Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v
B.,prezločinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.b),ods.3písm.a)Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
30. júla 2024 v Trnave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 22.05.2024 sp. zn. 31T/31/2024, a takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.
II.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., t.č. UVV Nitra
u k l a d á
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) a § 38 ods.3, ods. 5 Trestného
zákona per analogiam § 39 ods. 2 písm.d), ods.4 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 4

(štyri) roky .

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu zaraďuje obžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 31T/31/2024-154 zo dňa 22. mája 2024 bol obžalovaný A.
A. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 19.03.2024 v čase okolo 21.15 hod. v obci C. prišiel k prednému oploteniu rodinného domu č.
XX, v ktorom žije jeho otec D. A. a sestra E. F., a napriek tomu, že vedel o tom, že si otec ako
ani sestra neželajú, aby k nim chodil, bez povolenia a ich súhlasu nezisteným spôsobom preliezol
uzamknutéoplotenierodinnéhodomuataksaneoprávnenedostalnadvor,odkiaľprešieldozadnejčasti
k drevenému altánku, kde zotrval, kde bol nájdený jeho sestrou E. F. a opätovne vyzvaný na odchod,
čo neurobil, čím narušil domovú slobodu D. A. a E. F., pričom skutku s dopustil na svojich rodinných
príslušníkoch z dôvodu, že neočakával z ich strany žiaden odpor.

Za to mu okresný súd podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 per analogiam § 39
ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného
zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
obžalovaného na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 154-155 spisu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote zahlásil odvolanie obžalovaný A. A. (č.l. 151 spisu).
Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania (č.l. 151 spisu.
Obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne zahlásené odvolanie odôvodnil v rozsahu č.l. 165-166
spisu v ktorom po podrobnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku uviedol, že s poukazom
na vykonané dokazovanie, ako aj okolnosti spáchania skutku, považuje trest uložený rozsudkom

Okresného súdu v Galante za neprimerane prísny. Súd mu mohol uložiť trest odňatia slobody v zákonnej
sadzbe od 3 do 8 rokov a teda mohol uložiť aj miernejší trest. Je pravda, že od počiatku priznával k
spáchaniu trestného činu, zároveň však okolnosti za ktorých spáchal trestný čin boli nejasné. Za týmto
účelom navrhol vypočuť v konaní vedenom na prvostupňovom súde svojho otca a to s poukazom
na to, že otec občas dovolil prespať v altánku a bola to skôr jeho sestra, ktorá s týmto mojím prespávaním
nesúhlasila. Vzhľadom na postoj svojho otca v minulosti v čase spáchania skutku domnieval, že s

prespaním bude súhlasiť aj tentokrát a teda, že si to celé vyjasnia na druhý deň. Trestný čin spáchal
v omyle a bolo na mieste prvostupňového súdu vykonať v predmetnej veci k výške trestu dokazovanie
a neuspokojiť sa len s vyhlásením o vine. Súd prvého stupňa návrhy na vykonanie dokazovania na
hlavnom pojednávaní odmietol vykonať, toto urobil bez akéhokoľvek odôvodnenia. Z toho pohľadu
konanie súdu považuje za porušenie práva na obhajobu obžalovaného. V tomto smere poukazujem na

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, sťažnosť
sťažovateľov č. 28081/19 a 29644/19, kde súd vyslovil, že nedostatočným odôvodním zamietnutia
návrhov na vykonanie dokazovania zo strany obžalované došlo v konaní k porušeniu čl. 6 ods. 1,
ods. 3 písm. d) Dohovoru keďže sa v konaní pred súdom vykonávali len dôkazy obžaloby. Je toho
názoru, že návrh na vykonanie výsluchu otca obžalovaného, je dôkazom smerujúcim k výroku o treste

obžalovaného a preto to bol návrh relevantný a riadne odôvodnený, ktorý mal súd vykonať. Je toho
názoru, že nápravu by bolo možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania a to v rozsahu
4 rokov, s poukazom aj na skutočnosť, že mu hrozí premena trestu odňatia slobody, nakoľko v čase
spáchania skutku bol podmienečne prepustený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a v danom
čase mu plynula skúšobná doba v trvaní troch rokov

V závere navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu neprimeranosti uloženého trestu a následne podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci na podklade doposiaľ zistených skutočností a dôkazov rozhodol.
Konanie na odvolacom súde

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých
výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktorým predchádzalo
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného
poriadku bol povinný skúmať či odvolanie okresného prokurátora alebo obžalovaného bolo podané včas

(§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnené osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku)
a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, §
313 Trestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorým nie je prípustné (§ 307 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku).
Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako

oprávnená osoba v zákonnej lehota a proti výroku o trestu proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo odvolací súd
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že :
· prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante podal dňa 07.05.2024 pod č. 1 Pv 119/24/2202-18 podľa §

234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. A. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods.1, ods.2 písm.b), ods.3 písm.a) trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe ako i v skutkovej vete napadnutého
rozsudku,
· okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na 22.05.2024, na ktorom obžalovaný po zákonnom

poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm.
h) Trestného poriadku odpovedal áno, pričom prokurátor nemal výhrady k vyhláseniu obžalovaného
a navrhol toto vyhlásenie prijať, následne súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zospáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnom splnení všetkých zákonom stanovených
podmienok na jeho prijatie sa krajský súd zaoberal len meritórnym preskúmaním napadnutého výroku
o treste.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa
§ 61b ods. 1 Trestného poriadku a to za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného

a obhajkyne obžalovaného.
Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok I. stupňového
súdu je vo výroku o treste zákonný a vecne správny. Uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody
súdom určenej výmere považuje za primeraný a to aj vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho
nápravy. K návrhu obžalovanému prednesenému na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Galanta
vypočuť otca a jeho sestru k okolnostiam spáchaného trestného činu sa nejaví ako návrh na vykonanie

dokazovania vo vzťahu k výroku o treste, ale ako návrh na vykonanie dôkazov súvisiacich s výrokom
o vine a to po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania žalovaného skutku súdom. Odvolanie
obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava predneseného odvolania. Domnieva sa, že trest
uložený obžalovanému vo výmere 4 roky a 6 mesiacov je vzhľadom na všetky okolnosti spáchania

trestného činu neprimerane prísny, preto navrhla, aby krajský súd odvolaniu vyhovel.
Obžalovaný uviedol, že si je vedomý spáchania trestného činu, veľmi to ľutuje a pripája sa k návrhu
svojej obhajkyne.
Posplneníprieskumnejpovinnostiodvolacísúdpredovšetkýmkonštatuje,žesúdprvéhostupňavsúlade
s § 2 ods. 10 Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy

na objasnenie skutočného stavu veci pre rozhodnutie o uložení trestu odňatia slobody.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku
dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné rozsiahle
dokazovanie potrebné na uloženie spravodlivého trestu.
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody okresný súd zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili
v prospech ako aj v neprospech obžalovaného, avšak tieto nesprávne vyhodnotil, keď obžalovanému
priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Trestného zákona.

Okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a oľutoval
ju. V neprospech obžalovaného je celkovo 7 záznamov v registri trestov prevažne majetkového
charakteru, pričom v prvých šiestich záznamoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Posledný
záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/46/2021 zo dňa 12.05.2021 pre
spáchanie obdobného skutku podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b). ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov z ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 10.05.2023 so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov, teda skutok pre
ktorý je stíhaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
V uvedenej veci bol odsúdený pre zločin, preto sa v prejednávanej trestnej veci dopustil opätovného
zločinu . Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že má sedem

záznamov aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči svojmu otcovi. Zo
znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, znalca z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatrie vyplýva,
že obžalovaný je závislý na psychoaktívnych látkach a to na opiátoch a alkohole, pričom ide o psychickú
a telesnú látkovú závislosť. Obžalovaný z hľadiska psychiatrického posudzovania na slobode nie je
nebezpečný. Nie je mu potrebné nariadiť žiadny druh psychiatrickej ochrannej liečby, nakoľko by bolo

bez podstatnejšieho efektu a ďalšie liečenie nie je účelné a zmysluplné.
Okresný súd nepochybil tým, že vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona keď obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku. K nesprávnemu použitiu priťažujúcej okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, krajský súd uvádza, že z registra trestov vyplýva sedem záznamov, ale na šesť z nich sa už

neprihliada a na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 9T/46/2021 zo dňa 07.05.2021 bol A. A. odsúdený pre zločin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b). ods. 3 písm. a) Trestného zákona, teda sa dopustil opätovného
zločinu, preto správne okresný súd aplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods.5 Trestnéhozákona a nesprávne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Trestného zákona, pretože by inak
v tomto konkrétnom prípade došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného
vyplývajúcej z toho istého odsúdenia Okresným súdom Galanta sp.zn.9T46/2021.

Podľa § 321 ods.1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, ale z iných

dôvodov, ako uviedol v odôvodnení odvolania, preto napravil pochybenie okresného súdu, keď v zmysle
citovaného ustanovenia § 321 ods.1 písm.d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol.
Podľa § 194 ods.1) Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) voči chránenej osobe, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Podľa § 38 ods.1) Trestného zákona ,na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.
(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.
(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.
(5) Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
(6) Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov 4 a 5 nepoužijú.
(7) Ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný
trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa

neprimerane prísne.
(8) Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa
vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie
hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v

prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov
alebo doživotie.
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný
k správaniu k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa

a možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z vlastnej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.Trestný zákon vychádza z jednoty individuálne a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému

postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok NS SR z 13. mája 2014 sp. zn. 4To/7/2013).
Pri ukladaní trestu krajský súd vychádzal z trestnej sadzby, ktorú upravuje Trestný zákon za
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona a to od 3 do 8 rokov.
U obžalovaný zistil jednu poľahčujúcu okolnosť teda pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol
1:0 a skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 07.05.2021 sp. zn.
9T/46/2021 odsúdený pre zločin teda spáchal opätovný zločin, aplikoval ustanovenia § 38 ods.3 a 5

Trestného zákona tak, že upravil trestnú sadzbu tak, že zvýšil dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzba o 1, teda rozdiel hornej a dolnej hranici trestnej sadzby upravil na 5 rokov a 6 šesť
mesiacov. Zároveň znížil výmeru trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže
obžalovanému ukladal trest v zmysle analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
a obžalovanému po úprave trestnej sadzby ( zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenejtrestnejsadzby) uložiltrestodňatiaslobodyvtrvaní4rokov.Vyhlásenieobžalovaného,žeje
vinný ( priznanie a úprimné oľutovanie trestnej činnosti) aj krajský súd považuje za významnú skutočnosť
vyznievajúcu v jeho prospech a to v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR č. 44/2017 z ktorého (okrem iného) vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom
pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a jeho následné prijatie súdom samo o sebe

síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ale len
za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, avšak takýto postoj je potrebné vziať do
úvahy, keďže neodvolateľne príjme všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby vopred
vedel aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený.
Obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin (rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/46/2021 z ktorého bol
podmienečne prepustený 10.05.2023).
Takto uložený trest považuje krajský súd vzhľadom na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy

z hľadiska účelu trestu jeho individuálne a generálnej prevencie za primeraný a zákonný a takto uložený
trest odňatia slobody dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného
spoločnosťou.
K odvolacím námietkam obžalovaného
Okresný súd správne postupoval, keď návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím otca

k tomu, že mu dovolil prespávať v altánku a bola to skôr sestra, ktorá s týmto prespávaním nesúhlasila
zamietol, nakoľko uvedený dôkaz súvisí s otázkou viny a nie s ukladaním trestu. Nakoľko
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine správne sa týmto návrhom na vykonanie dokazovania okresný súd
nezaoberal a tento zamietol. Odvolaniu v časti týkajúcej sa výšky trestu krajský súd vyhovel a uložil
obžalovanému miernejší trest, ale z iných dôvodov ako uvádzal obžalovaný v odôvodnení odvolania.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.