženia pokutyúčastníkovi konania J. I., J., v dôsledku uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty, §
59 ods. 1 Správneho poriadku, preto sa NIP nezaoberal skutkovým stavom veci, jej právnym posúdením,
ani postupom prvostupňového orgánu.

Dokazovanie súd vykonal aj oboznámením sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/138/2016,
najmä so správou Sociálnej poisťovne ohľadom nimi rozšíreného uplatnenia náhrady škody – žalobca
Sociálna poisťovňa, žalovaný spoločnosť J. I. J. o zaplatenie náhrady škody z titulu vzniku úrazu
ažalobcomvyplatenýchnemocenskýchdávokainé.Pozrušujúcomrozhodnutíodvolacímsúdomsasúd
oboznámil so spisom sp. zn. 12C/5/2022 ( predtým sp. zn. 15C/138/2016 ), z neho najmä s uznesením

Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/26/2021 (čl. 883 ), ktorým došlo k zrušeniu rozsudku
okresného súdu sp. zn. 15C/138/2016 z 9.10.2018, s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Cdo/27/2021 ( čl. 890 ), ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica
z 27.08.2020 sp. zn. 13Co/71/2019, tiež s výpoveďou poškodeného A. N. v tomto konaní na pojednávaní
konanom dňa 01.06.2023 ( čl. 1097 ).
Oboznámil sa súd aj so zápisnicou o výsluchu poškodeného Sociálnej poisťovne ( čl. 43-53 ), so

zápisnicou o výsluchu poškodeného Všeobecnej zdravotnej poisťovne ( čl. 54-64 ), so zápisnicou
o ohliadke miesta činu vrátane fotodokumentácie ( čl. 317-334 ), so správami týkajúcimi sa používania
biokrbu(čl.340-347),spracovnounáplňou(čl.348-351),ktorániejedatovanáasoZmluvouoodbornej
spolupráci uzatvorenej medzi spoločnosťou J. I., J. a spoločnosťou C., E.. I., ktorej predmetom
bolo ekonomické poradenstvo systému v penzióne M. C. I., zmluva podpísaná dňa 02.05.2013, so

správou Inšpektorátu práce Banská Bystrica ( čl. 352-417 ), s evidenciou dochádzky ( čl. 421 –
pravou a falšovanou čl. 542 ), z ktorej vyplýva, že dňa 12.12.2014 od 08.00 hod poškodený A. C.
N. nastúpil do práce, avšak odchod v tejto dochádzke zaznamenaný nie je. Z tohto dochádzkového
lístka zároveň vyplýva, že aj v dňoch 06. a 07.12.2014 vykonával práce vo wellnes s uvedením
začiatku a konca výkonu týchto prác vo wellnes. Súd sa oboznámil ďalej so záznamom o úraze ( čl.

423 ), s potvrdeniami o výškach vyplatených dávok Sociálnou poisťovňou ( čl. 424-429 ), s vyčíslením
nákladov na zdravotnú starostlivosť Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ( čl. 430-432 ), s dohodou
o vykonaní práce uzatvorenou medzi spoločnosťou J. I., J. a A. B. J. ( čl. 433-435 ), s dohodou
o ukončení pracovného pomeru s A. B. J. ( čl. 436 ), Protokolom Inšpektorátu práce zo dňa 27.02.2015
( čl. 437-439 ) ohľadom vyšetrení vzniku závažného pracovného úrazu, z ktorého vyplývajú zistené

nedostatky I/ v príčinnej súvislosti s udalosťou a to zo strany poškodeného – zistené neboli a zo strany
zamestnávateľa: po 1/ zamestnávateľ nezabezpečil oboznámenie a informovanie zamestnanca A. C. N.
( pracovná zmluva zo dňa 29.05.2009 na dobu neurčitú ) o spôsobe používania biokrbu na bioalkohol,
v súvislosti s obsluhou ktorého sa stal predmetný úraz poškodenému, čo je porušením § 7 ods. 1
písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(0312)apo2/zamestnávateľnezabezpečilosvetlenie
pracoviska – relaxačnej miestnosti v L. M. C., na ktorom sa nachádzal biokrb na bioalkohol a na
ktorom sa stal predmetný úraz poškodenému, umelým osvetlením potrebným pri obsluhe biokrbu, čo
je porušením § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti
na § 4 a bod 8.1 Prílohy č. 1 NV č. 391/2006 Z. z. ( 0502 ). Z predmetného protokolu vyplývajú aj iné

nedostatky, ktoré u poškodeného zistené neboli ale na strane zamestnávateľa zistené boli a ktoré nie
sú v príčinnej súvislosti s udalosťou. Tieto sú v danom protokole popísané pod bodom 3. až 9. ( strana
439 spisu ). Zo záverov daného protokolu vyplývajú určité opatrenia, či povinnosti pre spoločnosť J.
I., J. s tým, že dňa 27.02.2015 bol protokol prerokovaný s predsedom predstavenstva A. B. C., ktorý
ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole námietky

nemal a protokol aj podpísal. Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil i s lekárskymi správami
ohľadom poškodeného A. C. N. ( čl. 440-442 ), s pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi J. I., J. a T.
C. zo dňa 16.06.2009 na pozícii čašníčky a neskôr pracovníčky vo wellnes zo dňa 30.07.2010 ( čl.
443-445 ), s pracovnými zmluvami predloženými obhajcom ( čl. 446-454 ) uzatvorenými medzi J. I., J.
a zamestnancami: - poškodeným na pozícii recepčného zo dňa 29.05.2009, - T. T. zo dňa 10.09.2010

na pozícii recepčnej s dodatkom č. 1 zo dňa 30.12.2014, podľa ktorej od 01.01.2015 vykonáva prácu
prevázkarky, s pracovnou náplňou pracovníka recepcie, - T. C. a s dodatkom č. 1 k jej pracovnej zmluve,
- C. S. na pozícii recepčného, zmluva zo dňa 30.10.2009. Oboznámil sa súd aj s mandátnou zmluvou
zo dňa 29.11.2007, uzatvorenou medzi J. I., J. a I. Q., ohľadom zabezpečenia výkonu autorizovaného
bezpečnostného technika okrem iných aj v penzióne M. C. ( čl. 455-457 ), s výpisom z obchodného

registra ohľadom spoločnosti J. I., J. ( čl. 458-459 ), z ktorého vyplýva, že štatutárnym orgánom danej
spoločnosti je predstavenstvo a predsedom predstavenstva je od 07.03.2012 A. B. C. – obžalovaný,
ktorý v mene spoločnosti koná a túto zastupuje samostatne, s orientačným zoznamom vyšetrení
podstúpených poškodeným ( čl. 450-461 ), s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica zodňa 23.03.2016 č.k. : 109/15-1.0/pok/r./I ( čl. 467-47 ), ktorým ako prvostupňový orgán za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov a uvedených v Protokole inšpektorátu práce ( viď vyššie ) bola
spoločnosti J. I., J. uložená pokuta vo výške 33.000,- €, s odvolaním spoločnosti J. I., J. proti rozhodnutiu

Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. : 109/15-1.0/pok/r./I, zo dňa 04.04.2016 ( čl. 463-466 ).
Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s písomným
vyjadrením A. Q. C. ( čl. 791 ), s dokladmi o plnení Sociálnou poisťovňou poškodenému z titulu úrazu
( čl. 793-796, 815-816 ), s vyjadrením obhajoby k znaleckému posudku KEÚ PZ ( čl. 848-849 ),
s vyjadrením poškodeného k znaleckému posudku KEÚ PZ ( čl. 852-856 ). Ďalej sa oboznámil

s faktúrami predloženými obžalovaným ohľadom nákupu bioalkoholu s fotografiou bandasky ( čl.
747-749 ), s evidenciou dochádzky poškodeného za obdobie od júna do decembra 2014 ( čl. 750-756 ),
pričom z novembrového mesiaca 2014 vyplýva, že poškodený pracoval vo wellness celkovo 7 krát.
Rovnako sa súd oboznámil aj so Stanovami a.s. J. I. ( čl. 763 a nasl. ), prijaté 25.06.2013 a s notárskou
zápisnicou ( čl. 757 ), z ktorých vyplýva, že predsedom predstavenstva sa stal obžalovaný, pričom
predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti oprávneným konať v mene spoločnosti vo všetkých

veciach a zastupovať spoločnosť voči tretím osobám, pred súdom a pred inými orgánmi. Riadi činnosť
spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú právnymi predpismi a týmito
stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti má jedného
člena na 5-ročné funkčné obdobie. V mene spoločnosti koná a podpisuje predseda predstavenstva
samostatne. Tiež sa súd oboznámil so správou spoločnosti F. X. E. ( čl. 730 ), podľa ktorej sa spoločnosť

zaoberá výrobou biokrbov a bioalkohol sa sám nemôže vznietiť a to ani vtedy, ak je horák po dohorení
bioalkoholu ešte teplý.
Napokon sa súd oboznámil a so správami na obžalovaného a to z prílohovej obálky spisu so správou
o priestupkoch ( čl. 22 ), s odpisom z registra trestov ( čl. 21 ).

Podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické
faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť
a zdravie zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. , zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne
a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany
zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými postupmi a overovať
ich znalosť.

Podľa § 4 nariadenia č. 391/2006 -Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko podľa §
1 ods. 1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2.

Podľabodu8.1.Prílohyč.1nariadeniač.391/2006Z.z.,pracoviskásamusiapodľaosobitnéhopredpisu

v čo najväčšej miere osvetliť denným svetlom a vybaviť umelým osvetlením primeraným bezpečnosti
a ochrane zdravia zamestnancov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ( ďalej len Zákonník práce ), závislá práca
je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne

zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

Podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom
mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka

zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak
je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná
jednotka a naopak.

Podľa § 9 Zákonníka práce,

(1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba,
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.
Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa,najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
(2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony

v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.
(3) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia
zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa § 10 Zákonníka práce,
(1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov
( § 9 ods. 1 a 2 ) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
(2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym
úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak

zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec
zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému

z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Za to sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až
dva roky.

Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden
rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom

konania.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí ( tzv.
vedomá nedbanlivosť ).

V nadväznosti na uvedené, potom súd hodnotil vyššie uvedené dôkazy spolu s dôkazmi vykonanými
pred zrušením rozhodnutia odvolacím súdom, jednotlivo a v ich súhrne ( § 2 ods. 12 Tr. poriadku ),
pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Súd dospel k záveru, že boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpoveď
obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa najmä tým, že v uvedený deň nedal
poškodenému súhlas na výkon prác vo wellness. Poukazoval na skutočnosť, že poškodený pracoval
v penzióne na pozícii recepčného. Svoju obhajobu oprel o tvrdenia, že riadenie uvedenej prevádzky
zabezpečovali jeho dve zamestnankyne a to pani T. J. E.. Práve pani T. mala dať v uvedený deň

poškodenému súhlas na výkon prác vo wellness, a to bez jeho vedomia. Okrem uvedeného obžalovaný
do konania doložil súkromný znalecký posudok vypracovaný A. S. C., z ktorého vyplýva záver, že
požiar vznikol ako následok vznietenia nahromadených ľahko horľavých plynov bioalkoholu potom,
ako poškodený nadmieru prelial zásobníky bioalkoholom, ktorý zatiekol do častí biokrbu, tiež nechal
otvorenú plastovú nádobu s bioalkoholom, kde po chvíli odvetrania došlo k nasýteniu priestoru biokrbu

a priestoru pred ním ľahko horľavými plynmi a po iniciovaní otvoreným plameňom poškodeným došlo
k priestorovému vzplanutiu a vystreknutiu časti bioalkoholu na okolité predmety, tiež na poškodeného
a k úrazu. Príčinu vzniku požiaru znalec určil ako nedbalosť a neopatrnosť pri používaní horľavej
kvapaliny.

Na druhej strane súd vzhliadol viacero dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú.
Ide najmä o výpoveď svedkov – bývalých aj súčasných zamestnancov spoločnosti J. I. J., K. L. M. C.
( výpoveď poškodeného, svedkov pani J. U., B. V., A. B. J., A. L. C., W. E., C. E., K. K., X. C., A.
Q. C., B. F., čítaná výpoveď zomrelého svedka I. Q., o znalecké posudky a z výpovedí znalcov,z ktorých vyplývajú utrpené zranenia u poškodeného A. N. ( Q. A. L. ), príčiny vzniku požiaru, porušenia
právnych predpisov a iných povinností obžalovaným a tiež ostané listinné dôkazy obsiahnuté v spise,
najmä dokumenty inšpektorátu práce, z ktorých vyplynuli nedostatky súvisiace so vznikom pracovného

úrazu u poškodeného na strane zamestnávateľa t.j. spoločnosti J. I., J., z pracovných zmlúv a hlavne
z pracovnej zmluvy a pracovného zaradenia poškodeného A. C. N. a aj ostatných zamestnancov
penziónu, z výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti J. I., J. vrátane Stanov tejto spoločnbosti,
z ktorých vyplýva, že jediným štatutárom tejto spoločnosti, za ktorú koná a zastupuje ju a tak to bolo aj
v čase vzniku pracovného úrazu bol A. B. C. – obžalovaný. Svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaný

im niekoľkokrát zdôraznil, že musia zabezpečiť chod penziónu, pričom mu bolo jedno, ako to urobia
a kto bude na akej pozícii pracovať. Z výpovedi pani T. tiež vyplynulo, že obžalovaného informovala
o tom, že poškodený vykonával aj práce vo wellness, voči čomu obžalovaný žiadne námietky nemal.
Okrem toho, skutočnosť, že poškodený vykonával právu vo wellness vyplývala aj z dochádzkových
listov, ktoré si obžalovaný pravidelne prezeral pred parafovaním výplatných listín, z čoho vyplýva, že
musel mať vedomosť o tom, že poškodený túto prácu vykonáva a nijakým spôsobom mu v ďalšom

výkone uvedených prác nezabránil. Okrem uvedeného v konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok
KEÚ PZ Bratislava, ktorý potvrdil verziu tvrdenú poškodeným o vzniku požiaru v penzióne. Ďalej bolo
v konaní produkované aj odborné vyjadrenie, z ktorého záverov vyplývajú viaceré porušenia BOZP na
strane zamestnávateľa. V neposlednom rade súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku C. L. Q.,
ktoré rovnako potvrdzujú verziu tvrdenú poškodeným o vzniku požiaru v penzióne a to s poukazom na

mechanizmus vzniku jednotlivých poranení poškodeného.
Z nich mal súd za preukázané, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný. Obžalovaný podľa názoru
súdu konal vo vedomej nedbanlivosti.

Súd nepopiera, že zamestnanci obžalovaného boli minimálne jeden krát poučený o všeobecných

predpisoch na úseku BOZP. Uvedené ale nedokazuje, že tieto osoby boli poučené, resp. zaškolené
o konkrétnom technologickom postupe pri vykonávaní konkrétnej činnosti, ktorú poškodený realizoval
v čase vzniku pracovného úrazu, t.j. manipulovanie s biokrbom. Z výpovede svedka A. Q. C., špecialistu
na požiarnu ochranu a autorizovaného bezpečnostného technika, vyplynulo, že pre obžalovaného
vykonal základné činnosti v zmysle legislatívy o ochrane pred požiarmi. To znamená, že pre penzión

vytvoril základnú dokumentáciu a vykonal jedno školenie pre zamestnancov. Toto všetko učinil bez
platnej zmluvy, len na základe dobrých vzťahov a z dôvodu nahlásenej kontroly v spoločnosti
obžalovaného. Svedok potvrdil, že sa jednalo len o všeobecné školenie zamestnancov, ktorého
obsahom nebolo poučenie o manipulácii s biokrbom a bioalkoholom. Zdôraznil, že dispozícia s biokrbom
je nebezpečná a zamestnávateľ by mal okrem všeobecného školenia ohľadom BOZP zabezpečiť aj

školenie ohľadom biokrbu a bioalkoholu.
Rovnako mal súd za preukázané a to okrem vyššie uvedeného, aj výpoveďami svedkov ( zamestnancov
spoločnosti obžalovaného ), že pred vznikom pracovného úrazu dňa 12.12.2014, neboli zamestnanci
poučení v súvislosti s manipuláciou s biokrbom a bioalkoholom a to dokonca ani tí zamestnanci,
ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávali práce vo wellness. Okrem uvedeného z výpovede pani A.

T. vyplynulo, že rovnaký biokrb bol umiestnený aj v prezidentskom apartmáne, že tento obsluhovali
zamestnanci recepcie, t.j. aj poškodený, z čoho vyplýva, že aj v tejto súvislosti mal byť poškodený a aj
ostatní recepční poučení o manipulácii s biokrbom.

Obžalovaný sa obhajoval aj tým, že za prevádzku penziónu M. C. zodpovedali poverené osoby, ktorými

mali byť svedkyňa A. T. T. a J. E.. Tieto podľa obžalovaného zastávali funkciu prevádzkárok. Podľa
obhajoby obžalovaného práve prevádzkár mal rozdeľovať zamestnancom prácu a zaraďovať ich do
pracovnej činnosti. Túto skutočnosť nikto okrem obžalovaného nepotvrdil a neexistuje o tom ani žiaden
listinný dôkaz. Práve naopak. Všetci zamestnanci spoločnosti obžalovaného zhodne vypovedali, že
žiadnehonadriadenéhovpenzióneM.C.nemaliažemenovanépracovalinapozíciirecepčnej.Uvedené

vyplývaajzpracovnýchzmlúv,ktorébolipredloženésúdu.Potomjezrejmé,ževčasevznikupracovného
úrazu nebol na prevádzke penziónu u Mlynárky žiadny vedúci, resp. prevádzkár, ktorý by zodpovedal
za organizovanie práce a kontrolu zamestnancov na tejto prevádzke. Preto za prevádzku uvedeného
penziónu zodpovedá jedine zamestnávateľ.
Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že uvedené osoby poveril prevádzkou penziónu ústne, v tomto smere súd

poukazuje na znenie ustanovenia § 54 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný
zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Súdu je zrejmé, že Zákonník práce nedodržanie písomnej
formy zmeny pracovnej zmluvy nespája so sankciou neplatnosti zmeny pracovnej zmluvy, a teda počíta
aj so situáciami, keď k zmene obsahu pracovnej zmluvy v aplikačnej praxi dôjde aj ústnou formou, rep.konkludentne. Nedostatok písomnej formy však za situácie, keď žiaden zo zamestnancov spoločnosti
obžalovaného túto dohodu nepotvrdil, spôsobuje na strane obžalovaného dôkaznú núdzu, čo súd
vyhodnotil v jeho neprospech a dospel k záveru o priamej zodpovednosti obžalovaného ako predsedu

predstavenstva spoločnosti J. I. J. v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného.

K záverom znaleckého posudku A. S. C., ktorý do konania doložil samotný obžalovaný, súd uvádza, že
závery predmetného znaleckého posudku boli vyvrátené znaleckým posudkom vypracovaným KEÚ PZ
Bratislava. Súd považuje za dôležité poznamenať, že v rámci určitej subsidiarity v otázke znaleckého

dokazovania je znalecký ústav na najvyššom stupienku hierarchie, čo vyplýva priamo z ustanovenia
§ 147 Tr. poriadku. Potom možno vyvodiť, že závery takéhoto znaleckého posudku majú najvyššiu
právnu silu, pretože ústav sa priberá do konania v prípadoch, ktoré sú výnimočné a obzvlášť závažne
vyžadujúce si osobitné vedecké posúdenie alebo na prípady preskúmania posudku iného znalca.
Zo záverov KEÚ PZ Bratislava vyplýva, že k požiaru s najväčšou pravdepodobnosťou došlo naliatím
bioetanolu do horáku v biokrbe, v ktorom ešte horelo. Predmetný posudok zároveň nevylúčil, že požiar

mohol vzniknúť vznietením bioalkoholu od horúceho povrchu, ale vzhľadom na vysokú teplotu potrebnú
na vznietenie pár bioalkoholu pri jeho naliatí na horúci povrch ( min 680 stupňov Celzia ), túto príčinu
označil ako málo pravdepodobnú. Závery tohto posudku podľa názoru súdu potvrdili verziu tvrdení
poškodeného o vzniku požiaru v biokrbe, a teda, že požiar vznikol pri nalievaní bioalkoholu do biokrbu,
z čoho vyplýva, že poškodený v čase vzniku požiaru držal v rukách nádobu s bioalkoholom. Uvedenému

zodpovedajú podľa znaleckého posudku C. L. Q. aj utrpené zranenia u poškodeného.
Znalec C. C. D. R., ktorý vypracoval posudok za KEÚ PZ na hlavnom pojednávaní, po tom, čo bol
oboznámený so závermi posudku A. S. C., absolútne vylúčil verziu vzniku požiaru uvedenú v posudku
A. C. ( a teda, že poškodený prelial nádoby biokrbu, zistil, že nemá zapaľovač, nechal voľne položenú
nádobu s bioalkoholom a išiel po zapaľovač, následne biokrb zapálil a došlo k výbuchu a požiaru ).

Znalec C. R. dôvodil, že biokrb bol umiestnený v miestnosti o veľkých rozmerov a konštrukcia biokrbu
bola otvorená, t.j. prestup vzduchu medzi biokrbom a miestnosťou nebol ničím prerušený. Bolo by
potrebné veľké množstvo alkoholu a dlhý čas, pretože v takomto prípade dochádza k difúzii pár etanolu
do celého priestoru a nie len v okolí biokrbu. Druhým dôvodom vylúčenia verzie požiaru podľa znalca A.
C. boli utrpené zranenia u poškodeného. V tejto súvislosti znalec C. R. uviedol, že pri zapálení preliatej

hladiny bioalkoholu by došlo len k vznieteniu tejto kvapaliny a nedošlo by k požiaru na tele samotného
poškodeného. Rovnako znalec C. R. v tejto súvislosti vyvrátil tvrdenia obžalovaného ( tiež znalca A. C. ),
že oheň z biokrbu prešľahol do bandasky s bioalkoholom stojacej na zemi.
Pokiaľ sa ďalej obžalovaný bránil i tým, že v čase zapaľovania nemohol biokrb horieť, pretože pôvodne
bol zapaľovaný o 16.00 h a bežná doba horenia je 1,5 – 2 h, pričom k vzniku požiaru malo dôjsť o 18.54

h, k uvedenému sa vyjadril i znalec C. R., ktorý uviedol viacero príčin, pre ktoré mohol biokrb ešte aj
po takmer 3 hodinách horieť, t.j. v čase skutku. Za tieto príčiny označil napr., že pôvodne mohlo byť do
horákov naliate väčšie množstvo bioalkoholu, alebo mohlo dôjsť k neskoršiemu zapáleniu biokrbu ako
bolo uvádzané ( teda nie o 16.00 h ) alebo tu bola existencia nejakej nečistoty, ktorá predĺžila pôvodné
horenie. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj svedok B. F., výrobca biokrbov, na hlavnom pojednávaní

uviedol, že vo všeobecnosti biokrb horí 1,5 až 2 hodiny. Ak sú však použité tlmiace prvky, ktoré slúžia na
tlmenie horenia, plameň môže horieť aj dlhšie. Nemožno opomenúť neexistenciu denníka o prevádzke
biokrbu.

Skutočnosť, že zranenia poškodeného zodpovedajú vzniku požiaru pri nalievaní bioalkoholu do biokrbu

potvrdil aj znalec C. L. Q. v posudku a následne i v rámci jeho výpovede na hlavnom pojednávaní,
keď uviedol, že vzniknuté zranenia u poškodeného zodpovedajú tomu, čo poškodený vypovedal, t.j. že
v čase vzniku požiaru nalieval bioalkohol do biokrbu. Z posudku tohto znalca vyplýva, že poškodený
musel v rukách niečo držať, pretože nedošlo k popáleniu dlane, ale chrbtové strany oboch rúk popálené
boli. Uvedené korešponduje s výpoveďou poškodeného, že v čase vzniku požiaru držal v ruke 5 l nádobu

s bioalkoholom.

Na strane druhej súd poznamenáva, že závery znaleckého posudku A. S. C. neboli podporené žiadnymi
priamymi ani nepriamymi dôkazmi s výnimkou obžalovaného, ktorú však súd vyhodnotil ako učinenú
v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu.

Nemožno pri vyhodnotení dôkazov opomenúť do konania doložené odborné vyjadrenie znalca I. A. C.
E., L.. Z jeho záverov vyplynuli viaceré porušenia zo strany zamestnávateľa, a to najmä:- zamestnávateľ nemal vypracované pravidlá, resp. pracovné postupy na správnu a bezpečnú obsluhu
biokrbu a zamestnanci nemali pridelené správne ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa musia
zamestnancom prideľovať na základe výsledkov analýzy nebezpečenstiev, ohrození a rizík, čo sa

v skúmanom skutku nerealizovalo
- Zamestnávateľ v zmysle § 9 zákona č. 124/2006 Z. z. nezabezpečil sústavnú kontrolu BOZP,
pričom táto kontrola predstavuje významný element na zabránenie škôd na živote, zdraví a majetku
zamestnancov. Znalec konštatoval, že ak by bola v penzióne vykonávaná sústavná kontrola BOZP,
pravdepodobne by skúmaný skutok nebol vznikol. Absentujúca sústavná kontrola BOZP v penzióne

u Mlynárky významnou mierou prispela k vzniku skúmaného ťažkého pracovného úrazu poškodeného.
- zamestnávateľ nemal spracované vnútorné predpisy BOZP
- Osvetlenie wellnessu sviečkami v neskorých poludňajších hodinách a večer bolo nedostatočné.
Skutočnosť,žewellnessneboloopatrenéumelýmosvetlenímznalecpovažovalzanedostatokzhľadiska
BOZP.
- školenia zamestnávateľa ohľadom BOZP nemali byť len všeobecné, ale zamerané na činnosť

zamestnávateľa a tieto sa mali opakovať každé 2 roky
- Zamestnávateľ mal dbať, aby zamestnanci boli o manipulácii s biokrbom oboznámení na vstupnom
alebo opakovanom školení BOZP. V skúmanom prípade zamestnanci neboli oboznámení o správnej
a bezpečnej manipulácii s biokrbom pri obsluhe biokrbu aj napriek tomu, že bioalkohol je horľavina
s veľmi nízkym bodom vzplanutia.

- V penzióne nemali vypracovaný relevantný bezpečný postup pre obsluhu biokrbu. Z hľadiska BOZP
krátky a výstižný pracovný postup by sa podľa všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP mal
nachádzať na zariadení alebo v jeho blízkosti.

Z vykonaného dokazovania podľa záveru súdu jednoznačne vyplynulo, že pre

bezpečné používanie biokrbu bolo nevyhnutné osoby, ktoré s týmto biokrbom manipulovali, riadne
a preukázateľne poučiť o manipulácii s ním, okrem iného aj s návodom na jeho používanie. Obžalovaný
bol povinný okrem všeobecného školenia ohľadom BOZP, zabezpečiť zamestnancom osobitné školenie
ohľadom bezpečnej manipulácie s biokrbom, čo sa však nestalo. Uvedené v konaní nebolo sporné. Súd
mal za preukázané, že obžalovaný nielenže nezabezpečil zamestnancom odborné školenie, ale ich ani

neoboznámil s návodom na obsluhu biokrbu, tento v čase skutku ani neexistoval, nebol k dispozícii, čo
pre bezpečné zaobchádzanie s biokrbom bolo nevyhnutné.
Vychádzajúc z obsahu návodu na používanie biokrbu, súd poukazuje najmä na varovanie výrobcu, že
„bioalkohol sa nesmie dolievať, keď krb horí“, ako aj, že „v prípade nedodržania návodu na použitie hrozí
nebezpečenstvo vzniku požiaru“. Ďalej súd zvýrazňuje odporúčanie výrobcu, že „ideálne je skontrolovať,

či horák biokrbu vychladol pod 100 stupňov“. V tomto smere súd uvádza, že obžalovaný mal, resp.
pri zachovaní náležitej starostlivosti mal mať, vedomosť o upozorneniach a odporúčaniach výrobcu
biokrbu uvedených v danom návode na obsluhu, ktoré bezprostredne súviseli s bezpečným spôsobom
používania biokrbu a na základe uvedených odporúčaní bolo jeho povinnosťou vypracovať krátky
a výstižný pracovný postup, ktorý sa podľa všeobecne záväzných právnych predpisov BOZP mal

nachádzať na zariadení alebo v jeho blízkosti. Takýto návod na obsluhu v prevádzke penziónu v čase
skutku neexistoval, ktorá skutočnosť vyplynula z dokazovania. Okrem toho obžalovaný nezabezpečil
v miestnosti wellnessu dostatočné osvetlenie, čo bolo znalcom A. C. E. vyhodnotené ako nedostatok
z hľadiska BOZP.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h)

Tr. zákona, keďže inému a to poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal
závažnejšímspôsobomkonaniaatoporušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona.Konaním
obžalovaného došlo k pozurušeniu a zanedbaniu dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení, a to najmä k porušeniu ustanovenia §
6 ods. 1 písm. e) a j§ 7 ods. 1 písm. a).

Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že príčinou vzniku požiaru bolo jedine konanie poškodeného, ktorý mal
byť pri manipulácii s biokrbom opatrný, súd k uvedeného uvádza, že samotný postup a konanie
poškodeného nebagatelizuje, avšak na druhej strane sa pýta, v čom mal byť poškodený opatrnejší,keď nebol poučený o bezpečnom používaní biokrbu, nebol oboznámený s jeho návodom, ani sám
sa nemohol s návodom na obsluhu oboznámiť, keďže sa tento v prevádzke penziónu nenachádzal,
a teda nemal odkiaľ vedieť správny postup pri jeho zapaľovaní. Súd dodáva, že v prípade, ak pri

vzniku následku spolupôsobili viaceré príčiny ( konanie obžalovaného aj poškodeného ), každú príčinu
je potrebné hodnotiť čo do jej významu pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pre spôsobený
následok, ktorý z konania obžalovaného nastal. Konanie obžalovaného, i keď je len jedným článkom
reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, je príčinou následku aj vtedy, keby následok nenastal bez
ďalšieho konania tretej osoby ( R72/1971 ).

Vyhodnotiac všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a po starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, súd dospel k záveru, že medzi porušením dôležitej
povinnosti vyplývajúcej zamestnávateľovi ( obžalovanému ) zo zákona a vznikom ujmy na zdraví
poškodeného existuje priama, bezprostredná a neprerušená príčinná súvislosť, z ktorého dôvodu súd
uznal obžalovaného za vinného v zmysle výroku tohto rozsudku, keď súd v nadväznosti na vykonané

dokazovanie upravil skutkovú vetu žalovaného trestného činu.

Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam obžalovaného, že súd nemôže sám meniť
obsah obžaloby. Obžalovacia zásada určuje medze, v ktorých súd vykonáva konanie na podklade
obžaloby. Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Obžalovacia zásada

vyžaduje,abyskutok,oktoromsúdrozhoduje,boltotožnýstým,ktorýboluvedenývobžalobnomnávrhu.
Totožnosť skutku znamená jeho zhodnosť, resp. identitu. Je potrebné skúmať, či sa trestné konanie týka
tej istej udalosti vo vonkajšom svete, toho istého skutkového deja. Skutok musí byť označený uvedením
miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, pokiaľ ich treba na to,
abyskutoknemoholbyťzamenenýsiným.Tovšakneznamená,žemusíísťodzačatiatrestnéhostíhania

až do jeho skončenia o úplnú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t.j., že skutkový dej sa musí
úplne rovnako popisovať. Vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania sa získané poznatky
a skutočnosti môžu zmeniť. Niektoré údaje môžu vo vzájomnom porovnávaní odpadnúť, niektoré môžu
pribudnúť a iné sa môžu spresniť. Nesmú však zmeniť podstatu skutku. Podstatu skutku treba vidieť
predovšetkým v konaní a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Totožnosť skutku je zachovaná,

ak je zachovaná buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku. Z toho potom vyplýva, že totožnosť
skutku nenarúšajú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem iného i čo do
miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu, ako aj formy zavinenia ( NS SR sp. zn.
3Tdo/86/2017 ).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky tak,
ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho
pomeryamožnosťjehonápravy.Obžalovanýkonalvtzv.vedomejnedbanlivosti,t.j.nemalúmyselinému
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom ale vedel, že môže byť ohrozený záujem chránený Tr. zákonom
( zdravie, život, majetok ), a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie, ohrozenie

nespôsobí ( tzv. vedomá nedbanlivosť ).

Obžalovanému pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti ( § 36 písm. j) Tr. zákona ) a neexistencii
priťažujúcej okolnosti mohol ukladať trest odňatia slobody vo výmere od jedného do troch rokov
a ôsmych mesiacov. S poukazom na osobu obžalovaného ( doposiaľ nebol súdom potrestaný ), jeho

postoj k danej trestnej veci, s poukazom na okolnosti prípadu
( došlo k ťažnej ujme na zdraví poškodeného konaním obžalovaného ), súd mu ukladal trest odňatia
slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil so stanovením skúšobnej doby
v trvaní dvoch rokov. Takto uložený trest súd považoval už s poukazom na vyššie uvedené ( okolnosti
prípadu, osobu obžalovaného, následky ) za primeraný, zákonný a aj spravodlivý.

Pokiaľ sa jedná o rozhodovanie súdu o uplatnených nárokoch na náhradu škody, súd poškodených
s ich uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces z dôvodu, že s poukazom
na skutočnosť, že obžalovaný je konateľom spoločnosti, t.j. je potrebné pri nároku na náhradu škody
poškodenými postupovať nielen podľa všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho

zákonníka, ale aj podľa osobitnej úpravy v zmysle Obchodného zákonníka, čo by už presahovalo
rámec potrebného dokazovania v danom trestnom konaní. Rovnako rozhodovanie a najmä dokazovanie
ohľadom uplatnenej náhrady škody poškodeným A. N. z titulu nemajetkovej ujmy, by už presahovalo
potrebu vykonávaného dokazovania v tejto trestnej veci. Nároky poškodených týmto výrokom súdunie sú však ukrátené. V tomto smere poukazuje súd aj na už prebiehajúce civilné konanie ( sp. zn.
12C/5/2022 – predtým sp. zn. 15C/138/2016 Okresného súdu Zvolen ), kde si poškodený Sociálna
poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu škody od zamestnávateľa spoločnosti J. I. J..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.