Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 0T/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010246
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6924010246.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom pre prípravné konanie JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., ktorý je stíhaný pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.
apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. E. F. G. H., nar. nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom I. XXX/XX, J., XXX XX C.
D., t. č. vo výkone trestu v inej trestnej veci v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

dňa 22.03.2024 o 10.20 hod. bol ako vodič na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot
307, evidenčného čísla C. zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky
Policajného zboru v Jesenskom na ceste I/72 pri odbočke na obec Čerenčany, kde pri kontrole v cestnej
premávke bolo zistené, že menovaný má odobraté vodičské oprávnenie a má zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá uložený Okresným súdom v Lučenci, evidovaným pod spisovou značkou 22T/77/2023

v trvaní 67 mesiacov od 26.07.2023 do 26.02.2029, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2023 a má
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá uložený Okresným súdom v Lučenci, evidovaným pod spisovou
značkou 0T/23/2024 v trvaní 24 mesiacov od 27.02.2029 do 27.02.2031, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.02.2024,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze

činnosti,

t ý m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, §
38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona sudca pre prípravné konanie obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona sudca pre prípravné konanie obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 23.03.2024 obžalobu sp. zn. 1 Pv
122/24/6609-5 zo dňa 23.03.2024 na obvineného A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci vydal trestný rozkaz sp. zn. 0T/35/2024 zo dňa 23. marca 2024,

ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) mesiacov so
zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obvinený prostredníctvom obhajcu podal dňa 02.04.2024 odpor proti trestnému rozkazu. Prednesom
obžaloby na hlavnom pojednávaní došlo k zrušeniu trestného rozkazu a vo veci bolo vykonané
dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2024 uskutočnil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. poriadku o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, samosudca v tomto rozsahu postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a zistil formou otázok či obžalovaný
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste

kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe a vyhlásil, že

dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný uznal vinu sa nevykoná, a dokazovať sa budú len skutočnosti
súvisiace s výrokom o treste.

Samosudca konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, nakoľko maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával

činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery samosudca prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle podľa § 36

písm. l) Trestného zákona, teda že ku skutku sa priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúca okolnosť
u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože bol už za trestný čin v minulosti
odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je takto vyrovnaný.

Z odpisu registra trestov ohľadne obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol súdne trestaný až v 12

prípadoch, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0T/23/2024 zo dňa 11. 2.
2024, právoplatným dňa 11. 2. 2024 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Obžalovaný tento trest v súčasnosti
aj vykonáva. Okrem toho je potrebné konštatovať, že až do 28. 1. 2024 obžalovanému plynula skúšobná
doba v trvaní 4 rokov, ktorá mu bola určená v rámci podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody, o ktorom rozhodol Okresný súd Košice uznesením z 27. 1. 2020 sp. zn. 5Pp/91/2019.Obžalovanýsadopúšťarovnorodejtrestnejčinnostiopakovane -zavedeniemotorovéhovozidlanapriek
zákazu tejto činnosti pol postihnutý jednak súdom (Okresný súd Lučenec, sp. zn. 0T/23/2024), ako aj
v priestupkovom konaní. S ohľadom na túto okolnosť u obžalovaného súd nepovažuje za odôvodnené

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný sa v blízkej minulosti viackrát
dopustil trestnej činnosti a od tejto ho neodradili ani skôr uložené podmienečné ani nepodmienečné
tresty odňatia slobody. S prihliadnutím na relatívne vysokú pravdepodobnosť rozhodnutia o neosvedčení
sa obžalovaného v rámci skúšobnej doby podmienečného prepustenia súd uloženie alternatívneho
trestu, najmä v podobe domáceho väzenia, trestu povinnej práce alebo peňažného trestu, nepovažoval

za adekvátne. V rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (trest odňatia slobody až do výmery dvoch
rokov) súd za trest, ktorý naplní jeho účel podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, považoval nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Pri určení výmery trestu prihliadol na to, že v rámci
konania vedeného v súčasnosti ma Mestskom súde v Košiciach sp. zn. 5Pp/91/19 je nariadené verejné
zasadnutie za účelom posúdenia, či je potrebné nariadiť zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov

a 6 dní nariadené verejné zasadnutie na deň 16. 5. 2024. Za predpokladu rozhodnutia o neosvedčenia
sa a pri zohľadnení súčasne vykonávaného trojmesačného trestu odňatia slobody by bolo ukladanie
prísnejšieho trestu v rozpore s účelom trestu a predstavoval by pre obžalovaného neprimerane prísny
postih.

Nakoľko obžalovaný bol v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.